Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. november 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/92/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516202303
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:1516202303.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a členiek senátu

JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Marty Polyákovej, v spore žalobcu: Poľnohospodárska Pôda s.r.o.,
so sídlom Sibrírska 55, Bratislava, IČO: 44 138 369, zastúpený: Advokátska kancelária LawService,
s.r.o., so sídlom Stráž 3/223, Zvolen, IČO: 36 861 723, proti žalovanej: G. I., narodená XX.XX.XXXX,
bytom Z. B. XXX/XX, E., zastúpená: BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie
25, Bratislava, IČO: 36 833 533, za účasti intervenienta na strane žalovanej: MH Invest II, s. r. o., so
sídlom Trnavská cesta 100, Bratislava, IČO: 50 021 150, zastúpený: Advokátska kancelária REDANT
s. r. o., so sídlom Konventná 6, Bratislava, IČO: 53 682 581, v konaní o určenie vlastníckeho práva k

nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu voči rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 15C/136/2016- 287 zo dňa
9. augusta 2021, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým zamietol žalobu, ako aj vo
výrokoch o trovách konania p o t v r d z u j e .

Žalovanej priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Intervenientovi priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom návrh na prerušenie konania zamietol (výrok I.) a aj
žalobu žalobcu zamietol (výrok II.). O trovách konania rozhodol tak, že žalovanej v prvom rade priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok III.) a intervenientovi tiež priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 137, § 228 ods. 1,2 CSP, §
123, § 129 ods. 1, § 130 ods. 1, § 132 ods. 1, § 133 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, § 6 ods. 6 zák. č.
282/2015 Z.z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim,
§ 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z., ako aj skutočnosťami zistenými z obsahu spisu, na základe čoho

dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť.

1.2 Zo zisteného skutkového stavu vyplynulo, že medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovanou
ako predávajúcou bola dňa 18.06.2015 uzatvorená kúpna zmluva, predmetom ktorej bol prevod
nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. P., obec P., okres E., zapísanej Okresným úradom E.,
katastrálny odbor, na LV č. XXXX, parcely registra "C" evidované na mape určeného operátu,
parc. č. XXXX, druh pozemku: orná pôda o výmere XXX m2. Návrh na vklad vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti bol Okresnému úradu E., katastrálny odbor doručený dňa 01.07.2015. Na základe
rozhodnutia Okresného úradu E., katastrálny odbor v konaní č. V XXXX/XXXX bol povolený vklad
vlastníckeho práva v prospech žalobcu, avšak toto rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva
bolo na základe protestu prokurátora právoplatne zrušené a evidencia pôvodného žalovaného akovlastníka predmetných nehnuteľností bola v katastri nehnuteľností obnovená. Z rozhodnutia Ministerstva
dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, odbor štátnej stavebnej správy zo dňa 10.10.2016 č.
24929/2016/B624-SV/64203/To súd zistil, že vláda Slovenskej republiky dňa 08.07.2015 uznesením

č. 401/2015 schválila návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby
„Vybudovanie strategického parku“ a dňa 13.07.2015 vydalo Ministerstvo hospodárstva SR Osvedčenie
o významnej investícii č. 20801/2015-1000-33509. V súlade s prijatým uznesením vlády č. 413/2015
vydalo Ministerstvo hospodárstva SR dňa 22.7.2015 Osvedčenie č. 20801/2015-1000-35613, ktorým
sa doplnila príloha č. 1 osvedčenia zo dňa 13.07.2015. V zmysle uvedeného je stavba „Vybudovanie

strategického parku“ významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. S poukazom na
uvedené skutočnosti bola Okresnému úradu Nitra, katastrálny odbor dňa 22.07.2015 doručená žiadosť
Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 20.07.2015 o zápis predkupného práva štátu, prílohou ktorej bol
zoznam pozemkov podľa katastrálnych území, na ktorých je potrebné vykonať zápis predkupného práva
štátu.

