Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. máj 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoP/18/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120356763
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6120356763.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov
senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci navrhovateľky maloletej J. Z.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, XXX XX Z., v konaní zastúpenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Banská Bystrica, so sídlom ČSA 7, 974 01 Banská Bystrica, proti odporcovi X. W., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom B. XX, XXX XX V., t. č. bytom O. XX, XXX XX O. O. - W., za účasti matky W. Z., nar. XX.

XX. XXXX, bytom Z. XX, XXX XX Z., o určenie otcovstva k maloletej J. Z., nar. XX.XX.XXXX, o odvolaní
proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 13Pc/14/2020-123 z 09.11.2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku
- o povinnosti otca prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 150,- Eur mesačne,
- o zročnom výživnom za obdobie od 21.02.2020 do 09.11.2020 vo výške 3.046,53 Eur,
- o povinnosti odporcu zaplatiť matke maloletej sumu 800,- Eur,

- o povinnosti odporcu nahradiť znalečné vo výške 14,17 Eur,
- o náhrade trov konania,
z r u š u j e a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd, ako súd prvej inštancie, v konaní o určení otcovstva
rozhodol tak, že

Súd u r č u j e , že X. W., nar. XX.XX.XXXX je otcom maloletej J. Z., nar. XX.XX.XXXX z matky W. Z.,
nar. XX.XX.XXXX.
Súd zveruje maloletú J. Z. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude v bežných veciach zastupovať
a spravovať jej majetok.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej J. Z. výživným vo výške 150,- Eur mesačne, vždy
do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 21.02.2020.

Zročné výživné za obdobie od 21.02.2020 do 09.11.2021 na maloletú J. Z. vo výške 3.046,53 Eur súd
povoľuje otcovi splácať v 100,- Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do zaplatenia,
pod hrozbou straty výhody splátok počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť matke maloletej sumu 800,- Eur, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.
Odporca je p o v i n n ý nahradiť znalečné znalkyni Q.. G. Z., V.., bytom D. XX/XX, V. O., a to na účet

číslo: H.: W XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX sumu 14,17 Eur, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenia Zákona o rodine (zákon č.
36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)
upravujúcichurčenieotcovstvaavýkonrodičovskýchprávapovinností.Malzapreukázané,žeotcovstvo

označeného muža nevylučujú žiadne závažné okolnosti a znaleckým dokazovaním bolo v konaní
prakticky dokázané jeho otcovstvo k maloletej. Na základe návrhu opatrovníka maloletej so súhlasommatky maloletej zveril dieťa do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená dieťa zastupovať a
spravovať jeho majetok. Zároveň určil výživné na maloletú v zmysle návrhu 150,- Eur mesačne. Mal za
preukázané, že príjem otca za posledné dva roky, a to od septembra roku 2019, do augusta v roku 2020

v čistom vyjadrení bola suma 1.162,- Eur, za obdobie od októbra roku 2020 do apríla 2021 bol príjem
otca v hrubom vyjadrení 1.788,02 Eur a za obdobie od mája roku 2021 do septembra 2021 v hrubom
vyjadrení bol príjem otca 1.960,06 Eur. Výživné v rozsahu 150,-. Eur mesačne považoval za minimálne,
ktorým by otec mal prispievať na výživu a výchovu svojej dcéry. Ďalšie dokazovania ohľadne prípadných
výdavkov a príjmov matky maloletej, resp. otca maloletého dieťaťa nevykonal, pretože žiadané výživné

považoval za postačujúce vzhľadom na vek maloletej a jej súčasné potreby a príjem otca, ktorý je tak
dostatočne vysoký, že je schopný takýmto výživným bez problémov prispievať. Zameškané výživné
stanovil od narodenia maloletej do rozhodnutia súdu v rozsahu 3.046,53 Eur a povolil ho otcovi splácať v
100,- Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do úplného zaplatenia. Zároveň rozhodol o
povinnosti otca maloletej zaplatiť matke dieťaťa sumu 800,- Eur, ktorá je sumou polovičnou na zakúpenie
detskej výbavičky. Súd tiež zaviazal otca na zaplatenie náhrady znalečného znalkyni v rozsahu 14,17

