Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Katarína Marčeková
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/125/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4220204875
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4220204875.2
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu žalobkyne: P..
G. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XX, X. F., zast. Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s. r.
o., Pribinova 9, Nové Zámky, IČO: 36 813 401, proti žalovanému: P. Q., nar. XX. XX. XXXX, F. XX, X.
F., zast. Mgr. Jozefom Danczim, advokátom, so sídlom Župná 14/1147, Komárno, IČO: 37 313 037, o
vylúčenie z užívania nehnuteľností, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno
zo dňa 21. júna 2022 č. k. 7C/43/2020-245 takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovanému priznáva nárok
na náhradu trov konania.
Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žalobkyni náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie
odôvodnil ustanoveniami § 256 ods. 1 CSP a uviedol, že Okresný súd Komárno uznesením č. k.
7C/43/2020-177 zo dňa 23. 11. 2021 konanie zastavil a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Proti uvedenému uzneseniu v časti II. výroku o náhrade trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie
žalovaný, ktorý navrhol uznesenie v napadnutej časti zmeniť a žalovanému priznať náhradu trov
prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania v celom rozsahu. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu
žalovaného uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku považuje za vecne
správne. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 9Co/18/2022-232 zo dňa 17. 02. 2022 uznesenie súdu
prvej inštancie v jeho napadnutom výroku týkajúcom sa trov konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 14. 03. 2022. Odvolací súd v bode
16. odôvodnenia rozhodnutia uviedol, že po preskúmaní obsahu spisu, napadnutého rozhodnutia a
konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že v danom prípade výrok o trovách konania
v napadnutom rozhodnutí nebol dostatočne odôvodnený, rozhodnutie v tejto časti je zmätočné a
nezodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil
ustanovením § 257 CSP, aj keď jeho použitie je výnimočné a v rozhodnutí vôbec necitoval a nezaoberal
sa ustanovením § 256 ods. 1 CSP, o ktorom sa rozhoduje v prípade zastavenia konania, ako to bolo
aj v tomto prípade. Aj keď vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu
vo veci, táto zásada je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej
zodpovednosti za zavinenie je vyjadrená v § 256 CSP a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo
strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom tejto zásady je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri
jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto
trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Pojem procesné zavinenie sa posudzuje
výlučne z procesného hľadiska. V danej veci súd v napadnutom rozhodnutí neuviedol, či považoval
žalobu za dôvodnú alebo nedôvodnú, nezaoberal sa tým, z akého dôvodu došlo k späťvzatiu žaloby
a kto zastavenie konania zavinil. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách aplikoval ustanovenie§ 257 CSP, ktoré musia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musia mať vždy
výnimočný charakter. Túto normu nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez
zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Významné sú tiež okolnosti, ktoré viedli
k uplatneniu nároku (práva) na súde a postoj účastníkov v priebehu konania a podobne. Aj keď súd
uviedol, akoby rozhodol podľa § 257 CSP, zároveň uviedol, že žalovaná strana si nárok na náhradu trov
konania neuplatnila, žiadne trovy spojené s týmto konaním jej nevznikli, preto súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku. Takéto odôvodnenie napadnutého výroku je zmätočné a nedostatočne odôvodnené
a vychádza aj z nesprávneho skutkového zistenia, že žalovanému žiadne trovy nevznikli, čo uviedol
žalovaný v odvolaní. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej
inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa náhrady trov konania je potrebné podľa § 389 ods. 1
písm. b) CSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V novom rozhodnutí súd
prvej inštancie opätovne rozhodne o náhrade trov konania v súlade s vyššie citovanými zákonnými
ustanoveniami a svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby bolo preskúmateľné. Názorom odvolacieho súdu
je súd prvej inštancie v ďalšom konaní viazaný (§ 391 ods. 2 CSP). Uviedol, že pri posudzovaní nároku
na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 256 ods. 1 CSP je súd povinný skúmať, či niektorá zo
strán sporu zavinila zastavenie konania. Ak pre správanie žalovaného došlo k späťvzatiu žaloby, ktorá
bola podaná dôvodne, je žalovaný povinný nahradiť trovy konania, pretože nesporne zavinil zastavenie
konania. Žalobkyňa zobrala žalobu v celom rozsahu späť po tom, ako sa žalovaný po podaní žaloby
prestal v nehnuteľnosti zdržiavať. Žalovaný tak svojím konaním procesne zavinil zastavenie konania.
