Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. máj 2022

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 15C/53/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118205474
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Šiška, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2022:4118205474.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudcom JUDr. Borisom Šiškom, PhD., v spore žalobcov: 1.) K. Z., narodená

XX.XX.XXXX, bytom F. XX, W., 2.) K.. R. Z., narodený XX.XX.XXXX, bytom F. XX, W., obaja zastúpení :
Mgr. Michaela Weberová, advokát so sídlom Koceľova 9, Bratislava, IČO: 42 414 865, proti žalovaným:
1.) Spoločenstvo vlastníkov bytov, so sídlom Bazovského 22, Nitra, IČO: 31 197 892, 2.) X. S., narodená
XX.XX.XXXX, bytom F. XX, W., zastúpená : JUDr. Peter Havlík advokátska kancelária s.r.o., so sídlom
Damborského 13, Nitra, IČO: 50 361 864, v konaní o zaplatenie sumy 766,39 eura s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Konanie sa v časti o zaplatenie sumy 242,88 eura zastavuje.

II. Žaloba sa v celom rozsahu zamieta.

III. Žalovanému v 1. rade sa proti žalobcom v 1. a 2. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%, o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

IV. Žalovanej v 2.rade sa proti žalobcom v 1. a 2. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%, o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcoviav1.)a2.)rade(ďalejlen„žalobcovia")sapodanoužalobounaOkresnýsúdNitra(ďalejlen
„súd") dňa 07.05.2018 požadovali, aby súd zaviazal žalovaného v 1.) a 2.) rade (ďalej len ako "žalovaný
„) spoločneanerozdielnezaplatiťimsumuvovýške766,39eur,úrokzomeškaniavovýške8%ročneza
každý aj začatý deň omeškania až do zaplatenia sumy 95,11 eur odo dňa 16.06.2016, úrok z omeškania
vo výške 8 % ročne za každý deň aj začatý deň omeškania až do zaplatenia zo sumy 136,47 eur odo dňa

16.06.2017, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne za každý aj začatý deň omeškania až do zaplatenia
zo sumy 292,06 eur , vrátane náhrady trov konania a zároveň žiadali súd, aby zaviazal žalovaných
spoločne a nerozdielne vykonať pripojenie pivnice č. 5 o výmere 16,26 m2, prislúchajúcej k bytu č. 5,
nachádzajúceho sa na 2. nadzemnom podlaží bytového domu so súpisným číslom XXX na ulici F. XX
v W., k spoločnému elektromeru v bytovom dome na F. ulici XX v W..

2. Žalobcovia žalobu odôvodnili tým, že obývajú byt č. 5, nachádzajúci sa na 2. nadzemnom podlaží

bytového domu so súpisným číslom XXX na ulici F. XX v W., príslušenstvo bytu tvorí okrem iného aj
pivnica č. 5 o výmere 16,26 m2. V máji 2015 sa žalovaný rozhodol vykonať výmenu 8 pivničných
okien nachádzajúcich sa v bytovom dome na ulici F. XX v W.. Žalovaný si na výmenu pivničných okien
zazmluvnil tretiu osobu na základe objednávky zo dňa 12.05.2015 - SZČO R. U., IČO: 37226801,Kukučínova 12/6, Nedožery Brezany s miestom podnikania Fándlyho 15/12, Prievidza. Z 8 pivničných
okien nachádzajúcich sa v bytovom dome na F. XX, bolo 7 financovaných z prostriedkov Fondu
prevádzky, údržby a opráv a 1 okno - okno nachádzajúce sa v pivnici žalobcov, bolo hradené z vlastných

prostriedkov žalobcov. Žalobcovia nesúhlasili s financovaním výmeny pivničných okien z vlastných
zdrojovlenniektorýchvlastníkovbytovanebytovýchpriestorov,totosvojenesúhlasnéstanoviskotlmočili
žalovanému aj písomne - v Nesúhlase s financovaním výmeny pivničných okien z vlastných zdrojov
len niektorých vlastných bytov zo dňa 15.06.2015 a v Odvolaní súhlasu s platením pivničných okien zo
dňa 20.06.2015. Žalobcovia žiadali a opakovane aj písomne apelovali na žalovaného, že pivničné okná

patria do spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu, a preto by sa ich výmena mala podľa
ich názoru financovať výlučne z prostriedkov Fondu prevádzky, údržby a opráv, do ktorého prispievali a
prispievajú každý mesiac nemalou sumou. Predsedníctvo žalovaného na výzvy žalobcov nereagovalo
a žiadalo, aby si žalobcovia výmenu pivničného okna, nachádzajúceho sa v pivnici, ktorú užívali, hradili
výlučne z vlastných prostriedkov. Reakciou žalovaného zároveň bolo vhodenie Oznámenia do schránky
bytuvbytovomdomenaF.XXvW.,vktoromžalovanýoznámilžalobcom,žeimodpájapivničnépriestory

od spoločného elektromeru odo dňa 01.07.2015 a to bez akéhokoľvek dôvodu. Žalobcovia si nikdy ani
písomne ani ústne neobjednali výmenu okna nachádzajúceho sa v ich pivnici, ani nevykonali žiadny
právny úkon smerujúci k takémuto vyjadreniu ich vôle. Výmena okien bola iniciovaná žalovaným a jeho
predsedkyňou p. S. a bola schválená na schôdzi Spoločenstva vlastníkov bytov. Pani S. následne okná
objednala na náklady žalovaného, o čom svedčí aj faktúra č. 1506160, vystavená dodávateľom na okná

a adresovaná žalovanému ako odberateľovi na sumu 242,75 eur. Žalovaný vystavil dňa 15.05.2016
žalobcom vyúčtovanie nákladov prevádzky bytu za rok 2015, kde do mimoriadnych nákladov zahrnul
dodávku a montáž pivničného okna v sume 242,75 eur, ktoré sa realizovalo v roku 2015. Keďže vo
vyúčtovaných nákladov bola zahrnutá aj položka za dodávku a montáž pivničného okna, náklady za
byt za rok 2015 predstavovali sumu 1180,13 eur, zálohové platby za rok 2015 boli vo výške 1032,36

eur, vznikol tak na základe vyúčtovania žalobcom nedoplatok vo výške 147,77 eur. Tento nedoplatok
žalobcovia odmietli uhradiť, nakoľko do vyúčtovania nákladov za byt boli zahrnuté aj náklady za dodávku
a montáž pivničného okna vo výške 242,75 eur, ktoré si nikdy neobjednali, a ktoré malo byť hradené zo
zdrojov Fondu prevádzky, údržby a opráv. Žalovaný však do dnešného dňa nevysvetlil svoj postup, prečo
výmena a montáž 7 pivničných okien bola hradená z prostriedkov Fondu prevádzky, údržby a opráv, a

len jedno okno si mali hradiť sami z vlastných zdrojov výlučne žalobcovia. V prípade, ak by výmena a
montáž pivničného okna vo výške 242,75 eur bola hradená z prostriedkov Fondu prevádzky, údržby a
oprávatedanebolabyzapočítanádonákladovzarok2015,vznikolbyžalobcompreplatokvovyúčtovaní
nákladov na prevádzku bytu za rok 2015 vo výške 95,11 eur. Nakoľko však žalovaný započítal do
vyúčtovania za rok 2015 aj náklady za výmenu a montáž okna vo výške 242,75 eur, vznikol tak žalobcom

nedoplatok vo výške 147,77 eur. Žalovaný vystavil žalobcom dňa 15.05.2017 nákladov prevádzky bytu
rok 2016. Do položky predmetného vyúčtovania s názvom „ Náklady" žalovaný započítal žalobcom
nasledovný mimoriadny náklad „ Nedoplatok za vyúčtovanie 2015 + pokuta" vo výške 428,53 eur.
Nedoplatok za vyúčtovanie 2015 + pokuta vo výške 428,53 eur by mal byť podľa výzvy žalovaného zo
dňa 22.05.2017 nedoplatok za vyúčtovanie nákladov za rok 2015 vo výške 147,77 eur splatného podľa

žalovaného dňa 15.06.2016 a zmluvnej pokuty z tejto sumy vo výške 0,5 % za každý deň omeškania
od 26.05.2016 do 15.06.2017, t.j. 380 dní omeškania. Zmluvná pokuta bola v zmysle písomnej výzvy
žalovaného zo dňa 12.08.2016 určená na základe uznesenia valného zhromaždenia vlastníkov bytov na
F. ulici v W., avšak žalobcovia nemali žiadnu vedomosť o zvolaní valného zhromaždenia, ani o existencii
takéhoto uznesenia, ktoré im nebolo ani doručené, ani nebolo v bytovom dome na viditeľnom mieste

vyvesené. Z uvedeného dôvodu sa určenie a následne vymáhanie zmluvnej pokuty zo sumy údajného
nedoplatku za vyúčtovanie nákladov za rok 2015 vo výške 147,77 eur javí ako právne nedôvodné. Vo
vyúčtovaní nákladov prevádzky bytu za rok 2016 sú náklady spolu vo výške 1271,44 eur, pričom v tejto
sume je zahrnutá aj položka „ Nedoplatok za vyúčtovanie 2015+pokuta vo výške 428,53 eur. Zálohové
platby na prevádzku bytu za rok 2016 boli vo výške 979,38 eur, teda žalobcom vznikol nedoplatok vo

výške 292,06 eur. Ak by žalovaný vo vyúčtovaní nákladov za rok 2016 nezahrnul do nákladov sumu
nedoplatku za rok 2015 a zmluvnú pokutu vo výške 428,53 eur ( ktorá vnikla v dôsledku započítania
nákladov za výmenu a montáž okna vo výške 242,75 eur do nákladov za byt a zmluvnej pokuty
stanovenej v zmysle údajného uznesenia valného zhromaždenia bytov zo dňa 26.05.2016), vznikol
by žalobcom preplatok vo výške 136,47 eur. Nakoľko však žalovaný započítal do vyúčtovania za rok

2016 aj údajnú sumu nedoplatku a zmluvnú pokutu spolu vo výške 428,53 eur, vznikol tak žalobcom
nedoplatok vo výške 292,06 eur. V dôsledku konania žalovaného, t.j. neoprávneného započítania
nákladov započítania nákladov na výmenu a montáž okna vo výške 242,75 eur a vygenerovaných
zmluvných pokút, tak vznikol stav, keby žalobcom prináležal preplatok za vyúčtovanie nákladov na bytza rok 2015, vystaveného dňa 15.06.2016 vo výške 95,11 eur , a za vyúčtovanie nákladov za byt za
rok 2016, vystaveného dňa 15.05.2017 vo výške 136,47 eur, spolu za tieto dva roky vo výške 231,58
eur. Zároveň žalovaný svojim konaním spôsobil stav, kedy boli žalobcovia nútení zo strany žalovaného

uhradiť nedoplatok vo vyúčtovaní za náklady na prevádzku bytu za rok 2016, vystavené dňa 15.05.2017
vo výške 292,03 eur. Pivničné okná v bytovom dome považujú za súčasť fasády, t.j. za spoločné
časti domu aj Združenie spoločenstiev vlastníkov bytov, so sídlom Masarykova 21, Košice - neziskové
združenie právnických osôb, ktoré združuje spoločenstvá vlastníkov bytov. Žalovaný svojim konaním
aj potvrdil skutočnosť, že okná sú spoločnými časťami bytového domu, nakoľko výmena 7 pivničných

okien bola hradená z prostriedkov Fondu prevádzky, údržby a opráv, a len jedno okno - pivničné
okno nachádzajúce sa v pivnici žalobcov, uhradili žalobcovia v dôsledku neoprávneného výhražného
šikanózneho konania zo strany žalovaného. Žalovaný svojim konaním spôsobil vznik situácie, kedy
žalobcovia uhradili jednak čiastočne výmenu 7 pivničných okien - a to z prostriedkov Fondu, do ktorého
prispievajú, a jednal plnú sumu výmeny jedného pivničného ona z vlastných zdrojov vo výške 242,75
eur, nakoľko im to žalovaný započítal do vyúčtovania nákladov za byt za rok 2015. Žalobcovia tak

hradili výmenu okien v bytovom dome dvakrát. Takýmto konaním sa podľa názoru žalobcov žalovaný
1 a žalovaný 2 úmyselne dopustili bezdôvodného obohatenia, keďže na základe plnenia bez právneho
dôvodu získali majetkový prospech vo výške 766,39 eur, pozostávajúci z položiek, ktorými sú výmena
a montáž okna vo výške 242,75 eur, preplatok vo výške 95,11 eur za vyúčtovanie nákladov za byt za
rok 2015, preplatok vo výške 136,47 eur za vyúčtovanie nákladov za byt za rok 2016 a za zaplatenie

nedoplatku vo výške 292,06 eur za nedoplatok na vyúčtovanie nákladov za byt za rok 2016. Žalovaný v
1 a žalovaný 2 bez akéhokoľvek právneho dôvodu žalobcom oznámili, že s účinnosťou od 01.07.2015
im odpoja elektrinu c ich pivnici. Žalobcovia ku dňu podania žaloby už takmer tri roky v pivnici nemajú
elektrinu, hoci riadne a včas platia všetky poplatky do Fondu prevádzky, údržby a opráv. Takéto konanie
žalovaného 1 a žalovaného 2 je tak činené absolútne bez akéhokoľvek právneho základu, je šikanózne,

obmedzujúce výkon vlastníckych práv žalobcov, keďže ich konanie žalovaných obmedzuje v užívaní ich
súkromného majetku.

