Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prievidza

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Michal Vigaš

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Zrušené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 2T/10/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3622010022
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Vigaš
ECLI: ECLI:SK:OSPE:2022:3622010022.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske, samosudcom Mgr. Michalom Vigašom, v trestnej veci obžalovaného X. Z.,
pre prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní
dňa 22.08.2022 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný X. Z., K.. XX.XX.XXXX B. V., I. O. Ž. K. K. XXX,

j e v i n n ý , ž e :

hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojej maloletej dcéry W..Z..,
K.. XX.XX.XXXX pričom rozsudkom Okresného súdu Partizánske 1P/66/2019-49 zo dňa 11.11.2019,
právoplatným a vykonateľným dňa 15.11.2019, bol zaviazaný prispievať na výživu svojej dcéry maloletej
S. H., sumou vo výške 200,-€ mesačne, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku, vždy do 15. dňa
v mesiaci vopred k rukám matky G. I., tejto povinnosti sa v Žabokrekoch nad Nitrou a všade tam

kde sa zdržiaval v období od mesiaca február 2021 do mesiaca október 2021 úmyselne vyhýbal
tým, že od 15.01.2021 do 21.04.2021 bol zamestnaný v spoločnosti ContiTech Vibration Control
Slovakia s. r. o. Dolné Vestenice, na pracovný pomer na dobu určitú, pričom tento pracovný pomer
bol zo strany zamestnávateľa ukončený v skúšobnej dobe z dôvodu jeho neospravedlnenej absencie
v práci, svoju vyživovaciu povinnosť zamestnávateľovi nehlásil a počas trvania pracovného pomeru
mal dostatočný príjem na plnenie vyživovacej povinnosti, v období od 03.05.2021 do 15.05.2021 bol

zamestnaný v spoločnosti Daily Job s. r. o. Bratislava, kde bol s ním ukončený pracovný pomer z dôvodu
pozitívnej dychovej skúšky a následne v období od 27.05.2021 do 30.06.2021 nastúpil u toho istého
zamestnávateľa na pracovný pomer na kratší pracovný čas, kde tento pracovný pomer bol ukončený
dohodou o skončení pracovného pomeru, kde počas trvania týchto dvoch pracovných pomerov vrátane
nemocenskej dávky v mesiaci jún 2021 mal dostatočný príjem na riadne plnenie vyživovacej povinnosti
a po skončení tohto pracovného pomeru až do 01.08.2021 nebol nikde zamestnaný a v tomto období
nebol evidovaný na príslušnom úrade prace sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie a

nevykonával ani žiadnu podnikateľskú činnosť, čím neprejavil záujem nájsť si stabilné zamestnanie s
príjmom, z ktorého by mohol riadne platiť výživné, v období od 01.08.2021 do 27.08.2021 mu vznikol
pracovný pomer v spoločnosti syncreon Slovakia s.r.o. Nitra, kde však do práce nenastúpil, a jeho
pracovný pomer bol z toho dôvodu ukončený v skúšobnej dobe, mal teda nulový príjem za dané obdobie,
v období od 20.09.2021 do 30.09.2021 bol zamestnaný v spoločnosti TSM Dubnica nad Váhom s. r.
o., kde však odpracoval len 8 pracovných dní a pracovný pomer bol ukončený v skúšobnej dobe na

jeho žiadosť, kde mal čistý mesačný príjem za dané obdobie vo výške 214,65,-€, vyživovaciu povinnosť
zamestnávateľovi nehlásil, čím okrem uhradeného výživného vo výške 220,- Eur zostal za dané obdobie
oprávnenej osobe G. I. dlhovať na nezaplatenom výživnom sumu vo výške 1.580,-€,

t e d a
najmenej dva mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti
vyživovať iného

č í m s p á c h a lprečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Trestného zákona

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 207 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák.,
§ 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa obžalovaný zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodenú G. I., K.. XX.XX.XXXX B. V., I. O. V., W. XXX/XX, s nárokom
na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

