Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. máj 2021

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9C/18/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119238227
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2021:6119238227.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Stanislava Semanová, v spore žalobkyne: C.. L.G. G., O..

XX.X.XXXX, V. V. XXXX/XX, P., právne zastúpenej Vašiv & Partners s.r.o., Vrátna 28, Košice - Staré
Mesto proti žalovanému: Mesto Spišská Nová Ves, IČO 00329614, Radničné námestie 7, Spišská Nová
Ves, o zaplatenie 3 896,71 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovanýjepovinnýzaplatiťžalobkynisumu171,98Eursúrokomzomeškania5%ročneod1.12.2018
do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta

III. Žalovaný m á n á r o k voči žalobkyni na náhradu trov konania v rozsahu 92 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 28.2.2019 sa domáhala od
žalovaného zaplatenia istiny vo výške 3 896,71 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. V žalobe
uviedla, že na základe osvedčenia o dedičstve 1D/163/2015-25 zo dňa 26.1.2016 bolo potvrdené jej
vlastníctvo k pozemkom parcelám registra „E“ č. XXXXX a č. XXXXX zapísaným na liste vlastníctva č.
XXXX v katastrálnom území Spišská Nová Ves vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/28 s tým, že

vlastníčkou sa stala dňom 17.5.1985 a na základe osvedčenia o dedičstve 13D/163/2015-24 zo dňa
26.1.2016 vlastníctvo k pozemkom parcelám registra „E“ č. XXXXX a č. XXXXX zapísaným na liste
vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území Spišská Nová Ves vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu
1/14 plus 1/14 plus 1/14 plus 1/28 s tým, že vlastníčkou sa stala dňom 20.10.1981. Dňom 17.5.1985
sa tak stala spoluvlastníčkou pozemkov vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 2/7, ktorý ideálny podiel
tvoril výmeru 89,89 m2. Spoluvlastníčkou pozemkov bola do 16.6.2016. Dňom 17.6.2016 na základe
rozhodnutia Okresného úradu Spišská Nová Ves, katastrálny odbor ich spoluvlastníkom sa stal U..

L.. G. Z.. Uvedené pozemky dlhodobo užíva žalovaný. Za ich užívanie jej doposiaľ neuhradil žiadnu
odplatu, nebola medzi nimi uzatvorená nájomná zmluva ani žiadna dohoda, ktorou by boli upravené
podmienky užívania pozemkov žalovaným. Na základe toho došlo na strane žalovaného vedome k
bezdôvodnému obohateniu titulom užívania pozemkov bez právneho dôvodu. O skutočnostiach, že
došlo k bezdôvodnému obohateniu na jej úkor sa dozvedela v mesiaci november 2018, keď si na web
stránke žalovaného všimla, že žalovaný uzatvoril s U.. L.. G.Á. Z. dňa 22.10.2018 Dohodu o urovnaní,
ktorej predmetom bolo nahradenie existujúceho záväzku titulom bezdôvodného obohatenia z dôvodu

užívania predmetných parciel žalovaným novým záväzkom. Dohoda o urovnaní sa týkala bezdôvodného
obohatenia v rozsahu spoluvlastníckeho podielu menovaného v rozsahu 2/7 za obdobie od 17.6.2016
do 30.9.2018. Následným rozhovorom s U.. L.. G. Z. zistila, že k bezdôvodnému obohateniu došlo z
dôvodu, že predmetné pozemky užíva žalovaný bez akéhokoľvek právneho dôvodu, pričom na týchtosa nachádzajú stavby žalovaného a jeho upravené verejné priestranstvá. Uviedol jej, že tento stav mal
nastať najneskôr v roku 1989-1990 a stále trvá, pričom z listinných dôkazov je zrejme, že žalovaný
si je daného právneho stavu vedomý. Z uvedených dôvodov vyzvala žalovaného na vysporiadanie

vzájomných vzťahov vyplývajúcich z predmetného bezdôvodného obohatenia a navrhla žalovanému
uzatvorenie Dohody o urovnaní za rovnakých podmienok ako došlo k uzatvoreniu Dohody o urovnaní s
U.. L.. G. Z.. Žalovaný jej oznámil, že jej nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia zanikol z dôvodu,
že od 17.7.2016 nie je podielovou spoluvlastníčkou predmetných pozemkov. Výšku bezdôvodného
obohatenia vyčíslila v zmysle ustálenej súdnej praxe, ako aj s poukazom na vôľu žalovaného definovanú

