Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. september 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/94/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4614202019
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4614202019.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra

Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcov: 1. J. B., nar. XX.XX.XXXX a 2. Q. B., nar.
XX.X.XXXX, obidvaja bytom W. XX, žalobcovia 1/ a 2/ zastúpení: Advokátska kancelária Borgulová &
Péteriová s.r.o., so sídlom Nitra, Farská 4, IČO: 46 104 020, proti žalovaným: 1. L. V., nar. XX.X.XXXX,
bytom W. XX, 2. Z. V., nar. X.X.XXXX, bytom W. XX, o určenie povinnosti zdržať sa neoprávnených
zásahov do vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany
zo dňa 8. februára 2019 č. k. 7C/61/2014-224, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcom 1/ a 2/ priznáva voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho
konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (Okresný súd Topoľčany) rozsudkom zo dňa 8.2.2019 č. k. 7C/61/2014-224
(v poradí druhý rozsudok vo veci samej, pretože prvý vyhovujúci rozsudok zo dňa 14.12.2016 č. k.
7C/61/2014-147 bol na základe podaného odvolania žalovaných 1/ a 2/ zrušený uznesením Krajského
súdu v Nitre zo dňa 18.4.2018 č. k. 5Co/106/2017-180) pri právnom posúdení podľa § 127 ods. 1, § 126
ods. 1, § 151n ods. 1 až 3, § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej iba „OZ“), § 72 ods. 1 až 5

a § 73 ods. 1 zák. č. 251/2002 Z. z. o energetike, § 22 ods. 1, 3 a 5 zák. č. 67/1960 Zb., Plynárenský
zákon, § 42 ods. 8 zák. č. 70/1998 Z. z. uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne v
lehote 3-och mesiacov od právoplatnosti rozsudku požiadať príslušného prevádzkovateľa plynárenskej
siete o zrušenie odberného plynového zariadenia na pripojenie rodinného domu žalovaného 1/ na parc.
č. 212/1 v kat úz. W., k distribučnej sieti plynárenských zariadení umiestneného na pozemku žalobcov
parc. č. 216/3 v kat. úz. W..

2. O náhrade trov prvoinštančného konania rozhodol podľa § 396 ods. 1, 3 CSP, zák. č. 70/1998 Z. z.,
§ 69 ods. 10 zák. č. 656/2004 Z. z. a § 96 ods. 4 zák. č. 251/2002 Z. z., § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2
CSP s tým, že s poukazom na plný úspech žalobcov 1/ a 2/ v spore, týmto priznal voči žalovaným 1/ a
2/ nárok na náhradu trov konania v plnej výške. O výške nároku na náhradu trov konania rozhodne súd
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom.

3. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, prvoinštančný súd uviedol, že žalobcovia sa žalobou pôvodne

podanou iba voči žalovanému 1/ domáhali určenia, že v lehote 2-och mesiacov od právoplatnosti
rozsudku je žalovaný 1/ povinný na vlastné náklady posunúť múr garáže vybudovanej na parc. č. 213/2
v kat. úz. W. minimálne o 50 cm od hranice pozemku žalobcov parc. č. 216/3 v kat. úz. W., alebo na
vlastné náklady vykonať znaleckým posudkom určené technické opatrenia na garáži. Ďalej sa domáhalina pozemku žalobcov parc. č. 216/3 v kat. úz. W. uloženia povinnosti žalovanému na vlastné náklady
odstrániť plynovú prípojku vedúcu k jeho rodinnému domu na parc. č. 212/1 v kat. úz. W.. Taktiež
sa domáhali aj realizácie potrebného opatrenia na zamedzenie stekania dažďovej vody zo strechy

rodinného domu žalovaného na parc. č. 212/1 na múr oplotenia žalobcov nachádzajúci sa na parc. č.
216/3 v kat. úz. W..

4. Podanie žaloby odôvodnili konštatovaním, že sú v celosti vlastníkmi rodinného domu (formou
bezpodielového spoluvlastníctva) súp. č. 37 a pozemkov parc. registra „C“ číslo 215 a 216/3 v kat. úz. W.

zapísaných na LV č. XXX. Predmetné nehnuteľnosti sa nachádzajú v susedstve rodinného domu súp. č.
38 a pozemkov parciel registra „C“ číslo 212/1 až 3, 213/1 a 2 a 214/1 až 4 zapísaných na LV č. XXX pre
kat. úz. W., ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Žalovaný má na svojom dvore parc. č. 213/2
bezprostredne susediacom s pozemkom žalobcov 1/ a 2/ umiestnenú garáž bez stavebného povolenia,
ktorá sa opiera o múr oplotenia žalobcov, spôsobuje trhliny a narušuje stabilitu. Žalovaný ako stavebník
dňa 4.6.2013 podal žiadosť o stavebné povolenie na stavbu „Obchod - prístavba ku garáži“ na parc. č.

