Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 1. máj 2022

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 2T/59/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7220011122
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Paranič

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2022:7220011122.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, samosudcom JUDr. Tomášom Paraničom, na hlavnom pojednávaní konanom

dňa 2. mája 2022, v trestnej veci proti obžalovanej B. V. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa §
207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona takto,

r o z h o d o l :

r o z h o d o l:

Obžalovaná: B. V., nar. XX.XX.XXXX v W. W., trvale bytom S., X. trieda č.XX,

je vinná že,

- v Košiciach a inde od 3.9.2007 doposiaľ úmyselne neplní riadne a včas vyživovaciu povinnosť k svojmu
synovi mal. P.P., nar. X.X. XXXX a od 3.9.2007 do 5.12.2018 k svojej dcére mal. P.P., nar. XX.X.XXXX,
hocijejtátovyplývazoZákonaorodineavýškaktorejjejbolaurčenározsudkomOkresnéhosúduKošice
II, sp. zn. 25P 168/2006 zo dňa 4.7.2007, právoplatným dňa 3.9.2007 a to sumou vo výške 30 % zo

sumy životného minima na jedno nezaopatrené dieťa vždy do 20. dňa v mesiaci počnúc dňom 3.9.2007
na účet Krízového strediska Oceľová nádej, Pollova 18, Košice a na základe rozsudku Okresného súdu
Košice II sp. zn. 23P 17/2009 zo dňa 13.5.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1.6.2009 na účet
Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej Sobote počnúc dňom 22.1.2009 vždy do 15. dňa v
mesiaci okrem obdobia od 3.9.2007 do 21.1.2009, kedy uhradila výživné Krízovému stredisku Oceľová
nádej v plnej výške a okrem úhrad na účet Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej Sobote
dňa 29.5.2018 vo výške 60,-EUR, dňa 27.6.2018 vo výške 60,-EUR, dňa 16.8.2018 vo výške 60,-EUR,
dňa 2.11.2018 vo výške 60,-EUR, dňa 9.4.2019 vo výške 60,-EUR, dňa 11.05.2020 v sume 60 eur, dňa

3.6.2021 v sume 90 eur, dňa 21.9.2021 v sume 60 eur, čím takto dlhuje Úradu práce sociálnych vecí a
rodiny v Rimavskej Sobote za obdobie od 22.1.2009 do 31.8.2018 na výživnom sumu v celkovej výške
5253,84,-EUR, a dcére P.P., nar. XX.X.XXXX dlhuje na výživnom za obdobie od 1.7.2017 do 5.12.2018
sumu vo výške 468,24,-EUR a synovi P.P., nar. 2.8.2000 dlhuje na výživnom za obdobie od 1.9.2018 do
1.9.2020 sumu vo výške najmenej 807,68,-EUR,

teda

- najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplní úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a
čin spáchala závažnejším spôsobom konania a to po dlhší čas,

tým spáchala

- prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákonaz a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j/, písm. l/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona,
trest odňatia slobody v trvaní 18 ( osemnásť ) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona súd výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá

a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov.

Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 51 ods.4 písm. d/ Tr. zákona súd obžalovanej ukladá
povinnosť spočívajúcu v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II podal dňa 14.9.2020 na tunajší súd obžalobu na obvinenú
B. V. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods.
3 písm. b/ Trestného zákona.

Nakoľko obvinená sa vyhýba konaniu pobytom v cudzine vedie sa proti nej konanie ako proti ušnému
podľa § 358 a nasl. Tr. poriadku. Vo veci bol dňa 29.1.2021 vydaný trestný rozkaz, ktorý proti, ktorému
podal obhajca obvinenej v zákonnej lehote odpor.

