Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. september 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6S/5/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8020200048
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8020200048.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek

senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Marianny Hirkovej v právnej veci žalobcu DD21 s.r.o., so
sídlomŠvábska107,Prešov,IČO:43818030,právnezastúpenýBENČÍK&PARTNERSADVOKÁTSKA
KANCELÁRIA, s.r.o. so sídlom Prešov, Aurela Stodolu 12, proti žalovanému Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, v konaní o preskúmanie zákonnosti
postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 18.12.2019 číslo: 102926541/2019 a rozhodnutia Daňového
úradu Prešov, pobočka Humenné zo dňa 25.07.2019 číslo: 101811712/2019, na základe všeobecnej
správnej žaloby takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný ako odvolací orgán podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o
správne daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(Daňový poriadok) rozhodnutie Daňového úradu Prešov, pobočka Humenné zo dňa 25.07.2019 číslo:
101811712/2019 (rozhodnutie správcu dane), ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určil
rozdiel dane v sume 24 000,- eur za zdaňovacie obdobie november 2016, t.j. nepriznal odmerný odpočet
v sume 18 682,75 eur a vyrubil daň v sume 5 317,25 eur daňovému subjektu DD21 s.r.o., Prešov (ďalej
daňový subjekt, kontrolovaný daňový subjekt, odvolávajúci sa, žalobca), potvrdil.

V odôvodní rozhodnutia odvolací orgán uviedol odvolacie námietky daňového subjektu proti rozhodnutiu
správcu dane. Žiadal, aby správca dane svoje rozhodnutie zrušil v rámci autoremedúry, alebo aby
odvolací orgán rozhodnutie zrušil v celom rozsahu a vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Finančné riaditeľstvo ako odvolací orgán v súlade s § 74 ods. 2 Daňového poriadku preskúmalo
napadnuté rozhodnutie daňového subjektu a zistilo, že správca dane vykonal u daňového subjektu
daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za
zdaňovacie obdobie november 2016. Daňová kontrola bola začatá na základe oznámenia o daňovejkontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu č. 100209643/2017 zo dňa
03.02.2017, t. j. dňa 21.02.2017. V deň začatia daňovej kontroly sa zamestnanci správcu dane dostavili
do sídla kontrolovaného daňového subjektu, ale keďže v sídle spoločnosti nebol konateľ prítomný,

doklady k výkonu daňovej kontroly predložila ekonómka. O tejto skutočnosti bol vyhotovený Úradný
záznam č. 100345137/2017 zo dňa 22.02.2017.

O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol č. 100242315/2018 zo dňa 29.01.2018,

ktorý bol spolu s výzvou č. 100243598/2018 zo dňa 29.01.2018 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným
v protokole doručený dňa 14.02.2018 daňovému subjektu.

Dňa 21.02.2018 bolo správcovi dane doručené vyjadrenie daňového subjektu k protokolu z daňovej
kontroly. Pripomienky daňového subjektu k protokolu boli prerokované so splnomocneným zástupcom

daňového subjektu, JUDr. A. B., advokátom , dňa 01.06.2018, o čom správca dane spísal zápisnicu
o ústnom pojednávaní č. 101081627/2018. Dňa 04.06.2018 vydal správca dane rozhodnutie č.
101091149/2018, ktorým daňovému subjektu určil za zdaňovacie obdobie november 2016 rozdiel v
sume 24 000,00 eur, t. j. nepriznal nadmerný odpočet v sume 18 682,75 eura a vyrubil daň v sume 5
317,25 eura.

Daňový subjekt podal proti rozhodnutiu zo dňa 04.06.2018 č. 101091149/2018 v zákonnej lehote
odvolanie a odvolací orgán rozhodnutím č. 100127447/2019 zo dňa 11.01.2019 uvedené rozhodnutie
správcu dane zrušilo a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, pretože po preskúmaní v odvolaní

uvádzaných skutočností a predloženého spisového materiálu zistil, že správca dane si nezabezpečil
dostatok dôkazov na vyhodnotenie skutkového stavu na prijatie záverov o neuznaní nároku daňového
subjektu na odpočítanie dane a získané dôkazy nevyhodnotil v súlade s § 3 ods. 3 Daňového poriadku.

Správca dane vykonal v rámci ďalšieho konania dokazovanie a dňa 25.07.2019 vydal rozhodnutie č.
101811712/2019, ktorým určil daňovému subjektu za zdaňovacie obdobie november 2016 rozdiel dane
v sume 24 000,00 eur t. j. nepriznal nadmerný odpočet v sume 18 682,75 eura a vyrubil daň v sume
5 317,25 eura.

Zo spisového materiálu vyplýva, že správca dane neuznal daňovému subjektu odpočítanie dane v sume
24 000,00 eur z faktúry č. 0202016 zo dňa 09.11.2016 od spoločnosti Cardtech, s.r.o. za dodanie tovaru,
SanDisc SD karta SDXC 512 GB Extreme PRO, v počte 400 kusov (SD karty). Podľa predložených
dokladov mal byť vyššie uvedený tovar predávaný spoločnosťou Cardtech, s.r.o. daňovému subjektu,

ktorý ho mal dodať českej spoločnosti GRAHAMELO s.r.o. do Českej republiky; česká spoločnosť mala
tento tovar dodať slovenskej spoločnosti Green Tech Power, s.r.o. na Slovensko, a táto spoločnosť mala
tento tovar dodať spoločnosti Cardtech, s.r.o. Správca dane v rámci daňovej kontroly a v ďalšom konaní
preveroval dodanie tovaru medzi uvedenými spoločnosťami.

Dňa 03.03.2017 sa k správcovi dane dostavil PhDr. Daniel Dobrovič, konateľ daňového subjektu, s
ktorým správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní (ZÚP) číslo 100393143/2017, a ktorého
informoval o zistených skutočnostiach pri výkone daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie november
2016. Na ústnom pojednávaní požiadal správca dane daňový subjekt o vyjadrenie k faktúre č. 161291 zo

dňa 30.11.2016 pre odberateľa GRAHAMELO s.r.o., Česká republika, ktorou daňový subjekt deklaroval
dodanie tovaru, 400 ks kariet SanDisc SD karta SDXC 512GB Extreme PRO v celkovej hodnote 127
200,00 eur ako dodanie tovaru oslobodené od dane v zmysle § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z
pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Konateľ daňového subjektu
do ZÚP uviedol, že kontakt na odberateľa získal cez pána C., za odberateľa jednal s pánom D. A..

Objednávateľom prepravy bol daňový subjekt a prepravu tovaru zabezpečila spoločnosť Geis (Geis
Parcel SK s.r.o.). Tovar bol dodaný podľa požiadaviek odberateľa do Brna, spoločnosť Joppa Logistics
s.r.o.. Konateľ daňového subjektu predložil správcovi dane potvrdenie o prevzatí zásielky z 30.11.2016,
ktoré potvrdzuje odovzdanie zásielky, prepravu autom s EČ A. XXXFL, šofér pán A., doručovací list č.0600149172 z 02.12.2016, faktúru za prepravu č. 6994158 a faktúru č. 161291 potvrdenú odberateľom.
Z dokladov, predložených správcovi dane, vyplynulo, že tovar, ktorý mal byť dodaný spoločnosti
GRAHAMELO s.r.o. do ČR, mal daňový subjekt nakúpiť od spoločnosti Cardtech, s.r.o., ktorá mu

vystavila faktúru č. 0202016 zo dňa 09.11.2016. Konateľ daňového subjektu do ZÚP uviedol, že ho
oslovil konateľ zo spoločnosti Cardtech s.r.o., či nechce zakúpiť SD karty za účelom ďalšieho predaja
vo výhodných cenách. Komunikácia prebiehala mailom, bolo to viac mailov. Konateľ daňového subjektu
predložil správcovi dane mail z 21.10.2017, ktorým ho kontaktoval konateľ spoločnosti Cardtech, s.r.o..
Prepravu tovaru mal zabezpečovať dodávateľ, tovar bol privezený autom do sídla daňového subjektu,

ale doklad o preprave tovaru daňový subjekt nemá. Tovar mali prevziať zamestnanci daňového subjektu-
Mgr. E. E. a pán F. G., o čom bol podpísaný ručne napísaný dodací list, ktorý, podľa jeho predpokladov,
má dodávateľ. Tovar bol uložený v jednej krabici, zamestnanci pri prevzatí prepočítali počet dodaných
kariet a v tej istej krabici bol tovar odoslaný v bublinkovej fólii. Správcovi dane boli predložené aj kópie
výpisu z bežného účtu, ktoré mali potvrdiť úhrady dodávateľovi a úhrady od odberateľa.

Na základe informácií konateľa daňového subjektu správca dane zaslal na Daňový úrad Nitra dožiadanie
č. 100405847/2017 zo dňa 06.03.2017, ktorým požiadal o preverenie dodania tovaru u dodávateľa
Cardtech, s.r.o.. Dňa 30.03.2017 dostal správca dane odpoveď DÚ Nitra č. 100537027/2017 zo dňa
28.03.2017 na dožiadanie, súčasťou ktorej bola Zápisnica o miestnom zisťovaní číslo: 100513938/2017

zo dňa 27.03.2017, spísaná s konateľom spoločnosti Cardtech, s.r.o., H. I. a J. K., zamestnankyňou
účtovnej kancelárie SPEKTRUM K s.r.o. a prekladateľkou z jazyka maďarského do slovenského
a opačne. Z odpovede DÚ Nitra vyplynulo, že faktúra č. 020216 je v spoločnosti Cardtech, s.r.o.
zaúčtovaná a uvedená v záznamoch pre daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2016.
Podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti prepravu tovaru zabezpečila spoločnosť HANSEATIC Slovakia,

s.r.o. a bola fakturovaná faktúrou č. 571161274 zo dňa 30.11.2016. Preprava bola dohodnutá emailom. K
nákupu tovaru predložil konateľ spoločnosti faktúru č. 00292016 (int. č. FP16/044) od spoločnosti Green
Tech Power, s.r.o.. Podľa záznamu o prevádzke motorového vozidla, ktorý bol podkladom pre vystavenie
faktúry, mal byť tovar prepravený zo spoločnosti TRIV, s.r.o. z Bratislavy do spoločnosti DD21, s.r.o. do
Prešova.

Správca dane zaslal Daňovému úradu Bratislava dožiadanie č. 100578463/2017 zo dňa 06.04.2017
na preverenie dodania tovaru fakturovaného faktúrou č. 00292016 zo dňa 09.11.2016 od spoločnosti
Green Tech Power, s.r.o. spoločnosti Cardtech, s.r.o.. Dňa 10.07.2017 bola správcovi dane doručená

odpoveď Daňového úradu Bratislava č. 101469592/2017 zo dňa 03.07.2017, prílohou ktorej bol okrem
iných dokladov aj úradný záznam č. 100750359/2017 zo dňa 04.05.2017 o vykonaní miestneho
zisťovania dňa 03.05.2017 v sídle spoločnosti Green Tech Power, s.r.o. na ulici Gorkého 3, Bratislava.
Pracovníci Daňového úradu Bratislava zistili, že spoločnosť sa na adrese uvedenej v obchodnom
registri nenachádza. Daňový úrad Bratislava zaslal spoločnosti Green Tech Power, s.r.o. žiadosť o

zapožičanie dokladov č. 100768577/2017 zo dňa 04.05.2017, ale napriek tomu, že spoločnosť uvedenú
výzvu prevzala, požadované doklady správcovi dane nepredložila. Daňový úrad Bratislava preto zaslal
na adresu konateľa spoločnosti, pána L. E. do Maďarska predvolanie na ústne pojednávanie č.
100834578/2017 zo dňa 11.05.2017, ale písomnosť sa vrátila nedoručená s poznámkou maďarskej
pošty „adresát odsťahovaný“.

V rámci preverovania dodania českej spoločnosti GRAHAMELO s.r.o. a zaslal správca dane českej
finančnej správe žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií (MVI), aby preverila, či tento tovar
bol daňovým subjektom spoločnosti GRAHAMELO s.r.o. deklarovaného odberateľskou faktúrou č.

161291 zo dňa 30.11.2016, skutočne dodaný. Z odpovede českej finančnej správy vyplynulo, že
spoločnosť GRAHAMELO s.r.o. nespolupracuje so správcom dane, v sídle spoločnosti sa ju nepodarilo
kontaktovať, jedná sa o virtuálne sídlo. Na písomnú a riadne doručenú výzvu na predloženie dokladov
súvisiacich s predmetným obchodom nikto nereagoval, preto nie je možné poskytnúť žiadne informácie
k preverovanému obchodu. Po doručení tejto odpovede dostal správca dane ďalšiu odpoveď českej

finančnej správy, v ktorej je uvedené, že spoločnosť bez vyjadrenia a vysvetlenia doložila len doklady,
ktoré boli správcovi dane zaslané na využitie. Súčasťou zaslaných dokladov bola faktúra č. 012016 od
spoločnosti GRAHAMELO s.r.o. vystavená spoločnosti Green Tech Power s.r.o. s dátumom vyhotovenia
30.11.2016, bez uvedenia dátumu dodania tovaru a splatnosti, faktúra č. 161291 zo dňa 30.11.2016od daňového subjektu vystavená spoločnosti GRAHAMELO s.r.o. s dátumom vystavenia, 30.11.2016,
faktúra č. 17300015 od spoločnosti Joppa Logistics s.r.o. s dátumom vystavenia 05.01.2017 a
dátumom uskutočnenia zdaniteľného plnenia 31.12.2016, emailová komunikácia medzi spoločnosťou

GRAHAMELO s.r.o. a zamestnancom spoločnosti Joppa Logistics s.r.o., pánom D. A., potvrdenie o
prevzatí zásielok k preprave od daňového subjektu pre spoločnosť Geis Parcel SK s.r.o., ktorá mala
zabezpečiť prepravu tovaru od daňového subjektu spoločnosti GRAHAMELO s.r.o. do Českej republiky
do spoločnosti Joppa Logistics s.r.o, Brno, a prehľad pohybov na účte spoločnosti GRAHAMELO s.r.o.
v OTP Banka Slovensko, a.s.. Doplnenie odpovede vrátane príloh mali zamestnanci správcu dane k

dispozícii dňa 26.01.2018.

