Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. jún 2021

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 3C/115/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2712202863
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Guček

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2021:2712202863.49

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudcom Mgr. Petrom Gučkom v právnej veci žalobcov: 1/ S. V., L.. XX.XX.XXXX,

P. J. A. XX a 2/ C. V., L.. XX.X.XXXX, P. J. A. XX, obaja právne zastúpení: JUDr. Ing. Elena Divko, PhD.,
advokátka so sídlom Skalica, Gorkého 1/A, proti žalovaným: 1/ G. K., L.. X.X.XXXX, P. J. D., D. O. XXXX/
XX a 3/ S. V., L.. XX.X.XXXX, P. J. A. XXX, obaja právne zastúpení: JUDr. Václav Sosna, advokát so
sídlom Skalica, Námestie slobody 2, o určenie povinnosti zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovaným v 1. a 3. rade priznáva voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania pred

súdom prvej inštancie v plnom rozsahu, pričom z priznaného nároku patrí každému zo žalovaných 50 %.

III. Súd žalobcom v 1. a 2. rade priznáva voči žalovaným v 1. a 3. rade nárok na náhradu trov odvolacieho
konania vedeného pod sp. zn. XXCo/XX/XXXX v plnom rozsahu, pričom z priznaného nároku patrí
každému zo žalobcov 50 %.

IV. Súd svedkovi W.. B. O., G.. L.. XX.X.XXXX, P. J. T., D. XXXX/XX, priznáva nárok na náhradu

svedočného voči žalobcom v 1. a 2. rade.

V. Súd svedkovi W.. P. J., L.. XX.XX.XXXX, P. J. T., Č. XXXX/X, priznáva nárok na náhradu svedočného
voči žalobcom v 1. a 2. rade.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa XX.X.XXXX žalobcovia v 1. a 2. rade tunajšiemu súdu doručili žalobu o určenie povinnosti zdržať
sa zásahov do vlastníckeho práva (doplnenú podaniami zo dňa XX.X.XXXX, XX.X.XXXX S. X.X.XXXX),
ktorou sa domáhajú, aby súd uložil žalovaným povinnosť zdržať sa obťažovania žalobcov nadmerným
hlukom, ktorý spôsobuje škrekot, piskot a rev exotického vtáctva chovaného na nehnuteľnostiach vo

vlastníctve žalovaných v katastrálnom území A. X. L. B. E. Č.. XXX, ktorý preniká na nehnuteľnosti
vo vlastníctve žalobcov v katastrálnom území A. zapísané na liste vlastníctva č. XXX a č. XXX.
Žalobu odôvodnili tým, že žalovaní chovom exotického vtáctva, resp. výkonom ich vlastníckeho práva
nepostupujú v súlade s platnými právnymi predpismi, a to konkrétne s vyhláškou č. XXX/XXXX Z. z.,
ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách
naobjektivizáciuhluku,infrazvukuavibráciívživotnomprostredí.Poukázalinaskutočnosť,žesinemôžu
otvoriť oblok, sadnúť si vonku na dvore pod altánok a nemajú pokoj vo vlastnom dome, lebo hluk je počuť

aj cez zatvorené okná. Vtáctvo je vypúšťané od skorého rána až do večera. Majú za to, že chovanie
exotického vtáctva v kľudnej lokalite obce A. medzi rodinnými domami je neprijateľné a dochádza k
nepovoleným imisiám hluku na ich pozemok a žalovaní nad mieru primeranú pomerom ich hlukom
obťažujú. Na pojednávaní dňa X.X.XXXX súd uznesením pripustil zmenu žaloby tak, ako je uvedenévyššie. Uznesením č. k. XC/XXX/XXXX-XX vyhláseným na pojednávaní dňa XX.X.XXXX súd pripustil,
aby z konania vystúpil žalovaný v 2. rade G. K. a na jeho miesto vstúpila Š. K., L.. XX.X.XXXX. Pôvodne
žalovaný v 1. rade S. K. K. XX.X.XXXX X., z ktorého dôvodu T. D. E. P. uznesením č. k. XXCo/XX/XXXX-

XXX X. K. X.X.XXXX rozhodol, že v konaní pokračuje s dedičmi žalovaného v 1. rade S. K., S. P. D. G.
K., L.. X.X.XXXX ako so žalovaným v 1. rade a s S. V., O.. K., L.. XX.X.XXXX ako so žalovanou v 3.
rade. Uznesením č. k. XC/XXX/XXXX-XXX X. K. X.X.XXXX súd konanie z dôvodu späťvzatia žaloby voči
žalovanej v 2. rade zastavil a zároveň druhým výrokom stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.

2. Súd vo veci samej rozhodol rozsudkom č. k. XC/XXX/XXXX-XXX X. K. XX.X.XXXX, ktorým žalobu
zamietol a žalovaným oproti žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Proti
uvedenému rozsudku podali žalobcovia odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trnave uznesením
č. k. XXCo/XX/XXXX-XXX X. K. X.X.XXXX, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, nakoľko dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je čiastočne
dôvodné. V právnom závere skonštatoval, že v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu prvej

inštancie došlo k porušeniu práva žalobcov na spravodlivý súdny proces. Povinnosťou súdu prvej
inštancie bude odstrániť vady petitu žaloby, zistiť stanovisko nových žalovaných, opätovne posúdiť
dôkazy (tiež či boli riadne vykonané), riadne vyhodnotiť dokazovanie tak, aby závery, ku ktorým dospeje,
mali oporu vo vykonanom dokazovaní.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, písomnými vyjadreniami strán sporu, výsluchom
svedkov W.. C. Y., D. E., I. G., C. I., W.. P.S. J., W.. B. O., znaleckým posudkom znalca W.. C. Y.,
Q.., jeho výsluchom a správou, meracími protokolmi spoločnosti S. D..O..M.. D. D. E. J., protokolom
o akreditovanom meraní hluku spoločnosťou J. S., D..O..M.. D. D. E. Y., čestnými prehláseniami
O. G., W. Y., E. K. S. O. C., sťažnosťou žalobcov adresovanou M. A. a jej vybavením, trestným

oznámením podaným žalobcami na Okresnú prokuratúru Skalica, uznesením OO PZ J., oznámeniami
a správami Úradu verejného zdravotníctva SR, upovedomením o výsledkoch vybavenia podnetu
od verejného ochrancu práv, vybavením sťažnosti Úradom verejného zdravotníctva SR, uznesením
okresnej prokuratúry, oznámením Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy D., Oznámením
Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v D., správami Okresného úradu D., prehratím

zvukového záznamu, rozhodnutím Krajského stavebného úradu Trnava, rozhodnutím Obce A. D.. X..
XXX/XXXX, odvolaním žalobcov proti rozsudku zo K. XX.X.XXXX a uznesením Okresného súdu Skalica
sp. zn. XD/XX/XXXX. Súd v zmysle právneho záveru odvolacieho súdu doplnil dokazovanie znaleckým
posudkom č. XX/XXXXXXXXX/ZP X. W.. K. C. a jeho výsluchom, výsluchom svedkov W.. P. J. S.
W.. B. O., G.., obhliadkou, oznámeniami Ministerstva životného prostredia SR, fotodokumentáciou,

správou znalca W.. C. Y., Q.., námietkou zaujatosti, oznámením a spisovou dokumentáciou spoločného
stavebného úradu E. Y. D.. X.. XXX/XXXX, prehratím zvukového záznamu, oznámením Slovenskej
advokátskej komory o odložení veci, stanoviskom Úradu verejného zdravotníctva SR, oznámeniami
a žiadosťami Ministerstva vnútra SR Prezídia Policajného zboru, uznesením Ministerstva vnútra SR
Prezídia Policajného zboru o odmietnutí trestného oznámenia, lekárskymi správami o zdravotnom stave

žalobcov, úradným záznamom a zistil tento skutkový stav veci:

4. Žalobcovia v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej Okresným
úradom D., katastrálnym odborom pre obec a katastrálne územie A., a to rodinného domu súpisné
číslo XX postaveného na parc. č. XXX/X a žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných

Okresným úradom D., katastrálnym odborom pre obec a katastrálne územie A., a to pozemku parc. č.
XXX/X - záhrady vo výmere 724 m2, pozemku parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere
776 m2 evidovaných na liste vlastníctva č. XXX. Žalovaní v 1. a 3. rade sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č. XXX zapísaných Okresným úradom D., katastrálnym
odborom pre obec a katastrálne územie A.Í., a to pozemkov parc. č. XXX/X - záhrady vo výmere 585

m2, parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 48 m2, parc. č. XXX/X - zastavaná plocha
a nádvorie vo výmere 50 m2, parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 13 m2, parc.
č. XXX/X - záhrady vo výmere 20 m2, parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 338
m2, parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 126 m2 a rodinného domu súpisné Č. XX
postaveného na parc. č. XXX/X.

5. Z výsluchov žalobcov v 1. a 2. rade ako aj z ich vyjadrení pred súdom súd zistil, že hluk exotického
vtáctva chovaného žalovaným v 1. rade ich obťažuje od roku 2009 (žalobca je starobným dôchodcom od
roku XXXX). Veľkú časť času trávia na dvore, kde majú vybudovaný altánok, bazén či skleník, častokrátje však pobyt na dvore nemožný z dôvodu hluku vydávaného týmto vtáctvom. Žalobca poukázal na
skutočnosť, že škrekot vníma už od skorých ranných hodín (od 5.15 hod. do 5.30 hod.) a prejavuje sa
až do večerných hodín, pokiaľ je svetlo. Žalobkyňa v 2. rade má zdravotné problémy (v roku XXXX bola

operovaná na chrbticu), pričom v priebehu konania poukázala takisto na svoj psychický zdravotný stav
súvisiaci s predmetom daného sporu. Hluk vtáctva preniká aj do ich rodinného domu, častokrát nie je
možné otvoriť oblok, pričom pôsobí rušivo aj pre návštevy žalobcov. Uviedla, že žalovaný v 1. rade (ako
aj jeho otec S. K., pôvodne žalovaný v 1. rade) im ako žalobcom robia naprieky.

