Rozsudok – Opravné prostriedky proti… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. október 2022

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Sp/2/2006
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1006200029
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1006200029.17

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci
navrhovateľov: 1/ G. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XX, XXX XX V., 2/ Ing. E. O., nar. XX.XX.XXXX,
bytom L. XXX/XX, XXX XX V., právne zastúpený Michal Mrva - advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom
Trenčianska 38, 821 01 Bratislava 2, IČO: 50 145 860, 3/ P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX
XX V., 4/ V. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX V., 5/ P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX,
XXX XX V. proti odporcovi: Okresný úrad Bratislava, pozemkový a lesný odbor, Tomášikova 46, 832
05 Bratislava, za účasti: Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, 817 15 Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia odporcu č.j.: 338-1/2004/D zo dňa 10. novembra 2005, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporcu č.j.: 338-1/2004/D zo dňa 10. novembra 2005 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodní navrhovatelia, G. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, XXX XX V. ako navrhovateľ 1/ a
I. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX V. ako navrhovateľ 2/, sa včas podaným opravným
prostriedkom, postupom podľa tretej hlavy piatej časti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
(ďalej aj „O.s.p.“) domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporcu č.j.: 338-1/2004/D zo dňa
10.11.2005, ktorým o ich reštitučnom nároku uplatnenom dňa 25.02.2004, rozhodol tak, že vlastnícke
právo k pozemku parc.č. XXXX/XX vedenom v PK vložke č. 252, orná pôda o výmere 4 273 m2, v
katastri nehnuteľností ako parc.č. - časť XXX/XX, nachádzajúcom sa v kat.úz. V. - L. im nepriznáva,
pretože nespĺňajú podmienky uvedené v ust. § 2 ods. 1 a § 3 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení
vlastníctva k pozemkom a doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na
usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej aj „reštitučný zákon“ alebo
„zák.č. 503/2003 Z.z.“).

2. Pôvodní navrhovatelia v priebehu preskúmavacieho konania zomreli, a preto súd ďalej konal s ich
dedičmi. Navrhovateľ 1/ I. O., nar. XX.XX.XXXX, zomrel dňa XX.XX.XXXX, a jeho právnymi nástupcami
sú navrhovatelia 3/ až 5/, ako dedičia na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava V, č.k.: I
D/344/2006-14, Dnot 61/06 zo dňa 04.08.2006.

3. Navrhovateľ 2/ G. O., nar. XX.XX.XXXX, zomrel dňa XX.XX.XXXX, a jeho právnymi nástupcami sú
navrhovatelia 1/ a 2/, ako dedičia na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava V. č.k.: I
D/438/2012-14, Dnot 61/2012 zo dňa 04.12.2013.

4. Odporca v odôvodnení rozhodnutia odkázal na spoločnú žiadosť žiadateľov, ktorou si uplatnili nárok
na navrátenie vlastníctva k pozemku parc.č. XXXX/XX vedenom v katastri nehnuteľností v PK vložke

č. 252, orná pôda o výmere 4 273 m2, ako parc.č. - časť XXX/XX, nachádzajúcom sa v kat.úz. V. - L.,
ktorý získali po svojom starom otcovi, U. S., zomrelom v roku XXXX (podľa úmrtného listu). Jeho
vlastníctvo k pozemku preukazovali úradným prekladom rozsudku Štátneho majetkosprávneho súdu
Maďarska č.k 24528/1923 zo dňa 26.02.1925 a s ním súvisiacim výnosom Krajinského pozemkového
súdu č. 13385/1927, ktorými boli pozemky pôvodného vlastníka, Dr. G. V. - F., zapísané v prospech
Maďarského štátu a súčasne aj na prídelcov, podľa zoznamu prídelcov overenej prídelovej pozemkovej
knihy, medzi ktorými bol aj U. S. ako prídelca na parc. č. XXXX/XX.