3. Žalovaný v 1.) rade k žalobe uviedol, že žalobcovia nie sú spore aktívne legitimovaní, a to z dôvodu,
že vlastníkom predmetného bytu a spoločných priestorov vrátane podielu na spoločných častiach a

spoločných zariadeniach domu, príslušenstva domu, a spoluvlastníckeho podielu k pozemku je tretia
oosba, K.. F. Z., ktorý nie je účastníkom konania. Žalovaný 1.) namietal pasívnu legitimáciu žalovaného
v 2.) rade, nakoľko ako žalovaná v 2.) rade ako predseda spoločenstva koná všetky úkony v mene
spoločenstva, nie sama za seba ako fyzickú osobu. K tvredeniam žalobcov uviedol, že žalobcoia si
kúpou bytu v roku 1997 odkúpili v minulosti aj časť spoločných pivničných priestorov bytového domu

do osobného vlastníctva. Tieto priestory žalobcovia vlastnia a užívajú ako výhradné vlastníctvo takisto
ako svoj byt. Momentom prevodu týchto priestorov do osobného vlastníctva žalobcov tieto priestory teda
prestalimaťcharakterspoločnýchpriestorovvšetkýchvlastníkovbytovvbytovomdomeasúsúkromným
vlastníctvom žalobcov, čo napokon žalobcovia nenamietali. Žalobcovia tieto pivničné priestory užívajú
výlučn pre seba ako svoj byt, spotrebúvajú v nich elektrickú energiu a na druhej strane požadujú, aby

všetky tieto náklady znášali všetci vlastníci bytov, čo považoval za neprijateľné a nespravodlivé. Pokiaľ
ide o platnbu za montáž pivničných okien a potom s tým súvisiace uplatnenie zmluvnej pokuty žalovaný
v 1.) rade uviedol, že žalobcovia súhlasili s tým, že výmenu okien v priestoroch v ich osobnom vlastníctve
si uhradia z vlastných finančných prostriedkov. Skutočnosť, že financovanie výmeny okien z vlastných
prostriedkov žalobcovia akceptovali, dokazuje aj to, že títo nenamietali vyúčtovanie za roky 2015 a 2016

a nedoplatky dobrovoľne zaplatili.

4. Žalovaná v 2.) rade k žalobe uviedla že nemá pasívnu legitimáciu tvrdiac, že z podanej žaloby nie je
zrejmé, prečo žalobcovia žalujú fyzickú oosbu, X. S., nakoľko s touto nie sú v žiadnom právnom vzťahu.
T. X. S. ako predseda spoločenstva koná všetky úkony v mene spoločenstva, nie sama za seba ao

za fyzickú osobu. Z úkonov, ktoré vykonáva ako predseda spoločenstva nevznikajú priamo práva a
povinnosti jej ako fyzickej osobe, ale spoločentsvu vlastníkov bytov, preto aj ak uplatňujevlastník bytu
nárok voči soločenstvu vlastníkov, nemôže za žalovaný subjekt označiť predsedu spoločenstva.

5. Žalobcovia v rámci repliky k podaniu žalovaného v 2.) rade uviedli, že podľa ich názoru, konanie

žalovanej v 2.) rade opísané v žalobe prekračuje právomoci štatutárneho orgánu žalovaného v 1.) rade,
definovanévustanovení §7cods.2zákonač.182/1993Z.z.ovlastníctvebytovanebytovýchpriestorov.
Návrh na výmenu 8 pivničných okien v bytovom dome bol prezentovaný primárne ústne v máji 2015
zo strany žalovaných, ktorá mala prebiehať tak, že traja vlastníci bytov ( žalobcovia, p. I. a p. F.), maliokná vo svojich pivniciach uhradiť zo svojich vlastných prostriedkov a zvyšní majitelia bytov nemali
okná vo svojich pivniciach hradiť zo svojich prostriedkov, ale tie mali byť hradené z prostriedkov fondu.
Žalobcovia tento návrh žalovaných rozporovali dňa 22.05.2015, kedy listom adresovaným žalovaným

vyjadrili nesúhlas s výmenou okien v ich pivniciach, nakoľko tieto sú súčasťou fasády bytového domu, a
preto by výmena všetkých pivničných okien mala byť hradená z prostriedkov fondu. Žalovaní na podporu
svojich tvrdení demonštrovali odpísanú zápisnicu zo zasadnutia Rady spoločenstva vlastníkov bytov
zo dňa 02.06.2015, na ktorej sa zúčastnil žalobca 1.) , p. I. a p. F., a vktorej sa uvádza, že „uvedení
vlastníci sa zhodli na skutočnosti, že výmenu okien na pivniciach v ich súkromnom vlastníctve si uhradia

z vlastných finančných prostriedkov". Ako príloha k tejto zápisnici bola priložená prezenčná listina, kde
je aj podpis žalobkyne v 1.) rade rukou v prezenčnej listine je dopísané na okraj listu, že „súhlasili
svojím podpisom, že úhradu za okná uhradia" (nemali vedomosť kto a kedy túto vetu do prezenčnej
listiny dopísal). Akonáhle sa žalobkyňa v 1.) rade dozvedela o tom, že jej podpis na prezenčnej listine
si žalovaný 1.) vysvetľoval ako definitívny súhlas s platením úhrady za výmenu pivničného okna,
adresovala dňa 20.06.2015 list žalovanému v 1.) rade kde súhlas odvolala a tiež uviedla že ju žalovaná

2.) uviedla do omylu, a že jej súhlas bol uskutočnený pod jej nátlakom, pričom reakciou žalovaných na
vzniknutý stav ohľadom financovania a montáže pivničných okien bola ich aktivita, kedy títo s účinnoťou
od 01.07.2015 odpojili pivnicu žalobcov od elektrickej energie. Napriek nesúhlasu, však žalovaná v
2.) rade objednala v mene žalobcov pivničné okná v sume 242,75 eur. Žalobcom dodávateľ okien
vystavil faktúru č. 1506159 zo dňa 02.07.2015 na sumu 242,75 eur, túto rozporovali a vrátili ju naspäť

dodávateľovi. Obratom na to, bola zo strany žalovaného v 1.) rade vystavená ďalšia faktúra adresovaná
obom žalobcom za dodávku a montáž pivničného okna v sume 242,75 eur - faktúra č. 002/2015 zo
dňa 18.08.2015, žalobcovia aj túto faktúru vrátili. Túto sumu žalovaní zahrnuli do vyúčtovania nákladov
na prevádzku za byt za rok 2015, ktorý zaslali žalobcom v máji 2016 a keďže ich žalobcovia neuhradili,
žalovaní túto sumu opätovne zahrnuli do vyúčtovania za byt za rok 2016 vystaveného v máji 2017, avšak

už aj so zmluvnou pokutou vo výške 428,53 eur. Žalobcom sa žalovaní začali vyhrážať exekúciou na byt,
preto dňa 19.06.2017, preto vzniknutý neodplatok uhradili. Žalobcovia mali za to, že Rada žalovaného
1.) zámerne uviedla ostatných vlastníkov bytov do omylu, keď účelovo uvádzala, že pivnica žalobcov
je ich súkromným nebytovým priestoro, aby takto ovplyvňovala výsledok hlasovania vlastníkov bytov.
Žalobcovia nemali vedomosť, na zákade čoho sa Rada rozhodovala, ktorý vlastník si bude výmenu okna

v pivnici hradiť sám, a ktorý nie. Žalobcovia dali do pozornosti súdu List vlastníctva č. XXXX, z ktorého
vyplýva, že v bytovom dome sa žiadne nebytové priestory nenachádzajú, tak ako žalovaní tvrdili. Pivnica
žalobcov nie je samostatným predmetom občianskoprávmneho vzťahu, nakoľko nie je rozhodnutím
stavebného úradu definovaná ako nebytový priestor. Pivnica žalobcov je tak príslušenstvom bytu, ktorá
je definovaná vylúčne podlahovou plochou, ktorý užívajú žalobcovia. Žalobcovia vykonávajú úhrady do

Fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti ich spoluvlastníckeho podielu, do ktorého sa započíta
aj aj celá výmera pivnice žalobcov. Žalovaní bez akéhokoľvek právneho dôvodu odmietli uhradiť výmenu
a montáž pivničného okna nachádzajúceho sa vv pivnici žalobcov z prostriedkov Fondu, pričom okno
je súčasťou fásady bytového domu. V neposlednom rade uviedli žalobcovia skutočnosť, že žalobcovia
previedli byt č.5 v septembri 2015 darovacou zmluvou na svojho syna K.. F. Z.. Žalobcovia mali za

to, že konanie žalovaných osobnou pomstou žalovaného v 2.) rade voči nim, nakoľko žalovaná v 2.)
rade užívala predmetnú pivnicu žalobcov po dobu takmer 20 rokov pre svoje vlastné účely. Až keď ju
žalobcovia v roku 2015 požiadali o vypratanie pristorov pivnice, vznikla súčasná situácia.

6. Žalovaná v 2.) rade písomným podaním zo dňa 22.03.2019 v rámci dupliky zotrvala na svojom

vyjadrení a opätovne poukázala a namietala svoju pasívnu vecnú legitimáciu Z predmetnej žaloby, z
vyjadrenia žalobcov k žalobe ako aj z dôkazov predložených žalobcami vyplýva a je zrejmé, že žalovaný
v 2.rade konal ako predseda spoločenstva. Všetky úkony ako napr. žalobcami namietaná faktúra za
dodávku a montáž plastového okna v ich pivničných priestoroch bola vystavená žalovaným v 1.rade, v
mene ktorého koná predseda X. S.. Obdobne aj sporné vyúčtovania nákladov prevádzky bytu za rok

2015 ako aj vyúčtovanie záloh za rok 2016 boli vystavené žalovaným v 1.rade. Obdobne nedoplatok
vo výške 292,06 eur uhradili žalobcovia v prospech žalovaného v 1.rade a nie žalovaného v 2.rade.
Žalobcovia nezrozumiteľne a nepochopiteľne spájajú úkony žalovaného v 1.rade aj so žalovaným v
2.rade s cieľom navodiť dojem, že žalovaný v 2.rade robil úkony vo svojom mene a na svoj účet, čo
však nie je pravda. Žalobcovia v žalobe uvádzali napr. na str. 3 žaloby: „Žalovaný zaslal dňa 12.8.2016

výzvu na úhradu nedoplatku....Žalovaný vystavil dňa 15.5.2017 náklady prevádzky bytu....podľa výzvy
Žalovaného zo dňa 22.5.2017...." a pod. Nie je zrejmé, ktorého žalovaného majú žalobcovia na mysli. Z
uvedeného dôvodu je žaloba zmätočná. Z doložených dôkazov je evidentné, že všetky vyššie uvedené
úkony urobil žalovaný v 1.rade prostredníctvom predsedu pani X. S.. Z úkonov, ktoré vykonáva akopredseda spoločenstva nevznikajú priamo práva a povinnosti jej ako fyzickej osobe, ale spoločenstvu
vlastníkov bytov, preto aj ak uplatňuje vlastník bytu nárok voči spoločenstvu vlastníkov, nemôže za
žalovaný subjekt označiť predsedu spoločenstva ako fyzickú osobu.

7. Žalovaná v 1.) rade sa k replike žalobcov nevyjadrila

8. Žalobcovia k duplike žalovanej v 2.) rade v písomnom vyjadrení zo dňa 17.04.2019 zotrvali na svojich
predchádzajúcich vyjadreniach.

9. Na prejednanie veci nariadil súd pojednávanie, pričom žalobkyňa v 1.) rade uviedla, že byt dostali s
pivnicou od ČSAD, neskôr byt odkúpili do osobného vlastníctva. K bytu mali predtým aj menšiu pivnicu,
pri predaji bytu im ponúkli aj na odkúpenie väčšiu pivnicu ktorú chceli okrem tej menšej. Problém nastal
vtedy keď požiadali pani žalovanú v 2.rade, aby vypratala časť ich pivnice, ktorú 20 rokov užívala
bezodplatne. V suteréne bytového domu navrhla výmenu všetkých okien, pričom všetky okná okrem ich

(pivnice Z. a pána I.) mali byt hradené z fondu opráv, do ktorého sme pravidelne prispievali.
Na doplňujúce otázky uviedla, že si myslí, že nebola žiadna ďalšia zmluva na odkúpenie pivnice ktorú
užívali. Neviem či uzatvárali ďalšiu kúpnu zmluvu, pre odstup času si na bližšie okolnosti nespomenula.
Skutočnosť že mali platiť z vlastného okno pivnice považuje za osobnú pomstu žalovanej v 2.rade ktorá
si stále niečo vymýšľala. Dokonca vymyslela aj úrok z omeškania, dala im ešte aj pokutu. Majú napísané

na LV predmetnú pivnicu, je to právne ošetrené. Neprejavila nikdy súhlas s výmenou okna za vlastné
náklady. Zápisnicu zo zasadnutia nepodpísala, podpísala len papier o tom, že tam bola. V čase keď
listinu podpisovala nebol tam dodatok, že súhlasí s výmenou okien na vlastné náklady. Elektrinu v pivnici
nemá približne 6 rokov, nevie si presne spomenúť odkedy. Od elektriky ich odpojila pani S. z dôvodu, že
nemali zaplatenú faktúru za výmenu okien. Prakticky sa pivnica nedá užívať nakoľko je v nej tma, keďže

tam nie je elektrika nedá sa zapnúť ani svetlo. Podpis na zápisnici zo dňa 02.06.2015 zo zasadnutia
rady SVB je jej. Ona podpísala iba prezenčnú listinu o svojej účasti na uvedenej rade. Po predložení
odvolania súhlasu s platením pivničných okien zo dňa 20.06.2015 právnym zástupcom žalovanej v 2.)
rade uviedla, že na uvedenom liste je jej podpis, avšak nevie prečo ho odvoláva, keď ho predtým nedala.
Na okolnosti si nespomenula, mala zdravotné problémy, ktoré boli psychického charakteru. Svoj súhlas

s výmenou okien odvolala, pretože si myslí, že okno patrí do fasády bytového domu, z ktorého dôvodu
malo byť zaplatené z fondu opráv

10. Žalobca v 2.) rade na pojednávaní uviedol, že sa problematike ohľadne bytu a spoločenstva venoval
oveľaviacakojehomanželka.BytdostaliodČSAD.Bývalitamdoroku1996,kedysaČSADrozhodlobyt

odpredať, byt ako aj všetky byty nachádzajúce sa v bytovom dome. Niekoľkokrát sa stretol so skupinou 2
ľudí, ktorí boli delegovaní zo strany ČSAD a ktorí mali vypracovať zmluvy ohľadne prevodov bytov na F.
XX. Dostal ponuku od SAD odkúpiť ešte jednu veľkú pivnicu nakoľko malá bola súčasťou, keďže ČSAD
chceli speňažiť aj túto pivnicu. Vtedy podpredsedovi spoločenstva povedal, že by mal o takú pivnicu
záujem. Dostali zmluvu (čítajúc článok 2 zmluvy na č.l. 15-19). V rámci kúpnej zmluvy odkúpili pivnicu,

ktorá je súčasťou bytu.
Na otázky doplňujúce otázky uviedol nasledovné skutočnosti. Bol v tom, že okná v pivnici sú súčasťou
stavby, preto ich výmena mala byť financovaná z fondu opráv. Najskôr pani S. napísal list o čo sa jedná,
keďže nie je vlastníkom pivničných okien. T. S. reagovala úplne opačne ako čakal. On ju prosil, aby
to bolo podľa zákona, pričom ona nu povedala, že trvá na svojom, pričom si to bude hradiť on. Prišla

mu faktúra od pána U., ktorú mu však vrátil, pretože sumu za výmenu okien nechcel platiť. Objednávku
realizovala pani S. čo zistil od pána U., pričom objednávka znela na celkovo 8 okien, z ktorých malo byť
6 platených spoločenstvom ,resp. z fondu opráv a dve mali byť platené, z jeho strany a zo strany pána I..
Na súde nenapadol žiadne rozhodnutie SVB, okrem tohto konania. Nakoniec pán U. vyfakturoval cenu
za všetky okná spoločenstvu, ktoré pravdepodobne spoločenstvo uhradilo. Vyúčtovanie nereklamovali.