Správca dane preveroval dodanie tovaru, ktorý mal byť dodaný spoločnosti GRAHAMELO s.r.o., ale
prepravený a doručený do Brna spoločnosti Joppa Logistics s.r.o., a prostredníctvom žiadosti o MVI
požiadal českú finančnú správu o poskytnutie informácií, týkajúcich sa spoločnosti Joppa Logistics

s.r.o.. Z odpovede českej finančnej správy na žiadosť o MVI vyplýva, že prepravu tovaru vykonala
obchodná korporácie ČSAD Hodonín, a prepravu, ktorú sprostredkovávala spoločnosť Joppa Logistics
s.r.o., si objednala spoločnosť GRAHAMELO s.r.o.. Preverovaním v spoločnosti Joppa Logistics
s.r.o. bolo zistené, že spoločnosť vystavila faktúru spoločnosti GRAHAMELO s.r.o. č. 1730T0015 zo
dňa 05.01.2017, ktorú spoločnosť zahrnula do evidencie pre DPH. Zdaniteľné plnenie uvedené na

faktúre bolo objednané prostredníctvom emailu. Preverovaná zásielka bola prevzatá zamestnancom ich
spoločnosti dňa 02.12.2016 na sklad na adrese A. XXX/X, B., a to na základe informácií od zákazníka
GRAHAMELO s.r.o., uvedených v emailovej komunikácií. Malo sa jednať o jeden kartón SD kariet, avšak
oni obsah zásielky nekontrolujú. Zásielka sa podľa emailových dispozícií od spoločnosti GRAHAMELO
s.r.o. mala prevziať hneď v ten istý deň, avšak zásielka prevzatá nebola, preto bola skladovaná v

ich sklade do 10.01.2017. Dňa 10.01.2017 bola emailom zo strany spoločnosti GRAHAMELO s.r.o.
objednaná preprava tohto tovaru na adresu Green Tech Power s.r.o., sklad Agátová 22, 844 15
Bratislava - Dúbravka. Na túto požiadavku bolo reagované emailovou ponukou prepravy, ktorá bola
akceptovaná. Za spoločnosť Joppa Logistics s.r.o. jednal pán M. K. - špecialista logistiky. Preprava
bola sprostredkovaná, spoločnosť Joppa Logistics s.r.o. objednala prepravnú službu v spoločnosti

TOPTRANS EU a.s., organizačná zložka, ktorá je korporátnou spoločnosťou, pričom realizáciu prepravy
zadáva centrála ďalším subjektom zo skupiny TOPTRANS. Preprava tejto zásielky do Bratislavy bola
fakturovaná dodávateľom ČSAD Hodonín, a.s., TOPTRANS, Brno faktúrou č. 60711176 z 20.01.2017,
ktorej prílohou bol doklad, preukazujúci prevzatie zásielky na adrese Green Tech Power s.r.o.,
Agátová 22, Bratislava dňa 13.01.2017. Zásielku prevzal pán N.. Uvedená preprava bola následne

prefakturovaná spoločnosti GRAHAMELO s.r.o., Praha.

Konateľ spoločnosti Cardtech, s.r.o, pán H. I., sa do zápisnice o miestnom zisťovaní č. 100513938/2017
zo dňa 27.03.2017 vyjadril, že prepravu tovaru pre daňový subjekt zabezpečila spoločnosť HANSEATIC

Slovakia, s.r.o.. Zo záznamu o prevádzke motorového vozidla, ktorý bol podkladom pre vystavenie
faktúry za prepravu tovaru číslo 571161274 zo dňa 30.11.2016, vyplýva, že tovar mal byť prepravený zo
spoločnosti TRIV, s.r.o., Agátová 22, Bratislava do spoločnosti DD21 s.r.o., Švábska 107, Prešov.

Správca dane preto výzvou č. 102330933/2017 zo dňa 08.11.2017 vyzval spoločnosť HANSEATIC
Slovakia, s.r.o., Bratislava, aby poskytol správcovi dane fotokópie dokladov, týkajúcich sa faktúry
č. 571161274, najmä objednávku fakturovanej prepravy, a v prípade, že dodanie prepravnej služby
bolo zabezpečované dodávateľským spôsobom, fotokópiu faktúry vystavenej dodávateľom tejto služby,
vrátane dokladu potvrdzujúceho realizáciu fakturovanej prepravy a objednávky, z ktorej budú zrejmé

pokyny o mieste nakládky, vykládky.

Na základe zaslanej výzvy, spoločnosť HANSEATIC Slovakia s.r.o., Bratislava poskytla správcovi dane
emailovú komunikáciu objednávky prepravy Bratislava - Prešov zo strany spoločnosti Cardtech, s.r.o.,

Komárno a doklady, preukazujúce realizáciu prepravy z Bratislavy do Prešova spoločnosťou ADRIA
s.r.o., a to dodávateľskú faktúru za prepravu tovaru č. 2016170 z 11.11.2016, zasielateľský príkaz, podľa
ktorého bol určený dátum nakládky 10.11.2016, miesto nakládky TRIV s.r.o., Agátová 22, Bratislava
a dátum vykládky 11.11.2016, miesto vykládky DD21 s.r.o., Švábska 107, Prešov, a tiež záznam oprevádzke vozidla nákladnej prepravy s potvrdením spoločnosti, v priestoroch ktorej bol tovar naložený
a potvrdením príjemcu tovaru. Odpoveď bola správcovi dane doručená dňa 15.11.2017. Zo zistení,
dokladov a písomností, ktoré mal správca dane k dispozícii, vyplynulo, že začiatok a koniec prepravy

tovaru je v spoločnosti TRIV, s.r.o., Bratislava.

Dňa 11.12.2017 vykonali zamestnanci správcu dane miestne zisťovanie u daňového subjektu TRIV,
s.r.o., na ktorom sa zúčastnil L. G. O., konateľ spoločnosti, a L. E. N., logistický manažér v spoločnosti, o

čombolaspísanázápisnicaomiestnomzisťovaníč.102541255/2017.Predmetommiestnehozisťovania
bolo preverenie skutočností súvisiacich s prepravou tovaru, ktorý bol predmetom intrakomunitámeho
dodania do iného členského štátu, a ktorý bol podľa zistení správcu dane odoslaný zo spoločnosti TRIV,
s.r.o., Agátová 22, Bratislava a následne znovu doručený z Českej republiky na tú istú adresu.

Prítomným zástupcom spoločnosti TRIV, s.r.o. bol predložený k nahliadnutiu záznam o prevádzke
motorového vozidla zo dňa 10.11.2016 o odoslaní a doručení zásielky od spoločnosti TRIV, s.r.o.
daňovému subjektu a doklad o prevzatí zásielky zo dňa 12.01.2017, podľa ktorého bola na adresu
Agátová 22, Bratislava doručená zásielka z Českej republiky, ktorú prevzal L. N..

Zamestnanci správcu dane požiadali konateľa spoločnosti o predloženie všetkých dokladov a
písomností, ktoré má k dispozícii, vrátane prípadnej mailovej komunikácie, na základe ktorej by bolo
možné identifikovať osobu, pre ktorú bolo zabezpečované odoslanie zásielky v novembri 2016 a prijatie
zásielky v januári 2017.

K požiadavke zamestnancov správcu dane sa vyjadril Ing. N., ktorý uviedol, že prijatie zásielky v
novembri 2016 a jej uskladnenie a odovzdanie na prepravu bolo realizované na základe pokynov pána
E., konateľa spoločnosti Green Tech Power, s.r.o., Bratislava. S touto spoločnosťou majú uzatvorenú

zmluvu o uskladňovaní. Pokyny boli doručované emailom. Podľa pokynov pána E. bola zásielka
odovzdaná na prepravu, ktorú mala zabezpečiť firma HANSEATTC Slovakia, s.r.o., Bratislava. Súčasne
uviedol, že pečiatka spoločnosti TRIV, s.r.o. na zázname o prevádzke motorového vozidla potvrdzuje,
že zásielka bola odovzdaná na prepravu. K prevzatiu zásielky v januári 2017 uviedol, že túto zásielku
prevzal podľa pokynov pána E. a zásielka bola odovzdaná tiež podľa emailových pokynov pána E..

Zásielku prevzal I. P. zo spoločnosti Cardtech s.r.o., Komárno.

Dokazovaním vedeným správcom zameraným na fakturáciu nákupu a predaja tovaru, 400 ks SD kariet,
bolo zistené, že tovar bol fakturovaný od 2. dodávateľa, spoločnosti Green Tech Power, s.r.o., Bratislava,

cez 1. dodávateľa spoločnosti Cardtech, s.r.o., Komárno kontrolovanému daňovému subjektu ako
tuzemský zdaniteľný obchod; kontrolovaný daňový subjekt deklaruje intrakomunitáme dodanie tovaru s
uplatnením oslobodenia od dane, a to spoločnosti GRAHAMELO s.r.o., Praha, Česká republika, ktorý
tento tovar fakturoval ako intrakomunitáme dodanie späť na Slovensko spoločnosti Green Tech Power,
s.r.o..

Po zrušení skoršieho rozhodnutia správcu dane č. 101091149/2018 zo dňa 04.06.2018 rozhodnutím
FR SR č. 100127447/2019 zo dňa 11.01.2019 a vrátení veci na ďalšie konanie a rozhodnutie správca
dane v rámci ďalšieho konania preveroval reťazec subjektov, ktoré mali byť do transakcie s SD kartami

zapojené, so zameraním na reťazec fakturácie a pohybu predmetného tovaru.

Správca dane v snahe preveriť dodanie tovaru daňovému subjektu od spoločnosti Cardtech, s.r.o.
(faktúra č. 0202015 zo dňa 09.11.2016) vykonal dňa 12.02.2019 miestne zisťovanie v sídle spoločnosti

Cardtech, s.r.o., Palárikova 1611/2, Snina, o čom spísal Úradný záznam č. 100446012/2019 zo dňa
13.02.2019.Naadresesídlaspoločnostisapodľazisteniazamestnancovsprávcudanenachádzabytový
dom, na ktorom sa označenie spoločnosti nenachádzalo. Správca dane preto oslovil zamestnancov
Mestského úradu v Snine, ktorí uviedli, že nemajú evidovanú prevádzku takejto spoločnosti, pričompodnikateľské subjekty majú povinnosť ohlasovať zriadenie prevádzky, ale ak majú na území mesta
len sídlo, túto povinnosť nemajú. Okrem toho zamestnanci Mestského úradu v Snine potvrdili, že v
meste Snina sa na Palárikovej ulici nenachádza nehnuteľnosť s označením 1611/2, ale nehnuteľnosti

označené číslami 1611/10 a 1603/2, čo sú bytové domy. Zamestnanci správcu dane preto vykonali
miestne zisťovanie aj na adrese A. XXXX/X, P., zistili, že na tejto adrese sa nachádza bytový dom, ale
spoločnosť Cardtech, s.r.o. sa nenachádzala ani na tejto adrese.

Správca dane v rámci vyrubovacieho konania zaslal žiadosti o MVI českej a maďarskej finančnej
správe a v súvislosti so zaslaním žiadosti vydal rozhodnutie č. 100447047/2019 zo dňa 13.02.2019
o prerušení daňového konania u daňového subjektu vo veci vyrubovacieho konania za zdaňovacie
obdobie november 2016. Uvedené rozhodnutie prevzal daňový subjekt dňa 19.02.2019.

Správca dane opäť preveroval dodanie tovaru českej spoločnosti GRAHAMELO s.r.o. a zaslal
českej finančnej správe žiadosť o MVI. Z odpovede českej finančnej správy vyplýva, že spoločnosť
GRAHAMELO s.r.o. s českou finančnou správou nespolupracuje a sídlo spoločnosti je virtuálne.
Na predvolania českej finančnej správy, ktoré boli doručené uplynutím úložnej lehoty, spoločnosť
nereagovala.

Správca dane zaslal žiadosť o MVI aj maďarskej finančnej správe, aby preverila dodanie tovaru od
spoločnosti Green Tech Power, s.r.o. spoločnosti Cardtech, s.r.o. (faktúra č. 00292016 - int. č. FP16/044)
a dodanie tovaru od spoločnosti GRAHAMELO s.r.o. spoločnosti Green Tech Power, s.r.o. (faktúra č.

012016).

Z odpovede maďarskej finančnej správy vyplynulo, že nariadili spoločnosti kontrolu na preverenie
daňových povinností, maďarská finančná správa zaslala pánovi E. dňa 04.03.2019 elektronicky

informáciu o začiatku kontroly a predvolala pán E. na daňový úrad, ale zásielka nebola prevzatá. Preto
bola pánovi E. na adresu jeho bydliska zaslaná dňa 26.03.2019 oficiálna zásielka, ale vrátila sa s
poznámkou „presťahovaný na inú adresu“. Správca dane vykonal miestne zisťovanie v mieste bydliska
pána E., ale na adrese jej sídla sa nachádza opustený rodinný dom, kde pán E. býval, ale ako uviedli
susedia, pred 5 rokmi sa odsťahoval do Budapešti. Z daňového priznania k dani z príjmu maďarská

finančná správa zistila, že v daňovom priznaní bol priznaný len príjem zo zamestnania za rok 2016 a za
rok 2017. V priznaniach nie je uvedený žiadny iný príjem. Maďarská finančná správa nemá informácie,
či prijal príjem zo zahraničia, a nemá ani informácie o mieste pobytu pána E., je nekontaktný a nepodal
žiadne dokumenty.

Po obdŕžaní informácií od českej a maďarskej finančnej správy vydal správca dane oznámenie o
pokračovaní v daňovom konaní č. 101219139/2019 zo dňa 22.05.2019, ktoré daňový subjekt prevzal
dňa 27.05.2019.

Z informačného systému finančnej správy správca dane zistil, že spoločnosť Green Tech Power, s.r.o.
podávala za zdaňovacie obdobia roku 2016 daňové priznania k dani z pridanej hodnoty a podľa údajov
v nich uvedených realizovala zdaniteľné obchody v tuzemsku v hodnote 1 249 107,42 eura a do iných
členských štátov dodala tovar v hodnote 1 094 915,72 eura. V daňovom priznaní k dani z príjmov

právnických osôb za rok 2016 vykázala spoločnosť výnosy vo výške 0,00 EUR, náklady vo výške 0,00
EUR a hospodársky výsledok 0,00 EUR. Za rok 2017 spoločnosť podala daňové priznania k dani z
pridanej hodnoty len za obdobia január až apríl 2017 a daňové priznanie k dani z príjmov právnickej
osoby nepodala.