v obdobnom prípade v Dohode o urovnaní uzatvorenej s U.. L.. G. Z. a to v sume 6,50 Eur za 1 m2 ročne
ako nájomné. Výška bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.1.2012 do 16.6.2016 predstavuje 6,50
Eur za 1 m2 ročne resp. 0,018 Eur za 1 m2 denne t.j. za obdobie 1629 dní je to suma 2 546,91 Eur. Za
obdobie od 1.3.2009 do 31.12.2011 požaduje nižšiu sumu a to 5,60 Eur za 1 m2 ročne resp. 0,015 Eur
za 1 m2 denne t.j. za obdobie 1036 dní sumu 1 349,80 Eur.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal pod sp. zn. 26Up/211/2019-26 dňa 18.3.2019 platobný rozkaz,
ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote
odpor s odôvodnením, čím došlo v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní
k zrušeniu uvedeného platobného rozkazu.

3. V podanom odpore žalovaný uplatnil námietku premlčania nároku žalobkyne. Uviedol, že
žalobkyňa sa stala spoluvlastníčkou predmetných pozemkov dňa 17.5.1985 a už týmto dňom sa mala
možnosť dozvedieť o užívaní pozemkov žalovaným, najneskôr však pri uzatváraní darovacej zmluvy na
predmetné pozemky s U.. L.. G. Z.M.. Tvrdenie, že žalobkyňa sa dozvedela o bezdôvodnom obohatení
až v mesiaci november 2018 je nepravdivé, ničím nepodložené a účelové. Subjektívna premlčacia

doba uplynula najneskôr dva roky po tom, čo došlo k uzatvoreniu darovacej zmluvy, teda uplynula
ešte pred dátumom 20.5.2018 s tým, že mu nie je známy dátum uzatvorenia darovacej zmluvy a preto
vychádza z dátumu, kedy bol doručený návrh na vklad do katastra nehnuteľnosti Okresnému úradu v
Spišskej Novej Vsi, čo bolo 20.5.2016. Zo strany žalovaného nešlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie,
čo potvrdzuje jeho snaha o vyporiadanie vlastníckych vzťahov k predmetným pozemkom, ktoré sú

využívané ako verejné priestranstvo. K bezdôvodnému obohateniu došlo ešte pred rokom 1985, kedy
žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k pozemkom, preto aj napriek tomu, že nárok na bezdôvodné
obohatenie pretrváva, nie je možné ho vzhľadom na uplynutie premlčacej doby žalobkyni priznať.

4. Vreplikezo dňa12.4.2019žalobcauviedol,žežalovanývodporeuvádzatvrdeniaadomnienky,ktoré

doposiaľ nedoložil žiadnymi dôkazmi. Vznesená námietka premlčania, či už s ohľadom na objektívnu
alebo subjektívnu premlčaciu dobu neobstojí, nakoľko žalovaný uvedené tvrdenia na rozdiel od žalobcu
nepodložil žiadnymi listinnými dôkazmi, teda tvrdené skutočnosti nepreukázal.

5. V duplike zo dňa 10.5.2019 žalovaný zotrval na vyjadreniach uvedených v podanom odpore, a

teda že žalobkyňa sa stala spoluvlastníčkou predmetných pozemkov dňa 17.05.1985. Odvtedy mala
niekoľkokrát možnosť dozvedieť sa o „užívaní“ pozemkov žalovaným. Najneskôr mala žalobkyňa túto
možnosť pri uzatváraní darovacej zmluvy, na základe ktorej darovala predmetné pozemky svojmu
synovi, U.. L.. G. Z.. Vzhľadom na uvedené, subjektívna premlčacia lehota uplynula najneskôr dva
roky po tom, čo došlo k uzatvoreniu darovacej zmluvy medzi žalobkyňou a jej synom, teda ešte pred

dňom 20.05.2018. Zo strany žalovaného nešlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie, mesto malo záujem
o vyporiadanie vlastníckych vzťahov. Ďalej uviedol, že je v záujme vlastníka, aby mal vedomosti o
nehnuteľnostiach, ktoré sú v jeho vlastníctve. Ak niekto darovacou zmluvou daruje svoje pozemky,
je si vedomý toho, čo je predmetom darovacej zmluvy, teda minimálne má vedomosť o tom, kde sa
tieto pozemky nachádzajú. Zároveň stojí za zváženie skutočnosť, že si žalobkyňa, ako osoba žijúca v