5. V roku 1956, kedy mal pozemok znárodnením prejsť do vlastníctva štátu, mala byť jeho vlastníčkou
matka žiadateľov, R. O. (rod. S.), na ktorú malo vlastníctvo k pozemku prejsť v roku 1943, dedením
po zomrelom U. S., po ktorom sa ako pozostalosť uvádza pozemok parc. č. XXXX/XX v kat. úz. L.,
o ploche 1188 štvorcových siah, pridelené O.F.B., zatiaľ do pozemkovej knihy nezapísané. Nárok
na navrátenie vlastníctva k pozemku si žiadatelia neuplatnili po matke, ale po starom otcovi, U. S.,
ktorý už v čase prechodu pozemku na štát, v roku 1956 nebol jeho vlastníkom (v roku 1942 zomrel).
Odporca zdôraznil, že skutočnosť osvedčujúca, že by U. S. bol vôbec vlastníkom uvedeného pozemku,
nebola jednoznačne preukázaná, nakoľko v čase jeho smrti v roku 1942 sa v dedičskom konaní po
ňom konštatuje, že vlastníctvo nebolo v pozemkovej knihe zapísané. V PK vložke č. 252 sa pod B/4
nachádza len zápis z roku 1927, kde je ako vlastník zapísaný Maďarský štát, vložka obsahuje zápis, že
sa prídel uskutočnil podľa tam uloženej overenej prídelovej pozemkovej knihy. Za reštitučný titul označili
žiadatelia, znárodnenie vykonané v rozpore s vtedy platnými predpismi a bez vyplatenia náhrady, podľa
ust. § 5 zák.č. 354/1921 Zb., na základe ktorého došlo v roku 1956 k prechodu vlastníctva na štát.

6. Proti tomuto rozhodnutiu podali navrhovatelia návrh na jeho preskúmanie, v ktorom vyjadrili
nesúhlas so závermi odporcu a presvedčenie, že vlastníctvo U. S. k dotknutému pozemku dostatočne
preukázali a osvedčili. Už v reštitučnej žiadosti preukázali, že vlastnícke právo nadobudol na základe
rozsudku Štátneho majetko-správneho súdu Maďarska, č.k. 24528/1923 zo dňa 26.02.1925 a s ním
súvisiaceho uznesenia Krajinského pozemkového súdu na usporiadanie pozemkového vlastníctva
č. 13385/1927, ktorými sa pozemky pôvodného vlastníka, Dr. G. V. - F., určené na vykúpenie,
previedli do PK vložky č. 252 a zároveň sa preregistrovali do oddelenej vložky pozemkovej knihy so
zápisom vykúpeného vlastníka, t.j. zápisom v overenej prídelovej pozemkovej knihe z roku 1925. Cenu
určenú za pridelený majetok prídelcovia splácali vopred, v ročných splátkach a pozemky sa potom v
pozemkovej knihe zapísali priamo na nových vlastníkov. Už v reštitučnej žiadosti tvrdili, že pozemok
bol predmetom dedičského konania dňa 25.01.1943, po pôvodnom vlastníkovi U. S., o čom kráľovský
verejný notár v Mosonmagyarovari spísal notársku zápisnicu č. 469/1942 Kjö.sz. a Kráľovský okresný
súd v Mosonmagyarovari vydal dňa 19.03.1943 rozhodnutie o dedičstve Pk 858/1943 sz.. Na základe
tohto rozhodnutia po ňom predmetný pozemok zdedila jeho dcéra, R. O., rod. S.. Vlastnícke právo
k pozemku prešlo podľa zápisu pod B4 v PK vložke 252 na československý štát dňa 04.05.1956, č.d.
1374/56 - podľa ust. § 5 zák. č. 354/1921 Zb. a prevod bol podľa presvedčenia navrhovateľov vykonaný
v rozpore s vtedy platnými predpismi a bez vyplatenia náhrady podľa ust. § 3 ods. 1 písm. n/ zák.
č. 503/2003 Z.z..

7. Ak potom konajúci správny orgán konštatoval, že vlastníctvo U. S. nie je v danom prípade celkom
jednoznačne osvedčené, s predloženými listinnými dôkazmi sa podľa navrhovateľov nedostatočne
vysporiadal. Nesúhlasili s konštatovaním o nejednoznačnej preukázateľnosti vlastníctva uvedeného
pozemku U. S., keďže k tomuto pozemku prebehlo dedičské konanie, kráľovský verejný notár
spísal notársku zápisnicu a kráľovský okresný súd vydal rozhodnutie o dedičstve. Vlastníctvo bolo
dokladované aj pozemkovou knihou z roku 1928-1929, pričom prvým pôvodným vlastníkom,
zapísaným v pozemkovej knihe bol U. a následným prechodom vlastníckeho práva v dedičskom konaní
ho nadobudla jeho dcéra, R. O. rod. S., čo uviedli aj v žiadosti č.j. 338/2004 zo dňa 25.02.2004 a
dokladovali notárskou zápisnicou a rozhodnutím okresného súdu.

