Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. september 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/24/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5820010171
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Sučik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5820010171.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, na verejnom zasadnutí konanom 8. septembra 2022 v senáte zloženom z predsedu

senátu JUDr. Vladimíra Sučika a sudcov JUDr. Adriany Gallovej a JUDr. Moniky Liptákovej, prejednal
odvolanie obžalovaných X. Z. a W. Z. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/48/2020
z 1.2.2022 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp.zn.
6T/48/2020 z 1.2.2022 vo výroku o treste u obžalovaného W. Z..

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovaného W. Z., nar. XX.X.XXXX v X. N., trvale bytom Z.
XXX, okres I.,

o d s u d z u j e :

Podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. (§ 36
písm. j/, § 37 písm. h/ Tr. zák.) na úhrnný peňažný trest vo výmere 300,- (tristo) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. ustanovuje obžalovanému náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva)
týždne.
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného X. Z. z a m i e t a ako nedôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu boli obžalovaní X. Z. a W. Z. uznaní za vinných zo spáchania
prečinov výtržníctva v spolupáchateľstve podľa § 20, § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a ublíženia na
zdraví podľa §20, § 156 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe tak, ako je uvedený vo výrokovej časti
napadnutého rozsudku.

Za uvedené trestné činy bol obžalovanému X. Z. uložený podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr.
zák., § 38 ods. 4 Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov,
výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1
Tr. zák. mu bola určená skúšobná doba vo výmere 30 mesiacov.

Obžalovaný W. Z. bol podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j)

Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák. odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov, výkon
ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák.
mu bola určená skúšobná doba vo výmere 24 mesiacov.Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. bola obidvom obžalovaným uložená povinnosť spoločne a nerozdielne
nahradiť poškodenému G. Z. škodu vo výške 1 641,60 eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. bol poškodený G. Z. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaný na
civilný proces.

Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie obidvaja obžalovaní, ktoré odôvodnili prostredníctvom
svojho obhajcu. Odvolanie podali proti všetkým výrokom rozsudku prvostupňového súdu. Uviedli,

že prvostupňový súd pri hodnotení dôkazov nepostupoval v zmysle zásady „in dubio pro reo“ - v
pochybnostiach v prospech obžalovaného. Konštatovali, že od začiatku spáchanie skutku, pre ktorý sú
stíhaní, popierali. Poškodeného G. Z. a M. V. nenapadli. Vykonaným dokazovaním nebol preukázaný ani
ichmotívnapadnúťpoškodenéhoG.Z.aleboM.V..Zvýpovednísvedkovvyplynulo,žespoškodenýmG.
Z. a M. V. sa ani nepoznali. Pokiaľ okresný súd v odôvodnení rozsudku konštatuje, že boli usvedčovaní
výpoveďami svedkov - poškodeného, W. Z., W. I. a M. V., s takýmto tvrdením súdu nesúhlasia.

Poškodený G. Z. sa vyjadril, že nevie, kto ho mal napadnúť. Svedok M. V. sa vyjadril, že on bitku
nevidel. Pokiaľ ide o svedkyňu W. Z., tak táto uviedla, že útočníkov poznala len z videnia. Pri rekognícii
dňa 25.10.2018 svedkyňa opoznala na fotografiách obžalovaných a uviedla, že toto sú osoby, ktoré bili
najskôr M. V. a potom poškodeného G. Z.. Krátko po incidente dňa 4.1.2018 však W. Z. v priestupkovom
konaní uviedla, že útočníkov nepozná a nedokáže ich opoznať podľa fotografií. Preto je jej tvrdenie

nevieryhodné. Poukázali na priestupkový spis OO PZ Zákamenné č. ORP-P-168/ZK-2017, z ktorého
vyplýva, že príslušníci polície mali k dispozícii viaceré fotografie, jednak obžalovaných, ako aj svedkov,
pričom tieto ukazovali osobám, ktoré podávali vysvetlenie. Poukázali na obsah záznamu o podaní
vysvetlenia G. Z. a W. Z. (Z.). Postup polície, keď v priestupkovom konaní boli ich fotografie ukázané
svedkom, považujú za nesprávny, čím podľa nich došlo k zmareniu účelu rekognície. Rekogníciu preto

nie je možno považovať za vierohodnú a zákonnú. Za nesprávny postup súdu považujú, keď tento
na hlavnom pojednávaní neoboznámil obsah priestupkového spisu OO PZ Zákamenné č. ORP-P-168/
ZK-2017. Oni na hlavnom pojednávaní navrhovali z tohto spisu prečítať najmä záznamy o podaní
vysvetlenia G. Z., W. Z., rod. Z., G. Z., W. Z. a X. Z., čo prvostupňový súd odmietol. Týmto postupom
došlokzásadnémuporušeniuichprávanaobhajobu.PokiaľideovýpoveďsvedkaW.I.,súichvýpovede