Následne sa odvolací orgán vysporiadal s jednotlivými odvolacími námietkam daňového subjektu:K námietkam daňového subjektu, týkajúcim sa dĺžky trvania vyrubovacieho konania, porušenia § 68 ods.
3daňovéhoporiadkuazmeškanialehotynavydanierozhodnutia,FRSRuviedol,že súneopodstatnené.
Poukázal, že lehota, upravená v § 68 ods. 3 Daňového poriadku, na ktorý sa daňový subjekt odvoláva,

sa vzťahuje na postup správcu dane pri vyrubovacom konaní, ktoré v zmysle § 68 ods. 1Ddaňového
poriadku začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1
Daňovéhoporiadkuakončídňomdoručeniarozhodnutiadaňovémusubjektu,akdaňovýsubjektpredloží
vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole, a to v lehote určenej vo výzve na vyjadrenie sa k zisteniam
uvedeným v protokole.

Podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania
poslednej zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného záznamu, najneskôr však
do troch mesiacov od uplynutia lehoty určenej správcom dane podľa § 68 ods. 3, prvej vety.

Vzhľadomnato,žeDaňovýporiadoknestanovujelehotunavykonanievyrubovaciehokonania,vprípade

vrátenia veci na ďalšie konanie a rozhodnutie, je potrebné dodržať všeobecné lehoty stanovené v §
65 Daňového poriadku . Lehota sa vtedy počíta od doručenia právoplatného rozhodnutia odvolacieho
orgánu správcovi dane, ktorým bolo zrušené rozhodnutie správcu dane a vec vrátená na ďalšie
konanie a rozhodnutie. Ak odvolací orgán zruší rozhodnutie správcu dane a vráti vec na ďalšie konanie
a rozhodnutie, vráti týmto postupom správcu dane do vyrubovacieho konania, ktoré začalo dňom

nasledujúcim po dni doručenia protokolu spolu s výzvou podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku. Správca
dane je teda povinný dodržať lehotu na vydanie rozhodnutia do 15 dní od spísania poslednej zápisnice
o výsledku a priebehu dokazovania s daňovým subjektom, a zároveň je povinný dodržať aj všeobecnú
lehotu stanovenú v § 65 Daňového poriadku, ktorá sa počíta od nasledujúceho dňa po doručení všetkých
spisov odvolacím orgánom správcovi dane.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací orgán konštatoval, že právoplatné rozhodnutie FR SR č.
100127447/2019 zo dňa 11.01.2019, ktorým bolo zrušené rozhodnutie správcu dane č. 101091149/2018
zo dňa 04.06.2018, bolo správcovi dane doručené dňa 29.01.2019. V súlade s ustanovením § 61 ods.
1 písm. b) Daňového poriadku bolo na základe rozhodnutia č. 100447047/2019 zo dňa 13.02.2019

vyrubovacie konanie prerušené od 14.02.2019. Po pominutí dôvodov na prerušenie daňového konania
správca dane pokračoval vo vyrubovacom konaní od 17.05.2019, o čom daňovému subjektu zaslal
Oznámenie o pokračovaní v daňovom konaní č. 101219139/2019 zo dňa 22.05.2019.

Správca dane žiadosťou o predĺženie lehoty č. 101310364/2019 zo dňa 30.05.2019 požiadal FR

SR o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia o 90 dní, FR SR žiadosti vyhovelo a listom č.
101353076/2019-1700302/1051 zo dňa 04.06.2019 lehotu na vydanie rozhodnutia správcovi dane
predĺžilo. O predĺžení lehoty bol daňový subjekt oboznámený Upovedomením č. 101428041/2019 zo
dňa 11.06.2019, ktoré prevzal dňa 17.06.2019. O výsledkoch vyrubovacieho konania správca dane
spísal dňa 25.07.2019 Úradný záznam č. 101810326/2019 a dňa 25.07.2019 vydal rozhodnutie č.

101813712/2019, ktoré bolo odovzdané na poštovú prepravu dňa 26.07.2019. Z uvedeného vyplýva, že
60-dňová lehota na vydanie rozhodnutia, definovaná v ustanovení § 65 ods. 1 Daňového poriadku, bola
na základe žiadosti správcu dane v súlade s ustanovením § 65 ods. 2 Daňového poriadku predĺžená
o 90 dní. To znamená, že lehota na vydanie rozhodnutia uplynula dňa 28.09.2019, takže správca dane
túto lehotu dodržal a dĺžka vyrubovacieho konania a lehota na vydanie rozhodnutia nebola prekročená.

K námietkam daňového subjektu, týkajúcim sa preverenia dodania tovaru v spoločnosti Cardtech, s.r.o.,
odvolací orgán poukázal, že správca dane získal informácie týkajúce sa nákupu tovaru už v rámci
daňovej kontroly prostredníctvom dožiadania č. 100405847/2017 zo dňa 06.03.2017 zaslaného na
Daňový úrad Nitra. Zo zápisnice z miestneho zisťovania číslo: 100513938/2017 zo dňa 27.03.2017,

ktorábolaprílohouodpovedezDaňovéhoúraduNitra,spísanejskonateľomspoločnostiCardtech,s.r.o.,
pánom H. I., vyplynulo, že tovar, ktorý mal byť dodaný daňovému subjektu, mala spoločnosť Cardtech,
s.r.o. nakúpiť od spoločnosti Green Tech Power, s.r.o. (faktúra č. 00292016, int. č. FP16/044).

Keďže FR SR zaviazalo správcu dane, aby v ďalšom konaní vypočul konateľa spoločnosti Cardtech,
s.r.o. a získal informácie, od koho nadobudol tovar, ktorý mal dodať v zdaňovacom období november
2016 daňovému subjektu, správca dane sa snažil vypočuť konateľa spoločnosti, ale spoločnosť
medzitým zmenila sídlo a z Komárna sa presťahovala sa do Sniny, a novým konateľom spoločnosti saod 17.01.2019 stal občan Maďarska, pán G. K.. Správca dane preto využil možnosť preveriť si sídlo
spoločnosti s tým, že získa vyjadrenie konateľa spoločnosti k fakturovanej obchodnej transakcii, a ďalšie
podporné informácie, týkajúce sa týchto transakcií, ale spoločnosť na adrese uvedenej vo výpise z

obchodného registra SR nesídli. Výsledky miestneho zisťovania sú podrobne rozpísané v Úradnom
zázname z miestneho zisťovania č. 100446012/2019 zo dňa 13.02.2019.

Odvolací orgán k týmto námietkam daňového subjektu argumentoval, že je v kompetencii správcu
dane, akým spôsobom si zabezpečí dôkazy. Správca dane zvolil z vyššie uvedeného dôvodu možnosť

preveriť dodávky tovaru prostredníctvom miestneho zisťovania s tým, že požiada konateľa spoločnosti
o vyjadrenie. Tento spôsob získavania dôkazov Daňový poriadok nevylučuje.

Odvolací orgán preto konštatoval, že správca dane ustanovenie § 74 ods. 4 Daňového poriadku
neporušil, preto námietky daňového subjektu považuje za neopodstatnené.

K námietkam daňového subjektu ohľadom postupu správcu dane pri daňovom a vyrubovacom konaní
a nevykonaniu svedeckých výpovedí svedkov E. E., A. a F. G. odvolací orgán argumentuje, že
výpovede uvedených svedkov by na zistenia správcu dane počas daňovej kontroly a závery správcu
dane, uvedené v rozhodnutí nemali žiaden vplyv.

S týmto záverom správcu dane sa odvolací orgán stotožnil, a ako vyplýva zo zrušujúceho rozhodnutia
FR SR číslo:100127447/2019 zo dňa 11.01.2019, na vykonanie takého úkonu správcu dane nezaviazal.
Odvolací orgán poukázal, že návrh na vypočutie svedkov nebol zo strany daňového subjektu v
rámci daňovej kontroly iniciovaný. Návrh na vypočutie svedkov daňový subjekt predložil vo vyjadrení

k zisteniam uvedeným v protokole. S týmto návrhom daňového subjektu sa správca dane riadne
vysporiadal na ústnom pojednávaní dňa 01.06.2018, z ktorého bola vyhotovená zápisnica číslo
101081627/2018. Daňový subjekt navyše neuviedol, aké nové dôkazy by mali svedkovia predložiť, resp.
aké nové skutočnosti by mali ozrejmiť.

Podľa zistení správcu dane tovar bol v rámci reťazca vyššie uvedených spoločností dodávaný, ale
dôvody neštandardných dodávok tovaru, resp. obehu tovaru medzi jednotlivými spoločnosťami takým
spôsobom ako nastali, nikto zo zúčastnených subjektov správcovi dane nevysvetlil. Tieto námietky
daňového subjektu považuje preto odvolací orgán za nedôvodné.

K námietkam daňového subjektu, že daňový subjekt uskutočnením zdaniteľného plnenia neporušil
žiaden právne záväzný právny predpis, že išlo o štandardný obchodný prípad realizovaný za účelom
dosiahnutia zisku daňovým subjektom; že skutočnosť, že odberateľ daňového subjektu tovar následne
predal obchodnému partnerovi na Slovensko, nemôže byť na ťarchu daňového subjektu; že žiaden
zákon nezakazuje českej spoločnosti následný predaj tovaru na Slovensko, keď pre českú spoločnosť

ide tiež o dosiahnutie zisku z predaja tovaru a že správca dane nespochybňuje reálnu existenciu plnenia
a sám v rozhodnutí konštatuje, že kontrolovaný daňový subjekt splnil všetky zákonné podmienky na
uplatnenie odpočítania dane definované v § 49 a § 51 zákona o DPH, odvolací orgán argumentoval, že
daňový subjekt splnil podmienky na odpočítanie dane formálne, ale v skutočnosti bol súčasťou reťazca
spoločností, ktoré dodávali tovar v kruhu tých istých spoločností. Takéto neštandardné konanie bez

ekonomického opodstatnenia nie je možné považovať za zdaniteľné plnenie v zmysle zákona o DPH,
pretoženenapĺňadefiníciupredmetudaneuvedenúv§2zákonaoDPH.Takétoobchodovaniestovarom
nemožno považovať za dodanie tovaru v zmysle zákona o DPH s nárokom na odpočítame dane. V tomto
prípadesajednaloospoločnosti,ktorémedziseboufiktívneobchodovalivrámcijednéhokolotoča.Tovar
bol prefakturovaný medzi viacerými spoločnosťami a boli dodávané medzi spoločnosťami na Slovensku,

následne vyvezené do Českej republiky a potom sa tovar vrátil pôvodnému dodávateľovi na Slovensko a
zasa distribuovaný v rámci Slovenska. Daňový subjekt o pohybe tovaru vedel, čím bol vedome zapojený
do tohto kolotoča.

Ako vyplýva zo zistení správcu dane, fakturačne prebehli jednotlivé dodávky tovaru nasledovne:
1. Tovar mal byť dodaný spoločnosťou Green Tech Power, s.r.o. spoločnosti Cardtech, s.r.o. v rámci
tuzemskej dodávky.
2. Spoločnosť Cardtech, s.r.o. mala dodať tovar daňovému subjektu.3. Daňový subjekt mal dodať tovar spoločnosti GRAHAMELO s.r.o. do Českej republiky.
4. Spoločnosť GRAHAMELO s.r.o. mala dodať tovar na Slovensko spoločnosti Green
Tech Power, s.r.o.

Dokazovaním správcu dane zameraným na prepravu tovaru bolo zistené, že
- tovar mal byť prepravený zo spoločnosti TRIV, s.r.o. daňovému subjektu,
- následne bol tovar odovzdaný na prepravu do Českej republiky a doručený do Brna, spoločnosti Joppa
Logistics s.r.o., tovar bol uskladnený a následne prepravený späť na

Slovensko,
- na Slovensku mal byť tovar doručený spoločnosti TRTV, s.r.o., prevzatý zamestnancom spoločnosti
TRIV, s.r.o podľa emailových pokynov konateľa spoločnosti Green Tech
Power, s.r.o. a podľa emailových pokynov konateľa spoločnosti Green Tech Power,
s.r.o. mal byť tovar odovzdaný spoločnosti Cardtech, s.r.o.

Preverovaním jednotlivých spoločností správca dane zistil nasledovné skutočnosti:
1./ Spoločnosť Green Tech Power, s.r.o. - miestnym zisťovaním Daňového úradu Bratislava sa zistilo,
že spoločnosť sa na adrese sídla nenachádza, konateľom spoločnosti je občan Maďarska, pán L. E.,
ktorý na predvolania nereagoval, maďarská finančná správa nezistila miesto jeho trvalého pobytu a
nepodarilo sa jej ho vypočuť, ako vyplýva z odpovede na žiadosť o MVI. V daňovom priznaní k dani

z príjmov právnických osôb za rok 2016 spoločnosť vykázala spoločnosť výnosy vo výške 0,00 EUR,
náklady vo výške 0,00 EUR a hospodársky výsledok 0,00 EUR, hoci v daňových priznaniach k dani z
pridanej hodnoty v roku 2016 vykazovala zdaniteľné obchody v tuzemsku a dodanie tovaru do iných
členských štátov. Z pohľadu FR SR sa jednalo o formálne dodávky tovaru, ktoré vlastne prebiehali len
fakturačne bez ekonomického opodstatnenia.

2./ Česká spoločnosť GRAHAMELO s.r.o.- so správcom dane nespolupracuje, má virtuálne sídlo,
dodanie tovaru nebolo potvrdené, čo uviedla česká finančná správa v odpovediach na žiadosti správcu
dane o MVI podaných v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania.
3./ Spoločnosť Cardtech, s.r.o. - konateľ spoločnosti, H. I. potvrdil dodanie tovaru aj jeho prepravu,
faktúra č. 020216 je v spoločnosti Cardtech, s.r.o. zaúčtovaná, uvedená v záznamoch pre daň z pridanej

hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2016. V rámci vyrubovacieho konania správca dane zistil, že
spoločnosť od 17.01.2019 zmenila sídlo aj konateľa a na adrese sídla sa nenachádza.

Odvolací orgán v súvislosti s preverovanými transakciami citoval z rozsudku Najvyššieho súdu SR
sp.zn 5Sžf/97/2009, týkajúci sa základnej zásady obchodného práva- poctivého obchodného styku, že

súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny
orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ
napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikania (viď § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka), ale aj o
subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí.

Vzávereodvolacíorgánskonštatoval,žesprávcadanedodanietovaruvrámcitýchtoreťazcovpodrobne
popísal v rozhodnutí číslo: 101811712/2019 pričom jednotlivé dôkazy a zistenia dôkladne vyhodnotil.
Rozhodnutie správcu dane obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti aj odôvodnenie, v ktorom
správca dane uviedol všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili
hodnotenie dôkazov, použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo, a všetky ostatné

náležitosti v zmysle § 63 Daňového poriadku, teda aj vyhodnotenie všetkých zistených skutočností a
získaných dôkazov v procese výkonu daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní po odvolacom konaní.