Svedkyňa oprávnená V. V. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 3.3.2022 uviedla, že obžalovaná je jej
biologická matka, je s ňou v kontakte len cez sociálnu sieť. Občas ju obžalovaná kontaktuje ako sa má.
Raz jej zaplatila 100 eur na osemnástku, peniaze jej poslala na účet. Odvtedy jej nič neposlala. Býva
so svojim partnerov a pracuje pri Q. vo firme P.. Pracuje tam od 1.3.2021, od osemnástich sa fakticky
starala sama o seba, hneď začala pracovať a pracuje dodnes. Na otázky ďalej uviedla, že dlžné výživné

si uplatňuje tak ako v obžalobe. Mame jej napísala, že neplatí výživné, že je na invalidnom dôchodku,
že nevládze platiť. Má vedomosť, že sa presťahovala z dvojizbového bytu do jednoizbového a poberá
invalidný dôchodok. Obžalovaná má ešte ďalšie deti, jej brat mal dvojičku, ktorá v 16 rokoch zomrela a
má s bývalým manželom 2 deti. Tie s ňou tiež nebývajú. Pred rokmi ich tu nechali na Slovenku s otcom a
išli pracovať do zahraničia a tam sa po rokoch rozišli. Potom išiel otec Pracovať do Prahy a mama tam

ostala. Mama jej hovorila, že nepracovala, že mala dlhé roky nejaké problémy, riešila invalidný. Počas
neplatenia vyživovacej povinnosti netrpela núdzou.

Svedok oprávnený V. V. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 3.3.2022 uviedol, že obžalovaná je jeho
vlastná matka, nie je s ňou v kontakte. Vie, že raz sestre poslala nejaké výživné ale jemu neposlala

nikdy nič. Matka mu píše cez sociálne sieťe, on s ňou odmieta komunikovať. Nepoberá žiadne dávky.
Školu ukončil v roku 2020. Býva so svojou nevlastnou matkou. Momentálne je nezamestnaný. nepoberá
žiaden príjem ani dávky. Pracoval v roku 2021 v zahraničí a to v práci na poli. Pracoval tam 2 mesiace.
Odvtedy pracoval tiež v zahraničí od roku 2021 v Holandsku v období jún, júl. Školu ukončil v máji roku
2020 maturitou a následne sa hlásil na úrade práce, kde ho evidovali ako nezamestnaného. Aktuálne je

nezamestnaný. nevie aké je dlžné výživné ale uplatňuje si ho. Po osemnástom roku nepodával trestné
oznámenie na mamu v tejto trestnej veci .

Svedok Q.. I. W. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 3.3.2022 uviedol, že zastupuje psychosociálne
centrum a ako mestská príspevková organizácia v roku 2016 prebrali správu krízového strediska

Oceľová nádej. O pani V. nemá žiadne informácie. Ako psychosociálne centrum prevzalo uvedené
Krízové stredisko Oceľová nádej bez dlhov, z tohto dôvodu neevidujú podlžnosti voči obžalovanej. Majú
za to, že za uvedené obdobie im bolo dlžné výživné uhradené.

Zo zápisnice z výsluchu svedkyne X.. A. F. z prípravného konania zo dňa 29.4.2020 na č.l. 213-216 je

zrejmé, že svedkyňa poukázala na skutočnosti, ktoré sú zrejmé zo správy L. Y. W. z 17.2.2022 na č.l.316, pričom poslednú platbu od obžalovanej evidovali zo dňa 9.4.2019 vo výške 60 eur. Matka uhrádzala
výživné úradu prevodom na účet, úrad nemal vedomosť, kde sa obžalovaná nachádzala. Príspevok
bol na dieťa V. V. vyplácaný od 22.1.2009 do 30.6.2017 (aj vrátane januára 2009) a na dieťa V. V. bol

vyplácaný v období od 22.01.2009 do 31.8.2018 (aj vrátane januára 2009).

Zo správy L. Y. W. z 17.2.2022 na č.l. 316, že rozsudkom Okresného súdu Košice II pod sp.zn.
23P/17/2019 zo dňa 13.5.2009, právoplatným dňom 1.6.2009 boli deti V. - V., nar. XX.X.XXXX a V. , nar.
XX.XX.XXXX zverené do pestúnskej starostlivosti manželom U. B. a R. B. s počiatkom od 22.01.2009.

