Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. december 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/116/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7618206994
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7618206994.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov
JUDr. Igora Ragana a JUDr. Júliusa Tótha v spore žalobcu: MPC CESSI a.s., Mlynská 22, Spišská
Nová Ves 052 01, IČO: 31 651 445, právne zastúpený: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., advokátska
kancelária, Šoltésovej 14, Bratislava 811 08, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: DIGITECH ČR, spol.
s r.o., Durychova 101/66, Praha 4 - Lhotka, ČR, IČ: 25 784 021, právne zastúpený: Mgr. Ivan Mazanec,

advokát, Metodova 3331/12, Prešov, o zaplatenie 3.752,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 13Cb/89/2018 - 99 zo dňa 6. februára 2020, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j erozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves, č. k.
13Cb/89/2018 - 99 zo dňa 6. februára 2020.

II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol takto:

I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania. O výške trov bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnom skončení vo veci samej.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou doručenou súdu prvej

inštancie dňa 22. 11. 2018 žiadal, aby súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 3.752,- eur s úrokom z omeškania 9,00 % p. a. zo sumy 9.995,- eur odo dňa 26. 6. 2016 do 15.
8. 2016 a s úrokom z omeškania 9,00 % p. a. zo sumy 3.752,- eur odo dňa 16. 8. 2016 do zaplatenia,
paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur.
2. 1. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril Zmluvu o dielo číslo 20143257
(ďalej len zmluva), predmetom ktorej bol záväzok žalovaného dodať žalobcovi informačný systém
PLANTOUR za podmienok špecifikovaných v Prílohe číslo 1 a 2 zmluvy. Žalobca v súvislosti s

uzatvorenou zmluvou uhradil žalovanému zálohu vo výške 9.995,- eur dňa 23. 12. 2014. Z Prílohy číslo
1 k zmluve vyplýva, že dielo malo byť špecifikované dokumentom "Analýza a špecifikácia nasadenia
riešenia PLANTOUR", ktorú mal žalovaný - ako zhotoviteľ - vypracovať v rámci I. fázy implementácie,
t. j. v rámci prípravnej fázy. Z Prílohy číslo 2 k zmluve s názvom "Harmonogram plnenia" tiež vyplýva,
že prvá - prípravná fáza mala byť ukončená do troch týždňov od podpisu zmluvy. Podľa Prílohy číslo
2 k zmluve, sa do šiestich týždňov od podpisu zmluvy malo realizovať nastavenie riešenia pre potreby

žalobcu, do siedmich týždňov prepojenie softvérového produktu pre optimalizáciu trás s ERP systémom
(obojsmerný prenos dát), analýza prepojenia, výroba interface, inštalácia, a do ôsmich týždňov mala
byť realizovaná podpora pri nábehu systému. Žalobca sa rozhodol odstúpiť od zmluvy, nakoľko odzačatia vykonávania diela uplynul rok a pol a žalovaný nedodržal dohodnutý postup v zmysle zmluvy,
najmä časový harmonogram špecifikovaný v Prílohe číslo 2, v dôsledku čoho informačný systém
PLANTOUR nebol pre potreby žalobcu nastavený a použiteľný, pretože uvedený systém nebol schopný

distribúcie rôznych výrobkov do rôznych prevádzok, a to aj napriek tomu, že zo strany žalobcu bola
žalovanému poskytnutá požadovaná súčinnosť a podklady, ktoré boli potrebné k realizácií
diela, ako aj dodatočná lehota na plnenie záväzku. Odstúpenie od zmluvy zaslal žalobca dňa 16. 6.
2016 a zároveň požiadal žalovaného o vrátenie zaplatenej zálohy vo výške 9.995,- eur.
Žalovaný na odstúpenie od zmluvy, ktoré mu bolo doručené dňa 25. 6. 2016, reagoval listom doručeným

žalobcovi dňa 11. 7. 2016. Žalovaný v liste nepoprel, že došlo k omeškaniu plnenia harmonogramu podľa
zmluvy z jeho strany, s odstúpením nesúhlasil, nakoľko k plneniu harmonogramu nedošlo z dôvodu, že
žalobca mal dodatočné požiadavky na nastavenie produktu a na strane žalobcu mali byť nedostatočné
kapacity pre implementáciu. Žalobca s týmito tvrdeniami žalovaného nesúhlasil. Uviedol, že ak by zo
strany žalobcu nebola žalovanému poskytnutá dostatočná súčinnosť, žalovaný mal možnosť písomne
upozorniť žalobcu na takéto omeškanie. V tomto prípade by žalovanému neplynula lehota na vykonanie

diela. Žalovaný však nezaslal žalobcovi ani jednu písomnú výzvu na poskytnutie potrebnej súčinnosti.
2. 2. Žalobca ďalej uviedol, že mu nemožno pričítať na ťarchu žalobcu omeškanie žalovaného s
odovzdaním "Analýzy a špecifikácie nasadenia riešenia PLANTOUR" ( ďalej len Analýza) v rámci prvej
- prípravnej fázy, ktorá mala byť odovzdaná najneskôr do troch týždňov od podpisu zmluvy, ktorá dosiaľ
nebola žalovaným odovzdaná. V zmysle vyššie uvedeného sa tak žalovaný preukázateľne dostal do

omeškania s vykonaním diela, ktoré trvalo rok a pol, pričom takéto omeškanie je jednoznačne potrebné
považovať za podstatné porušenie zmluvy. Žalobca preto dôvodne od zmluvy odstúpil, pričom žiadal
žalovaného, aby mu vrátil poskytnuté plnenie v celkovej výške 9.995,- eur. Časť pohľadávky vo výške
6.243,- eur, ktorá vznikla uhradením zálohy žalovanému, žalobca postúpil na základe Zmluvy o
postúpení pohľadávky zo dňa 15. 8. 2016 na spoločnosť ALTHAN, s.r.o., so sídlom: Chemlonská 1,

066 01 Humenné, IČO: 44 352 492. Následne prostredníctvom predžalobnej výzvy zo dňa 18. 12. 2017
vyzval žalobca žalovaného k úhrade zvyšku pohľadávky vo výške 3.752,- eur, ktorá je predmetom tohto
sporu.

