Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. máj 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/14/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115201851
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4115201851.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu

JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v spore žalobcov: 1/ X. F., narodená XX.XX.XXXX, bytom
A. XXX, D., 2/ K. D., narodená XX.XX.XXXX, bytom T. R.. XXX/X, J., 3/ O. H., narodený XX.XX.XXXX,
bytom K. P. XX, D., 4/ S. H., narodený XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, D., všetci zastúpení: Mgr. Ľubomír
Škula, advokát so sídlom Viničky 15, 949 11 Nitra, proti žalovaným: 1/ C. Z., narodená XX.XX.XXXX,
bytom O. XXXX/XX, D., 2/ K. N., narodený XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, Q., 3/ S. Q., narodený
XX.XX.XXXX, bytom C. R. U. XXX, žalovaný 3/ zastúpený: JUDr. Martin Kubovič, LLM, MSc, advokát so
sídlom M. R. Štefánika 308/14, Sereď, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaniach

žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 10. júna 2019 pod č. k. 14 C 93/2015-177 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaní1/,2/,3/ sú povinní zaplatiť žalobcom 1/,2/,3/,4/ náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu. O trovách konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku vydaným vyšším súdnym úradníkom.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že nehnuteľnosti v katastrálnom území D., obec
D., okres U. K., zapísané na liste vlastníctva č. XXX ako parcely registra "C", parc.č. XXX/X, druh

pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 461m2, nehnuteľnosti v katastrálnom území D., obec
D., okres U. K., zapísané na liste vlastníctva č. XXX ako parcely registra "C", parc.č. XXX/XX, druh
pozemku: záhrady o výmere 381 m2, patria v jednej polovici do dedičstva po zosnulej H. H., rod. C.,
narodenej dňa XX.XX.XXXX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX a v jednej polovici do dedičstva po zosnulom C.
H., narodenom dňa XX.XX.XXXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX. Žalobcom 1/až 4/ náhradu trov konania
voči žalovaným nepriznal.
1.2. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobcovia sa domáhali voči žalovaným 1/, 2/ a pôvodne

žalovanému 3/ S. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. nad U. XX, určenia, že nehnuteľnosti zapísané na
LV č. XXX pre k.ú. D., parcela č. XXX/X o výmere 461 m2, zastavané plochy a nádvoria, na LV č. XXX
pre k.ú. D. parcela č. XXX/XX o výmere 381 m2, záhrady, patria do dedičstva po nebohej H. H., rod. C.,
zomrelej dňa XX.XX.XXXX a po nebohom C. H., zomrelom dňa XX.XX.XXXX, a to každého v podiele 1
k celku. Žalobu odôvodnili tým, že C. a H. H. (poručitelia) boli spoluvlastníkmi uvedených nehnuteľností.
Vlastnícke právo k nim nadobudli spracovaním, fakticky ich ako vlastné držali a užívali nepretržite
od vstupu do držby po ich pridelení až do ich smrti. Žalobcovia sú dedičmi poručiteľov. Žalovaní sú

ako vlastníci sporných nehnuteľností vedení v evidencii nehnuteľností. Naliehavý právny záujem na
požadovanom určení odôvodnili tým, že v prípade požadovaného určenia bude nehnuteľnosti možné
prejednať ako novoobjavený majetok a definitívne odstrániť nesúlad medzi skutočným vlastníckym
vzťahom a stavom vedeným v katastri nehnuteľnosti. V priebehu konania zomrelpôvodne žalovaný 3/ S. Q., nar. XX.XX.XXXX. Súd uznesením zo dňa 12.12.2018 pokračoval v konaní
s dedičom, ktorý nadobudol spornú nehnuteľnosť v dedičskom konaní, s S.om Q.om, nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. nad U. XXX.