Eur, pretože bol v konaní neúspešný a jeho povinnosťou bolo túto náhradu trov konania zaplatiť. O
trovách konania rozhodol v zmysle § 52 CMP (zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok)
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

3. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie otec maloletého dieťaťa. Nesúhlasil s určenou

povinnosťou prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 150,- Eur mesačne. Mal za to, že súd vzal
do úvahy len jeho príjem a nevzal do úvahy všetky jeho náklady spojené s bývaním, prácou a výchovou
maloletého syna R. W., ktorý mu bol súdom zverený do opatery. Uviedol tiež, že v súčasnosti pracuje
mimo svojho trvalého bydliska, v práci pracuje aj nadčasové hodiny, aby pokryl všetky náklady. V rámci
doplnenia odvolania pripojil k odvolaniu aj výpis z banky ohľadne výdavkov s uvedením, že po uhradení

všetkých výdavkov mu zostáva na účte niečo málo cez 100,- Eur, a tým pádom nie je v jeho finančných
silách prispievať na výživu maloletej J. Z. výživným vo výške 150,- Eur. Domáhal sa, aby súd určil výšku
mesačného výživného v rozsahu 100,- Eur mesačne. Zároveň pripojil k odvolaniu rozsudok Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 37P/166/2019-173 zo dňa 01.06.2020, ktorého predmetom bola úprava
práv a povinností rodičov k maloletému R. W., nar. XX.XX.XXXX, ktorý bol týmto rozsudkom zverený

do osobnej starostlivosti otca X. W. a matke dieťaťa O. B. bola uložená povinnosť prispievať na výživu
maloletého R. výživným vo výške 70,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca
počnúc dňom 01.06.2020.

4. Kolízny opatrovník, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, odbor sociálnych vecí

a rodiny, vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že prvostupňový súd dostatočne zhodnotil pomery
na strane rodičov, na strane maloletého dieťaťa a určil výživné otcovi primerane jeho možnostiam,
schopnostiam a majetkovým pomerom, s prihliadnutím na potreby maloletého dieťaťa, preto navrhol
rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.

5. Matka maloletého dieťaťa sa písomne k odvolaniu otca nevyjadrila.

6. Konanie vo veciach určenia rodičovstva je upravené v § 104 a nasl. CMP.

7. Podľa § 110 CMP s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských

práv a povinností a o výžive maloletého.

8. Konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého v konaní o určení
rodičovstva sú konania, v ktorých súd koná aj bez návrhu, pričom tieto konania sú obligatórne spojené
s konaním vo veciach určenia rodičovstva.

9. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, bez viazanosti rozsahom odvolania (§ 65 CMP),

bez viazanosti odvolacími dôvodmi (§ 66 CMP), prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania (a
contrario § 385 ods. 1 CSP - zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok) a rozsudok okresného
súdu v odvolaním napadnutej časti a závislých výrokoch zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP.11. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

12. Zákonným dôvodom pre zrušenie rozhodnutia je aj existencia vady konania, ktorá sa prejavila v
takom nesprávnom postupe, ktorým súd znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom. Základný rámec práva na spravodlivé súdne konanie použiteľný pre
civilné konanie je obsiahnutý aj v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky implikované aj v článku
46 ods. 1 Ústav SR, pričom medzi jednotlivé čiastkové práva, ktoré tvoria obsah práva na spravodlivý
proces, patrí aj právo na spravodlivé prejednanie veci a v rámci toho právo na odôvodnenie súdneho

rozhodnutia.