a výpovede svedkov G. Z., G. Z. a V. N. v rozpore s tvrdením tohto svedka. Sú preto názoru, že výpoveď
svedka W. I. nie je dostatočným dôkazom na uznanie ich viny. Navrhli preto, aby krajský súd zrušil
rozsudok okresného súdu v celom rozsahu a sám rozhodol tak, že ich spod obžaloby podľa § 285 písm.
c) Tr. por. oslobodí a poškodeného s nárokom na náhradu škody podľa § 288 ods. 3 Tr. por. odkáže
na civilný proces.

Krajský súd, ako súd odvolací, na podklade podaného odvolania po zistení, že v predmetnej veci
niet zákonného dôvodu na postup podľa § 316 Tr. por., preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por.
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
mu predchádzalo. Pri preskúmaní napadnutého rozsudku mal na zreteli povinnosť prihliadať aj na

chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ale sú takej povahy, že by odôvodňovali podanie mimoriadneho
opravného prostriedku, a to dovolania na základe ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por. Následne zistil,
že odvolanie obžalovaných bolo podané v zákonom stanovenej lehote, oprávnenými subjektami a že
odvolanie obžalovaného W. Z. je čiastočne dôvodné, aj keď z iných dôvodov, než sú v ňom uvedené a
odvolanie obžalovaného X. Z. je nedôvodné.

Preskúmaním spisu krajský súd zistil, že v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku,
postupoval prvostupňový súd podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, ktorých zmyslom je
náležité zistenie skutkového stavu a možnosť uplatnenia práv obžalovaných na obhajobu, pričom
okresný súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre jeho rozhodnutie, ako mu to ukladá zákon.

Vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel ku správnym a
úplným skutkovým zisteniam. V odôvodnení rozsudku dostatočne vyložil, ktoré skutočnosti a prečo vzal
za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel.

Aj podľa názoru krajského súdu výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú

jednoznačne a tvoria ucelenú reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek
pochybností možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaní spáchali skutok tak, ako je uvedený vo
výrokovej časti napadnutého rozsudku. Taktiež pokiaľ ide o kvalifikáciu skutku aj krajský súd je toho
názoru, že obžalovaní svojím konaním naplnili znaky skutkových podstát prečinov výtržníctva podľa§ 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. spáchaných formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.

Vinu obžalovaných považuje aj krajský súd za dostatočne preukázanú. V tomto smere krajský súd
poukazuje na usvedčujúce dôkazy podrobne rozvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku. Keďže
odôvodnenie napadnutého rozsudku je v tomto smere zrozumiteľné a logické a krajský súd sa s ním
stotožňuje, preto v zásade naň odkazuje. Obžalovaní sú usvedčovaní najmä výpoveďou svedkov W. Z.,
W. I., M. V., posudkom znalca MUDr. Jelenčíka a vykonanou rekogníciou, keď svedkyňa W. Z., svedok

W. I. opoznali ako páchateľov obžalovaných W. Z. a X. Z.. Poškodený G. Z. tiež uviedol, že obžalovaní aj
s rodinnými príslušníkmi ho po skutku vyhľadali a chceli, aby stiahol trestné oznámenie, že sa vyrovnajú.
Taktiež W. I. uviedol, že obžalovaný X. Z. a jeho otec boli za ním a chceli, aby on a ani poškodený G. Z.
proti obžalovaným nevypovedali. Okresný súd podľa názoru krajského súdu dôsledne a najmä v súlade
so zákonom vyhodnotil všetky vykonané dôkazy a dospel k úplným a správnym skutkovým zisteniam.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaných, tieto nepovažuje krajský súd za dôvodné. Podľa názoru
krajského súdu neboli splnené zákonné podmienky na postup v zmysle zásady „in dubio pro reo“ -
v pochybnostiach v prospech obžalovaného. Dôkazná situácia naopak podľa názoru krajského súdu
vyznieva v neprospech obžalovaných a umožňuje dospieť k bezpečnému záveru o ich vine. Pokiaľ
obžalovaní konštatujú, že nemali motív napadnúť poškodeného, tu krajský súd opäť poukazuje na

podrobné odôvodnenie prvostupňového súdu aj vo vzťahu k možného motívu u obidvoch obžalovaných.