Poprade len zo zaujímavosti prezerá zmluvy zverejnené mestom Spišská Nová Ves a náhodne v nich
nájde zmluvu svojho syna týkajúcu sa pozemkov, ktoré pár mesiacov predtým svojmu synovi darovala.
K bezdôvodnému obohateniu zo strany žalovaného došlo ešte pred rokom 1985, v ktorom žalobkyňa
nadobudla vlastnícke právo k pozemkom, preto aj napriek tomu, že nárok na bezdôvodné obohatenie
pretrváva, nie je možné ho vzhľadom na uplynutie premlčacej doby žalobkyni priznať. Ak by žalobkyňa

mala nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, môže požadovať bezdôvodné obohatenie len dva
roky spätne od uplatnenia si svojho práva - podania návrhu na vydanie platobného rozkazu, tzn. za
obdobie 28.02.2019 - 28.02.2017. Avšak v uvedenom období už žalobkyňa vlastníčkou predmetných
pozemkov nebola, a teda nemá nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.6. Vo veci rozhodol tunajší súd rozsudkom sp. zn. 9C/18/2019-70 zo dňa 16.7.2019 tak, že žalobu
zamietol poukazujúc na premlčanie nároku žalobkyne. Uvedený rozsudok bol zrušený uznesením

Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/408/2019-121 zo dňa 12.1.2021. Odvolací súd uložil tunajšiemu
súdu opätovne posúdiť žalovaným vznesenú námietku premlčania so zameraním sa na ustálenie
začiatku plynutia 2-ročnej premlčacej lehoty s poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax súdov a v
prípade, že námietku pokiaľ ide o subjektívnu dobu bude považovať za nedôvodnú, posúdi dôvodnosť
námietkyzhľadiskajejplynutiavobjektívnejlehote,pričomsanáležitevyporiadasnázoromžalovaného,

že nešlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie.

7. Súd vykonal vo veci dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to Osvedčeniami o
dedičstve sp. zn. 1D/163/2015 a sp. zn. 13D/163/2015, rozhodnutím Okresného úradu Spišská Nová
Ves, katastrálny odbor X. XXXX/XX, Dohodou o urovnaní zo dňa 22.10.2018, potvrdením o zverejnení
Dohody o urovnaní, žiadosťou žalovaného zo dňa 24.3.2017, návrhom žalobkyne na uzavretie dohody

a vydanie bezdôvodného obohatenia vrátane návrhu Dohody o urovnaní, stanoviskom žalovaného zo
dňa 30.1.2019, a zistil nasledovne:

8. Pod sp. zn. 1D/163/2015 bolo vedené dedičské konania po nebohej G. G., zomrelej XX.X.XXXX.
Podľa Osvedčenia o dedičstve zo dňa 26.1.2016 žalobkyňa ako jediná dedička po nebohej, okrem iného,

nadobudla vlastnícke práva k nehnuteľnostiam - pozemkom registra „E“ č. XXXXX, zastavaná plocha a
nádvorie vo výmere 32 m2 a č. XXXXX zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 272 m2 zapísaných na
liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území Spišská Nová Ves, v podiele pod B7 v 1/28.

9. Pod sp. zn. 13D/163/2015 bolo vedené dedičské konania po nebohom W. G., zomrelom

XX.XX.XXXX. Podľa Osvedčenia o dedičstve zo dňa 26.1.2016 žalobkyňa ako jediná dedička po
nebohej, okrem iného, nadobudla vlastnícke práva k nehnuteľnostiam - pozemkom registra „E“ č.
XXXXX, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 32 m2 a č. XXXXX zastavaná plocha a nádvorie vo
výmere 272 m2 zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území Spišská Nová Ves, v
podiele pod B1 v 1/4, pod B3 v 1/4, pod B5 v 1/4 a pod B6 v 1/28.

10. Rozhodnutím Okresného úradu Spišská Nová Ves, katastrálny odbor zo dňa 17.6.2016, číslo
vkladu X. XXXX/XX bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, okrem iného k
nehnuteľnostiam v katastrálnom území Spišská Nová Ves, list vlastníctva XXXX, pozemok registra E KN
parcelné č. XXXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 32 m2 a pozemok registra E KN parcelné č.

XXXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 272 m2, v prospech U.. L.. G. Z., na základe darovacej
zmluvy uzavretej medzi V.. C.. L. G. ako darkyňou a U.. L.. G. Z. ako obdarovaným.