13. Okresný súd v konaní o určenie otcovstva rozhodol aj o výžive k maloletému dieťaťu. Proti výroku
okresného súdu o povinnosti otca prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 150,- Eur mesačne
podal odvolanie otec dieťaťa. Okresný súd síce právne správne poukázal na ust. § 62 ods. 1, 2, 4, a 5

Zákona o rodine, avšak určenie výšky výživného na maloleté dieťa dostatočne neodôvodnil. Základ pre
určenie výšky vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je daný ust. § 62 ods. 2 a ods. 4 Zákona o rodine.
Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa, a to podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov a pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti súd prihliadne tiež na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Konkrétna výška výživného, ako vyplýva z ustanovení zákona, je ovplyvňovaná faktormi jednak
na strane oprávneného, jednak na strane povinného. Určuje sa individuálne v každom jednotlivom
prípade. Čo sa týka povinnosti rodičov prispievať na výživu svojich detí, je potrebné prihliadnuť na

faktory na strane oprávneného, kde súd skúma skutočne odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, jeho
odkázanosť na výživu, schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča, ktorému je maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti. Na strane povinného, v tomto prípade otca maloletého dieťaťa, je
potrebné prihliadnuť na jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, a to aj vzhľadom na subjektívne
a objektívne podmienky. Na strane povinného sa preto prihliada na osobu, ktorá je povinná poskytovať

výživné maloletému dieťaťu, pretože maloleté dieťa je zverené do jej osobnej starostlivosti, ďalej
schopností povinného, to znamená faktické príjmy, ktoré dosahuje v čase rozhodnom pre určenie
výživného, majetkové pomery otca, počet, druh, výšku a dôvodnosť iných vyživovacích povinností otca,
ako aj ďalšie objektívne a subjektívne okolnosti na strane otca.

16. Okresný súd vo svojom rozhodnutí žiadnu z okolností rozhodnú pre určenie výšky výživného
nevyhodnotil, okrem zistenia príjmu otca. Na strane maloletého dieťaťa ako oprávneného nevyhodnotil
jeho skutočne odôvodnené potreby, schopnosti, možnosti a majetkové pomery matky dieťaťa, ktorej bolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, nevyhodnotil, či matka má iné vyživovacie povinnosti
okrem maloletého dieťaťa. Na strane otca okresný súd taktiež nevykonal ďalšie dokazovanie ohľadne

zistenia schopností, možností a majetkových pomerov otca a počet iných osôb odkázaných na výživu
otca, nezistil a neporovnal jeho príjmy a výdavky a rovnako neprihliadol ani na strane otca na jeho
osobné pomery a ďalšie subjektívne a objektívne okolnosti. Otec v odvolaní poukázal na to, že jeho
výdavky nepostačujú na plnenie vyživovacej povinnosti v rozsahu 150,-. Eur mesačne. Poukázal aj na
skutočnosť, že do jeho osobnej starostlivosti bol zverený maloletý R. W., nar. XX.XX.XXXX rozsudkom

Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 37P/166/2019-173 zo dňa 01.06.2020. Ani tieto skutočnosti
okresný súd nezobral do úvahy. Rozhodnutie okresného súdu je preto nedostatočne odôvodnené,
nepreskúmateľné a odvolaciemu súdu nezostala iná možnosť, než rozsudok okresného súdu v odvolaní
napadnutom rozsahu otcom maloletého dieťaťa ohľadne určenie výšky výživného a v nadväzujúcomvýroku zameškaného výživného zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

17. V zmysle § 65 CMP odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno
začať konanie aj bez návrhu. V tomto prípade v konaní obligatórne spojenom s konaním o určenie
rodičovstva, a to v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého v
zmysle § 110 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania.

18. Odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu aj vo výroku, ktorý odvolaním nebol napadnutý a
ktorým okresný súd uložil povinnosť odporcovi (pričom okresný súd v rozsudku nejednoznačne narába
označením účastníka ako odporca alebo otec maloletého dieťaťa) povinnosť zaplatiť matke maloletého
dieťaťa sumu 800,- Eur, čo je podľa okresného súdu sumou polovičnou na zakúpenie detskej výbavičky.
Okresný súd právne neodôvodnil, o akom nároku v zmysle Zákona o rodine rozhodol a uvedený priznaný
nárok ani skutkovo neodôvodnil.

