Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. august 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Cdo/792/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1407207236
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Machyniak
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1407207236.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ M. S., bývajúceho v B., B. XX/XX, 2/ P. S.,
bývajúcehovB.,V.XXXX/XX,obajavdovolacomkonanízastúpeníJUDr.MartouVicenovou,advokátkou
so sídlom v Malackách, Záhorácka 5478/52, proti žalovaným 1/ Q. M., bývajúcemu v B., A. XXX, 2/ Z.
M., bývajúcej v B., A. XXX, obaja v dovolacom konaní zastúpení JUDr. Petrom Slezákom advokátom so
sídlom v Bratislave, Riazanská 48, za účasti Slovenskej republiky, za ktorú koná Slovenský pozemkový

fond, so sídlom v Bratislave, Búdkova cesta 36 ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaných, o
určenie vlastníctva, vedenej na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 5C/154/2008, o dovolaní žalobcov
1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 7. mája 2015, sp. zn. 9Co 734/2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 7. mája 2015, sp. zn. 9Co 734/2014 z r u š u j e a vec mu
vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Malacky rozsudkom z 23.septembra 2014 č. k. 5C/154/2008-437 (v poradí tretím)
určil, že nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom území A., ktorá je na geometrickom pláne
vyhotovenom MPGeo, Ing. V., A. IČO: 40656179, dňa 23. 11. 2006, overeným Ing. B. dňa 27.11.2004
a úradne overeným Ing. V. dňa 7.2.2006 pod č. 941/06, označená ako parcela č. 808/30 o výmere
3336 m2, orná pôda, patrí v podiele jednej polovice do vlastníctva W. a v podiele jednej polovice
patrí do dedičstva po P., zomrelom dňa 14.10.1993, naposledy bytom B., B. a rozhodol o náhrade

trov konania. Vychádzal zo zistenia, že dňa 16.3.1948 bol vydaný Konečný prídelový plán zo
skonfiškovaných pôdohospodárskych majetkov v kat. úz. A. (W.) po bývalom vlastníkovi C.. Na
základe tohto Konečného prídelového plánu Výmerom o vlastníctve pôdy vydanom Povereníctvom
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave pod č. 1121/48-i/B zo dňa 2.4.1948 (ďalej len
„Výmer“) boli pridelené podľa Nariadenia Slovenskej národnej rady č. 104/1945 Sb. SNR o konfiškovaní
a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov

slovenského národa (ďalej len „nariadenie č. 104/1945 Sb. SNR“) P. a jeho manželke, bytom
obaja B., N. poľnohospodárske nehnuteľnosti v kat. úz. W. o celkovej výmere 0,5000 ha vo vl. č.
106, časť parc. č. 798, časť parc. č. 799, časť parc. č. 800 a časť parc. č. 801, označenej ako A3
roľa, poľnohospodárska pôda. Podľa identifikácie parciel vypracovanej Správou katastra Malacky zo
dňa 22.12.2004 č.j. 2601/2004 časť parciel č. 798, 799, 800, 801, ktoré predstavujú časť pridelených
poľnohospodárskych nehnuteľností, označených ako A3 roľa, zapísaných v PKV č. 106 a 222, je podľa

stavu registra „C“ katastra nehnuteľností zapísaných ako parc. č. 808/6 - orná pôda na LV č. XXX a na
LV č. XXX a ako vlastníci parcely č. 808/6 o výmere 10682 m2 orná pôda sú v súčasnosti v Katastri
nehnuteľností zapísaní žalovaní, pričom sa jedná o časť poľnohospodárskych nehnuteľností pridelených
prídelcom P. a jeho manželke. Ďalej zistil, že prídelca P., nar. XX.XX.XXXX zomrel dňa XX.XX.XXXX
a že jeho zákonnými dedičmi sa stali manželka - žalobkyňa 1/ a deti, žalobcovia 2/ a 3/. Výmer,
ktorým boli P. a jeho manželke pridelené poľnohospodárske nehnuteľnosti, hodnotil ako listinu platnú,

