Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. október 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/58/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1717207513
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Janics Bajánková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1717207513.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Janics Bajánkovej a
členov senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a Mgr. Zity Leimbergerovej v právnej veci žalobcov: 1. Y. Q.E.,
H.. W., A.. XX.XX.XXXX, W. O. XXXX/X, XXX XX A. - N., ako žalobkyňou v 1. rade, 2. G.. C. M., H..
M., A.. XX.XX.XXXX, W. F. F. D. XXX/XX, XXX XX A. M., ako žalobcom v 2. rade, 3. U. M., H.. M.,
A.. XX.X.XXXX, W. Ď.J. XXX/XX, XXX XX A. - I., ako žalobcom v 3. rade, všetci zastúpení: BIZOŇ &

PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom: Hviezdoslavovo námestie 25, Bratislava 811 02,
IČO: 36 833 533, proti žalovaným v 1. rade: P.. F. C., A.. XX.XX.XXXX, W. T. XXXX/XX, XXX XX Š.,
2. rade: P.. B. C., A.. XX.XX.XXXX, W. T. XXXX/XX, XXX XX Š., obaja zast. Pacalaj, Palla a partneri,
s.r.o. so sídlom: Námestie SNP 3, Trnava 917 01, IČO: 36 857 548, o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok z 25. novembra 2019, č.
k. 43C/23/2017-704, takto

r o z h o d o l :

I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným 1/ a 2/ sa p r i z n á v a voči žalobcom 1/ až 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100%.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu pôvodnej žalobkyne a druhým výrokom

žalovaným v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie skutkovo zistil, že pôvodná žalobkyňa P. W., N..
XX.X.XXXX, A. W. Ľ. E. X, XXX XX A. - I. uzatvorila so žalovanými v 1. a 2. rade kúpnu zmluvu zo
dňa 3.10.2016 (ďalej len „kúpna zmluva“), predmetom ktorej bol prevod nehnuteľnosti, nachádzajúcej
sa v k.ú. území Q. Š., E.: Š.B., E. F., zapísanej na LV č. XXXX, ako parcela registra „E“ s parc. č.
XXXX/X - orná pôda o výmere 4220 m2, vedenej v katastri nehnuteľností Okresného úradu Pezinok,
z predávajúcej - pôvodnej žalobkyne na kupujúcich - žalovaných za kúpnu cenu (4.000,- eur za 4.220

m2) t.j. 0,948,- €/m2. Zmluvné strany sa dohodli na úhrade kúpnej ceny v hotovosti pri podpise zmluvy,
čo pôvodná žalobkyňa potvrdila svojim vlastnoručným notársky osvedčeným podpisom. Zmluvné strany
zároveň prehlásili, že zmluva bola dohodnutá na základe ich vážnej a slobodnej vôle, že si jej obsah
prečítaliabezvýhradsnímsúhlasili,čopotvrdilisvojimivlastnoručnýmipodpismi.Prvoinštančnýsúdmal
z rozhodnutia Okresného úradu Pezinok, katastrálny odbor č. V-4525/2016 z 07.12.2016, preukázané,
že právne účinky vkladu vznikli dňom 7.12.2016.

3. Predmetom konania v prejednávanej veci bol nárok pôvodnej žalobkyne na určenie neplatnosti kúpnej
zmluvy z dôvodu absentujúcej územnoplánovacej informácie a postupu v rozpore s § 3 až 7 zákona
č. 140/2014 Z.z. Súd prvej inštancie primárne posudzoval existenciu naliehavého právneho záujmu naurčení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorý pôvodná žalobkyňa v konaní preukázala s poukazom
na objektívny stav právnej neistoty vzhľadom na to, že podľa jej tvrdenia boli žalovaní zapísaní v katastri
nehnuteľností ako vlastníci pozemku v rozpore so skutočným stavom.