1.3. Z vykonaného dokazovania zistil, že žalovaná 1/ a žalovaný 3/ sú zapísaní ako podieloví
spoluvlastníci nehnuteľnosti v kat. území D., parcela registra "C", par.č. XXX/X zastavané plochy a
nádvoria o výmere 461 m2, evidovanej na LV č. XXX. Žalovaný 2/ a žalovaný 3/ sú zapísaní ako
podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti v kat. území D., parcela registra "C", par.č. XXX/XX záhrady o
výmere 381 m2, evidovanej na LV č. XXX. Vlastníkom sporných parciel a ďalších nehnuteľností pôvodne

zapísaných v PKN vo vložke XX (ako aj v iných vložkách) bol právny predchodca žalovaných S. U. (výpis
z pozemkovej knihy č. XX na č.l. 40 a nasl. pripojeného spisu 19C/134/1992). Miestna roľnícka komisia
v D. v spolupráci s bývalým MNV a JDR pozemky S.a U. vymerala, vykolíkovala a pridelila obyvateľom
(v priebehu rokov 1950 - 1960) bez akejkoľvek zmluvy. Občania za uvedenú pôdu neplatili a niektorí
na pôde postavili rodinné domy bez stavebného povolenia. Neskôr im príslušný orgán (bývalé ONV v
U. K.) stavbu zlegalizoval (skutkový stav zistený v konaní 19C/164/92, rozsudok zo dňa 11.10.1993,

zo dňa 29.09.2004). Právni predchodcovia žalobcov H. H. a C. H. na takto pridelených pozemkoch
postavili v roku 1953 dom, ktorý zdedila ich dcéra - žalobkyňa 1/ (výpoveď žalobkyne 1/ ako svedkyne
v konaní 16C/189/2011 - str. 4 rozsudku zo dňa 15.04.2013). Následne dom darovala synovi K. F., nar.
XX.XX.XXXX,ktorýjesúčasnýmvýlučnýmvlastníkomdomusosúp.číslomXXX,postavenýmnaparcele
XXX/X (vo vlastníctve žalovaných 1/ a 3/), zapísaný na LV č. XXX. Dom užíva. Parcely č. XXX/X a XXX/

XX vznikli na základe geometrického plánu č. 244-HM-91-0020 na oddelenie pozemkov vypracovaného
X.. H. z roku 1991, odčlenením z parcely č. XXb vedenej v pozemkovoknižnej vložke č. XX. Dedičmi
po H. H., rod. C., zomr. XX.XX.XXXX je dcéra X. F. (žalobkyňa 1/) a vnuci K. D. (žalobkyňa 2/), O. H.
(žalobca 3/) a S. H. (žalobca 4) (dedičské rozhodnutie D 1744/92-19 zo dňa 09.09.1993) a dedičom po
C. H., zomr. XX.XX.XXXX je X. F. ako závetná dedička (dedičské rozhodnutie Dnot 361/97).

1.4.Na daný skutkový stav aplikoval ustanovenia § 854 Občianskeho zákonníka, §
125 zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník (účinný do 31.03.1964),§ 126 stredného OZ,§ 128
stredného OZ, § 158 stredného OZ, § 160 stredného OZ ,§ 137 písm. c) CSP a uviedol, že na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Žalobcovia žiadali určiť, že sporné

nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich právnych predchodcoch, t.j. žiadali určiť vlastnícke právo ich
právnych predchodcov nadobudnuté titulom spracovania cudzej veci podľa. Základným predpokladom
úspešnosti určovacej žaloby je podľa § 137 písm. c) CSP existencia naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení. Podaná žaloba na určenie vlastníckeho práva je jediným možným postupom, ako
dosiahnuť zmenu zápisu v katastri nehnuteľností, a preto majú žalobcovia naliehavý právny záujem

na predmetnej určovacej žalobe. Ďalej uviedol, že žalobcovia odvodzujú vlastnícke právo ich právnych
predchodcov od spracovania cudzej veci (spracovanie spočíva v postavení
rodinného domu na pozemkoch právneho predchodcu žalovaných). V konaní neboli medzi stranami
sporné skutkové okolnosti spočívajúce v tom, že pozemky právneho predchodcu žalovaných, S.a U.
v obci D. boli roľníckou komisiou, JRD a MNV rozparcelované a pridelené občanom,

medzi inými aj právnym predchodcom žalobcov, bez uzatvorenia zmluvy a bez zaplatenia kúpnej ceny.
Postavili na nich dom (podľa nepopretého tvrdenia v roku 1953) bez akéhokoľvek právneho titulu. Ak si
právni predchodcovia žalovaných postavili na sporných pozemkoch dom do 31.03.1964, je potrebné na
vznik právnych vzťahov a nároky vzniknuté pred 01.04.1964 posúdiť podľa predchádzajúcich predpisov,
Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb.(stredný Občiansky zákonník).Pretože na cudzom pozemku