Obaja rodičia sú povinný prispievať na ich výživu sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na
jedno nezaopatrené dieťa na účet L. Y. W. od 22.01.2009, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Vyživovacia
povinnosť obvinenej v súčasnosti netrvá. Výživné na V. malo byť vyplácané od 22.1.2009 do 16.6.2017,
zánik 30.6.2017. Výživné na V. V. malo byť vyplácané od 22.01.2009 do 02.08.2018, zánik 31.8.2018.
Rozpis dlžného výživného podrobne uviedli v prílohe. Dlh B. V. voči úradu práce Y. W. ku dňu 17.2.2022
spolu 5253,84 Eur, z toho dlžné výživné na V. V. v sume 2434,92 eura a dlžné výživné na V. V. v sume

2818,92 eur. Obžalovaná za sledované obdobie zaplatila výživné spolu v sume 510 eur a to 29.5.2018
v sume 60 eur, 27.6.2018 v sume 60 eur, 16.8.2018 v sume 60 eur, 2.11.2018 v sume 60 eur, 9.4.2019 v
sume 60 eur, 11.5.2020 v sume 60 eur, 3.6.2021 v sume 90 eur a 21.9.2021 v sume 60 eur. Z celkového
dlhu voči L. Y. W. vo výške 5763,84 eura dlžníčka zaplatila sumu 510 eur a k dnešnému dlhu evidujú
celkový dlh vo výške 5253,84 eura. Dlžná suma bola vymáhaná od roku 2015 v exekučnom konaní č.

EX 7890/2015, súdnym exekútorom X.. H.. X. F., V.., ktorý dňa 3.3.2021 ukončil exekúciu.

Zo zápisnice z výsluchu svedkyne X.. W. B. z prípravného konania zo dňa 21.10.2015 na č.l. 88-92 je
zrejmé, že na základe rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 4.4.2007, právoplatného dňa 3.9.2007

bola nariadená ústavná výchova mal. V. V. a mal. V. V. v krízovom stredisku R. nádej, V. XX, S.-S..
Rodičom bola nariadená vyživovacia povinnosť vo výške 30 % zo sumy životného minima na jedno
nezaopatrené dieťa na účet Krízového strediska, vždy do 20. dňa v mesiaci, počínajúc právoplatnosťou
rozsudku. Na základe rozsudku Okresného súdu Košice II spzn. 27P/216/2008 zo dňa 25.11.2008, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 30.12.2008 došlo k zmene označenia ústavného zariadenia na výkon

ústavnej starostlivosti s tým, že deti V. a V. boli umiestnené do P. S. K. B.. Rozsudkom Okresného súdu
Košice II pod sp.zn. 23P/17/2009 zo dňa 13.5.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.06.2009 je
určená vyživovacie povinnosť obidvom rodičom vo výške 30 % zo sumy životného minima na jedno
nezaopatrené dieťa, ktoré boli povinní rodičia posielať na účet L. Y. W. od 22.1.2009 do 15. dňa v
mesiaci. Zo správy z Oddelenia pomoci v hmotnej núdzi S. (L. Košice) bolo dňa 23.9.2015 oznámené,

že náhradné výživné na deti V. bolo z ÚPSVaR Košice poskytované S. stredisku R. nádej, V. XX, S. S.
do 30.6.2008. B. B. V. tunajší L. S. neeviduje na náhradnom výživnom žiadnu pohľadávku.

Z rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 4.4.2007, právoplatného dňa 3.9.2007 je zrejmé, že
ústavná výchova bola nariadená mal. V. V. a mal. V. V. v krízovom stredisku R. nádej, V. XX, S.-S..

Rodičom bola nariadená vyživovacia povinnosť vo výške 30 % zo sumy životného minima na jedno
nezaopatrené dieťa na účet Krízového strediska, vždy do 20. dňa v mesiaci, počínajúc právoplatnosťou
rozsudku.

Z rozhodnutia ÚPSVaR Košice z 25.2.2008 číslo K4/08/01775/4 na č.l. 7-8 je zrejmé, že úrad priznal

náhradné výživné v sume 1 404 Sk mesačne od 1.10.2007 pre S. stredisko R. nádej, V. XX, XXX XX
S. - S.. Výplata náhradného výživného pre toto krízové stredisko bola zastavená rozhodnutia L. S. z
1.7.2008 z č.l. 11-12 číslo K4/08/01774/5.