1.3 Súd prvej inštancie s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia
žalobuzamietol,nakoľkodospelknázoru,žežalobcanapodanejžalobenemánaliehavýprávnyzáujem,
pretože aj keby bol žalobca v konaní úspešný, neprinieslo by to žiadnu zmenu v právnom stave ohľadne
predmetnej nehnuteľnosti, či sporných strán. Žaloba podaná žalobcom je žalobou určovacou a žalobca
sa jej môže domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý je daný vtedy, ak existuje

aktuálny stav objektívnej neistoty medzi stranami sporu, ktorý nemožno iným právnym prostriedkom
odstrániť a právne postavenie žalobcu je ohrozené, pričom ani jedna z týchto podmienok podľa názoru
súdu splnená nebola. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že žalovaný previedol nehnuteľnosť
spoločnostiMHInvests.r.o.pričommubolavyplatenákúpnacena.SpoločnosťMHInvests.r.o.previedla
nehnuteľnosť spoločnosti MH Invest II s.r.o., následne bola nehnuteľnosť vyvlastnená právoplatným

rozhodnutímvyvlastňovaciehoorgánu.AkovlastníknehnuteľnostijevkatastrievidovanáspoločnosťMH
Invest, s.r.o. (aktuálne č. LV XXXX, k.ú. P.). Uviedol, že daný stav nie je možné zmeniť podanou žalobou
na určenie vlastníctva, bez toho, aby nebol stranou sporu takéhoto konania subjekt, ktorý ako vlastník
nehnuteľnosti je zapísaný v katastri nehnuteľností. Nadobudnutie vlastníctva vyvlastnením je osobitný
druh nadobudnutia vlastníctva, ktoré nie je odvodené od práv právneho predchodcu. Aktuálny evidovaný

vlastník nehnuteľnosti nie je právnym nástupcom žalovaného. Súd prvej inštancie dodal, že žalobca
nemá naliehavý právny záujem na podaní žaloby ani z dôvodu uplatňovania si náhrady za vyvlastnenie,
pretože žalovaná (respektíve jej právni nástupcovia) mala vyplatenú kúpnu cenu a úschova náhrady za
vyvlastnenie sa týka vzťahu medzi spoločnosťami MH Invest s.r.o. a MH Invest II s.r.o. Žalobcovi by ani
v prípade vyhovenia žalobe nevznikol zákonný nárok na vyplatenie náhrady za vyvlastnenie.

1.4 Ďalej súd prvej inštancie dôvodil, že ani po zmene žaloby nemá žalobca naliehavý právny záujem
aj vzhľadom na to, že podľa § 137 písm. c) CSP súd rozhoduje, či tu právo je alebo nie je a nie o
tom či tu právo bolo alebo nebolo. Nejde o žalobu, ktorá rieši aktuálnu otázku. Žalobca nemôže mať
naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože vzhľadom na vznik predkupného práva štátu

po uzatvorení zmluvy, ale pred vznikom vlastníckeho práva vkladom do katastra nehnuteľností (pričom
predkupné právo štátu bolo následne uplatnené), nikdy žalobca nebol a ani nemohol byť zapísaný ako
vlastník predmetnej nehnuteľnosti, t.j. nenadobudol ani nemôže nadobudnúť vlastnícke právo. Poukázal
na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre v konaní sp.zn. 8Co/297/2018, ktorý konštatoval, že takto podaná
žaloba podľa názoru odvolacieho súdu nie je účinný procesný nástroj ochrany práva žalobcu a bez

tohto určenia jeho právo nebude ohrozené a nestane sa neistým. Súd prvej inštancie dôvodil, že účelom
požadovanéhourčenianiejezmenaosobyzapísanejakovlastníkvkatastrinehnuteľností,alevyplatenie
náhrady za vyvlastnený pozemok. Žaloba o plnenie má prednosť pred žalobou o určenie, žalobca touto
žalobou nesleduje zosúladenie zhody zápisu vo verejnom registri so skutočným právnym stavom - zápis
jej vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti, ale ide mu len o vyplatenie náhrady za vyvlastnenie

pozemku, teda o plnenie, ktorého sa môže domáhať žalobou na plnenie, v ktorom konaní by sa otázka
vlastníckeho práva posudzovala ako otázka predbežná.