bola zriadená trvalá stavba bez zákonom vyžadovaného oprávnenia (t.j. bez práva stavby podľa § 159
a nasledujúcich - uzatvorenie zmluvy s vlastníkom pozemku v písomnej forme a okresného národného
výboru), ide o neoprávnenú stavbu. Stredný OZ neobsahoval priamu úpravu vzťahov
vyplývajúcich z tzv. neoprávnenej stavby. Preto ak bola za účinnosti tohto zákona na cudzom pozemku
postavená trvalá stavba bez toho, aby pre stavebníka bolo zriadené právo stavby, nevzniká rozdielnosť

vovlastníctvestavbyapozemku.Právnepomerystavebníkaavlastníkapozemkujepotrebnéusporiadať
podľa § 125 a nasl. stredného OZ, ktorý rieši nadobudnutie vlastníckeho práva spracovaním cudzej veci
(specificacio)(rozhodnutiebývaléhoNajvyššiehosúduč.155/1953;rozhodnutieč.65/19XXZb.súdnych
rozhodnutí a stanovísk, str. 252/508). Podľa judikatúry súdov sa tieto ustanovenia vzťahovali nielen na
tzv. socialistické právnické organizácie, ale aj na fyzické osoby (občanov).

Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že právni predchodcovia spracovali cudziu vec - pozemok
právneho predchodcu žalovaných tým, že na pozemku postavili rodinný dom. Hodnota rodinného domu
značne prevyšuje hodnotu pozemku. Pre nadobudnutie vlastníckeho práva titulom spracovania musí
pristúpiť ešte podmienka dobromyseľnosti toho, kto cudziu vec spracuje (rozsudok NS SR zo dňa26.02.2008, sp. zn. 2 Cdo 295/2006; rozhodnutie NS ČR publikované pod č. 26, ročník 2001 Sbírky
soudních rozhodnutí a stanovísk; uznesenie ÚS SR zo dňa 16.09.2015, sp. zn. I. ÚS 395/2015). Aj
v prípade nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti jej spracovaním formou zriadenia stavby

bola nevyhnutnou podmienkou dobromyseľnosť vlastníka stavby o vlastníctve pozemku, na ktorom
staval. Zákon kladie dôraz na dobrú vieru spracovateľa. Žalovaní namietali dobromyseľnosť právnych
predchodcov žalobcov, avšak vo vzťahu k vydržaniu pozemkov. Poukázali na skutkovo podobné konania
vedené pod sp. zn. 14C/27/85, 7C/701-68 a 19C 134/92 (kde paradoxne bolo spracovateľom cudzieho
pozemku priznané vlastnícke právo k pozemkom) a na to, že S. U. sa domáhal náhrady

za svoje pozemky. V roku 1967 splnomocnil J. Q. (starého otca žalovaných 1/ a 2/), aby ho zastupoval
vo veci pozemkov, na ktorých sú vystavané obytné domy. Potrebné podmienky dobromyseľnosti pri
spracovaní cudzej veci a pri vydržaní vlastníckeho práva k pozemkom treba odlišovať. Je nesporné,
že S. U. sa snažil pridelenie pozemkov riešiť, kontaktoval a predvolával občanov, ktorým boli pridelené
pozemky. Títo si museli byť vedomí, že domy postavili na cudzom pozemku (čím by nebola naplnená
podmienka dobromyseľnosti pri vydržaní vlastníckeho práva k pozemkom a absentoval aspoň domnelý

nadobúdací titul, ako aj súdy konštatovali v obdobných veciach, napr. 19C/134/1992). Avšak vo vzťahu
k dobromyseľnosti pri spracovaní cudzej veci (stavbe domu) pozemky boli právnym predchodcom
žalobcov pridelené na stavbu domu inštitúciami (roľnícka komisia, JRD, MNV), ktorých postavenie
v tom čase a za daných sociálnopolitických podmienok mohlo oprávnene u právnych predchodcov
žalobcov vyvolať presvedčenie o oprávnenosti stavby na pridelenom pozemku (aj za stavu ,ak by