6. Žalovaný v 1. rade G. K. na pojednávaní dňa XX.X.XXXX (t.j. v čase, keď nebol stranou sporu)
uviedol, že na pozemku susediacom s pozemkom žalobcov chová minimálne 15 rokov exotické vtáctvo
(5 párov, teda 10 kusov). Voliéra sa skladá z piatich boxov a v každom boxe je jeden pár amazoňanov.
Podľa neho začal chov žalobcom vadiť posledné tri roky. Doplnil, že voliéra je celá uzavretá, jej časť
vrátane strechy je z lexanu a tá časť, ktorá je otočená k druhému susednému pozemku (ktorý nepatrí
žalobcom), je z drôteného skla, teda celá voliéra je postavená z vyplneného materiálu. Ohľadom tzv.

denného režimu exotického vtáctva uviedol, že vtáci sú v murovanej časti voliéry (tej zodpovedá spodná
fotografia z protokolu), do voliér vlietavajú vtáky z murovanej časti iba vtedy, keď nie je príliš veľké
slnko ani mráz. Väčšinu dňa trávia vtáky v chládku, v murovanej časti. Pri meraní hluku W.. Y. bol
podľa výpovede prítomný on, jeho manželka a C.. D.. Na pojednávaní dňa X.X.XXXX uviedol, že vtáky
chová od roku XXXX, pričom je riadne evidovaný na Ministerstve životného prostredia SR ako chovateľ,

čo predstavuje základnú podmienku na chov. Poznamenal, že za hlavný dôvod vedenia tohto sporu
považuje skutočnosť, že rodičia strán sporu sa spolu hnevajú už asi 50 rokov. Predložil fotografie voliéry
z rôznych období (z roku 2008, z roku 2011, z roku 2015 a z roku 2020), v ktorej sú vtáky umiestnené
a z ktorých vyplýva, že postupne zabezpečuje stavebné úpravy za účelom odhlučnenia voliéry od
vonkajšieho prostredia (napr. vonkajšiu pletitovú časť obstavil plexisklom, postavil na hranici pozemkov

so žalobcami plot do výške 2,5 m). Ako už uviedol, vtáky chová na základe certifikátu vydaného na
žiadosť, ku ktorej nebolo potrebné prikladať žiadne doklady. Na začiatku chovu mal 5 párov, v súčasnosti
(od roku 2017) chová stabilne 8 párov. Ohľadom mláďat sa vyjadril, že tieto daruje, prípadne vymení za
krmivo prostredníctvom burzy. Odmietol, že by v súvislosti s chovom vtákov podnikal. Ohľadom hlasovej
aktivity vtáctva uviedol, že hlučne sa prejavujú najmä vtedy, ak sa v blízkosti nachádza cudzí človek

alebo napríklad keď je zmena počasia (mláďatá sa zvukovo prejavú asi až od 5. mesiaca po vyliahnutí).
Podľa neho nie je pravda, že by boli pravidelne v niektorých časoch hlučnejšie. Keď sa zotmie, idú spať
a počas noci nevydávajú žiadne zvuky. Doplnil, že v predmetnom dome nebýva, chodí však pravidelne
kŕmiť vtáky (každý utorok a štvrtok a od piatka do nedele). Do budúcna sa do rodinného domu plánuje
presťahovať, z ktorého dôvodu ho postupne prerába.

7. Žalovaná v 3. rade S. V. vypovedala, že v predmetnej nehnuteľnosti nebýva, chodieva tam však
pravidelne počas pracovného týždňa zabezpečovať starostlivosť o svoju mamu, resp. o domácnosť (v
nehnuteľnosti sa zdržiava asi 20 minút alebo hodinu dvakrát do dňa). Uviedla, že o chov svojho brata
(t.j. žalovaného v 1. rade) sa nezaujíma, hluk vtáctva ju neobťažuje. Doplnila, že okrem žalobcov sa

nikto z okolia na nimi vydávaný hluk nesťažuje. Počas pobytu na predmetnej nehnuteľnosti sa zdržiava
aj vonku, napr. na terase, počas jej prítomnosti však vtáky neškriekajú, ale len napr. keď zabreše pes.

8. Výsluchom svedka W.. C. Y. (konateľa spoločnosti XHG, C.) bolo potvrdené, že vykonal merania
hluku namiesto konateľa spoločnosti S. D..O..M.., o čo bol požiadaný konateľom W.. D. Y.. Pokiaľ sa

týka vykonania merania, išlo o ročné obdobie, kedy bolo teplo, buď na jar alebo na jeseň. Meral na
pozemku žalovaných vo výške cca 1,5 m nad zemou na hranici pozemku smerom k susedom podľa
vyhlášky č. 549/2007 Z. z. Na meranie sa dostavil okolo 9 hodiny alebo 10 hodiny dopoludnia. V čase
prítomnosti svedka na mieste merania bolo exotické vtáctvo ticho, nevydávalo žiadne zvuky, pán ich
muselplašiť,chodilkuklietkeaniečímbúchal,abyvtákyrobilihluk.Napozemkusazdržalasidvehodiny.

Meranie rušil štekot psov, kikiríkanie kohútov, meranie svedok prerušil, lebo hluk nespadal do merania
hluku spôsobeného vtáctvom. Svedok má prax v meraní hluku 10 rokov, meranie hluku spôsobované
exotickýmvtáctvomvykonalprvýkrát.Svedoknemalžiadnevedomostiksprávaniusaexotickéhovtáctva
(napr.privýchodeslnka,naobedalebovečer)anikprejavomkjednotlivýmročnýmobdobiam.Pán,ktorý
ho vpustil na pozemok, ho neoboznámi s tým, že merania sa uskutočňujú kvôli súdnemu sporu. Svedok

merania vykonával namiesto konateľa spoločnosti S. D..O..M.. z dôvodu, že menovaný je vážne chorý.
Cez deň, večer alebo noc podľa svedka sa z meraní vyhodnocuje logaritmický priemer nameraných
hodnôt za celý merací interval, cez deň ide o 50 decibelov za celý deň od 6.00 do 18.00 hodiny, teda za
12 hodín. Za príklad uviedol situáciu, že pokiaľ je vtáctvo cez deň od 6.00 - 18.00 hodiny hlučné iba jednuhodinu, urobí sa logaritmický priemer hodnôt za 12 hodín. Podľa svedka je takmer nemožné určiť, koľko
zvierat vydáva zvuky prevyšujúce normu ustanovujúce hladinu zvuku. Podľa názoru svedka veličina
ako hluk je ťažko merateľná a hodnotiteľná, lebo každý tieto rušivé prejavy vníma inak, zvieratá sa

môžu každý deň správať inak. Svedok uviedol, že podľa jeho názoru normou stanovený hygienický limit
dosiahnuť je nemožné, pretože správanie zvierat nemožno ovládať. K žalobcom v 1. rade naznačovanej
neobjektivite W.. Y. a k jeho osobe, ak mal podľa neho W.. Y.T. nepravdivo vyhodnotiť merania alebo by
mal nepravdivo uviesť nejaký údaj sa svedok vyjadril, že menovaného pozná viac rokov, že ide o osobu
so zásadou, že kde sa končia práva jedného, tam začínajú práva druhého. Vždy sa snaží tam, kde sa

meria hluk, ak je spor, strany zmieriť a všetko riešiť zmiernou cestou. Je človekom objektívnym, nikdy
sa neprikláňa či na jednu alebo druhú stranu, je čestný, ide o staršiu osobu. Každý človek je inak citlivý
na hluk. K aktivite vtáctva pripomenul, že v čase keď sa dostavil na meranie a bol na pozemku, vtáky
neškriekali, nachádzali sa vo vymurovanej časti a museli byť vyplašené z murovanej časti, aby sa dalo
uskutočniť meranie. Vo všeobecnosti platí, že je podstatná aj bariéra medzi zdrojom hluku a tým, kto
ho vníma, závisí aj od výšky bariéry, ktorá objekty delí a toto mohlo spôsobiť rozdiel v meraniach súdom

ustanoveného znalca a meraním svedka, teda tým, že súdny znalec uskutočnil merania meral z druhej
strany múru ako uskutočnil meranie svedok.

9. Na návrh žalobcov súd vykonal dôkaz výsluchom svedka D. E., suseda žalovaných, bývajúceho v
nehnuteľnosti susediacej s rodinným domom žalovaných (z čelného pohľadu na dom sprava). Podľa

jeho výpovede vníma niekedy vtáctvo z pozemku žalovaných, vtáctvo nie vždy škrieka. Svedok bol do
konca roka 2015 zamestnaný. Odchádzal z bydliska ráno o piatej a z práce dochádzal domov okolo 16.
hodiny, víkendy trávil vo svojej nehnuteľnosti. Vtáky stále škrekot nevydávajú, iba občas. Keď škriekajú,
ruší to aj svedka, podľa svedka by to rušilo aj iných ľudí. Svedok nikdy nedohováral K. alebo ich synovi v
tom zmysle, žeby ho vtáctvo rušilo a vôbec sa o chove u K. s nimi nerozprával, ani posledných päť rokov

na pozemku u K. nebol. Svedok uviedol, že si vychádza so žalobcami aj so žalovanými a nechce riešiť
hluk, ktorý robí vtáctvo, aby nepohneval susedov. Nehnuteľnosť, kde býva svedok a nehnuteľnosť K.
delí na hranici pozemkov betónový plot cca 1,60 m., lexan nepomáha odhlučniť, svedok vníma škrekot
vtákov rovnako, aj keď je za plotom lexan. Vyslovil sa, že hluk vtáctva skôr miernia stromy. Obýva s
rodinou poschodový dom a pokiaľ sa starší členovia rodiny, aj svedok sťahovali do nižšej časti domu,

dôvodom nebol hluk vtákov, rodina si riešila bývanie a sťahovali sa aj kvôli pohodliu.

10. Z výsluchu žalovanými navrhnutého svedka I. G. súd zistil, že v čase výsluchu bol vo funkcii starostu
obce A.. Svedeckou výpoveďou potvrdil, že sa v máji minulého roka (v roku 2015) na žiadosť znalca
W.. Y. zúčastnil na merania hluku, čo považoval za dôvod predvolania k podaniu svedeckej výpovede.

Podľa svedka znalec hluk vtedy v prítomnosti svedka nenameral. Svedok bol prítomný pri voliére vtáctva
v deň merania na pozemku K., osobne videl vtáctvo vo voliére, okrem tých, ktoré sedeli na vajciach.
Koľko kusov vyleteného vtáctva bolo vo voliére si nepamätal, ani či išlo o samce alebo samice. Predtým,
než sa zúčastnil merania znalcom, konzultoval svedok s W.. Č. X. M. Ú. D., odboru ŽP. Vedel, že na
pozemku je 5 voliér. V čase jeho prítomnosti pri meraní vtáctvo sedelo na vajciach, liahli sa mláďatá. Až

od zamestnankyne OÚ získal informáciu, že majiteľ voliér má povolenie na chov vtáctva. Orgány obce
ani svedok od svojho zvolenia do funkcie starostu obce A., t.j. odo dňa XX.XX.XXXX, neriešili žiadnu
písomnú sťažnosť ani od jednej strany sporu. Svedok sa rozprával so žalobcami na túto tému, ale nešlo
o oficiálne riešenie. Svedok mal poznatok z obce, že v obci A. je ešte ďalší chovateľ I. T., ktorý chová
exotické vtáctvo. K osobe chovateľa p. T.Í. vypovedal, že tento chová exotické vtáctvo v ešte väčšom

rozsahu ako p. K.. Vtáctvo tohto iného chovateľa je vo voliérach umiestnených pri štvorbytovke a pri
cintoríne. V obci sú teda dvaja chovatelia exotického vtáctva. Svedok uviedol svoje zhodnotenie k tomu,
či obťažuje nadmerne škrekot vtáctva, že nebýva v blízkosti žalobcov, ale býva v blízkosti voliér p. T..
Svedokvnímaškrekotvtáctvadruhéhochovateľaibavurčitýchintervalochvroku.Napriblíženieuviedol,
resp. ako príklad v čase keď je pohreb a hrá hudba, pri pohybe svedka okolo voliér chovateľa p. T., stáva