K námietkam daňového subjektu, týkajúcim sa miestneho zisťovania v spoločnosti Cardtech, s.r.o. a v
spoločnosti Green Tech Power, s.r.o., odvolací orgán uviedol, že nezistil pochybenie zo strany správcu

dane.

Je v kompetencii správcu dane, aký spôsob preverovania zdaniteľných plnení využije. Daňový poriadok
umožňuje správcovi dane zisťovať informácie aj prostredníctvom miestneho preverovania u dodávateľov

aodberateľov.Preverovaťskutočnostiformoumiestnehozisťovaniaapostupsprávcudaneprimiestnom
zisťovaní umožňuje ustanovenie § 37 daňového poriadku. Z ustanovenia § 37 ods. 2 Daňového poriadku
vyplýva, že miestne zisťovanie je činnosť správcu dane, v rámci ktorej vyhľadáva dôkazy, preveruje a
zisťuje skutočnosti, ktoré sú potrebné na účely správy daní.K tvrdeniu daňového subjektu, že správca dane kládol dodávateľovi daňového subjektu otázky, ktoré
mali byť predmetom ústneho pojednávania, odvolací orgán zdôraznil, že v žiadnom právnom predpise

nie je definované, aké otázky má správca dane položiť v rámci miestneho zisťovania a aké pri ústnom
pojednávaní. Predmetom miestneho zisťovania bolo predloženie dokladov a účtovníctva a preverenie
zdaniteľných obchodov medzi daňovým subjektom a spoločnosťou Cardtech s.r.o. v roku 2016 so
zameraním na november 2016, o čom bola spísaná ZÚP č. 100513938/2017 zo dňa 27.03.2017.

V rámci miestneho zisťovania poskytol konateľ spoločnosti Cardtech s.r.o. zamestnancom Daňového
úradu Nitra vyjadrenie, resp. vysvetlenie k obchodným vzťahom s daňovým subjektom; nešlo o
svedeckú výpoveď, na ktorej by sa mal zúčastniť daňový subjekt. Správca dane vykonal miestne
zisťovanie v súlade s Daňovým poriadkom a výsledky miestneho zisťovania uvedené v zápisnici z
miestneho zisťovania sú dôkazom získaným zákonným spôsobom.

V prípade preverovania spoločnosti Green Tech Power, s.r.o. vykonal Daňový úrad Bratislava na
základe dožiadania správcu dane č. 100578463/2017 zo dňa 06.04.2017 miestne zisťovanie na adrese
sídla spoločnosti Green Tech Power, s.r.o. na ulici Q. X, B. a zistil, že spoločnosť sa na adrese
uvedenej v obchodnom registri nenachádza. Spoločnosť nereagovala ani na žiadosť o zapožičanie
dokladov, hoci ju prevzala. Predvolanie číslo 10084578/2017 zo dňa 11.05.2017 bolo zaslané konateľovi

spoločnosti na adresu jeho bydliska v Maďarsku za účelom predloženia dokladov, z ktorých by bolo
možné preveriť dodávku tovaru, ale zásielka sa vrátila s poznámkou maďarskej pošty, že adresát je
odsťahovaný. Konateľ spoločnosti sa k správcovi dane nedostavil, doklady správcovi dane nepredložil,
žiadne vysvetlenia mu neposkytol, takže správca dane nebol povinný upovedomiť daňový subjekt o
jeho predvolaní . Ustanovenie § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku nebolo zo strany zamestnancov

Daňového úradu Bratislava porušené.

K námietke daňového subjektu, že preukázateľne obstaral tovar od dodávateľa, a preto nemôže byť
postihovanýten,ktokonalvdobrejviereazákonmunedávaprávneprostriedkynasledovanievýrobných
a obstarávacích procesov dodávateľov, odvolací orgán skonštatoval, že tieto námietky daňového

subjektu nie je možné akceptovať.

Poukázal, že súčasná platná právna úprava v oblasti dane z pridanej hodnoty priamo nevyžaduje od
daňových subjektov, aby sledovali a kontrolovali výrobné a obstarávacie procesy tovarov alebo služieb

u iných subjektov. Musia mať však na zreteli, že pri uplatnení práva na odpočítanie dane sú povinní
preukázať splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovení § 49 a § 51 zákona o DPH a od svojich
dodávateľov zabezpečiť pre prípadnú kontrolu také doklady, ktoré by jednoznačne a bez akýchkoľvek
pochybností preukazovali, že k zdaniteľnému obchodu došlo tak, ako to deklarujú.

Odvolací orgán zdôraznil, že správca dane nezakladal svoje závery na podvodnom konaní, a preto je
odvolávka daňového subjektu na rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-354/03, C-355/03
a C-484/03 a vo veciach C-80/11 a C-142/11 nedôvodná.

Odvolací orgán uviedol, že v tomto prípade bolo zistené zneužívajúce konanie, kedy podmienky na

uplatnenie práva na odpočítanie dane boli formálne splnené, ale jednalo sa o umelú konštrukciu za
účelom získať daňovú výhodu.

Správca dane jednoznačne preukázal, že daňový subjekt vedel, na akých obchodoch sa zúčastňuje,
vedel o zneužití systému dane z pridanej hodnoty aj vzhľadom na to, že druh tovaru sa nemenil,

množstvo tovaru zostávalo rovnaké, a že sa tovar fakturoval a dodával v rámci toho istého kolotoča
subjektov. Správca dane šetrením v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania získal dôkazy
o fakturačnom a fyzickom pohybe tovaru medzi jednotlivými spoločnosťami. Ani jedna spoločnosť
nepreukázala opodstatnenosť takýchto dodávok, ani to, kto bol vlastne konečným spotrebiteľom tovaru,
kto reálne tento tovar využil a na aké praktické účely.

Podstatou obchodnej činnosti nemôže byť len vzájomná fakturácia tovaru bez jeho praktického využitia
konečným spotrebiteľom.Odvolací orgán v tejto súvislosti poukázal na rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veci C-255/02 Halifax a
vo veci C-653/11 Paul Newey, v ktorých sa Súdny dvor EÚ problematikou zneužitia práva zaoberal. V
rozsudku vo veci C - 255/02 Halifax plc., na ktorý sa odvoláva aj správca dane vo svojom rozhodnutí,

Súdny dvor EÚ pripomenul, že boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je cieľ
uznaný a podporovaný smernicou. Zásada zneužívania práva teda znamená zákaz vyslovene umelých
konštrukcií zbavených hospodárskej reality a vytvorených iba s cieľom dosiahnuť daňovú výhodu.

Správca dane v rozhodnutí poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. lSžf/31/2016 zo dňa

17.10.2017, v ktorom sa konštatuje, že pri zneužití práva obvykle nedochádza k priamemu porušeniu
právnych noriem. Ide o situácie, kedy nenáležitým obídením vnútroštátnych pravidiel s využitím slobôd
podľa práva Európskej únie v konečnom dôsledku vznikne neodôvodnená ujma inému, v danom
prípade štátu. Keďže zásada zákazu zneužitia práva je silnejšia ako dovolenie dané právom, prestáva
byť takéto konanie subjektu výkonom práva, ale je protiprávnym konaním. Zásada zákazu zneužitia
práva je v slovenskom zákonodarstve zakotvená tiež v druhej vete ustanovenia § 3 ods. 6 zákona

č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov - „Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo
iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža
ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo
získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe
daní neprihliada.“

Námietky daňového subjektu, že správca dane nesprávne vychádzal iba z vnútroštátnych predpisov a
vec neposúdil z hľadiska práva EÚ, sú nedôvodné.

K námietkam daňového subjektu, že správca dane sa nevysporiadal s návrhmi a námietkami daňového

subjektuvžiadnomštádiudaňovéhokonania;ženeaplikovalaniustanoveniehmotnoprávnehopredpisu,
na základe ktorého neuznáva právo na uplatnenie odpočítania dane, a to ani v priebehu daňovej kontroly
a vyrubovacieho konania, následkom čoho bol vykonaný protiústavný zásah do označených základných
práv daňového subjektu, a cituje rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 3Sžf/47/2017, podľa ktorého sa
správca dane v konaní musí vysporiadať s tvrdeniami a dôkaznými návrhmi daňového subjektu, odvolací

orgán uviedol, že sú nedôvodné .

Zo spisového materiálu vyplýva, že počas výkonu daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní správca
dane postupoval v súlade s Daňovým poriadkom, dodržal všetky zásady daňového konania a práva

daňového subjektu porušené neboli. Správca dane sa zaoberal námietkami daňového subjektu,
vyhodnotil ich a vysporiadal sa s nimi. Správca dane postupoval podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku a
všetkyzískanédôkazy.Podávanénávrhydaňovéhosubjektu,akoajprijatézávery,súpodrobneuvedené
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia správcu dane.

Odvolací orgán dospel k záveru, že daňový subjekt si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť, t.j. postupoval
v rozpore § 24 ods. 1 Daňového poriadku, podľa ktorého daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti,
ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný
správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných

evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Vzhľadom na konštrukciu zákona o DPH je v záujme daňového subjektu, aby si zaobstaral dostupné
dôkazy, pretože je jeho povinnosťou preukázať splnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie

dane. Formálne boli dodržané podmienky stanovené zákonom DPH, platiteľ predložil faktúry, avšak
samotné doklady nepreukazujú reálne uskutočnenie zdaniteľných plnení. Daňový subjekt mal a mohol
predpokladať, že správca dane bude preverovať reálnosť deklarovaných zdaniteľných plnení a mal si k
svojim tvrdeniam zaobstarať dostatok dôkazov na to, že tovar reálne kúpil a dodal odberateľom.

Správca dane pri daňovej kontrole a vyrubovacom konaní postupoval v zmysle platných právnych
predpisov, dôsledne posudzoval dôkazy a zistené skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane,
pričom pri hodnotení dôkazov postupoval podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov, t. j. hodnotil všetky
dôkazypodľasvojejúvahy,atokaždýdôkazjednotlivoavšetkydôkazyvichvzájomnejsúvislosti,pričomprihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo v zmysle § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Svoje
zistenia podrobne a zrozumiteľne uviedol v protokole a v odvolaním napadnutom rozhodnutí.

II.
Argumenty žalobcu v žalobe

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného aj rozhodnutia správcu
dane, a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uplatnil si nárok na náhradu trov
konania a žiadal, aby súd nariadil pojednávanie. V žalobe zároveň podal návrh na priznanie odkladného
účinku podľa § 185 SSP.

Žalobca vzniesol námietky v hmotnoprávnej a procesnoprávnej rovine k rozhodnutiu správcu dane a aj
k rozhodnutiu žalovaného.

Poukázal, že žalovaný neuznal žalobcovi za zdaňovacie obdobie november 2016 právo na odpočítanie
dane z pridanej hodnoty z dodávateľskej faktúry od dodávateľa Cardtech, s.r.o. za nákup 400 ks SD
kariet v sume 24 000,- eur. Žalovaný a správca dane pritom neuviedli žiadne porušenie hmotnoprávneho
predpisu, o ktoré opierajú svoje rozhodnutia o určení rozdielu dane. Argumentáciou na odmietnutie
odpočítania DPH zo strany správcu dane bolo, že na právny úkon, alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre

zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom
je účelové obchádzanie daňových povinností, alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by
inakneboldaňovýsubjektoprávnený,aleboktorýchvýsledkomjeúčelovézníženiedaňovýchpovinností,
sa pri správe daní neprihliada v zmysle ustanovenia § 3 ods. 6 Daňového poriadku. Žalovaný v
napadnutom rozhodnutí uviedol, že v tomto prípade bolo zistené zneužívajúce konanie, kedy podmienky

na uplatnenie práva na odpočítanie dane boli formálne splnené, ale jednalo sa o umelú konštrukciu
za účelom získať daňovú výhodu. Táto argumentácia správcu dane a žalovaného neobstojí, pretože
žalobca uskutočnením zdaniteľného plnenia neporušil žiaden právne záväzný právny predpis. Išlo
o štandardný obchodný prípad realizovaný za účelom dosiahnutia zisku. Skutočnosť, že odberateľ
žalobcu tovar následne predal obchodnému partnerovi na Slovensko nemôže byť pripísaná na ťarchu

žalobcu. Žiaden zákon nezakazuje českej spoločnosti následný predaj tovaru na Slovensko, keď pre
českú spoločnosť ide tiež o dosiahnutie zisku z predaja tovaru. Platí to o to viac, keď správca dane
nespochybňuje reálnu existenciu plnenia.

Zdôraznil, že dodávateľ spoločnosť Cardtech, s.r.o. má vystavenú faktúru riadne zaúčtovanú, uvedenú
v záznamoch pre daň z pridanej hodnoty, daň bola riadne priznaná a odvedená. Dodávateľ označil
svojho dodávateľa spoločnosť Green Tech Power, s.r.o., od ktorého nadobudol tovar a prepravnú
spoločnosť HANSEATIC Slovakia, s.r.o., ktorá zrealizovala prepravu tovaru. Na základe uvedeného
bolo uskutočnenie zdaniteľného obchodu zo strany dodávateľa jednoznačne a nespochybniteľné

preukázané. Zároveň český odberateľ žalobcu spoločnosť GRAHAMELO s.r.o. Praha zaslal českej
finančnej správe faktúru - daňový doklad a ďalšie požadované doklady, čím došlo zo strany odberateľa
k potvrdeniu uskutočnenia zdaniteľného plnenia. Žalobca preukázal reálne uskutočnenie zdaniteľného
plnenia pri nákupe tovaru od svojho dodávateľa a následný predaj tovaru svojmu odberateľovi. V danom
prípade bola potvrdená aj prepravu tovaru k žalobcovi a následne preprava tovaru pre odberateľa

žalobcu. Žalobca si splnil vlastnú dôkaznú povinnosť a konal v súlade so zákonom, čo potvrdzuje aj
samotný správca dane, preto je rozhodnutie o určení rozdielu dane vydané v rozpore so zákonom a
zisteným skutkovým stavom veci.