1.5 Pokiaľ ide nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, žalobca sa domáhal určenia vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiamvočisubjektu,ktorýniejeevidovanývkatastrinehnuteľnostíakovlastníknehnuteľností,

z tohto dôvodu mal súd za to, že žalovaná, nie je pasívne legitimovaná a žaloba voči nej je teda
nedôvodná. Okrem toho, ani ku dňu vyvlastnenia nebola ani pôvodná žalovaná vlastníkom predmetnej
nehnuteľnosti, pretože vlastníkom spornej nehnuteľnosti bol v čase realizácie vyvlastnenia intervenient,
ktorý nadobudol nehnuteľnosť na základe kúpnej zmluvy od spoločnosti MH Invest, s.r.o. Vo vzťahu kpoznámke podľa § 228 ods. 2 CSP, súd prvej inštancie uviedol, že táto síce pôsobí aj voči neskorším
nadobúdateľom nehnuteľnosti a prioritne má upozorňovať na to, že v prebiehajúcom konaní môže byť
určené vlastnícke právo osoby, ktorá si dala poznámku zapísať a prípadné pozitívne rozhodnutie sa

bude vzťahovať aj na neskorších vlastníkov, avšak v tomto konaní žalobca nežiada dosiahnutie zápisu
jeho osoby ako vlastníka do katastra nehnuteľností, ale ide mu o vyplatenie náhrady za pozemok.
Poznámka má význam len vtedy, ak dôjde na základe rozhodnutia k zápisu nového vlastníka do katastra
nehnuteľností. Súd na záver poukázal na rozhodnutie NS SR zo dňa 27.1.2021, sp. zn. 1Cdo/36/2020,
ktorým bolo dovolanie v skutkovo zhodných veciach odmietnuté. O trovách konania súd rozhodol podľa

§ 255 ods. 1 CSP a 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanej ako aj intervenientovi priznal voči žalobcovi plnú
náhradu trov konania, keďže boli v konaní úspešný.

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti zamietnutia žaloby a trov konania podal žalobca
odvolanie, ktorým navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť. Žalobca uviedol,
že odôvodnenie súdu je nedostatočné a nepresvedčivé, nakoľko sa v ňom nenachádzajú jasné a

zrozumiteľné odpovede na všetky relevantné právne a skutkové otázky. Súd nesprávne právne posúdil
otázku naliehavého právneho záujmu a na základe vykonaných dôkazov dospel nielen k nesprávnym
skutkovým zisteniam, ale tieto i nesprávne právne posúdil. Poukázal na to, že pôvodne sa žalobou
domáhal určenia vlastníckeho práva a v priebehu konania v dôsledku objektívnej zmeny skutkových
okolností podal návrh na zmenu žaloby z dôvodu vyvlastnenia pozemku na základe rozhodnutia OÚ

Nitra, odbor výstavby dňa 1.3.2016 v prospech spoločnosti MH Invest s.r.o., Bratislava. Namietal, že
súd vôbec nevenoval pozornosť predloženým listinným dôkazom - z rozhodnutia o vyvlastnení zo dňa
18.8.2016 vyplýva, že zložiteľ nemohol splniť povinnosť uhradiť náhradu za vyvlastnené pozemky,
pretože sú odôvodnené pochybnosti kto je veriteľom a to kvôli prebiehajúcim súdnym konaniam
ohľadne nehnuteľností, medzi ktoré patrí i pozemok. V návrhu na zmenu žaloby žalobca poukazoval

na ustanovenia § 6 ods. 6 a § 8 ods. 4 Zákona č. 282/2015 Z.z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a
nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim. Súd sa k tejto argumentácii vôbec nevyjadril. Je zrejmé,
že finančné prostriedky boli reálne zložené do úschovy súdu a dosiaľ nedošlo k ich vyplateniu.

2.2Vyplatenienáhradyvposudzovanomprípadezávisíodvýsledkukonaniaovlastníctvevyvlastneného

pozemku. Pokým by konanie o určenie vlastníctva neprebiehalo, tak by žiaden dôvod pre úschovu
finančných prostriedkov neexistoval, nakoľko tie by boli vyplatené vyvlastnenému (MH Investu II, s.r.o.).
Z rozhodnutia o vyvlastnení je zrejmé, že k takémuto vyplateniu náhrady nedošlo. Uviedol, že súd
vychádzal zo zrejmého omylu (prvoinštančný súd i Najvyšší súd na ktorého rozsudok prvoinštančný
súd poukázal). Spoločnosti MH Invest II. bola vyplatená len časť náhrady za vyvlastnenie (tam kde jej