sa iba výnimočne, že vtáctvo škrieka. Pokiaľ sa týka spolunažívania žalobcov a ostatných občanov obce
A., obec riešila sťažnosti od žalobcov. Jedna sťažnosť sa týkala toho, že sused žalobcov páli plasty.
Svedok ako starosta prijal od žalobcov v tomto telefonickú sťažnosť, ktorá ho zastihla v P.. Občana
navštívil a zistil, že nepáli plasty, ale mokré drevo. Ďalej svedok vypovedal, že pri výkone jeho verejnej
funkcie sa žalobcovia na obci sťažovali na vypúšťanie žúmp do potoka, konkrétnu osobu žalobcovia

neuviedli. Sťažnosť bola riešená aj cez prokuratúru s tým, že mnohí občania v A. si vybudovali žumpy a
čističky. Výsledkom šetrenia prokuratúry bolo zistenie, že niektorí občania vypúšťali odpad patriaci do
žumpy do potoka, a práve z týchto si niektorí potom vybudovali čističky. Žalobcovia majú vybudovanú
žumpu, nebývajú blízko potoka. Od žalobcov došla na obec písomná sťažnosť na p. K., týkajúca sauskladnenia jeho hnoja. Sťažnosť bola riešená obcou a cez M. Ú., ktorý dal príkaz časť hnoja zapraviť a
časť hnoja prikryť. Menovaný je v susedstve so žalobcami, býva naproti žalobcom. Sťažnosti žalobcov,
ktoré boli doručené na obec, boli doručené v roku 2013, teda pred vznikom funkcie svedka. Svedkovi

neboli známe žiadne sťažnosti podávané žalobcami na trestné orgány.

11. Podľa výpovede svedka C. I. súd zistil, že je druhým susedom K., bývajúcim na druhej strane ako
bývajú žalobcovia. Vzdialenosť voliéry od svojho domu svedok odhadol na 30 metrov. K dobe, odkedy
chová G. K. exotické vtáctvo sa presne vyjadriť nevedel, odhadol, že ide o 6 rokov. Svedok vníma škrekot

vtáctva, najmä keď je na terase, podľa jeho výpovede škrekot vnímajú aj návštevy, pýtajú sa, čo to je,
sám z terasy vtedy odchádza. Najčerstvejšiu skúsenosť má so škretom vtákov z dnešného rána o pol
siedmej, kedy chcel vyvetrať a musel oblok zatvoriť, aby sa nezobudil vnuk. Neznačí si čas, kedy vtáky
škriekajú, vníma ich ráno v lete okolo šiestej pri vstávaní pri odchode do práce, aj ráno v sobotu a v
nedeľu. Neškriekajú 24 hodín denne. Svedok dosvedčil skutočnosť uvádzanú vo výpovedi svedka G.,
teda že v A. je chov aj na inom mieste, počul škriekať vtákov u bytovky pri cintoríne, keď bol na pohrebe a

bolo mu to nepríjemné. Meno chovateľa nevedel uviesť. Svedok sa u K. nikdy nedomáhal, aby odstránili
chov, ani im nikdy nepovedal, že mu škrekot prekáža, nepovedal to nikto z jeho rodiny. Dosvedčil, že V.
dohovárajú K., o iných občanoch, ktorí by mali problém z chovom u K. svedok nevedel. Nikdy nebol u K.,
teda ani pri voliére. Žalobcov V. málo navštevuje a k situácii, kedy bol u nich na návšteve si nepamätal,
či vtedy vtáctvo škriekalo. Svedka asi pred 4 alebo 5 rokmi sused V. oslovil, či mu vadí škrekot vtáctva

a či je svedok ochotný to dosvedčiť na súde. Svedkovi škrekot vadí. Z druhej strany K. býva G.. D. E.
a svedok je v dobrom susedskom vzťahu aj s ním a v dobrých susedských vzťahoch je so všetkými
susedmi. Sused E. sa svedkovi nesťažoval, že by mu vadil škrekot vtáctva. Na obci sa svedok sťažovať
nebol. Zhruba pred 4 rokmi vymenil na nehnuteľnosti okná za trojsklá, nemenil ich kvôli hluku od vtáctva,
ale odizolovalo to aj od toho. Pre svedka je škrekot vtáctva od K. nepríjemný, je to ako v džungli a na

dedinu neprirodzené. Svedok nechová žiadne domáce zvieratá, ani nikdy nechoval. Dovnútra na dvor
K. nevidí. Svedok uviedol, že sa mu zdá, že menej často škriekajú, ale škrekot je stále rovnaký. Pripustil,
že bol na žiadosť manželov V. E. O. XXXX na úrade kvôli chovu a hlasovým prejavom vtáctva. Žiadosti
manželov V. vyhovel preto, lebo ho o to požiadal sused V.. Vtedy na obecnom úrade predniesol to, ako
dnes podal svedeckú výpoveď.

12. Zo znaleckého posudku znalca W.. C. Y., Q.. X. K. XX.X.XXXX súd zistil, že jeho predmetom
bolo zodpovedať otázku, či je pri hlasovej aktivite vtáctva dennej a večernej doby na hranici parcely
dotknutého vonkajšieho obydlia žalobcov, prekročená prípustná hladina A zvuku. Znalec pri ohliadke
miesta merania zistil, že vo dvore rodinného domu žalovaných je voliéra exotického vtáctva, ktorú tvorí

murovaná časť a čiastočne otvorená časť z pletiva opatreného obkladom polykarbonátom okrem časti
strechy,voliérajerozdelenána5oddielov.Včasemeraniabolovotvorenejčastivoliéry5vtákov,hlasovo
sa prejavovali 3 kusy a 2 kusy škriekali vo vnútri voliéry. Podľa vyjadrení žalobcov bol hluk vtáctva pri
meraní výrazne nižší ako v iné dni predtým. G. K. mal podľa stanoviska Okresného úradu D., odboru o
životné prostredie ku dňu XX.X.XXXX evidovaných 14 kusov exotických vtákov a bol rozpor s uvedením

počtu G. K.. Znalec z tohto vyvodil, že uskutočnené meranie hluku nie je dostatočne preukázané na
zodpovedanie otázky položenej súdom. Navrhol meranie zopakovať za účasti kompetentného zástupcu
OkresnéhoúraduD.,ktorýprimeranípotvrdíprítomnosťvšetkýchevidovanýchživočíchov.Zpripojeného
potvrdenia Okresným úradom D. zo dňa XX.X.XXXX súd zistil, že G. K. je zaregistrovaný ako držiteľ
exemplárov podľa príslušných právnych predpisov. Menovaný choval k XX.X.XXXX z jedného druhu

exotického vtáctva 7 kusov, z toho 5 kusov boli mláďatá s odchovom máj/jún 2015, z ďalšieho druhu 2
kusy, z ďalšieho druhu exotického vtáctva 6 kusov, z toho boli 4 kusy mláďat, odchov jún 2015, z ďalšieho
druhu 3 kusy, z toho 1 kus mláďa, odchov jún 2015 a z posledného druhu choval G. K. 3 kusy, z toho
1 mláďa, odchov máj 2015. Podľa správy úradu je celkový počet 10 kusov dospelých jedincov, ktoré sú
celoročne vo voliére a 11 kusov mláďat, vyliahnutých v máji-júni 2015, ktoré sa nachádzajú počas 2-3

mesiacov života v búdkach pod rodičmi, teda nemôžu lietať vo voliérach a ani vydávať rušivé zvuky.

13. Znalec uskutočnil meranie XX.X.XXXX za prítomnosti žalobcov, G. K. (syna žalovaných) a I. G.,
starostu Obce A.. Opakované meranie hluku exotického vtáctva sa uskutočnilo XX.X.XXXX. Výsledky
zmerania hluku z tohto dňa uviedol ako súhrn nameraných hladín v bode M na hranici parcely žalobcov.

Nameral hodnoty v bode M v režime a ráno o 6.46 hodine za 6 minút a 36 sekúnd LAeq v db 49,
LAmax 66,8, LAmin (v dB 26,6 a v režime b od 6,58 hodiny v dĺžke času merania 3 minúty a 7 sekúnd
v hodnote Laeq a dB 37,6, LAmax 54,3, Lamin 24,5. LAeg je eqivalentná hladina A zvuku, LAmax je
maximála hladina A zvuku a LAmix je minimálna hladina A zvuku, u rozšírenej neistoty merania uviedolhodnotu U 2,3dB. U povahy hluku znalec uviedol, že ide o premenný, zvlášť rušivý podľa § 2 písm. w)
vyhlášky, premenný hluk s veľkým rozdielom hladín podľa predchádzajúcej vety. V posudku sa uvádza,
že podľa vyjadrenia žalobcov hlasové aktivity vtáctva trvajú aj 4 hodiny cez deň, znalec uvádza čas

od 6.00 do 18.00 hodiny a podľa vyjadrenia žalobcov hlasové aktivity vtáctva trvajú 1,5 hodiny večer;
znalec uviedol, že ide o čas od 18.00 do 22.00 hodiny. Na základe uvedeného vypočítal posudzovanú
hodnotu LR,Aeg (1) v bode M pre referenčné časové intervaly deň (od 6.00 hod. do 18.00 hod.) a večer
(od 18.00 hod. do 22.00 hod.) pre deň a večer, pre deň stanovil posudzovanú hodnotu LAeq (dB) 49
dB tak isto v čase od 18.00 hod. do 22.00 hod. (večer), LAeq.z v (dB) za deň 48,7 a večer 48,7, dobu

expozície v minútach za deň 240 a večer 90, uviedol korekciu podľa bodu 1.2 prílohy vyhlášky (1) v
decibeloch + 5 u dňa aj večera, hodnotu U v decibeloch u dňa 2,3 a u večera tú istú. Posudzovanú
hodnotu v bode M: LR,Aeq v dB za deň stanovil 51,2 a u večera 51,7, pričom hodnota pod LAeq.z je
hladina LAeq posudzovaného zdroja po odpočítaní hluku pozadia. Uviedol, že prípustná hodnota hluku
vo vonkajšom prostredí sa uskutočňuje podľa vyhlášky a ide o prípustnú hodnotu za deň a večer LAeq.p
50 db. V závere znaleckého posudku konštatoval, že porovnaním posudzovaných hodnôt s prípustnou

hodnotou možno konštatovať, že pri hlasovej aktivite exotického vtáctva prípustná hodnota pre deň a
pre večer bola vo vonkajšom prostredí v bode M na hranici parcely žalobcov prekročená (prípustná
hodnota predstavuje 50 dB, pričom posudzovaná hodnota v bode M bola určená na 51,2 dB pre deň
a 51,7 dB pre večer).