vedeli, že vlastnícke právo pôvodného vlastníka nebolo vysporiadané). Dodatočné uplatňovanie práva
vo vzťahu k predmetným pozemkom zo strany p. U. na dobromyseľnosť spracovateľov nemá vplyv
(je potrebné posudzovať stav v čase výstavby domu, t.j. do r. 1953). Preto bola splnená podmienka
dobromyseľnosti vo vzťahu k spracovaniu pozemkov. Sú splnené všetky
podmienky na nadobudnutie vlastníckeho práva spracovaním cudzej veci (per analogiam). V závere

rozhodnutia uviedol, že na súde prebiehali viaceré konania na tom istom skutkovom základe, v ktorých
sa posudzovalo vlastnícke právo k pozemkom v pôvodnom vlastníctve S.a U. prideleným občanom, ktorí
si na nich vybudovali rodinné domy (takýmto spôsobom bola vybudovaná celá ulica v obci D.). V tejto
súvislosti poukázal na princíp právnej istoty, ktorý neodmysliteľne patrí k imanentným
znakom právneho štátu (napr. PL. ÚS 36/95), a ktorého súčasťou je tiež požiadavka, aby sa na určitú

právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS
87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o
tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne
a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05).
Obsahovým komponentom princípu právnej istoty je veľmi zjednodušene povedané rovnaká odpoveď

na právnu otázku za rovnakého alebo analogického skutkového stavu (uznesenie Ústavného súdu SR
z 9. 2. 2018, sp. zn. IV. ÚS 99/2018). V skutkovo totožných konaniach (týkajúcich sa pozemkov na tej
istej ulici, ako sú umiestnené predmetné sporné pozemky) zhodne súdy dospeli k záveru o nadobudnutí
vlastníckeho práva k prideleným pozemkom, na ktorých si občania vystavali rodinné domy vo výmere,
ktorá sa bežne prideľovala na stavbu domov (800 m2) titulom spracovania cudzej veci podľa § 125 a

nasl. stredného OZ, t.j. považovali podmienky na nadobudnutie vlastníckeho práva týmto spôsobom
za splnené (pričom vyhodnotili, že k vydržaniu zvyšnej časti pridelených pozemkov dôjsť nemohlo pre
nesplnenie podmienky dobromyseľnosti). Išlo o konania pod sp. z. 19C/134/1992, 7C/701/1968 a
14C/27/1985 (na posledné dve poukázali samotní žalovaní). V predmetnom konaní nezistil také odlišné
skutkové okolnosti, ktoré by odôvodňovali odklon od predchádzajúcej rozhodovacej činnosti súdu. Na

základe uvedených dôvodov dospel k záveru, že právni predchodcovia žalobcov nadobudli pozemky
do vlastníctva spracovaním. Preto žalobe vyhovel a určil, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva
po zosnulej H. H. a zosnulom C. H., a to na každého v podiele 1/2 k celku. K
námietkam žalovaných, že v predchádzajúcich konaniach súd pri určení vlastníckeho práva priznal
právnym nástupcom pôvodného vlastníka peňažnú náhradu za spracované pozemky uviedol, že o

takejto náhrade môže rozhodovať len na návrh strany sporu, ktorý však v konaní podaný zo strany
žalovaných nebol (§ 216 CSP). O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. V konaní boli plne
úspešní žalobcovia, svedčí im nárok na náhradu trov konania, avšak títo náhradu trov konania výslovne
nežiadali priznať (záverečná reč na pojednávaní dňa 27.05.2019), preto rozhodol, že im náhradu trov
konania nepriznáva.

2. Žalovaní 1/, 2/ podali proti rozsudku odvolanie. Nestotožnili sa s odôvodnením rozhodnutia v bode
30 o splnení podmienky dobromyseľnosti. Uviedli, že podmienka dobromyseľnosti mohla byť splnená
len čiastočne vo vzťahu k pozemku pod domom a nie k priľahlým pozemkom záhrad a ornej pôdy. Súdprvej inštancie dôsledne neskúmal, či pozemky boli rozdelené na stavebné pozemky, či mali určené
nové parcelné čísla, či boli oplotené. Nebol zistený rozsah ich užívania, čo je základnou podmienkou
vydržania. Pri vydržaní extravilánových pozemkov je potrebný súhlas SPF, ktorý v konaní predložený

nebol. Nebol definovaný predmet, o vlastníctve ktorého sa malo rozhodovať. Podmienkou vydržania
je 10 ročná vydržacia lehota, ktorá nebola preukázaná a presne definovaná. K nim predloženým
rozhodnutiam uviedli, že boli alternatívou pre vyhovenie žaloby a priznania finančnej náhrady. V
citovaných rozsudkoch boli nadobúdatelia zaviazaní zaplatiť finančnú náhradu za pozemky. Napadnutý
rozsudok žiadali zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie.