V trestnej veci obžalovaného, pre prečin podľa § 207 ods. 2 Tr. zák. bola dňa 02.02.2022 podaná
prokurátorkou Okresnej prokuratúry Partizánske pod sp. zn. Pv 247/21/3305-11 na tunajší súd obžaloba
na skutkovom základe podľa obžaloby.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal výsluch obžalovaného, poškodenej G. I., oboznámil listinné
dôkazy vzťahujúce sa ku skutku, rozhodnutia súdu o úprave vyživovacej povinnosti obžalovaného k
dieťaťu a zistil tento skutkový stav.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 27.06.2022 uviedol, že mal ťažké obdobie, je si vedomý,

že výživné platiť mal, mal však viac dlhov a aj z manželstva, poškodenú prosil, aby nedával na neho
trestné oznámenie, no tá to spravila. Vie, že sú to peniaze pre jeho dcéru. Nevychádzalo mu to finančne
avšak už zarába pekné peniaze a výživné platí pravidelne. Niečo poslal aj navyše, nejakých 300-400,-
€ z dlhu splatil. Pracuje v Belgicku. Niektoré mesiace minulého roka neplatil, niektoré len z časti po 20,-
€ či 50,-€. Platil v hotovosti, potvrdenie nemá. Od novembra 2021 už platí celé výživné. Výživné platil z

účtu Q. P., alebo jeho matky. Dcéra chodieva k jeho matke na víkendy, on matke prispieva, aby mohla
navariť, alebo aby vnučke niečo objednala. Jeho matka je dôchodkyňa. On je s dcérou raz za mesiac
či dva, sú však v pravidelnom telefonickom kontakte. V závode Continental zarobil okolo 800-850,-€,
nenahlasoval vyživovaciu povinnosť, dali mu absenciu, lebo nemal test na COVID-19, on vtedy išiel dať
výpoveď. V apríli 2021 bol nezamestnaný, neevidovaný. V máji cez agentúru pracoval v Dubnici nad.

Váhom, no nafúkal zostatkový alkohol. Potom mal aj zdravotné problémy. Nebol na úrade práce, hľadal
si prácu. V technických službách pracoval necelý mesiac, čakal však kým ho vezmú do Hanlonu do
Ilavy, preto odišiel z technických služieb. Tam pracoval pol roka. Od 1 mája nepredĺžil zmluvu a išiel
do Belgicka. Pracuje na farme. Za smenu zarobí 80,-€, mal 29 smien za mesiac, jedna zmena je 6
hodín. Zarobil na faktúru 3000,-€. Mal výdavky na stravu cca 250,-€, 300,-€ mu zrazia za ubytovanie.

V januári 2022 bol operovaný na hlasivkách, v Hanlone mal pracovný úraz. Na otázku, prečo výživné
neplatil v mesiacoch február či marec, keď mal príjem, odpovedal, že preto, lebo mal iné dlhy, aj voči
svojej matke. Býval s matkou v byte jeho brata. Od augusta 2021 býva v Dubnici nad Váhom u jeho
priateľky. Svojej matke dával 150,-€. Exekučne vymáhaný dlh na hypotéke musel hradiť on, lebo bol
sám dlžníkom, ten však prevzal jeho syn, lebo v nehnuteľnosti sa syn rozhodol bývať. Má už len jednu

vyživovaciu povinnosť na W..

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 22.08.2022 uviedol, že keď bol na poslednom pojednávaní,
už kríval, bol na vyšetrení a operácii (krv v kolene), päť týždňov bol PN, nemohol sa preto vrátiť do práce,
vycestoval až potom a pracoval doteraz tri týždne. Má mu preto prísť výplata len cca 663,-€ za mesiac júl.