14. Z výsluchu znalca W.. C. Y., Q.. na pojednávaní súd zistil, že pri umiestnení mikrofónu potrebného
na meranie znalec vychádzal z plochy danej mu súdom a umiestnil ho na betónovej ploche pri bazéne
žalobcov a súčasne na hranici pozemkov žalobcov a žalovaných. Vychádzal pri tom z vyhlášky č.
549/2007 Z. z., ktorá v podstate určuje miesta, kde sa má vykonať meranie za účelom zmerania
hlučnosti. Merania robil znalec v trvaní cca 6 minút, vtáky intenzívne škriekali, prístroj zaznamenal

hluk. Merania robil aj keď vtáky neškriekali, čo je hluk pozadia pri meraní a z takto zistených hodnôt
vypočítal hlučnosť, uvedenú v znaleckom posudku a hodnoty pre deň a večer. Znalec neuviedol výsledky
merania z XX.X.XXXX pre rozpor v počte kusov vtáctva a podľa správy Okresného úradu D.. Podľa
výpovede znalca vo voliérach malo byť 14 ks dospelého vtáctva, G. K. uvádzal 10 dospelých jedincov.
Pre rozpor v počte znalec považoval za nepreukázané hodnoty merania XX.X.XXXX, preto ich do

znaleckého posudku neuviedol. Podľa výpovede a názoru znalca je rozdiel 4 ks dospelého vtáctva
významným rozdiel pri meraní hluku. Znalec bol XX.X.XXXX pri voliérach za prítomnosti I. G., starostu
obce A. a ten spočítal, že vo voliérach bolo vyletených 8 kusov vtáctva. Prax má z merania hluku 30
rokov, hluk exotického vtáctva za dobu trvania praxe však nemeral. Znalec uviedol, že nepozná prax
spoločnosti S. D..O..M.., či vykonáva aj merania hluku spôsobeného exotickým vtáctvom. U exotického

vtáctva ide o meranie hluku ako v akomkoľvek inom prípade z iného zdroja, keďže sa vyhodnocuje
ekvivalentná hladina hluku, ktorá sa následne po korekciách v zmysle vyhlášky č. 549/2007 Z. z.
porovnáva s prípustnými hodnotami. Na pozemku žalobcov XX.X.XXXX zotrval cca hodinu od 6.00
hodiny, keďže ide o premenný zdroj hluku, čakal na hlasové prejavy vtáctva. K údaju, aký dlhý čas vtáky
za deň škriekajú, dospel podľa jeho výpovede z rozhovoru so žalobcami, ktorí uviedli časové údaje a pri

vypracovaní ZP vychádzal aj z časového údaju z posudku vypracovaného na žiadosť žalovaných, ktorý
bol v čase vypracovania ZP už založený v spise. Za noc údaje nevyhodnocoval z dôvodu, že vtáky v
noci neškriekajú. Za deň sa považuje podľa vyhlášky doba od 6.00 hodiny do 18.00 hodiny a za večer
od 18.00 hod. do 22.00 hodiny, noc po tomto čase do 6.00 hodiny. O meraní dňa XX.X.XXXX znalec
žalovaného v prvom rade informoval až po uskutočnení merania z obavy, aby žalovaní neovplyvňovali

chovanie vtáctva a intenzitu ich prejavu. Vyslovil názor, že režim vtáctva nezávisí od prítomnosti strán
sporu. Žalobcovia boli v dobe merania na svojom pozemku a musel ich oboznámiť s budúcim meraním,
aby mal súhlas na vstup na pozemok. Znalec uviedol k osobám strán sporu, že bol s nimi v kontakte
prvý krát pri meraniach XX.X.XXXX a vypracoval znalecký posudok podľa svojho najlepšieho vedomia
a svedomia a údajov, ktoré mal k dispozícii. K meraniam XX.X.XXXX neprizýval žiadneho svedka, lebo

vyhodnotil, že by mohlo dôjsť k vyvolaniu rušivých vplyvov na predmetný zdroj hluku. Podľa žalobcu v
prvom rade ich znalec od merania odohnal, aby nerušili priebeh merania. Podľa výpovede znalca rozdiel
jedného dB pri ustálenom zdroji hluku nie je hladina, ktorá by bola sluchom významne rozpoznateľná. V
prípade zdroja, ktorým je exotické vtáctvo, treba brať v úvahu dynamiku, ktorá sa pri meraní pochybovala
od 66,8 dB do 26,6 dB (pre porovnanie dynamika hluku pozadia bola v čase meraní od 54,3 dB do

24,5 dB) a potom vyplýva, že rozdiel v dynamikách hluku exotického vtáctva a pozadia vyjadrených
maximálnymi hladinami hluku je viac ako 12 dB, čo je významný rušivý prvok. Podľa znalca nie je
rozhodujúce, že prekročenie prípustných hodnôt je len o 1,2 resp. 1,7 dB, rozhodujúca je dynamika
rušivého hluku.15. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXXXXXXX/ZP X. K. X.XX.XXXX vypracovaného znalcom W.. K. C.
mal súd preukázané, že na základe porovnania posudzovanej hodnoty určujúcej veličiny s prípustnou

hodnotou určujúcej veličiny hluku a na základe výsledkov merania hluku je možné konštatovať, že
prípustná hodnota určujúcej veličiny hluku vo vonkajšom prostredí podľa vyhlášky č. 549/2007 Z. z.
pri hlasovej aktivite exotického vtáctva, a to v dennom ani večernom čase vo vonkajšom chránenom
prostredí rodinného domu súpisné číslo XX A. v čase merania nebola prekročená. Výsledky merania
boli vyhotovené a spracované vo forme protokolu o meraní hluku č. XXXXXXXXX X. K. X.XX.XXXX,

ktorý je súčasťou znaleckého posudku ako príloha č. 2. Meranie hluku bolo znalcom uskutočnené K.
X.X.XXXX v čase od 18.00 hod. do 22.00 hod. a K. X.X.XXXX v čase od 6.00 hod. do 18.00 hod., a
to na pozemku parc. č. XXX/X a pozemku parc. č. XXX/X, kde je situovaný rodinný dom súpisné Č.Í.
XX A., ktoré nehnuteľnosti sú vo vlastníctve žalobcov. Súd v zmysle § 208 ods. 3 CSP vypočul znalca
W.. K. C., ktorý vo svojej výpovedi zotrval na záveroch znaleckého posudku. K času pôsobenia hluku
vtáctva uvedeného hodnotami 18 minút v dennom čase, resp. 6 minút vo večernom čase uviedol, že

v týchto časoch bolo legitímne preukázané, že sa vtáctvo zvukovo prejavovalo a bolo rozpoznateľné
od hluku okolia. Doplnil, že čas pôsobenia hluku je dôležitý pri vyhodnocovaní prípustnej hladiny hluku.
Upresnil, že boli vykonané spojité časové záznamy v jednotlivých meracích bodoch, a to súčasne vo
všetkých troch miestach merania. Následne na základe vyhodnotenia záznamov a svojich poznámok
zistil, že hluk vtáctva dosahuje hodnotu od 2000 do 3150 hertzov, na základe ktorej skutočnosti bolo

možné vyseparovať, či a v ktorých časoch bolo vtáctvo aktívne. Čo sa týka namietanej dynamiky hluku
zo strany žalobcov znalec uviedol, že v predchádzajúcich posudkoch o meraní hluku nebola zhodnotená
dynamika hluku, pričom uvedené neustanovuje ani vyhláška. Upresnil, že charakter hluku vtáctva možno
považovať za premenlivý hluk s veľkým rozdielom hladín, z ktorého dôvodu na ochranu zdravia určil
veľkosť korekcie + 5 dB, t.j. v maximálnej možnej hodnote. Znalec sa vyjadril tiež k zvolenému miestu

merania a k určeniu iných meracích bodov, ktoré by neboli ovplyvnené prekážkou predstavujúcou plot.
Vo vzťahu k predchádzajúcim posudkom poukázal na skutočnosť, že sa robili len krátke merania,
pričom časové pôsobenie nebolo doložené meraním a teda ich spracovatelia neboli schopní toto časové
pôsobenie preukázať.

16. Z meracieho protokolu obchodnej spoločnosti S. D..O..M.. so sídlom E. J. vypracovaným W.. D. Y.
akoodbornespôsobilouosoboudňaXX.X.XXXXsúdzistil,žebolvypracovanýnazákladeobjednávkyS.
K. (t.j. pôvodne žalovaného v 1. rade) za účelom vyhodnotenia hlukovej záťaže dotknutého vonkajšieho
prostredia sťažovateľa po vykonaní zvukovo separačných opatrení. V závere meracieho protokolu bolo
konštatované, že pri hlasovej aktivite vtáctva 25 % dennej a večernej doby nie je najvyššia prípustná

hodnota hladiny akustického tlaku hluku prekročená. Spracovateľ v meracom protokole uviedol, že
pri započatí merania bolo vtáctvo cielene vydráždené k hlasovým prejavom. Postupne sa ukľudnilo a
nesúvisiace hluky boli eliminované. Pre závery boli použité namerané hodnoty eq. hladina akustického
tlaku hluku. Podľa protokolu išlo o zdroj hluku, ktorým bolo exotické vtáctvo vo voliérach, vtáctvo je
chovom bez podnikateľského zámeru. Uvádza sa pri pôsobení hluku, že ide o hluk typicky ráno a večer,

počas dňa minimálne, v noci vôbec. U charakteru hluku sa uvádza, že počas aktivity vtáctva ide o hluk
premenlivý, s ťažiskom spektra v stredných a vyšších kmitočtoch a pokiaľ ide o dotknutý priestor, ide o
vonkajšie obytné prostredie v susedstve, kategória II - najbližšia fasáda rodinného domu je mimo priamej
viditeľnosti, vzdialená od voliér cca 30 metrov, parcely oddeľuje murované pletivo výšky cca. 2 metre.

17. Z meracieho protokolu obchodnej spoločnosti S. D..O..M.. D. D. E. J. vypracovaným W.. C. Y. ako
odborne spôsobilou osobou dňa X.XX.XXXX súd zistil, že bol vypracovaný na základe objednávky S.
K. (t.j. pôvodne žalovaného v 1. rade) za účelom vyhodnotenia hlukovej záťaže dotknutého vonkajšieho
prostredia sťažovateľa po vykonaní zvukovo separačných opatrení. V závere meracieho protokolu bolo
konštatované, že porovnaním posudzovaných hodnôt s najvyššími prípustnými hodnotami vyplýva, že

tieto hladiny pre deň a večer neboli vo vonkajšom prostredí v čase merania prekročené pôsobením hluku
vtáctva vo voliérach v najbližšom obytnom prostredí (na hranici parcely) od objektu rodinný dom A. XX.