213/2 a 213/1. Stavebný úrad zistil, že garáž je nelegálnou stavbou, a preto konanie prekvalifikoval na
konanie o dodatočnom povolení garáže. Žalobcovia vyjadrili svoj nesúhlas s dodatočným stavebným
povolením. Žalovaný má vybudovanú prípojku k svojmu rodinnému domu na parc. č. 212/1, ktorej trasa
vediecezpozemokžalobcov1/,2/atoparc.č.216/3,čojeminimálnevochrannompásmetrasyplynovej
prípojky. Uvedené znamená, že ako žalobcovia sú obmedzovaní vo využívaní svojho pozemku. Vecné

bremeno k pozemku žalobcov zriadené nebolo. Ďalej konštatovali, že žalovaný má možnosť vybudovať
plynovú prípojku k svojmu rodinnému domu trasou, ktorá by neobmedzovala žalobcov a ani iných
susedov. Dažďová voda steká zo strechy rodinného domu žalovaného priamo na múr žalobcov a svojimi
účinkami ho narušuje. Opakovane žiadali žalovaného vyriešiť tieto technické nedostatky na svojich
nehnuteľnostiach s tým, aby odstránil protiprávny stav neprípustného zasahovania do ich vlastníckeho

práva. S poukazom na tieto dôvody sa žalobcovia domáhajú ochrany podľa § 127 ods. 1 OZ a požadujú,
aby súd primäl žalovaného vykonať bezodkladne opatrenia na odstránenie tohto závadného stavu.

5. Podaním zo dňa 7.5.2014 žalobcovia čiastočne zobrali žalobu späť, a to v časti vykonania opatrenia
na zamedzenie stekania dažďovej vody zo strechy žalovaného, pretože žalovaný vykonal opatrenia

týkajúce sa zamedzenia stekania. Podaním zo dňa 26.11.2014 obidvaja žalobcovia zobrali žalobu späť
v časti týkajúcej sa uloženia povinnosti žalovanému posunúť v lehote 2-och mesiacov od právoplatnosti
rozsudku na vlastné náklady múr garáže vybudovanej na parc. č. 213/2 v kat. úz. W. minimálne o
50 cm od hranice ich pozemku, parcely č. 216/3 v kat. úz. W., alebo na vlastné náklady vykonať
znaleckým posudkom určené technické opatrenia na garáži, späť a konanie žiadali zastaviť. Súd prvej

inštancie v žalobcami požadovanej časti zastavil konanie uznesením zo dňa 21.4.2015 a zároveň
pripustil do konania vstup Z. V., nar. X.X.XXXX, bytom W. XXX, v pozícii žalovanej 2/. Zmena žaloby bola
pripustená tak, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne v lehote 10-ich dní od nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku požiadať príslušného prevádzkovateľa plynárenskej siete o zrušenie odberného
plynového zariadenia na pripojenie rodinného domu žalovaného 1/ na parc. č. 212/1 v kat. úz. W.

distribučnej sieti plynárenských zariadení umiestneného na pozemku žalobcov parc. č. 216/3 v kat. úz.
W..

6. Akceptujúc záväzný právny názor odvolacieho súdu, tak ako bol obsiahnutý v jeho zrušujúcom
uznesení zo dňa 27.5.2020 č. k. 5Co/102/2019-264, súd prvej inštancie zisťoval vlastnícke právo k

odbernému plynovému zariadeniu. Z ust. § 72 ods. 3 zák. č. 251/2002 Z. z., vyplýva povinnosť zriadiť
odberné plynové zariadenie odberateľovi plynu. Právny predchodca žalobcov Y. P. v roku 1992 zriadil
spoločný regulátor plynu pre domácnosti rodinných domov súp. č. 37 a súp. č. 38. Rodinný dom súp. č.
37 vlastnícky patril Y. P. a rodinný dom súp. č. 38 vlastnícky patril právnym predchodcom žalovaného
1/. Po vybudovaní spoločnej prípojky pre tieto dva rodinné domy bola prípojka používaná tak, že za

hlavným uzáverom plynu bol umiestnený regulátor tlaku plynu a dve odberné plynové zariadenia, t. j.
jedno pre rodinný dom súp. č. 37 a druhý pre rodinný dom súp. č. 38. Z prehlásenia Y. P. a I. V. z
30.4.1992 vyplýva, že obidvaja súhlasili so spoločným užívaním regulátora zemného plynu, a preto na
tento boli napojené dve odberné plynové zariadenia, avšak vo vlastníctve konkrétneho odberateľa plynu.
Zo zmluvy o dodávke plynu pre odberateľa plynu v domácnosti - odberné miesto W. č. XX vyplýva, že s

SPP a.s. Bratislava uzatvorila zmluvu ako odberateľ Z. V., t. j. žalovaná 2/.

7. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že na montáž plynovej prípojky bolo vydané povolenie
žiadateľovi Y. P., bytom W. č. XX dňa 18.6.1992, čo bolo za účinnosti zák. č. 67/1960 Zb., o výrobe,rozvode a využití vyhrievacích plynov (Plynárenský zákon). Tento zákon bol účinný od 1.1.1961
a zrušený s účinnosťou od 1.7.1998 zákonom č. 70/1998 Z. z. Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ tohto
plynárenského zákona, plynárenskými zariadeniami sú plynovodné prípojky. Plynárenské zariadenia

zriaďovali a prevádzkovali plynárenské podniky. Podľa § 8 ods. 1 plynárenského zákona odberné
plynové zariadenia zriaďovali a prevádzkovali na svoje náklady prevádzkovatelia týchto zariadení s tým,
že odberné plynové zariadenia sú na odber plynov. S poukazom na uvedené dospel súd prvej inštancie
k tomu zámeru, že Plynárenský a Elektrizačný zákon viažu vznik vecného bremena zriadiť a prevádzať
na cudzom pozemku sieť na stavebné povolenie a zánik tohto bremena sa spája so zrušením vedenia.

Zákon pritom neuvádzal, kto má byť v stavebnom povolení uvedený ako stavebník, a preto aj v prípade,
že stavebné povolenie bolo vydané ako stavebníkovi niekomu inému ako plynárenskému podniku,
vzniklo v prospech tohto podniku vecné bremeno k zriadeniu a prevádzkovaniu plynovej prípojky.
Pokiaľ by prípojku zriadil a prevádzal niekto iný, nemohol sa dovolať vecného bremena svedčiaceho
plynárenskému podniku.

8. Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie skonštatoval, že k vzniku vecného bremena v danom
prípade nedošlo a to ani titulom vydržania v zmysle § 151o OZ, pretože prehlásenie Y. P. a I. V. zo
dňa 30.4.1992 nie je takým titulom, od ktorého by sa mohla odvodzovať dobromyseľnosť potrebná pre
vydržanie. Samotné prehlásenie neuvádza, kadiaľ predmetná plynová sieť má byť vedená a neobsahuje
ani označenie pozemku. Nedošlo tak k zriadeniu vecného bremena, nakoľko právny úkon, ktorým sa

má vecné bremeno zriadiť musí byť dostatočne určitý z hľadiska vymedzenia osôb ktorých sa má
týkať ako aj z hľadiska jeho rozsahu. Toto prehlásenie nemožno považovať ani za domnelý titul. V
konaní bolo preukázané, že žalobcovia 1/ a 2/ svoju žalobu podali dôvodne, pretože dochádza k
neoprávnenému zásahu do ich vlastníckeho práva. Rozhodujúca je protiprávnosť zásahu spočívajúcom
v tom, že žalobcovia nemôžu riadne vykonávať ich vlastnícke právo, riadne predmetnú parcelu, cez ktorú

vedie plynovodná sieť, plnohodnotne užívať. V čase zriadenia spoločného užívania regulátora zemného
plynu právnymi predchodcami strán tohto sporu, išlo medzi nimi navzájom o príbuzenský pomer, pretože
Y. P. bol bratom žalovanej 2/, pričom I. V. bol otcom žalovaného 1/. V súčasnosti medzi stranami sporu
príbuzenský pomer neexistuje, avšak sú susedia a plynová prípojka, ku ktorej je vedená plynovodná
sieť cez pozemok žalobcov bráni ich vlastníckemu právu a takisto spôsobuje aj narúšanie susedských

vzťahov medzi stranami sporu. Pokiaľ odberné zariadenie pre rodinný dom č. 38 nebude zrušené, tak
tieto nezhody budú naďalej pretrvávať.

9. V danom prípade si žalobcovia svoje právo uplatňovali podľa § 127 ods. 1 OZ, pričom k uvedenému je
potrebné uviesť, že podľa tohto ustanovenia sa možno domáhať uloženia povinnosti vlastníkovi zdržať

sa presne vymedzeného rušenia, nie však povinnosti niečo pozitívne konať. Z uvedeného dôvodu súd
prvej inštancie nárok žalobcov 1/ a 2/ nezaložil, resp. právne neposúdil podľa § 127 ods. 1 OZ ako
požadovali žalobcovia, ale podľa § 126 ods. 1 OZ, ktorý prichádza do úvahy v tých prípadoch, v ktorých
neoprávnené rušenie vlastníka zo strany rušiteľa trvá, resp. pokračuje.

10. Splnenie uvedenej povinnosti stanovil súd žalovaným 1/ a 2/ v rámci 3-mesačnej lehoty, akceptujúc
to, aby mali dostatok času na možnú prípravu realizácie uloženej povinnosti. Možnosť riešenia vyplýva
z vyjadrenia SPP distribúcia, a.s. zo dňa 7.11.2016, podľa ktorého je možné zrealizovať pripojenie
rodinnéhodomužalovanéhoajinýmspôsobom,t.j.vybudovanímpripojovaciehoplynovodunaplynovod
nachádzajúci sa za pozemkom komunikáciou pred parc. č. 213/1 v kat. úz. W..

11. Žalovaný 1/ je pasívne legitimovaný ako vlastník nehnuteľnosti, ku ktorej je vedený pripojovací
plynovod ukončený hlavným uzáverom plynu pokračuje odberné plynové zariadenie, ktorého vlastník
je odberateľ plynu a tým je súčasne daná pasívna vecná legitimácia žalovanej 2/ v tomto spore,
pretože odber plynu žalovaným 1/ je realizovaný na základe zmluvy o dodávke plynu uzavretej medzi

dodávateľom Slovenský plynárenský priemysel, a.s. a žalovanou 2/. Uvedené vyplýva zo zák. č. 251/02
Z. z. o energetike.

12. Vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaných 1/ a 2/ súd prvej inštancie považoval za
nedôvodnú. Podľa § 100 ods. 2 OZ sa premlčujú všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.

V danej prejednávanej veci sa žalobcovia domáhajú ochrany vlastníckeho práva pdoľa § 126 ods. 1 OZ.
S poukazom na obsah ust. § 100 ods. 2 veta prvá OZ, vlastník hnuteľnej alebo nehnuteľnej veci sa pri
neoprávnenom zásahu do svojho vlastníckeho práva môže kedykoľvek domáhať ochrany vlastníckeho
práva podaním na súd, pretože vlastnícke právo premlčaniu nepodlieha.13. Vzhľadom k tomu, že prvoinštančný súd vyhovel primárnemu petitu žalobcov, o eventuálnom petite
ohľadne zrušenia vecného bremena už nerozhodoval.

14. V kontexte uvedeného, súd prvej inštancie podanej žalobe žalobcov 1/ a 2/ vyhovel a to tak, ako to
uviedol v rámci výroku svojho rozsudku zo dňa 8.2.2019 č. k. 7C/61/2014-224.

15. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) odvolanie žalovaní 1/ a 2/. Žiadali

odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a podanú žalobu zamietol. Svoje
odvolanie odôvodnili tým, že prvoinštančný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Pri aplikácii procesného postupu
podľa § 388 a § 390 CSP žiadali priznať aj náhradu trov konania.

16. Žalobcovia podali žalobu opierajúc sa o ust. § 127 ods. 1 OZ, pričom dokazovaním vyšlo najavo, že
predmetné odberné plynové zariadenie vedúce cez pozemok žalobcov je ich vlastníctvom, pretože ho
dal vybudovať a aj zaň riadne zaplatiť ich právny predchodca a zároveň vlastník, od ktorého nadobudli
predmetné nehnuteľnosti. Pán P. je uvedený na stavebnom povolení technických výkresoch, ako aj
na dokladoch o zaplatení poplatku. Obe strany sporu zhodne potvrdili, že odberné plynové zariadenie

je vo vlastníctve žalobcov, pričom táto skutočnosť sa stala nespornou. Súd prvej inštancie na str. 10
napadnutého rozsudku uviedol, že žalobcovia založili svoju žalobu na ust. § 127 OZ, a že podľa tohto
ustanovenia nie je možné nárok žalobcov založiť. Zároveň uviedli, že ak žalobcovia zle naformulovali
žalobu a túto založili na nesprávnom právnom posúdení, ako je potom možné, že súd sa zhostil úlohy
žalobcu a svoje rozhodnutie založil na ustanovení (§ 126 ods. 1 OZ), ktoré žalobca nespomenul?

Poukázali na ustanovenia zák. č. 67/1960 Zb., ktorý spomínal aj prvostupňový súd a ktorý v § 8 ods. 1
stanovuje, že odberové plynové zariadenia zriaďujú a prevádzkujú na svoj náklad prevádzatelia týchto
zariadení. Pokiaľ ide o výraz „prevádzateľ“, tak tento podľa Slovníka slovenského jazyka platného v
čase prijatia cit. zákona znamená, že slovo prevádzať treba vykladať ako vykonávať, uskutočňovať a
realizovať, čo znamená, že prevádzateľ je potom osoba takúto činnosť vykonávajúca. Jazykový výklad

jasne hovorí, že odberné plynové zariadenie je vlastníctvom toho, kto ho dal zriadiť a zrealizovať jeho
výstavbu.

17. Zo strany žalovaných bolo namietané aj konštatovanie prvoinštančného súdu obsiahnuté v rámci
bodu 25. napadnutého rozsudku, že z prehlásenia Y. P. a I. V. zo dňa 30.4.1992 vyplýva, že súhlasia so

spoločným užívaním regulátora zemného plynu, na ktorý boli následne napojené dve odberné plynové
zariadenia, avšak vo vlastníctve každého konkrétneho odberateľa plynu. Súd vyhodnotil nesprávne,
že jedno odberné plynové zariadenie je vo vlastníctve žalobcov a druhé vo vlastníctve žalovaných
nesprávne, pretože obe strany zhodne v spore uviedli, že odberné plynové zariadenie je vo vlastníctve
žalobcov. Zo všetkých dokumentov z obdobia výstavby odberného plynového zariadenia vyplýva, že

jeho majiteľom bol pán Y. P.. Súd v rozpore so zákonom a aj v rozpore so zhodnými vyjadreniami strán
sporu prijal ten záver, že jedno odberné plynové zariadenie vlastnia žalobcovia a druhé žalovaní.

18. Aby súd mohol založiť svoje rozhodnutie a tým aj celý spor na aplikácii ust. § 126 ods. 1 OZ,
potom bolo nutné definovať akým spôsobom sú žalobcovia obťažovaní nad mieru primeranú pomerom

vo výkone ich vlastníckeho práva. Ust. § 126 ods. 1 OZ totiž predpokladá, že vlastník môže byť
obťažovaný v určitej miere. Chráni vlastníka až vtedy, keď je obťažovaný nad mieru primeranú pomerom.
V odôvodnení rozhodnutia súd neuviedol ako sú žalobcovia obťažovaní nad takúto mieru primeraným
pomerom. Existencia odberného plynového zariadenia nebráni ani vo výstavbe bazéna, a preto tvrdenie
súdu, že žalobcom odberné plynové zariadenie bráni vo výstavbe altánku, resp. bazéna, nie je ničím

preukázané a zároveň ani nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.

19. Konajúci súd na strane 11 a 12 od bodu 26 po bod 27.7 odôvodnenia napadnutého rozsudku rozobral
problematiku vzniku vecného bremena podľa zák. č. 67/1960 Zb., odkazujúci na zák. č. 79/1957 Zb.
Vecné bremeno však môže vzniknúť iba k cudzej veci. Pán P. nepostavil plynovú prípojku na cudzom,

ale na svojom pozemku. Súd prvej inštancie rozporne tvrdí, že jedno odberné plynové zariadenie je vo
vlastníctve žalovaných (v rozpore s vykonaným dokazovaním) a potom na druhej strane rozoberá vznik
vecného bremena. Pokiaľ ide o vznik vecného bremena, súd skonštatoval, že sa viaže na stavebné
povolenie, pričom zároveň potvrdzuje, že takéto stavebné povolenie bolo vydané. Bolo poukázané na §22 zák. č. 67/1960 Zb., ktorý sa na tento prípad nevzťahuje. Celkovo tvrdenia súdu pôsobia zmätočne.
Počas celého procesu tieto zákony neboli spomenuté, žalobca ich nikdy nespomenul, a preto je zrejmé
z akého dôvodu ich súd potom aplikoval. Pokiaľ ide o vznik vecného bremena k danému plynovému

zariadeniu vo vlastníctve žalobcov umiestnenému na ich pozemku, tak problematiku jeho vzniku opísali
v liste zo dňa 26.11.2018, pričom prvoinštančný súd na to vôbec nereagoval.