lebo spĺňal tak po formálnej ako aj obsahovej stránke všetky zákonné podmienky (bol vydaný k tomu
oprávneným orgánom štátu, bolo v ňom uvedené kto ho vydal, označenie právneho predpisu, podľaktorého sa vydáva, akej veci sa týka, obsahuje označenie bývalého vlastníka, mien a priezvisk prídelcov,
nehnuteľností, ktoré sú predmetom prídelu, výmer je datovaný, podpísaný a sú v ňom uvedené aj
ďalšie podmienky). Táto prídelová listina bola a aj v súčasnosti je dokladom o vlastníctve prídelcov k

prideleným nehnuteľnostiam a je vkladuschopnou listinou spôsobilou pre zápis vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností. Predmetný výmer nebol nikdy zrušený a pridelený majetok nikdy nebol odňatý
a pridelený inej osobe a to oprávneným orgánom, ktorým bolo Povereníctvo slovenskej národnej rady
pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu podľa § 23 nariadenia č. 104/1945 Sb. SNR. Keďže z
parcely č. 808/6 vznikla odčlenením nová parcela, na vyššie uvedenom geometrickom pláne označená

ako parc. č. 808/30 o výmere 3336 m2 - orná pôda, ktorej vlastníctvo v súčasnosti podľa zápisu v
katastri nehnuteľností svedčí žalovaným (zápis bol vykonaný na základe zámennej zmluvy z 23. apríla
2002), dospel k záveru, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení a že sú
splnené podmienky pre vyhovenie žalobe. Pokiaľ žalovaní namietali, že nehnuteľnosti boli pridelené
iným osobám (vo výmere ako manželka bola označená V., rod. F.) uviedol, že podľa predložených
dokladov manželka P. má krstné meno W. a rodné priezvisko M.. Z týchto dokladov je zrejmé, že došlo

k omylu v údaji o jej mene a rodnom priezvisku, čo napokon akceptovali aj štátne orgány, ktoré tieto
údaje v Konečnom prídelovom pláne opravili a v zápise o vyúčtovaní s odchádzajúcim prídelcom ich
uviedli už správne. K tvrdeniu žalovaných, podľa ktorého sa prídelcovia prídelu vzdali uviedol, že síce
bývalým ONV Bratislava - okolie bol dňa 26.1.1955 vyhotovený zápis o vyúčtovaní s odchádzajúcim
prídelcompodpísanýW.(žalobkyňou1/),tentozápisvšakpreukazujelento,žeJRDprevzalovroku1951

pridelené nehnuteľnosti do užívania, čo nemožno stotožniť s pojmom vzdania sa vlastníctva, prípadne
s pojmom opustenia veci. Táto listina nevyjadruje slobodnú a vážnu vôľu prídelcov vzdať sa svojho
vlastníctva, resp. opustiť pridelené nehnuteľnosti. Poukázal pritom na historické obdobie, kedy listina
bola vyhotovená, ktoré bolo sprevádzané znárodňovaním majetku a kolektivizáciou. V konaní nebola
preukázaná ani skutočnosť, že by došlo k strate vlastníctva prídelu jeho odňatím z dôvodov uvedených

v § 23 ods. 2 nariadenia 104/1945 Sb. SNR. Podľa názoru okresného súdu ani Osvedčenie vydané
Obvodným úradom Stupava č. 73/94/Bi zo dňa 25.10.1994 nepreukazuje stratu vlastníctva prídelcov,
keď z osvedčenia nie je zrejmý dôvod, pre ktorý dospel úrad k záveru, že ide o veci nepatriace nikomu.
Po právnej stránke vec posúdil podľa § 868 Obč. zák. (zákona č. 40/1964 Zb.), § 1 ods. 1, § 23 ods. 2
nariadenia č. 104/1945 Sb. SNR, § 1 ods. 1 nariadenia SNR č. 104/1946 Sb., § 119 písm. a/, § 110, §

132 ods. 1 a ods. 2 Obč. zák. ( zákona č. 141/1950 Sb.) a § 80 písm. c/ O.s.p. O náhrade trov konania
rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p.

2. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 7. mája 2015, sp. zn. 9Co 734/2014 na odvolanie
žalovaných rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením z 13.10.2014 č. k. 5C

154/2008-489 po zopakovaní dokazovania zmenil tak, že návrh žalobcov 1/, 2/ a 3/ zamietol a rozhodol
o náhrade trov celého konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol (reagujúc na námietky žalovaných),
že (neúspešné) uplatnenie reštitučného nároku oprávnenou osobou, nepredstavuje prekážku pre
uplatnenie vlastníckych práv aj na základe Občianskeho zákonníka. Poukázal na ustálenú judikatúru,
v zmysle ktorej je daný naliehavý právny záujem na určení vlastníctva k nehnuteľnosti v prípade, ak

je v katastri nehnuteľnosti ako vlastník zapísaná iná osoba. Keďže v danej veci práve o takýto prípad
ide, stotožnil sa s názorom okresného súdu, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určení
vlastníckeho práva k spornému pozemku (§ 80 písm. c/ O.s.p.). Aj odvolací súd považoval Výmer,
ktorým bola P. a jeho manželke pridelená pôda za právne perfektné rozhodnutie, na základe ktorého
prídelcovia nadobudli do vlastníctva tam uvedené nehnuteľnosti. Chybné uvedenie mena a rodného

priezviska manželky hodnotil síce ako vadu, ktorá ale nemala za následok nulitnosť tohto správneho
aktu. Ani skutočnosť nepredloženia prídelovej listiny nemala za následok nenadobudnutie vlastníctva
k prideleným nehnuteľnostiam, lebo Výmer samotný bol podľa § 1 ods. 2 nariadenia č. 104/1946 Sb.n.
SNR dokladom preukazujúcim vlastnícke právo prídelcu. Na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel
k záveru, že P. a jeho manželka stratili vlastnícke právo k prídelu z dôvodu, že sa prídelu vzdali. V

tejto súvislosti uviedol, že v rozhodnom období bola možnosť straty vlastníckeho práva upravená v §
132 Obč. zák. (zákona č. 141/1950 Sb.), ktorý okrem iného umožňoval vzdať sa vlastníctva k veciam.
Ide o jednostranný právny úkon obsahujúci prejav vôle vlastníka veci, ktorým sa vzdáva vlastníctva
bez toho, aby ho prevádzal na inú osobu, pričom z prejavu vlastníka musí byť jasný úmysel, že sa
vlastníctva k určitej veci vzdáva. Skutočnosť, že P. a jeho manželka sa vzdali prídelu mal preukázanú

hlavne zo Zoznamu odišlých prídelcov a užívateľov prídelov zo skonfiškovaných pôdohospodárskych
majetkov a zo Zápisu o vyúčtovaní s odchádzajúcim prídelcom. Obe označené listiny z hľadiska ich
povahy hodnotil ako verejné listiny, pri ktorých platí, že môže byť zbavená svojej dôkaznej sily len
tým, že účastník tvrdí skutočnosti a ponúkne dôkazy, ktorými bude preukázaná jej nepravdivosť. Vdanej veci neboli produkované také skutočnosti, ktoré by spochybnili vierohodnosť obsahu uvedených
verejných listín. Listiny z hľadiska ich obsahu nemožno vykladať inak, než ako listiny preukazujúce
prejav vôle prídelcov vzdať sa prídelu, a to vzhľadom na tvrdenia v nich obsiahnuté, osobitne tvrdenie,