18. Z protokolu o akreditovanom meraní hluku v životnom prostredí obchodnej spoločnosti J. S.,
D..O..M.. D. D. E. Y. vypracovaným W.. B. O., G.., schváleným W.. P. J. K. XX.X.XXXX mal súd

preukázané,žebolvypracovanýnazákladeobjednávkyS.K.(pôvodnežalovanéhov1.rade).Zozáveru
vyplýva, že určujúca veličina, ktorou je ekvivalentná hladina A zvuku Laeq, určená na základe meraní
a zohľadnenia časového pôsobenia posudzovaných zdrojov hluku, stanovená pre príslušný referenčný
časový interval bola dodržaná.19. Výsluchom W.. P. J. bolo preukázané, že je štatutárnym zástupcom spoločnosti J. S., D..O..M..,
pričom bol kontaktovaný K.. D. niekedy v lete 2017 a následne si objednal meranie p. S. K.. Uviedol, že

k stranám sporu nemá žiadny vzťah a prvýkrát ich videl pri meraní hluku. Vypovedal, že meranie hluku
prebiehalo štandardným spôsobom, keď sa najprv zisťoval posudzovaný zdroj zvuku, následne hluk
pozadia, aby bolo možné stanoviť hladinu posudzovaného zdroja. Vzhľadom na špecifický zdroj hluku
bol interval zvolený na 3 x 15 minút, aby bola dostatočne zachytená dynamika zdroja. Poznamenal,
že pri meraní hluku je potrebné zohľadniť časové pôsobenie, t.j. čím je vyššie, tým je vyššia aj

výsledná hodnota, pričom ak sa jedná o netypický zdroj (ako tomu bolo v tomto prípade), je možné ho
určiť len odhadom a za daný údaj zodpovedá objednávateľ. Doplnil, že v danom prípade sa meranie
uskutočňovalo bližšie k zdroju hluku (t.j. na pozemku žalovaných), pričom žalobcovia o ňom neboli
informovaní. Uviedol tiež, že časy merania nie sú platnou legislatívou taxatívne požadované.

20. Z výsluchu svedkyne W.. B. O., G.. súd zistil, že predmetné meranie uskutočňoval G.. J., a to

na hranici pozemku. Ona má pri meraniach na starosti vypisovanie záznamov a prípravu meracích
zariadení. Čo sa týka zdroja hluku, nejednalo sa o stále zdroj, navyše meranie bolo ovplyvňované
susedom (t.j. sťažovateľom), ktorý hlasno púšťal rádio a blízko plota pílil. Ohľadom časového pôsobenia
sa vyjadrila, že toto určuje objednávateľ, oni zodpovedajú len za namerané hodnoty.

21. Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občiansky zákonník) vlastník
je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky
a nakladať s ním.

22. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje

sa im rovnaká právna ochrana.

23. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

24. Podľa § 127 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím
by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto
najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na
ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie

nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi,
parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované
zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať
zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok. Ak je
to potrebné a ak to nebráni účelnému využívaniu susediacich pozemkov a stavieb, môže súd po

zistení stanoviska príslušného stavebného úradu rozhodnúť, že vlastník pozemku je povinný pozemok
oplotiť. Vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere
vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a
obhospodarovaniesusediacichpozemkovastavieb.Aktýmvznikneškodanapozemkualebonastavbe,
je ten, kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiť; tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť.

25. Podľa § 417 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie
zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia. Ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo
sa domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.

26. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd právny záver,
že žaloba nebola podaná dôvodne. Z konania vyplynulo, že medzi žalobcami a žalovanými existuje
spor týkajúci sa usporiadania susedských vzťahov. Žalobcovia odvolávajúc sa na ustanovenie § 127
Občianskeho zákonníka tvrdia, že žalovaní ich nad mieru primeranú pomerom obťažujú imisiami,
konkrétne hlukom, čím vážne ohrozujú výkon ich práv ako vlastníkov susediacich nehnuteľností a z tohto

dôvodu je nevyhnutné poskytnúť im súdnu ochranu. Žalovaní počas konania zotrvali na tvrdení, že z
ich strany nejde o ohrozovanie nad mieru primeranú pomerom ani o vážne ohrozenie výkonu práv. V
zmysle uvedeného možno konštatovať, že medzi stranami sporu nie je sporné, že žalovaný v 1. rade
chová na nehnuteľnostiach bezprostredne susediacich s nehnuteľnosťami žalobcov exotické vtáctvo.Spornou skutočnosťou zostalo, či exotické vtáctvo chované na nehnuteľnostiach žalovaných nad mieru
primeranú pomerom obťažuje žalobcov hlukom. Pri posúdení miery primeranej pomerom sa okrem
intenzity hluku skúma dôvod hlučnosti, či sa jedná o opakovaný hluk alebo jednorazový, prípadne či

ide o úmyselné rušenie. Súd po vykonanom rozsiahlom dokazovaní konštatuje, že žalobcovia neuniesli
dôkazné bremeno, t.j. nepreukázali existenciu predpokladov upravených v citovanom ustanovení, ktoré
by predstavovali uznanie dôvodnosti ich nároku.

27. Vlastnícke právo predstavuje najúplnejšie vecné právo, pričom bez súhlasu vlastníka (prípadne bez

právneho dôvodu) nemožno do jeho vlastníckeho práva zasahovať. Ustanovenie § 127 Občianskeho
zákonníka predstavuje zákonné obmedzenie vlastníckeho práva alebo práv, ktoré sa odvíjajú priamo
od vlastníctva. Súbor týchto pravidiel možno označiť ako susedské práva. Obmedzenie vlastníkov je
vzájomné a zároveň prospešné viacerým vlastníkom. Vlastník sa musí zdržať takého konania alebo
nekonania, ktorým by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo ktorým by vážne ohrozoval
výkon jeho práv. Predpoklady uvedené v hypotéze tejto normy treba vykladať v každom jednotlivom

prípade objektívne. Subjektívne hľadisko nie je rozhodujúce, a preto v konkrétnych prípadoch sa musia
uvedené predpoklady posúdiť aj z odborných hľadísk. Posúdenie prípustnosti imisií vychádza z tzv.
generálnej klauzuly obsiahnutej v citovanom ustanovení § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorej sa vlastník veci musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného
alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Sú tu upravené dve skutkové podstaty, a to obťažovanie

iného a vážne ohrozenie výkonu jeho práv. Obťažovanie je právne významné len v prípade, že je „nad
mieru primeranú pomerom“, kým ak by v dôsledku imisie došlo k vážnemu ohrozeniu výkonu práva,
je otázka primeranej miery pomerom bez významu. Ak teda v dôsledku konania vlastníka dochádza k
vážnemu ohrozeniu vlastníckeho práva iného, spočívajúcemu v poškodzovaní veci, ide o neoprávnený
zásah podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka bez ohľadu na to, či tento zásah prekračuje mieru

primeranú pomerom (viď rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo/1935/2003).

28. Súd pri hodnotení vykonaných dôkazov vychádzal zo základných princípov upravujúcich civilný
sporový proces, v zmysle ktorých súd postupuje podľa svojej úvahy (nie však svojvoľne), je ich povinný
hodnotiť jednotlivo a zároveň v ich vzájomnej súvislosti, pričom žiadny dôkaz nemá predpísanú legálnu

silu. Judikatúra definuje hodnotenie dôkazov ako činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy
hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie
je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti konkrétny
dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.

29. S poukazom na uvedené východiská súd vykonal dôkazy navrhnuté stranami sporu a vyhodnotil ich
v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov. Ako už bolo spomenuté, podstatnou skutočnosťou pre
rozhodnutie v danej veci je zistenie, či zásah presahuje prípustnú mieru primeranú pomerom alebo či je
vážneohrozenývýkonprávainého.Vtejtosúvislostibolovykonanédokazovanieznaleckýmiposudkami,
resp. odbornými vyjadreniami, ktorých predmetom bolo zistenie, či hladina hluku vychádzajúceho z

nehnuteľností vo vlastníctve žalovaných je v medziach stanovených technickými normami, nakoľko za
účelom splnenia predpokladov hypotézy citovaného ustanovenia § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka
je dôvodné odborné posúdenie danej skutočnosti. Z meracieho protokolu vypracovaného W.. D. Y. bolo
zistené prekročenie najvyššej prípustnej hodnoty hladiny akustického tlaku hluku (pri hlasovej aktivite
vtáctva 25 % dennej a večernej doby). Žalobcovia však namietli, že pri meraní hluku neboli prítomní a

navyše vyslovili podozrenie, či sa predmetné meranie hluku vôbec uskutočnilo. Takisto bolo potrebné
zobrať do úvahy námietku žalobcov, že protokol bol vyhotovený na základe objednávky žalovaných
a teda možno mať pochybnosti o jeho objektívnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že v danej veci sa
jedná o odbornú otázku a rozhodnutie súdu je závislé od jej posúdenia, pričom predmetné odborné
vyjadrenie bolo žalobcami dôvodne spochybnené a nebola teda dostatočným spôsobom preukázaná

rozhodná skutočnosť, t.j. či zo strany žalovaných dochádza k zásahom do vlastníckych práv susedov
(či iných osôb v blízkosti zdroja hluku na nehnuteľnostiach žalovaných) nad mieru primeranú miestnym
pomerom alebo či je vážne ohrozený výkon ich vlastníckeho práva. Z uvedených dôvodov súd nariadil
znalecké dokazovanie za účelom zistenia, či je pri hlasovej aktivite vtáctva dennej a večernej doby
na hranici parcely dotknutého vonkajšieho obydlia žalobcov, prekročená prípustná hladina A zvuku.

Súdom ustanovený znalec W.. C. Y., Q.. v závere znaleckého posudku konštatoval, že porovnaním
posudzovaných hodnôt s prípustnou hodnotou možno konštatovať, že pri hlasovej aktivite exotického
vtáctva prípustná hodnota pre deň a pre večer bola vo vonkajšom prostredí v bode M na hranici parcely
žalobcovprekročená(prípustnáhodnotapredstavuje50dB,pričomposudzovanáhodnotavbodeMbolaurčená na 51,2 dB pre deň a 51,7 dB pre večer). Žalovaní v priebehu konania namietali postup znalca pri
vykonávaní znaleckého dokazovania a samotné závery znaleckého posudku (a to z dôvodu pochybností
o správnosti a objektivite znaleckého posudku, resp. o jeho nestrannosti). Vychádzajúc z ustanovení

upravujúcich vylúčenie osôb zúčastnených na konaní (t.j. § 49 a nasl. CSP, na ktoré v právnom závere
poukázal aj odvolací súd) má súd za to, že žalovaní nevzniesli riadnu námietku zaujatosti proti znalcovi
W..C.Y.,Q..,t.j.niesúdanédôvodynajehovylúčenie.Súdtakprirozhodovaníprihliadalajnapredmetný
znalecký posudok. Za účelom odstránenia pochybností súd vypočul znalca na pojednávaní, z ktorej
výpovede vyplynulo, že znalec zotrval na záveroch uvedených v znaleckom posudku.