3. Žalovaný navrhol žalobu o zaplatenie 3.752,- eur s príslušenstvom zamietnuť a to z toho
dôvodu, že riešenie zmluvne dohodnutého diela PLANTOUR a TRACKMANAGER bolo žalobcovi riadne
implementované a boli splnené všetky požiadavky v súlade s Analýzou a zadaním. Riešenie bolo
implementované v dvoch spoločnostiach jedného majiteľa, v prvej spoločnosti ALTHAN s. r. o. bolo
riešeniezostranyžalovanéhoimplementovanéazákazníkhozačalriadnevyužívať.Vdruhejspoločnosti

- MPC CESSI a. s., t. j. u žalobcu - bolo riešenie zo strany žalovaného implementované a žalobca ho na
základe vlastného rozhodnutia nezačal využívať. Ide o rovnaký systém PLANTOUR, implementovaný v
obidvoch spoločnostiach, preto je nedôvodné tvrdenie žalobcu, že by bol problém v softvéri.
3. 1. Žalovaný potvrdil, že došlo k čiastočnému časovému posunu harmonogramu implementácie, ktoré
bolo spôsobené nedostatočnou súčinnosťou zo strany žalobcu z dôvodu jeho nedostatočných kapacít,

dodatočných požiadaviek na systém nad rámec zmluvného zadania a chaotickým riadením projektu zo
stranyžalobcu.Dodatočnépožiadavkyžalovanýbezodkladnerealizoval,následnevšakžalobcauviedol,
že sú preňho nepotrebné. Okrem zálohovej faktúry, ktorú žalobca uhradil, boli následne žalovaným
fakturované ďalšie práce, a to faktúrou číslo 201602167 za druhé plnenie TRACKMANAGER zo dňa
22. 8. 2016 na sumu 4.145,- eur s lehotou splatnosti 5. 9. 2016 a faktúrou číslo 201602168

za tretie plnenie TRACKMANAGER zo dňa 22. 8. 2016 na sumu 4.145,- eur s lehotou splatnosti 5.
9. 2016. Žalobca tieto faktúry neuhradil aj napriek tomu, že bol žalovaným na to upozorňovaný I.
upomienkou zo dňa 17. 7. 2017 a následne II. upomienkou. Za zásadný dôvod posunu harmonogramu
považoval žalovaný nedostatočnú súčinnosť žalobcu prostredníctvom pracovníkov žalobcu s potrebnou
kvalifikáciou a skúsenosťami a v dostatočnom počte po celú dobu implementácie. Zo

strany žalobcu bola poverená ako zodpovedná osoba a kľúčový užívateľ B.. K. D., ktorú žalovaný riadne
vyškolil a veľmi intenzívne podporoval pri práci so systémom. Projekt bol niekoľkokrát zo strany žalobcu
úplne prerušený s odôvodnením, že sa B.. D. musí venovať iným témam mimo projektu, ktoré majú
pre žalobcu vyššiu prioritu. Iná, náhradná osoba, nebola na tieto činnosti zo strany žalobcu ustanovená
ako zodpovedná za realizáciu projektu. Následne po tom, čo B.. D. mala možnosť sa opäť vrátiť

k implementácii, opakovane dochádzalo k potrebe doplňovať a doškoľovať už niekoľkokrát preškolenú
poverenú pracovníčku žalobcu na základnú funkčnosť systému, pretože časť znalostí systému zabudla
a bolo nevyhnutné preškolenie. Ďalším z dôvodov predĺženia realizácie projektu a posunu lehoty
odovzdania diela boli dodatočné požiadavky na systém, ktoré prichádzali zo strany žalobcu v priebehuimplementácie a ktoré boli nad rámec odsúhlasenej ponuky a Analýzy a teda aj zmluvy. Všetky
dodatočné požiadavky boli žalovaným realizované bez dodatočnej fakturácie napriek tomu, že neboli
súčasťou dohodnutých zmluvných dojednaní so žalobcom v zmluve. Všetky dodatočné požiadavky

zo strany žalobcu viedli k omeškaniu harmonogramu. Vedúci IT žalobcu po dvoch mesiacoch úpravu
zamietol.
3.2.Žalovanýďalejuviedol,žedňa 3.5.2016boldodanýsystémPLANTOUR azároveňbolidodané
všetky modifikácie nad rámec dohodnutého zadania. Dňa 11. 5. 2016 bolo zo strany žalovaného zaslané
vyjadrenie k stavu projektu, dňa 18. 5. 2016 žalobca zadal žalovanému požiadavku na doplnenie ďalších

vozidiel do systému TRACKAMANGER, tým bol kompletne zo strany žalovaného dodaný celý systém a
dňa20.5.2016bolozostranyžalovanéhovykonanézhrnutiestavuimplementáciePLANTOUR.Od toho
času nebola voči žalovanému zo strany žalobcu uplatnená žiadna reakcia k vykonanej implementácii.
Zo strany žalovaného boli následne zaslané žalobcovi opakované výzvy na prevzatie systému.
3. 3. Podľa názoru žalovaného, žalobca nedostatočným spôsobom preukázal poskytnutie primeranej
minimálnej súčinnosti pri vykonávaní diela, čím spôsobil omeškanie dodania diela, dokonca dielo

riadnym spôsobom neprevzal v súlade so znením zmluvy a bez akéhokoľvek riadneho zdôvodnenia
mylne kvalifikoval postup žalovaného ako hrubé porušenie zmluvných podmienok, ktoré zakladajú právo
žalobcu od zmluvy odstúpiť. K odstúpeniu od zmluvy došlo nedôvodne, preto žalovaný považuje
toto odstúpenie žalobcu od zmluvy za absolútne neplatný a právne neúčinný právny úkon.

4. Súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia ďalej uviedol, že k vyjadreniu
žalovaného k žalobe žalobca nezaslal, napriek výzve súdu prvej inštancie, žiadnu repliku, ani dôkazy.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 344 zákona číslo 513/1991 Zb.
Obchodného zákonníka (ďalej len Obchodný zákonník), upravujúceho odstúpenie od zmluvy, § 345
ods. 1 Obchodného zákonníka upravujúceho postup zmluvnej strany pri podstatnom porušení zmluvnej
povinnosti druhou zmluvnou stranou, § 346 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka upravujúceho postup
zmluvnej strany pri nepodstatnom porušení zmluvnej povinnosti druhou zmluvnou stranou, § 347

Obchodného zákonníka upravujúceho postupu pri omeškaní dlžníka alebo veriteľa týkajúceho sa iba
časti zmluvného záväzku, § 349, § 350 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, § 351 ods. 1, 2 Obchodného
zákonníka upravujúcich účinky odstúpenia od zmluvy, § 39 zákona číslo 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka (ďalej len Občiansky zákonník) upravujúceho neplatnosť právneho úkonu.

6. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca ako prostriedky procesného útoku použil skutkové
tvrdeniaalistinnédôkazy,atoZmluvuodieločíslo20143257sPrílohamič.1až8,faktúruč.2014/02152,
výpis z bankového účtu, list s odstúpením od Zmluvy o dielo č. 20143257, list s odpoveďou žalovaného
na odstúpenie, Zmluvu o postúpení pohľadávky, list s oznámením o postúpení pohľadávky, poštový

podací hárok, list s predžalobnou výzvou, list s odpoveďou žalovaného na predžalobnú výzvu a žalovaný
ako prostriedky procesnej obrany použil skutkové tvrdenia a listinné dôkazy, a to Zmluvu o dielo číslo
20143257, faktúry číslo 2014/02152, č. 201602167, č. 20162168, upomienky, mailovú komunikáciu
medzi žalovaným a B.. D. a A.. B. G., list žalobcu s oznámením o odstúpení od zmluvy s odpoveďou
žalovaného, zmluvu o postúpení pohľadávky s oznámením o postúpení, list s predžalobnou

výzvou žalobcu s odpoveďou žalovaného.

7. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný odstúpenie od zmluvy považoval za neplatné,
preto bol sporný celý uplatnený nárok čo do dôvodu aj výšky. Súd prvej inštancie považoval za nesporné

medzi stranami to, že k uzavretiu zmluvy o dielo došlo, došlo aj k zaplateniu zálohy vo výške 9.995,-
eur žalobcom, z ktorej si žalobca uplatňuje v tomto konaní vrátenie časti 3.752,- eur a taktiež, že došlo
k časovému posunu dohodnutého harmonogramu realizácie diela žalovaným. Súd prvej inštancie za
sporné ustálil dôvody tohto časového posunu, nakoľko žalovaný namietal, že k tomuto posunu došlo
z dôvodov na strane žalobcu, pretože žalobca neposkytol súčinnosť, mal dodatočné požiadavky nad

rámec zmluvy, ako aj to, že celý projekt bol zo strany žalobcu riadený chaoticky. Žalobca popieral, že
by žalovanému súčinnosť neposkytol.8. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a svoj nárok
nepreukázal. Žalobca odôvodnil svoj nárok tým, že po odstúpení od zmluvy o dielo je žalovaný povinný
vrátiť žalobcovi zaplatenú časť zálohy vo výške 3.752,- eur, nakoľko zvyšok zaplatenej zálohy žalobca

postúpil na spoločnosť ALTHAN s.r.o. Odstúpenie od zmluvy o dielo žalobca odôvodnil
ustanoveniami bodu 14.3 a 14.4. zmluvy a teda, že žalovaný nedodržal harmonogram plnenia napriek
tomu, že mu bola poskytnutá súčinnosť, ako aj dodatočná lehota na plnenie. K spornému poskytnutiu
resp. neposkytnutiu súčinnosti, súd prvej inštancie uviedol, že podmienky súčinnosti si strany upravili
v zmluve o dielo a jej Prílohe č. 8. Tvrdenie žalobcu o tom, že to bol žalovaný, kto mal žalobcu

vyzvať na poskytnutie súčinnosti súd prvej inštancie nepovažoval za relevantné, pretože tieto
povinnosti vyplývajú jednak zo zmluvy o dielo a jednak z emailovej komunikácie predloženej žalovaným,
z ktorej mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaný vyvíjal aktivitu k splneniu
svojho záväzku a dožadoval sa plnenia zmluvných povinností od žalobcu. Pokiaľ ide o poskytnutie
dodatočnej lehoty, toto tvrdenie žalobca nepodložil žiadnym dôkazom. Podmienky odstúpenia od zmluvy
si strany presne stanovili v zmluve o dielo. Zároveň si strany stanovili povinnosť písomného oznámenia

so špecifikáciou porušenia záväzku a stanovenia dodatočnej lehoty. Oznámenie porušenia
povinnosti a určenie primeranej dodatočnej lehoty predpokladá aj Obchodný zákonník, ako podmienku
na odstúpenie od zmluvy. Žalovaný namietal, že by z jeho strany došlo k porušeniu zmluvných
povinností, ktoré by žalobcovi zakladali právo na odstúpenie od zmluvy a zároveň uviedol, že to bol
žalobca, ktorý podmienky nedodržiaval. Súdu prvej inštancie nebol zo strany žalobcu predložený žiaden

dôkaz o tom, že by v zmysle zmluvy žalobca doručil žalovanému písomné oznámenie so špecifikáciou
žalovanýmporušenejpovinnostiastanovenímdodatočnejlehoty,čojezákladnýpredpokladnanáslednú
možnosť odstúpenia od zmluvy. Na základe uvedeného súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca
neuniesoldôkaznébremenosvojhotvrdeniaanepreukázalnaplneniedôvodovnaodstúpenieodzmluvy,
preto k odstúpeniu od zmluvy žalobcom došlo v rozpore s ustanovením zmluvy o dielo, a teda v

rozpore s § 344 Obchodného zákonníka. Takéto odstúpenie je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka
neplatné, preto žalobcovi nebolo možné priznať nárok titulom vrátenia zálohy ceny diela po odstúpení.

9. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že zamietol návrh žalobcu na doplnenie dokazovania o jeho

vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného s predložením doplňujúcich dôkazov, ktorý žalobca predniesol na
pojednávaní s odôvodnením žalobcu spočívajúcim v tom, že vyjadrenie žalovaného k žalobe s listinnými
dôkazmi nemala právna zástupkyňa žalobcu fyzicky k dispozícii aj keď nepoprela, že právnej kancelárii
doručené boli, a keďže sa jedná o zložitú problematiku informačných technológii, potrebuje zaujať
stanovisko po konzultácii s príslušnými pracovníkmi, aj s možnosťou zváženia úpravy žalobného

návrhu. K uvedeným tvrdeniam žalobcu súd prvej inštancie uviedol, že z obsahu spisu nepochybne
vyplýva, že právnemu zástupcovi žalobcu bolo vyjadrenie žalovaného k žalobe s listinnými dôkazmi
predloženými žalovaným spolu s vyjadrením riadne doručené dňa 11. 3. 2019 spolu s uznesením
súdu prvej inštancie zo dňa 11. 3. 2019 obsahujúcim výzvu na vyjadrenie sa žalobcu a zároveň bol
žalobca riadne poučený o tom, že prostriedky procesného útoku musí uplatniť včas a pokiaľ ich

včas nepredloží, súd na ne nemusí prihliadnuť. Termín prvého pojednávania bol nariadený na deň 6.
2. 2020 s tým, že predvolanie bolo žalobcovi a jeho právnemu zástupcovi doručené dňa 17. 10. 2019.
Od doručenia výzvy na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalovaného dňa 11. 3. 2019 do doručenia
predvolania dňa 17. 10. 2019 a uskutočnenia pojednávania dňa 6. 2. 2020 uplynula dostatočne
dlhá doba pre žalobcu - tri mesiace na to, aby mohol riadne a včas zareagovať na tvrdenia a dôkazy

žalovaného, pričom žalobca bol bezdôvodne nečinný. Zároveň súd prvej inštancie uviedol, že všetky
vyjadrenia sú súčasťou elektronického súdneho spisu, ku ktorému majú strany prístup, taktiež je možné
kedykoľvek do spisu fyzicky nahliadnuť. Za celý uvedený čas žalobca nijako nezareagoval, nepožiadal
súd prvej inštancie ani o možnosť predĺženia lehoty na vyjadrenie, urobil tak až na
nariadenom pojednávaní. Vzhľadom na to, že žalobca mal dostatočne dlhý čas na

uplatnenie prostriedkov procesného útoku a umožnenie ďalšej dodatočnej lehoty na takéto vyjadrenie
by vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania, ako aj vykonanie ďalších úkonov súdu prvej inštancie,
súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na poskytnutie dodatočnej lehoty na doručenie vyjadrenia
žalobcu a následne na základe predložených dôkazov predložených stranami sporu riadne a včas,
žalobu zamietol ako nedôvodnú.

10. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že úspešnému
žalovanému priznal proti neúspešnému žalobcovi plnú náhradu trov konania, ovýške ktorých rozhodne podľa § 262 ods. 2 C. s. p. súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to v celom
rozsahu z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písmena b), d), f), h) C. s. p.
11. 1. Žalobca v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam týkajúcim sa odstúpenia od zmluvy žalobcom. Odpoveď žalovaného

k odstúpeniu od zmluvy neobsahuje tvrdenie žalovaného o tom, že by mu nebola poskytnutá dodatočná
lehotanasplneniezáväzkužalovaného,sktorýmboldlhodobovomeškaní.Žalobcaupozornilnačasové
hľadisko realizácie diela, ktoré malo byť konkretizované a špecifikované dokumentom, ktorým mala byť
Analýza. Zo strany žalovaného nebola žalobcovi Analýza odovzdaná, na čo upozornil žalobca už v
podanej žalobe. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie odkázal, že dielo realizoval v súlade s
Analýzou, avšak žalobcovi žiadnu Analýzu nepredložil na prerokovanie a schválenie. Súd prvej inštancie

na uvedený rozpor nevzal zreteľ, preto nemohol dospieť ani k správnemu a spravodlivému rozhodnutiu.
11. 2. Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že tým, že súd prvej inštancie nezohľadnil tvrdenia žalobcu
uvedené o odseku 11.1. odôvodnenia tohto rozhodnutia a napriek tomu vydal rozsudok, konal tak aj
predčasne a arbitrárne a zároveň zaťažil rozsudok aj jeho nepreskúmateľnosťou. Súd prvej inštancie
zároveň neumožnil žalobcovi sa písomne vyjadriť ešte pred rozhodnutím o veci, a to aj vzhľadom

na zložitú oblasť práva, pri ktorom sa muselo upresniť správne vyjadrenie synalagmatického záväzku
do časti žalobného petitu, všetko po konzultácii s IT pracovníkmi žalobcu, a na úkor správneho a
spravodlivého rozhodnutia, súd prvej inštancie radšej ihneď rozhodol o veci. Súd prvej inštancie mohol
určiť žalobcovi primeranú krátku lehotu pre účely písomného vyjadrenia do konania, čím by sa zachovala
rovnosť zbraní medzi stranami sporu.

11. 3. Žalobca v odvolaní taktiež uviedol, že súd prvej inštancie vychádzal aj z nesprávneho právneho
posúdenia veci, ktoré nereflektuje ani správny skutkový stav a všetky okolnosti z neho vyplývajúce,
pretože všetko nasvedčuje tomu, že k odstúpeniu od zmluvy došlo platne, čo žalovaný po doručení
odstúpenia nenamietol. Žalovaný si musel byť vedomý, že s realizáciou diela sa dostal do omeškania
vlastným pričinením, keď nevyhotovil ani Analýzu s konkrétnou špecifikáciou diela, od ktorej zhotovenie

diela záviselo. Keďže žalovaný nemohol vedieť, aké konkrétne dielo s požiadavkami žalobcu mal
zhotoviť, mal postupovať v súlade so zmluvou a dožadovať sa súčinnosti od žalobcu, aby mohol dielo
riadne a včas zhotoviť.
11. 4. Vzhľadom na vyššie uvedené tvrdenia, žalobca navrhol odvolaciemu súdu, rozsudok súdu prvej
inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a vydanie nového rozhodnutia.

12. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že odvolanie žalobcu považuje za účelové a
neopodstatnené.
12. 1. Žalovaný uviedol, že tvrdenia žalovaného boli doložené množstvom dôkazov, ku ktorým sa

žalobca žiadnym spôsobom nevyjadril, ani ich relevantným spôsobom nerozporoval a teda ich súd
prvej inštancie správne vyhodnotil ako preukázané. Žalobca ani na pojednávaní nepredložil súdu prvej
inštancie žiadne odôvodnenie, prečo nerealizoval svoje procesné práva v súdom stanovenej lehote.
Žalobca v odvolaní zásadne účelovým spôsobom nespomenul to, že žalovaný od začiatku nesúhlasil
s odstúpením od zmluvy z dôvodu, že žalobcove tvrdenia uvedené v odstúpení od zmluvy považoval

žalovaný za nedôvodné a žalobcovi spolu s nesúhlasným vyjadrením k odstúpeniu od zmluvy predložil
dôkazy, a následne rovnakým spôsobom žalovaný reagoval aj na podanú žalobu.
12. 2. K tvrdeniu žalovaného o údajných nedostatkoch súvisiacich s konkretizáciou diela realizovaného
žalovaným - tzv. Analýze - žalovaný uviedol, že tento nedostatok nebol vytýkaný žalobcom ani
v samotnom odstúpení od zmluvy, pričom žalobca ani v tomto prípade - v súlade so zmluvou

- nestanovil žalovanému primeranú lehotu na odstránenie údajného nedostatku. Z komunikácie
predloženej žalovaným naopak vyplýva, že v čase odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu, už bol stav
dodania diela pred odovzdaním hotového diela žalobcovi. Žalovaný zdôraznil, že článok 14.4. zmluvy
definuje podstatné porušenie záväzku a aj nadväzujúci postup, preto sa nemôže žalobca úspešne
dovolávať znenia Obchodného zákonníka, ak si sám v zmluve definoval, čo je považované za podstatné

porušenie zmluvy.
12. 3. Súd prvej inštancie umožnil stranám sporu uplatniť a realizovať svoje procesné práva týkajúce sa
postupu strán sporu k predkladaniu a označovaniu dôkazov a uplatnil § 153 ods. 1 C. s. p. o sudcovskej
koncentrácii konania. Žalobca sa však svojho práva vyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného a k dôkazompredloženým žalovaným predložiť svoje dôkazy dobrovoľne vzdal, ak napriek výzve súdu prvej inštancie
sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril. Uvedené nesmie byť vyhodnocované ako nedostatok postupu
súdu prvej inštancie alebo v neprospech druhej strany sporu.

12. 4. Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej
inštancie.

13. Žalobca v odvolacej replike uviedol, že sa žalovaný vôbec nevyjadril k prvotnej Analýze v zmysle

zmluvy, ktorá žalovaným vypracovaná nebola, v ktorej by bola presná a jasne zadefinovaná
špecifikácia diela, ktoré mal žalovaný pre žalobcu zhotoviť. Týmto sa potvrdilo, že takáto Analýza
absentovala, čím absentovala aj presná (na mieru) prispôsobená špecifikácia žalobcovho diela. Z tohto
dôvodu je absurdné tvrdenie žalovaného o tom, že postupoval podľa Analýzy (ním pripravenej pre
žalobcu) a že žalobca bol výlučne ten, kto podmienky diela menil. Žalobca už v konaní na súde prvej
inštancie tvrdil, že žiadna Analýza (s konkrétnou špecifikáciou diela) mu predložená

nebola. Ak žalovaný tvrdil opak, mal to v konaní preukázať, čo žalovaný nesplnil, čím teda potvrdil,
že Analýza absentovala. Preto ak v kontexte tohto žalovaný až vo vyjadrení žalovaného uviedol, že „v
čase odstúpenia od zmluvy bol stav dodania diela pred odovzdaním hotového diela žalobcovi“, tak toto
je sporné a účelové tvrdenie zo strany žalovaného (bez preukázania existencie Analýzy), vrátane toho
čo sa malo na základe Analýzy zhotoviť.

13.1.Žalobcazároveňkonštatoval,žebezpreukázaniaAnalýzyžalovaným,súdprvejinštancienemohol
dospieť k záveru, že žalovaný sa nedostal do omeškania. Práve naopak tým, že žalovaný Analýzu
nepredložil do konania, tak len potvrdil správnosť tvrdenia žalobcu o tom, že Analýzu nezhotovil (ale mal)
atýmpotvrdil,žedoomeškaniasavlastnýmpričinenímdostal,čozakladaloprávožalobcunaodstúpenie
od zmluvy. Navyše nikdy žalovaný ani len nepoprel pred podaním žaloby, že by mu nebola poskytnutá

dodatočná lehota na splnenie jeho povinností, čo je rovnako potrebné považovať za nesporné.
13.2. Žalobcadospelkzáveru,ževžiadnomprípadebytotokonanieneutrpelo,akbysúdprvejinštancie
žalobcovi umožnil sa ešte písomne vyjadriť (po poskytnutí krátkej lehoty pre tieto účely) a odročiť za
tým účelom pojednávanie. Naopak, len by sa tým zvýšila potreba právnej istoty a tým by sa aj zachovala
rovnosť zbraní a aj by sa postupovalo v súlade s ústavným právom na súdnu ochranu žalobcu.

14. Žalovaný v odvolacej duplike zotrval na všetkých doterajších vyjadreniach.
14. 1. Žalovaný uviedol, že žalobca opakovane zľahčuje to, že si nesplnil svoje procesné práva a
povinnosti, a to vzhľadom na koncentračnú zásadu Civilného sporového poriadku, ktorá mala za

následok to, že súd prvej inštancie odmietol poskytnúť žalobcovi lehotu na vypracovanie písomného
vyjadrenia a to následne spôsobilo, že žalobca v rámci tohto sporu neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia
a ani bremeno dôkazu a súd prvej inštancie následne žalobu zamietol.
14. 2. Žalovaný konštatoval, že žalobca nevyužil všetky možnosti procesného útoku, na čo bol
upozornený súdom prvej inštancie, pričom je zrejmé, že súd prvej inštancie rozhodol v súlade

s požiadavkami právnych predpisov tak, že právny nárok žalobcu posúdil ako nedôvodný pre
nepreukázanie tvrdení žalobcu a nevyvrátenie tvrdení žalovaného, a žalobu zamietol.