Žalobkyni preto v zmysle ustanovenia § 256 ods. 1 CSP vzniklo právo na náhradu trov konania. Nakoľko
si žalobkyňa vo svojom späťvzatí náhradu trov konania neuplatnila, súd rozhodol tak, ako je to uvedené
vo výroku tohto uznesenia.
2. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie, odôvodniac ho tým,
že súd prvej inštancie súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Súd v odôvodnení uznesenia poukázal na § 256 ods. 1 CSP, teda na
procesné zavinenie v súvislosti so zastavením konania. Žalobkyňa podaním zo dňa 12. 11. 2021 zobrala
svoju žalobu späť, nakoľko nepredložila žiadne relevantné dôkazy a jej tvrdenia boli vyvrátené a týmto
procesne zavinila zastavenie konania - najprv OR PZ obvodové oddelenie PZ Hurbanovo dňa 29.
10. 2020 a to tak, že bolo vydané uznesenie podľa § 197 ods. 1 písm. a) TP, ktorým bola daná vec
odovzdaná na ďalšie konanie Okresnému úradu, Odboru všeobecnej vnútornej správy Komárno na
prejednanie priestupku, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa §
197 ods. 2 TP a následne Okresný úrad Komárno odbor všeobecnej vnútornej správy, číslo spisu
OU-KN-OVVS-2021/000042-007 vydalo vo veci rozhodnutie dňa 30. 03. 2021, ktorým zastavil konanie
voči obvinenému podľa § 76 ods. 1 písm. c) Zákona o priestupkoch, nakoľko spáchanie skutku, o
ktorom sa koná, nebolo obvinenému preukázané. Z obsahu napadnutého uznesenia nie je zrejmé,
či súd považoval žalobu sa dôvodnú, alebo nie. Z obsahu napadnutého uznesenia nie je zrejmé,
prečo súd považuje za procesné previnenie, keď niekto ojedinele navštevuje svoju nehnuteľnosť a
nezdržiava sa tam, a to poukazom na skutočnosť, že žalobkyňa sa domáhala vylúčenia užívania, a
nie užívania podľa vlastného zváženia alebo ojedinelého navštevovania. Z obsahu spisu je zrejmé, že
účastníci sporu neuzatvorili ústnu alebo písomnú dohodu ohľadom predmetu sporu. Ústavný súd SR
opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods.
1 Ústavy SR je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany. V dôsledku absencie riadneho odôvodnenia rozhodnutia nemožno napadnutý výrok
uznesenia považovať za úplný, presvedčivý a preskúmateľný. V odôvodnení napadnutého výroku
uznesenia chýba argumentácia súdu, na základe akých dôkazov a na základe akých myšlienkových
úvah, pri aplikácii ktorých konkrétnych ustanovení zákona dospel k záveru, že nepriznanie náhrady
trov konania žalovanému je spravodlivé a v súlade so zákonom. Z obsahu napadnutého uznesenia
nie je zrejmé, ako súd vyriešil otázku trov odvolacieho konania voči uzneseniu č. k. 7C/43/2020-177,
keď žalovaný bol úspešný a z odôvodnenia nie je zrejmé, prečo mu súd tieto trovy nepriznal. Z
uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok uznesenia súdu prvej inštancie zmenil
tak, že žalovanému priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Žiadal
priznať žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči uzneseniu č. k.
7C/43/2020-177 v celom rozsahu.3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že rozhodnutie súdu považuje za správne
a spravodlivé. Ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku je takým ustanovením, ktoré možno
aplikovať v prípadoch, kedy za splnenia zákonom stanovených podmienok môže dôjsť k inému
rozhodnutiu súdu o náhrade trov konania, než by plynuli zo všeobecných zásad náhrady trov konania.
Žalobkyňa má za to, že použite vyššie citovaného ustanovenia bolo v tomto prípade použité a aplikované
po správnej úvahe súdu, kedy dospel k záveru, že nepriznaním trov konania nebudú porušené ani dobré
mravy a nebude použité neprimerane tvrdo voči druhej strane sporu. Ak súd v danej veci vyhodnotil
všetky skutočnosti tak, že tu existujú dôvody hodné osobitého zreteľa, potom v zmysle zákonného
ustanovenia nejde o možnosť súdu, ale o povinnosť súdu výnimočne nepriznať náhradu trov konania,
tak ako tomu bolo v danej veci. Výnimočnosť podľa žalobkyne spočíva práve v okolnostiach danej veci,
nakoľko v čase, kedy žalobkyňa podávala žalobu, existovali dôvody na jej podanie, a to aj v spojitosti s
návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie Okresného súdu Komárno sp.