Súhlasili s tým, aby sa okná vymenili, avšak nie spôsobom akým chcela pani S. teda, aby okná zaplatili
oni. Bol si vedomý toho ako to vyplýva zo zákona. Po príchode na schôdzu podpísal iba svoju prezenciu,
zápisnicu zo schôdze nikdy nevidel pochybuje, že ju niekto iný tiež videl. Nikdy zápisnicu neobdržal o jej
obsahu som vedel iba z toho dôvodu, že sa medzi vlastníkmi viedli diskusie o predmete schôdze SVB.
Písomný súhlas na odpredanie pivnice bol zahrnutý v zmluve na odkúpenie bytu z roku 1996. Pred pani

S. bol predsedom SVB on, preto má vedomosť o právach a povinnostiach s tým súvisiacich. Nežiadal
predsedníčku spoločenstva o zaslanie zápisnice, pretože má dosť svojich problémov aj napriek tomu, že
dnes už nepracuje. Je pravda, že sa zúčastnil schôdze, ktorá sa konala 17.10.2015, pričom na zápisnici
na prezenčnej listine je jeho podpis, pričom počas zhromaždenia odišiel. Zápisnicu nenapadol na súde.11. Na pojednávaní zástupca žalovaného v 1.) rade uviedol, že hlavným bodom sporu je predmetný
priestor, ktorý nie je dokladovaný ako bol žalobcami odkúpený. Žalobca v 2. rade na prvej ustanovujúcej

schôdzi Spoločenstva vlastníkov bytov iba oznámil, že tento priestor, ktorý majú odkúpený a označujú
ho ako pivnica, pôvodne mangľovňa, je ich súkromným vlastníctvom. Žalobca v 2. rade bol zvolený
ako prvý predseda spoločenstva, dal na tejto prvej ustanovujúcej schôdzi odsúhlasiť, že všetci vlastníci,
resp. každý si bude vo svojom odkúpenom priestore hradiť zo svojich vlastných finančných prostriedkov
všetky opravy, údržby bytu a jeho príslušenstva. Takto to platilo až dovtedy, keď sa vymieňali okná v roku

2015. Pani S. ako vtedajšia predsedníčka Spoločenstva oznámila na zhromaždení dňa 26.03.2015, že
by sme mali dať vymeniť okná, doniesla aj cenovú ponuku. Žalobkyňa v 1. rade povedala, že prinesie
výhodnejšiu cenovú ponuku. Tak sa aj stalo a túto doniesla a táto bola realizovaná. Všetci vlastníci vedia,
že Z., I. a pani F. majú odkúpené miestnosti zo spoločného zariadenia. Tak sa všetci vlastníci dohodli
na zhromaždení dňa 26.03.2015, že okná na spornom priestore nebudú hradené z fondu opráv. Na
tomto zhromaždení sa ani žalobcovia, ani pán I., ani pani F. neohlásili, že by platbu za okná neuhradili.

Asi o mesiac prišla pani S. za mnou, ja som v tom čase bola v Rade, že žalobkyňa v 1. rade jej dala
nejaký papier, v ktorom sa uvádzalo, že výmena okna má byť hradená z fondu opráv. Odmietli uhradiť
výmenu okna vo svojom odkúpenom priestore. Pokiaľ ide o vyúčtovanie, kde žalobcovia namietajú, že
toto bolo doručované im a nie novému vlastníkovi bytu, tak poukazujem na to, že žalobcovia previedli
byt v októbri 2015 na svojho syna, o čom sme sa my dozvedeli až v roku 2018, kedy som niesla na OÚ

Nitra zápisnicu zo zhromaždenia pri voľbe nového predsedu, pričom mi táto bola vrátená s tým, že v
zápisnici absentoval čas voľby. Zároveň mi bolo oznámené, či disponujem plnom mocou od F. Z. pre
pani Z., keďže pán F. Z. je vlastníkom bytu. V tomto prípade bolo povinnosťou pri prevode bytu oznámiť
túto skutočnosť predsedníčke Spoločenstva a nový vlastník mal pristúpiť k Spoločenstvu. Pokiaľ ide o
sumu 766,39 eura, nie je mi zrejmé, ako žalobcovia dospeli k tejto sume. Výmenu okna žalobcovia nikdy

neuhradili. V roku 2015 im bol zadržaný preplatok a v roku 2016 došlo k úhrade zo strany žalobcov.
Bližšie sa vyjadrí žalovaná v 2. rade. Pokiaľ ide o obhliadku 09.07.2020, bola iba v suteréne, odmietla
som vstúpiť do súkromných priestorov žalobcov, resp. ich syna. Ide o priestor, ktorý je označovaný ako
pivnica. Ja som kontaktovala právničku pani R. zo Združenia spoločenstva vlastníkov bytov, ktorá mi
odpovedala v zastúpení pani N. v tom zmysel, že pokiaľ si priestor odkúpili, majú to nad rámec a majú

si to uhrádzať z vlastných finančných prostriedkov. Žalobca v 2. rade oznámil, že jemu bola daná iná
odpoveď, avšak doteraz neviem, o akú odpoveď išlo. Napriek tomu, že som ju žiadala predložiť, mi ju
doteraz nepredložil.
Po doplňujúcich otázkach uviedol. Pani S. zvolala SVB a na zhromaždení oznámila potrebu výmeny
okien. V rade sú aj chlapi ktorí s tým súhlasili, avšak s výnimkou súkromných priestorov (pivnice, ktoré

vlastnili Z., I. a pani F.). Na zhromaždení menovaní súhlasili s výmenou ich okien na svojich pivniciach,
neskôrpánZ.nesúhlasilstakýmtopostupom,pretopaniS.zvolalaraduSVB,naktoromopäťpaniF.,pán
I.,pánZ.apaniZ.(dňa02.06.2015)druhýkrátsúhlasilisvýmenouokien.Vzápisnicizradybolouvedené,
že menovaní súhlasia s výmenou okien v ich pivniciach. V zápisnici nebolo uvedené o aký typ okna pôjde
v prípade výmeny (PZ žalovanej v 2.rade uviedol, že táto skutočnosť nie je ani sporná). Na spoločnom

zhromaždení odsúhlasili výmenu okien, pričom sa jednalo o ponuku pani Z., v ktorej bola uvedená aj
cena okien, ktoré mali byť vymenené. V zápisnici je napísané, že keď príde k výmene okien tieto budú
hradené z vlastných prostriedkov osôb, ktoré mali pivnice vo svojom vlastníctve. Pivnicu nechali odpojiť
prostredníctvom elektrikára, pretože ide o priestory súkromné, pretože v súkromných priestoroch nie sú
všetci vlastníci povinní uhrádzať náklady za energie. Elektrická energia bola v pivnici odpojená z toho

dôvodu, že vlastníci čerpali energiu na náklady spoločenstva. Objednávku na vypnutie elektriny v pivnici
žalobcov realizovala pani S.. Odpojenie elektriky v pivnici Z. bolo odsúhlasené na zhromaždení SVB,
pričom neviem uviesť dátum, bolo to začiatkom roka, avšak neviem ktorého. Oznámenie som dala pani
Z.ovejdoruky,avšakpapierpánCigáňhodilzadvere.Zmluvnápokutabolaúčtovanánazákladezákona,
percentuálna suma pokuty bola schválená na zhromaždení SVB. Spoločenstvo nebráni žalobcom

v užívaní ich priestoru. Žalobcom nebráni, aby si pripojili elektrinu na svoje vlastné náklady. Podľa
jeho názoru žalobcovia odkúpili spoločné zariadenie. Pivnica sa nachádza v priestoroch spoločného
zariadenia ide o priestory kočikárne atď. Na LV to majú zapísané ako pivnicu.

12. Právny zástupca žalovanej v 2.) rade na pojednávaní poukázal na obsah vyjadrenia zo dňa

25.06.2020. Mal za to, keďže sa jedná o okno, resp. pivničné okno, ktoré je súčasťou fasády bytového
domu, že je v tomto prípade právne irelevantné, či je samotná pivnica, ktorá je predmetom toho sporu, v
právnom režime príslušenstva bytu alebo v právnom režime spoločného zariadenia. Keďže ide o súčasť
fasády, rozhodovanie o úprave, príp. výmene tejto súčasti fasády a financovanie takéhoto nákladuz fondu prevádzky údržby a opráv patrí v súlade s § 7c ods. 2 a § 10 ods. 1 zákona 182/1993
Z.z. do právomoci zhromaždenia vlastníkov bytov. Ak právny zástupca žalobcov tvrdí, že hlasovanie
zhromaždenia vlastníkov bytov bolo podľa nej zmanipulované, a teda podľa jej názoru nepalné, mali sa

žalobcovia obrátiť v zmysle § 14 písm. a ods. 8 uvedeného zákona, v zákonnej prekluzívnej lehote 30
dní na súd. Nesúhlasil s tvrdením protistrany, že je tu daná pasívna vecná legitimácia žalovanej v 2. rade
ako predsedníčky spoločenstva, nakoľko táto iba vykonávala rozhodnutia zhromaždenia spoločenstva
tak, ako súdu preukázali zo zápisníc zo dňa 26.03.2015 a 17.10.2015. Okrem toho poukázal aj na
zápisnicu Rady pri spoločenstve SVB zo dňa 02.06.2015 , ktorá sa konala krátko pred výmenou týchto

okien, kde žalobcovia svojím podpisom vyjadrujú súhlas, že uhradia za okná, ktorý dodatočne po
zrealizovaní stavebných prác odvolali. Poukazál aj na to, že nakoľko žalobcovia, síce po dlhšom čase
ale predsa, vykonali v prospech spoločenstva úhradu za výmenu týchto okien, čím de facto uznali
takýto nárok spoločenstva voči žalobcom. K nároku žalobcov voči žalovanej v 2. rade poznamenal,
že pokiaľ žalobcovia odvodzujú svoj nárok z titulu náhrady škody, mali by v konaní jednoznačne
preukázať porušenie povinnosti žalovanej v 2. rade voči žalobcom z nejakého konkrétneho právneho

vzťahu alebo zákona, vznik škody a jej výšku, ako aj príčinnú súvislosť. K výške pohľadávky doplnil,
že v zmysle vyúčtovania za rok 2015 náklady spolu predstavovali 1180,13 eur. Zálohové platby na
prevádzku predstavovali sumu 1032,36 eur. V týchto nákladoch bola zahrnutá aj položka za dodávku
a montáž pivničného okna vo výške 242,75 eur, tzn. že za rok 2015, ako odrátame sumu 242,75 eur
od sumy 1180,13 eur dostaneme náklady bez položky pivničného okna vo výške 937,38 eur, pričom na

zálohových platbách zaplatili žalobcovia 1032,36 eur. Ďalej za rok 2016 predstavujú náklady spolu sumu
1271,44 eur, v čom je zahrnutý nedoplatok za vyúčtovanie za rok 2015 a pokuta vo výške 428,53 eur. Ak
odrátame túto sumu, náklady prestavujú 842,91 eur. Na zálohových platbách zaplatili žalobcovia 979,38
eur. Okrem týchto dvoch súm zaplatili žalobcovia aj sumu 292,06 eur. Spolu žalobcovia zaplatili za roky
2015 a 2016 sumu 2303,08 eur. Mali zaplatiť 1780,29 eur. A teda rozdiel činí sumu 523,51 eur, ktorá by

mala predstavovať žalovanú sumu, ktorú by mali žalobcovia dokazovať v tomto konaní.

13. Žalovaná v 2. rade na pojednávaní uviedla, že celá táto žaloba je voči nej a spoločenstvu iba pomsta
zo strany žalobcu v 2. rade, ktorý vykonával funkciu predsedu spoločenstva 6-7 rokov, neurobil ani
jedno vyúčtovanie nákladov, celkovo nič nerobil, preto ho odvolali. Potom bola zvolená za predsedníčku

spoločenstva ona, pričom funkciu vykonávala od marca 2002 do roku 2020, kedy predala byt. Žalovaný
v 2.rade počas výkonu svojej funkcie disponoval účtom, napríklad raz vybral 7 000 Sk, z ktorých si
zaplatil dovolenku, tvrdiac, že si pomýlil účty. Čo sa týka samotnej žaloby žalobcovia nechceli zaplatiť
za okno 245 eur, podľa nej je to smiešna suma, pričom každý si okno platil sám. Výmena sa realizovala
podľa cenovej ponuky, ktorú priniesla pani žalobkyňa v 1.rade, keďže sa jej nepáčila ponuka, ktorá bola

predložená zo strany spoločenstva. Všetky okná boli v spoločných pivniciach platené z fondu opráv,
pričom okno vo svojej pivnici, ktorú nadobudol žalobca v 1.rade podvodom si mal platiť sám. Rovnako si
mal platiť sám aj pán I. a pani F., ktorí však zaplatili. Čo sa týka prevodu bytu, ktorí žalobcovia previedli
v roku 2015, týmto vydala potvrdenie, že majú nedoplatky, pričom kataster aj napriek tejto skutočnosti
zapísal ako vlastníka syna žalobcov.