15. Žalobca v odvolacej duplike konštatoval, že žalovaný neuviedol žiadnu relevantnú argumentáciu

týkajúcu sa tohto odvolacieho konania.
15. 1. Žalobca konštatoval, že zásada rýchlosti a hospodárnosti civilného sporového konania nemá mať
prednosť pred riadnym súdnym konaním, ktorého výsledkom má byť spravodlivé a zákonné rozhodnutie.
Koncentráciakonanianemôžebyťaplikovanálenvprospechjednejstranysporu,tedažalovaného,keďz
konania už vyplynulo, že sa žalovaný sám dostal do omeškania s plnením svojich zmluvných povinností,

a to minimálne v tom, že nevypracoval prvotnú Analýzu pre žalobcu podľa zmluvy, na základe ktorej mal
konkrétne dielo pre žalobcu zhotoviť.
15. 2. Tým, že súd prvej inštancie žalobcovi neposkytol ani dodatočnú lehotu na písomné
vyjadrenie, žalobca je toho názoru, že súd prvej inštancie vec riadne neprejednal a nepostupoval v
súlade s ústavným právom žalobcu na súdnu ochranu. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd zrušil

rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie.16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné

nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“).
Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

17. K námietke žalovaného o nedostatku riadneho odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie odvolací

súd uvádza, že toto súdne rozhodnutie spĺňa atribúty vyžadované ustanovením § 220 ods. 2 C. s. p.,
keď súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom vyjadril svoje skutkové zistenia, ako aj právne vec
zhodnotil.

18. Odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C. s. p. sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu

prvej inštancie. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalobcu
a podstatných tvrdení strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:

19. Súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich

tvrdení o platnom odstúpení od zmluvy a zároveň žalobca dôvodnosť nároku dostatočným spôsobom
nepreukázal, keď nepredložil žiaden dôkaz o tom, že žalovanému poskytol dodatočnú lehotu a to
písomne v zmysle článku 14, bodu 14.4 zmluvy so špecifikáciou porušenia záväzku
žalovaným, čo bolo predpokladom pre následnú možnosť odstúpenia žalobcu od zmluvy uzavretej so
žalovaným a zároveň žalobca nepredložil a ani neoznačil dôkazy, ktorými by spochybnil, resp. vyvrátil

tvrdenia a dôkazy žalovaného uvedené vo vyjadrení žalovaného k podanej žalobe zo dňa 14. 2. 2019.

20. K zisťovaniu skutkového stavu súdom prvej inštancie odvolací súd uvádza, že v
sporovom konaní - vyznačujúcom sa zásadou kontradiktórnosti - súd prvej inštancie zisťuje skutkový

stav z prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany uplatnených stranami sporu včas (t. j. pri
zohľadnenísudcovskejazákonnejkoncentráciekonania)anazákladetaktozistenéhoskutkovéhostavu
súd prvej inštancie je povinný rozhodnúť podľa sily predložených dôkazov stranami sporu.

21. Odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia
správne konštatoval, že sa žalobca písomne nevyjadril k vyjadreniu žalovaného k žalobe a k dôkazom
predloženým žalovaným a zároveň žalobca nepredložil súdu prvej inštancie žiadne ďalšie dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení napriek tomu, že právnej kancelárii žalobcu, bola riadne doručená výzva
súdu prvej inštancie, aby sa žalobca vyjadril k vyjadreniu žalovaného k žalobe a žalovaným predloženým

listinným dôkazom s poučením o koncentračnej zásade Civilného sporového poriadku. Súd prvej
inštancie zamietol návrh žalobcu na písomné vyjadrenie sa vo veci s predložením ďalších, žalobcom
bližšie nešpecifikovaných dôkazov, pretože by si to vyžiadalo nariadenie ďalšieho pojednávania a
vykonanieďalšíchúkonovsúduprvejinštanciesodôvodnením,žežalobcamaldostatokčasuoboznámiť
sa s vyjadrením žalovaného k žalobe a dôkazmi predloženými žalovaným, keď výzva súdu bola

žalobcovi doručená 11. 3. 2019, pojednávanie sa konalo 6. 2. 2020 a zároveň má žalobca prístup aj k
elektronickému súdnemu spisu. Žalobca v odvolaní namietol nesprávne použitie ustanovenia § 153 C.
s. p. o sudcovskej koncentrácií konania, ktoré viedlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces.

22. Odvolací súd ďalej udáva, že z obsahu spisu vyplýva, že na pojednávaní dňa 6.
2. 2020, ktoré bolo prvým pojednávaním vo veci, žalobca požiadal súd o poskytnutie krátkej lehoty na
vyjadrenie s odôvodnením, že nedisponuje fyzicky vyjadrením žalovaného, ako aj listinnými dôkazmi,
ktoré žalovaný predložil a to napriek tomu, že nepoprel ich doručenie a potom, čo súd prvej inštancie
na pojednávaní oboznamoval s týmto vyjadrením a listinnými dôkazmi žalovaného. Z obsahu zápisnice

o pojednávaní dňa 6. 2. 2020 zároveň nepochybne vyplýva, že sa žalobca na pojednávaní k tvrdeniam
žalovaného vyjadroval, odstúpenie od zmluvy považoval žalobca za platné z dôvodu omeškania
žalovaného so zhotovením diela a to najmä z dôvodu, že žalovaný vôbec nedodal žalobcovi Analýzu, a
tým nemohol realizovať predmet diela riadne a včas. Žalobca tým odôvodňoval právo odstúpiť od zmluvypre podstatné porušenie zmluvy z dôvodu omeškania žalovaného. Odvolací súd zároveň konštatuje,
že žalobca ani na tomto pojednávaní nepredložil a ani neoznačil žiaden ďalší dôkaz na preukázanie
dôvodnosti svojich tvrdení, ktoré by zároveň spochybňovali dôvodnosť tvrdení žalovaného a dôkazov

predložených žalovaným spolu s jeho vyjadrením sa k žalobe zo dňa 14. 2. 2019 o omeškaní žalovaného
s odovzdaním diela z dôvodu absencie spolupráce žalobcu pri implementácii softvéru PLANTOUR a
TRACKMANAGER, o dodatočných požiadavkách žalobcu na systém nad rámec
zmluvného zadania a nedostatočných kapacít zo strany žalobcu a dodania celého systému žalovaným
a zároveň tvrdenie žalovaného, že dňa 20. 5. 2016 bolo zo strany žalovaného vykonané zhrnutie stavu

implementácie PLANTOUR.