vyplatenie nebolo sporné). Otázka vyplatenia náhrady je stále aktuálna, keďže nebola vyplatená, lebo
nebolo zrejmé, kto je veriteľom. Ak by bola vyplatená spoločnosti MH Invest II. (ktorej bola vyplatená
len časť náhrady) bolo by celkom logické, že by sťažovateľ mohol podať žalobu na plnenie voči tomuto
subjektu, kde by sa otázka platnosti zmluvy riešila ako otázka predbežná. Účastníkmi vyvlastňovacieho
konania bol žalobca i právny predchodca žalovaných práve v dôsledku prebiehajúceho konania. Z

uvedených dôvodov nemôže obstáť záver, že žalobca na požadovanom určení nemá naliehavý právny
záujem. Rozhodnutie súdu by mohlo vyriešiť spor o to, kto bol vlastníkom v čase vyvlastnenia a tým
aj komu náhrada za vyvlastnenie patrí. Práve kvôli vyvlastneniu došlo k zmene žaloby. Jedná sa o
tzv. solučnú úschovu s účinkami splnenia dlhu, žalobca by mal k dispozícii iný právny prostriedok, za
daných skutkových okolností však nemá inú možnosť než určovaciu žalobu. Čo sa týka konania o

úschovách, jeho účastníkom nie je pôvodná žalovaná ani jej právni nástupcovia, a to v dôsledku postupu
štátu prostredníctvom spoločností MH Invest s.r.o. a MH Invest II. s.r.o. Konštatoval, že súd tiež vec
nesprávne právne posúdil, keď skonštatoval, že žalobca nemá naliehavý právny záujem ani z dôvodu
uplatňovania si náhrady za vyvlastnenie z dôvodu, že v tomto prípade žalovaný mal vyplatenú kúpnu
cenu spoločnosťou MH Invest s.r.o. , pretože kúpnou zmluvou vznikol nový právny vzťah, avšak nič to

nemení na tom, že náhradu nebolo možné dosiaľ vyplatiť z dôvodu, že nebolo zrejmé, kto bol vlastníkom.

2.3 Žalobca ďalej namietal posúdenie pasívnej vecnej legitimácie, pretože naliehavý právny záujem
nahrádza vecnú legitimáciu účastníkov. Zdôraznil, že v konaní poukazoval na ustanovenie § 228 ods.
2 CSP, ktorý záväznosť právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti bez ďalšieho

rozširuje i na ďalšie osoby, ktoré nie sú stranami sporu. Bez ohľadu na osobu žalovanej, obe spoločnosti
(MH Invest s.r.o., MH Invest II s.r.o.) spĺňajú podmienky tohto zákonného ustanovenia na to, aby bol
rozsudok voči ním záväzný bez toho, aby museli vstúpiť do konania (návrhy na povolenie vkladov ichvlastníckeho práva do katastra nehnuteľností boli podané v čase, keď bola v katastri nehnuteľností
zapísaná poznámka o tomto konaní, čo zároveň vylučuje ich dobromyseľnosť).

3.1 Intervenient k odvolaniu žalobcu vo svojom vyjadrení navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
potvrdil. K námietke žalobcu o nesprávnych skutkových zisteniach a jeho tvrdeniu, že ustanovením
§ 6 ods. 6 zákona č. 282/2015 Z.z. odôvodňuje svoj naliehavý právny záujem, zdôraznil, že toto
ustanovenie nie je osobitným predpisom zakladajúcim naliehavý právny záujem v zmysle § 137, písm.
c) CSP. Účelom tejto právnej normy je zabezpečiť plnenie v situáciách objektívnej právnej neistoty

alebo pochybnosti o tom, kto je v momente vyvlastnenia vlastníkom vyvlastňovanej nehnuteľnosti, čiže
predpokladá sa spor o vlastnícke právo priamo s vyvlastňovaným subjektom, nakoľko len v tejto situácii
môže existovať skutočná a relevantná pochybnosť o tom, kto v konečnom dôsledku bude príjemcom
plnenia. Tento predpoklad nie je naplnený, žalobca nie je v spore o vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
s vyvlastňovaným subjektom (intervenientom), nemá ani žiadny pomer k vyvlastňovaciemu konaniu
(nebolo vyvlastňované vlastnícke právo žalobcu) a už vôbec nie k predmetnej úschove a náhradám za

vyvlastnenie v nej zložených (a to najmä s ohľadom na vznik predkupného práva štátu a jeho následného
uplatnenia). Ak došlo k zloženiu peňažných prostriedkov do úschovy súdu, tak len z toho dôvodu,
že vyvlastňovací orgán aplikoval príslušnú normu formalisticky a extenzívne akéhokoľvek kontextu k
prebiehajúcim konaniam a stranám, medzi ktorými sa spor viedol. Súd teda nepochybne dospel na
základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým zisteniam, a preto sú tvrdenia žalobcu o

naplnení tohto odvolacieho dôvodu ničím nepodložené.