Za jún však dostal výplatu 2500,-€, ktorá mu prišla 25. júla. On ale uprednostnil iné výdavky, napríklad.
exekučnú splátku 200,-€ (platí koľko sa dá), má dlžoby z manželstva. Jeho priateľka je nezamestnaná,
živil teda aj ju. Sále má dlh na výživnom 1580,-€. Uviedol, že vie na pojednávaní do rúk oprávnenej
zaplatiť 500,-€, zvyšok v splátkach do konca októbra.Poškodená G. I. na hlavnom pojednávaní uviedla, že kým obžalovaný chodil do práce, vyživovaciu
povinnosť si plnil. Potom pár mesiacov neplnil vôbec, dohodli sa, aby aspoň niečo zaplatil, no keď
pol roka aj tú dohodu neplnil, tak podala trestné oznámenie. Dlhuje 1580,-€, no od novembra 2021 si

vyživovaciu povinnosť plní. S dieťaťom je v kontakte telefonickom, resp. keď príde zo zahraničia tak
sa stretnú, ak niečo potrebuje, tak to dostane. Dieťa núdzou netrpelo. Ona je zamestnaná. Výživné
obžalovaný platil z účtu Ľ. Z., raz z účtu jeho priateľky.

Podľa rodného listu na č.l. 137 a rozsudku Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1P/66/2019-49 zo

dňa 11.11.2019, právoplatného a vykonateľného dňa 15.11.2019, bol obžalovaný zaviazaný prispievať
na výživu svojej dcéry maloletej W. Z., sumou vo výške 200,-€ mesačne, s účinnosťou od právoplatnosti
rozsudku, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky G. I..

Podľa výpisu zo živnostenského registra na č.l. 117-118 nebol v čase skutku obžalovaný živnostníkom
na základe živnostenského oprávnenia. Podľa výpisu z č.l. 196 je živnostník s predmetom činnosti

dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov a poskytovanie služieb súvisiacich so
starostlivosťou o zvieratá od 10.05.2022.

Podľa výpisov z platieb výživného na č.l. 37,143 zaplatil obžalovaný výživné vo výške 200,-€ v mesiaci
január 2021 a marec 2021 a potom až november 2021.

Podľa správ ÚPSVaR Partizánske č.l. 63 nebol od 01.01.2020 do 16.12.2021 obžalovaný evidovaný
uchádzač o zamestnanie ani nepoberal dávky a príspevky.

Podľa správy zo Sociálnej poisťovne č.l. 50-54,58-60 bol obžalovaný v systéme sociálnej poisťovne

evidovaný u zamestnávateľa ContiTech Vibration Control Slovakia s.r.o., IČO:36322792, Dolné
Vestenice od 15.01.2021 do 21.04.2021, DAILY JOB, s.r.o., IČO:50022113, Bratislava III od 03.05.2021
do 15.05.2021 aj od 27.05.2021 do 30.06.2021, syncreon Slovakia s.r.o., IČO:51034921, Nitra od
01.08.2021 do 27.08.2021, TSM Dubnica nad Váhom, s.r.o., IČO:363129941 od 20.09.2021 do
30.09.2021 a Manuvia Jobliner, s.r.o., IČO:47592761, Bratislava od 01.10.2021. Nemocenské dávky

poberal od 24.06.2021 do 30.06.2021 (103,60-€) a od 16.11.2021 do 28.11.2021 (192,40-€).

Podľa správ od zamestnávateľov na č.l. 64-111,198, od 15.01.2021 do 21.04.2021 bol zamestnaný
v spoločnosti ContiTech Vibration Control Slovakia s. r. o. Dolné Vestenice, na pracovný pomer na
dobu určitú, pričom tento pracovný pomer bol zo strany zamestnávateľa ukončený v skúšobnej dobe z

dôvodujehoneospravedlnenejabsencievpráci(čistýpríjem02/2021846,79-€,03/2021867,-€,04/2021
306,21-€), v období od 03.05.2021 do 15.05.2021 bol zamestnaný v spoločnosti Daily Job s. r. o.
Bratislava, kde bol s ním ukončený pracovný pomer z dôvodu pozitívnej dychovej skúšky a následne v
období od 27.05.2021 do 30.06.2021 nastúpil u toho istého zamestnávateľa na pracovný pomer na kratší
pracovný čas, k 30.06.2021 bol s ním ukončený pracovný pomer dohodou. V júni 2021 odpracoval iba