zn. 17C/40/2020-45 zo dňa 22. 10. 2020 bolo vydané s povinnosťou, aby žalovaný dočasne nevstupoval
do nehnuteľnosti, ktorá je predmetom aj tohto konania, v ktorom sa žalobkyňa domáhala toho, aby
súd vylúčil žalovaného z užívania nehnuteľnosti. Okresný súd nariadil uvedené neodkladné opatrenie,
nakoľkomalvtomčaseosvedčené,ževzťahymedzistranamisporuvyžadujúdočasnúúpravuajnapriek
tomu, že skutkový stav nebol náležite zistený. Práve vydané neodkladné opatrenie viedlo žalobkyňu k
tomu,abypodalaajžalobuvovecisamej,kedymalazato,žejetodôvodné.Žalovanýbolvčasepodania
žaloby aj dočasne vykázaný z predmetnej nehnuteľnosti, čo tiež svedčí o dôvodnosti podania žaloby.
Tak, ako uviedla žalobkyňa už v späťvzatí žaloby, v tom čase bola presvedčená o tom, že správanie
žalovaného je trestným činom, preto podala na žalovaného trestné oznámenie, čo rovnako tak prispelo
k dôvodnosti podania samotnej žaloby. Samotná skutočnosť, že následne bola vec prejednaná ako
priestupok na dôvodnosť podania žaloby nemá vplyv, najmä keď ide o konanie, v ktorom má byť slabšia
strana ochránená pred nepriaznivým vplyvom prípadného násilného konania. V konečnom dôsledku
podanie žaloby svoj význam malo už len z toho dôvodu, že žalovaný od uvedeného času v dome nebýva,
má do neho prístup, avšak sa v ňom nezdržiava a ani tam nechodí. Žalobkyňa je toho názoru, že
nepriznanie náhrady trov konania žalovanému môže byť súdom posúdené a výnimočnosť môže mať
základ práve v okolnostiach nie len danej veci, ale vzájomných okolnostiach u strán sporu. Vo vzťahu
medzi stranami sporu išlo v čase podania žaloby o dlhodobo konfliktný a napätý vzťah, čo odôvodňujú
vyššie popísané skutočnosti, ktoré viedli k podaniu žaloby. Nakoľko sa však situácia medzi stranami
sporu aktuálne zmenila a žalovaný už do nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu, nevstupuje takmer
vôbec, rozhodla sa žalobkyňa žalobu zobrať späť, čo však nevylučuje to, že žaloba v čase podania bola
podaná dôvodne. Na základe uvedených skutočností žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie potvrdil.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací podľa § 34 zák č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa
náležitosti podľa (§ 127 a § 363 CSP), viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP),
viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru,
že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť.
5. V prejednávanej veci sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala vylúčenia žalovaného z užívania
rodinného domu so súp. č. XXXX nachádzajúceho sa v obci X. F., okres O., katastrálne územie X. F.,
zapísaného v katastri nehnuteľností Okresného úradu Komárno, katastrálneho odboru na LV č. XXXX,
vrátane pozemkov vedených ako parcely reg. „C" evidované na katastrálnej mape, a to: parcela č. 28/31
zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 20 m2, parcela č. 28/37 záhrada vo výmere 70 m2, parcela
č. 2071/53 zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 846 m2, parcela č. 2071/162 zastavaná plocha a
nádvorie vo výmere 106 m2 a parcela č. 2071/229 zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 48 m2 a
priľahlých stavieb garáže so súpisným číslom XXXX postavenej na parcele č. 2071/229 a garáže so
súp. č. 2372 postavenej na parcele č. 28/31, a to až do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov k predmetnej nehnuteľnosti. Žiadala priznať trovy konania. V priebehu konania žalobkyňa
vzala podaním zo dňa 12. 11. 2021 žalobu späť a navrhla, aby súd konanie zastavil a žalovanému
nepriznal náhradu trov konania z dôvodu, že má za to, že návrh podávala dôvodne a túto skutočnosť
aj preukázala. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil (I.), žalovanému náhradu
trov konania nepriznal (II.) a rozhodol, že o vrátení súdneho poplatku rozhodne po právoplatnosti
tohoto rozhodnutia (III.). Proti tomuto uzneseniu podal vo výroku o trovách konania žalovaný odvolanie,o ktorom rozhodol odvolací súd uznesením zo dňa 17. februára 2022 č. k. 9Co/18/2022-232 tak, že
uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa trov konania zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením,
ktoré je v dôsledku odvolania žalovaného opätovne predmetom prieskumu odvolacieho súdu.
6. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
7. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
8. V danej veci bolo konanie v dôsledku späťvzatia žaloby žalobkyňou zastavené, preto bolo potrebné
posúdiť,ktorázostránzavinilazastaveniekonaniaavdôsledkutoho,ktorázostránmánároknanáhradu
trov konania, prípadne, či je dôvod na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP v danej veci. Napriek tomu, že
skoršie rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania už bolo skôr odvolacím súdom
zrušené, súd prvej inštancie sa jeho názorom dôsledne neriadil a odvolací súd považuje aj napadnuté
uznesenie za nedostatočne odôvodnené. Keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie už bolo raz zrušené,
odvolací súd, postupujúc podľa § 390 písm. a) CSP sám vo veci rozhodol.
9. Predmetom žaloby je vylúčenie žalovaného z užívania nehnuteľností, ktoré nadobudli strany
sporu v priebehu ich manželstva a ktoré tvoria ich BSM. Takúto žalobu pripúšťa Občiansky zákonník,
ktorý v ustanovení § 146 rieši možnosť manželov alebo bývalých manželov, pokiaľ ich bezpodielové
spoluvlastníctvo nebolo ešte vyporiadané, upraviť ich výkon práv a povinností v prípade ich vzájomných
nezhôd. Jednou z takýchto možností je aj obmedzenie užívacieho práva druhého manžela k domu, ktorý
tvorí predmet bezpodielového spoluvlastníctva. Takáto úprava prichádza do úvahy v prípade fyzického
alebo psychického násilia alebo už pri samotnej hrozbe takéhoto násilia alebo neznesiteľnosti ďalšieho
spolužitia manželov v spoločnom dome alebo byte. Násilie nemusí vykazovať znaky trestného činu.
Postačí, ak pôjde o priestupok proti občianskemu spolužitiu (§ 49 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov). Podmienkou je, že medzi násilím a neznesiteľnosťou ďalšieho spolužitia
manželov musí byť daná príčinná súvislosť.
10. V danej veci žalobkyňa v žalobe uvádzala, že situácia u nich je už nezvládnuteľná, preto sa domáha
vylúčeniažalovanéhozužívania.Vtomčaseužbolosúdomnariadenéneodkladnéopatrenieuznesením
zo dňa 22. októbra 2020 č. k. 17C/40/2020-45, ktorým bolo žalovanému nariadené, aby dočasne
nevstupoval do predmetných nehnuteľností. Žalobkyňa dôvodnosť žaloby odôvodňovala tiež tým, že
dňa 16. 10. 2020 podala na žalovaného trestné oznámenie. Z oznámenia Ministerstva vnútra SR, OR
PZ v Komárne zo dňa 31. 12. 2000 však vyplýva, že vo veci vedenej pod ČVS: ORP-627/HU-KN-2020
vo veci prečinu nebezpečného vyhrážania bolo dňa 29. 10. 2020 vydané uznesenie, ktorým bola daná
vec odovzdaná na ďalšie konanie Okresnému úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy Komárno na
prejednanie priestupku, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa §
197 ods. 2 Trestného poriadku. Dňa 30. 03. 2021 Okresný úrad Komárno, odbor všeobecnej vnútornej
správy rozhodol o zastavení konania o priestupku, nakoľko spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo
obvinenému z priestupku preukázané. Následne, po doručení tohto rozhodnutia, vzala žalobkyňa žalobu
späť, v ktorom uviedla, že zotrváva na tom, že žalobu podala dôvodne, pretože v čase podania žaloby
bola situácia vyhrotená. Uviedla tiež, že aktuálne už nie je daný dôvod na to, aby bol žalovaný vylúčený z
užívania nehnuteľnosti. Vychádzajúc z uvedeného, dospel odvolací súd k záveru, že žalobkyňa zavinila
zastavenie konania, keď po tom, ako bolo rozhodnuté, a že nie je dôvod na začatie trestného stíhania a
žalovanému nebolo preukázané ani spáchanie priestupku, vzala žalobu späť, preto žalovanému vznikol
nárok na náhradu trov konania. To, či by bola žaloba dôvodná alebo nedôvodná, nie je pre posúdenie
veci t. č. podstatné. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý výrok o trovách konania podľa § 388
CSP zmenil a rozhodol, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Pre použitie
ustanovenia § 257 CSP odvolací súd v danej veci nevidel dôvody, žalobkyňa ho ani nenavrhovala na
vec uplatniť.
11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v
odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie pro právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.