3. Žalovaný 3/ podal proti rozsudku odvolanie. Odvolanie zdôvodnil ustanovením § 365
ods. 1 písm. a), b) ,d), e), f) g), h) CSP . Poukázal na ustanovenie čl. 9 Ústavy ČSR podľa ktorého
možno vlastnícke právo obmedziť len zákonom. Bol zavedený inštitút práva stavby na cudzom pozemku
v ustanoveniach § 155 a nasl. OZ. Na cudzom pozemku bolo možné zriadiť stavbu len na základe
práva stavby. Právo stavby vzniká len za kumulatívne splnených podmienok: 1. Právny titul - Zákon,

úradný výrok, rozhodnutie súdu, 2. Individuálny správny akt -privolenie
okresného národného výboru, 3. princíp publicity: zápis v pozemkovej knihe. K spracovaniu pozemku
poukázal na ustanovenie § 145, §148 OZ , rozhodnutia I. ÚS 703/2014-14, NS SR 2 Cdo 295/2006, z
ktorých podľa jeho názoru vyplýva, že vec spracuje socialistická právnická osoba a to dobromyseľne.
Zákonné náležitosti oprávnenej držby a spracovania veci sú rovnaké. Na základe listinných dôkazov

bolo preukázané, že právni predchodcovia žalobcov neboli dobromyseľní držitelia pozemkov. Vedeli, že
im nepatrí právo stavby. Nestotožnil sa so záverom súdu, že oprávnená držba vznikla protizákonným
povolením MRK, MNV a JRD. Žalobu žiadal zamietnuť.

4. Žalobcovia podali písomné vyjadrenie k odvolaniu žalovaných 1/, 2/. Uviedli, že predmetom

konania bolo nadobudnutie vlastníctva spracovaním a nie vydržaním. Preto je nadbytočné vykonávať
dokazovanie, či bolo pozemky oplotené, pretože ich výmera bola ustálená geometrickým plánom X.. H..
K plynutiu vydržacej doby sa nevyjadrili, čas spracovania bol preukázaný v iných obdobných veciach.
K vyplatenej finančnej náhrade v predchádzajúcich konaniach uviedli, že bola vyplatená so súhlasom
žalobcov a na návrh žalovaných. Z opatrnosti vzniesli námietku premlčania nároku. Rozsudok žiadali

potvrdiť.

5. Žalobcovia podali vyjadrenie k odvolaniu žalovaného 3/. K namietanému § 365 ods.1 písm. a) uviedli,
žežalovanýneuviedol,včomvidínesplnenieprocesnýchpodmienok arovnakočomspočívalnesprávny
procesný postup súdu prvej inštancie (písm. b). K namietanému nevykonaniu

navrhnutého dôkazu (písm. d) uviedli, že si nespomínajú na žiaden nevykonaný navrhnutý dôkaz.
Žalovaný rovnako neuviedol odôvodnenie písmene e), inú vadu konania. K namietanému písmenu
f) týkajúceho sa skutkových zistení uviedli, že súd relevantné skutočnosti zistil správne. Namietané
písm. g) žalovaný opätovne nezdôvodnil. K namietanému písmenu h) uviedli, že žalovaný poukazuje
na podmienky vydržania. Súhlasili s jeho názorom o dobromyseľnosti, ktorá je rozdielna pri vydržaní

a spracovaní veci. Pri spracovaní veci sa vyžaduje dobromyseľnosť pri vstupe do držby do času
spracovania.
6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - zákon číslo 160/2015 Z.z.,
ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania
žalovaných podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, §