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku týkajúcu sa oboznamovania priestupkového spisu OO PZ Zákamenné č.
ORP-P-168/ZK-2017 krajský súd poznamenáva, že aj v tomto smere považuje postup okresného súdu
za správny. Ani podľa názoru krajského súdu na vyjadrenia najmä G. Z. a W. Z. v tomto konaní nemožno

prihliadať ako na svedecké výpovede, nakoľko zo záznamov na č.l. 241 a 244 vyplýva, že tieto boli
vyhotovené policajtom, ktorý ich aj podpísal, pričom nie sú ani podpísané vypočúvanými osobami. Tieto
záznamy preto ani podľa názoru krajského súdu nemožno konfrontovať s výpoveďami týchto svedkov,
ktoré vykonali v predmetnom trestnom konaní.

Ak obžalovaní namietajú zákonnosť vykonanej rekognície s tým, že v priestupkovom konaní mali byť
svedkom predložené ich fotografie, v tejto súvislosti krajský súd poznamenáva, že naopak svedkyňa W.
Z. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v Zákamennom pri výsluchu na polícii jej neboli ukazované fotky.
Ak obhajca v tejto súvislosti v záverečnej reči uviedol, že má podozrenie z manipulácie s dôkazmi zo
strany polície, v tomto smere ide podľa názoru krajského súdu len o nepodložené dohady.

Obžalovaní v odvolaní ďalej uviedli, že v rozpore s výpoveďou svedka W. I. sú ich výpovede a
výpovede svedkov G. Z., G. Z. a V. N., z ktorých vyplýva, že sa nedopustili skutku. Sú toho názoru,
že výpoveď svedka W. I. nie je dostačujúcim dôkazom na uznanie ich viny. V tomto smere krajský
súd poznamenáva, že prvostupňový súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne zaoberal aj

výpoveďami vyššie uvedených svedkov a posudzovaním ich vierohodnosti. Ani podľa názoru krajského
súdu výpovede vyššie uvedených svedkov objektívne nespochybňujú tvrdenie svedka W. I., tak ako to
správne konštatoval aj prvostupňový súd.

Krajský súd vzhľadom na dôkaznú situáciu nepovažuje odvolacie námietky obžalovaných za

opodstatnené a taktiež za neopodstatnený považuje aj návrh doplniť dokazovanie oboznámením celého
priestupkového spisu. V tomto smere sa krajský súd stotožňuje s postupom prvostupňového súdu, keď
tento odmietol doplniť dokazovanie na návrh obžalovaných.

V súvislosti s výrokom o treste u obžalovaného X. Z. krajský súd poznamenáva, že tento zodpovedá

stavu veci a zákonu. Okresný súd podľa názoru krajského súdu v súlade so zákonom správne aplikoval
príslušné ustanovenia Trestného zákona, keď rozhodol o druhu a výmere trestu. Krajský súd preto
považuje trest uložený obžalovanému X. Z. za spravodlivý a objektívny obraz potrieb individuálnej a
generálnej prevencie. Uložený trest aj podľa názoru krajského súdu v plnej miere odzrkadľuje závažnosť
spáchaných prečinov, ako aj možnosť nápravy a pomery obžalovaného X. Z..

Pokiaľ ide o trest uložený obžalovanému W. Z. krajský súd dospel k záveru, že vzhľadom k osobe
obžalovaného nie je nevyhnutné ukladať mu trest odňatia slobody, aj keď s podmienečným odkladom
jeho výkonu. Obžalovaný W. Z. doposiaľ nebol súdne trestaný a z miesta bydliska neboli zistené na nehonegatívne poznatky. Pokiaľ bol v minulosti postihnutý v priestupkovom konaní, bolo to za priestupky
na úseku cestnej premávky. Možno teda konštatovať, že takéto násilné konanie obžalovaného W.
Z. bolo len ojedinelým vybočením z riadneho spôsobu jeho doterajšieho života. Krajský súd dospel

preto k záveru, že k jeho náprave a prevýchove bude postačovať aj uloženie peňažného trestu s
určením primeraného náhradného trestu odňatia slobody. Keďže zo spisu vyplýva, že pre uloženie
peňažného trestu obžalovanému boli splnené zákonné podmienky, krajský súd preto po zrušení výroku
o treste u obžalovaného W. Z. tomuto uložil úhrnný peňažný trest vo výmere 300,- eur s náhradným
trestom odňatia slobody vo výmere 2 týždne, ktoré by obžalovaný musel vykonať v prípade, že by

výkon peňažného trestu úmyselne zmaril. Uložený peňažný trest považuje krajský súd za spravodlivý
a primeraný, ktorý v plnej miere odzrkadľuje závažnosť spáchaných zločinov ako aj možnosť nápravy
a pomery obžalovaného W. Z..

Keďže odvolacie námietky obžalovaného X. Z. nepovažoval krajský súd za dôvodné, preto jeho
odvolanie podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.