8. K námietke odporcu, že žiadatelia G. O. a I. O. si reštitučný nárok uplatnili len vo vzťahu k pôvodnému
vlastníkovi U. S. konštatovali, že tak učinili na základe odporúčania samotného správneho orgánu,
s ktorým už pred podaním reštitučnej žiadosti vec konzultovali, ten ich na nedostatok žiadosti nikdy
neupozornil, nevyzval na opravu, ani prípadné doplnenie ďalších chýbajúcich dôkazov. Z uvedených
dôvodov potom žiadali, aby súd napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie,
v ktorom bude ich žiadosti vyhovené.

9. Odporca sa vo svojom písomnom vyjadrení k podanému opravnému prostriedku, doručenému súdu
dňa 18.05.2006, vychádzajúc z toho, že opravný prostriedok podali navrhovatelia po zákonnej 30 dňovej
lehote, k meritu veci nevyjadril a navrhol, aby ho súd ako oneskorene podaný odmietol. V rámci
preskúmavacieho konania, po osvedčení včasnosti podania, zástupca odporcu zotrval na právnom
názore vyjadrenom v napadnutom rozhodnutí a žiadal, aby súd opravnému prostriedku navrhovateľov
nevyhovel a napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Akcentoval nesplnenie podmienok
pre navrátenie vlastníctva, či priznanie náhrady za predmetný pozemok v zmysle ust. § 2 ods. 1 a § 3
zákona č. 503/2003 Z.z..

10. Zúčastnená osoba, Slovenský pozemkový fond, sa v konaní s vecnom správnosťou napadnutého
rozhodnutia stotožnila a tiež navrhla, aby súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.

11. Právny zástupca splnomocnený navrhovateľom 2/, Ing. E. O. (na posledné pojednávanie súdu),
namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľné odôvodnenie na jeho
druhej strane, kde odporca konštatoval, že U. S. mal nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti,
a aj to, že táto nehnuteľnosť bola na základe dedičského rozhodnutia pridelená p. R. S. a na tej istej
strane, avšak bez poukazu na akékoľvek zákonné ustanovenia, konštatuje nejednoznačné preukázanie,
že právni predchodcovia navrhovateľov boli vlastníkmi spornej nehnuteľnosti. Obdobnú vadu vytkol aj
dôvodom, pri naplnení ktorých bolo možné požiadať o navrátenie pozemkov s paušálnym odkazom
na ust. § 3 zák.č. 503/2003 Z.z., pričom správny orgán v jednej vete uviedol, že tieto ustanovenia nie
je na daný prípad možné aplikovať.

12. Pri vydávaní predmetného rozhodnutia a pri právnom posúdení veci však správny orgán nebol
viazaný dôvodom, ktorý pri uplatnení svojho nároku uviedli právni predchodcovia navrhovateľov (uviedli,
že sa má posudzovať podľa § 3 ods. 1 písm. n/ zák.č. 503/2003 Z.z.), nakoľko do úvahy prichádza ešte
minimálne písmeno o/ tohto ustanovenia, s čím sa však odporca vôbec nevysporiadal a aj táto vada
robí rozhodnutie nepreskúmateľným. Nepreskúmateľné je aj z dôvodu čisto formalistického postupu
odporcu, ktorý na strane 2 tiež konštatuje, že právni predchodcovia navrhovateľov mali v návrhu na
vydanie pozemku označiť ako pôvodného vlastníka p. U. S., avšak je zrejmé, že v čase, keď malo dôjsť
k znárodneniu spornej nehnuteľnosti, bola už vlastníčkou p. R. O., rod. S.. V tejto súvislosti poukázal na
listinu zo dňa 16.02.2004, označenú ako uplatnenie nároku na navrátenie vlastníctva, z časti 4 ktorej je
zrejmé, že p. R. S. bola v tomto návrhu označená riadne. Z uvedeného jednoznačne vyplýva zmätočný
spôsob vypracovania predmetného rozhodnutia, z ktorého nie je možné ani pochopiť, akým spôsobom
dospel odporca k výroku, ktorým žiadateľom nepriznal vlastnícke právo a ani nárok na náhradu za túto
nehnuteľnosť. S poukazom na ust. § 5 ods. 3 zák.č. 503/2003, podľa ktorého sa na konanie o navrátení
vlastníctva k pôde vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, nesúhlasil s argumentáciou
odporcu ani ďalšieho účastníka. Do pozornosti dal nielen zák.č. 354/1921, ale aj stanovisko Okresnej
prokuratúry Bratislava 5 zo dňa 11.04.2001 označené ako vybavenie podnetu, v ktorom konštatuje,
že predmetný zákon sa na daný prípad, na základe ktorého došlo k nesprávnemu zápisu vlastníckeho
práva k spornej nehnuteľnosti z Maďarskej na Československú republiku nevzťahuje a odporcova
argumentácia je teda neprijateľná. Žiadal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec mu vrátil na ďalšie
prejednanie a rozhodnutie a súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