Z rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 27P/216/2008 zo dňa 25.11.2008 ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 30.12.2008 na č.l. 117-199, je zrejmé, že došlo k zmene označenia ústavného
zariadenia na výkon ústavnej starostlivosti s tým, že deti V. a V. boli umiestnené do P. S. K. B..

Z rozsudku Okresného súdu Košice II pod sp.zn. 23P/17/2009 zo dňa 13.5.2009, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 01.06.2009 je zrejmé, že vyživovacia povinnosť bola určená obidvom rodičom vo

výške 30 % zo sumy životného minima na jedno nezaopatrené dieťa, ktoré boli povinní rodičia posielať
na účet L. Y. W. od 22.1.2009 do 15. dňa v mesiaci.Z rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 13.5.2014 sp.zn. 27P/291/2013, právoplatný dňa 19.7.2014
na č.l. 122-128 je zrejmé, že ním súd rozviedol manželstvo účastníkov Q. V. a viery V. (obžalovanej), na
čas po rozvode ponechal mal. V. V. a V. V. v Pestúnskej starostlivosti R. B. a U. B., ktorý boli zverený do

pestúnskej starostlivosti rozsudkom Okresného súdu Košice II, č.k. 23P/17/2009-45 zo dňa 13.5.2009.
Obžalovaná bola povinná prispievať na výživu maloletých detí sumou po 30 eur mesačne na každé z
nich na účet L. Y. W. vždy do 15-teho dňa vopred, počnúc právoplatnosťou opakovane do budúcna.

Z oznámenia o narodení Okresného úradu v Košiciach IV na č.l. 129 zväzok 32, ročník 1999, strana

192, por. Č. 494 a rodného listu na č.l. 130, v knihe narodení matričného úradu Mestská časť Košice
IV, zväzok 34, ročník 2000, strana 10, por. Č. 586 je zrejmé, že obžalovaná B. V. je matkou maloletých
V. V., nar. XX.X.XXXX a V. V., nar. X.X.XXXX.

Z potvrdenia o návšteve školy na č.l. 131 zo dňa 23.5.2019 je zrejmé, že V. V. ukončila štúdium na
Obchodnej akadémii v Y. W. dňa XX.X.XXXX maturitnou skúškou.

Z potvrdenia o návšteve školy na č.l. 1312 zo dňa 13.6.2019 je zrejmé, že V. V. študoval na Strednej
odbornej škole technickej a agropotravinárskej odo dňa 5.9.2016, pričom k uvedenému dňu študoval v
odbore Mechanik počítačových sietí.

Zo správy o stave exekučného konania z 25.10.2019 na č.l. 135 vedeného súdnym exekútorom O. Z.
pod EX 2861/2007-45 je zrejmé, že ku dńu 25.10.2019 neboli v exekučnom konaní vymožené žiadne
finančné prostriedky v prospech oprávnených (V. V., V. V.).

Z listu obvinenej s prílohami z 31.10.2014 na č.l. 160 (potvrdenie o úhrade Money Gram) je zrejmé, že

bolo R. D. (pracovníčky centra R. nádej viď. č.l. XXX-XXX) výživné v sume 966,13 (950,61 + 15,52) eura.

Zo správy L. Y. W. z 20.7.2020 na č.l. 247 je zrejmé, že V. V. bola evidovaná v evidencii uchádzačov
o zamestnanie od 24.5.2018 do 5.12.2018 a bola vyradená dňom X.XX.XXXX a V. V. doposiaľ nebol
vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

Majetkové pomery obžalovanej sú zrejmé z správy L. S. z 5.6.2020 na č.l. 242, správy sociálnej
poisťovne na č.l. 262 z 29.6.2020.

V správe o povesti Mestskej časti Košice - Nad Jazerom na č.l. 271 z 21.7.2020 je zrejmé, že nemá

nahlásený trvalý pobyt v mestskej časti a neevidujú ani prechodný pobyt. nebola priestupkovo riešená.