3.2 K otázke naliehavého právneho záujmu žalobcu intervenient zdôraznil, že žalobca sa domáha
určenia vlastníckeho práva k vyvlastnenému pozemku voči žalovanej, naliehavý právny záujem
na určení musí teda osvedčiť proti označenému subjektu. Nakoľko žalovaná nie je vlastníčkou

vyvlastneného pozemku, nebola vlastníčkou vyvlastneného pozemku ani v momente vyvlastnenia, čiže
nebola ani vyvlastňovanou vlastníčkou, a teda z toho dôvodu ani nie je potenciálnym príjemcom náhrady
za vyvlastnenie zloženej v úschove Okresného súdu Nitra sp. zn. 12U/4/2016 (ďalej len „Úschova“)
z titulu vyvlastnenia, nemožno voči nej existenciu naliehavého právneho záujmu týmito okolnosťami
odôvodňovať. Súd správne skonštatoval, že úschova náhrady za vyvlastnenie sa týka vzťahu medzi

spoločnosťami MH Invest, s.r.o. a MH Invest II, s.r.o., pretože vyvlastňovaným subjektom nebola
žalovaná a ani žalobca, čiže ani teoretickým úspechom žalobcu v tomto konaní by mu nevznikol nárok na
príslušnú časť vyvlastňovacej náhrady zloženej v úschove. Ak sa žalobca domáha určenia vlastníckeho
práva ku dňu vyvlastnenia a tomu zodpovedajúcemu nároku na náhradu za vyvlastnenie, žaloba musí
smerovať voči nositeľovi tohto hmotnoprávneho nároku, čo splnené nie je (práve túto situáciu rieši vyššie

citované uznesenie sp.zn. 6Co/25/2015). Z toho dôvodu ani nemôžu nastať následky predpokladané §
228,ods.2CSP,naktorýsažalobcaniekoľkokrátodvoláva,nakoľkojehoaplikáciasivyžadujeexistenciu
naliehavého právneho záujmu, ktorý žalobca nepreukázal, a predpokladá zápis žalobcu ako vlastníka
do katastra nehnuteľností, ktorý však už nie je možné vykonať v prospech žalobcu.

3.3 K námietke žalobcu o pripustení intervenienta do konania uviedol, že právny záujem intervenienta na
výsledku tohto konania je nespochybniteľný, nakoľko žalobca sa prostredníctvom aj tohto konania snaží
odôvodniť svoj nárok na náhradu za vyvlastnenie zloženú v úschove, ktorej príjemcom je intervenient.
Dodal, že je to práve intervenient, ktorý by mohol byť výsledkom konania dotknutý najviac, nakoľko by
mohlo dôjsť k spochybneniu jeho postavenia ako oprávneného príjemcu príslušnej časti vyvlastňovacej

náhrady zloženej v úschove. Z toho dôvodu môže intervenient vstúpiť do konania aj proti vôli strany,
ktorý podporuje, ak súd riadne o pripustení intervenienta do konania rozhodol

4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila aj žalovaná, ktorá uviedla, že v celom rozsahu sa stotožňuje s
právnym záverom súdu prvej inštancie, že na určení vlastníckeho práva do minulosti nie je naliehavý

právny záujem a preto sa ani nezaoberal meritom veci. Žalobca v konaní nepreukázal aktívnu ani
pasívnu vecnú legitimáciu, nakoľko žalovaná už nie je vlastníkom predmetného pozemku a preto ani
v prípade kladného rozhodnutia o žalobe by takéto rozhodnutie nemohlo byť podkladom k zápisu
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti. Ďalej zdôraznila, že rozhodnutie o povolení vkladu
vlastníckeho práva k pozemku bolo po proteste prokurátora zrušené a následne žalobcove odvolanie

proti tomuto rozhodnutiu právoplatne zamietnuté. Kúpna zmluva bola absolútne neplatným právnym
úkonom a žalobca teda nikdy vlastnícke právo k pozemku nenadobudol. Jeho konanie je čisto
obštrukčné,ktorýmsaneviezmieriťsoskutočnosťoužemuvyvlastňovacianáhradazapozemoknepatrí.
Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v ktorej
neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, § 362

ods.1CSP),viazanýrozsahomodvolaniaaodvolacímidôvodmiodvolania(§379a§380CSP)aviazaný
skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 CSP), pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý verejný záujem, s následným verejným vyhlásením
rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a preto rozsudok

súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

6.Podľa§387ods.1,2CSPodvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciepotvrdí,akjevovýrokuvecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do

úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti

napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

8.1 Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanej, aby súd určil, že žalobca
je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. P., obec P., okres E., zapísaných
Okresným úradom E., katastrálny odbor, na LV č. XXXX, parcely registra "C" evidované na mape

určeného operátu, parc. č. XXXX, druh pozemku: orná pôda o výmere XXX m2. Zároveň si uplatnil nárok
na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 19.06.2015 bola uzavretá kúpna zmluva medzi
žalobcom ako kupujúcim a žalovanou ako predávajúcim. Predmetom zmluvy bol prevod vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. P., obec P., okres E., zapísaných Okresným
úradom E., katastrálny odbor, na LV č. XXXX (neskôr na LV XXXX, resp. XXXX) parcely registra "C"

evidované na mape určeného operátu, parc. č. XXXX, druh pozemku: orná pôda o výmere XXX m2.
Návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na základe danej zmluvy bol Okresnému úradu
Nitra, katastrálny odbor, doručený dňa 01.07.2015. Žalovaná listom odstúpila od zmluvy, avšak svoje
odstúpenie žiadnym spôsobom nezdôvodnila. Žalobca ďalej uviedol, že s poukazom na dohodnutý
obsah samotnej zmluvy, žalovaná nemohla v súlade s jej obsahom od zmluvy odstúpiť, nakoľko

neexistovali nielen zmluvné, ale ani zákonné dôvody pre odstúpenie od zmluvy.

8.2 Uznesením č. k. 15C/136/2016-202 zo dňa 12.11.2020 súd prvej inštancie návrh na zmenu žaloby
pripustil so žalobným petitom, v zmysle ktorého sa domáhal určenia sa, že žalobca bol vlastníkom
pozemku registra „C“ v katastrálnom území P., obec P., okres E. s parcelným číslom XXXX, orná pôda

o výmere XXX m2 (aktuálne je súčasťou pozemku registra „C“ parc. č. XXXX, ostatné plochy o výmere
XXX XXX m2, vedený na LV č. XXXX, k. ú. P. a pozemku registra „C“ parc. č. XXXX/X, zastavané plochy
a nádvoria o výmere XX XXX m2, vedený na LV č. XXXX, k. ú. P.), ku dňu jeho vyvlastnenia na základe
rozhodnutia o vyvlastnení Okresného úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa 18.8.2016 č.
OU-NR-OVBP2-2016/032185-53vspojenísrozhodnutímMinisterstvadopravy,výstavbyaregionálneho

rozvoja Slovenskej republiky, odbor štátnej stavebnej správy zo dňa 10.10.2016, č. 24929/2016/B624-
SV/64203/To. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 15C/136/2016 - 259 zo dňa 18.06.2021 pripustil vstup
intervenienta do konania a to na stranu žalovaných.

9. Žalobkyňa v podanom odvolaní ako odvolací dôvod namietala že odôvodnenie súdu rozhodnutia

súdu prvej inštancie je nedostatočné a nepresvedčivé a nepreskúmateľné. Odvolací súd uvádza, že
napadnutý rozsudok spĺňa kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí zmysle § 220 ods. 2 z hľadiska
formálnej štruktúry a obsahuje aj zdôvodnenie všetkých pre vec podstatných skutkových a právnych
otázok. Z odôvodnenia je zrejmé aké boli právne úvahy súdu prvej inštancie, ktoré viedli k prijatiukonečného záveru v prejednávanom spore. Súd prvej inštancie zrozumiteľne uviedol, čo je predmetom
sporu, aké skutočnosti tvrdili sporové strany, ktoré dôkazy vykonal, z akých dôkazov vychádzal, ako
ich výhod hodnotil, jasne a zrozumiteľne vysvetlil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané a teda z akého

skutkového stavu vychádzal a ako vec právne posúdil.
10. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol pre nedostatok naliehavého právneho
záujmu žalobcu na podanej žalobe o určenie vlastníckeho práva voči žalovanej a súčasne konštatoval,
že žalovaná v spore ani nebola pasívne legitimovanou. Zásadnou odvolacou námietkou žalobcu bolo
práve nesprávne právne posúdenie súdu prvej inštancie o nedostatku naliehavého právneho záujmu

na jeho strane.