4. Zo zisteného skutkového stavu veci, právne odkazujúc na § 34, § 37 ods. 1, § 38 ods.1, ods.
2, § 39, § 123, § 124, § 126 Občianskeho zákonníka, § 137 C.s.p., § 2 ods. 2 zákona č. 140/2014
Z.z., § 43h ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. dospel súd prvej inštancie k záveru o nedôvodnosti žaloby.
Na námietku absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorá neobsahovala územnoplánovaciu informáciu
prvoinštančný súd uviedol, že technická jednota kúpnej zmluvy, predmetom ktorej je nehnuteľnosť, nie

je predpokladom platnosti zmluvy, ale iba procesnou technickou podmienkou katastrálneho konania.
Prvoinštančný súd vykonaným dokazovaním zároveň nezistil dôvody absolútnej neplatnosti kúpnej
zmluvy z dôvodu nedodržania postupu upraveného v § 3 až 7 zákona č. 140/2014 Z.z., nakoľko v
prejednávanej veci nešlo o prevod poľnohospodárskeho pozemku, ale o prevod pozemku, na ktorý sa
vzťahuje výnimka uvedená v § 2 ods. 2 písm. c) zákona č. 140/2014 Z.z., v zmysle ktorej prevádzaný
pozemok patril do lokality určenej na zastavanie podľa všeobecno-záväzného nariadenia obce Š. č.

4/2008 a územnoplánovacej informácie z 3.10.2016 č. 43-2069/2016-Ká, na ktorý sa nevyžadoval zásah
akéhokoľvek iného orgánu verejnej moci ani vyňatie pozemku z poľnohospodárskeho pôdneho fondu.
Na námietku pôvodnej žalobkyne, že zo strany žalovaných došlo pri uzatváraní kúpnej zmluvy k nátlaku
na jej osobu a jeho stupňovaniu, ktorému nakoniec pôvodná žalobkyňa podľahla a teda kúpna zmluva
nebola uzatvorená v súlade s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka slobodne, okresný súd vychádzajúc

z vykonaného dokazovania uviedol, že pôvodná žalobkyňa nebola aj vzhľadom na svoj vek, v októbri
2016 v takom stave, resp. klinickom priebehu vaskulárnej demencie, ktorý by jej znemožňoval jej
rozpoznávaciu schopnosť uzatvoriť kúpnu zmluvu. S poukazom na závery znaleckého posudku č. X/
XXXX vyhotoveného MUDr. Miroslavom Čerňanom prvoinštančný súd dospel k záveru, že pôvodná
žalobkyňa bola schopná zmluvu fyzicky prečítať a porozumieť jej obsahu, preto v konaní nepreukázala

nepochybné zistenie, že ako účastník právneho úkonu nedokázala posúdiť následky svojho konania
alebo ovládnuť svoje konanie. Na námietku pôvodnej žalobkyne, že kúpna zmluva je neplatná z dôvodu
uvedeného v § 49a Občianskeho zákonníka, nakoľko bola zo strany žalovaných pri jej uzatváraní
uvedená do omylu, keď jej títo neozrejmili, o aký konkrétny pozemok sa jedná, súd prvej inštancie s
poukazom na výpoveď samotnej pôvodnej žalobkyne uviedol, že táto mala jednoznačne vedomosť o

tom, že sa jedná o pozemok, ktorý dala do prenájmu P. A.. Rovnako vyhodnotil ako bezpredmetnú
námietku pôvodnej žalobkyne, že žalovaní pri uzatváraní kúpnej zmluvy využili neskúsenosť pôvodnej
žalobkyne, čo malo mať za následok neplatnosť kúpnej zmluvy podľa § 39a Občianskeho zákonníka. Z
vykonaného dokazovania mal prvoinštančný súd preukázané, že pôvodná žalobkyňa mala skúsenosti
s prevodom pozemkov ako aj rodinného domu, nakoľko prejavila vôľu predať pozemok v rokoch 2012 -