13. Zástupkyňa odporcu sa plne stotožnila s napadnutým rozhodnutím, uviedla, že U. S. ako vlastník
predmetného pozemku nebol vedený, a preto pozemkový úrad jeho vlastníctvo určiť nevedel a rovnako
uvádzaný titul prechodu na štát podľa zák. č. 354/1921 nie je uvedený ako reštitučný titul podľa zák. č.
503/2003, teda nie je možné priznať právo uplatnené navrhovateľmi a ani priznať náhradu za uvedenú
nehnuteľnosť. Napadnuté rozhodnutie žiadala ako vecne správne potvrdiť.

14. Poverená zástupkyňa ďalšieho účastníka k prednesu právneho zástupcu žalobcu 2/, upriamujúceho
pozornosť len na formálnu stránku rozhodnutia označila uvádzané dôvody za právne irelevantné,
pretože v tomto konaní mohol správny orgán posudzovať uplatnený nárok len v zákonných limitoch zák.
č. 503/2003 Z.z. a rozhodujúcim dôvodom pre negatívne rozhodnutie bola absencia reštitučného titulu,
ktorý nebol preukázaný. V danej veci síce išlo o znárodnenie, ale nie také, na ktoré by sa vzťahoval
zák. č. 503/2003 Z.z. Nesplnenie podmienok reštitučného nároku sa dá ustáliť z rozhodnutia č.d.
1374/1956, na základe ktorého bolo v roku 1956 zapísané vlastnícke právo pre Československý štát
podľa ust. § 5 zák. č. 354/1921 Zb. Správny orgán nie je oprávnený skúmať, či pôvodný vlastník, ktorý
svoje vlastníctvo dostatočne nepreukázal, bol skutočne vlastníkom. Vlastnícke právo v preskúmavanej

veci nebolo jednoznačne preukázané, je sporné, a preto sa tohto práva mali navrhovatelia domáhať
určovacou žalobou cestou civilného súdu. Ak by bol správny orgán oprávnený rozhodovať o spornom
vlastníctve právneho predchodcu navrhovateľov, znamenalo by to odmietnutie možnosti štátu hájiť svoje
záujmy. Z uvedeného dôvodu správny orgán nemal možnosť o uplatnenom nároku rozhodnúť inak ako
negatívne a rozhodnutie žiadala ako vecne správne potvrdiť.

15. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 244, § 246 ods. 1 a §
246a ods. 1 O.s.p.) podľa ust. § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok vo veci
konal podľa doterajších právnych predpisov, napadnuté rozhodnutie odporcu preskúmal v súlade s ust.
§ 250l ods. 1 O.s.p. v rozsahu a medziach dôvodov opravného prostriedku, oboznámil sa s pripojenými
listinnými dôkazmi, písomnými podaniami, s obsahom administratívneho spisu, preskúmal správnosť
právneho posúdenia veci, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je vecne správne a z
uvedeného dôvodu ho potvrdil (ust. § 250 q ods. 3 O.s.p.).

16. Podľa § 491 ods. 1, 2 zák.č. 162/20015 Z.z. Správneho súdneho poriadku, ak nie je ďalej
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli
v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

17. Podľa § 492 ods. 1,2 Správneho súdneho poriadku, konania podľa tretej hlavy piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
podľa doterajších predpisov. Odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

18. Podľa § 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“) v správnom súdnictve
preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov
orgánov verejnej správy.