Uviedol,ževrámcivýkonudaňovejkontrolyavyrubovaciehokonaniasosprávcomdanespolupracovala
predložil správcovi dane všetky doklady a vysvetlenie k zdaniteľnému obchodu. Žalobca vyčerpávajúcim
spôsobom preukázal reálnu existenciu tovaru a jeho nákup a predaj svojim obchodným partnerom.
Žalobca nebol iniciátorom obchodnej spolupráce. Konateľ dodávateľa spoločnosti Cardtech, s.r.o.kontaktoval žalobcu za účelom nadviazania obchodnej spolupráce. Ponúkol žalobcovi možnosť nakúpiť
SD karty za výhodné ceny. Žalobca ako podnikateľský subjekt, ktorého základným cieľom je dosiahnutie
zisku z podnikateľskej činnosti, využil túto možnosť a SD karty nakúpil, aby ich následne mohol predať

so ziskom. Žalobca predložil správcovi dane e-mail od konateľa dodávateľa, ktorý ho oslovil. Žalobca
nerozumie na základe akých dôkazov a skutočností dospel žalovaný a správca dane k tomu, že
žalobca údajne vedel, na akých obchodoch sa zúčastňuje, vedel o zneužití systému DPH. Ide iba o
konštatovanie žalovaného, ktoré však nie je podporené žiadnym dôkazom. Pokiaľ obchodný partner
žalobcu mal úmysel zneužiť systém DPH tak, za túto skutočnosť žalobca zodpovedať nemôže a nemôže

byť pripísaná na vrub žalobcu. Žalobca bol a je poctivým podnikateľským subjektom, ktorý vykonáva
svoju činnosť v súlade so zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpisy s cieľom dosiahnuť
zisk z podnikania. Žalobca predložil správcovi dane všetky doklady a poskytol podrobné vysvetlenie k
zdaniteľnému obchodu, označil svojho dodávateľa a odberateľa, čím podľa jeho názoru si splnil vlastné
dôkazné bremeno. Žalobca v plnej miere splnil svoju dôkaznú povinnosť a v súlade s § 24 ods. 1
Daňového poriadku preukázal všetky skutočnosti, ktoré uviedol v daňovom priznaní. Preukázal údaje

uvedené v daňovom priznaní listinnými dôkazmi a vyjadreniami a údaje uvedené v daňovom priznaním
boli potvrdené aj materiálnou existenciou plnenia a potvrdené dodávateľom žalobcu a odberateľom
žalobcu. Žalobca má za to, že vyčerpávajúcim spôsobom preukázal dodávateľsko-odberateľský vzťah
medzi ním a dodávateľom a oprávnenosť odpočítania DPH z dodávateľskej faktúry. Namietal neuznanie
odpočítania DPH žalovaným a vyrubený rozdiel dane považuje za svojvoľné a ničím neodôvodnené

rozhodnutie žalovaného, ktoré je postavené iba na subjektívnom názore žalovaného, ktorý pripisuje
žalobcovi účasť na daňovom podvode bez jediného relevantného dôkazu.

Poukázal, že správca dane počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nevykonal štandardné

dokazovanie a neumožnil žalobcovi konfrontovať sa s niektorými dôkazmi. Postup správcu dane, ktorým
odmietol žalobcovi priamo sa zúčastniť procesných úkonov, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, dávať
svedkom otázky pri ústnom pojednávaní trpí vadou nezákonnosti. Správca dane konal v rozpore so
základnými zásadami správy daní a odmietol žalobcovi daňovú spravodlivosť. Považuje napadnuté
rozhodnutia žalovaného a správcu dane za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nedostatočne

zistený skutkový stav daňovej veci. Správca dane porušil § 3 ods. 2 Daňového poriadku. Správca dane
je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez
zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu
dane.

Namietal vedenie daňovej kontroly a vyrubovacieho konania z dôvodu odmietnutia návrhov žalobcu na
vykonanie dokazovania. Opakovane navrhoval vypočuť ako svedkov E. E. E., F. G. a zamestnanca
spoločnosti Geis Parcel SK s.r.o. pána A.. Správca dane a žalovaný navrhované dôkazy nevykonali
s odôvodnením, že ich svedecké výpovede by nemali vplyv na závery správcu dane. Žalobca je

presvedčený, že títo navrhovaní svedkovia by ovplyvnili závery správcu dane, a preto bolo potrebné
vykonať výsluch týchto svedkov. Správca dane paušálne zamietal návrhy na vykonanie dokazovania
požadované žalobcom, čím znemožnil objektívne zistiť skutkový stav daňovej veci. Podľa názoru
žalobcu týmto konaním správcu dane došlo k prenosu dôkaznej povinnosti zo žalobcu ako daňového
subjektu na správcu dane. Správca dane neumožnil žalobcovi preukázať oprávnenosť odpočítania dane

z pridanej hodnoty z dodávateľskej faktúry ďalšími dôkazmi, keď všetky jeho návrhy na doplnenie
dokazovania odignoroval. Postupom správcu dane boli žalobcovi odňaté základné procesné práva
účastníka konania a bola mu odňatá možnosť brániť sa v daňovom konaní a predkladať dôkazy. Žalobca
pretonamietapostupsprávcudane,ktorýbolnečinnýanekonalvsúladespovinnosťamiuloženýmimuv
článku 2 ods. 2 Ústavy SR. Ide o zásadné zákonné porušenie práv daňového subjektu a postup správcu

dane nemá oporu v Ústave SR, v daňovom poriadku a taktiež je v rozpore s princípom právnej istoty a
ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok, ktorý tvorí neodmysliteľnú súčasť princípov
právneho štátu zaručených prvou vetou článku 1 ods. 1 Ústavy SR. Za nečinnosť správcu dane treba v
podstate považovať jeho pasivitu vo veciach, ktoré mu boli predložené na vyjadrenie ako hlavný dôkaz
a návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré správca dane nevykonal. Nečinnosť spočíva v opomenutí

vykonať predpísaný úkon alebo v zbytočných prieťahoch v jeho postupe. V poslednom prípade musí
byť obsahom návrhu tvrdenie, že v konaní niet žiadnej prekážky na úkony orgánu finančnej správy, a
napriek tomu orgán finančnej správy nekoná, a toto nekonanie je nečinnosťou. Nekonanie musí byť v
rozpore s konkrétnym zákonným ustanovením, ktoré obsahuje príkaz pre správny orgán postupovať,konať, vykonávať určité procesné úkony a rozhodovať. Nečinnosť je v podstate pasivita správcu dane vo
veciach, ktoré mu boli predložené na rozhodnutie, aj keď niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky
na to, aby správca dane konal a rozhodol. Nečinnosť správcu dane je v rozpore so zásadou zákonnosti

vo verejnej správe. Správca dane pri výkone daňovej kontroly a vyrubovacom konaní konal v rozpore
s ustálenou judikatúrou a neprimerane zasiahol do práv žalobcu ako daňového subjekt, keď odmietol
vykonať dôkazy navrhované žalobcom. Daňový poriadok priznáva žalobcovi ako daňovému subjektu
viacerépráva,ktorýchrealizáciumusprávcadaneodmietol,čímdošloknezákonnostivpostupesprávcu
dane.

Poukázal, že správca dane a žalovaný sa dostatočným spôsobom nevyspriadali s námietkou týkajúcou
sa nezákonného uskutočnenia miestneho zisťovania. Správca dane dožiadal Daňový úrad Nitra o
preverenie dodania tovaru u dodávateľa Cardtech s.r.o.. Predmetom dožiadania boli otázky, ktoré bolo
možné zodpovedať iba na ústnom pojednávaní s konateľom dodávateľa. Dožiadaný správca dane

však výsluch konateľa dodávateľa neuskutočnil, a to ani na výslovný pokyn Finančného riaditeľstva
SR. Dožiadaný správca dane vykonal miestne zisťovanie, na ktorom však kládol dodávateľovi žalobcu
otázky, ktoré mali byť predmetom ústneho pojednávania, o ktorom mal byť žalobca oboznámený a
mal právo sa ústneho pojednávania zúčastniť. Žalobca poukazuje na rozsudok Krajského súdu v
Žiline č.k.: 20S/47/2011 zo dňa 06.12.2011, v ktorom krajský súd vyslovuje právny názor, že fyzické

osoby nepodávali vysvetlenia k miestnemu zisťovaniu, ale boli vypočúvaní ako svedkovia. Vyplýva to
najmä z rozsahu informácií, ktoré svedkovia poskytli daňovému úradu. Podané vysvetlenia sa netýkali
skutočnosti, ktoré mohli byť fyzicky zisťované u daňových subjektov v rámci miestneho zisťovania
(napríklad vysvetlenia k ohliadke veci alebo prevádzkarne, k účtovnej evidencii). Naopak fyzické osoby
vypovedali priamo k rozhodným skutočnostiam týkajúcich sa obchodných prípadov žalobcu. Vzhľadom

k tomu, že išlo o výsluchy, žalobca bol oprávnený dávať svedkom otázky pri ústnom pojednávaní. Na
základe uvedené žalobca má za to, že zo strany orgánov finančnej správy došlo k porušeniu § 45 ods.
1 písm. e) Daňového poriadku. Neobstojí argumentáciu žalovaného v rozhodnutí, že je v kompetencii
správcu dane, akým spôsobom si zabezpečí dôkazy a v žiadnom právnom predpise nie je definované,
aké otázky má správca dane položiť v rámci miestneho zisťovania a aké pri ústnom pojednávaní.

Odpoveď na túto otázku možno absentuje v právnom poriadku, ale je ustálená súdnou judikatúrou, kedy
súdy niekoľkokrát judikovali, že nie je možné zneužívať miestne zisťovanie za účelom preverovania
zdaniteľných obchodov otázkami na konateľov spoločností, ktoré sa netýkajú iba podávania informácii
k miestnemu zisťovaniu. Sám žalovaný v napadnutom rozhodnutí priznáva, že okrem predloženia
dokladov a účtovníctva bolo predmetom miestneho zisťovania preverenie zdaniteľných obchodov medzi

žalobcom a spoločnosťou Cardtech, s.r.o. v roku 2016 so zameraním na november 2016. Žalobca je
presvedčený, že predmetom miestneho zisťovania boli skutočnosti, ktoré mali byť predmetom ústneho
pojednávaniaatakékvantumpožadovanýchinformácii,akéžiadalsprávcadaneodkonateľadodávateľa
možnorealizovaťvýlučnenaústnompojednávaní,naktorommážalobcaakodaňovýsubjektprávobyťa
klásťsvedkomotázky.DožiadanýsprávcadaneDaňovýúradBratislava,ktorýpreverovalsubdodávateľa

žalobcu spoločnosť Green Tech Power, s.r.o. zaslal konateľovi subdodávateľa L. E. predvolanie na
ústne pojednávanie na deň 13.06.2017. O plánovanom výsluchu svedka nebol žalobca informovaný,
čím bol v rámci daňovej kontroly opakovane zo strany správcu dane porušený § 45 ods. 1 písm. e)
Daňového poriadku. Pritom je irelevantné, či sa ústne pojednávanie uskutočnilo alebo nie. Správca dane
bol povinný pred termínom ústneho pojednávania upovedomiť o plánovanom výsluchu svedka daňový

subjekt tak, aby mal možnosť sa ústneho pojednávania zúčastniť. Daňový úrad totiž nemohol dopredu
vedieť, že svedka sa nepodarí predvolať. Správca dane sa dopustil viacerých procesných chýb, ktoré
majú za následok nezákonnosť daňového konania a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením, je rovnako
nezákonné.

Zdôraznil, že je absurdné nepriznať odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, ak správca dane nemá
pochybnosti o materiálnej existencii plnenia a nespochybnil ani účtovnú evidenciu žalobcu. Ak tovar
existoval, čo nepopiera ani správca dane a ani žalovaný, potom je logické, že ho žalobca musel
zaobstarať od dodávateľa. Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď

pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Uvedené zákonné ustanovenie má autonómny
ekonomický význam. Ide o faktický stav ekonomickej výmeny, ktorý existuje napriek prípadným vadám v
právnych úkonoch, ktoré tvorili právny základ ekonomickej výmeny. Správca dane preto musí preskúmať
materiálu existenciu zdaniteľného plnenia. Ak o materiálnej existencii plnenia neexistujú pochybnosti,nemôže správca dane svojvoľne nepriznať daňovému subjektu odpočítanie dane. V žalovanom prípade
nebola spochybnená materiálna existencia plnenia a preto žalovaný nezákonne neuznal žalobcovi
odpočítanie DPH z dodávateľskej faktúry. Žalovaný dôkazy znejúce v prospech žalobcu odignoroval

a vyrubenie rozdielu dane postavil na skutočnostiach, ktoré so žalobcom priamo nesúviseli, a ktoré
žalobca žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť. Žalovaný pripisuje žalobcovi vedomosť o tom, že bol
zapojený do kolotoča pri obchodovaní s tovarom, pritom na podporu svojho názoru nepredložil jediný
relevantný dôkaz. Postup žalovaného a správcu dane je v rozpore s § 3 ods. 3 Daňového poriadku.
Napadnuté rozhodnutie vydal žalovaný v rozpore so zisteným skutkovým stavom a tým porušil základné

zásady správy daní uvedené v § 3 Daňového poriadku. Žalovaný a správca dane si urobili vlastný
subjektívny názor na dôkazy, ktoré boli vykonané v priebehu daňovej kontroly a pre správcu dane boli
smerodajné iba dôkazy, ktoré boli v neprospech žalobcu bez toho, aby sa zaoberal a vyhodnotil dôkazy
znejúce v prospech žalobcu.

Žalobca poukázal na judikatúru Európskeho súdneho dvora, ktorý vo veci C- 439/04 uviedol, že subjekty,
ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie, aby ich
plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k DPH, alebo iné
podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že stratia
svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe. S poukazom na konštantnú judikatúru Európskeho

súdneho dvora žalobca ďalej uvádza (v spojených veciach C-439/04 a C-440/04; C-4/94, C-408/98,
C-98/98; rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.: 3Sžf/24/2012), že mu nemôže byť na škodu a nemôže
mať vplyv na jeho nárok na odpočet DPH, ak boli ním vykonané obchody súčasťou reťazca obchodov
typu kolotoč (karusel) žalobca o tom nevedel a ani nemal ako vedieť.