2013,avšaknestalosatakzdôvodovnastranepotenciálnehokupcaavroku2016predalanehnuteľnosť
žalovaným prostredníctvom I. T.. Námietku pôvodnej žalobkyne týkajúcej sa neplatnosti kúpnej zmluvy
a to, že cena za obdobné pozemky sa v čase prevodu mala pohybovať na úrovni 50,- eur/m2 a nie vo
výške 0,942 eur/m2, čím vznikol viac ako 50 násobný rozdiel v kúpnej cene v jej neprospech okresný
súd vyhodnotil tak, že z vykonaných dôkazov nevyplýva rozpor v kúpnej cene v takom rozsahu, v

akom to uviedla pôvodná žalobkyňa. Zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX vyhotoveného Ing. Natáliou
Uherčíkovou mal súd prvej inštancie zistené, že predmetný pozemok sa nachádzal v lokalite bez
schválenej urbanistickej štúdie a v dohľadnej dobe nebolo možné na pozemku predpokladať výstavbu
a pozemok v čase jeho predaja nebol zhodnotený poľnohospodársku činnosťou. Z tohto dôvodu
prvoinštančný súd vychádzal z ceny stanovenej uvedeným znaleckým posudkom a to 0,53 eur/1m2,

ktorájenajbližšiacene,zaktorúvykupujeobdobnépozemkyvdanejlokalitePoľnohospodárskedružstvo
Š.. Súd prvej inštancie vyvodil záver, že cena, ktorú uhradili žalovaní pôvodnej žalobkyni za predmetný
pozemok bola v čase prevodu primeraná, dokonca o niečo vyššia ako všeobecná hodnota pozemkov
v danej lokalite.
5. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že v

spore úspešným žalovaným priznal voči pôvodnej žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu.
6. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie pôvodná žalobkyňa z dôvodov uvedených v § 365 ods.
1 písm. b), e), h), f) C.s.p. Namietala, že pri uzatváraní kúpnej zmluvy trpela takou duševnou poruchou,
ktorá sa prejavovala v jej správaní poruchou rozpoznávacích schopností, zvýšenou sugestibilitou a
zníženými úsudkovými schopnosťami. Na základe týchto skutočností bola kúpna zmluva podľa jej

názoru absolútne neplatná v zmysle § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Poukázala pritom na záver
uvedený v znaleckom posudku Č.. X/XXXX vyhotovený MUDr. Ľubicou Škarbalovou, z ktorého vyplýva,
že pôvodná žalobkyňa nebola schopná rozpoznať následky po podpísaní zmluvy, nebola schopná
prečítať výšku kúpnej ceny, prepočítať v uvedenej výške bankovky a ani nebola schopná vyhlásiť,aké vecné bremeno viazne na predmet kúpy. Spochybnila právny záver súdu prvej inštancie, ktorý
vychádzal zo znaleckého posudku MUDr. Miroslava Čerňana, že pôvodná žalobkyňa si mohla v tom
čase byť vedomá, akú nehnuteľnosť kúpnou zmluvou predala. Podľa pôvodnej žalobkyne, výsluchom

súdnej znalkyne MUDr. Škarbalovej sa nepodarilo odstrániť rozpory v znaleckých posudkoch. Navyše
zastala názor, že zo znaleckého posudku MUDr. Čerňana vyplýva, že tento nepopiera závery v
znaleckom posudku MUDr. Škarbalovej. Namietala postup súdu prvej inštancie, ktorý odmietol vykonať
výsluch znalca MUDr. Čerňana, ktorý mal bližšie objasniť svoje závery a odstrániť metodické chyby
svojho posudku v zmysle § 17 ods. 7 zákona č. 382/2004 Z.z. V prípade, ak by sa uvedeným