11.Podmienkouprocesnejprípustnostiurčovacejžalobyjepodľa§137písm.c/CSP(predtým§80písm.
c/ OSP) právny záujem na požadovanom určení. Právny záujem procesnej prípustnosti určovacej žaloby
v zmysle § 137 písm. c/ CSP musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu
ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva

žalobcu a či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva
konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý
právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo
ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (R 17/1972). Za nedovolenú možno
považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len rozmnožovaniu sporov;

ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah strán sporu, je prípustná aj
napriek tomu, že je možná (prípadne) aj iná žaloba (pozri rozhodnutie NS SR v časopise Zo súdnej praxe
pod č. 40/96). Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem
na určení právneho vzťahu alebo práva zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ
chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové

okolnostivprejednávanejvecivedúceksporumedzistranamiakpotrebeurčiťsúdom,čituprávnyvzťah
alebo právo je alebo nie je, na druhej strane, vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným
nástrojom, ktorý tento spor rieši. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania sa súd musí zaoberať
otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom
naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný aj v čase rozhodovania (rozhodnutie

NS SR 5Cdo 264/2007, 5Cdo 31/2011, 4Cdo 111/2008).

12. Určovacou žalobou môže byť určené len jestvovanie práva, príp. právneho vzťahu existujúceho ku
dňu vyhlásenia rozsudku. Obsahom žaloby nemôže byť určenie práva za dobu minulú, ani do budúcnosti
(pozri rozhodnutie NS SR 2Cdo 32/98, 2Cdo 131/06). Z tohto pravidla judikatúra pripúšťa aj výnimky, a

to v podobe žalôb o určenie, že určitá osoba bola ku dňu smrti vlastníkom, resp. že určitá vec patrí do
dedičstva (rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo 26/07, 3Cdo 44/08).

13. Z uvedeného vyplýva, že naliehavý právny záujem na danom určení nemôže byť v danom prípade
daný, pretože by nedošlo k zmene vlastníka, ktorý je v súčasnej dobe zapísaný na liste vlastníctva a

žalobca sa napokon tohto určenia ani nedomáhal, pretože žiadal po zmene petitu žaloby určiť vlastnícke
právo iba ku dňu vyvlastnenia. Z obsahu spisu vyplýva, že cieľ sledovaný žalobcom formou tejto
žaloby smeroval k vyplateniu náhrady za vyvlastnený pozemok. Vychádzajúc z uvedeného, dospel
odvolací súd k záveru, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení nie je daný, pretože
petit žaloby, skutkové tvrdenia a právne posúdenie, sa neviaže na odstránenie konkrétnej spornosti

žalobcom uplatňovaného práva (rozhodnutie NS SR 5Cdo 548/2015 z 28. 09. 2016 publikovaným
pod R 22/2017). V danom prípade sa nejedná o prípad určovacej žaloby ako prostriedku ochrany už
porušeného práva, pretože žalobca touto žalobou nesledovala zosúladenie zhody zápisu vo verejnom
registri so skutočným právnym stavom ( zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností), ale len
vyplatenie náhrady za vyvlastnenie pozemku, teda o plnenie, ktorého sa mohla domáhať iným procesne

prípustným prostriedkom právnej ochrany, s predbežným posúdením otázky vlastníckeho práva.