že „...prídelca S. a manž. W., rod. M. opúšťa prídel...“ Podľa odvolacieho súdu žiaden iný rozumný
dôvod pre vydanie týchto listín neexistoval, než potreba vykonania vyúčtovania s prídelcami, ktorí sa
prídelu vzdali. Na základe uvedeného dospel k právnemu názoru, podľa ktorého prídelcom, resp. ich
právnym nástupcom vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti nezostalo zachované, ale zaniklo, čo
malo za následok nedostatok ich vecnej aktívnej legitimácie v konaní. Rozsudok okresného súdu preto

podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrh ako nedôvodný zamietol. Vzhľadom na prijaté právne závery
sa už nezaoberal vecou z hľadiska možnej dobromyseľnosti žalovaných 1/, 2/ ako nadobúdateľov
spornej nehnuteľnosti na základe zámennej zmluvy uzavretej so Slovenským pozemkovým fondom.
Rozhodnutie o náhrade trov celého konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 2 O.s.p.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali včas dovolanie žalobcovia 1/ a 2/ (V dovolaní
uviedli, že právny názor odvolacieho súdu, podľa ktorého ich právni predchodcovia vlastnícke právo
k prídelu stratili jednostranným právnym úkonom vzdania sa vlastníctva k prídelu, je nesprávny, nebol
nikdy prejudikovaný žiadnym rozhodnutím najvyššieho súdu. Práve naopak, všetky dostupné judikáty
zápis s odchádzajúcimi prídelcami hodnotili ako právne bezvýznamný akt, bez právnych dôsledkov

na vlastníctvo k prídelu. V tejto súvislosti poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4
Cdo 123/2003, v ktorom najvyšší súd považoval zápis s odchádzajúcimi prídelcami za nulitný akt.
Podľa žalobcov dôkazy, z ktorých odvolací súd vyvodil, že prídelcovia sa vzdali vlastníctva k prídelu,
vôbec nenasvedčujú takémuto úmyslu ich právnych predchodcov. Poukázali na to, že zoznam s
odchádzajúcimi prídelcami bol spísaný bez ohľadu na jednotlivých prídelcov. Zápis o vyúčtovaní s

odchádzajúcim prídelcom bol spisovaný s odstupom 4 rokov, nebol v ňom uvedený právny titul pre
jeho spísanie, ako dôvod jeho spísania bolo uvedené užívanie pozemkov JRD, pričom zápis nebol
podpísaný P.. Vyčítali odvolaciemu súdu, že úvaha, ktorá ho viedla k záveru, že ich právni predchodcovia
sa dobrovoľne vzdali vlastníctva, a že tak urobili slobodne, nemá oporu v zákone a je nepochopiteľná.
Poukazovali na dobu, v ktorej boli tieto listiny vydané, kedy prichádzalo k násilnej kolektivizácii pôdy,

v ktorej akákoľvek obrana prídelcov bez dôsledkov nebola možná. Rozsudok odvolacieho súdu tak
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Navrhli preto, aby
najvyšší súd tento rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozsudok okresného súdu potvrdí.

4. Žalovaní vo vyjadrení k dovolaniu uviedli, že rozhodnutie odvolacieho súdu je vecne správne,

nediskriminačné so zjavným záujmom ukončiť spravodlivo dlhoročný spor. Uviedli, že všetky nimi
predložené listiny, včítane zápisu o vyúčtovaní s odchádzajúcim prídelcom z 26.1.1955 majú povahu
verejných listín a po obsahovej stránke zreteľne dokumentujú, že zo strany právnych predchodcov
žalobcov došlo k opusteniu prídelu, resp. že sa vzdali prídelu. Pokiaľ žalobcovia argumentovali násilnou
kolektivizáciou, uviedli, že žalobcovia v konaní nepredložili žiaden dôkaz o tom, že by v danom prípade

k prevzatiu pozemkov zo strany JRD došlo násilnou formou. Poukazovali na to, že ďalším atribútom,
ktorý chýba žalobcom na úspešné uplatnenie vlastníckeho práva je efektívny výkon vlastníckeho práva
z dlhodobého hľadiska. V tomto smere poukazovali na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len ESĽP) a Ústavného súdu Slovenskej republiky. Okrem toho zdôraznili zachovanie princípu
právnej istoty i ochranu žalovaných ako dobromyseľných vlastníkov. Navrhli preto, aby najvyšší súd

dovolanie žalobcov zamietol.

5. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
C.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“), pristupujúci
k rozhodovaniu v tejto veci po 30. júni 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia

§ 470 ods. 1 C.s.p. (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže dovolanie v tejto veci bolo
podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho
stavu existujúceho tu v čase podania dovolania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku rešpektujúc, že podľa § 471 ods. 2 C.s.p. procesné účinky dovolania podaného predo

dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované aj po 30. júni 2016. Nevyhnutnosť
takéhoto posudzovania vyplýva tiež zo základných princípov Civilného sporového poriadku, a to princípu
spravodlivej ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp
právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán dovolacieho konania, ktoré začalo zaúčinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1 a ods. 2 C. s. p.), a princípu ústavne
konformného i eurokomformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 C. s. p.).

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o dovolaní (§ 35 C. s. p.)
po zistení, že dovolanie bolo podané k tomu oprávnenými subjektmi, zastúpenými advokátom v súlade
s ustanovením § 429 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania preskúmal napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu, keďže dovolanie proti nemu je podľa § 238 ods. 1 O.s.p. prípustné a dospel
k záveru, že dovolanie žalobcov bolo podané dôvodne.

7. Na úvod považuje dovolací súd za potrebné uviesť, že zástupkyňa žalobcov oznámila súdu podaním
zo 7. septembra 2015, že účastníčka konania W. (pôvodne označená ako žalobkyňa 1/) dňa 2.12.2014
zomrela a že jej jedinými zákonnými dedičmi sú M. a P. (pôvodne označený ako žalobca 2/ a žalobca 3/),
o čom založila do spisu Osvedčenie o dedičstve z 20.5.2015 sp. zn. 12D/8/2015. Dovolací súd považoval
preto za dovolateľov len M. a P., konal len s nimi ako s právnymi nástupcami W. a v záhlaví rozhodnutia

uviedol ako žalobcu 1/ M. a ako žalobcu 2/ P. (§ 107 ods. 3 O.s.p.).

8.Vpreskúmavanejveciodvolacísúdzaložilsvojerozhodnutienaprávnomnázore,podľaktoréhoprávni
predchodcovia žalobcov stratili vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti (inak platne nadobudnutom
Výmerom o vlastníctve pôdy z 2.4.1948) vzdaním sa vlastníctva k prídelu podľa § 132 ods. 1 zákona č.

141/1950 Sb. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“), v dôsledku čoho nie sú v konaní o určenie vlastníctva
aktívne vecne legitimovaní. Žalobcovia 1/ a 2/ dovolaním napadli rozsudok odvolacieho súdu, keď jeho
záver o vzdaní sa vlastníctva k prídelu ich právnymi predchodcami a následne z neho vyvodený právny
názor o strate ich vlastníckeho práva k prídelu, považovali za nesprávny, nemajúci žiadnu oporu v
obsahu spisu. Tým v podstate vymedzili rozsah dovolacieho prieskumu, ktorým dovolací súd je viazaný.

9. Podľa § 132 ods. 1 OZ vlastníctvo sa stráca najmä tým, že ho nadobudne niekto iný alebo že sa ho
vlastník vzdá.

10.Podľa§132ods.2OZvzdaťsanemožnovlastníctvakveciam,ktorépodľapredpisovotomvydaných

nemožno voľne scudziť.

11. Podľa § 38 OZ ak zákon neustanovuje inak, na platnosť právneho úkonu nie je potrebné, aby bol
urobený v osobitnej forme, a vôľu možno prejaviť nielen výslovne, ale aj inak, ak vzhľadom na okolnosti
o prejavenej vôli niet pochybnosti.

12. Podľa § 40 ods. 1 OZ písomná forma je potrebná pri právnych úkonoch o právach k nehnuteľnostiam,
okrem ak ide o nájom rodinného domčeka alebo inej podobnej stavby alebo len časti budovy. To isté platí
pri majetkových právnych úkonoch medzi manželmi, pokiaľ nejde len o obvyklé darovania primerané ich
zárobkovým a majetkovým pomerom. Písomná forma je ďalej potrebná pri právnych úkonoch, pre ktoré

zákon osobitne predpisuje písomnú formu.