Zdôraznil, že mu mal byť uznaný nárok na odpočet DPH, lebo nevedel a ani nemohol vedieť, že
dotknuté plnenie bolo súčasťou podvodu spáchaného predávajúcim alebo ďalším kupujúcim. Žalobca
urobil viaceré opatrenia proti fiktívnosti zdaniteľného obchodu a žiadal vykonať výsluch svedkov, ktorí
by vyvrátili pochybnosti správcu dane. Predložil správcovi dane listinný dôkaz, ktorým preukázal, že

obchodná spolupráca začala na podnet dodávateľa, ktorý žalobcovi ponúkol možnosť nákupu tovaru
za výhodné ceny. Žalobca nemal vedomosť a v žiadnom prípade nemal úmysel zúčastniť sa na
podvodnomobchodnomreťazci,akosamutosnažípripísaťžalovaný.ZustálenejjudikatúryEurópskeho
súdneho dvora ďalej vyplýva právo členských štátov vnútroštátnym právom zabezpečiť v záujme
ochranyoprávnenýchnárokovštátovnainkasoDPHpodmienkynazamedzeniezneužívaniajednotného

systému DPH, avšak s prihliadnutím na zásadu proporcionality so zamedzením neprimeraného zásahu
do práv platiteľov DPH na vrátenie DPH nimi zaplatenej v súvislosti so zabezpečovaním ich zdaniteľných
plnení na vstupe. V tomto ohľade je úprava DPH vnímaná ako právo každého platiteľa DPH na odpočet
DPH zaplatenej ním na vstupe vzťahujúce sa na všetky operácie výroby a distribúcie po odpočítaní
dane, ktorou boli priamo zaťažené jednotlivé nákladové prvky tvoriace cenu, pričom otázka, či DPH

splatná vo vzťahu k predchádzajúcim alebo nasledujúcim predajom dotknutého tovaru bola alebo nebola
zaplatená do štátnej pokladnice, nemá vplyv na právo platiteľa na odpočet DPH zaplatenej na vstupe.
Podľa rozsudku Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 12.01.2006 v spojených prípadoch C-354/03
(Optigen Ltd), C-355/03 (Fulcrum Electronics Ltd) aC-484/03 (Bond House Systems Ltd), nárok na
odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je predchádzajúca alebo následná

transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platiteľ dane nevie alebo nemôže vedieť. Každá
transakcia musí byť posudzovaná sama o sebe a charakter jednotlivých transakcii nemôže byť zmenený
predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami. Európsky súdny dvor vo svojich rozhodnutia ďalej
konštatoval, že uplatnenie nároku na odpočet dane na vstupe u osôb povinných k dani, ktorých plnenia
boli v rámci reťazca poskytnuté s úmyslom dopustiť sa podvodu, alebo pokiaľ ich plnenia nasledovali v

dodávateľskom reťazci, kedy tieto osoby o podvodnom konaní nevedeli, alebo nemohli vedieť, nemôže
byť týmto osobám odopretý.

Uviedol, že žalovaný pri svojom konaní a rozhodovaní procesne pochybil v tom, že jeho rozhodnutie

neobsahuje také dostatočné odôvodnenie, ktoré by disponovalo všetkými obsahovými zákonnými
náležitosťami stanovenými v daňovom poriadku. Uvedené pochybenie žalovaného má preto dopad na
preskúmateľnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Dokazuje to fakt, že s jednotlivými námietkami
žalobcu a ním predloženými dôkazmi sa žalovaný dostatočne nevysporiadal, neprihliadol na vysvetleniažalobcu a dôkazy predložené žalobcom odignoroval a nevykonal dôkazy navrhnuté žalobcom. Výsluchy
svedkov zamietol bez relevantného zdôvodnenia. Správca dane má povinnosť v daňovom konaní
dostatočne zistiť skutkový stav a musí pritom vykonať dokazovanie čo najúplnejšie. To síce neznamená,

že ťarcha vykonania dôkazov je len na ňom, ale na druhej strane musí mať k dispozícii všetky podklady
potrebné k vydaniu objektívneho daňového rozhodnutia. Správca dane nevykonal v daňovej kontrole
dostatočné dokazovanie, ktoré by odôvodňovalo závery uvedené v napadnutom rozhodnutí žalovaného
a preto je podľa názoru žalobcu rozhodnutie správcu dane nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a
nedostatočne zistený skutkový stav daňovej veci. V tomto bode je žalované daňové rozhodnutie vydané

v rozpore § 63 ods. 5 Daňového poriadku.

Žalobca upriamuje pozornosť súdu, že žalovaný nenaplnil dikciu zákona v intenciách, že sa dostatočne
nevysporiadal s námietkami a návrhmi na vykonanie dokazovania zo strany žalobcu ako kontrolovaného
daňového subjektu.

III.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe

K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 23.04.2020 vyjadril žalovaný, ktorý navrhol žalobu
ako nedôvodnú zamietnuť, pričom zotrval na skutkových a právnych argumentoch, ktoré boli uvedené
žalovaným v preskúmavanom rozhodnutí. Nesúhlasil s návrhom žalobcu na odklad vykonateľnosti
preskúmavaného rozhodnutia.

IV.
Skutkové a právne závery správneho súdu

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (SSP) účinného od 01.07.2016,

v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom
fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených
týmto zákonom.

Podľa§2ods.2SSP,každý,ktotvrdí,žejehoprávaaleboprávomchránenézáujmyboliporušené,alebo
priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou
orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba, alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy, alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach, alebo právom chránených záujmoch.

Podľa § 180 ods. 1 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom
prostriedku,akježalobcomfyzickáosoba,aleboprávnickáosoba.Akosobitnýpredpisnepripúšťariadny
opravný prostriedok žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

Predmetom preskúmania v danom konaní je rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu
dane, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel dane v sume
24 000,- eur za zdaňovacie obdobie november 2016, t.j. nepriznal nadmerný odpočet v sume 18 682,75
eur a vyrubil daň v sume 5 317,25 eur.Uznesením zo dňa 21.05.2020 sp. zn. 6S/5/2020-50 správny súd zamietol návrh žalobcu na priznanie

odkladného účinku správnej žalobe z dôvodu, že neboli splnené podmienky podľa § 185 písm. a/ SSP.

Správny súd preskúmal rozhodnutia a postup žalovaného aj správcu dane v rozsahu a z dôvodov
uvedených v žalobe, vypočul právneho zástupcu žalobcu, konal a rozhodol v súlade s § 114 SSP

bez prítomnosti povereného zástupcu žalovaného, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a
dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, lebo rozhodnutia aj postup daňových orgánov sú
v súlade so zákonom.

Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných

právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s

daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon.

Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa

berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,
vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti
uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú
realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňovéhozvýhodnenia,naktorébyinakneboldaňovýsubjektoprávnený,saprisprávedaníneprihliada.

Podľa § 24 ods.1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť

Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom

zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

Podľa § 45 ods. 2 písm. d/ Daňového poriadku, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k
zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých
vedenie ukladá osobitný predpis, .a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné

prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane
evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo
písomné vysvetlenia.

Podľa § 45 ods. 2 písm. e/ Daňového poriadku, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k

zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce
jeho tvrdenia.

Podľa § 3 ods. 1 zákona o DPH, zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle

akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti.

Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom
ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, právo na odpočítame dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,
ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 70 ods. 1 zákona o DPH, platiteľ je povinný viesť podrobné záznamy podľa jednotlivých
zdaňovacích období o dodaných tovaroch a službách a o prijatých tovaroch a službách; osobitne vedie
záznamy o dodaní tovarov a služieb do iného členského štátu, o nadobudnutí tovaru z iného členského
štátu, o prijatí služieb z iného členského štátu a o dovoze tovaru. V záznamoch sa uvádzajú údaje
rozhodujúce pre správne určenie dane. Na účely odpočítania dane vedie platiteľ záznamy v členení

na tovary a služby s možnosťou odpočítania dane, bez možnosti odpočítania dane a s možnosťou
pomerného odpočítania dane; v záznamoch platiteľ uvedie zdaňovacie obdobie, v ktorom vykonal
odpočítanie dane alebo pomerné odpočítanie dane. Platiteľ vedie záznamy aj o platbách prijatých pred
dodaním tovarov a služieb a o platbách poskytnutých pred dodaním tovarov a služieb.

Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú
kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za
zdaňovacie obdobie november 2016.

Na základe dôkazov získaných pri daňovej kontrole správca dane neuznal žalobcovi odpočítanie dane v
sume 24 000,00 eur z faktúry č. 0202016 zo dňa 09.11.2016 od spoločnosti Cardtech, s.r.o. za dodanie
tovaru, SanDisc SD karta SDXC 512 GB Extreme PRO, v počte 400 kusov.Dňa 04.06.2018 vydal správca dane rozhodnutie č. 101091149/2018, ktorým žalobcovi určil za
zdaňovacie obdobie november 2016 rozdiel v sume 24 000,00 eur, t.j. nepriznal nadmerný odpočet v

sume 18 682,75 eura a vyrubil daň v sume 5 317,25 eur.

Žalobca podal proti rozhodnutiu č. 101091149/2018 zákonným spôsobom a v zákonnej lehote odvolanie
ažalovanýrozhodnutímč.100127447/2019zodňa11.01.2019uvedenérozhodnutiesprávcudanezrušil
a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, pretože po preskúmaní v odvolaní uvádzaných skutočností

a predloženého spisového materiálu zistil, že správca dane si nezabezpečil dostatok dôkazov na
vyhodnotenie skutkového stavu na prijatie záverov o neuznaní nároku žalobcu na odpočítanie dane a
získané dôkazy nevyhodnotil v súlade s § 3 ods. 3 Daňového poriadku.

Správca dane vykonal v rámci ďalšieho konania dokazovanie a dňa 25.07.2019 vydal rozhodnutie č.
101811712/2019, ktorým určil žalobcovi za zdaňovacie obdobie november 2016 rozdiel dane v sume 24

000,00 eur, t.j. nepriznal nadmerný odpočet v sume 18 682,75 eur a vyrubil daň v sume 5 317,25 eur.

Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie a žalovaný rozhodnutím č. 102926541/2019 zo
dňa 18.12.2019 uvedené rozhodnutie správcu dane potvrdil.

Správca dane na základe úkonov vykonaných pri daňovej kontrole, na základe získaných informácií,
jednotlivých dôkazov a ich hodnotenia vo vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že žalobcovi nevznikol
nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúry číslo 0202016 (č. DF161267) od spoločnosti
Cardtech, s.r.o..

Podľa predložených dokladov mal žalobca tovar, nakúpený od spoločnosti Cardtech, s.r.o., dodať
českej spoločnosti GRAHAMELO s.r.o. do Českej republiky, česká spoločnosť mala tento tovar dodať
slovenskej spoločnosti Green Tech Power, s.r.o. na Slovensko, a táto spoločnosť mala tento tovar dodať
spoločnosti Cardtech, s.r.o..

Správca dane v rámci daňovej kontroly a v ďalšom konaní preveroval dodanie tovaru medzi uvedenými
spoločnosťami.

Dokazovaním správcu dane, zameraným na fakturáciu nákupu a predaja tovaru, 400 ks SD kariet, bolo
zistené, že tovar bol fakturovaný od 2. dodávateľa, spoločnosti Green Tech Power, s.r.o., Bratislava,

cez 1. dodávateľa, spoločnosti Cardtech, s.r.o., Komárno, žalobcovi ako tuzemský zdaniteľný obchod.
Žalobca deklaroval dodanie tohto tovaru ako intrakomunitárne dodanie tovaru s uplatnením oslobodenia
od dane, a to spoločnosti GRAHAMELO s.r.o., Praha, Česká republika, ktorý tento tovar fakturoval ako
intrakomunitárne dodanie späť na Slovensko spoločnosti Green Tech Power, s.r.o.

Schéma fakturačného reťazca:

1.dodávateľ

Cardech, s.r.o.
Faktúra č. 020216, 9.11.2016
ZD: 120 000,-
DPH: 24 000,-
ˇ

Kontrolovaný daňový subjekt
DD21, s.r.o.
Faktúra č. 161291, 30.11.2016
Fakturovaná čiastka:

000,-

ˇ1.odberateľ
GRAHAMELO s.r.o., Praha
Česká republika

Faktúra č. 012016, 30.11.2016
Fakturovaná čiastka:
400,00 EUR

ˇ

2.dodávateľ
Green Tech Power, s.r.o.
Faktúra č. 00292016, 9.11.2016
ZD: 119 200,-
DPH: 23840,-

ˇ

1.dodávateľ
Cardech, s.r.o.
Faktúra č. 020216, 9.11.2016

ZD:120 000,-
DPH: 24 000,-

Dokazovaním vedeným správcom dane zameraným na pohyb tohto tovaru - teda jeho prepravu - bolo
zistené, že tovar bol 10.11.2016 prepravený zo spoločnosti TRIV, s.r.o., s ktorou má 2. dodávateľ, teda

spoločnosť Green Tech Power, s.r.o., uzatvorenú zmluvu o skladovaní, priamo žalobcovi, následne bol
tovar odovzdaný dňa 30.11.2016 na prepravu do ČR, kde bol dňa 02.12.2016 doručený prepravnej
spoločnosti Joppa Logistics s.r.o., a následne bol tovar dňa 12.01.2017 prepravený naspäť na Slovensko
a doručený dňa 13.01.2017 spoločnosti TRIV, s.r.o. Tovar mal byť prevzatý zamestnancom tejto
spoločnosti podľa mailových pokynov konateľa 2. dodávateľa, spoločnosti Green Tech Power, s.r.o., a

podľa jeho mailových pokynov bol tento tovar dňa 16.01.2017 odovzdaný 1. dodávateľovi, spoločnosti
Cardtech s.r.o.

Schéma pohybu tovaru:

TRIV, s.r.o., Agátova 22, Bratislava
(spoločnosť poskytujúca služby
uskladnenia pre Green Tech Power, s.r.o. 2.dodávateľ)
ˇ

Kontrolovaný daňový subjekt DD21, s.r.o.
Faktúra č. 161291, 30.11.2016
Fakturovaná čiastka: 127 000,-
ˇ

Joppa Logistics s.r.o., Písečná 509/5, Brno, ČR
(spoločnosť poskytujúca službu uskladnenia a následnej prepravy
pre GRAHAMELO s.r.o., Praha, ČR – 1.odberateľ)
ˇ

TRIV, s.r.o., Agátova 22, Bratislava
(spoločnosť poskytujúca služby
uskladnenia pre Green Tech Power, s.r.o. 2.dodávateľ)
ˇ
1.dodávateľ Cardtech, s.r.o., Komárno

Úlohou správneho súdu v rámci preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a
predchádzajúceho postupu správneho orgánu je posúdiť, či správny orgán vecne príslušný na konaniesi zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav
dostatočne a riadne, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade
so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či

rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi
predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho
orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda
musel skúmať namietané pochybenia správneho orgánu v žalobe, či uvedené pochybenie správneho
orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť

napadnutého rozhodnutia.

V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že konkrétne vymedzenie dôvodov žaloby, z ktorých musí
byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky
rozhodnutia alebo opatrenia správnych orgánov za nezákonné - tzv. žalobných bodov- je jednou z

najdôležitejších náležitostí správnej žaloby.