14. Vo vzťahu k ust. § 228 ods. 2 CSP sa odvolací súd plne stotožnil s názorom súdu prvej inštancie,
že poznámka o prebiehajúcom konaní má význam iba vtedy, ak dôjde na základe rozhodnutia k zápisu
nového vlastníka do katastra nehnuteľností. V tomto konaní však nežiadal žalobca zmenu zápisu v

osobe vlastníka do katastra nehnuteľností, ale naliehavý právny záujem odôvodňoval rozhodnutím o
vyvlastnení pozemku a jeho nároku na vyplatenie náhrady za vyvlastnenie.15. S poukazom na uvedené odvolací súd považoval za správny záver súdu prvej inštancie o
neexistencii naliehavého záujmu žalobcu na požadovanom určení a skonštatoval, že naliehavý právny
záujem žalobcu na určení vlastníckeho práva, ktorým nerieši aktuálnu otázku, ale sa domáha určenia

vlastníckeho práva do minulosti (ku dňu vyvlastnenia), a to nie za účelom zosúladenia zhody zápisu
vo verejnom registri, ale za účelom získania plnenia náhrady za vyvlastnenie, nie je daný. Takto prijatý
záver odvolacieho súdu je v súlade s rozhodovacou činnosťou NS SR v jeho rozhodnutiach sp. zn.
5Cdo/114/2021 zo dňa 28.07.2022, sp.zn. 5Cdo/75/2021 zo dňa 23.06.2022, sp.zn. 4Cdo/24/2022 zo
dňa 29.09.2022, ktorým NS SR prejednal podané dovolania proti rozhodnutiam Krajského súdu v Nitre

v rovnakých veciach a svojimi rozhodnutiami dovolania zamietol. V rozsudku sp.zn. 4Cdo/24/2022 zo
dňa 29.09.2022 dovolací súd uvádza: „ V danom prípade v pomere medzi žalobcom a žalovanou
neexistuje spornosť vlastníckeho práva, a preto vo vzťahu k žalovanej žalobca nemá na požadovanom
určení naliehavý právny záujem. Ak sa zamietol určovacia žaloba pre nedostatok naliehavého právneho
záujmu, je vylúčené súčasne sa zaoberať žalobou vo veci samej. Z uvedeného teda vyplýva, že otázka
potreby skúmania naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, na vyriešení, ktorej založil

rozhodnutie odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie je otázkou, ktorá bola dovolacím súdom
opakovane riešená (sp.zn. 8Cdo/156/2018, 4Cdo /134/2020). Rozsudok Najvyššieho súdu sp.zn.
4Cdo 134/2020, ktorý bol vydaný v obdobnej právnej veci, prešiel testom ústavnosti ( sp.zn. III. ÚS
117/2022), keď Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní o ústavnej sťažnosti uviedol, že zamietnutie
sťažovateľovej žaloby nepredstavovalo odopretie spravodlivosti v podobe neochoty súdov konajúcich

o jeho určovacej žalobe zaoberať sa zodpovedajúcou vecnou argumentáciou a zaujal k nej decízne
stanovisko že „ .... zamietnutie sťažovateľovej určovacej žaloby nie je záverom o tom, že mu nesvedčí
právo na vyplatenie náhrady za vyvlastnenie, ale len dôsledkom toho, že sťažovateľ na presadzovanie
svojho hmotného práva zvolil neadekvátnu procesnú formu - žalobu o určenie vlastníckeho práva k
dotknutej nehnuteľnosti.“.... „ Pri vysporiadaní sa s nesprávnym právnym posúdením veci Najvyšší

súd sťažovateľovi zrozumiteľne vysvetlil rozdiel medzi podmienkou pasívnej vecnej legitimácie a
naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe. Odkázal na vlastné rozhodnutia dokumentujúce
ustálenú judikatúru k predmetnej otázke ( body 31 - 33 napadnutého rozsudku). Následne podčiarkol
rozhodné okolnosti sťažovateľovej veci a vyvodil záver, podľa ktorého odvolací súd rozhodol o otázke,
ktorá je stabilizovane judikovaná Najvyšším súdom a súčasne predmetnú právnu otázku ( nedostatok

naliehavého právneho záujmu a nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ) posúdil správne.“

16. S poukazom na uvedené dôvody, ako aj závery v citovaných rozhodnutiach Najvyššieho súdu
SR je potom preskúmavanie napadnutého výroku rozhodnutia z ďalších odvolacích dôvodov žalobcu
nadbytočné, pretože by nemalo žiadny vplyv na výsledok tohto sporu o zamietnutí žaloby pre nedostatok

naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým zamietol žalobu, ako aj vo výrokoch o
trovách konania ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 odsek 1 v spojení s

§ 255 odsek 1 CSP a úspešnej žalovanej a intervenientovi na strane žalovanej v odvolacom konaní
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu . O výške týchto
trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom podľa § 262
odsek 2 CSP.

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).