20. Z bodu 28. odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva tvrdenie súdu, že z dohody o spoločnom
užívaní regulátora plynu nie je možné vyvodiť dobromyseľnosť žalovanej, lebo táto dohoda neuvádza

kadiaľ by malo potrubie viesť, označenie pozemku a že zároveň musí obsahovať označenie osôb a
rozsah, s čím nesúhlasia. V danej dohode boli totiž uvedené osoby, ktoré ju uzatvárajú. Ich údaje
sú potvrdené aj overením ich podpisov. Pokiaľ ide o rozsah, je v nej uvedené, že sa týka pozemku,
ktorý je vo vlastníctve účastníkov dohody. Zdôraznili, že súd si žiadal vypočuť žalovanú ohľadom jej
dobromyseľnosti, ako aj toho, aké boli okolnosti vzniku vecného bremena, avšak v odôvodnení rozsudku
sa k tejto výpovedi vôbec nevyjadruje. V dohode je uvedený aj jej predmet, čo znamená, že jej účastníci

vedeli, čoho sa týka. Takisto aj ich rodinní príslušníci vedeli čoho sa predmetná dohoda týka, pričom
ju celé roky aj rešpektovali. Za absurdné možno považovať, že v danej dohode malo byť uvedené aj
označenie čísla parcely, cez ktorú ide potrubie. Ak súd tvrdí, že v dohode nebolo uvedené kadiaľ by
mala plynová prípojka viesť, nie je potrebné prikladať žiadny situačný nákres, aby bolo tento dokument
(dohodu) možné považovať za perfektný, pretože to zo žiadneho predpisu nevyplýva.

21. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu záveru v tom smere, že žalobcovia sú nad
mieru obvyklú pomerom obmedzovaní vo svojich právach, čo v konaní jednoznačne preukázané nebolo.
Nepreukázali, čo je tou mierou a či vôbec bola miera obvyklým pomerom prekročená. Zároveň súd
uviedol, že odberné plynové zariadenie je vo vlastníctve žalovaných, a to aj napriek tomu, že obe strany

zhodne uviedli, že je vo vlastníctve žalobcov, pričom tento záver jasne podporuje aj zákon. Nesprávne
právne posúdil vec, keď skonštatoval, že žalobcovia uplatnili žalobu podľa § 127 OZ, ale súd žalobe
vyhovel podľa § 126 ods. 1 OZ. Taktiež bol aplikovaný nesprávny právny predpis, pretože zák. č. 67/1960
Zb., a zák. č. 79/57 Zb., nie je možné na prejednávaný prípad aplikovať. Súd prvej inštancie nesprávne
skonštatoval, že nevzniklo vecné bremeno k odbernému plynovému zariadeniu vo vlastníctve žalobcov,

keďprehliadolrozumnépožiadavkynaprávnytitul,zktoréhožalovanávyvodzujesvojudobromyseľnosť.

22. K odvolaniu žalovaných sa písomne vyjadrili žalobcovia, ktorí uviedli, že napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie považujú za vecne správny, a preto navrhli odvolaciemu súdu jeho potvrdenie. Uviedli, že
kneoprávnenémuzásahudoichvlastníckehoprávasanaposledypodrobnevyjadrilivpísomnompodaní

zo dňa 26.11.2018 a na tomto vyjadrení trvajú. Tvrdenia žalovaných považujú za prehnané, účelové a
neobjektívne.Danýskutkovýstavbolopotrebnéposúdiťtak,žežalovanísúnapojenínaodbernéplynové
zariadenie umiestnené na nehnuteľnosti žalobcov. Dodávateľ plynu (SPP) bez súhlasu žalovanej 2/,
resp. žalovaného 1/ dodávku plynu cez predmetné plynové zariadenie nepreruší. Žalobcovia nemajú
žiadnu inú právnu možnosť ako odpojiť žalovaných od danej plynovej prípojky.

23. Predmetné plynové zariadenie slúžiace k odberu plynu do domácnosti žalovaných sa celé
nachádza na pozemku žalobcov, pričom na jeho zriadenie v roku 1992 žalovaní nevynaložili žiadne
náklady, pretože bolo vybudované na náklady právneho predchodcu žalobcov. Z výpovede samotných
žalovaných a ich odvolania vyplýva, že títo si osvojujú právo rozhodovať o tom, kde majú žalobcovia na

svojich vlastných pozemkoch plánovať stavby (bazén, besiedku a úžitkovú, resp. okrasnú časť záhrady).
Do pozornosti odvolacieho súdu dali rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/147/2016 zo dňa 22.2.2018
publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk NS SR č. 8/2018-R 62/2018. Nimi naformulovaný
žalobný petit považujú za jasný a zrozumiteľný, z ktorého vyplýva, čo sú povinní žalovaní spoločne a
nerozdielne vykonať, pričom takýto úkon je vynútiteľný.

24. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) rozhodujúc o podanom odvolaní žalovaných
smerujúcom proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany, č. k. 7C/61/2014-224 zo dňa 20.5.2020,
považujúc podané odvolanie žalovaných za dôvodné, pri aplikácii procesného postupu podľa § 388 CSP
napadnutý vyhovujúci prvoinštančný rozsudok zmenil tak, že podanú žalobu zamietol a žalovaným 1/ a

2/ voči žalobcom 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom
rozsahu.25. V odôvodnení svojho rozsudku zo dňa 27.5.2020, č. k. 5Co/102/2019-264 odvolací súd uviedol,
že podľa jeho názoru ide o zbytočný spor medzi účastníkmi konania, pretože v súvislosti s užívaním
daného plynového potrubia a zároveň aj plynového zariadenia ide o dlhodobý užívací stav založený

dňa 30.4.1992, kedy právni predchodcovia obidvoch strán sporu vydali prehlásenie, že súhlasia so
spoločným užívaním regulátora zemného plynu pre ich domácnosti nachádzajúce sa v rodinných
domoch súp. č. 37 a súp. č. 38. Po vybudovaní spoločnej plynovej prípojky v zmysle dohody z r.
1992 konvalidovanej stavebným povolením došlo k „status quo“ spočívajúcom v nerušenom odbere
zemného plynu obidvoma domácnosťami. Žalovaní 1/ a 2/ nezmenili kvalitu svojho správania od

zriadenia spoločnej prípojky v roku 1992 a pokiaľ k akémusi zhoršeniu vzájomných vzťahov medzi
žalobcami a žalovanými došlo, tak to bolo až v roku 2013, kedy žalovaný 1/ podal žiadosť ohľadne
vydania stavebného povolenia na výstavbu obchodu v rámci prístavby ku garáži. Predmetné plynové
zariadenie, resp. prípojka, ktoré je vo vlastníctve žalobcov 1/ a 2/, slúži od roku 1992 k zabezpečeniu
dodávky zemného plynu do obidvoch domácností, t. j. žalobcov a aj žalovaných, vychádzajúc pritom zo
vzájomného konsenzu právnych predchodcov obidvoch strán sporu s jeho zriadením a aj následným

používaním. Žalobcovia 1/ a 2/ v rámci nimi uplatneného procesného útoku v tomto spore nepreukázali,
že by zo strany žalovaných 1/ a 2/ vo vzťahu k nim došlo k porušeniu ust. § 126 ods. 1 OZ, a preto bolo
potrebné zo strany odvolacieho súdu podľa § 388 CSP napadnutý rozsudok zmeniť a podanú žalobu
zamietnuť.

26. Najvyšší súd SR v Bratislave rozhodujúc o podanom dovolaní žalobcov 1/ a 2/ smerujúcom voči
zmeňujúcemu rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 27. mája 2020, č. k. 5Co/102/2019-264, s
poukazomnadanosťdovolacíchdôvodovvzmysle§420písm.f/a§421ods.1písm.a/CSP(nesprávny
procesný postup odvolacieho súdu a zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré nie je riadne
odôvodnené), dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu podľa § 449 ods. 1 CSP v spojení s §

450 CSP zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. V rámci odôvodnenia svojho zrušujúceho
uznesenia zo dňa 29.9.2021 sp. zn. 9Cdo/21/2021 NS SR skonštatoval prípustnosť podaného dovolania
žalobcov 1/ a 2/ s tým, že zo strany odvolacieho súdu došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
ktorá skutočnosť je takou okolnosťou, pri výskyte ktorej musí dovolací súd dovolaním napadnuté
rozhodnutie vždy zrušiť, pretože bolo vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, pre

existenciu ktorej nemôže byť považované za správne.

27. Odvolací súd bez zopakovania dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie iba skonštatoval
nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Za základ svojho rozhodnutia prijal záver o
zriadení vecného bremena vydržaním podľa § 151o ods. 1 Obč. zák., ktorý však iba veľmi stručne

odôvodnil. taktiež sa bližšie nevysporiadal s argumentáciou súdu prvej inštancie podrobne odôvodnenú
v tom smere, prečo nemohlo dôjsť k vydržaniu vecného bremena, a to najmä s poukazom na obsah
prehlásenia Y. P. a I. V. zo dňa 30.4.1992. Zároveň zo strany odvolacieho súdu nebola vyhodnotená
argumentácia žalobcov 1/ a 2/ ohľadne toho, že nedošlo k uzatvoreniu žiadnej zmluvy týkajúcej sa
zaťaženia parc. č. 216/3 vecným bremenom. Dostatočne nebol odôvodnený ani záver odvolacieho súdu

týkajúci sa existencie spoločnej prípojky, ktorá mala mať svoj základ v dohode z roku 1992, pričom
bola konvalidovaná aj vydaním stavebného povolenia. Takýto záver odvolacieho súdu nemá oporu vo
vykonanom dokazovaní. Žalobu žalobcov v danom prípade nebolo možné zamietnuť iba lakonickým
konštatovaním, že ide o zbytočný spor medzi stranami sporu, bez dania konkrétnej a presvedčivej
odpovede na žalobcami tvrdenú a preukazovanú nesprávnosť zásahov do ich vlastníckeho práva zo

strany žalovaných podľa v zmysle § 126 ods. 1 OZ. V preskúmavanom rozhodnutí odvolacieho súdu
nebola daná relevantná odpoveď na rozhodujúce argumenty žalobcov 1/ a 2/.

28. V závere odôvodnenia zrušujúceho uznesenia NS SR uviedol, že s poukazom na ust. § 453 ods. 1,
3 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP odvolací súd v ďalšom konaní rozhodne aj o náhrade trov tohto

dovolacieho konania.

29. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenými
subjektmi v rámci zákonnej lehoty na podanie odvolania (§ 362 ods. 1 CSP), viazaný rozsahom a
dôvodmi podaného odvolania (§ 379 a § 380 CSP) prejedal predmetné odvolanie bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario). Následne odvolací súd odvolanie žalovaných
1/ a 2/ smerujúce proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 8.2.2019 č. k. 7C/61/2014-224
vyhodnotil ako nedôvodné, s rozhodnutím o ňom tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.30. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa § 455 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 220 ods. 2, veta tretia CSP, súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

31. Odvolací súd viazaný svojou zákonnou povinnosťou v rámci odvolacieho konania skúmať, či
odvolaním žalovaných 1/ a 2/ napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nebol vydaný v konaní
postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v ust. § 389 ods. 1 CSP, dospel k tomu záveru,
že napadnutý rozsudok ani jednou z procesných vád v zmysle § 389 ods. 1 CSP netrpí, a preto ho

podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. V ďalšom odvolací súd poukazuje na rozsah a
predovšetkým obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP).
V súvislosti v poradí s druhým rozhodovaním o podanom odvolaní žalovaných 1/ a 2/ smerujúcom
proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 8.2.2019, č. k. 7C/61/2014-224, pretože zmeňujúci
rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 27.5.2020 č. k. 5Co/102/2019-264 bol zrušený uznesením NS

SRvBratislave,akodovolaciehosúdupodsp.zn.9Cdo/21/2021bolrešpektovanýzostranyodvolacieho
súdu v zmysle § 455 CSP záväzný právny názor rezultujúci z predmetného zrušujúceho uznesenia
dovolacieho súdu.

32. V súvislosti s rozhodovaním o uplatnenom žalobnom nároku žalobcov 1/ a 2/ v tomto spore

prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, ktorý pri následnom posúdení podľa ním
odcitovaných ustanovení všeobecného hmotnoprávneho predpisu (OZ) a špeciálnych hmotnoprávnych
predpisov (zákon o energetike a plynárenský zákon) aj správne posúdil po právnej stránke. Súd
prvej inštancie v danom prípade dôkazy predložené stranami tohto sporu vyhodnotil spôsobom plne
korešpondujúcim s obsahom ust. § 191 ods. 1 CSP, t. j. jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti,

rešpektujúc pritom záväzný právny záver odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), tak ako bol obsiahnutý
v jeho zrušujúcom uznesení zo dňa 18.4.2018, č. k. 5Co/106/2017-180.

33. Na margo správnosti napadnutého rozsudku je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie v
rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku sa z hľadiska právneho a aj argumentačného spôsobom

korešpondujúcim s obsahom ust. § 220 ods. 2 vety tretej CSP vysporiadal so svojím zaujatým názorom,
ktorý ho primäl rozhodnúť o uplatnenom žalobnom nároku žalobcov 1/ a 2/ tak, že mu ako dôvodne
podanému vyhovel. Taktiež je potrebné vyhodnotiť za správny postup prvoinštančného súdu v tom
smere, že tento pri neviazanosti právnym posúdením, tak ako ho zrealizovali žalobcovia v rámci nimi
podanej žaloby, t. j. žiadali prejednávanú vec posúdiť podľa § 127 ods. 1 OZ, danú prejednávanú

vec pri uvedených skutkových tvrdeniach správne posúdil, keď aplikoval všeobecné hmotnoprávne
ust. § 126 ods. 1 OZ. V tejto súvislosti bolo súdom prvej inštancie správne konštatované, že Listina
základných práv a slobôd v spojení s Ústavou SR garantuje žalobcom ochranu vlastníckeho práva,
pričom v danom prípade sa situácia vyvinula tým spôsobom, že v čase zriadenia spoločného užívania
regulátora zemného plynu išlo medzi právnymi predchodcami strán tohto sporu o príbuzných (Y. bol

brat žalovanej 2/ a I. V. bol manžel žalovanej 2/ a zároveň aj otec žalovaného 1/), zatiaľ čo v súčasnej
dobe takýto príbuzenský pomer medzi stranami sporu už neexistuje, čo malo zároveň aj vplyv na
ochladenie vzájomných susedských vzťahov medzi žalobcami a žalovanými. Vedenie plynovodnej siete
cez pozemok žalobcov za stavu zhoršenia vzájomných vzťahov potom súd správne považoval zabránenie plnej realizácie vlastníckeho práva žalobcov k parc. č. 216/3, na ktorej podľa ich vyjadrenia
boli títo obmedzení vo výstavbe bazéna, besiedky, resp. úžitkovej časti záhrady.

34. Obdobne sa odvolací súd prikláňa k zaujatému stanovisku súdu prvej inštancie ohľadne nemožnosti
vzniku vecného bremena v danej prejednávanej veci v prospech žalovaných vo vzťahu k umiestneniu
ich plynového zariadenia na parcele vlastnícky patriacej žalobcom či už podľa zák. č. 656/2004 Z. z., o
energetike (§ 69 ods. 10) v spojení so zák. č. 251/2012 Z. z., o energetike (§ 96 ods. 4), alebo na základe
vydržania práva vecného bremena podľa § 151o OZ. Pokiaľ má ísť o vznik vecného bremena v zmysle

Elektrizačného a Plynárenského zákona, tak obidva tieto špeciálne právne predpisy podmieňujú vznik
vecného bremena spočívajúceho prevádzať a zriadiť na cudzích pozemkoch plynovodnú sieť (prípojku)
vydanímstavebnéhopovolenia,pričomvzákonesaneuvádza,ktomábyťstavebník.Ajzastavuvydania
stavebného povolenia inému subjektu, ako je plynárenský podnik, čo bol aj daný prípad, vecné bremeno
na základe takto vydaného stavebného povolenia môže vzniknúť jedine v prospech tohto podniku a
to k zriadeniu a samotnému prevádzaniu plynovej prípojky. Ak prípojku zriadil a prevádzal niekto iný,

nemohol sa dovolať vecného bremena, ktoré svedčí v prospech plynárenského podniku.