Na doplňujúce otázky uviedla. Latkové pivnice vlastnia všetci vlastníci, pričom pivnice, ktoré sú
murované podľa jej názoru predstavujú výlučné vlastníctvo osôb, ktorým patria to jest žalobcom, pánovi
I. a pani F.. Dňa 07.07.2015 dostali odpovede od združenia spoločenstiev z Košíc konkrétne od ich
právničky, pričom z odpovede vyplývalo, že výmenu okien si majú platiť žalobcovia, ktorí nadobudli
pivnicu podvodom.Čo sa týka dôkazov ohľadne výberu sumy 7000 Sk toto vyplývalo iba z bankového

výpisu. Vo vzťahu k nedoplatkom za rok 2015 uviedla, že tam boli náklady na výmenu okien (poznámka
PZ žalobcov: tieto boli započítané až v roku 2016 až po vyhotovení vyúčtovania nákladov za rok 2015).
Je pravdou, že užívala pivnicu Z. a to v 1/3, čiže jednu stenu. Pivnicu užívala asi 8-11 rokov. Pivnicu Z.
užívala bezodplatne, tak ako aj žalobcovia. Nepamätám si kedy sa vysťahovali z pivnice, avšak bolo to
hneďpovýzvežalobcov.Vovzťahuktomu,žepivnicajevovýlučnomvlastníctvežalobcovpoznamenala,

že túto odkúpili a uzamkli si ju ako svoju vlastnú. Nie je pravdou, že žalobcovia mali dva hlasy na schôdzi,
keďže aj ostatní mali len jeden hlas (na otázku PZ s poukazom na článok 9 zmluvy o spoločenstve zo
dňa 22.05.2011, ktorá ustanovuje, že každý vlastník má hlas za byt a súčasne jeden hlas za nebytový
priestor). Nerobila osobitný výpis pre pivnicu ohľadne nedoplatkov. Je pravdou, že vypla elektriku v
pivnici žalobcov na základe rozhodnutia zhromaždenia, kde sa na tom všetci dohodli vlastníci, s tým,

že si mali dať vlastný elektromer. Nevie však uviesť na základe, ktorého rozhodnutia na zhromaždení.
Rovnako konštatovala, že odpojili aj elektriku v pivnici pána I. a pani F.. Elektriku vypli z toho dôvodu, že
išlo o výlučné vlastníctvo žalobcov, rovnako ako oni neplatia elektriku v byte žalobcov. Informovali o tom,
že bude odpojená elektrika, keďže to bolo odsúhlasené na zhromaždení vlastníkov bytov, k odpojeniuelektriky prišlo až o dva až tri dni. (PZ žalobcov osobitne poukázala na zápisnicu zo zhromaždenia
vlastníkov bytov zo dňa 17.10.2015 kde sa na strane 1 píše, že boli oboznámení o dôvode odpojenia
od elektrickej energie) Zmluvná pokuta bola účtovaná na základe rozhodnutia zhromaždenia vlastníkov

bytov zo dňa 26.05.2016. Čo sa týka chronológie na rade sme sa rozhodli, že príde k výmene okien,
neskôr sme oslovili aj pani Z., ktorá bola prítomná na zhromaždení, pričom táto súhlasila s výmenou
okien. Neskôr ju zavolali aj na radu, ktorá sa konala 02.06.2015, pričom písomne potvrdila svoj súhlas s
výmenou okien. Odvolanie súhlasu, že nezaplatia za výmenu okien došlo až po výmene okien čo bolo
realizované 22.06.2015, pričom poobede si našla v schránke samotné odvolanie zo strany žalobcov.

14. Na pojednávaní svedok Y. J. uviedol, že výmena okien bola prejednaná na zhromaždení vlastníkov
bytov. Na zhromaždenia chodila len pani Z., ktorá vyjadrila súhlas s výmenou okien, nemala námietky
proti výmene okien. Dokonca priniesla aj vlastnú ponuku od Slovaktual, na základe ktorej sa výmena
okien aj realizovala.
Na zhromaždení vlastníkov bytov bola prezenčná listina, ktorú sa podpisoval buď on alebo manželka.

Väčšinou sa zápisnica píše ručne, neskôr sa prepisuje a vyhotovuje sa, pričom sú dvaja overovatelia,
ktorí ju musia podpísať. Svedok mal pivnicu v priestoroch suterénu kde sú latkové pivnice. Výmena
okien v tejto časti bola financovaná z fondu opráv. Výmena okien v časti nebytových priestorov, kde majú
pivnicu žalobcovia a pán I. sa mala realizovať z finančných prostriedkov týchto osôb. Nemal vedomosť o
tom, že by žalobcovia spochybňovali výmenu okien na zhromaždení, keby nechceli výmenu okien svoju

pivnicu by nesprístupnili. Všetko bolo vyriešené na schôdzi to znamená režim výmeny okien v suteréne
a v časti nebytových priestorov, kde si mali výmenu okien hradiť žalobcovia. Celkovo mali 2 schôdze,
pričom na prvej vyberali dodávateľa a na druhej odsúhlasovali výmenu okien. Čo sa týka osvetlenia v
časti suterénu, kde sa nachádzajú latkové pivnice tam sa nachádza spoločné osvetlenie. V nebytových
priestoroch, kde sa nachádzajú pivnice sa nachádzajú osvetlenia, pričom podnet na odpojenie žalobcov

od spoločnej elektriky dal priamo on, a to v čase keď žalobcovia odmietli zaplatiť okná. Žalobkyňa v
1.rade nemala námietky voči výmene okien, takáto skutočnosť by bola zaprotokolovaná aj v zápisnici.
Nemal vedomosť, či išlo o vyjadrenie súhlasu s platením výmeny okien za vlastné, avšak pokiaľ niekto
nechce vymeniť okná, potom je logické, že neprístupní ani pivnicu. Keď odsúhlasovali výmenu okien
konkrétneho dodávateľa hovorilo sa aj o platbách, pričom pani Z. nemala námietky. Písomná zmienka

o výške ceny za výmenu okien bola v cenovej ponuke.

15. Svedok R. I. na pojednávaní uskutočnenom dňa 11.05.2022 uviedol, že to začalo asi v roku 2012,
keď pán Z. dal pani S. výzvu na vysťahovanie sa z pivnice. Pivničné okná sa dali robiť, keď odišiel
jeho spoluvlastník pivnice pán T.. Začalo to prvou schôdzou, bolo to v marci neviem ktorý rok (asi 2015),

pani S. resp. rada doniesla ponuku na výmenu okien za sumu asi 350 eur za jedno okno. Keďže sa
mu ponuka nepáčila ozval sa ja ako aj pani Z. s tým, že donesie inú ponuku. Pani Z. doniesla ponuku
na výmenu okien, kde bola cena 250 eur za jedno okno. Následne sa konala druhá schôdza, kde sa
odsúhlasila výmena okien, ale nebola reč o cene. Vtedy všetci súhlasili. Schôdza zo dňa 25.05.2015
bola rovnako tiež o oknách, jej predmetom boli aj vyúčtovania. S pani Z. napísali list, že nesúhlasia s

výmenou okna na vlastné náklady a tento doručili pani S., proti podpisu. Potom sa vymenili okná. Zo
Slovaktual prišla faktúra, aby zaplatili za výmenu okien, čo však odmietli. Potom prišla faktúra aj zo
spoločenstvadatovanádňom18.08.2015,onidostalineskôrasidňa13.10.2015,pričomuvedenúfaktúru
vrátili, keďže sme nesúhlasili s tým, že majú platiť výmenu okien. Potom prišiel na rad PZ žalovanej v
2.rade s tým, že dostali upomienku, ktorú vrátili pánovi Q.. Spoločenstvo nereagovalo na naše výzvy

ohľadne vysvetlenia, prečo majú platiť okná. Za rok 2015 dostal vyúčtovanie, kde bola jedna z koloniek,
v ktorej bola zarátaná výmena okna za 121 eur. Pani S. im zadržiavala peniaze z ročného vyúčtovania
bez ich súhlasu. Žiadal pani S. o fotokópiu dokladov o výmene okien ako aj dokladov zo schôdzi. Nič
sa mi nedostalo. V dopise ju upozornil že mu zvýšila plochu bytu, pričom následne reagoval viacerými
dopismi. Pani S., nereagovala. Elektrina v pivniciach nám bola vypnutá 30.06.2016 alebo 01.07.2015.

Pani S. tvrdila, že robil fušky v predmetných pivniciach, ale ja len oklepoval dvere. Do fondu opráv
pravidelne prispeivajú, pričom zaplatil od kedy platili do fondu opráv sumu 1197 eur, pričom napriek tomu
im vypli elektriku.
Pred pojednávaním som sa so žalobcami bavil o tejto veci. Žalobcovia mu povedali len o čom bude
súd, na čo si on vyhotovil svoje vlastné písomné poznámky, ktoré si doniesol na toto pojednávanie.

Okrem latkových pivníc má aj pivnicu v kočikárňach tak ako žalobcovia, má však len 7,5 m2, ktorú
nadobudol kúpou. Pivnicu majú so susedkou F. napoly, prístup tam majú len my dvaja. Na schôdzi
súhlasil len s výmenou, nebavili sa o cene. Bola realizovaná cenová ponuka, ktorú dostali žalobcovia. Pri
príchode na schôdzu sa štandardne zapísali do prezenčnej listiny. Na prvej schôdzi odsúhlasili výmenuokien a na druhej schôdzi cenu týchto okien. Súhlasil s výmenou okien aj na druhej schôdzi, kde bola
predložená ponuka pani Z.. Pani S. mu strhla z jeho preplatku z ročného vyúčtovania, hoci nesúhlasil.
Namietal ročné vyúčtovanie 10.06.2015, pretože im pani S. strhla bez toho, aby s tým súhlasili, išlo o

doporučený dopis. Nikdy nedostal na to odpoveď. V liste vlastníctva je uvedené, že má byt a dve pivnice
s uvedením metrov štvorcových, resp. je tam uvedená plocha spolu s pivnicou. Na zhromaždeniach
vlastníkov bytov hlasujú spoločne, pričom myslí, že doposiaľ sa iba raz zdržal a vždy so všetkým súhlasil.
Elektriku si zaviesť nedali, stále je vypnutá, čakali ako dopadne súd so žalobcami, bola aj nápad, že si
dajú pridružený elektromer, s čím nesúhlasila predsedníčka Spoločenstva vlastníkov bytov. Na druhej

schôdzi nevedel po odsúhlasení, že bude platiť výmenu okien z vlastného. Že to má platiť z vlastného
zistil až z rady, kde po nich išli. Neprebehlo žiadne hlasovanie o tom, že by mal platiť okná z vlastného.
Žalobcovia nesúhlasili, že si majú platiť okná z vlastného. Do roku 2010 sa neplatilo za pivnicu, pričom
až následne sa začalo platiť čo pani S. dobre vedela. Pani S. sa odsťahovala o pivnicu vedľa. Rada
vedela o tej pivnici, čo bola vedľa a nemala tam mať čo veci. Pivnicu si kupoval s bytom. Nevedel, že
prebehlo hlasovanie o odpojení elektrickej energie, pretože to bola aktivita rady, nedali to na schôdzu.

Neprebehlo hlasovanie ani o zmluvnej pokute na zhromaždení. K dnešnému dňu nemá nedoplatky do
fondu opráv. Jeho pivnica je stále vypnutá od elektriky, hoci nemá nedoplatky. Pani M. mu povedala,
že keby zaplatí, tak im elektriku nevypnú, pričom pani F. zaplatila, avšak elektrina je stále vypnutá. V
pivniciach sa nerobili žiadne úpravy okrem výmeny okien. Do fondu opráv sa platí za spoločné výdavky
a za spoločnú elektrinu pričom pivnica nie je spoločná. Podľa jeho názoru musia byť okná na fasáde

rovnaké pričom podľa zákona 182/1993 Z.z. sa má platiť z fondu opráv. Platenie okien z fondu opráv ma
ísť preto, že okná sú umiestené na fasáde domu. Zápisnicu zo dňa 26.03.2015 nevidel (poznámka súdu:
je tam uvedené, že všetci prítomní vlastníci jednohlasne odsúhlasili, že majitelia odkúpených priestorov
spoločného zariadenia si vymenia výmenu okien v ich súkromných priestoroch). Toto rozhodnutie nikdy
nenapadol na súde, nemal čo napadnúť, vtedy sa nevedelo ako mu strhne peniaze pani S..

16. Právny zástupca žalobcov v záverečnej reči uviedol, že žalobcovia opakovanie viacnásobne
rozporovali návrh spoločenstva vlastníkov bytov a nesúhlasili s úhradou nákladov za výmenu okna
v ich pivnici na ich vlastné náklady. Žalobcovia súhlasili s výmenou okien v pivnici, ale trvali na
tom, aby výmena všetkých okien v pivniciach v bytovom dome F. XX bola realizovaná z prostriedkov

Fondu údržby a opráv bytového domu, Napriek tomu však žalovaná v druhom rade ako predsedníčka
spoločenstva vlastníkov bytov a rada spoločenstva vlastníkov bytov trvala na tom, aby si žalobcovia
hradili výmenu okna v pivnici na ich vlastné náklady, ked'že podľa nich bola pivnica „ich súkromný
nebytový priestor", a takto celú vec prezentovala aj na zhromaždeniach vlastníkov bytov konaných v
dňoch 26.03.2015, 17.10.2015 a 26.05.2016. Žalovaní zrealizovali výmenu pivničného okna v pivnici

žalobcov a napriek ich opakovanému nesúhlasu od nich vymáhali sumu 242,75 eur. Keď túto sumu
odmietli uhradiť, žalovaný 1 zahrnul túto sumu do vyúčtovania nákladov pre žalobcov z Fondu opráv
za rok 2015 a následne za rok 2016, a v roku 2016 si k tejto sume bez akéhokoľvek právneho základu
pripočítala zmluvnú pokutu, s celkovou sumou nedoplatku 292,06 eur. Túto sumu žalobcovia uhradili až
na základe nátlaku a vyhrážok zo strany žalovaných, keď sa im títo (aj písomne) vyhrážali exekúciou

na byt v bytovom dome. Žalovaná v druhom rade ako predsedníčka spoločenstva vlastníkov bytov
a rada spoločenstva vlastníkov bytov trvala na tom, aby si žalobcovia hradili výmenu okna v pivnici
na ich vlastné náklady, keďže podľa nich bola pivnica „ich súkromný nebytový priestor", a takto celú
vec prezentovala aj na zhromaždeniach vlastníkov bytov konaných v dňoch 26.03.2015, 17.10.2015 a
26.05.2016.Žalovanízrealizovalivýmenupivničnéhooknavpivnicižalobcovanapriekichopakovanému

nesúhlasu od nich vymáhali sumu 242,75 eur. Keď túto sumu odmietli uhradiť, žalovaný 1 zahrnul túto
sumu do vyúčtovania nákladov pre žalobcov z Fondu opráv za rok 2015 a následne za rok 2016, a v
roku 2016 si k tejto sume bez akéhokoľvek právneho základu pripočítal zmluvnú pokutu, s celkovou
sumou nedoplatku 292,06 eur, ktorú žalobcovia uhradili. Žalobcovia opakovane aj v priebehu súdneho
sporu poukazovali na skutočnosť, že zo žiadneho rozhodnutí vlastníkov bytov v bytovom dome F. XX