380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia podmienok uvedených v ustanovení §
219 ods. 3 CSP dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné. Preto napadnutý rozsudok
ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil .
Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.
Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Žalovaní 1/,2/ zdôvodnili odvolanie ustanovením § 365 ods.1 písm. f), h) CSP a žalovaný 3/ celým
ustanovením § 365 ods. 1 okrem písmena c) CSP. K jednotlivým namietaným písmenám okrem
písmena f),h) neuviedol žiadne dôvody. Odvolací súd sa preto nimi nezaoberal. Odvolateľ je povinný
vymedziť odvolací dôvod a zdôvodniť ho. Citácie zákona bez bližšieho zdôvodnenie nie je odvolacímdôvodom. Preto odvolací súd skúmal namietané porušenie ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) nesprávne
skutkové zistenia a h) nesprávne právne posúdenie veci. K nedostatočne zistenému skutkovému stavu
namietanému žalovanými a nevykonaním dokazovania odvolací súd poukazuje na konanie žalovaných,

ktorí vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 14.11.2016, 11.11.2016 so žalobou súhlasili. Následne
žalovaná 1/ na pojednávaní 11.12.2017 nesúhlasila so žalobou, pretože pozemky kúpil ich právny
predchodca. V rokoch 1991, 2015 prebiehalo jednanie o usporiadanie pozemkov, k dohode nedošlo.
Nenavrhla vykonanie žiadneho dokazovania. Na pojednávaní konanom 06.05.2019 boli prítomní všetci
žalovaní a uviedli, že k veci nemajú čo dodať. Súd prvej inštancie poučil strany sporu podľa § 181

CSP . Žalovaná 1/ uviedla, že predloží dôkazy o tom, že ich právny predchodca chodil za osobami,
ktorým boli pozemky rozparcelované a žiadal o vyporiadanie. Žalovaní nemali návrhy na doplnenie
dokazovania. Potom prípisom zo dňa 13.05.2015 podali vyjadrenie, predložili rozsudky OS Nitra sp. zn.
7C 701/XX, 14C 27/85 . Uviedli, že MRK po dohode s MNV a JRD nemohli prijať platné rozhodnutie na
pridelenie pozemkov S.a U. z dôvodu, že pozemky neboli konfiškované a roľnícka komisia zanikla v roku
1948. Družstvu vzniklo k združeným pozemkom len právo užívania, nemohlo ich prideliť do vlastníctva

žalobcov a preto nemohli k nim nadobudnúť vlastnícke právo. Právny predchodca nedostal finančnú
náhradu za pozemky, domáhal sa náhrady.
8. Z odvolania žalobcov nevyplýva, v čom súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav veci, pretože
medzi stranami sporu nebolo sporné, že došlo k rozparcelovaniu pozemkov S.a U. a ich pridelenie
za účelom výstavby rodinných domov. Žalobkyňa 1/ na pojednávaní uviedla, že S. U. nikdy nesúhlasil

s rozparcelovaním pozemkov. V konaní nebolo sporné pridelenie pozemkov právnym predchodcom
žalobcom a postavenie rodinného domu v 50 - tych rokov 20. storočia. Sporné zostalo namietané právne
posúdenie veci spočívajúce v nemožnosti pridelenie pozemku a dobromyseľnosti jeho spracovania.

9. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä

skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

Podľa § 151 ods. 1,2 CSP: (1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujúzanesporné. (2)Akstranapoprieskutkovétvrdenia,ktorésatýkajújejkonaniaalebovnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

Odvolací súd sa nezaoberal odvolacími dôvodmi žalovaného 3/ pretože tieto žalovaný nenamietal v
základnom konaní a posudzoval ich ako novoty odvolacieho konania, ktoré nie sú novotami podľa § 365
CSP a ktoré nemohol uplatniť v základnom konaní.

10. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na preukázaní naliehavého právneho záujmu

žalobcov na danom určení a spracovaní veci. K naliehavému právnemu záujmu žalovaní nevzniesli
žiadne námietky. Sporné medzi stranami sporu zostalo pridelenie pozemku a dobromyseľnosť jeho
spracovania.