postupom nepodarilo odstrániť rozporné závery súdnych znalcov, mal okresný súd vykonať dokazovanie
znaleckým ústavom v zmysle § 207 ods. 3 C.s.p. Dôvodila, že v zmysle konštantnej judikatúry, ak
má súd pochybnosti o vecnej správnosti znaleckého posudku, nemôže ho nahradiť vlastným názorom,
ale musí znalcovi uložiť, aby podal vysvetlenie, posudok doplnil alebo inak odstránil jeho nedostatky,
prípadne, aby vypracoval nový posudok, alebo musí ustanoviť iného znalca, aby vec znovu posúdil a
vyjadril sa k správnosti už podaného posudku. Uvedeným postupom preto súd prvej inštancie podľa

pôvodnej žalobkyne dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností a tieto vady majú za následok nesprávnosť
napadnutého rozhodnutia. Namietala tiež, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie trpí vadou
nedostatočnosti odôvodnenia, čím bolo porušené právo pôvodnej žalobkyne na spravodlivý súdny

proces. Ďalej namietala súdom posúdenú nesprávnosť skutkových zistení ohľadom neskúsenosti
pôvodnej žalobkyne pri predaji nehnuteľnosti. Poukázala na výsluch uskutočnený na pojednávaní
konanom dňa 28.5.2018, kde okrem iného uviedla „ ... nevedela som, aká je situácia v obci, aké sú ceny,
ako idú ceny pozemkov. Predtým som ho nikomu neponúkala ...“. Podľa názoru pôvodnej žalobkyne,
z jej výpovede taktiež nevyplýva, že by mala skúsenosť s prevodom pozemkov, ktorá mala prameniť

z ich potenciálnych prevodov P. A.. Namietala aj vzťah k I.D. T., nakoľko jej táto osoba nebola známa
a ktorá nezohrala žiadnu úlohu v súvislosti s prevodom nehnuteľnosti. Z odôvodnenia rozhodnutia
podľa pôvodnej žalobkyne nebolo zrejmé, aké skutočnosti viedli súd prvej inštancie k prijatiu tých
záverov, že žalovaní nevyužili pri prevode sporných nehnuteľností neskúsenosť pôvodnej žalobkyne.
Poukázala aj na rozpory v znaleckých posudkoch na určenie hodnoty nehnuteľnosti, ktoré vychádzali

z rovnakého základu, s ktorými sa súd prvej inštancie riadne procesne nevysporiadal a nezrovnalosti
o vecnej správnosti znaleckého posudku nahradil vlastným názorom. Dôvodila, že všeobecná hodnota
sporného pozemku bola súdnou znalkyňou Ing. Natáliou Uherčíkovou v znaleckom posudku č. XXX/
XXXX stanovená o 49.460,- eur nižšie ako je všeobecná hodnota stanovená súdnou znalkyňou Ing.
Zuzanou Slatinovou v znaleckom posudku č. XX/XXXX, pričom uvedený rozdiel predstavoval viac ako

2.200 % odchýlku hodnoty spornej nehnuteľnosti. Pôvodná žalobkyňa ďalej v odôvodnení odvolania
poukázala aj na nevykonateľnosť druhého výroku napadnutého rozhodnutia. Je toho názoru, že výrok o
nároku na náhradu trov konania musí byť formulovaný tak, že v ňom musí byť uvedené nielen kto a komu
má zaplatiť náhradu trov konania, ale musí v ňom byť uvedená aj formulácia, že o výške tejto náhrady
bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Na základe uvedených skutočností

navrhla, aby odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 písm. b), c) a § 391 ods. 1 C.s.p. napadnuté rozhodnutie
zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu pôvodnej žalobkyne navrhli
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. K odvolacej argumentácii pôvodnej žalobkyne
skonštatovali, že bola osobou riadne spôsobilou na uzavretie predmetnej kúpnej zmluvy. V tejto