(konaných v dňoch 26.03.2015, 17.10.2015 a 26.05.2016) nevyplýva, že by spoločenstvo vlastníkov
bytov ako žalovaný 1 uložilo povinnosť žalobcom na úhradu nákladov za dodávku a montáž okna, ani
v akej sume by mala byt' táto úhrada, ani kto má objednať a zabezpečiť výmenu ich pivničného okna.
Zároveň žalobcovia opakovane poukazovali na skutočnosť, že so žalovaným 1 neuzatvorili žiadnu,
ani ústnu ani písomnú dohodu o úhrade nákladov za dodávku a montáž okna. žalobcovia opakovane

poukazovali na skutočnosť, že žiadne zápisnice zo zhromaždení vlastníkov bytov nevideli, žiaden súhlas
s úhradou nákladov za výmenu okna v ich pivnici písomne neudeľovali, ich podpis sa nachádzal výlučne
na prezenčných listinách podpísaných na uskutočnených zhromaždeniach vlastníkov bytov. žalovaný 1
ažalovaný2vpriebehuceléhosúdnehokonaniatakistoaniraznerozporovaliskutočnosť,že01.07.2015odpojili pivnicu žalobcov od elektrickej energie, pričom prívod elektriny nebol zo strany žalovaného
1 obnovený, následkom čoho môžu žalobcovia pivnicu užívať len vo veľmi obmedzenom rozsahu.
Žalobcovia opakovane v priebehu súdneho konanie poukazovali na skutočnosť, že žalovaná 2 odpojila

pivnicu žalobcov od elektrickej energie z dôvodu, aby takýmto spôsobom vyvinula nátlak na žalobcov
s úhradou nákladov za dodávku a montáž okna v sume 245,75 EUR, čo sama žalovaná 2 priamo
priznala v rámci mediačného konania prebiehajúceho v roku 2015 v Nitre pred mediačno-konzultačným
centrom SOVA, iniciovanom žalobcami. Konkrétne na strane 3 mediačného spisu žalovaná 2 uviedla,
že odpojenie pivnice od elektrickej energie je následkom nezaplatenia faktúry za dodávku a montáž

okien. Žalobcovia poukázali aj na rozpory vo výpovediach žalovaného 1, žalovaného 2 a svedka na
strane žalovaného p. J. ohľadne dôvodov na odpojenie pivnice žalobcov od elektrickej energie: žalovaný
1 prostredníctvom štatutára p. I. na pojednávaní konanom dňa 31.01.2022 uviedol, že pivnicu odpojili
kvôli údajnému nadmernému odberu elektrickej energie zo strany žalobcov na náklady spoločenstva
vlastníkov bytov. Žalobcovia tu poukázali na skutočnosť, že dňa 09.07.2020 sa za osobnej účasti
žalobcov, žalovanej 2 a aj PZ žalovanej 2 uskutočnila obhliadka pivnice žalobcov, kde sa zistilo, že v

pivnici sa okrem svetla a 4 stien nenachádza nič, ani len jedna elektrická zásuvka, takže odber elektriny
z nej nebol ani technicky možný. Tu je teda namieste klásť otázku, prečo spoločenstvo vlastníkov bytov
opätovne nezapojilo pivnicu žalobcov do elektrickej energie, keď zistili že nadmerný odber ako tvrdila
p. I. nie je možný? Žalovaná v 2. rade na pojednávaní konanom dňa 28.03.2022 uviedla, že elektrinu
žalobcom v pivnici vypla preto, lebo je to ich súkromné vlastníctvo a p. J. na pojednávaní konanom dňa

28.03.2022 uviedol, že podnet na odpojenie elektriny v pivnici žalobcov dal on v čase, keď žalobcovia
odmietli uhradiť faktúru za dodávku a montáž okien Nárok žalobcov na zaplatenie sumy 524,51 EUR
s príslušenstvom je nárokovaný voči žalovaným 1 a 2 titulom bezdôvodného obohatenia podľa § 451
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v znení neskorších predpisov (d'alej len „OZ"), nakoľko
žalovaná suma bola zaplatená žalovanému 1 bez existencie právneho dôvodu a preto je žalovaný 1 v

zmysle § 456 OZ povinný predmet bezdôvodného obohatenia vydať žalobcom. Žalobcovia spochybnili
vo vyúčtovaní čiastku, ktorá sa týkala nákladov za výmenu pivničného okna, ako aj údajnej zmluvnej
pokuty, ktorú mala žalovaná 1 uložiť žalobcom. Pokiaľ žalovaní tvrdia, že Vyúčtovanie je správne, boli
povinní preukázať, že žalovaný 1 bol oprávnený účtovať aj sumu, ktorú žalobcovia namietajú - to jest
sumu faktúry vo výške 245,75 EUR a sumu zmluvnej pokuty vo výške 0,5% zo sumy 147,77 EUR za

každý deň omeškania od 15.06.2015 za 380 dní. Žalobcovia opakovane v priebehu súdneho konania
poukazovali na nezákonnosť uloženej povinnosti uhradiť zmluvnú pokutu, nakoľko zmluvná pokuta
nebola medzi žalobcami a žalovanými v zmysle ustanovenia s 544 OZ dojednaná písomne, a to jednak
ani v uznesení vlastníkov bytov zo dňa 26.05.2016 na ktoré sa žalovaný 1 odvoláva, a ani v Zmluve
o spoločenstve vlastníkov bytov F. XX v W.. Z uvedeného dôvodu je preto podľa ich názoru určenie a

následne vymáhanie zmluvnej pokuty zo sumy údajného nedoplatku za vyúčtovanie nákladov za rok
2015 vo výške 147,77 EUR právne neodôvodené. Pokiaľ žalovaní tvrdia, že nedoplatok z vyúčtovania
mal zaplatiť Vlastníci bytu, mal žalovaný adresovať vyúčtovanie vlastníkovi bytu. je zodpovednosťou
žalovaného 1, aby si overil, kto je platným členom spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov
(ďalej len „Spoločenstvo"). Žalovaný 1 síce na pojednávaní dňa 8. 9. 2020 namietal, že žalobcovia

mali povinnosť oznámiť žalovanému 1 prevod vlastníctva Bytu, avšak neuviedol, na základe čoho táto
povinnosť žalobcom vznikla. Údaje o vlastníctve bytov sú verejne prístupné na príslušnom katastri
nehnuteľností a je jednoduché ich zistiť prostredníctvom internetu cez webovú stránku, je odôvodnené
vyžadovaťodžalovaného1resp.žalovanej2akopredsedníčkyžalovaného1,abysivždypredschôdzou
vlastníkov bytov resp. doručovaním vyúčtovania skontrolovali, kto je členom Spoločenstva. Prevod

vlastníctva Bytu sa uskutočnil v roku 2015, zatiaľ čo Vyúčtovanie bolo doručené žalobcom v roku 2017.
Tvrdenie žalovanej 1 na pojednávaní dňa 8. 9. 2020, že o prevode vlastníctva Bytu sa dozvedeli až v
roku 2018, z čoho vyplýva, že 3 roky neskontrolovali stav v katastri nehnuteľností a nezistili, že došlo k
prevodu vlastníctva Bytu je veľmi 'ťažko uveriteľné. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ žalovaný 1 doručil
vyúčtovanie žalobcom, ktorí v tom čase neboli povinní požadovaný nedoplatok uhradiť, nakoľko neboli

vlastníkmi Bytu, nesie za toto svoje konanie plnú zodpovednosť. Vyúčtovanie bolo vystavené na meno
žalobcov a im bolo aj doručené. Takýmto konaním boli žalobcovia uvedení do omylu, nakoľko sa mohli
domnievať, že Vyúčtovanie je doručené im z dôvodu, že na základe vecného bremena evidovaného
na LV XXXX pre katastrálne územie: W., kde je Byt zapísaný, majú právo doživotného užívania Bytu
(ďalej len „Vecné bremeno"). Z tohto dôvodu nie je relevantný argument žalovaných, že nedoplatok z

Vyúčtovania mal platiť Vlastník bytu, nakoľko Vyúčtovanie bol úkon, ktorý bol adresovaný žalobcom,
pričom žalobcovia nedisponovali oprávnením zastupovať alebo konať v mene Vlastníka bytu. Ako už
žalobcovia uviedli, v súčasností sú oprávnenými užívateľmi bytu v bytovom dome F. XX na základe
Vecného bremena - práva doživotného bývania a užívania nehnuteľností. Vzhľadom na túto skutočnosťsú v zmysle 126 ods. 2 OZ oprávnení sa domáhať rovnakej ochrany ako vlastník voči každému,
kto zasahuje do ich užívania bytu. Z uvedeného potom yyplýva aj právo žalobcov ako oprávnených
užívateľov bytu a zároveň aj ich aktívna vecná legitimácia sa domáhať voči žalovanému 1 pripojenia

k elektrine ich pivnice. Na základe všetkého vyššie uvedeného sme preto toho názoru, že rozhodnutia
vlastníkov bytov na zhromaždeniach vlastníkov bytov F. XX v predmetnom súdnom spore sú pre
nedostatok právomoci orgánu - Zhromaždenia vlastníkov bytov F. XX W. prijať rozhodnutia o takejto
otázke rozhodnutiami ničotnými, resp. nulitnými, nevyvolávajúcimi žiadne právne účinky vo vzťahu k
akýmkoľvek, či už zúčastneným alebo tretím osobám, nakoľko takéto rozhodnutia neboli nikdy platne

prijaté a teda nikdy ani neexistovali. Žalobcovia nadobudli pivnicu č. 5 spolu s bytom na základe Zmluvy
o prevode vlastníctva bytu z 25.10.1996, v ktorej bola pivnica č. 5 špecifikovaná ako príslušenstvo bytu.
žalovaný 1 a žalovaný 2 v priebehu celého súdneho konania tvrdili, že žalobcovia nadobudli pivnicu
podvodom, že pivnica nie je pivnicou ale ich „súkromným nebytovým priestorom", a aj to, že žalobcovia
spreneverili peniaze z Fondu údržby a opráv bytového domu.

17. Zástupca žalovaného v 1.rade sa vzdal práva záverečnej reči.

18. Právny zástupca žalovanej v 2.) rade v záverečnej reči poukázal na všetky doterajšie písomne
a ústne vyjadrenia s tým, že viac menej všetky právne a skutkové argumenty, ktoré boli uvádzané v
záverečnej reči žalobcov už odzneli a bolo na ne aj reagované. K zmluvnej pokute uviedol, že táto

bola odsúhlasená zhromaždením vlastníkov bytov zo dňa 26.05.2016 a jej obsahom je aj dodatok
č. 1 k zmluve o spoločenstve vlastníkov bytov, preto s tvrdením ohľadne nezákonnosti a neplatnosti
takejto pokuty nesúhlasia. Najpodstatnejšie pre samotné konanie je samotná aktívna vecná legitimácia
žalobcov vo vzťahu k petitu 1 a 2. Pokiaľ ide o petit 1 žaloby o peňažné plnenie z titulu bezdôvodného
obohateniažalobcoviavsporenepreukázalivznikbezdôvodnéhoobohatenia,anijehovýšku.Žalobcovia

nepreukázali ani základné predpoklady nároku priznania náhrady škody voči žalovanej v 2. rade, čiže
je podaná žaloba voči žalovanej v 2. rade v plnom rozsahu nedôvodná. Došlo k rozhodnutiu vlastníkov
o realizovaní výmeny okien v pivničných priestoroch s tým, že v prípade pivničného okna v pivnici
žalobcovsatátonemalarealizovaťzprostriedkovfondualezvlastnýchzdrojovžalobcov,vtomtoprípade
žalobcovia mali možnosť, ak s tým nesúhlasili podať návrh na súd v lehote 30 dní, čo nerealizovali.

Prijate rozhodnutie je záväzné aj pre žalobcov, ako v tom čase vlastníkov bytov. Pokiaľ sa vlastník bytu
domnieval, že vyúčtovanie nebolo správne a vznikol mu preplatok, ktorý mu mal byť vyplatený tento
preplatok za byt bol oprávnený od spoločenstva vymáhať iba vlastník bytu a nie tretia osoba. Prípadne
bezdôvodné obohatenie mali možnosť vymáhať od vlastníka bytu. K aktívnej vecnej legitimácii vo vzťahu
k petitu 2 uviedol, že žalované spoločenstvo vlastníkov bytov nie je v zmysle ani zákona ani zmluvy v

akomkoľvek právnom vzťahu so žalobcami. Jedná sa o žalobu na splnenie povinnosti-vykonať pripojenie
pivnice k dodávke elektrickej energie, pričom aktívne vecne legitimovaným na podanie takejto žaloby
môže byť iba vlastník bytu, pretože takáto povinnosť žalovanému spoločenstvu nevyplýva ani zo zákona
ani zo zmluvy. Žalované spoločenstvo nebráni užívaniu a ani nebráni k pripojeniu elektrickej energie. V
ostatnom poukázal na doterajšie písomné vyjadrenia.

19. Súd vykonal rozsiahle dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov Y. J., R. I., oboznámením sa
listinnými dôkazmi, ktoré si zadovážil súd (pre účely ustálenia legitimácie), ako aj listinnými dôkazmi,
ktoré predložili strany sporu, pričom mal za preukázaný nasledovný skutkový a právny stav :

20. Z vyúčtovania nákladov prevádzky bytu za rok 2015 zo dňa 15.05.2016 vyplynulo, že Spoločenstvo
vlastníkov bytov F. XX, W. vyúčtovalo žalobkyni v 1.) rade mimoriadne náklady za dodávku a montáž
pivničného okna v sume 242,75 eur.