Vymedzenie žalobných bodov má zásadný význam z hľadiska žalobcu v určení, čo konkrétne bude
správny súd na základe jeho žaloby preskúmavať, a z hľadiska správneho súdu v tom, čím sa zaoberať

nemôže a nebude, keďže podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby,
ak nie je ďalej stanovené inak. Zo žaloby musí byť preto pre správny súd jasné a zrozumiteľné, aké
žalobné body uvádza žalobca na podporu svojho tvrdenia podľa § 2 ods. 2 a § 177 ods. 1 SSP. Správny
súdnemôžezvlastnejiniciatívyzažalobcunahradiťžalobnédôvody,anisámnevyhľadávaďalšiemožné
vady napadnutého rozodnutia, iba ak by išlo o vady, ktoré musí posúdiť ex offo (§ 191 ods. 1 písm. a/,

b/ a g/ SSP). Keďže predmetom súdneho preskúmania je zákonnosť rozhodnutia, má včasné, správne
a úplne formulovanie žalobných bodov zásadný význam.

Podľa § 178 ods. 1 SSP, treba považovať za osobitnú náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu,

že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy,
pričom musí ísť o subjektívny práva vyplývajúce z právneho predpisu. Obligatórnou náležitosťou
žaloby je teda povinnosť žalobcu tvrdiť, že správne rozhodnutie alebo jeho časť odporuje konkrétnemu
všeobecne záväznému právnemu predpisu a toto tvrdenie právne odôvodniť. Nestačí iba všeobecné
tvrdenie, že zákon bol porušený, žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje

porušenie zákona. Za žalobné body nemožno považovať ani prostý výpočet paragrafov Správneho
poriadku, ktoré údajne žalovaný porušil, ani ich parafrázu, bez akejkoľvek špecifikácie (pozri rozsudok
Najvyššieho správneho súdu ČR sp.zn. 8Azs/134/2005). Skutkové tvrdenia obsiahnuté v správnej
žalobenemôžubyťibatypovoucharakteristikou„obvyklých“nezákonností,alemusiapredstavovaťjasne
individualizovaný, od iných konkrétnych dejov či okolností jednoznačne odlíšiteľný popis.

Správny súd preskúmava rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy predovšetkým v rozsahu
a z dôvodov uvedených v žalobe (takzvane v medziach žaloby). Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe
je správny súd viazaný a nemôže ho prekročiť. Tu platí v správnom súdnictve koncentračná zásada,

keď žalobca môže žalobné dôvody síce meniť, no rozširovať ich môže len do konca lehoty na podanie
žaloby. Po uplynutí tejto lehoty už nie je možné v priebehu konania vznášať ďalšie námietky a výhrady
proti žalobou napadnutému rozhodnutiu, a to ani v replike na vyjadrenie žalovaného, ani na pojednávaní.
Od miery precizácie žalobných bodov do značnej miery závisí, akej ochrany sa žalobcovi zo strany
správneho súdu dostane. Čím je žalobný bod všeobecnejší, tým všeobecnejšie k nemu správny súd

pristúpi a posúdi ho.

Správny súd konštatuje, že v zmysle § 24 Daňového poriadku je kontrolovaný daňový subjekt povinný

preukázať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať
v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania a vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov.V zmysle § 24 ods.2 Daňového poriadku správca vedie dokazovanie, ale povinnosť predkladať všetky
dôkazy je povinnosťou daňového subjektu, čo vyplýva aj z ustanovenia § 45 ods. 2 písm. d) Daňového

poriadku. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na Uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS
18/2018-18, v ktorom ústavný súd k dôkaznému bremenu v daňovom konaní uviedol... „ Ústavný súd
SR už v uznesení sp. zn. III. ÚS 78/2011 z 23. februára 2011 konštatoval, že „Dôkazné bremeno je
na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, §
51 zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu -

žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok
nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý
si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za
zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu
skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné
bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty

uznaný ako oprávnený“.

Najvyšší súd SR v súlade s ustálenou súdnou praxou zdôraznil, že v daňovom konaní z daňového
bremena daňovníka vyplýva dôkazná povinnosť predložiť dôkazy preukazujúce oprávnenosť jeho

nároku, vychádzajúcu z preukázania reálnosti plnenia, ktoré bolo osvedčované predloženými účtovnými
a inými dokladmi. Existencia predložených dokladov (faktúry, zmluvy) sú nepostačujúce pokiaľ
nepreukážu reálnu uskutočniteľnosť plnenia. Zo zásady objektívnej pravdy ovládajúcej daňové konanie
nevyplýva (popri dôkaznom bremene daňovníka) absolútna povinnosť správcu dane viesť dokazovanie
dovtedy, pokiaľ sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v

daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Dokazovanie zo strany
správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom.
Nebolo povinnosťou správcu dane vykonávať dokazovanie na vyvrátenie alebo potvrdenie žalobcových
tvrdení, na základe ktorých si uplatnil svoj nárok. Žalobca mal povinnosť obstarať si v rámci dôkazného
bremena dostatočné množstvo dôkazov, ktoré by preukazovali poskytnutie tvrdených služieb s tým,

že správcovi dane prináleží v rámci kontroly preverovať skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane, k
tomu patrí vyhodnotenie, vrátane možnosti spochybnenia predložených dôkazov. Daňová kontrola sa
rozumie ako základný akt správy daní a na daňové účely ňou treba rozumieť podrobné preskúmavanie
účtovných prípadoch, ako aj všetkých dokladov, ktoré sú potrebné na určenie daňovej povinnosti z
hľadiska ich hodnovernosti, úplnosti a správnosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Sžf/74/2016

zo dňa 22.11.2018).

Je teda na správcovi dane aké dôkazy vykonáva, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú
hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosti zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nej

vyvodí a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má
správca dane v priebehu konania po preverení k dispozícii.

V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súd SR č.k. III.ÚS 401/2009, ktoré

sa opiera o ustálenú judikatúru s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Sž/136/1999 zo
dňa 30.05.2009, z ktorého vyplýva záver, že dokazovanie v daňovom konaní nie je založené výlučne na
uplatňovanízásadyvyhľadávajúcej,alevzávislostiodpriebehuodkazovanianajejvzájomnomprelínaní,
uplatňovaním zásady prejednacej, ktorá akcentuje dôkaznú povinnosť daňového subjektu týkajúcu sa
jeho tvrdení.

K samotnému dôkaznému bremenu a jeho prenosu v rámci daňového konania správny súd dáva
do pozornosti skutočnosť, že judikatúra Najvyššieho súdu SR zaoberajúca sa dôkazným bremenom
v daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie uskutočňovania zdaniteľného plnenia, je

rozsiahla a prešla istým vývojom, ale v posledných rokoch sa ustálila v závere, že na preukázanie
oprávnenosti nároku na odpočet DPH nepostačuje predložiť faktúru, zmluvu, preberací protokol, a pod.,
ak im nesvedčia ďalšie preukázané okolnosti (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 705/2017,rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/40/2017, 4Sžfk/38/2017, 1Sžfk/1/2017, 6Sžfk/43/2017,
1Sžfk/82/2016, 2Sžf/93/2014, a iné).

Ústavný súd SR v rozhodnutí zo dňa 14.11.2018 č. I. ÚS 377/2018 - 53 o.i. uviedol: „Daňový subjekt
má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať.
Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie
(povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych

predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom
konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných
podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených
daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v
takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov
vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese

dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým
subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady
prejednacej.“.

Správny súd poukazuje tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/66/2016 z 31.05.2018,
kde tento súd uviedol, že „určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte
a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne
nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom
mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo

vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený,
aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti“.

Žalobca v žalobe vzniesol námietky v hmotnoprávnej aj procesnoprávnej rovine, ktoré sú takmer

totožné s námietkami uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane. V odôvodnení svojho
rozhodnutia žalovaný podrobne uviedol skutkový stav a rozsah vykonaného dokazovania správcom
dane a vysporiadanie sa s odvolacími námietkami podanými žalobcom v odvolaní proti rozhodnutiu
správcu dane. Správny súd už na tieto skutočnosti podrobne poukázal v tomto rozsudku v časti I.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného, preto na ňu odkazuje.

Správny súd zdôrazňuje, že rozhodnutia oboch inštancií daňových orgánov tvoria jeden celok (rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp.zn.2Asan/2/2016 zo dňa 27.03.2019).

Správny súd k námietkam žalobcu vznesených v hmotnoprávnej rovine na základe preskúmania
rozhodnutí oboch daňových orgánov a celého administratívneho spisu konštatuje, že sú nedôvodné.

Skutkové zistenia správcu dane preukazujú, že žalobca bol jedným z článkov reťazca spoločností,
obchodujúcich s SD kartami na základe predstieraných zdaniteľných obchodov, ktorých podstata
spočíva vo vývoze toho istého tovaru z územia Slovenskej republiky a jeho spätnom dovoze na územie
Slovenskej republiky. Deklarované obchody, v ktorých tovar obiehal medzi jednotlivými spoločnosťami,
nemajú ekonomické opodstatnenie, avšak ich výsledkom bolo získanie daňového zvýhodnenia pre

žalobcu, ktorý si uplatnil odpočítanie dane z nákupu SD kariet a následne si uplatnil oslobodenie od
dane pri dodaní tohto tovaru do Českej republiky, ktorý bol znovu prevezený na Slovensko.

Dokazovaním správcu dane, berúc do úvahy skutočný obsah právneho úkonu, je jednoznačne
preukázané, že fakturácia a preprava tovaru bola vykonávaná bez ekonomického opodstatnenia s

cieľom získania daňovej výhody - uplatnenia odpočítania dane. Na právny úkon, alebo inú skutočnosť
rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a
ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňových povinností, alebo získanie takého daňového
zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol žalobca oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženiedaňových povinností, sa pri správe daní v zmysle ustanovenia § 3 ods. 6 Daňového poriadku neprihliada,
preto správca dane v súlade so zákonom neuznal žalobcovi odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry
č. 0202016 zo dňa 09.11.2016 od spoločnosti Cardtech, s.r.o..

Tovar bol podľa faktúr prepravovaný medzi tými istými spoločnosťami medzi SR a ČR, ale ktorá
zo spoločností v konečnom dôsledku využila fakturovaný tovar na svoje podnikanie, resp. na svoju
konečnú spotrebu, nebolo preukázané. V reťazci spoločností sa navyše nachádza spoločnosť, ktorá
je nekontaktná, ktorá správcovi dane nepredložila žiadne doklady a dôkazy o tom, že tovar reálne

dodala (spoločnosť Green Tech Power, s.r.o.), a česká spoločnosť GRAHAMELO s.r.o. je nekontaktná,
s českou finančnou správou nekomunikuje, s konateľom spoločnosti sa nepodarilo skontaktovať, okrem
dokladov, ktoré predložil správcovi dane aj žalobca, uvedená spoločnosť žiadne iné dôkazy nepredložila.
Spoločnosť Cardtech, s.r.o. zmenila sídlo a z Komárna sa presťahovala sa do Sniny, a novým konateľom
spoločnosti sa od 17.01.2019 stal občan Maďarska, pán G. K..

Správcovi dane žiadne informácie, resp. potvrdenie o zdaniteľných transakciách, neboli predložené.

Správnysúdvsúvislostisdôkaznýmbremenomaspoukazomnažalobnúnámietkupoukazujenaposun
v judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, aj Ústavného súdu Slovenskej republiky v zmysle
ktorej .... „Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže,

nemôže byť nárok na odpočet uznaný ( rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
9Sžfk/1/2019 zo dňa 21.04.2020, bod 40, publikované v Zbierke stanovísk NSS SR a rozhodnutí súdov
pod R26/2021, sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11.06.2019, bod 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk
NSS SR a rozhodnutí súdov pod R6/2020 ).

Žalobca namietal, že neporušil žiaden právne záväzný právny predpis, a že žiaden zákon nezakazuje
českej spoločnosti následný predaj tovaru na Slovensko, keď jej ide o dosiahnutie zisku z predaja tovaru.

Správny súd argumentuje, že podstatou, resp. princípom a podmienkou na uplatnenie nároku
na odpočítanie dane je použitie prijatých zdaniteľných plnení na podnikanie, teda uskutočňovanie

zdaniteľných plnení. V tomto prípade sa jedná o zneužitie princípu dane z pridanej hodnoty, t. j. iba o
fakturáciu 400 ks SD kariet bez označenia konečného odberateľa, ktorý by ich mal využiť na konečnú
spotrebu.

Tvrdenie žalobcu, že skutočnosť, že nebol iniciátorom obchodnej spolupráce, pretože ho kontaktoval

konateľ spoločnosti Cardtech s.r.o. z možnosťou nakúpiť SD karty za výhodné ceny, daňové orgány
nespochybnili a nebolo to dôvodom na neuznanie odpočtu dane z faktúry od tejto spoločnosti.
Podstatou problému je, že tento tovar namiesto jeho využitia na konečnú spotrebu bol fakturovaný
českej spoločnosti GRAHAMELO, s.r.o., ktorá ho fakturovala slovenskej spoločnosti Green Tech Power,
s.r.o., ktorá ho fakturovala spoločnosti Cardtech s.r.o., od ktorej tovar na začiatku reťazca nakúpil

žalobca. Takéto obchodovanie nenesie znaky poctivého obchodného styku a štandardných princípov
obchodovania podľa Obchodného zákonníka.

Správny súd dáva do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.3Sžfk/9/2019 zverejnený
v Zbierke stanovísk a rozhodnutí NS SR pod č.4/2020, ktorého právna veta znie: Zneužitie práva sa

odlišuje od daňového podvodu, kedy nedochádza k reálnej hospodárskej činnosti. Zatiaľ čo pri zneužití
práva dochádza k uskutočneniu zdaniteľných plnení, pri daňovom podvode nedochádza k ich reálnemu
uskutočneniu na všetkých stupňoch dodávateľsko-odberateľského reťazca (najčastejšie vo vzťahu
subdodávateľ-dodávateľ)“.

Tovar jednotlivé spoločnosti nekontrolovali a žalobca predložil správcovi dane len doklady, ale
dôvod tohto neštandardného podnikania, resp. obehu tovaru medzi jednotlivými spoločnosťami takým
spôsobom, ako nastali, nikto zo zúčastnených subjektov správcovi dane nevysvetlil. Reálne ani jedna
spoločnosť nepreukázala, či vôbec nejaký tovar bol reálne prepravovaný a dodávaný medzi jednotlivými
spoločnosťami, ktoré boli súčasťou reťazca, nakoľko sa nejednalo o objemovo veľké množstvo tovaru.