30. Úlohou súdu bolo v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu zistiť stanovisko žalovaných,
opätovne posúdiť dôkazy, resp. dôvodnosť návrhov strán sporu na doplnenie dokazovania, zároveň
zohľadniac povinnosť upravenú v ustanovení § 217 ods. 1 prvej vety CSP, podľa ktorého je pre rozsudok
rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Z uvedeného dôvodu súd vykonal dokazovanie výsluchom
žalovaných v 1. a 3. rade. Z ich výpovedí súd zistil, že žalobu považujú za nedôvodnú. Zhodne odmietli,

že by sa vtáky prejavovali hlučne počas celého dňa, ale len za určitých okolností (napr. v prítomnosti
cudzej osoby a pod.). Žalovaný v 1. rade preukázal, že za účelom odhlučnenia voliéry postupne
už 10 rokov vykonáva stavebné úpravy, napríklad obkolesenie pletivovej časti voliéry plexisklom, čo
postavenie vyššieho plota na hranici pozemkov so žalobcami. Takisto ozrejmil, že je riadne evidovaný
na Ministerstve životného prostredia SR ako chovateľ, pričom na chov vtáctva má vydaný certifikát (bez

toho,ženajehovydaniebolopotrebnépredložiťakékoľvekinédoklady).Súdvtejtosúvislostikonštatuje,
že pre rozhodnutie súdu je irelevantné, či má žalovaný v 1. rade ako chovateľ z chovu vtákov zisk (resp.
či podniká), na ktorú skutočnosť poukazovali žalobcovia.

31. V zmysle vyššie uvedeného potom súd vykonal dokazovanie aj stanoviskom Úradu verejného

zdravotníctva SR zo dňa X.XX.XXXX. Vyplýva z neho, že spoločnosť J. S. je akreditovaná v
Slovenskej národnej akreditačnej službe a jej postupy pri meraní a vyhodnotení merania sú schválené a
kontrolovanépridohľadoch.Vdanomprotokoleniejeudanýčasmeraniazvukovýchprejavovexotického
vtáctva a merania pozadia a takisto v ňom nie sú uvedené výšky jednotlivých plotov, ktoré oddeľujú
voliéru od sťažovateľa, preto nie je zrejmé, prečo merač meral vo výške 2,5 m nad terénom. Úrad takisto

poznamenal, že meranie zdroja hluku sa má uskutočňovať na hranici pozemku sťažovateľa a môže sa
vykonávať aj bez upovedomenia zúčastnených osôb (t.j. majiteľa ako aj sťažovateľa). Vyjadril sa aj k
protokolu W.. Y., v ktorom takisto nie je uvedená výška plotu medzi pozemkami. Ak sa však predpokladá,
že výška plotu je okolo 2 metrov, umiestnenie mikrofónu vo výške 1,5 metra nad terénom a vzdialenosť
1,1 metra od plotu neboli správne zvolené, a to z dôvodu akustického tieňa. Na záver dodal, že obidva

protokoly mali skoro totožné namerané hodnoty zvukových prejavov vtáctva ako aj pozadia, rozdiely
spočívajú vo vyhodnotení posudzovanej hodnoty (v G. W.. J. sa nedá zistiť ani čas ani dĺžka trvania
jednotlivých meraní).

32. Ako už bolo vyššie uvedené, povinnosťou súdu je pri vyhlásení rozsudku vychádzať zo stavu, ktorý

existuje v danom čase, nakoľko pre posúdenie zákonnosti a vecnej správnosti rozsudku je určujúci stav
objektívne existujúci v čase vyhlásenia rozsudku. Z uvedeného dôvodu vyhovel návrhu žalovaných na
vykonanie znaleckého dokazovania, a to stotožniac sa s ich argumentáciou, že je potrebné opätovné
posúdenie rozhodujúcej skutočnosti (t.j. stanovenie miery hladiny hluku), nakoľko znalecký posudok
znalca W.. C. Y., Q.. bol vyhotovený ešte v roku XXXX S. podobne ako protokol vypracovaný obchodnou

spoločnosťouJ.S.,D..O..M..obsahovalviacerénedostatky(viďods.31).Vtomtosmeresúdnezohľadnil
námietku žalobcov, ktorí vyjadrili nesúhlas s návrhmi na doplnenie dokazovania (z dôvodu, že vo veci
už bol vypracovaný znalecký posudok znalcom ustanoveným súdom a teda za účelom zamedzenia
prieťahov v konaní), nakoľko predmetné dôkazy súd považuje za nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci
vykonať. S poukazom na ďalšie už uvedené skutočnosti súd nariadil opätovné znalecké dokazovanie,

a to znalcom ustanoveným súdom ad hoc W.. K. C.. Súd usmernil znalca v tom smere, aby o
termíne merania neupovedomoval žalovaných z dôvodu, aby sa eliminovalo prípadné ovplyvnenie
alebo zmarenie účelu znaleckého dokazovania z ich strany. Zo záverov znaleckého posudku č. XX/
XXXXXXXXX/ZPX.K.X.XX.XXXXmalsúdpreukázané,žeprípustnáhodnotaurčujúcejveličinyhlukuvo
vonkajšom prostredí pri hlasovej aktivite vtáctva vo vonkajšom chránenom prostredí rodinného domu č.

61 nebola prekročená. Priebeh a výsledky znaleckého skúmania znalec ozrejmil aj na pojednávaní pred
súdom, t.j. súd nemal pochybnosti o hodnotách hluku, ktoré boli namerané a zapracované v znaleckom
posudku. Zároveň doplnil, že vzhľadom na premenlivý zdroj hluku pri výpočte posudzovanej hladiny
hluku vychádzal z korekcie + 5 dB + 2,3 dB, ktoré považuje za dostatočne vysoké, aby zohľadnilinepríjemnosť posudzovaného hluku. Zároveň skonštatoval, že ak by v danom prípade pri výpočte aj
vynechal časové pôsobenie hluku vtáctva a použil korekciu + 5 dB, stále by bol posudzovaný hluk pod
hodnotou prípustného hluku.

33. V súvislosti s námietkami žalobcov týkajúcimi sa výkonu samotného znaleckého skúmania zo
strany znalca súd uvádza, že v zmysle rozhodnutia súdu, ktorým bol znalec ustanovený do konania,
bola stranám sporu podľa § 210 CSP uložená povinnosť poskytnúť znalcovi súčinnosť a znalec
teda bol oprávnený postupovať daným spôsobom. Takisto nebol povinný zisťovať, či je predmetná

voliéra otvorená (resp. uposlúchnuť žalobcov, nech sa meranie neuskutočňuje, nakoľko vtáctvo sa
hlasovo neprejavovalo), a to najmä s poukazom na vyššie spomenuté usmernenie zo strany súdu o
neupovedomovaní žalovaných o termíne merania. Súd preto na základe telefonického rozhovoru dal
znalcovi pokyn na uskutočnenie merania aj za daného stavu. Zo strany žalobcov súd tiež považuje
za nekorektné spochybnenie dĺžky merania (t.j. či postačuje meranie počas jedného dňa), nakoľko
meranie počas dlhšieho časového úseku súd považuje za daných podmienok za nezrealizovateľné

(napr. z dôvodu, že meranie sa bolo potrebné uskutočniť na súkromnom pozemku). Na druhej strane
predchádzajúce merania hluku boli vyhotovované len v krátkych časových intervaloch a teda s oveľa
nižšou objektívnosťou.

34. Súd poznamenáva, že pri rozhodovaní zobral do úvahy aj predchádzajúci znalecký posudok,

odborné vyjadrenia, resp. svedecké výpovede, tieto však posudzoval v intenciách jednak spomenutého
znaleckého dokazovania a jednak pozorovania zaznamenaného počas obhliadky na mieste, keď súd
nemal preukázané vnikanie imisií hluku z nehnuteľností vo vlastníctve žalovaných na nehnuteľnosti
vo vlastníctve žalobcov nad mieru primeranú pomerom ako ani tú skutočnosť, že by sa jednalo o
vážne ohrozenie výkonu vlastníckeho práva žalobcov. Súd si je vedomý záverov znaleckého posudku

W.. C. Y., Q.., podľa ktorých bola prípustná hodnota hluku pri hlasovej aktivite vtáctva prekročená,
na druhej strane je však na tomto mieste potrebné uviesť, že pri stanovení posudzovaných hodnôt
znalec vychádzal z doby expozície (t.j. dĺžky trvania hlasovej aktivity vtáctva počas dňa, resp. večera),
ktorá mu bola oznámená žalobcami (t.j. 240 minút počas dňa a 90 minút počas večera). Znalec W..
C. Y., Q.. dodatočne na výzvu súdu na písomné doplnenie a ozrejmenie spôsobu merania hluku

uskutočneného dňa XX.X.XXXX svojím podaním zo dňa XX.X.XXXX uviedol, že zásadne nesúhlasí
so stanoviskom Úradu verejného zdravotníctva SR zo dňa X.XX.XXXX o mieste merania hluku, a
to vychádzajúc z vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 549/2007 Z. z., ktorou
sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na
objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí (ďalej len vyhláška č. 549/2007 Z. z.),

ktorá neuvádza, že hluk sa má merať na hranici pozemku. Zároveň doplnil, že pri určovaní časového
trvania hlasovej aktivity exotického vtáctva vychádzal jednak z protokolu o meraní hluku E. W.. Y. a
zároveň z vyjadrenia žalobcov, podľa ktorých uvedené hlasové aktivity trvajú štyri hodiny cez deň a jeden
a pol hodiny večer. Vychádzajúc z uvedeného súd akceptoval návrh žalovaných na vykonanie ďalšieho
znaleckého dokazovania (viď ods. 32), nakoľko podľa názoru súdu nie je prípustné, aby odborné

(exaktné) posúdenie určitej skutočnosti bolo ovplyvnené subjektívnym hľadiskom, ktoré má zrejmý vplyv
na vyslovenie záveru, či sú v danom prípade dodržané prípustné miery stanovené technickou normou
(v danom prípade vyhláškou č. 549/2007 Z. z.). Pochybnosti o záveroch znaleckého posudku znalca
W.. C. Y., Q.. sú zvýraznené jednak skutočnosťami uvedenými v správe Úradu verejného zdravotníctva
SR (ktorý konštatoval viaceré pochybenia, viď ods. 31) a jednak výraznými odlišnosťami nameraných

hodnôt pri jednotlivých meraniach (t.j. dňa XX.X.XXXXX, O.. K. XX.X.XXXX).

35. Súd vykonal dokazovanie aj stanoviskom Úradu verejného zdravotníctva SR, odborom objektivizácie
faktorov životných podmienok zo dňa XX.XX.XXXX, o ktoré bol požiadaný žalobcami za účelom
posúdenia správnosti postupu pri meraní hluku znalcom W.. K. C.. Vyplýva z neho, že spoločnosť P. D.