35. Ako správny je potrebné vyhodnotiť odvolacím súdom aj záver súdu prvej inštancie, v zmysle
ktorého nemohlo dôjsť k vzniku vecného bremena ani vydržaním zo strany žalovaných, tak ako to
stanovuje obsah ust. § 151o OZ, pretože prehlásenie Y. P. a I. V. ako právnych predchodcov strán tohto

sporu datované dňom 30.4.1992 nie je spôsobilým titulom vzhľadom na svoj obsah, od ktorého by sa
mohla odvodzovať dobromyseľnosť žalovaných, ako esenciálna náležitosť pre konštatovanie vydržania.
Predmetné prehlásenie totiž postráda náležitú špecifikáciu toho pozemku, cez ktorý má plynová prípojka
vôbec viesť, nebol uvedený smer, resp. rozsah vedenia plynovej prípojky a takisto absentovala aj bližšia
špecifikácia osôb, ktorých by sa „zriadené vecné bremeno“ malo týkať. V tejto súvislosti je potrebné

poukázať aj na stanovisko SPP - distribúcia, a.s., zo dňa 7.11.2016, z ktorého je možné vyvodiť ten
záver, že týmto subjektom vlastnené a prevádzkované zariadenie (plynová prípojka) bolo vybudované
v roku 1992 ako spoločná plynová prípojka pre dva rodinné domy so súp. číslami 37 a 38, pričom je
ukončené hlavným uzáverom plynu nachádzajúcim sa v oplotení na hranici pozemku parc. č. 216/3 v
kat. úz. W. vlastnícky patriacej žalobcom. Za hlavným uzáverom plynu je umiestnený regulátor tlaku

plynu a dve odberné plynové zariadenia, t. j. jedno pre rodinný dom so súp. č. 37, ktorý je vo vlastníctve
žalobcov 1/ a 2/ a druhé pre rodinný dom so súp. č. 38, ktorý je vlastníctvom žalovaného 1/. V kontexte
uvedeného bolo potrebné procesnú obranu žalovaných vyhodnotiť za nepreukázanú pre neunesenie
dôkazného bremena a následne podanej žalobe žalobcov 1/ a 2/ ako dôvodne podanej vyhovieť z
dôvodu žalobcami preukázaných neoprávnených zásahov do ich vlastníckeho práva spočívajúcich v

tom, že vedením plynového zariadenia do rodinného domu súp. č. 38, ktoré plynové zariadenie je vo
vlastníctve žalovaného 1/ cez parcelu č. 216/3 v kat. úz. W., ktorá je vo vlastníctve žalobcov 1/ a 2/ majú
žalobcovia obmedzený plnohodnotný výkon vlastníckeho práva k tejto parcele napríklad tým, že si tu
nemôžu vybudovať bazén a besiedku, prípadne zriadiť úžitkovú záhradu. Pasívnu legitimáciu žalovanej
2/ v tomto spore správne považoval prvoinštančný súd za danú, pretože Z. V., nar. X.X.XXXX, bytom W.

XX, má uzatvorenú ako odberateľka zmluvu o odbere plynu so Slovenským plynárenským priemyslom,
a.s., ako s dodávateľom.

36. Súd prvej inštancie sa správne, t. j. ako s nedôvodnou vysporiadal aj so vznesenou námietkou
premlčania zo strany žalovaných 1/ a 2/, pretože v danom prípade ide o žalovanú ochranu vlastníckeho

práva žalobcami 1/ a 2/ a vlastnícke právo sa nepremlčuje.

37. Pokiaľ ide o korigovanie právneho názoru odvolacieho súdu majúceho za následok potvrdenie
napadnutého prvoinštančného rozsudku zo dňa 8.2.2019, č. k. 7C/61/2014-224 ako vecne správneho
podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, oproti zaujatému právnemu záveru odvolacieho súdu v rámci jeho

rozsudku zo dňa 27.5.2020, č. k. 5Co/106/2017-264, ktorým rozsudkom došlo k zmene predmetného
prvoinštančného rozsudku tým spôsobom, že žaloba žalobcov 1/ a 2/ bola zamietnutá, odvolací súd
uvádza, že hlavným dôvodom ku korekcii takto zaujatého záveru bola existencia zrušujúceho uznesenia
NS SR zo dňa 29.9.2021, sp. zn. 9Cdo/21/2021, záväzný právny názor dovolacieho súdu v ňom
obsiahnutý (§ 455 CSP) a takisto aj opätovné prehodnotenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie

a k nemu sa viažuce odvolacie dôvody v podanom odvolaní žalovaných 1/ a 2/ odvolacím súdom v tomto
odvolacom konaní.38.Sprihliadnutímnatietodôvody,odvolacísúdpodanéodvolaniežalovanýchsmerujúceprotirozsudku
Okresného súdu Topoľčany zo dňa 8.2.2019 č. k. 7C/61/2014-224 vyhodnotil za nedôvodné a rozhodol
o ňom tak, ako to uviedol vo výrokovej časti tohto rozsudku.

39. O náhrade trov odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 453,
§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP s tým, že nárok na ich náhradu priznal plne úspešným žalobcom 1/ a 2/
voči neúspešným žalovaným 1/ a 2/ v celom rozsahu. O výške tejto náhrady rozhodne súdny úradník na
súde prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

40. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).