19. Podľa tretej hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o
opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

20. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie č.j.: 3381/2004/D zo dňa 10.11.2005, ktorým
odporca reštitučnému nároku žiadateľov (pôvodných navrhovateľov), G. a I. uplatnenému podľa zák.
č. 503/2003 Z.z. vo vzťahu k parcele č. XXXX/XX, vedenej v PK vložke č. 252, nachádzajúcej sa v
kat. úz. V. nevyhovel, a tiež či v kontexte námietok navrhovateľov o vecnej nesprávnosti rozhodnutia
z dôvodu neosvedčenia vlastníckeho práva pôvodného vlastníka U. k predmetnému pozemku je
napadnuté rozhodnutie vecne správne a či sa odporca s predloženými písomnými dôkazmi aj dostatočne
vysporiadal.

21. Zákon č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a doplnení zákona NR SR č. 180/1995
Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov v §
1 upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré neboli vydané podľa osobitného predpisu (zákon
č. 229/1991 Zb. a § 37 až 39 zákona č. 330/1991 Zb.):
Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria:
a/ poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria
b/ lesný pôdny fond.

22. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z., právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto
zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na
jej území, a ktorý pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25.02.1948 do
01.01.1990 (ďalej aj „rozhodujúce obdobie“) spôsobom uvedeným v ust. § 3.

23. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z., ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo
v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v
ustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím
tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky, fyzické
osoby v tomto poradí:

a/ dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé dedičstvo,
b/ dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu;
to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom
ustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený len k tejto
časti pozemku,
c/ deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím
lehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z
nich zomrelo, jeho deti,
d/ rodičia osoby uvedenej v odseku 1,
e/ súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými
osobami jeho deti.

24. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z., oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku,
ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku
a/ výroku o prepadnutí majetku, prepadnutí veci alebo zhabaní veci v trestnom konaní, prípadne v
trestnom konaní správnom podľa skorších predpisov, ak bol výrok zrušený podľa osobitných predpisov,
b/ odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy
alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme,
c/ postupu podľa § 453a Občianskeho zákonníka alebo podľa § 287a zákona č. 87/1950 Zb. o trestnom
konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení zákona č. 67/1952 Zb.,
d/ odňatia bez náhrady postupom podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 81/1949 Zb. SNR o úprave
právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych
útvarov,
e/ vyhlásenia zmluvy o postúpení pohľadávok pre prípad vysťahovania (tzv. renunciačné vyhlásenie),
f/ toho, že občan zdržiavajúci sa v cudzine nehnuteľnosť zanechal na území Slovenskej republiky
alebo ktorého majetok prešiel na štát podľa zákona č. 183/1950 Zb. o majetku zanechanom na území
Československej republiky osobami, ktoré optovali pre Zväz sovietskych socialistických republík a
presídlili na jeho územie,
g/ zmluvy o darovaní nehnuteľnosti uzavretej darcom v tiesni,
h/ dražobného konania uskutočneného na úhradu pohľadávky štátu,
i/ súdneho rozhodnutia, ktorým sa vyhlásila za neplatnú zmluva o prevode majetku, ktorou občan
pred odchodom do cudziny previedol vec na iného, ak dôvodom neplatnosti bolo opustenie republiky,
prípadne uznanie takejto zmluvy účastníkmi za neplatnú; v takom prípade je oprávnenou osobou
nadobúdateľ podľa uvedenej zmluvy, a to aj ak táto zmluva nenadobudla účinnosť,
j/ kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok,
k/ odmietnutia dedičstva v dedičskom konaní urobeného v tiesni,
l/ vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená,
m/ vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady,
n/ znárodnenia vykonaného v rozpore s vtedy platnými predpismi alebo bez vyplatenia náhrady,
o/ prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu,
p/ politickej perzekúcie alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody,
r/ odovzdania do vlastníctva družstva podľa osobitných predpisov,
s/ prikázania do užívania právnickej osoby na základe zákona č. 55/1947 Zb. o pomoci roľníkom
pri uskutočňovaní poľnohospodárskeho výrobného plánu alebo vládneho nariadenia č. 50/1955 Zb. o
niektorých opatreniach na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby,
t/ prevodu na štát spoločne užívaných singulárnych lesov a lesných družstiev, ak členmi družstva boli aj
fyzické osoby; na prevzatie tohto majetku sa použijú osobitné predpisy.

25. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z., právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť
oprávnená osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila
pozemok a zároveň preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne.

26. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žiadatelia, G. a I. (pôvodní navrhovatelia), ako vnuci
pôvodného vlastníka U. zomrelého dňa 1X.XX.XXX2, ako aj ďalšie oprávnené osoby, si v zmysle ust. §
2 ods. 2 písm. a/ zák. č. 503/2003 Z.z., v zákonnej lehote, v súlade s ust. § 5 ods. 1 zák.č. 503/2003 Z.z.
uplatnili dňa 25.02.2004 u odporcu reštitučný nárok vo vzťahu k pozemku nachádzajúcemu sa v kat. úz.
V. L., vedenému v PK vl. č. 252, ako parc. č. XXXX/XX, orná pôda o výmere 1200 siah. Matka žiadateľov,

R. (vydatá O.), ktorá mala predmetný pozemok po pôvodnom vlastníkovi zdediť, nebola v reštitučnej
žiadosti ako pôvodný vlastník uvedená. Ako reštitučný titul žiadatelia uviedli znárodnenie vykonané
v rozpore s vtedy platnými predpismi a bez vyplatenia náhrady, k čomu malo dôjsť dňa 04.05.1956
rozhodnutím č.d. 1374/56, v zmysle ust. § 5 zák. č. 354/1921 Zb.

27. Z výpisu zo zápisnice č. 469/1942 Kjö.sz. z dedičského konania po poručiteľovi U. S., zomrelom
dňa XX.XX.XXXX bez zanechania závetu, naposledy bytom v L., spísanej kráľovským verejným notárom
v Mosonmagyaróvari vyplýva, že U. S. mal byť vlastníkom pozemkov nachádzajúcich sa v kat. úz. L.,
podľa vložky č. 252 ako parc.č. XXXX/XX, roľa o výmere 1188 štvorcových siah predelených O.F.B.
a zatiaľ do pozemkovej knihy nezapísaných, ktorej dedičom sa stala R. S. (W. S.). Nadobudnutie
vlastníckeho práva poručiteľa k predmetnému pozemku rieši aj rozsudok Štátneho majetkosprávneho
súdu v Budapešti, č. 24528/1923 O.F.B. zo dňa 26.02.1925, v zmysle bodu 7 výrokovej časti ktorého,
však o prevode vykúpených častí pozemku, tu aj parc.č. XXXX, a o pokynoch pre zaznamenanie do
pozemkovej knihy, malo byť týmto súdom rozhodnuté neskoršie. Takéto ďalšie rozhodnutie sa však v
spise odporcu nenachádza.

28. V zmysle bodu 1 výrokovej časti tohto rozsudku sa okrem iných, aj v prípade parc.č. XXXX nariadil
výkup pozemkov z pôvodného majetku kniežaťa, Dr. G. V. - F., v prospech nadobúdateľov uvedených
v zozname tvoriacom prílohu č. 9 rozsudku, v ktorom sa pod poradovým číslom 3/II. skupiny, nachádza
meno U. S., s vykupovanou výmerou 1200 štvorcových siah. Vo výpise z pozemkovej knihy, vložka č.
252, sa pod A/16 nachádza záznam o parc.č. XXXX/XX, oráčina o výmere 1 188 siah. Podľa identifikácie
parciel č. XX/XX, vydanej dňa 28.04.2004 Správou katastra pre hl. mesto SR Bratislavu, vložka č. 252,
parc.č. XXXX/XX, roľa o výmere 4 273 m2, je v stave katastra nehnuteľností vedená ako parc.č. XXX/
XX orná pôda, výmera - časť A zapísaná na LV č. XXX v prospech MUDr. Y. X..

29. Uznesením Ľudového súdu v Bratislave zo dňa 04.05.1956 bol vo vložke č. 252, parc.č. XXXX/
XX - XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X - XXXX/XX, XXXX/XX povolený zápis podľa ust. § 5 zák. č.
354/1991 Zb. z.a. n. - nariadené vlastnícke právo pre Čsl. štát. Z dedičského uznesenia Okresného súdu
Bratislava V. č.k. D 339/93, Dnot. 333/93 zo dňa 09.02.1995, právoplatného dňa 06.03.1995 vyplýva,
že pozemok vedený pod takýmto parcelným číslom nebol po poručiteľke R. O., rod. S., zomrelej dňa
XX.XX.XXXX prejednaný a dedičské konanie vedené po poručiteľke skôr, pod sp.zn. XXX/XX, bolo pre
nemajetnosť zastavené.