Z odpisu registra trestov je zrejmé, že obžalovaná má jeden záznam z roku 2005 pre ktorý platí fikcia
neodsúdenia.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovné:

Obžalovanej bola na základe rozsudku rozsudkom Okresného súdu Košice II, sp. zn. 25P 168/2006

zo dňa 4.7.2007, právoplatným dňa 3.9.2007 a to sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na
jedno nezaopatrené dieťa vždy do 20. dňa v mesiaci počnúc dňom 3.9.2007. Dlžné výživné neplatila
oprávnenému ÚPSVaR Y. W. za obdobie od 22.1.2009 do 31.8.2018 a nakoľko maloletá dovŕšila
16.6.1999 plnoletosť túto vyživovaciu povinnosť mala obžalovaná voči maloletej V. V. od 1.7.2017 do
5.12.2018 (kedy bola vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie) a nakoľko maloletý V. V. dovŕšil

2.8.2018 plnoletosť túto vyživovaciu povinnosť mala obžalovaná voči nemu od 1.9.2018 do 1.9.2020
(kedy bol vedený prvý krát v evidencii uchádzačov o zamestnanie).

Obžalovaná si plnila svoju vyživovaciu povinnosť nepravidelne, a to peňažnou formou, za žalované
obdobie kedy od 3.9.2007 do 21.1.2009 uhradila dlžnú sumu S. stredisku R. nádej (v sume XXX,XX

viď č.l. 160) a od 29.5.2018 - dňu vyhlásenia rozsudku prvého stupňa) spolu vo výške 510 eur. Plnenie
vyživovacej povinnosti naturálnou formou súd nezistil.Čo sa týka dlžného výživného súd vyrátal vyživovaciu povinnosť obžalovanej voči L. Y. W. (za obdobie
od 22.1.2009 do 31.8.2018 ) dlh B. V. voči úradu práce Y. W. bol ku dňu vyhlásenia rozhodnutia spolu
5253,84 Eur, z toho dlžné výživné na V. V. v sume 2434,92 eura a dlžné výživné na V. V. v sume 2818,92

eur. Obžalovaná za sledované obdobie zaplatila výživné spolu v sume 510 eur a to 29.5.2018 v sume
60 eur, 27.6.2018 v sume 60 eur, 16.8.2018 v sume 60 eur, 2.11.2018 v sume 60 eur, 9.4.2019 v sume
60 eur, 11.5.2020 v sume 60 eur, 3.6.2021 v sume 90 eur a 21.9.2021 v sume 60 eur (spolu 510 eur).

Výživné pre oprávnenú V. V. za obdobie od 1.7.2017 do 5.12.2018 predstavuje sumu spolu vo výške

468,24 eura , t.j. 12 mesiacov x 27,32 eur = 327,84 (od 1.7.2017 do 30.6.2018, a 5 mesiacov x 28,08
eura = 140,04 (od 1.7.2018 do 5.12.2018) pričom nepovažoval sumu 100 eur, ktorú dostala oprávnená
k narodeninám za úhradu výživného.

Výživné pre oprávneného V. V. za obdobie od 1.9.2018 do 1.9.2020 predstavuje sumu spolu vo výške
807,68 eura , t.j. 7 mesiacov x 28,08 eura = 196,56, 5 mesiacov x 28,08 eura = 140,40 eura, 7

mesiacov x 29,42 eura = 205,94, 9 mesiacov x 29,42 eura = 264,78, pričom dlžné výživné počítal ku
mesiacu 09/2020, kedy bol oprávnený evidovaný ako uchádzať o zamestnanie. Súd len podotýka, že
školu ukončil v mesiaci máj 2009 následne sa živil brigádnicky. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k
deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie je schopné živiť sa samy, teda nezaniká
automaticky dovŕšením 18teho roku života maloletého.

Podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona kto najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z
nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až
na dva roky.