Ú. G., Š..G.. je akreditovaná v Slovenskej akreditačnej službe a jej postupy pri meraní a vyhodnotení
merania sú schválené a kontrolované pri dohľadoch, pričom predmetný protokol bol vypracovaný v
zmysle Odborného usmernenia MZ SR, ktorým sa upravuje postup pri objektivizácii fyzikálnych faktorov
životného prostredia a pracovného prostredia. Zo stanoviska takisto vyplýva, že znalec správne navýšil
hluk zdroja o korekciu na zvlášť rušivý hluk + 5 dB a takto zvýšenú hladinu hluku bral do úvahy pri

výpočte posudzovanej hodnoty, nakoľko každý deň sa môže doba pôsobenia zdroja hluku (v danom
prípade hlasové prejavy vtáctva) meniť. Na záver sa úrad stotožnil so závermi uvedenými v znaleckom
posudku X. W.. K. C., podľa ktorých ani keby zdroj hluku trval nepretržite (čo v praxi nemôže nastať),
tak posudzovaná hodnota by nebola prekročená.36. Súd považuje zároveň za potrebné vyjadriť sa k trestnému konaniu vedenému Ministerstvom vnútra
Slovenskej republiky Prezídiom Policajného zboru, národnou kriminálnou agentúrou pod sp. zn. Č.:

G.-XXX/NKA-X.-XXXX, ku ktorému dali podnet žalobcovia a ktoré sa týkalo podozrenia zo spáchania
zločinu prijímania úplatku podľa § 329 Trestného zákona a prečinu podplácania podľa § 333 Trestného
zákona a iné. Predmetné trestné konanie bolo právoplatne skončené uznesením vyšetrovateľa PZ
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru č. Č.: G.-XXX/NKA-X.-XXXX zo
dňa XX.X.XXXX, ktorým bolo odmietnuté trestné oznámenie žalobcov, nakoľko nie je dôvod na začatie

trestného stíhania alebo postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. Proti predmetnému rozhodnutiu
podali žalobcovia ako oznamovatelia sťažnosť, ktorú dozorujúci prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry
GP SR zamietol, t.j. trestné konanie v danej veci je právoplatne skončené (viď úradný záznam súdu
zo dňa XX.X.XXXX). K obvineniam zo strany žalobcov sa vyjadril samotný znalec na pojednávaní dňa
XX.XX.XXXX, na ktorom dôrazne akékoľvek protiprávne konanie odmietol, pričom sa podrobne vyjadril
k jednotlivým námietkam a podozreniam a podľa názoru súdu ich úplne vyvrátil (napr. tvrdenia týkajúce

sa ovplyvnenia znalca žalovanými alebo inými osobami, či parkovania znalca pred začatím výkonu
znaleckej činnosti na druhý deň merania alebo kontroly zdroja hluku po vyslovených podozreniach zo
strany žalobcov o existencii diaľkového ovládania na otváranie voliéry a pod.). V tejto súvislosti súd
poukazuje na viaceré možno povedať až šikanózne konania iniciované žalobcami, napríklad trestné
oznámenie na zákonnú sudkyňu (viď č.l. 583-585), sťažnosti na postup súdu (viď napríklad podanie

označenéakonámietkazaujatostizodňa10.7.2020,č.l.685),podanienaSlovenskúadvokátskukomoru
na postup právneho zástupcu žalovaných (viď oznámenie o odložení veci, č.l. 783-785), či trestné
oznámenie týkajúce sa podozrenia z trestného činu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm.
a/ Trestného zákona voči právnym zástupcom žalovaných (viď vyrozumenie Okresného riaditeľstva PZ
E. D., Č..B.. XXX).

37. Súd vyhovel návrhu žalovaných na vykonanie dokazovania obhliadkou, nakoľko mal za to, že je
žiaduce získať poznatky o danom skutkovom stave priamo na nehnuteľnostiach vo vlastníctve strán
sporu. V súvislosti so špecifickým zdrojom imisie (t.j. hluku vydávaného vtáctvom) súd obhliadku vykonal
K. XX.X.XXXX v rôznych časoch počas dňa (o 8.00 hodine, o 11.30 hodine a o 18.00 hodine), a to za

účelom čo najobjektívnejšieho posúdenia skutkového stavu. Zároveň súd vyhotovil fotodokumentáciu z
nehnuteľností strán sporu, z ktorej je zrejmé umiestnenie voliéry na pozemku žalovaných (viď fotografie
na č.l. 704), vzdialenosť voliéry od hranice pozemkov so žalobcami (viď fotografie na č.l. 705 až 706),
umiestnenie altánku na pozemku žalobcov a takisto vzdialenosť od hranice pozemkov so žalovanými
(viď fotografie na č.l. 700 až 702), pohľad zo záhrady žalobcov na plot so žalovanými (viď fotografie na

č.l. 703). Súd uvádza, že obhliadkou na mieste neboli zistené skutočnosti tvrdené žalobcami, že vtáctvo
chované na nehnuteľnostiach žalovaných vydáva hluk počas celého dňa, naopak v čase o 11.30 hodine
a o 18.00 hodine sa zvukovo prejavovalo len minimálne, hluk vydávalo v čase o 8.00 hodine. Zároveň
mal súd preukázané viaceré technické úpravy za účelom eliminovania hluku spôsobovaného vtáctvom,
z ktorých najzásadnejšou je obkolesenie voliéry plexisklom, pričom do priestorov pletivovej časti voliéry

sa vchádza cez dvere vyrobené takisto z daného materiálu. V tejto súvislosti súd skúmal pôsobenie
hluku pri otvorených a následne zatvorených dverách od voliéry, pričom ho vyhodnotil ako dostatočne
veľký, t.j. pri zatvorených dverách bolo síce počuť hluk spôsobovaný vtáctvom, nepôsobil však tak rušivo
ako pri otvorených dverách. Z vyjadrení samotného žalovaného však vyplýva, že dvere od voliéry sú
stále zatvorené, otvára ich len v prípade, ak do nej vstupuje (napr. za účelom nakŕmenia vtákov a pod.).

38. Súd konštatuje, že počas konania priebežne zisťoval zmeny v počte kusov exemplárov vtáctva
registrovaného na žalovaného v 1. rade, a to za účelom zistenia stavu existujúceho v danom čase. Súd
tak mal preukázané, že v období počas vykonávania znaleckého dokazovania mal žalovaný v 1. rade
v držbe 5 exemplárov druhu S. B., 6 exemplárov druhu S. M. a 3 exempláre druhu S. E., čo vyplýva z

oznámenia Ministerstva životného prostredia SR zo dňa XX.XX.XXXX. V čase vyhlásenia rozsudku dňa
XX.X.XXXX sa počet evidovaných kusov vtáctva zmenil v tom smere, že žalovaný v 1. rade mal v držbe
4 exempláre druhu S. B., 6 exemplárov druhu S. M., 3 exempláre druhu S. E. a 3 exempláre druhu G. B.,
ako vyplýva z vyjadrenia Ministerstva životného prostredia SR, odboru regulácie obchodu s ohrozenými
druhmi zo K. XX.X.XXXX, t.j. počet evidovaných kusov vtáctva sa zvýšil o dva kusy.

39. Súd dodáva, že vykonal dôkazy navrhnuté stranami sporu relevantné pre rozhodnutie vo veci,
pričom právne spor uzavrel takým spôsobom, že neboli zistené také skutočnosti, ktoré by nad mieru
primeranú pomerom obťažovali žalobcov alebo že by ohrozovali výkon ich práv, t.j. neboli naplnenépredpoklady uvedené v ustanovení § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré by zakladali uloženie
povinnosti žalovaným zdržať sa takého konania (t.j. že by boli naplnené predpoklady na poskytnutie
ochrany podľa § 127 ods. 2 Občianskeho zákonníka). V zmysle uvedeného potom súd žalobu

zamietol, a to z dôvodu neunesenia dôkazného bremena. Strana, ktorá neoznačí dôkazy potrebné
na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré
bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky
postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných
dôkazov vyústili do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníkov.

Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je
určený výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané v
tom zmysle, že ho súd nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe
dôkazov, vykonaných bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. Žalobcovia poukazovali na
skutočnosť, že je vážne ohrozený výkon ich vlastníckeho práva, na druhej strane však súd uvádza, že
je potrebné rešpektovať výkon vlastníckeho práva žalovaných. Súd dodáva, že pre stanovenie záveru

o neprimeranosti obťažovania žalobcov hlukom nie je rozhodujúce dodržanie príslušnej technickej
normy upravujúcej prípustnosť určitej miery obťažovania imisiami v zmysle § 127 ods. 1 Občianskeho
zákonníka (t.j. exaktné stanovenie, resp. posúdenie z odborných hľadísk), na druhej strane však ak
zásah presahuje prípustnú mieru stanovenú technickou normou, takéto prekročenie vždy prekračuje
mieru primeranú pomerom v zmysle citovaného ustanovenia. Inými slovami ak obťažovanie prekračuje

medze stanovené správnym opatrením, presahuje spravidla aj mieru primeranú pomerom, ale nemusí
tomu byť naopak.

40. V zmysle uvedeného bolo potom potrebné zisťovať, či ide o výkon vlastníckeho práva v súlade s
právnymi predpismi. Na úseku ochrany pred hlukom je takýmto právnym predpisom zákon č. 355/2007

Z. z. o ochrane, podpore a rozvoju verejného zdravia a vykonávací predpis, ktorým je vyhláška č.
549/2007 Z. z., podľa ktorej je ochrana zdravia pred hlukom, infrazvukom a vibráciami zabezpečená,
ak posudzované hodnoty určujúcich veličín hluku, infrazvuku a vibrácií nie sú vyššie ako prípustné
hodnoty. Podľa ustanovení § 4 a § 5 citovanej vyhlášky prípustné hodnoty určujúcich veličín hluku a
infrazvuku a miesta, na ktoré sa vzťahujú na ochranu zdravia pred hlukom a infrazvukom, sú v prílohe

ustanovené prípustné hodnoty určujúcich veličín hluku vo vonkajšom prostredí a prípustné hodnoty
určujúcich veličín hluku a infrazvuku vo vnútornom prostredí budov pre deň, večer a noc, vo vyhláške sú
ustanovené postupy pri meraní, nameranie hluku, je potrebné použiť postupy, ktoré umožnia stanoviť
posudzované hodnoty určujúcich veličín uvedené v prílohe. Hluk sa meria určenými meradlami, meranie
sa vykonáva kalibrovaným meradlom. Výber meracích prístrojov a metódy merania sa určujú s ohľadom

na podmienky merania, časové a frekvenčné vlastnosti meraného hluku, expozíciu a faktory prostredia.
Nameranáhodnotasazväčšíohodnoturozšírenejneistotymeraniastanovenejvsúladesmetrologickou
praxou a v prípade potreby o ďalšie korekcie v súlade s prílohou a ak je to potrebné, stanoví sa pre
príslušný referenčný časový interval. Takto získaná posudzovaná hodnota sa porovnáva s prípustnou
hodnotou. Prípustné hodnoty určujúcich veličín hluku vo vonkajšom prostredí, určujúcimi veličinami

hluku pri hodnotení vo vonkajšom prostredí sú ekvivalentná hladina A zvuku LAeq, posudzovaná
hodnota vo vonkajšom prostredí je ekvivalentná hladina zvuku pre deň, večer a noc. Vyhláška stanovuje
pre priestor pred oknami obytných miestností, bytových a rodinných domov a tam uvedené hodnoty aj
pre vonkajší priestor v obytnom a rekreačnom území. Zvlášť rušivý hluk, tónový, hluk bežný impulzový
hluk stanovuje podľa postupov u meraní podľa vyhlášky pripočítavať korekcie napríklad + 5 dB alebo

napríklad + 12 dB. V tomto smere súd uvádza, že uvedené právne predpisy na daný prípad aplikoval
v zmysle ich širšieho výkladu. Citovaný zákon č. 355/2007 Z. z. totiž na úseku ochrany zdravia pred
hlukom ukladá povinnosti fyzickým osobám podnikateľom a právnickým osobám (viď ustanovenie § 27
ods. 1), t.j. explicitne z neho nevyplýva, že by sa mala aplikovať aj na právne vzťahy medzi fyzickými
osobami nepodnikateľmi (ako je tomu v prejednávanom prípade). Súd sa však stotožnil okrem iného s

názorom svedka W.. P. J. (t.j. odborne spôsobilou osobou na meranie hluku), ktorý uviedol, že vzhľadom
na neexistenciu inej právnej úpravy je potrebné citovanú vyhlášku aplikovať pre všetky prípady týkajúce
sa hluku súvisiaceho s aktivitou ľudí.