30. Odporca v zmysle uvedeného o reštitučnom nároku pôvodných navrhovateľov rozhodol napadnutým
rozhodnutím č.j.: 338-1/2004/D zo dňa 10.11.2005 tak, že žiadatelia G. O. a I. O. nespĺňajú podmienky
uvedené v ust. § 2 ods. 1 a § 3 zák. č. 503/2003 Z.z. a preto sa im vlastnícke právo k pozemku
parc.č. XXXX/XX, vedenom v PK vl.č. 252 ako orná pôda o výmere 4273 m2, v KN parc.č. - časť
XXX/XX, nachádzajúcom sa v kat.úz. V. - L., nepriznáva. Svoje rozhodnutie odôvodnil skutočnosťou, že
navrhovatelia si nárok na navrátenie vlastníctva k predmetnému pozemku uplatnili po svojom starom
otcovi U. S., avšak v čase prechodu vlastníctva pozemku na štát v roku 1956, mala byť jeho vlastníčkou
ich matka, R. O., rod. S., ktorá ho mala zdediť v roku 1943. Po matke R. O. si žiadatelia nárok neuplatnili.
Jednoznačne nebolo preukázané ani vlastníctvo pozemku U. S., nakoľko v čase jeho smrti v roku
1942, kedy platil prísny intabulačný princíp a vlastníctvo k pozemku sa nadobúdalo až zápisom do
pozemkovej knihy (tento princíp bol prelomený až Občianskym zákonníkom 141/1950 Zb., podľa ktorého
k zmene vlastníctva dochádzalo už samotnou listinou), sa v dedičskom konaní po ňom konštatuje, že
vlastníctvo nebolo v pozemkovej knihe zapísané a v PK vl.č. 252 sa pod B/4 nachádza len zápis z roku
1927 o tom, že prídel sa uskutočnil podľa tam uloženej overenej prídelovej pozemkovej knihy.

31. Za reštitučný titul žiadatelia označili akt štátu vykonaný podľa ust. § 5 zák. č. 354/1921 Zb., na
základe ktorého došlo v roku 1954 k zmene vlastníctva na Československý štát bez vyplatenia náhrady,
teda znárodnenie, vykonané podľa vtedy platných predpisov. Uvedený zákon však nie je reštitučným
titulom vymedzeným v ust.§ 3 zák.č. 503/2003 Z.z. a potom reštitučnej žiadosti žiadateľov nebolo možné
vyhovieť. Ak žalobca 2/ namietal neskúmanie postupu podľa písm. o/, reštitučného zákona, túto svoju
námietku nijako bližšie argumentačne nepodložil a správny orgán nie je zaťažený povinnosťou unesenia
dôkazného bremena za žiadateľov.

32. Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí
obdobne.

33. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporcu dospel správny súd k záveru, že opravnému
prostriedku navrhovateľov nie je možné vyhovieť. Plne sa stotožnil s názorom odporcu, že reštitučný
nárok bol síce podaný v zákonnej lehote, ale žiadatelia G. O. a I. O. si ho uplatnili vo vzťahu k osobe U.
S., ktorá mala byť pôvodným vlastníkom žiadaného pozemku. U. S. však dňa XX.XX.XXXX zomrel,
a preto v roku 1956, t.j. v čase prechodu vlastníctva na štát, nemohol byť jeho vlastníkom. Bolo
potom namieste, aby žiadatelia reštitučný nárok vo vzťahu k predmetnému pozemku uplatnili ako ďalšie
oprávnené osoby (§ 2 ods. 2 zákona) už nie pôvodného vlastníka U. S., ale jeho dcéry a dedičky a
ich matky, R. O., rod. S., zomrelej dňa XX.XX.XXXX. Tento postup závisel výlučne od vôle samotných
žiadateľov a unesení dôkazného bremena na nich spočívajúceho.