súvislosti poukázali na vyjadrenie P.. Y. z 28.8.2019, z ktorého je zrejmé, že pôvodná žalobkyňa
súhlasila s uvedeným postupom. Podľa žalovaných, skutočnosti, ktoré potvrdzujú spôsobilosť pôvodnej
žalobkyne na uzavretie kúpnej zmluvy vyplývajú aj zo svedeckých výpovedí osôb, ktoré pôvodnú
žalobkyňu bezprostredne vnímali v relevantnom čase, výpovede žalovanej na pojednávaní dňa
28.5.2018, skutkového a právneho stavu veci. K tvrdenej účelovej nespôsobilosti pôvodnej žalobkyne

na právne úkony uviedli, že MUDr. Škarbalová nedospela vo svojom znaleckom posudku k takému
záveru vylučujúcemu spôsobilosť na právne úkony na strane pôvodnej žalobkyne. Dôvodili, že
nejasnosť záverov znaleckého posudku a výpovede MUDr. Škarbalovej v plnom rozsahu odstránil
znalecký posudok MUDr. Čerňana. K tvrdeniam o údajnej nevykonateľnosti druhého výroku enunciátu
napadnutého rozhodnutia uviedli, že ide o procesný postup vyplývajúci priamo zo znenia zákona.

8. Pôvodná žalobkyňa v replike zotrvala na svojej predchádzajúcej argumentácii.
9. Žalovaní v duplike neuviedli iné skutočnosti, ako tie už uvedené v podanom vyjadrení k odvolaniu
pôvodnej žalobkyne.10. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania
a dospel k záveru, že odvolanie pôvodnej žalobkyne nie je dôvodné.

11. V posudzovanej veci vykonal súd prvej inštancie pre účely rozhodnutia vo veci samej dokazovanie
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby a z
vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že
naliehavý právny záujem pôvodnej žalobkyne na požadovanom určení vlastníckeho práva je daný,
nakoľko predstavuje jediný prostriedok na dosiahnutie zmeny súčasného stavu vlastníckeho práva v

prospech pôvodnej žalobkyne. Odvolací súd dodáva, že účelom predmetnej žaloby je určiť vlastníctvo
pôvodnej žalobkyne k nehnuteľnosti špecifikovanej v žalobnom návrhu, ktorá odvodzovala svoje právne
postavenie ako vlastníčky z absolútne neplatnej kúpnej zmluvy v zmysle § 39a Občianskeho zákonníka,
ako aj § 39, § 49a, § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, uzatvorenej so žalovanými v 1. a 2. rade dňa
3.10.2016. V prípade úspechu v spore by sa právne postavenie pôvodnej žalobkyne resp. jej právnych
nástupcovzmenilo,vkatastrinehnuteľnostibybolizapísaníakovlastnícinehnuteľnosti,čímbysúduznal

naliehavý právny záujem žalobcov za opodstatnený a preukázaný.
12. Ďalej súd prvej inštancie považoval v danej veci za rozhodujúce, že pôvodná žalobkyňa
nepreukázala, že kúpna zmluvu, ktorou previedla svoju nehnuteľnosť na žalovaných, je absolútne
neplatná, a to vzhľadom na závery kontrolného znaleckého posudku č. X/XXXX MUDr. Miroslava
Čerňana, znalcom z odboru psychiatria, a vyhodnotenie ostatných dôkazov, z ktorých nebolo možné

úplne vylúčiť rozpoznávaciu schopnosť pôvodnej žalobkyne a jej nespôsobilosť uzatvoriť kúpnu zmluvu.
Súd prvej inštancie sa vyporiadal so všetkými námietkami pôvodnej žalobkyne, ktorá v priebehu
konania pripustila, že zmluvu podpísala, ale už tvrdila, že nemala úmysel uzatvoriť kúpnu zmluvu a
predať nehnuteľnosť za takú nízku cenu. Na základe uvedených skutočností správne dospel súd prvej
inštancie k záveru, že pôvodná žalobkyňa nie je vlastníčkou spornej nehnuteľnosti a žalobu o určenie