pár hodín, potom prestal chodiť do práce, neskôr doručil PN a po jej ukončení oznámil, že zo zdravotných
dôvodov nebude ďalej v práci pokračovať. Do 01.08.2021 nebol nikde zamestnaný a v tomto období
nebol evidovaný na príslušnom úrade prace sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie a
nevykonával ani žiadnu podnikateľskú činnosť, čím neprejavil záujem nájsť si stabilné zamestnanie s
príjmom, z ktorého by mohol riadne platiť výživné, v období od 01.08.2021 do 27.08.2021 mu vznikol

pracovný pomer v spoločnosti syncreon Slovakia s.r.o. Nitra (zmluvná hrubá mzda 800,-€), kde však do
práce nenastúpil, a jeho pracovný pomer bol z toho dôvodu ukončený v skúšobnej dobe, mal teda nulový
príjem za dané obdobie, v období od 20.09.2021 do 30.09.2021 bol zamestnaný v spoločnosti TSM
Dubnica nad Váhom s. r. o. (4,25,-€/hod. 40hod. týždenne), kde však odpracoval len 8 pracovných dní a
pracovný pomer bol ukončený v skúšobnej dobe na jeho žiadosť, kde mal čistý mesačný príjem za dané

obdobie vo výške 214,65,-€, od 01.10.2021 pracoval v spol. Manuvia Jobliner, s.r.o., IČO:47592761,
Bratislava (netto mzda 10/2021 771,98-€). Pracovná zmluva mu nebola predĺžená.

Podľa správy OÚ Prievidza, odbor živnostenského podnikania na č.l. 94-101 zaniklo živnostenské
oprávnenie obžalovanému dňa 03.08.2017.

Podľa správy CDCP SR č.l. 132 obžalovaný nie je vlastníkom cenných papierov.Podľa výpisu z LV XXXX na č.l. 126-130 obžalovaný je v ?-tine spoluvlastník pozemku parc. č. XXXX
o výmere 859m2, zapísaného na Okresnom úrade, kat. odbore Partizánske, v k.ú Ž. K. K., tiež bytu č.
3 v bytovom dome súp. č. XXX, v podiele 1/1 spolu so G. Z. ( pozn. teraz pošk. I.).

Podľa lustrácie ODI Prievidza na č.l. 125 nemá obžalovaný motorové vozidlá v evidencii (vyradené z
evidencii naposl. 29.04.2016).

Podľa výpisu z registra priestupkov na č.l. 139 obžalovaný spáchal pred spáchaním skutku v tejto

veci jeden priestupok proti pravidlám cestnej premávky dňa 16.05.2019, kde mu bola uložená bloková
pokuta 20,-€.

Podľa odpisu z registra trestov na č.l. 141 a pripojeného spisu Okresného súdu Partizánske sp.
zn. 0T/31/2020 sa u obžalovaného neprihliada na jedno odsúdenie (osvedčenie v skúšobnej dobe
podmienečného odkladu výkonu trestu), prihliada sa na odsúdenie trestným rozkazom Okresného

súdu Partizánske č.k. 0T/31/2020-46 zo dňa 07.09.2020, právoplatným dňa 18.09.2020, ktorým bol
obžalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa §289
ods. 1 Tr. zák., pre skutok z 05.09.2020, keď viedol osobné motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu
(2,96‰), za čo mu bol uložený trest odňatia slobody na 3 mesiace s podmienečným odkladom na
skúšobnú dobu na 14 mesiacov a zákaz činnosti podľa § 61 ods. 1, 2, 3 Tr. zák. viesť motorové vozidlá

všetkého druhu v cestnej premávke na 67 mesiacov. Skúšobná doba mu plynula od 18.09.2020 do
18.11.2021.

Prokurátor na základe vykonaného dokazovania navrhol obžalovaného uznať vinným na podklade
obžaloby a uložiť mu trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby so zaradením do ústavu na

výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Obžalovaný požiadal o možnosť doplatiť výživné, uviedol,
že sa pokúsi zohnať peniaze, namietal možnosť uloženia nepodmienečného trestu.