34. Žiadateľ G. O. a dedičia po zomrelom I. O., ako navrhovatelia 2/ až 4/, si počas preskúmavacieho
konania podali určovaciu žalobu, ktorou sa domáhali, že R. O. bola vlastníčkou nehnuteľnosti, parc.č.
XXXX/XX, zapísanej v pozemkovej knihe vo vložke č. 252, nachádzajúcej sa v kat.úz., ktorú súd
vylúčil na samostatné konanie a na prejednanie a rozhodnutie ju postúpil vecne a miestne príslušnému
Okresnému súdu Bratislava V., ktorý vo veci rozhodol uznesením č.k. 41C/72/2012-123 zo dňa
29.06.2016 tak, že konanie na základe späťvzatia návrhu zastavil.

35. Naviac vlastnícke právo k parc.č. XXXX/XX, roľa o výmere 4 276 m,2 vložka č. 252, Správou
katastra pre hl. mesto SR Bratislavu vedenej ako parc.č. XXX/XX orná pôda, výmera - časť A zapísaná
na LV č. XXX, je podľa stavu katastra zapísané v prospech MUDr. Y. X..

36. Správny súd sa potom v preskúmavanej veci, vzhľadom ku všetkým zisteniam vyplývajúcim z
predložených listinných dôkazov, osobitne z výpisu pozemkovej knihy vl.č. 252 vo vzťahu k parc.č. XXXX/
XX, rozsudku Štátneho majetkosprávneho súdu č. 24528/1923 O.F.B. zo dňa 26.02.1925, z bodu 7
ktorého vyplýva potreba vydania ďalšieho rozhodnutia o zápise zakúpených pozemkov do pozemkovej
knihy, a takúto listinu už žiadatelia správnemu orgánu nepredložili, musel stotožniť s rozhodnutím
odporcu. Nejde o vady podania, na ktoré mal správny orgán upozorniť a vyzvať na ich odstránenie,
ako to tvrdia navrhovatelia. Napokon ani z dedičského rozhodnutia Okresného súdu Bratislava V.
č.k. D 339/93, Dnot. 333/93 zo dňa 09.02.1995, právoplatného dňa 06.03.1995, rovnako nevyplýva
nadobudnutie vlastníctva aj k predmetnému pozemku žiadateľmi G. a I. O. titulom dedenia, keďže
predmetný pozemok vôbec nebol predmetom prejednania v tomto a ani v skoršom dedičskom konaní
po poručiteľke R. O., rod. S., (D172/87), ktoré bolo dňa 01.06.1987 zastavené pre jej nemajetnosť.

37. Vychádzajúc z uvedeného sa súd potom musel stotožniť s názorom odporcu, že v danom prípade
nie sú splnené podmienky uvedené v ust. § 2 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z.z., keď v reštitučnom konaní
žiadatelia nad akúkoľvek pochybnosť neosvedčili vlastníctvo nimi tvrdeného pôvodného vlastníka U.
S. k predmetnému pozemku v čase, kedy mal v roku 1956 prejsť do vlastníctva Československého
štátu, nakoľko v uvedenom čase ani nemohol byť vlastníkom pozemku, keďže prechodu vlastníctva
predchádzalo jeho úmrtie dňa 10.09.1942.

38. Súd sa musel stotožniť aj s ďalším záverom odporcu, že žiadatelia v reštitučnej žiadosti uviedli
ako reštitučný titul znárodnenie vykonané v roku 1956 v rozpore s vtedy platnými predpismi a bez
vyplatenia náhrady (č.d. 1374/56) podľa ust. § 5 zák. č. 354/1921 Zb. zákonov a nariadení o prevzatí
statkov a majetkov pripadlých podľa mierových zmlúv Československému štátu, avšak tento zákon nie je
v taxatívnom výpočte reštitučných titulov, enumerovaných v ust. § 3 zák. č. 503/2003 Z.z., obsiahnutý.

39. Z uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie odporcu, ktorý vo veci postupoval zákonne a s
predloženými listinami (dôkazné bremeno na strane žiadateľov) sa aj riadne a dostatočne vysporiadal
a z týchto vyvodil aj vecne správny právny záver, podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne
potvrdil.

40. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2
O.s.p. a v konaní neúspešným navrhovateľom náhradu trov nepriznal, keďže základným predpokladom
priznania trov konania ( § 250k ods. 1 O.s.p.) je úspech v konaní, ktorý navrhovatelia nedosiahli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 250s O.s.p.).

Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 10. 2. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.