23. Odvolací súd k uplatneniu ustanovenia § 153 ods. 1 C .s. p. o sudcovskej koncentrácií konania
súdom prvej inštancie v tomto súdnom konaní udáva:

24. Podľa článku 10 C. s. p. (1) Strany sporu postupujú v konaní v súlade so zákonom a podľa
pokynov súdu. (2) Súd dohliada na riadny priebeh konania, určuje lehoty a ukladá potrebné opatrenia.
(3) Súd môže určiť záväzné procesné lehoty na niektoré procesné úkony.

25. Tento princíp arbitrárneho poriadku a koncentrácie konania, na ktorom je založený Civilný sporový
poriadok, je premietnutý do ustanovenia § 153 ods. 1, 2 C. s. p. o tzv. „sudcovskej koncentrácií konania“,
podľa ktorej, každá strana sporu je povinná uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany
- vyjadrenia, návrhy, dôkazné prostriedky, včas, tak aby konanie bolo vedené hospodárne a aby bolo

o právach a povinnostiach strán sporu rozhodnuté v primeranej lehote. Má sa tým zabrániť zbytočným
prieťahom v súdnom konaní. To, či je na mieste uplatniť sudcovskú koncentráciu konania, závisí od
okolností konkrétneho prípadu.

26. Odvolací súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
26. februára 2019, sp. zn. 3Obdo/43/2018, podľa ktorého sú strany sporu povinné rešpektovať pokyny
súdu smerujúce k prejednaniu sporu, pričom zákon umožňuje súdu určiť stranám záväznú lehotu na
predloženie vyjadrení obsahujúcich skutkové tvrdenia, prípadne na predloženie návrhov na vykonanie
dôkazov s tým, že v prípade nedodržania predmetnej lehoty súd nemusí na neskôr predložené tvrdenia

alebo návrhy prihliadnuť, čo predstavuje procesnú preklúziu práva. Účelom sudcovskej koncentrácie
konania bolo zabezpečiť rýchlosť a hospodárnosť súdneho konania a zamedziť tak špekulatívnemu
postupu strán (napr. v podobe oneskorene predkladaných vyjadrení obsahujúcich nové
skutkové tvrdenia alebo nové návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré bolo možné predložiť v skoršom
štádiu konania) smerujúcemu k zbytočnému predlžovaniu konania (a k vzniku prieťahov v konaní), a

zabezpečiť tak, aby poskytnutie súdnej ochrany bolo rýchle a účinné. Tento účel koncentrácie konania
je o to výraznejší, ak je strana sporu zastúpená advokátom, ktorý by mal chápať význam a dôsledky
sudcovskej koncentrácie konania, a ktorý by mal mať dostatočné vedomosti na to, aby posúdil, že
nerešpektovanie výzvy súdu spojenej so sudcovskou koncentráciou môže mať za následok stratu sporu
na strane svojho klienta.

27. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že potom ako sa žalovaný vyjadril k žalobe a spolu s
vyjadrením predložil listinné dôkazy ako prostriedky procesnej obrany, súd prvej inštancie uznesením
zo dňa 11. 3. 2019 vyzval žalobcu, zastúpeného advokátom, aby sa v lehote 30 dní od doručenia

tohto uznesenia žalobca písomne vyjadril k vyjadreniu žalovaného zo dňa 14. 2. 2019, označil dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení a zároveň súd prvej inštancie poučil žalobcu o sudcovskej koncentrácii
civilného sporového konania podľa § 153 C. s. p. Uvedené uznesenie bolo žalobcovi a právnemu
zástupcovi žalobcu doručené 11. 3. 2019. Žalobca však na uvedenú výzvu súdu
prvej inštancie vôbec nereagoval. Na nariadenom pojednávaní dňa 6. 2. 2020, ktorého predvolanie bolo

žalobcovi a právnemu zástupcovi žalobcu doručené 17. 10. 2019, na ktoré sa dostavili obe strany
sporu, súd prvej inštancie umožnil obom stranám sporu vyjadriť sa k žalobe a k vyjadreniu žalovaného
a k dôkazom predloženým stranami sporu. Žalobca sa k predmetu sporu vyjadril, avšak sa nevyjadril
k dôkazom predloženým žalovaným, a zároveň nepredložil a ani neoznačil žiadne ďalšie dôkazypreukazujúce tvrdenia žalobcu, iba požiadal súd prvej inštancie o možnosť písomne sa k vyjadreniu
žalovaného vyjadriť s odôvodnením, že ide o zložitý spor z pohľadu IT z oblasti IT služieb, že žalobca
má veľa pracovníkov, ktorí prichádzali do kontaktu so systémom PLANTOUR, pričom niektorí u žalobcu

už nepracujú a je preto potrebné, aby bola žalobcovi daná dodatočná lehota na získanie potrebných
informácií. Žalobca odôvodnil potrebu dodatočnej lehoty na vyjadrenie aj tým, že je potrebné zmeniť
petit žaloby z dôvodu synalagmatického záväzku titulom odstúpenia od zmluvy a nemožnosťou vrátenia
softvéru žalovanému, pretože softvér plne využíva spoločnosť ALTHAN, s. r. o. a pre túto spoločnosť je
softvér plne funkčný, a zmenu petitu žaloby je potrebné prekonzultovať s IT pracovníkmi.