11. Listom zo dňa 24.3.2017 adresovaným U.. L.. G. Z. žalovaný menovanému oznámil, že sa dlhodobo
usiluje usporiadať vlastnícke vzťahy k pozemkom, na ktorých sa nachádzajú jeho stavby a jeho verejné

priestranstvá. Jedná sa aj o pozemky parcely registra E KN č. XXXXX o výmere 32 m 2 a č. XXXXX
o výmere 272 m2, ktoré sa nachádzajú pred Domom kultúry. Menovanému navrhol prevod vlastníctva
podielunauvedenýchpozemkovvprospechmestaSpišskáNováVesstým,žeaktuálnacenapozemkov
v danej lokalite je približne 65 Eur za m2.

12. Dňa 22.10.2018 bola uzatvorená Dohoda o urovnaní medzi veriteľom U.. L.. G. Z. ako veriteľom
a Mestom Spišská Nová Ves ako dlžníkom. Podľa článku I. veriteľ sa dňom 17.6.2016 stal podielovým
spoluvlastníkom pozemkov registra E KN parcelné č. XXXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 32
m2a č.XXXXX,zastavanáplochaanádvorieovýmere272m2,evidovanýchnalistevlastníctvač.XXXX
v katastrálnom území Spišská Nová Ves a to vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 2/7 s tým, že ideálny

podiel veriteľa na pozemkoch tvorí výmeru 86,86 m2. Uvedené pozemky dlhodobo užíva dlžník, pričom
na týchto sa nachádzajú jeho stavby a jeho upravené verejné priestranstvá. Na základe uvedeného
došlo k bezdôvodnému obohateniu dlžníka na úkor veriteľa. Výška bezdôvodného obohatenia bola
určená ako obvyklá cena nájmu za 1 m2 za rok užívania pozemku v sume 6,50 Eur za 1 m2 ročne
resp. 0,018 Eur za 1 m2 denne. Výsledná suma bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov od

17.6.2016 do 30.9.2018 t.j. za obdobie 836 dní je 1 307,07 Eur. K sume bezdôvodného obohatenia
prislúcha aj jej príslušenstvo v rozsahu zákonných úrokov z omeškania v celkovej sume 98,11 Eur, t.j.
výška bezdôvodného obohatenia vrátane príslušenstva predstavuje sumu 1 405,18 Eur. Podľa článku
III. Dohody o urovnaní veriteľ a dlžník sa dohodli na nahradení existujúceho záväzku podľa článku I.novým záväzkom a to tak, že dlžník uhradí veriteľovi sumu vo výške 1 380,- Eur do 10 dní od uzatvorenia
Dohody.

13. Uzatvorenie uvedenej Dohody o urovnaní zo dňa 22.10.2018 bolo zverejnené na web stránke
žalovaného dňa 24.10.2018.

14. Listom zo dňa 19.11.2018 žalobkyňa vyzvala žalovaného na uzatvorenie Dohody o urovnaní. V liste
poukázala na Dohodu o urovnaní uzatvorenú s U.. L.. G. Z. dňa 22.10.2018. Uviedla, že pozemky, ktoré

boli predmetom tejto dohody vlastnila v rozsahu 2/7 ona a to v období od 17.5.1985 do 17.6.2016, za
ktoré obdobie jej mesto neuhradilo žiadnu odplatu, nebola uzatvorená nájomná zmluva a ani iná dohoda
upravujúca užívanie pozemkov mestom. Výšku bezdôvodného obohatenia vyčíslila v sume 6 129,58
Eur s tým, že prejavila ochotu tento záväzok nahradiť novým záväzkom vo výške 5 800,- Eur.

15. Dňa 30.1.2019 žalovaný oznámil žalobkyni, že nemá nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia, nakoľko od 17.7.2016 už nie je podielovou spoluvlastníčkou predmetných pozemkov,
poukazujúc na premlčanie jej nároku.

16. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

17. Podľa § 100 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva
s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú
skôr, než zabezpečená pohľadávka.

18. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,

premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

19. Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

20. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha zaplatenia istiny vo výške 3 896,71 Eur s príslušenstvom.
Istinu požaduje titulom bezdôvodného obohatenia z dôvodu užívania nehnuteľností v jej podielovom

spoluvlastníctve žalovaným za obdobie od 1.3.2009 do 16.6.2016 bez právneho dôvodu.

21. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že v uvedenom období bola žalobkyňa podielovou
spoluvlastníčkou nehnuteľností - pozemkov registra E KN parcelné č. XXXXX, zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 32 m2 a č. XXXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 272 m2, evidovaných

na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území Spišská Nová Ves a to vo veľkosti spoluvlastníckeho
podielu 2/7. Uvedené nehnuteľnosti nadobudla v dedičských konaniach po jej predchodcoch s tým, že
v zmysle § 460 Občianskeho zákonníka bola podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľnosti
v podiele 7/28 od 17.5.1985 a v rozsahu podielu 1/28 od 20.10.1981. Dňom 17.5.1985 bola teda
podielovou spoluvlastníčkou spolu v podiele 2/7 (7/28 plus 1/28). V uvedenom rozsahu bola podielovou

spoluvlastníčkou uvedených nehnuteľností do 17.6.2016, ktorým dňom bol povolený vklad do katastra
nehnuteľnosti týkajúci sa predmetných pozemkov v podiele 2/7 v prospech U.. L.. G. Z., ktorému tieto
pozemky žalobkyňa darovala.

22. V konaní nebolo sporné, že nehnuteľnosti - pozemky registra E KN parcelné č. XXXXX, zastavaná

plocha a nádvorie o výmere 32 m2 a č. XXXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 272 m2,
evidované na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území Spišská Nová Ves dlhodobo užíva žalovaný
a to minimálne od roku 1989, čo vyplýva z listu žalovaného zo dňa 24.3.2017 adresovanom U.. L.. G.Z.. Na uvedených pozemkoch sa podľa vyjadrenia žalovaného nachádzajú jeho stavby a jeho verejné
priestranstvá.

23. Užívanie cudzej veci bez zmluvy o nájme prípadne akéhokoľvek iného právneho titulu je typický
prípad plnenia bez právneho dôvodu, kedy vzniká majetkový prospech tomu, kto realizuje užívateľské
oprávnenie. Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia
a je založené na tom, že medzi subjektmi od začiatku absentuje akýkoľvek právny vzťah. V konaní mal
súd za preukázané, že skutočne za žalované obdobie t.j. obdobie od 1.3.2009 do 16.6.2016 žalovaný

užívalbezakéhokoľvekprávnehodôvodunehnuteľnostivpodielovomspoluvlastníctvežalobkyneateda,
že skutočne na strane žalovaného v uvedenom období došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor
žalobkyne.

24. Žalovaný v konaní uplatnil námietku premlčania nároku žalobkyne, preto sa súd v prvom rade
zaoberal otázkou, či nárok žalobkyne je alebo nie je premlčaný, teda či námietka premlčania uplatnená

žalovaným je alebo nie je opodstatnená. V súvislosti s namietaným premlčaním žiadaného nároku
žalobkyňou na vydanie bezdôvodného obohatenia súd poukazuje na to, že účelom tohto inštitútu je,
aby oprávnený subjekt po hrozbou sankcie premlčania uplatnil svoje právo v stanovenej premlčacej
dobe - teda včas. Účinné vznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe
nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na vynútiteľnosť

uplatneného práva.

25. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčuje v 2-ročnej subjektívnej a 3 resp. 10-
ročnej premlčacej lehote. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty je rozhodujúci okamih
získania subjektívnej vedomosti oprávnenej osoby o tom, že k bezdôvodnému obohateniu na jej úkor

došlo a kto sa na jej úkor obohatil. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej lehoty je rozhodujúci
deň, kedy k bezdôvodnému obohateniu skutočne došlo. Obe lehoty plynú nezávislé od seba a ak skončí
priebeh jednej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu lehotu. Pre vzťah objektívnej
a subjektívnej premlčacej lehoty však platí zásada, že subjektívna lehota nemôže skočiť neskôr ako
objektívna lehota, ale končí najneskôr s touto objektívnou lehotou.

26. Pre určenie začiatku plynutia subjektívnej, ako aj objektívnej premlčacej doby je podstatné to,
na základe ktorého právneho dôvodu k bezdôvodnému obohateniu došlo. Ako už bolo uvedené, v
predmetnej veci k bezdôvodnému obohateniu došlo užívaním pozemkov v podielovom spoluvlastníctve
žalobkyne žalovaným bez nájomnej zmluvy resp. iného právneho dôvodu, teda plnením bez právneho

dôvodu. K bezdôvodnému obohateniu získanému plnením bez právneho dôvodu t.j. ak právny dôvod
neexistoval od začiatku, dochádza okamihom poskytnutia plnenia. Týmto okamihom je určený začiatok
objektívnej premlčacej doby. Ak je plnenie bez právneho dôvodu poskytované postupne, objektívna
premlčacia doba začína plynúť pri každom poskytnutí plnenia osobitne v okamihu, keď došlo k plneniu.
Subjektívna premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvedel, že plnil bez právneho

dôvodu a komu plnil.