21. Z vyúčtovania nákladov prevádzky bytu za rok 2016 zo dňa 15.05.2017 vyplynulo, že Spoločenstvo

vlastníkov bytov F. XX, W. vyúčtovalo žalobkyni v 1.) rade mimoriadne náklady za nedoplatok za
vyúčtovanie 2015 + zmluvnú pokutu v sume 428,53 eur.

22. Listom z 30.06.2015 bolo žalobkyni v 1.) rade oznámené, že s účinnosťou od 01.07.2015 budú
odpojené jej súkromné pivničné priestory od spoločného elektromeru.

23. Zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 25.10.1996, v ktorej na strane predávajúceho
vystupovalaSADNitraš.p.anastranekupujúcehožalobkyňav1.)radevyplynulo,žepredmetomzmluvy
bol prevod vlastníctva bytu č. X na X. nadzemnom podlaží vpravo, bytového domu č. súpisné XXX, naF. ul. č. XX v W. 1/1. Byt pozostáva z troch obytných miestností a príslušenstva, ktorým je kuchyňa,
predsieň, kúpeľňa WC, komora a šatník. Súčasťou bytu je pivnica č. X nachádzajúca sa v suteréne
bytového domu.

24. Z výzvy na úhradu súdnych poplatkov ( Pokus o zmier ) Spoločenstva VLB, F. XX, W. vyplynulo,
že žalobcovia boli upozornení, že neuhradili nedoplatok za vyúčtovanie nákladov za rok 2015, splatný
dňa 15.06.2016, od ktorého dátumu žalobcom bola účtovaná pokuta z dlžnej sumy vo výške 0,5 % za
každý deň omeškania úhrady až do jej zaplatenia . Nedoplatok bol započítaný do ročného vyúčtovania

nákladov za rok 2016 vo výške 428,53 eur, ktorá pozostáva z istiny 147,77 eur a pokuty vo výške 0,5 %
za každý deň od splatnosti t.j. od 15.06.2015 do splatnosti ročného vyúčtovania 15.06.2017, t.j. 380 dní.

25. Z poslednej výzvy na úhradu nedoplatkov zo dňa 12.08.2016 Spoločenstva VLB, F. XX, W. boli
žalobcovia upozornený, že nedoplatok vo výške 147,77 eur bol splatný dňa 15.06.2016, od dátumu
ktorého je im účtovaná pokuta z dlžnej sumy vo výške 0,5 % za každý deň omeškania úhrady až

do jej zaplatenia v zmysle uznesenia zo zhromaždenia VLB zo dňa 26.05.2016. Žalobcovia boli tiež
upozornení na neuhradenie zvýšeného preddavku na prevádzku bytu a FO za mesiac jún 2016 vo
výške 170 eur a za mesiac júl 2016 vo výške 170 eur v zmysle nového zálohového predpisu vydaného
30.05.2016.

26. Listom z 13.10.2015 žalobcovia Spoločenstvu vlastníka bytov, F. XX, W. oznámili vrátenie faktúry č.
002/2015 v sume 242,75 eur týkajúcu sa dodávky a montáže plastového okna na pivnici č. 5, pretože
nárok na úhradu faktúry nie je v súlade so zákonom č. 182/1993 Z.z.

27. Listom z 15.07.2015 žalobcovia R. U. oznámili vrátenie faktúry č. 1506159 v sume 242,75 eur za

dodávku a montáž okna z dôvodu, že objednávku uskutočnilo Spoločenstvo vlastníkov bytov.

28. Listom z 15.06.2015 p. I., p. F. a žalobca v 2.) rade oznámili Spoločenstvu vlastníkov bytov,
že nesúhlasia s financovaním výmeny pivničných okien z vlastných finančných zdrojov niektorých
vlastníkov bytov a nebytových priestorov z dôvodu, že ich výmena musí byť odsúhlasená nadpolovičnou

väčšinou všetkých vlastníkov bytov ( Čl.IX bod 12 Zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov zo dňa
22.05.2011) a financovaná z fondu prevádzky, údržby a opráv.

29. Listom z 20.06.2015 žalobcovia odvolali súhlas s platením pivničných okien.

30. Žalobcovia vyzvali žalovaných predžalobnou výzvou z 23.11.2017 na vrátenie bezdôvodného
obohatenia vo výške 428,53 eur a to bezodkladne po doručení výzvy, žiadali o okamžité a bezodkladné
upustenie od protiprávneho konania a bezodkladné zapojenie elektriny v pivnici žalobcov a tiež žiadali
v zmysle ustanovenia článku IX. Bodu 8 Zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov zo dňa 22.05.2011
o okamžité bezodkladné predloženie všetkých akýchkoľvek účtovných dokumentov týkajúcich sa

hospodáreniasprostriedkamivlastníkovbytovanebytovýchpriestorov.Výzvabolažalovanýmdoručená
dňa 09.12.2017.

31. Z výpisu listu vlastníctva č. XXXX vyplynulo, že vlastníkom bytu č. X na 2. poschodí č. XXX/XX,
parcela č. XXXX je F. Z. v podiele 1/1, vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach

domu, príslušenstva domu a spoluvlastníckeho podieli k pozemku, ktorý nadobudol titulom darovacej
zmluvy so zriadením vecného bremena V XXXX/XX-XXXX/XX.

32. Zo zápisnice zo zasadania rady pri Spoločenstve VlB, F. XX vyplynulo, že vlastníci p. Z., p. F. a
p. I. sa zhodli na skutočnosti, že výmenu okien na pivniciach v ich súkromnom vlastníctve uhradia z

vlastných finančných prostriedkov.

33. Z obsahu zápisnice z hromaždenia vlastníkov bytov SVB F. XX z 17.10.2015 vyplývalo, že
predmetom zhromaždenia bola úhrada faktúr za výmenu okien v súkreomných priestorov a objasnenie
odpojenia súkromných priestorov od čerpania el. energie v spoločných priestorov. Žalobca v 2.) rade

a pani I. komunikovala s pani N., ktorý odmietal uhradiť faktúru za okno vo vlastnom súkromnom
nebytovom priestore. Pani N. uviedla, že vlastnícu súkromných priestorov, odkúpených nad rámec bytov,
sú sipovinní uhradiť faktúry za výmenu okien z vlastných finančných prostriedkov. Ďalej boli vlastníci
odkúpených súkromných nebytových priestorov oboznámení o dôvode odpojenia od spoločného zdrojaelektrickej energie. Vlastníkom súdkromných priestorov bolo opakovane oznámené, že ak chcú čerpať
elektrickú energiu vo vlastných priestoroch, musuia si tento problém vyriešiť s dodávateľom a úhradu az
elektrickú energiu si musia hradiť z vlastných finančných prostriedkov.

34. Výsledkom mediačneho jednania, účastníkmi ktorého bol navrhovateľ K.. R. Z. a X. S. predsedkyňa
spoločenstav vlastníkov bytov, ktorá vystupovala ako druhá strana mediačného konania bolo, že strany k
dohodenedospeliapretobolonavrhovateľoviodporučenépodaniežalobyvzmysleprešetreniapodstaty
problému, ktorý spočíva v odpojení elektrickej energie v súkromných nebytových pivničných priestoroch

a následnú obnovu elektrickej energie s presným učením podmienok, ktoré stanoví súd.

35. Na prezenčnej listine zo zasadnutia rady pri Spoločenstve VLV zo dňa 02.06.2015 boli podpísaní
žalobca v 2.) rade, p. I. a p. F., ktorí svojim podpisom súhlasili s úhradou za okná, pričom táto skutočnosť
bola dopísaná na prezenčnú listinu perom.

36. Obsahom zápisnice zo zhromaždenia vastníkov bytov pri SVB z 26.03.2015 bolo okrem iného aj
výmena okien na piniciach, pričom žalovaná v 2.) rade informovala vlastníkov bytov o potrebe výmeny
okien v suteréne. Vlastníci bytov s výmenou súhlasili, ale navrhli, aby si vlastníci, ktorí majú odkúpené
priestory zo spoločnéh zariadenia, sumu za okná hradili zo svojich finančných prostriedkov. Vlastníci
p. F., p. I. a p. Z. s návrhom vlastníkov súhlasili. Všetci prítomní vlastníci hlasovaním jednohlasne

odsúhlasili skutočnosť, že majitelia odkúpených priestorov spoločného zariadenia si uhradia sumu za
výmenu okien v ich súkromných priestorov.

37. Zo zápisnice zo Zhromaždenia vlastníkov bytov F. XX z 26.05.2016 vyplynulo, že jej obsahom
okrem inéh bol aj návrh an pokutovanie za nedodržanie termínu pri nesplatení nedoplatkov do fondu

opáv, pričom vlastníci bytov pri SVB sa na zhromaždení jednohlasne dohodli v bode 5. na udelení pokuty
za oneskorené platby v sume 0,5 % dlžnej sumy za každý omeškaný deň.

38. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP"), žalobca môže
vziať žalobu späť.

39. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

40.Podľa§146ods.1CSP,súdkonanienezastaví,akžalovanýsospäťvzatímžalobyzvážnychdôvodov

nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

41. Pretože žalobcovia využili svoje dispozičné oprávnenie a vzali žalobu čiastočne v časti zaplatenie
sumy 242,88 eura (ktoré podanie na č. l. 296 posúdil podľa obsahu ako čiastočné spätvzatie, hoci

nazvané ako úprava petitu) a žalovaní v 1.)a 2.) rade súhlasili so späťvzatím súd konanie v tejto časti
zastavil.

42. Súd v priebehu konania ešte uznesením, č. k. 15C/53/2018-274 zo dňa 17.12.2021 pripustil zmenu
petitu, keďže v časti príslušenstva zo sumy 292,06 eura žalobcovia rozšírili nimi uplatňované právo,

pričom v ostatnej časti išlo skôr o upresnenie a opravu petitu než čiastočné späťvzatie, v dôsledku čoho
súd nezaťažoval konanie prílišnou byrokratizáciou civilného procesu, ktorá je zjavne nežiaduca.

43. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

44. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

45. Podľa § 137 písm. a) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.46. Bezdôvodné obohatenie predstavuje taký záväzkový právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká
tomu, na koho úkor sa iný bezdôvodne obohatil, a dlh tomu, kto obohatenie získal. Bezdôvodné

obohatenie patrí medzi nároky, u ktorých nie je zákonnou úpravou stanovená splatnosť pohľadávok
vzniknutých z tohto právneho titulu a čas plnenia je u nich obvykle viazaný na výzvu veriteľa podľa
§ 563 OZ. Inštitút bezdôvodného obohatenia smeruje k odčerpaniu prostriedkov od osoby, ktorá ich
získala niektorou zo skutkových podstát uvedených v ustanovení § 451 a § 454 OZ, a výška plnenia
za užívanie cudzej veci sa preto odvodzuje od prospechu, ktorý získal obohatený, ktorý je povinný

vydať to, čo neoprávneným užívaním cudzej veci získal, teda ten prospech, ktorý bezdôvodne získal
a o ktorý sa na úkor vlastníka obohatil. Majetkovým vyjadrením tohto prospechu je potom peňažná
suma, ktorá zodpovedá nájomnému vynakladanému obvykle na danom mieste a čase za porovnateľné-
v tomto prípade - nehnuteľnosti (Ro NS ČR z 12. 5. 2005, sp. zn. 25 Cdo 2434/2004). Právny vzťah
bezdôvodného obohatenia je samostatným záväzkovým právnym vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku
porušenia iného právneho vzťahu (napr. plnenie z neplatnej zmluvy, pri ktorej dôvod na plnenie vôbec

nevznikol) alebo na základe určitej právnej skutočnosti (bezdôvodné obohatenie získané z nepoctivých
zdrojov). Posúdenie, či došlo ku vzniku právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia, závisí od splnenia
znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy (§ 451 ods. 1 a 2 OZ).

47. Bezdôvodné obohatenie je právny inštitút, ktorý vznik obohatenia viaže na to, že na takéto

obohatenie nie je právny dôvod, žiadna zmluva resp. dohoda alebo zákonné ustanovenie, čiže ide o
obohatenie neoprávnené. Pre vznik zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie nie je nevyhnutné, aby
k tomuto obohateniu došlo úmyselne alebo nejakým protiprávnym úkonom. Podstatou bezdôvodného
obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto
obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. O plnenie bez

právneho dôvodu (pod slovom plnenie treba rozumieť najčastejšie peňažné plnenie) ide tam, kde právny
dôvod od samého začiatku neexistoval, ale aj vtedy, ak dodatočne odpadol. Neexistencia právneho
dôvodu od začiatku znamená, že vôbec nenastala právna skutočnosť, ktorá by mala za následok vznik
právneho vzťahu, obsahom ktorého by bola povinnosť a zároveň právo na poskytnuté plnenie. Pre
záver o (ne) dôvodnosti nároku titulom bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu (ako

jednej z foriem bezdôvodného obohatenia upravenej v § 454 Občianskeho zákonníka ) je treba, aby
žalobca preukázal, že medzi ním a žalovaným právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol t. j. aby
preukázal,žežalovaný(vakejkonkrétnejvýške)bezdôvodnéobohateniezískal,žemu(vakejkonkrétnej
výške) vznikla majetková ujma ako aj príčinnú súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia a
vznikom majetkovej ujmy (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. mája 2012, sp. zn. 7 Cdo 117/2011).