19. Náklady spojené s nákupom vecí pre dieťa majú byť hradené z výživného na dieťa. Znamená to, že k
nákladom spojeným so zakúpením výbavičky je potrebné prihliadnuť pri určení výživného na dieťa (pozri
R 25/1967). Aj v konaní o určenie otcovstva vzhľadom na už určené otcovstvo k dieťaťu je potrebné, aby
sa pri rozhodovaní o výžive maloletého dieťaťa rozhodlo o nákladoch na výbavičku a prípadne zistená

a preukázaná suma sa odrazila v určenej výške výživného a pokiaľ prípadne by uvedené náklady boli
priznané samostatne, aby sa táto skutočnosť odrazila v určení samotného výživného.

20. Okresný súd nesprávne postupoval, keď formálne uložil povinnosť otcovi maloletého dieťaťa zaplatiť
matke dieťaťa 800,- Eur ako polovičnú sumu na zakúpenie detskej výbavičky, pretože ide o nárok dieťaťa

(nie matky), ktorý mal byť zahrnutý do výživného, resp. ak je tento nárok dieťaťu priznaný samostatne,
aby sa uvedená skutočnosť odrazila v určení výživného.

21. Okresný súd je tak povinný v ďalšom konaní pri posudzovaní okolností pre určenie výživného
zaoberať sa aj nákladmi na zakúpenie detskej výbavičky.

22. Odvolací súd zrušil tiež výrok rozsudku okresného súdu, ktorým bola uložená povinnosť odporcovi
nahradiť znalečné znalkyni Q.. G. Z., V.. v sume 14,17 Eur.

23. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Trovami sú aj náklady
znaleckého dokazovania. Ak súd ustanoví znalca, zároveň musí uložiť povinnosť zložiť preddavok v
rozsahu predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania tak, ako to vyplýva z ust. § 253 ods.
2 CSP. Pokiaľ súd ustanovení znalca a preddavok na znalecké dokazovanie je nepostačujúci, je
povinný následne vyzvať stranu buď na doplatenie preddavku, resp. znalečné vyplatiť z rozpočtových

prostriedkov štátu a následne rozhodnúť o trovách konania štátu. Zo žiadnych ustanovení zákona
nevyplýva, že je možné účastníka konania zaviazať priamo na zaplatenie znalečného znalcovi s tým
následkom, že v prípade nezaplatenia znalečného by znalec musel exekučne vymáhať znalečné voči
účastníkovi konania. Podľa § 49 ods. 2 CMP súd môže uložiť účastníkovi, u ktorého nie sú podmienky
pre oslobodenie od súdnych poplatkov, aby zložil preddavok na trovy dôkazu, ktorý navrhol, alebo ktorý

nariadil súd v skutočnostiach ním uvedených alebo v jeho záujme. Podľa Civilného mimosporového
poriadku platí vyšetrovací princíp a tak je súd povinný vykonať dôkaz aj bez zloženého preddavku.
V takomto prípade trovy dôkazu platí štát. Následne v zmysle § 57 CMP súd rozhodne o povinnosti
nahradiť trovy konania štátu. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko okresný súd nesprávne rozhodol o povinnosti odporcu

zaplatiť znalečné priamo znalcovi v rozsahu, ktorá nebola pokrytá preddavkom, rozsudok okresného
súdu aj v tejto časti musel byť zrušený, ako aj v závislom výroku o trovách konania, ktorým rozhodol v
zmysle§52CMP.Okresnýsúdonárokuznalcanaznalečné,ktoréniejepokrytézpreddavkov,opätovne
rozhodne ako aj o celkových trovách konania.

24. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád

neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o
zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383

ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).