Podľa § 207 ods. 3 písm. b/ Tr. zákona odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá,
ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 138 písm. b/ Tr. zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu
po dlhší čas.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k skutkovému záveru, že obžalovaná v Košiciach
a inde od 3.9.2007 doposiaľ si úmyselne neplnila riadne a včas vyživovaciu povinnosť k svojmu synovi
mal. P.P., nar. 2.8. 2000 a od 3.9.2007 do 5.12.2018 k svojej dcére mal. P.P., nar. XX.X.XXXX, hoci
jej táto vyplýva zo Zákona o rodine a výška ktorej jej bola určená rozsudkom Okresného súdu Košice

II, sp. zn. 25P 168/2006 zo dňa 4.7.2007, právoplatným dňa 3.9.2007 a to sumou vo výške 30 % zo
sumy životného minima na jedno nezaopatrené dieťa vždy do 20. dňa v mesiaci počnúc dňom 3.9.2007
na účet S. strediska R. nádej, V. XX, S. a na základe rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 23P
17/2009 zo dňa 13.5.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1.6.2009 na účet Úradu práce sociálnych
vecí a rodiny v Y. W. počnúc dňom 22.1.2009 vždy do 15. dňa v mesiaci okrem obdobia od 3.9.2007

do 21.1.2009, kedy uhradila výživné Krízovému stredisku R. nádej v plnej výške a okrem úhrad na účet
L. práce sociálnych vecí a rodiny v Y. W. dňa 29.5.2018 vo výške 60,-EUR, dňa 27.6.2018 vo výške
60,-EUR, dňa 16.8.2018 vo výške 60,-EUR, dňa 2.11.2018 vo výške 60,-EUR, dňa 9.4.2019 vo výške
60,-EUR, dňa 11.05.2020 v sume 60 eur, dňa 3.6.2021 v sume 90 eur, dňa 21.9.2021 v sume 60 eur,
čím takto dlhuje Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Y. W. za obdobie od 22.1.2009 do 31.8.2018

na výživnom sumu v celkovej výške 5253,84,-EUR, a dcére P.P., nar. 16.6.1999 dlhuje na výživnom za
obdobie od 1.7.2017 do 5.12.2018 sumu vo výške 468,24,-EUR a synovi P.P., nar. 2.8.2000 dlhuje na
výživnomzaobdobieod1.9.2018do1.9.2020 sumuvovýškenajmenej807,68,-EUR. Súdvzhľadomna
pri zohľadnení platieb od obžalovanej ako aj stanovení doby trvania vyživovacej povinnosti u maloletého
upravil aj skutkovú vetu rozsudku.

Obžalovaná čin spáchala závažnejším spôsobom “po dlhší čas“, tak ako to predpokladá ustanovenie
§ 138 písm. b/ Tr. zákona, keďže prezentovaného protiprávneho konania sa dopúšťala 3.9.2007 do
1.9.2020.
Spáchaním tohto prečinu obžalovaná porušila záujem spoločnosti na ochrane zákonnej povinnosti

vyživovať alebo zaopatrovať iného.Obžalovaná konala úmyselne a to formou priameho úmyslu tak ako to predpokladá ustanovenie § 15
písm. a/ Tr. zákona, keďže vedel o protiprávnych následkoch svojho konania a chcel tieto následky
dosiahnuť.

Súčasne vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný,
mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je závažnosť za vinu kladeného prečinu obžalovanej, vyššia než
nepatrná.

Pri určovaní druhu a výmery trestu uloženého obžalovanej sa súd riadil základnými zásadami uvedenými
v ustanovení § 34 Tr. zákona a bral teda do úvahy konkrétne okolnosti spojené so spôsobom spáchania
trestného činu a jeho následkom, zavinením, pohnútkou, poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami,
osobou páchateľa, jeho pomermi a možnosťou jeho nápravy.

V prípade obžalovanej súd má za to, že k dosiahnutiu účelu trestu predpokladaného trestným zákonom,

v jeho prípade nie je treba uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Pri posudzovaní povahy spáchaného trestného činu obžalovaným a to s prihliadnutím na druh a význam
porušeného záujmu chráneného trestným zákonom, na konanie charakterizujúce objektívnu stránku
prečinu a formu zavinenia súd dospel k záveru, že v danom prípade ide o typovo závažnejšiu trestnú

činnosť (doba páchania trestnej činnosti ako aj suma dlžného výživného).