11. Právo stavby v zmysle § 160 zákona č. 141/950Zb. vzniklo zo zákona, úradným výrokom alebo

zmluvou. Ak malo byť zriadené zmluvou, bolo potrebné privolenie národného výboru. Ak bola postavená
stavba na cudzom pozemku bez existencie práva stavby, neboli splnené zákonné podmienky pre
rozdielnosť vo vlastníctve stavby a pozemku, v takom prípade pre nerozdielnosť vo vlastníctve stavby
a pozemku, tvorili tieto dve veci jednu spoločnú vec, nerozdeliteľnú nehnuteľnú vec. Za tejto situácie
musel byť vlastník stavby totožný s vlastníkom pozemku: mohol sa ním stať vlastník pozemku, ako

aj stavebník, ktorý stavbu vybudoval. V tom prípade bolo potrebné upraviť právne vzťahy stavebníka
a vlastníka pozemku podľa ustanovení § 125 a nasledujúcich zákona č. 141/1950 Zb. o nadobudnutí
vlastníctva spracovaním. Rozhodujúcim pre aplikáciu zákona č. 141/1950 Zb. je posúdenie, kedy došlo
ku stavbe, kedy bola dokončená. Uvedenú situáciu riešilo rozhodnutie NS ČSR R 155/53
tak, že ak stavba bola postavená na cudzom pozemku bez toho, aby pre stavebníka bolo zriadené právo

stavby, nevzniká nerozdielnosť vo vlastníctve stavby a pozemku a právne vzťahy by sa
mali upraviť podľa ustanovení o nadobudnutí vlastníckeho práva spracovaním veci.12.Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil podľa zákona č.
141/1950 Zb. o spracovaní veci a správne ustanovenia aplikoval na daný skutkový stav. Poukázal na
rozhodnutie R 155/1953, ktoré doteraz nebolo prekonané, rozhodnutia ÚS SR, NS SR. Odvolací súd

len dodáva, že k tejto otázke bolo prijaté rozhodnutie NS ČR Cz 236/53 a obe citované rozhodnutia sú
aplikovateľné aj v súčasnej dobe, o čom svedčí rozhodovacia prax NS ČR 22 Cdo 3422/2009, 22 Cdo
3858/2009, 22 Cdo 2832/2014,22 Cdo 469/2003, 22 Cdo 1910/2003. Tieto novšie rozhodnutia nie sú
pre odvolací súd záväzné, ale aplikovateľné, pretože riešili situácie nadobudnutia vlastníckeho práva
spracovaním pozemku podľa zákona č.141/1950Zb., kedy platila rovnaká právna úprava . Odvolací

súd sa s ich obsahom a názorom plne stotožnil. Súd prvej inštancie sa správne vyporiadal s otázkou
dobromyseľnosti právnych predchodcov žalobcov, ktorým boli pridelené pozemky. Nepostavili rodinný
dom na pozemku, ktorého by sa bez akéhokoľvek dôvodu zmocnili. Pridelenie pozemku roľníckou
komisiou, JRD a MNV aj vzhľadom na ostatných prídelcov v nich muselo vzbudiť dobromyseľnosť pri
vstupe do držby a stavby rodinného domu. Obrana žalovaných, že ich právny predchodca chodil za
prídelcami a následne žiadal finančnú náhradu je irelevantná, pretože k tomu došlo po výstavbe domov

a nadobudnutiu vlastníckeho práva zo zákona.

13. Z obsahu odvolania žalovaných 1/, 2/ vyplýva, že namietali nepriznanie finančnej náhrady. V
priebehu konania ju neuplatnili, neuplatnili ju ani v odvolacom konaní. Pre priznanie finančnej náhrady
by súd postupoval zo zákona č. 141/1950 Zb., z ceny v čase nadobudnutia vlastníctva. Náhrada sa

premlčuje v 3 ročnej premlčacej lehote, ktorú z opatrnosti vzniesli žalobcovia. Preto pokiaľ by žalobcovia
tento nárok uplatnili, súd by naň neprihliadol pre vznesenú námietku premlčania.

14. Súd prvej inštancie správne v dôvodoch rozhodnutia poukázal na jednotnú rozhodovaciu činnosť
Okresného súdu Nitra v obdobných prípadoch, od záverov ktorých nemal dôvod sa odkloniť, pretože

skutkový stav v daných veciach bol rovnaký. Odvolací súd preto stotožniac sa so zisteným skutkovým
stavom a právnym posúdením veci napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

15. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods.1 v spojení s § 255 a § 262 CSP
tak, žalobcom úspešným v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v

plnomrozsahu.Otrováchkonaniarozhodnesúdprvejinštanciesamostatnýmuznesenímvypracovaným
vyšším súdnym úradníkom.

Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).