28. Z obsahu zápisnice o pojednávaní dňa 6. 2. 2020 špecifikovaného v odseku 27. odôvodnenia
tohto rozhodnutia, odvolací súd dospel k záveru, že žalobca nepoznal dostatočne obsah spisu, a
obranu žalovaného nevyvrátil. Žalobca ani na pojednávaní dňa 6. 2. 2020 neoznačil alebo nepredložil
ďalšie dôkazy, ktorými by preukázal platné odstúpenie od zmluvy a to tým, že žalovaný nepredložil

žalobcovi Analýzu potom, čo žalobca poskytol žalovanému dodatočnú lehotu na predloženie Analýzy
a to v písomnom oznámení, v ktorom by bolo žalobcom špecifikované porušenie záväzku tak, ako
sa strany sporu dohodli v článku 14, bodu 14.4. zmluvy. Žalobca omeškanie žalovaného s Analýzou
a tým aj omeškanie s realizáciou jednotlivých častí diela neuviedol ako dôvod odstúpenia od zmluvy.
Žalobcom nebolo namietané ako sporné ani to, že riešenie zmluvne dohodnutého diela PLANTOUR a

TRACKMANAGER bolo implementované žalovaným v dvoch spoločnostiach jedného majiteľa, a to v
spoločnostiALTHANs.r.o.,ktoráriešeniezačalariadnevyužívaťa užalobcu,ktorýtotoriešenienezačal
využívať. To napokon potvrdil aj žalobca na pojednávaní dňa 6. 2. 2020, keď uviedol, že spoločnosť
ALTHAN s. r. o. softvér plne využíva a je pre ňu tento softvér plne funkčný.

29. Odvolací súd zároveň konštatuje, že na tomto pojednávaní žalovaný nepredložil žiadne nové dôkazy
a ani neuvádzal nové tvrdenia, o ktorých žalobca dosiaľ nevedel, ani ich nemohol predvídať, a ktoré
vyšli najavo až po tom, ako mal žalobca povinnosť označiť a predložiť dôkazy na
základe uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 11. 3. 2019. Ak by súd prvej inštancie návrhu žalobcu

na odročenie pojednávania z dôvodu - dodatočného vyjadrenia sa vo veci a prípadného návrhu na
vykonanie ďalšieho dokazovania a prípravy návrhu žalobcu na zmenu petitu žaloby - vyhovel, spôsobil
by tým zjavnú nerovnováhu procesných práv strán sporu v neprospech žalovaného. Súd prvej inštancie
tým, že zamietol návrh žalobcu na odročenie pojednávania, vytvoril žalobcovi, ako aj žalovanému
rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody voči

protistrane.

30. Odvolací súd za danej procesnej situácie, keď súd prvej inštancie žalobcovi, ako aj žalovanému
poskytol rovnakú možnosť na uplatňovanie ich práv a právom chránených záujmov, považuje za správny

procesný postup súdu prvej inštancie, ak využil podľa § 153 ods. 2 C. s. p. sudcovskú koncentráciu
konania a neodročil pojednávanie z dôvodu, aby umožnil žalobcovi písomne sa vyjadriť vo veci a
následne vo vyjadrení navrhnúť, alebo označiť ďalšie dôkazy.

31. Odvolací súd na základe vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie zároveň dospel k záveru,
že sila predložených dôkazov zo strany žalobcu bola nižšia, ako sila dôkazov predložených žalovaným.
Žalobca v spore nepreukázal, že potom, čo bol žalovaný v omeškaní s plnením svojho záväzku
- Analýzy zo zmluvy o dielo, poskytol žalobca žalovanému dodatočnú lehotu a to v písomnom oznámení,
v ktorom špecifikoval porušenie záväzku tak, ako sa strany sporu dohodli v článku 14, bodu 14.4.

zmluvy a zároveň žiadnym spôsobom nevyvrátil dôvodnosť tvrdení žalovaného a dôkazov predložených
žalovaným oomeškanížalovanéhosodovzdanímdielazdôvodunedostatočnejspolupráce
žalobcu pri implementácii softvéru PLANTOUR a TRACKMANAGER v zmysle zmluvy, dodatočných
požiadaviek žalobcu na systém nad rámec zmluvného zadania a nedostatočných kapacít zo strany
žalobcu a následnou stratou záujmu žalobcu o uvedené dielo žalobcu. Tvrdenie žalobcu o tom, že

nedodaním Analýzy žalovaným nemohol žalovaný vedieť konkrétne požiadavky žalobcu na dielo a tým
sa ani žalovaný nemohol dožadovať spolupráce so žalobcom a tým ani vykonávať dielo pre žalobcu
považuje odvolací súd za žalobcom nepreukázané, pretože z mailovej komunikácie medzi žalovaným a
B.. D. a A.. B. G. predloženej žalovaným nepochybne vyplýva, že časti diela boli žalovaným žalobcovidodané a so zamestnancami žalobcu aj konzultované. Žalobca teda nepreukázal, že dielo nebolo
žalovaným pre žalobcu ani čiastočne vykonané a softvér, ktorý plne využíva spoločnosť ALTHAN, s. r. o.
nemôže využívať aj žalobca. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že žalobca v konaní

nepreukázal platné a účinné odstúpenie od zmluvy a zároveň nepreukázal, žeby žalovaný nevykonal ani
len čiastočne dielo pre žalobcu v takom rozsahu, aby žalobcovi vznikol nárok na vrátenie sumy 3.752,-
eur s príslušenstvom.

32. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie o
zamietnutí žaloby v celom rozsahu. Taktiež potvrdil ako vecne správny výrok rozsudku súdu prvej
inštancie o trovách konania, ktorým súd žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal nárok na plnú
náhradu trov konania.

33. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanému, ktorý bol v tomto
odvolacom konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť
neúspešný žalobca. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C. s. p. rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením.

34. Totorozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 C. s. p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.) Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu

vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C. s. p.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C. s. p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd

dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C. s. p.

V dovolaní podľa § 428 C. s. p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).