48. Súd v konaní skúmal aj aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia
a to z dôvodu, že už v čase podania žaloby neboli vlastníkmi bytu, príslušestva k bytu, pivnice č. X
nachádzajúcej sa v suteréne bytového domu, ani podielu na spoločných častiach a priestoroch, keďže
na základe darovacej zmluvy zo dňa 31.08.2015 previedli uvedenú nehnuteľnosť spolu s príslušenstvom

na svojho syn K.. F. Z.. Na základe rozhodnutia o povolení vkladu U. bol povolený vklad dňa 10.11.2015,
pričom právne účinky vkladu nastali podľa vyjadrenia Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor dňa
10.11.2015. Žaloba bola doručený na súd až dňa 07.05.2018, teda v čase, keď bol vlastníkom uvedenej
nehnuteľnosť K.. F. Z.. Aj zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestoro č. 182/1993 Z. z. používa
pojem vlasntík, preto je absolútne vylúčené, aby sa bezdôvodného obhatenia dožadovala osoba bez

preukázania vlastníckeho práva k predmetnému bytu a podielom na spoločných častiach a priestoroch.
K vecnej legitimácií sa vyjadril aj Najvyšší súd Českej republiky, ktorý vo svojom rozsudku, sp. zn.
33 Odo 1253/2005 zo dňa 31.01.2006 konštatoval nasledovné : Věcnou legitimací (ať již aktivní či
pasivní) je stav, který vyplývá z hmotného práva. Kdo je v rámci odpovědnosti za bezdůvodné obohacení
pasivně legitimován, vyplývá z § 451 odst. 1 obč. zák. Je jím ten, jehož majetek se na úkor druhého

neoprávněně zvětšil nebo u koho nedošlo ke zmenšení majetku, ač k tomu mělo v souladu s právem
dojít. Tak je tomu proto, že předpokladem odpovědnosti za získané bezdůvodné obohacení, které
se musí vydat, není protiprávní úkon obohaceného ani jeho zavinění, nýbrž objektivně vzniklý stav
obohacení (přesun majetkových hodnot), k němuž došlo způsobem, který právní řád neuznává. Aktivně
legitimovaným subjektem k uplatnění práva na vydání bezdůvodného obohacení (§ 456 obč. zák.)

je ten, na jehož úkor bylo bezdůvodné obohacení získáno.V tejto súvislosti súd poznamenáva, že
žalobcovia už neboli v čase podania žaloby aktívne vecne legitimovaní na podanie žaloby, pretože
práva a povinnosti spojení s vlastníctvom bytu prešli na obdarovaného, ktorý je vlastníkom bytu. Inak
povedané, žalobcovia neboli aktívne vecne legitimovaní podľa ustanovení § 451 a nasl. OZ na podaniežaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia, vo výške 766,39 eura s príslušenstvom, rovnako ani v
časti žaloby o splnenie povinnosit podľa § 137 písm. a) CSP v časti povinnosti vykonať zapojenie
elektrickej energie. Práve z uvedeného dôvodu súd rozhodil uznesením, č. k. 15C/53/2018-274 zo dňa

17.12.2021 rozhodol, že návrh na pristúpenie subjektu - syna žalobcov K.. F. Z. nepripúšťa. V tejto
súvislosti súd musí upriamiť pozornosť na odôvodnenie samotného uznesenia, ktoré je dôležité aj pre
účely rozhodnutia vo veci samej. Súd odôvodnení uviedol, že žalobcovia v 1.) a 2.) rade sa snažia
využiť tento procesný inštitút za účelom dosiahnutia čiastočnej konvalidácie absencie ich aktívnej vecnej
legitimácie, ktorá je zrejmá už od podania samotnej žaloby, ktorú sa však právny zástupca žalobcov

preukázateľne snažil nedôvodne skrývať. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie nemožno podľa názoru
súdu konvalidovať procesným návrhom na pristúpenie ďalšieho subjektu podľa Civilného sporového
poriadku v tých prípadoch, keď mal žalobu podať iný subjekt, ergo iná osoba. Po rekodifikácií civilného
kódexu už neexistuje inštitút zámeny účastníkov. Z teleologického výkladu ustanovenia § 79 CSP, ktorý
vychádza zo zmyslu a účelu právnej normy je celkom zrejmý cieľ zákonodarcu poskytnúť žalobcovi
"druhú šancu" na konvalidáciu absencie vecnej legitimácie výlučne v prípade, ak by malo na strane

žalobcu vystupovať napríklad procesné spoločenstvo, kde sa pre úspech v konaní vyžaduje žaloba
zo strany všetkých dotknutých subjektov. Cieľom zákonodarcu v prípade podania procesného návrhu
na pristúpenie ďalšieho subjektu bolo jednoznačne konvalidovať nedostatok vecnej legitimácie len v
tých prípadoch, kedy by mali byť podľa hmotného práva mali vystupovať napríklad na strane žalobcu
viaceré subjekty, ale vystupuje len jeden z nich. V tomto kontexte súd poukazuje aj na uznesenie

Krajského súdu v Bratislave z 30. septembra 2014, sp. zn. 11 Co 119/2014. Zmyslom ustanovenia
§ 92 ods. 1 OSP (teraz § 79 CSP - pozn. autora) je umožniť riešenie situácie, keď buď žaluje iba
jedna vecne legitimovaná osoba, ale podľa hmotného práva by malo žalovať niekoľko osôb, alebo je
žalovaná iba jedna osoba, hoci podľa hmotného práva by ich malo byť žalovaných viac. Návrh na
pristúpenie ďalšieho účastníka do konania môže s použitím doslovného výkladu urobiť iba navrhovateľ,

pretože iba on je oprávnený určovať okruh účastníkov konania. Súd nemôže pripustiť vstup ďalšieho
účastníka do konania na strane odporcu vtedy, ak nemá ten, kto má do konania pristúpiť, spôsobilosť byť
účastníkom konania, alebo ak nie je daná vecná príslušnosť súdu, na ktorom konanie prebieha. Okrem
toho, súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, ktorý pri
svojej rozhodovacej činnosti judikoval, že všeobecný súd pristúpenie ďalšieho žalovaného do konania

nepripustí tiež vtedy, ak je zrejmé, že doterajší žalovaný už v dobe zahájenia konania nebol vecne
legitimovaný a že návrhom na pristúpenie ďalšieho účastníka do konania obchádza inštitút zámeny
účastníkov (bližšie pozri uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. R 29 Odo/119/2006 z
15. februára 2006; podobne poukazuje aj na obsah uznesenia Najvyššieho súdu Českej republiky sp.
zn. 22 Cdo 3838/2010 z 23. novembra 2010). Analogicky podľa názoru súdu nie je možné pripustiť

ani pristúpenie ďalšieho subjektu do konania, keď už je zrejmé, že už v dobe podania žaloby neboli
žalobcovia aktívne vecne legitimovaní a inštitút zámeny účastníkov už neexistuje. Okrem toho, ani
pristúpením ďalšieho subjektu by neprišlo ku konvalidácií absencie aktívnej vecnej legitimácie, pričom
súd v zmysle čl. 5 CSP môže odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia
na zneužitie práva alebo svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Z uvedeného je

zrejmé, že takýto inštitút žalobcom nepomôže konvalidovať absenciu aktívnej vecnej legitimácie.

49. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli
preukázané jej tvrdenia, že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech.
Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto

skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Žalobca je v zásade povinný tvrdiť a
preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho ohrozené alebo porušené právo. Strana má jednak
povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s nesplnením si dôkaznej povinnosti
v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila.
Medzi povinnosťou tvrdenia a medzi povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná

väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v sporovom
občianskom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti strany za to, že v konaní budú preukázané tie
rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany, tento
dôkazné bremeno neuniesol, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jeho neprospech.
Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov

na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán
sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena, ako aj nositeľa dôkazného bremena.
Podľa názoru súdu žalobcovia neuniesli v tejto časti žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia (okrem
absencievecnejlegitimácie,čojeužsamoosebedôvodomnazamietnutiežalobybezpotrebyskúmaniaďalších skutočností) dôkazné bremeno, pretože nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by bez
pochýb preukazovali dôvodnosť skutkových tvrdení o bezdôvodnom obohatení žalovaných v 1.) a 2.)
rade.

50. Podľa § 7a ods. 2 zákona č. 182/1993 o vlastnáctve bytov a nebytových priestorov (v znení účinnom
v čase prevodu, ako aj v čase podania žaloby) s prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo
nebytového priestoru v dome prechádzajú na nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v
dome práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o spoločenstve. Ak vlastník bytu alebo nebytového

priestoru v dome nadobudol byt alebo nebytový priestor v dome na základe zmluvy o vstavbe alebo
nadstavbe domu, je povinný pristúpiť k zmluve o spoločenstve. Prevodom alebo prechodom bytu alebo
nebytového priestoru na nového vlastníka odstupuje doterajší vlastník bytu alebo nebytového priestoru
v dome od zmluvy o spoločenstve; záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy zanikajú až ich usporiadaním.
Nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome zaväzujú aj právne úkony týkajúce sa
domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku vykonané pred

prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome.

51. Podľa § 7c ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení účinom v čase podania žaloby, predseda
zodpovedá za škodu spôsobenú spoločenstvu, vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome alebo
tretím osobám porušením svojich povinností alebo prekročením svojich právomocí.

52. Podľa § 14 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení účinom v čase podania žaloby (i v čase
hlasovania), prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do
30 kalendárnych dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho
právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania

dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo
zaniká. Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome sa môže zároveň na príslušnom
súde domáhať dočasného pozastavenia účinnosti rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov
podľa osobitného predpisu.15a) Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa uznášaniaschopná väčšina podľa
odsekov 3 a 4 nedosiahne, rozhoduje na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu a nebytového priestoru

v dome súd. Platné rozhodnutia sú záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v dome. Zmluvy a ich zmeny schválené vlastníkmi sú záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome, ak ich za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome podpísala
nimi splnomocnená osoba.

53. Ďalším sporným momentom bolo v konaní naplnenie predpokladov zodovednosti za škodu
spôsobenú žalovanou v 2.) rade ako bývalou predsedníčkou spoločenstva vlastníkov bytov, F. XX, W.,
čo v konaní ani nebolo sporné. Jedným zo základných predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti
za vzniknutú škodu je existencia protiprávneho konania, t. j. porušenie právnych povinností. Porušením
právnych povinností je taký úkon, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Právna povinnosť môže

vyplývať priamo z právnych predpisov, zo zmluvy alebo z iných právnych skutočností. Rozpor úkonu
s právnym predpisom je daný nielen vtedy, ak dochádza priamo k porušeniu právneho predpisu, ale
aj vtedy, ak sa právny predpis obchádza. Hmotnoprávnym rámcom vymedzujúcim pôsobnosť orgánov
spoločenstva v danej oblasti je je zákon číslo 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov. Podľa názoru súdu v
prvom rade neboli splnené predpoklady na aplikáciu § 7c ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z., pričom takýto

dôvod je daný aj absenciou aktívnej vecnej legitimácie žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Čo sa týka námietky, že žalovaná v 2.) rade nie je pasívne vecne legitimovaná, podľa názoru súdu
legitimácia žalovanej je daná, keďže vychádza priamo z vyššie uvedeného ustanovenia, pričom okrem
toho je dôkazné bremeno na žalobcovi, aby preukázal aj jednotlivé predpoklady zodpovednosti za
škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Nie je zrejmé, akým spôsobom sa mala žalovaná ako

predsedníčka spoločenstva dopustiť protiprávneho konania, keďže ani samotní žalobcovia nepodali voči
vyúčtovaniam žiadnu reklamáciu. V tejto časti žalobcovia absolútne neuniesli dôkazné bremeno, pretože
neuviedli žiadne relevantné skutkové tvrdenia na podporu svoju hypotetických skutkových tvrdení, v
dôsledku čoho nie je zrejmé, ako mala naplniť žalovaná v 2.) rade všetky predpoklady zodpovednosti
za škodu, akým spôsobom sa mala dopustiť protiprávneho konania, ktorý konkrétny úkon mal byť v

rozpore s objektívnym pozitívnym právom. V tejto súvislosti poukazuje súd na svoje predchádzajúce
právne posúdenie, ktoré vyslovil na pojednávaní dňa 08.09.2020, kde do zápisnice vyslovene uviedol,
že rozhodovanie o úprave okien v pivničných priestoroch a financovaní tejto úpravy patrí do právomoci
vlasntíkov bytov a nebytových priestorov na zhromaždení alebo písomným hlasovaní, pričom takátovýmena musela byť odsúhlasená nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov v bytovom dome.
Zo zápisnice zo zhromaždenia vlastníkov bytov pri SVB, F. XX, W. (č. l. 159 spisu), konkrétne zo
strany 2 vyplýva, že všetci prítomní vlastníci jednohlasne odsúhlasili, že majitelia spoločných priestorov

spoločného zariadenia si uhradia sumu za výmenu okien v ich súkromných priestoroch sami. V tejto
súvislosti súd musí nevynhutne poznamenať, že v konaní nezistil, že by žalobcovia napadli uvedené
rozhodnutie (uznesenie) zhromaždenia vlastníkov bytov v prekluzívnej lehote 30 dní podľa vtedy
účinnéhoustanovenia§14ods.8zákonač.182/1993,pričomkuvedenejproblematikesúdpodrobnejšie
uvedie svoju argumentáciu v odseku 49 tohto rozsudku.