jej vlastníckeho práva zamietol. S uvedenými závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil.
13. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva,
že v konaní navyše nebol preukázaný ani nedostatok spôsobilosti pôvodnej žalobkyne konať, keďže
nebola ani zbavená ani obmedzená v spôsobilosti na právne úkony, ani nebol podaný návrh na začatie
konania o obmedzení či pozbavení spôsobilosti pôvodnej žalobkyne na právne úkony. Odvolací súd

poukazuje v tejto súvislosti na to, že vek sám o sebe nie je dôvodom na stratu spôsobilosti na právne
úkony. Odvolací súd dodáva, že kúpna zmluva netrpí nedostatkom zrozumiteľnosti a určitosti, ani
nedostatkom slobodného a vážneho rozhodnutia uzatvoriť právny úkon, keďže obsahovala všetky
zákonom stanovené obligatórne náležitosti a pôvodná žalobkyňa ju dobrovoľne podpísala, s tým, že
pravosť podpisu pôvodnej žalobkyne na kúpnej zmluve bola notársky overená dňa 3.10.2016. V zmysle

§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, požiadavkami na právny úkon sú sloboda, vážnosť, určitosť a
zrozumiteľnosť vôle, ktoré predstavujú subjektívnu stránku konajúceho a prejavujú sa v existencii vôle a
v prejave vôle. Ak nie je vôľa daná vôbec, ide o absolútne neplatný právny úkon, ktorý z hľadiska práva
nevznikne. Rovnako absolútne neplatný je právny úkon, ak vôli či jej prejavu chýba vážnosť, určitosť
a zrozumiteľnosť. Na vnútornú výhradu konajúceho sa však neprihliada. V danej veci zo zisteného

skutkového stavu vyplýva, že pôvodná žalobkyňa mala záujem predať spornú nehnuteľnosť a kúpna
zmluva mala všetky zákonom stanovené obligatórne náležitosti. Pokiaľ pôvodná žalobkyňa aj mala voči
obsahu kúpnej zmluvy akékoľvek výhrady, tieto pri uzavretí zmluvy neprezentovala. Navyše v zmluve
uvedená kúpna cena bola stanovená dohodou zmluvných strán, a pokiaľ aj bola dohodnutá nižšia
cena, ako všeobecná hodnota spornej nehnuteľnosti, uvedená skutočnosť nemá za následok neplatnosť

kúpnej zmluvy. V danej veci bolo nesporné, že vklad vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti
v prospech žalovaných bol vykonaný na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 3.10.2016 pod č.
V4525/2016. Vzhľadom na skutkový stav zistený súdom prvej inštancie a jeho právne vyhodnotenie, aj
odvolací súd dospel k záveru, že pôvodná žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že
kúpna zmluvu je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39a Občianskeho zákonníka.

14. V posudzovanej veci je odvolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav
veci, aplikoval naň správny právny predpis a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil v súlade s § 220
ods. 2 C.s.p. a okolnosti namietané pôvodnou žalobkyňou v podanom odvolaní vo vzťahu k spôsobu
vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok takú úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola
zhodná s úvahou prvoinštančného súdu prezentovanou v napadnutom rozhodnutí.

15. Zohľadniac vyššie uvedené možno uzavrieť, že obsah odvolania pôvodnej žalobkyne nebol
spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska
odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také
nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu aleboby spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie.
Preto odvolací súd výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobu zamietol ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie svoj rozsudok

po právnej aj skutkovej stránke riadne odôvodnil, keď uviedol svoje úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní
riadil a danú vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa týmto odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil
a preto na správnosť dôvodov rozsudku v napadnutej časti ďalej iba poukazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
16. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1, v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovaný 1/ a žalovaná 2/ boli v odvolacom konaní

úspešní, a preto im vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešným žalobcom 1/
až 3/ v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 C.s.p.
17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods. 1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( § 428 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
( § 429 ods. 2 C.s.p. ).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C.s.p.).