13. Najvyšší súd vo viacerých svojich rozhodnutiach riešil otázku straty vlastníctva k prídelu prídelcom
z dôvodu jeho vzdania sa prídelcom (pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 4 Cdo 48/2008, sp. zn. 3 MCdo 5/2013). Vychádzal pritom (rovnako ako v tejto veci) zo zákona č.

141/1950 Zb. (Občiansky zákonník) účinného od 1.1.1951, ktorý v ustanovení § 132 ods. 1 upravoval
stratu vlastníckeho práva k veci okrem iného aj tým, že sa vlastník vlastníctva vzdá. Právo opustiť vec
treba považovať za súčasť obsahu vlastníckeho práva. Jeho podstatou je prejav vôle vlastníka nebyť
naďalej vlastníkom veci. Ide o jednostranný právny úkon, ktorým vlastník stráca svoje vlastnícke právo a
dochádza tak spravidla k jeho prechodu na štát (§ 119 písm. a/ OZ). Z prejavu vôle musí bez akýchkoľvek

pochybností vyplývať, že vlastník sa vzdáva, a to treba zdôrazniť vlastníctva k určitej veci. Dôkazné
bremeno zaťažuje v konaní tú stranu sporu, ktorá tvrdí, že nadobudla vlastníctvo k veci. Vzhľadom
na závažnosť právneho následku, ktorým je strata vlastníctva, v prípade, že vzniknú pochybnosti o
tom, či došlo k opusteniu veci, treba vychádzať z predpokladu zachovania vlastníckeho práva (čl. 11
Listiny základných práv a základných slobôd). Z hľadiska formy, zákon pre platnosť tohto právneho

úkonu, ak ide o nehnuteľnosť, požaduje písomnú formu. Nepostačuje, ak právny úkon je urobený ústne,
prípadne konkludentne tým, že vlastník nehnuteľnosť neužíva. Listina, ktorej obsahom je prejav vôle
vlastníka vzdať sa vlastníctva, musí byť vlastníkom tiež podpísaná. Skutočnosť, či (ne)došlo k vzdaniu
sa vlastníctva, treba posúdiť aj v kontexte s dobou, v ktorej mal byť tento právny úkon urobený a tiežso zreteľom na to, že nikto sa spravidla bez vážneho dôvodu vlastníctva k veci nevzdáva, zvlášť, ak ide
o nehnuteľnosť, ktorým je pozemok.

14. V preskúmavanej veci odvolací súd záver o tom, že prídelci prejavili vôľu vzdať sa vlastníctva k
prideleným nehnuteľnostiam, oprel o listinné dôkazy, hlavne o Zoznam odišlých prídelcov a užívateľov
prídelov zo skonfiškovaných pôdohospodárskych majetkov s vyúčtovaním v kat. území A. a o Zápis o
vyúčtovaní s odchádzajúcim prídelcom z 26.1.1955 (ďalej aj „Zápis“), v ktorom sa okrem iného uvádza,
že prídelca P. a manželka W., rod. M. „opúšťa prídel“. Tieto listiny považoval z hľadiska ich povahy za

listiny verejné. Keďže v konaní neboli produkované žiadne skutočnosti ani dôkazy spôsobilé spochybniť
pravdivosť toho, čo je v nich obsiahnuté, dospel k úsudku, že uvedené listiny nemožno podľa ich obsahu
vykladať inak, než ako listiny preukazujúce prejav vôle prídelcov vzdať sa prídelu.

15. Dovolací súd sa s uvedeným záverom odvolacieho súdu, ktorý má pre správnosť rozhodnutia
zásadný význam, nestotožňuje.

16. V prvom rade treba uviesť, že jednostranný právny úkon, ktorým sa vlastník vzdáva vlastníctva,
má vždy povahu súkromnoprávnu. Ak je tento právny úkon urobený v písomnej forme, listina, v
ktorej je obsiahnutý, má teda povahu listiny súkromnej. Na tom nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že
právny úkon je súčasťou listiny vydanej orgánom verejnej moci, v tomto prípade Zápisu o vyúčtovaní

s odchádzajúcim prídelcom vydaným okresným národným výborom. V rámci hodnotenia tohto dôkazu
nie je preto možné použiť pravidlá uvedené v § 134 O.s.p. tak, ako to nesprávne urobil odvolací súd.