Vzťah majetkových a zárobkových pomerov obžalovaného k jeho zákonnej vyživovacej povinnosti z
trestnoprávnej roviny je potrebné vykladať z toho pohľadu, či obžalovaný svojím konaním naplnil všetky

zákonné znaky prečinu zanedbania povinnej výživy.

Na základe vykonaného dokazovania hodnotiac dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti súd
považuje za preukázaný skutkový stav ako v skutkovej vete rozsudku. Suma zameškaného výživného
je súčinom obdobia a sumy dlžného výživného.

Obžalovaný si bol vedomý vyživovacej povinnosti k mal. W., túto neplnil (jedinou výnimkou v žalovanom
období je mesiac marec 2021), to ani v minimálnej zákonnej výške. Hoci sa obžalovaný bránil tým,
že mal zlé obdobie, že mal iné dlhy a výdavky, nijako racionálne neodôvodnil ten preukázaný fakt, že
jednakbolschopnýpracovať,prácuajzískal,malajprostriedkynazaplatenievýživného(každýžalovaný

mesiac vo výške umožňujúcej platbu výživného aspoň v časti), no uprednostnil iné vlastné výdavky.
Práve na tom je založené zavinenie vo forme úmyslu - v tomto prípade nepriameho, keďže vedel, že si
vyživovaciu povinnosť neplní, hoci mal peniaze aspoň na čiastočné plnenie, a bol s tým uzrozumený.
Bolo preukázané, že obžalovaný poberal mzdu ešte za mesiace február a marec 2021 (posl. výplata
v mesiaci apríl), no ani vo februári ani apríli výživné vôbec nezaplatil. Hoci potom zamestnanie stratil,

bolo tak z dôvodu porušenia povinností zamestnanca - nenastúpil do práce, neskôr pozitívna dychová
skúška. Nezaevidoval sa ani ako uchádzač o zamestnanie, v spoločnosti syncreon Slovakia s.r.o. Nitra
(zmluvná hrubá mzda 800,-€), do práce nenastúpil, a jeho pracovný pomer bol z toho dôvodu ukončený
v skúšobnej dobe, mal teda nulový príjem za dané obdobie, v období od 20.09.2021 do 30.09.2021 bol
zamestnaný v spoločnosti TSM Dubnica nad Váhom s. r. o. (4,25,-€/hod. 40hod. týždenne), kde však

odpracoval len 8 pracovných dní a pracovný pomer bol ukončený v skúšobnej dobe na jeho žiadosť.
Hoci zmena zamestnania ani obdobie nezamestnanosti nie je nič nezvyklé samo o sebe ani protiprávne,
to platí za plnenia vyživovacej povinnosti, nemôže ísť o dôvod ospravedlnenia jej neplnenia.

Otázkou bolo či zanedbanie vyživovacej povinnosti je len v rovine prostého dlhu na výživnom osoby,

ktorá bola objektívne neschopná plniť si vyživovaciu povinnosť, alebo zanedbaním si povinnosti rodiča
plniť si vyživovaciu povinnosť v rovine nedbanlivosti či úmyslu ako subjektívnej stránky trestného činu.
Dokazovanímsúdzistil,ževskutkunemožnokonštatovať,žebyobžalovanýnejavilsnahusazamestnať,
bolo však preukázané, že neprejavil vôľu platiť výživné, hoci to buďto v celej výške, alebo čiastočne plniťmohol, pričom vyživovacia povinnosť k deťom je prvoradou povinnosťou a prednostným výdavkom. Aj z
jehoprístupupočastohtosúdnehokonania,keďsámpriznal,ževmesiacijúl2022dosiaholpríjem2500,-
€, no dlh na výživnom vo výške 1580,-€ neuhradil, opäť ani z časti vyčkávajúc na hlavné pojednávanie

s úhradou platby 500,-€, dôvodiac tým, že hradil iné svoje výdavky a vyživujúc jeho súčasnú priateľku,
súd poukazuje na ten istý princíp, ktorého sa obžalovaný držal aj skôr - t.j., že výdavok na výživu dieťaťa
nepovažuje za dôležitejší ako iné jeho vlastné výdavky, čo je inak vyjadrením úmyslu ako zavinenia
trestného činu podľa § 15 Tr. zák.