41. Súd zamietol návrh žalovaných na vykonanie dôkazu výsluchom svedka starostu Obce A., ktorý

navrhlivykonaťzaúčelompreukázania,čiostatnýmobyvateľomobcespôsobujehlukvtáctvachovaného
žalovaným v 1. rade nepríjemnosti, resp. či im vadí, a to z dôvodu nadbytočnosti pre rozhodnutie vo
veci. V konaní boli vypočutí viacerí svedkovia (D. E., C. I. Č. I. G. - predchádzajúci starosta Obce A.),
ktorých výpovede boli v konečnom dôsledku pre posúdenie nároku žalobcov nedostačujúce (podobneako čestné vyhlásenia O. G., W. Y., E. K. či rodiny C.). Súd poznamenáva, že každá osoba vníma
hluk inak, pričom môže byť výrazne ovplyvnená rôznymi skutočnosťami (napr. činnosťou, ktorú aktuálne
vykonáva, miestom, kde sa nachádza, časom, kedy a ako dlho hluk vníma, prípadne aj poveternostnými

podmienkami). Okrem iného však súd vykonal napríklad dokazovanie prehratím zvukových záznamov
predložených žalobcami, ktoré však nemožno považovať za dôkazy preukazujúce opodstatnenosť
nároku žalobcov. Podľa zaprotokolovania v zápisnici dňa XX.X.XXXX zákonná sudkyňa konštatovala, že
nebolo počuť z CD skoro žiaden hluk, pri hlasitosti 4, hoci predtým pustené rádio na túto hlasitosť bolo
zrozumiteľné. Z nahrávky sa nedalo ani rozoznať, že zvuky patria vtáctvu, len žalobcovia komentovali,

že vtáctvo prevaľuje misky; dôkaz teda neprispel k rozhodnutiu o veci. Z druhej nahrávky (ktorú mohol
zákonný sudca vnímať na pojednávaní) najmä nevyplýva, že sa jedná o hluk predmetného zdroja (t.j.
vtáctva chovaného na pozemku žalovaných). Súd konštatuje, že ak by sa jednalo o hluk daného vtáctva,
z nahrávky nie je možné zistiť, na akom mieste bola vyhotovená, prípadne akým zariadením (t.j. najmä
z pohľadu kvality). Z uvedených dôvodov súd pri rozhodovaní na uvedené dôkazy neprihliadal.

42. Súd uvádza, že na chov exotického vtáctva postačuje registrácia v zmysle zákona č. 15/2005 Z.
z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi.
Z vyjadrenia Okresného úradu D. X. K. XX.X.XXXX mal súd preukázané, že žalovaný v 1. rade je
zaregistrovaný na Okresnom Ú. D. ako držiteľ exemplára podľa citovaného zákona. Z uvedeného
vyplýva, že na predmetnú registráciu sa nevyžaduje osobitné konanie, výsledkom ktorého by bolo

povolenie obsahujúce okrem iného spôsob výkonu vlastníckeho práva (resp. povinnosti zdržať sa
určitého výkonu alebo niečo strpieť). Súd uvádza, že žalobcovia v konaní poukazovali na nezákonnosť
rozhodnutí Obce A. ako príslušného stavebného úradu, konkrétne na rozhodnutie sp. zn. XXX/XXXX zo
dňa X.X.XXXX o dodatočnom povolení stavby „E.“ a rozhodnutie sp. zn. XXX/XXXX X. K. XX.XX.XXXX o
dodatočnom povolení stavby „K. Y. M.“ udelených pre S. K. S. Š. K. (pôvodne žalovaných v 1. a 2. rade),

resp. pre žalovaného v 1. rade, t.j. na stavbu, v ktorej je umiestnené predmetné exotické vtáctvo. Súd
konštatuje, že žalobcami tvrdenú nezákonnosť nemal preukázanú. Naopak z rozhodnutí o odvolaniach
Krajského stavebného úradu Trnava zo dňa XX.X.XXXX, resp. Okresného úradu P. zo dňa XX.X.XXXX
mal súd preukázané, že boli potvrdené vyššie uvedené rozhodnutia príslušného stavebného úradu
Obce A.. Z uvedeného možno uzavrieť, že žalobcovia boli účastníkmi správneho konania týkajúceho

sa povoľovacieho konania týkajúceho sa stavby voliéry (resp. jej dostavby) na pozemku žalovaných,
pričom stavebný úrad (tiež odvolací orgán) sa zaoberal aj námietkou žalobcov ohľadom chovu vtáctva
žalovaným v 1. rade, ktorú vyhodnotil ako neopodstatnenú. Súd si je vedomý, že podkladom na stavebné
povolenie voliéry bol protokol W.. D. Y., ktorý sám o sebe nepostačoval súdu na posúdenie, či sú
naplnenépredpokladyuvedenévhypotézeustanovenia§127ods.1Občianskehozákonníka,vzhľadom

na jeho závery ho nemožno bez ďalšieho považovať za nedostačujúci na účely stavebného konania.

43. Čo sa týka tvrdenia žalobcov, že predmetný chov vážne ohrozuje ich vlastnícke právo, súd
poznamenáva, že na druhej strane je potrebné rešpektovať výkon vlastníckeho práva žalovaných.
Žalobcovia okrem iného argumentujú rozvíjajúcimi sa depresívnymi stavmi a tým, že chov exotického

vtáctva nepatrí do kľudnej oblasti vidieckeho prostredia. V tejto súvislosti poukázali na rozhodnutie
Nejvyššího soudu ČR sp. zn. 22Cdo/1421/2003 zo dňa 27.5.2004, v zmysle ktorého je potrebné
vlastníkovi poskytnúť ochranu bez ohľadu na to, či ide o ohrozenie nad mieru primeranú pomerom, ak
bude obťažovanie imisiami vážne ohrozovať výkon jeho práv. Súd po oboznámení sa s predmetným
rozhodnutím konštatuje, že v danom prípade sa jednalo o nárok žalobcu v zmysle § 417 ods. 2

Občianskeho zákonníka, t.j. nie o nárok v zmysle § 127 Občianskeho zákonníka, ktorého sa žalobcovia
domáhajú v tomto konaní. Vychádzajúc z výkladu ustanovenia § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako
aj judikatúry (R 45/1986) súd konštatuje, že je vylúčené požadovať, aby sa vlastníkovi uložila povinnosť
niečo konkrétne konať. Práva domáhať sa uloženia povinnosti vykonať vhodné a primerané opatrenia
(t.j. odvrátiť škodu) možno len v zmysle § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom ohrozený má

toto právo len v prípade, ak hrozí škoda a ak sa jedná o vážne ohrozenie. Súd uvádza, že žalobcovia
si síce nárok na uloženie vhodných a primeraných opatrení na odvrátenie škody podľa § 417 ods. 2
Občianskeho zákonníka uplatnili, ale urobili tak až podaním zo dňa XX.X.XXXX, P..j. takmer po deviatich
rokoch od podania žaloby. V danom prípade však uvedenú skutočnosť (t.j. že by v prípade preukázania
imisií hrozila škoda) žalobcovia nepreukázali, t.j. neuniesli dôkazné bremeno. Z uvedených dôvodov súd

uznesením č. k. XC/XXX/XXXX-XXX X. K. XX.X.XXXX podľa § 143 ods. 1 CSP nepripustil zmenu žaloby
s odôvodnením, že výsledky doterajšieho dokazovania nie sú dostatočným predpokladom pre konanie
o zmenenej žalobe a zmena predmetu sporu by tak bola nehospodárna, keďže by sa konanie predĺžilo.
Súd už len dodáva, že sa nestotožňuje ani s argumentáciou žalobcov týkajúcou sa vhodnosti chovuexotického vtáctva v pokojnej lokalite vidieckeho prostredia. Z citovaného rozhodnutia Nejvyššího soudu
ČR síce vyplýva povinnosť skúmať, či je miera konkrétnych imisií pre posudzovanú lokalitu primeraná,
resp.obvyklá,vdanomprípadesavšakjednaloozalietavanievčielnasusednépozemky,pričomžalobca

ako vlastník tohto susedného pozemku mal na ňom postavený bazén. Po posúdení týchto skutočností
aplikujúc všetky uvedené kritéria na prejednávaný prípad má súd za to, že hoci chov exotického vtáctva
nie je všeobecne v našej spoločnosti bežnou záležitosťou, na druhej strane však vzhľadom na charakter
dedín v danej lokalite (t.j. najmä spojený s poľnohospodárskou činnosťou či chovom hospodárskych
zvierat) nemožno hovoriť o takom výkone vlastníckeho práva chovateľa, ktorý by výrazným spôsobom

toto prostredie narúšal.

44. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovaným v 1. a 3.
rade priznal ich náhradu v plnom rozsahu voči žalobcom v 1. a 2. rade, nakoľko žalovaní boli v konaní
úspešní v celom rozsahu. Tretím výrokom súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 396
ods. 3 CSP priznal žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania vedeného pod

sp. zn. XXCo/XX/XXXX voči žalovaným v 1. a 3. rade v plnom rozsahu, nakoľko v odvolacom konaní
boli plne úspešní. O nároku na náhradu trov konania svedkov W.. B. O., G.. a W.. P. J. rozhodol takisto
podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal im nárok na náhradu svedočného voči žalobcom v plnom rozsahu, a
to v zmysle zásady úspechu vo veci. Uznesením č. k. XC/XXX/XXXX-XXX X. K. X.XX.XXXX súd priznal
svedkyni W.. B. O., G.. svedočné v sume 207,21 €, zo zloženého preddavku jej však bola vyplatená len

suma 110,- € a svedkovi W.. X.M. J. súd priznal svedočné v sume 239,48 €, zo zloženého preddavku mu
však bola vyplatená len suma 110,- €. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods.
2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, a to po nadobudnutí právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z.. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu
na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí
súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).