17. Odvolací súd, pri posudzovaní, či Zápis prejav vôle vzdať sa prídelu právnymi predchodcami
žalobcov (ne)dokazuje, úplne opomenul, že v preskúmavanej veci Zápis, teda aj prípadný jednostranný

právny úkon, nie je podpísaný P., ktorý je v ňom označený ako prídelca. Táto skutočnosť jednoznačne
z predloženej listiny vyplýva. Zrejme si neuvedomil, že ak právny úkon je urobený v písomnej forme,
musí byť konajúcou osobou, v tomto prípade obidvomi prídelcami, tiež podpísaný a to aj v prípade,
ak je súčasťou listiny vydanej orgánom verejnej moci. Podpisom totiž konajúca osoba potvrdzuje, že
sa s obsahom uvedeným v právnom úkone stotožňuje. Pokiaľ podpis chýba, listina nedokazuje, že

konajúcaosobaprejavilavôľu,ktorájevnej obsiahnutá.P.akoprídelcatedanepotvrdil,žesasobsahom
uvedeným v Zápise a teda aj s textom „opúšťa prídel“ stotožňuje. Z jeho strany tu chýba existencia
prejavu vôle, z ktorého by bolo možné vyvodiť, že sa vlastníctva k prídelu vzdáva. Už z tohto dôvodu
Zápis o vyúčtovaní s odchádzajúcim prídelcom nemá vo vzťahu k P. žiadnu dôkaznú silu a záver prijatý
odvolacím súdom jednoducho neumožňuje.

18. Odvolací súd v súvislosti so skúmaním, či prejav vôle prídelcov (ne)smeroval k vzdaniu sa vlastníctva
k prídelu, nevzal do úvahy ani ďalšie okolnosti, ktoré v konaní vyšli najavo.

19. Zápis o vyúčtovaní s odchádzajúcim prídelcom mal podľa označenia potvrdzovať, že s právnymi

predchodcami žalobcov bolo vykonané vyúčtovanie, kedy došlo k jeho vykonaniu, akým spôsobom
a aký bol jeho výsledok. W. mala nepochybne záujem hlavne na tom, aby údaje týkajúce sa
samotného vyúčtovania boli uvedené správne (tieto sú v Zápise u každej položky opravované) a
mohla tiež dôvodne predpokladať, že podpisom potvrdzuje správnosť hlavne týchto údajov. Okrem
toho, v Zápise uvedený text, že prídelca „opúšťa prídel“, bol aj s ďalšími údajmi vopred v Zápise

okresným národným výborom pripravený vo forme predtlače. Táto skutočnosť jednoznačne vyplýva z
predloženého Zápisu. W. sa na príprave tohto textu žiadnym spôsobom nepodieľala. Hoci malo ísť o
jednostranný hmotnoprávny úkon, nebol urobený na základe jej aktívnej činnosti ako konajúcej osoby,
ale „vznikol“ z iniciatívy štátneho orgánu. Inkriminovaný text bol v Zápise formulovaný spôsobom,
ktorý prídelca nemusel chápať vo význame vzdať sa vlastníctva k prídelu. Prídelca spravidla túto

listinu podpisoval na príslušnom miestnom národnom výbore za prítomnosti úradníka a nemal možnosť
pripravený predtlačený text, žiadnym spôsobom meniť. Pri odmietnutí podpísať uvedený Zápis, tu u
každého prídelcu, W. nevynímajúc, existovala reálna obava z možných nepriaznivých následkov voči
takejto osobe, vzhľadom na dobu, v ktorej bola listina vyhotovená (obdobie kolektivizácie sprevádzané
zaberanímpoľnohospodárskejpôdyichvlastníkom).Navyše,vZápisejeakonovýnadobúdateľuvedené