54. Súd sa vzhľadom na špecifickú právnu problematiku zaoberal aj tým, či žalobcovia, ktorí neboli
aktívne vecne legitimovaní na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka, ani v časti podania žaloby o splnenie povinnosti vykonať pripojenie pivnice č. 5 na elektrickú
energiu, keďže v čase podania žaloby neboli vlastníkmi ani bytu, ani pivinice, ani podielu na spoločných
častiach a priestoroch (keďže do ich právneho postavenia vstúpil ich syn K.. F. Z.), by sa mohli domáhať

vydania plnenia podľa zákona č. 182/1993 Z. z. Súd konkrétne posudzoval, či by žalobcovia mohli
požadovaťpeňažnéplnenie(včastisplneniapovinnostizapojiťpivnicunaelektrickúenergiubybolpodľa
názoru súdu legitimovaný iba K.. F. Z., nie však žalobcovia) podľa § 7a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.
z., ktorá úprava je však pomerne charakteristická, v prípade ak sa jedná o veci súvisiace s vlastníctvom
bytov a nebytých priestorov. V tejto súvislosti možno analogicky skutkovo poukázať na prípad, ktorých

posudzovalKrajskýsúdvPrešoveatovkonanívedenompodspisovouznačkou17Co/71/2019,kdebola
predmetom sporu žaloba o zaplatenie usmy 6183,45 eura s príslušenstvom, pričom v konaní sa riešila
otázka týkajúca sa zodpovednosti za dlhy spôsobené zo strany pôvodného vlastníkom, kde krajský súd
prijal niekoľko právnych viet a síce nasledovné. To, že nový vlastník bytu je ex lege viazaný na všetky
právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva

a pozemku vykonané pred prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v
dome, svedčí o tom, že zákon rozlišuje nároky v súvislosti so správou bytu a nároky v súvislosti so
správou bytového domu a príslušenstva, kedy vlastníctvo bytu sa viaže na individuálneho vlastníka bytu
a vlastníctvo domu a ostatných zariadení domu v s príslušenstvom je v podiele podľa všetkých vlastníkov
bytového domu. V takom prípade by nebolo správne, aby záväzky v súvislosti s bytovým domom ostávali

viazané na pôvodného vlastníka. Preto zákon v tejto časti zriadil ex lege tzv. univerzálnu sukcesiu,
kde nový vlastník vstupuje do všetkých práv a povinností svojho právneho predchodcu jednou právnou
skutočnosťou, nadobudnutím vlastníctva bytu a v takom prípade je nový vlastník viazaný právnymi
úkonmi aj starého vlastníka v súvislosti so spoločnými časťami, spoločným priestorom a príslušenstvom
domu (veta I.) Tým, že určité obdobie bol pôvodný vlastník obligačne viazaný zmluvou o výkone (pozn.

obdobne aj pri úprave zmluvou o spoločenstve) správy na žalobcu, teda správcu bytového domu, mohli
vzniknúť medzi pôvodnými zmluvnými partnermi určité záväzky. Záväzkový vzťah je vzťah právny, v
ktorom je jeden účastník povinný niečo druhému plniť a ten je oprávnený plnenie vyžadovať. Teda nie je
tu len záväzok pôvodnej žalovanej voči žalobcovi niečo plniť, ale môže vzniknúť aj situácia, kde žalobca
si voči pôvodnej vlastníčke bytu svoje povinnosti neplnil a táto si môže od neho žiadať z titulu v tom čase

existujúceho záväzku plnenie. Takéto záväzky na nového vlastníka bytu s novopristúpením k zmluve
o správe bytu neprechádzajú, sú viazané in personam na pôvodných obligačných partnerov, a teda
môžu si pôvodné zmluvné strany vzájomné tieto plnenia od seba vyžadovať (resp. ich náhrady), alebo
iným spôsobom usporiadať. Nároky z takýchto záväzkov sú viazané na zmluvné záväzkové vzťahy
na subjekty záväzkového práva, nie na existenciu vlastníctva, ktoré založilo zánik pôvodného záväzku

pôvodného vlastníka a vznik nového záväzku a nového vlastníka so správcom bytu (výrok II.).

55.Vzhľadomnauvedené,súdposudzoval,čibysažalobcoviavzhľadomnadikciu§7aods.2zákonač.
182/1993 mohli domáhať vydania plnenia z absolútne neplatných rozhodnutí zhromaždenia, respektíve
spoločenstva, práve z dôvodu, že prevodom alebo prechodom bytu alebo nebytového priestoru na

nového vlastníka odstupuje doterajší vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome od zmluvy o
spoločenstve; záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy zanikajú až ich usporiadaním.

56. Súd tak uzavrel, že žalobovia by sa mohli v zmysle vyššie uvedeného domáhať predmetného
plnenia (v pozícií bývalých vlastníkov voči spoločenstvu, keďže záväzky vyplývajúce zo zmluvy zanikajú

až ich usporiadaním), avšak vzhľadom na nemožnosť prejudiaciálneho posudzovania otázky platnosti
rozhodnutízhromaždeniavlastníkovbytovtomtokonaní,keďžeotázkyplatnostirozhodnutíbymoholsúd
posudzovať len v konaní podľa § 14 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z. (teraz § 14a ods. 8), dospel k záveru,
že žalobu je nevyhnutné žalobu zamietnuť. K takému názoru speje aj judikatúra, predovšetkým napríkladrozsudokNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky,spz.n.1Cdo/60/2019zodňa29.06.2021-publikované
v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov pod R/802021). Najvyšší súd Slovenskej republiky v
uvedenom rozhodnutí dospel k nasledovnému záveru, bez potreby popisu veľkej časti rozhodnutia.

Preklúzia je prejavom právnej zásady, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura
scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí
sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a
s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Preklúzia označuje zánik práva, ktoré nebolo uplatnené
v stanovenej lehote - ide o zánik práva uplynutím času. K tomuto javu dochádza len v prípadoch,

ktoré určuje zákon (napr. formulácia „inak právo zanikne"). Na preklúziu je súd povinný prihliadať z
úradnej povinnosti. Právny poriadok ukladá povinnosť každému súdu prihliadať na absolútnu neplatnosť
právnych úkonov ex offo, t. j. aj bez návrhu. Hoci rozhodnutia zhromaždenia (schôdze) vlastníkov treba
považovať za právne úkony sui generis, táto zásada sa na ne nevzťahuje. Zákon totiž výslovne určil,
že vlastník sa môže domáhať neplatnosti uznesení prijatých na schôdzi, či zhromaždení vlastníkov
v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote. Zákonom sú prekluzívne lehoty stanovené preto, aby sa

zabránilo prieskumu prijatých rozhodnutí vlastníkov aj so značným časovým odstupom, čo by neprispelo
k právnej istote vlastníkov i tretích osôb. Z tohto dôvodu dovolací súd zastáva názor, že po uplynutí 15-
dňovej, resp. 3-mesačnej lehoty už nie je možné akýmkoľvek spôsobom sa úspešne domáhať zrušenia,
či neplatnosti prijatých uznesení vlastníkov. Po tejto lehote teda dochádza ku konvalidácii prípadných
vád prijatého uznesenia. V opačnom prípade by zakotvenie týchto lehôt do zákona stratilo akýkoľvek

zmysel. Súdnym prieskumom platných uznesení vlastníkov po uplynutí zákonom stanovených lehôt v
inom súdnom konaní (napr. v konaní o zaplatenie pohľadávky iniciovanom voči vlastníkovi správcom
zastupujúcim všetkých vlastníkov v dome, ktorého aktívna vecná legitimácia vyplývajúca z uznesenia
schôdze vlastníkov nebola na súde nikdy spochybnená žalobou podľa ustanovenia § 14 ods. 4 zákona
o vlastníctve bytov v znení do 30.9.2014) by bol narušený princíp právnej istoty, a tým nielen stabilita

v právnych vzťahoch medzi vlastníkmi navzájom, ale aj medzi vlastníkmi a ich správcami, resp. tretími
osobami (dodávateľmi tovarov a služieb pre bytový dom). K doslovnému výkladu tejto časti právnej
normy (§ 14 ods. 4 vety zákona o vlastníctve bytov v znení do 30.9.2014) je potrebné sa prikloniť v
tomto prípade aj s ohľadom na princíp proporcionality medzi zásahom do práv jednotlivého vlastníka
a potenciálnym zásahom do práv ostatných vlastníkov rešpektujúcich už prijaté uznesenia. V žiadnom

prípade v tomto konaní nemohol súd prejudiácialne posudzovať platnosť, alebo neplatnosť uznesení
zhromaždenia vlastníkov bytov ako prejudiciálnu otázku a to aj v prípade ich absolútnej neplatnosti
(aj v prípade prekročenia právomoci konajúceho subjektu), keďže takúto otázku musí súd posudzovať
samostatne v inom konaní. Žalobcovia tak zmeškali prekluzívnu lehotu, ak chceli namietať skutočnosti,
ktoré namietali v tomto konaní, mali tak učiniť v konaní o určenie neplatností rozhodnutí zhromaždenia

vlastníkov bytov. Aj napriek tejto žiadosti právneho zástupcu žalobcov v záverečnej reči, hoci súd doplnil
svoje predbežné právne posúdenie, súd nemohol riešiť neplatnosť uznesení prijatých zhromaždením
vlastníkov bytov. V tomto prípade právny zástupca žalobcov asi nesprávne pochopil výklad rozhodnutia
NajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky,sp.zn.1Cdo/60/2019zodňa29.06.2021-publikovanévZbierke
stanovísk NS a rozhodnutí súdov pod R/802021, ktorý úplne jednoznačne uviedol, že rozhodnutia

zhromaždenia (schôdze) vlastníkov treba považovať za právne úkony sui generis, kde sa zásada, že
súd prihliada z úradnej moci na absolútnu neplatnosť právnych úkonov na takúto situáciu nevzťahuje.
V takomto prípade platí, že predmetné uznesenia zhromaždenia vlastníkov sú už platné a prípadne
nedostatky už nie je možné žiadnym spôsobom konvalidovať. Takáto právna úprava sledovala aj práva
ostatných vlastníkov, ktorí by boli rozhodnutím súdu nepochybne dotknutí, čo je však nežiaduce, pretože

súd nesmie zasahovať nad rámec zákona, v rozpore s judikatúrou do právny vzťahov tretích osôb.
Žalobcobiabysimaliuvedomiť,ževpredmetnombytovomdomenebývajúlenonisami,pričomajostatní
vlastníci majú určité práva a povinnosti.

57. Absurdná je podľa názoru súdu argumentácia žalobcov v časti, že zo žiadneho uznesenia zo

zhromaždení vlastníkov bytov F. XX v W., nevyplynula povinnosť uhradiť za dodávku a montáž okna
v pivnici žalobcov v dôsledku čoho nemohli žalobcovia objektívne určiť voči ktorému uzneseniu zo
zhromaždenia vlastníkov sa majú právne brániť. Žalobcovia dobre vedeli, že zmeškali lehotu na podanie
žaloby o určenie neplatnosti prijatých uznesení, v žiadnom prípade nemôžu zmeškanie prekluzívnej
lehoty podľa § 14 ods. 8 zákoa č. 182/1993 Z. z. obchádzať špekulatívnou žalobou, pretože nie sú

subjektívne spokojní s pomermi v bytovom dome, s rozhodnutiami zhromaždenia vlastníkov bytov. Ani
účelové tvrdenie, že súhlasili s výmenou okien, ale nesúhlasili s cenou, respektíve, že to mali platiť oni
v tomto smere nemá žiadnu výpovednú hodnotu, pretože opätovne to naráža na nemožnosť skúmania
už prijatých rozhodnutí na zhromaždení vlastníkov bytov, kde sa vlastnicí uzniesli o potrebe výmenyokien, ale aj o odlišnom režime pre pivnicu (okrem iných) aj žalobcov, ktorí ju užívajú samostatne
bez možnosti prípustu ostatných vlastníkov do takého priestoru. Okrem toho, pokiaľ žalobcovia dobre
rozumejú písanému slovu, potom im musí byť úplne zrejmé, aký obsah práv a povinností vyplýval z

prijatého uznesenia na zhromaždení vlastníkov bytov pri SVB, F. XX W. - uznesenie k bodu 6, ktoré
prijali vlastníci jednomyseľne (prítomných bolo podľa prezenčnej listiny 19 z 23 vlastníkov bytov).

58. Nad rámec uvedeného, považuje súd potrebné vyjadriť sa aj k charakteru pivinice, a to vzhľadom
na jej uvedenie v kúpnej zmluve ako súčasť bytu - pivnica č. 5 (č. l. 16 spisu). Pivnica máva

zvyčajne povahu príslušenstva bytu podľa § 121 ods. 2 OZ, pretože ide o vedľajší priestor určený
na užívanie s bytom. Pivnica, resp. právne vzťahy k nej sa samostatne v katastri nehnuteľností
neevidujú. Výmera pivnice sa však započítava do podlahovej plochy bytu. Niekedy je však pivnica
aj samostatným nebytovým priestorom, vtedy je rovnako ako byt zapísaná na liste vlastníctva. V
predmetnom konaní však z vykonaného dokazovania vôbec nevyplynulo, žeby výmera pivnice bola
započítaná do podlahovej plochy bytu, alebo by sa prejavila vo zvýšení spoluvlastníckeho podielu k

spoločným častiam a priestorom v prospech pôvodných vlastníkov - žalobcov. Nezapísanie pivnice ako
samostatného nebytového priestoru mohlo byť zo strany kastara nehnuteľností spôsobené aj tým, že v
čase nadobudnutia predmetného bytu žalobcami platil zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a
o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam len niekoľko mesiacov, v dôsledku čoho nová prax
katastra v zapisovaní vlastníckych práv nemusela zohľadňovať obsah kúpnej zmluvy (č. l. 15), z ktorej

práveže vyslovene vyplýva, že pivnica je súčasťou bytu, pričom nebola definovaná ako príslušenstvo k
bytu. Neušlo pozornosti súdu, že v článku 1. uvedenej kúpnej zmluvy, je ako príslušenstvo označená
kuchyňa, predsieň, kúpeľňa, WC, komora a šatník. Hoci pivnica nie je zapísaná na LV, takáto skutočnosť
v konaní preukázaná nebola, podľa názoru súdu má skôr charakter samostatného nebytového priestoru,
ktorá skutočnosť je v prvom rade odôvodnená aj spôsobom jej užívania - prístup k nej nemajú ostatní

spoluvlastníci (ide o priestoroch v bývalých kočíkarňach, resp. sušiarnach). V takomto prípade je aj
spravodlivé, aby si hradili v týchto priestoroch plnenia súvisiace s užívaním tohto priestoru tí vlastníci,
ktorí ju skutočne aj užívajú ako svoje výlučné vlastníctvo.

59.Keďžetýmtorozhodnutímsakonaniekončí,súdonáhradetrovkonaniarozhodolpodľa §

255 odsek 1 CSP, § 256 ods. 1 CSP, s poukazom na § 262 odsek 1 CSP. O nároku na náhradu trov
konania súd rozhodol tak, že v konaní úplne úspešnému žalovanému v 1.) rade, ako aj žalovanému v
2.) rade priznal proti žalobcom v 1.) a 2.) rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (100 %),
pričom žalovaní v 1.) a 2.) rade mali plný úspech v merite veci (žaloba bola v plnom rozsahu zamietnutá),
zatiaľ čo žalobcovia v 1.) a 2.) rade nedosiahli žiaden materiálne merateľný úspech, kde súd súčasne

zohľadnil procesné zavinenie žalobcov v 1.) a 2.) rade na zastavení konania v časti o zaplatenie sumy
242,88 eura z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby v tejto časti. Žalobcovia v 1.) a 2.) rade boli totiž
povinní presne špecifikovať žalovanú sumu už v samotnej žalobe, nie petit upravovať len v dôsledku
výziev súdu, čo svedčí aj tom, že sami žalobcovia nemali ujasnené, akú sumu vlastne v konaní požadujú,
v dôsledku čoho zavinili po procesnej stránke zastavenie konania v tejto časti. Dôvody hodné osobitného

zreteľa podľa § 257 CSP súd v prejednávanom spore nevzhliadol, tieto netvrdili ani strany sporu. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, a to samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to prostredníctvom

Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§ 362 ods. 1 CSP)

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých

dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.