Formálne boli dodržané všetky zákonné podmienky na uplatnenie nároku na odpočítanie dane, ale
šetrením správcu dane bolo jednoznačne preukázané, že išlo o neštandardné obchodovanie, cieľom
ktorého bolo získanie daňovej výhody v podobe odpočítania dane z fakturovaných zdaniteľnýchplnení a uplatnenie princípu oslobodenia dodania tovaru od dane pri jeho fakturovaní žalobcom
spoločnosti GRAHAMELO s.r.o. do Českej republiky. Takéto neštandardné konanie bez ekonomického
opodstatnenia nie je možné považovať za zdaniteľné plnenie v zmysle zákona o DPH, pretože nenapĺňa

definíciu predmetu dane uvedenú v § 2 zákona o DPH. Takéto obchodovanie s tovarom nemožno
považovať za dodanie tovaru v zmysle zákona o DPH s nárokom na odpočítanie dane.

V tomto prípade sa jednalo o spoločnosti, ktoré medzi sebou fiktívne obchodovali v rámci jedného
kolotoča. Tovar bol prefakturovaný medzi viacerými spoločnosťami a mal byť dodávaný medzi

spoločnosťami na Slovensku, následne vyvezený do Českej republiky a potom sa tovar mal vrátil
pôvodnému dodávateľovi na Slovensko a zasa distribuovať v rámci Slovenska.

Námietky žalobcu vznesené v procesnoprávnej rovine, že správca dane počas daňovej kontroly a
vyrubovacieho konania nevykonal štandardné dokazovanie, že neumožnil žalobcovi konfrontovať sa s
niektorými dôkazmi že, odmietol žalobcovi priamo sa zúčastniť procesných úkonov a vyjadrovať sa k

vykonaným dôkazom, dávať svedkom otázky pri ústnom pojednávaní, sú tiež nedôvodné .

Správca dane oboznamoval žalobcu s vykonávanými úkonmi, v žiadnom prípade neodmietol žalobcovi
priamo sa zúčastniť procesných úkonov. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane postupoval

v zmysle § 3 Daňového poriadku, zaoberal sa a preveroval všetky dokumenty a dôkazy, ktoré žalobca
správcovi dane predkladal.

K námietkam žalobcu, že správca dane nevykonal svedecké výpovede svedkov, E. E., pána A. a F.
G. správny súd argumentuje, že žalobca nijakým spôsobom neodôvodnil potrebu vykonania týchto

výsluchov, čo konkrétne by sa malo týmito výsluchmi ozrejmiť. Z rozhodnutia správcu dane vyplýva, že
návrh na vypočutie svedkov zo strany žalobcu počas daňovej kontroly nebol navrhnutý.

Správca dane v ZÚP č. 101081627/2018 zo dňa 01.06.2018 konateľa splnomocneného zástupcu
žalobcu, JUDr. Patrik Benčíka, informoval, že návrhy na vypočutie svedkov neakceptuje, pretože

skutočnosť, že tovar bol doručený do priestorov žalobcu, bol v priebehu výkonu daňovej kontroly
preukázaný listinnými dôkazmi, a tieto skutočnosti správca dane uviedol v protokole v časti „Zistenia
správcu dane, týkajúce sa pohybu tovaru“.

K návrhu žalobcu na vypočutie pána A., ktorý mal podľa neho prepraviť tovar do Českej republiky,

sa správca dane taktiež vyjadril v uvedenej ZÚP. Skutočnosť, že tovar bol prepravený do ČR, bola v
priebehu daňovej kontroly preukázaná listinnými dôkazmi, čo správca dane uviedol v protokole v časti
„Zistenia správcu dane, týkajúce sa pohybu tovaru“.
Spoločnosť GRAHAMELO s.r.o., ktorej bol tovar fakturovaný, s českou finančnou správou
nespolupracuje, má virtuálne sídlo, na písomnosti nereaguje, s konateľom spoločnosti sa nepodarilo

skontaktovať. Tovar bol doručovaný do skladov spoločnosti Joppa Logistics s.r.o., nebol prepravený a
doručený spoločnosti GRAHAMELO s.r.o., a odtiaľ mal byť opätovne dopravovaný na územie SR.

Správny súd konštatuje, že práva žalobcu porušené neboli, postup správcu dane pri daňovej kontrole
bol v súlade s Daňovým poriadkom .

K námietkam žalobcu k preverovaniu spoločnosti Cardtech s.r.o. v rámci miestneho zisťovania, správny
súd poukazuje, že je v kompetencii správcu dane, aký spôsob preverovania zdaniteľných plnení využije.
Preverovať skutočnosti formou miestneho zisťovania a postup správcu dane pri miestnom zisťovaní
umožňuje ustanovenie § 37 Daňového poriadku.

Miestne zisťovanie je vyhľadávacia činnosť správcu, na účely zabezpečenia dôkazov pre prípadnú
daňovú kontrolu, ktorú môže začať alebo ktorá už prebieha a ktorej účelom je zistiť a overiť skutočnosti,
ktoré sú potrebné na účely správy daní, pričom správca dane vychádza z účtovných záznamov
a informácií zachytených v písomnej podobe alebo na nosičoch dát (rozsudok NS SR sp.zn.

8Sžf/102/2014 zo dňa 29.09.2016). Predmetom miestneho zisťovania bolo predloženie dokladov a
účtovníctva a preverenie zdaniteľných obchodov medzi žalobcom a spoločnosťou Cardtech s.r.o. v roku
2016 so zameraním na november 2016.V rámci miestneho zisťovania poskytol konateľ spoločnosti Cardtech s.r.o. zamestnancom Daňového
úradu Nitra vyjadrenie, resp. vysvetlenie k obchodným vzťahom so žalobcom, nešlo o svedeckú
výpoveď, na ktorej by sa mal žalobca zúčastniť. Správca dane vykonal miestne zisťovanie v súlade s

Ddaňovým poriadkom a výsledky miestneho zisťovania uvedené v zápisnici z miestneho zisťovania sú
dôkazom získaným zákonným spôsobom.

V prípade preverovania spoločnosti Green Tech Power, s.r.o. vykonal Daňový úrad Bratislava na základe
dožiadania správcu dane č. 100578463/2017 zo dňa 06.04.2017 miestne zisťovanie na adrese sídla

spoločnosti Green Tech Power, s.r.o. na ulici Q. X, B., ale zistili, že spoločnosť sa na adrese uvedenej v
obchodnom registri nenachádza. Spoločnosť nereagovala ani na žiadosť o zapožičanie dokladov, hoci
ju prevzala. Predvolanie číslo 100834578/2017 zo dňa 11.05.2017 bolo zaslané konateľovi spoločnosti
na adresu jeho bydliska v Maďarsku za účelom predloženia dokladov, z ktorých by bolo možné preveriť
dodávku tovaru, ale zásielka sa vrátila s poznámkou maďarskej pošty „adresát je odsťahovaný“.

Žalovaný posúdil preverovanie dodania tovaru v tejto spoločnosti ako nedostatočné, a aj z tohto dôvodu
pôvodné rozhodnutie správcu dane zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Správca dane v
rámci ďalšieho konania zaslal žiadosť o MVI aj maďarskej finančnej správe, aby preverila dodanie tovaru
od spoločnosti Green Tech Power, s.r.o. spoločnosti Cardtech, s.r.o. a dodanie tovaru od spoločnosti
GRAHAMELO s.r.o. spoločnosti Green Tech Power, s.r.o., avšak , s pánom E., konateľom spoločnosti,

sa maďarskej daňovej správe nepodarilo skontaktovať, svoje daňové povinnosti si neplnil a žiadne
dokumenty nepredložil.
Z informačného systému Finančnej správy Slovenskej republiky bolo zistené, že spoločnosť Green
Tech Power, s.r.o. za zdaňovacie obdobia 2016 daňové priznania k dani z pridanej hodnoty podávala,
uvádzala v nich údaje, podľa ktorých uskutočňovala zdaniteľné obchody v tuzemsku a dodala tovar

do iných členských štátov. V daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2016
vykazovala spoločnosť Green Tech Power s.r.o. výnosy vo výške 0,00 EUR, náklady vo výške 0,00 eur a
hospodársky výsledok 0,00 eur, čo sa nezhoduje s údajmi, vykazovanými v daňových priznaniach k dani
z pridanej hodnoty. Za rok 2017 podala uvedená spoločnosť daňové priznania k dani z pridanej hodnoty
len za obdobia január - apríl, daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby podané nebolo.

K námietke žalobcu, že správca dane odignoroval dôkazy v prospech žalobcu a vyrubenie rozdielu dane
postavil na skutočnostiach, ktoré so žalobcom priamo nesúviseli, a ktoré žalobca žiadnym spôsobom
nemohol ovplyvniť, správny súd sa stotožnil s názorom daňových orgánov, že žalobca musel mať
vedomosť o prebiehajúcich obchodných transakciách a presne vedel, ako prebiehal pohyb tovaru, aj

fakturačne.Správcadanejednoznačnepreukázal,žežalobcavedel,naakýchobchodochsazúčastňuje,
vedel o zneužití systému dane z pridanej hodnoty aj vzhľadom na to, že druh tovaru sa nemenil,
množstvo tovaru zostávalo rovnaké, a že sa tovar fakturoval a dodával v rámci toho istého kolotoča
subjektov. Správca dane šetrením v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania získal dôkazy
o fakturačnom a fyzickom pohybe tovaru medzi jednotlivými spoločnosťami. Ani jedna spoločnosť

nepreukázala opodstatnenosť takýchto dodávok, ani to, kto bol vlastne konečným spotrebiteľom tovaru,
kto reálne tento tovar využil a na aké praktické účely. Podstatou obchodnej činnosti nemôže byť len
vzájomná fakturácia tovaru bez jeho praktického využitia konečným spotrebiteľom.

Žalovaný v rozhodnutí správne poukázal na rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veci C-255/02 Halifax a

vo veci C-653/11 Paul Newey, v ktorých sa Súdny dvor EÚ problematikou zneužitia práva zaoberal.V
rozsudku vo veci C - 255/02 Halifax plc., na ktorý sa odvoláva aj správca dane vo svojom rozhodnutí,
Súdny dvor EÚ pripomenul, že boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je
cieľ uznaný a podporovaný smernicou. Zásada zneužívania práva teda znamená zákaz vyslovene
umelých konštrukcií zbavených hospodárskej reality a vytvorených iba s cieľom dosiahnuť daňovú

výhodu. Najvyšší súd SR v rozsudku č. 1Sžf/31/2016 zo dňa 17.10.2017 konštatuje, že pri zneužití
práva obvykle nedochádza k priamemu porušeniu právnych noriem. Ide o situácie, kedy nenáležitým
obídením vnútroštátnych pravidiel s využitím slobôd podľa práva Európskej únie v konečnom dôsledku
vznikne neodôvodnená ujma inému, v danom prípade štátu. Keďže zásada zákazu zneužitia práva
je silnejšia ako dovolenie dané právom, prestáva byť takéto konanie subjektu výkonom práva, ale je

protiprávnym konaním. Zásada zákazu zneužitia práva je v slovenskom zákonodarstve zakotvená tiež
v druhej vete ustanovenia § 3 ods. 6 zákona číslo 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov - „Na
právnyúkon,viaceroprávnychúkonovaleboinéskutočnostiuskutočnenébezriadnehopodnikateľského
dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov jeobchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol
daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.“

Námietka žalobcu, že rozhodnutie žalovaného neobsahuje dostatočné odôvodnenie, ktoré by
disponovalo všetkými obsahovými zákonnými náležitosťami stanovenými v Daňovom poriadku; že
správca dane nevykonal v daňovej kontrole dostatočné dokazovanie, ktoré by odôvodňovalo závery
uvedené v napadnutom rozhodnutí žalovaného, a preto je podľa názoru žalobcu napadnuté rozhodnutie
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nedostatočne zistený skutkový stav daňovej veci, nie je

dôvodná.

Správca dane počas výkonu daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní postupoval v súlade s Daňovým
poriadkom, dodržal všetky zásady daňového konania a práva žalobcu porušené neboli. Správca dane
dôsledne posudzoval dôkazy a zistené skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, pričom pri
hodnotení dôkazov postupoval podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov, t. j. hodnotil všetky dôkazy

podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom
prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo v zmysle § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Všetky
získané dôkazy, podávané návrhy žalobcu, ako aj prijaté závery, sú podrobne uvedené v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia.

Správny súd sa stotožnil s právnym posúdením veci správcom dane, ako aj žalovaným, ako aj s jeho
podrobným zdôvodnením, pričom pre zdôraznenie jeho správnosti uvádza, že k základným právam
účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces patrí právo na uvedenie dostatočných
dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť,

že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva okrem iného vo veci
Garcia Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 21.01.1999, týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, ďalej
Ruiz Toria proti Španielsku, rozsudok zo dňa 09.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, Van
de Hurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90, judikatúry
Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. IÚ.S 226/03 zo dňa 12.05.2004, III.ÚS 209/04 zo dňa

23.06.2004,sp.zn.III.ÚS95/06zodňa15.03.2006,sp.zn.III.ÚS260/06zodňa23.08.2006)niejenutné,
aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinností odôvodniť
súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s pohľadom
na okolnosti každého prípadu, súd je povinný dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé, na
podporu čoho uvedie dostatočné argumenty. Súd má v odôvodnení svojho rozhodnutia reagovať na

zásadné relevantné námietky súvisiace s predmetom súdnej ochrany prednesené žalobcom. Uvedené
je s poukazom na zásadu zákonnosti a na princípy dobrej správy potrebné aplikovať aj vo vzťahu k
rozhodnutiam správnych orgánov.

Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v
odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, dostatočne a v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav,
tento správne právne posúdil, rozhodnutie náležite odôvodnil a uviedol, akými úvahami bol vedený pri
hodnotení vykonaných dôkazov. Nepochybil preto ani žalovaný, ak po vysporiadaní sa s odvolacími
námietkami žalobcu rozhodnutie správcu dane potvrdil.

Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú
zamietol.

O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 v spojení s § 168 SSP. Žalobca nebol v
konaní úspešný a nebol naplnený ani dôvod uvedený v § 168 SSP, preto správny súd náhradu trov
konania účastníkom nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia
krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods.

2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné
body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,

ktorýzanehonakasačnomsúdekonáalebohozastupuje,vysokoškolsképrávnickévzdelanieII.stupňa;
ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP; ak je žalovaným Centrum právnej
pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).