JRD v A., ktoré podľa ďalšieho údaju, preberá prídel od 1.1.1951, t.j. 4 roky predtým, ako bol Zápis
vyhotovený.Podľa dovolacieho súdu, ide tu o okolnosti, za ktorých bol „právny úkon“ urobený a ktoré sú nepochybne
spôsobilé spochybniť existenciu úmyslu W. právnej predchodkyne žalobcov vzdať sa vlastníctva k
prídelu. Dovolací súd dospel preto k záveru, že odvolacím súdom prijatý úsudok, podľa ktorého v konaní

neboli produkované žiadne skutočnosti ani dôkazy, ktoré by spochybnili „vierohodnosť obsahu“ Zápisu
o vyúčtovaní s odchádzajúcim, je nesprávny.

20. Podľa dovolacieho súdu, ani ďalšie listinné dôkazy nepreukazujú vzdanie sa vlastníctva k
prídelu právnymi predchodcami žalobcov. V Zozname odišlých prídelcov a užívateľov prídelov zo

skonfiškovaných pôdohospodárskych majetkov s vyúčtovaním v kat. území A. je síce uvedený aj P. a
manželka W. ale z jeho obsahu vyplýva len to, že prídel užíva, že nie je členom JRD, ďalej je v ňom
uvedená parcela, kultúra, výmera, navrhovaná prídelová cena pozemku v novej mene a údaj, že sa im
predpisuje užívací poplatok v sume 100 a že tento zaplatili. V kolónke meno a adresa je síce dopísaná
poznámka „vzdal sa pre JRD“, z čoho ale bez ďalšieho nie je možné vyvodiť vzdanie sa vlastníctva k
prídelu právnymi predchodcami žalobcov.

21. Za presvedčivý dôkaz preukazujúci prejav vôle právnych predchodcov žalobcov vzdať sa vlastníctva
k prídelu nemožno považovať ani Osvedčenie vydané Obvodným úradom Stupava č. 73/94/Bi zo dňa
25.10.1994, keď z osvedčenia nie je zrejmý dôvod, pre ktorý dospel úrad k záveru, že ide o veci
nepatriace nikomu. Napokon, tento dôkaz nevzal do úvahy ani odvolací súd.

22. So zreteľom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že odvolacím súdom prijatý záver, v zmysle ktorého
právni predchodcovia žalobcov sa vzdali vlastníckeho práva k prídelu, listinné dôkazy, ktoré súd mal
k dispozícii, neumožňujú. Odvolací súd dospel preto k nesprávnemu právnemu názoru, že právni
predchodcovia žalobcov stratili vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti podľa § 132 ods. 1 OZ a že nie

sú v konaní o určenie vlastníctva aktívne vecne legitimovaní. Žalobcovia teda opodstatnene namietajú,
že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Najvyšší súd preto
rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 a § 450 C.s.p.);
odvolací súd a súd prvej inštancie sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 C.s.p.).

23. Pre ďalšie konanie dovolací súd poznamenáva, že bude povinnosťou súdov nižšieho stupňa
zaoberať sa vecou aj z hľadiska možnej dobromyseľnosti žalovaných ako nadobúdateľov sporného
pozemku na základe zámennej zmluvy z 23. apríla 2002 uzavretej so Slovenskou republikou. V tejto
súvislosti dovolací súd dáva súdom nižšej inštancie do pozornosti Nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky zo 16. marca 2016 sp. zn. I. ÚS 549/2015, podľa záverov ktorého ak sa dostávajú do vzájomnej

kolízie ústavné hodnoty - princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa a princíp ochrany
vlastníckeho práva pôvodného vlastníka, pokiaľ nemožno zachovať maximum z obidvoch základných
práv, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti
tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu.
Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa

nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po
zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní.

24. V ďalšom konaní bude tiež potrebné, aby žalobcovia upravili petit žaloby, vzhľadom na to, že W.
pôvodne označená ako žalobkyňa 1/, zomrela.

25. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tiež dovolacieho konania
(§ 453 ods. 3 C.s.p.)

26. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.