Taktiež súd zisťoval poľahčujúce a priťažujúce okolnosti u obžalovanej. Súd zistil u obžalovanej
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona, a to že sa priznala k spáchaniu trestného činu a
trestný čin úprimne oľutovala. Súd zistil aj poľahčujúcu okolnosť a to, že pred spáchaním tohto trestného

činu viedla riadny život § 36 písm. j/ Tr. zákona. Priťažujúcu okolnosť súd nezistil.

Pri hodnotení osoby obžalovanej a jeho pomerov súd zistil, že dlhodobo žive vo Veľkej Británii, pričom
údajne poberá invalidný dôchodok. Na Slovensku nepoberala dávku v nezamestnanosti a ani iné dávky.
Na území Slovenskej republiky nemá žiaden majetok, a aj vzhľadom k tomu prebiehajúce exekúcie boli

bezúspešné čo sa týka vymáhania dlžnej povinnosti.

Obžalovaná má jeden záznam, pre ktorý platí fikcia neodsúdenia.

Súd zisťoval aj okolnosti rozhodné pre posúdenie možnosti nápravy páchateľa, bral do úvahy jej

doterajšie správanie, príčiny, ktoré viedli k spáchaniu trestného činu, prostredie v ktorom žije a či sa v
minulostiuždopustilatakéhoprotiprávnehokonania.Vzhľadomnazistenéskutočnostisasúddomnieva,
že dĺžka uloženého trestu je dostačujúca na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa.

Čo sa týka výmery trestu, súd uložil odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov. Tento trest súd uložil na

mierne zvýšenej dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, ktorá bola v tomto prípade pri
zohľadnení poľahčujúcich okolností ( § 38 ods. 3 Tr. zákona) v rozsahu 1 roka až 3 rokov a 8 mesiacov.
Pri výmere trestu súd zohľadnil aj snahu obžalovanej v rámci svojich možností aspoň čiastočne splácať
dlžné výživné.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona súd výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil
a určuje obžalovanej skúšobnú dobu v trvaní 36 mesiacov. Túto považuje za primeranú s ohľadom na
okolnosti prípadu. Zároveň pre posilnenie účinku trestu súd obžalovanej uložil povinnosť spočívajúcu
v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné, ktorého výšku súd ustálil v skutkovej vete
rozsudku. Súd sa nestotožnil s námietkami obhajcu, že obžalovaná nie je schopná uhradiť dlžné výživné

a hrozila by jej tak premena trestu pri nesplnení tejto povinnosti. Súd k tomuto považuje potrebné uviesť,
že bez tejto uloženej povinnosti by uložený trest nemal fakticky žiaden význam, nakoľko obžalovaná
žije dlhodobo vo Veľkej Británii a nemá žiadne väzby ( ani majetok postihnuteľný exekúciou) na území
Slovenskej republiky. Je zrejmé, že obžalovaná je schopná aspoň čiastočne uhrádzať dlžné výživné
(platby za posledné obdobie spolu vo výške 510 eur), pričom či bolo v jej možnostiach vzhľadom na jej

pomery aj dlžné výživné v rámci skúšobnej doby aj uhradiť súd bude skúmať, po právoplatnosti rozsudku
v rámci splnenia uložených podmienok počas uloženej skúšobnej doby. Nesplnenie povinnosti uhradiť
dlžné výživné samo o sebe automaticky neznamená tzv. premenu trestu.Zároveň súd dáva do pozornosti obžalovanej aj § 86 ods. 1 Tr. zákona, a to, že Trestnosť trestného činu
zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin nemal trvalo
nepriaznivé následky (čo v danom prípade nemal) a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než

sa súd (aj súd II. stupňa) odobral na záverečnú poradu.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Košice II.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho
vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera

spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len

v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.

Za obžalovaného môže podať odvolanie aj jeho zákonný zástupca a obhajca a u mladistvého tiež orgán
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.