Súd tak obžalovaného uznal vinným z úmyselného prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.
2 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej Tr. zák.) pretože najmenej
dva mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať
iného. Porušil záujem na riadnom plnení vyživovacej povinnosti rodiča k deťom.

Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení §

34 Tr. zák., pričom prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj na možnosti jeho nápravy, nakoľko trest
musí mať najmä prevýchovný účinok. Súd vychádzal z trestnej sadzby 0 až 3 roky odňatia slobody.

Súd uložil obžalovanému trest nepodmienečný vo výmere 6 mesiacov čo je výmera primeraná

okolnostiam spáchania, závažnosti spáchaného trestného činu a osobe páchateľa. Obžalovaný spáchal
úmyselný prečin v tejto veci v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody
vo veci Okresného súdu Partizánske sp. zn. 0T/31/2020, kde bol odsúdený za prečin, ktorý bol tiež
úmyselným trestným činom. Obžalovaný znalý toho, že je povinný viesť riadny život, vyhýbať sa nie len
akejkoľvek protiprávnej činnosti, ale najmä trestnej činnosti, nijako nedbal na takú základnú povinnosť

ako je povinnosť vyživovacia k vlastnému dieťaťu. Spôsob života nezmenil, opäť mal na jeho život
vplyv alkohol - z jedného zamestnania bol prepustený kvôli alkoholu, neprehodnotil ani priority - tu
súd poukazuje aj na naloženie z príjmom za mesiac júl 2022, kde uvedomujúc si hrozbu nie len
odsúdenia, ale aj možného uloženia nepodmienečného trestu - vyhodnotil opäť priority tak, že na dlh
na výživnom nedbal. Preto súd obžalovanému neuložil žiaden z možných alternatívnych trestov (trest

peňažný by sťažoval plnenie vyživovacej povinnosti, prípadný trest povinnej práce či domáceho väzenia
jeho prácu v cudzine), ale súd uložil z dôvodu jednak prevencie pred opätovným páchaním trestnej
činnosti obžalovaným, ako aj prihliadnuc stále na možnosť odvrátenia odsúdenia splnením podmienok
účinnej ľútosti trest nepodmienečný a to vo výmere 6 mesiacov odňatia slobody. To za prihliadnutia k §
37 písm. m/ Tr. zák. - teda skoršiemu odsúdeniu vo veci Okresného súdu Partizánske sp. zn. 0T/31/2020

ako aj k poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. keďže sa k trestnej činnosti priznal aj ju
oľutoval - súd neprijal vyhlásenie o vine obžalovaného. Súd obžalovaného pre výkon trestu zaradil do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže nebol v posledných desiatich rokoch
pred spáchaním trestnej činnosti v tejto veci vo výkone trestu pre úmyselnú trestnú činnosť.

Poškodenú, ktorá si nárok na náhradu škody uplatnila v prípravnom konaní (dlh na výživnom) súd
odkázal s nárokom na civilný proces. Exekučným titulom - teda rozhodnutím, ktoré je spôsobilé byť
podkladomnavymáhaniedlhunavýživnomjeužsamotnérozhodnutie,ktorýmbolovýživnéurčené,teda
rozsudok Okresného súdu Partizánske č. k. 1P/66/2019-49 z 11.11.2019. Poškodená si neuplatňuje
nič viac ako výživné v rozsahu už priznanom rozhodnutím o výživnom. V tomto zmysle, pokiaľ by súd

priznal nárok na náhradu škody, rozhodol by opäť v tej istej veci - čo je neprípustné, skoršie rozhodnutie
v tej istej veci je procesnou prekážkou neskoršieho konania. Súd však bol povinný procesne o nároku
rozhodnúť, odkázal tak poškodenú s nárokom na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa vyhlásenia rozsudku,

prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.