27. V danej veci tak objektívna premlčacia doba nárokov uplatnených žalobkyňou v tomto konaní začala
plynúť samostatne každým jednotlivým dňom t.j. počnúc dňom 1.3.2009 a končiac dňom 16.6.2016. V
prípade objektívnej 3-ročnej premlčacej doby táto by skončila každým dňom od 1.3.2012 do 16.6.2019

a v prípade 10-ročnej objektívnej doby od 1.3.2019 do 16.6.2026.

28. Poukazujúc na odôvodnenie rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/408/2019-121
zo dňa 12.1.2021, ktorým bol zrušený rozsudok tunajšieho súdu, súd opätovne v danej veci posudzoval
začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby. Pri jej posudzovaní je potrebné, poukazujúc na ustálenú

rozhodovaciu prax súdov vychádzať z preukázanej, skutočnej a nie len predpokladanej vedomosti
oprávneného o tom, že na jeho úkor došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Pre
záver, kedy sa oprávnená osoba dozvedela o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto
ho získal, je vždy rozhodujúce zistenie skutkového stavu v konkrétnom prípade.

29. Subjektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, kedy oprávnený zistí skutkové okolnosti, z
ktorých možno vyvodiť vznik bezdôvodného obohatenia na strane zodpovedného subjektu a orientačne
aj jeho rozsah tak, aby bolo možné približne určiť výšku náhrady v peniazoch (rozsudok Najvyššieho
súdu ČR z 26.9.2011, spis. zn. 25Cdo 1960/1999). Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodnéhoobohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové
okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j. keď
nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu

na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. To, kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k
záveru), ako takýto jeho nárok, vyplývajúci z týchto skutkových okolností, možno právne kvalifikovať, nie
je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné (rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/67/2011 zo dňa 1.5.2013)

30. Vychádzajúc z už uvedeného pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúca
skutočná vedomosť o tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Nie je
rozhodujúce, že oprávnený sa mohol o tom dozvedieť skôr pri vynaložení potrebnej starostlivosti.
Podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností sa žalobkyňa stala na základe rozhodnutí v dedičských
konaniach, ktoré sa uskutočnili v roku 2016 s tým, že sa jednalo o dodatočné prejednanie dedičstva,
ktoré sa začína na návrh. Následne žalobkyňa zdedené nehnuteľnosti previedla darovacou zmluvou na

svojho blízkeho príbuzného. Poukazujúc na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu v predmetnej
veci uzatvorenie darovacej zmluvy samo osebe nepreukazuje skutočnú vedomosť žalobkyne o tom, že
sa na jej úkor niekto bezdôvodne obohacuje a že niekto a kto užíva pozemky, ktorých je podielovou
spoluvlastníčkou,anižeichužívabezprávnehodôvodu.Uvedenéplatíajprenadobudnutievlastníckeho
práva žalobkyňou v dedičských konaniach. Podľa názoru odvolacieho súdu, viazanie začiatku plynutia

subjektívnej premlčacej doby nemožno spájať ani odkazom na povinnosti každého vlastníka starať
sa o svoj majetok. Uvedené skutočnosti nesvedčia o vedomosti žalobkyne o reálnom užívaní jej
nehnuteľností.

31. Vzhľadom na uvedené subjektívna premlčacia doba mohla začať u žalobkyne plynúť až vtedy,

keď sa žalobkyňa skutočne dozvedela o tom, že pozemky v jej podielovom spoluvlastníctve sú užívané
bez právneho dôvodu žalovaným. Podľa žalobkyne sa uvedené dozvedela až po zverejnení Dohody
o urovnaní zo dňa 19.10.2018 na webovej stránke mesta Spišská Nová Ves, k čomu došlo dňa
24.10.2018. Subjektívna premlčacia doba tak mohla začať plynúť u žalobkyne najskôr nasledujúci deň
t.j. 25.10.2018. Zo strany žalovaného, ktorý vzniesol v konaní námietku premlčania, iné skutočnosti

preukázané neboli.

32. Žaloba zo strany žalobkyne bola podaná na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 28.2.2019.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že bola podaná včas t.j. v rámci plynutia
subjektívnej, ako aj objektívnej premlčacej doby.

33. Poukazujúc na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, súd opätovne posudzoval aj trvanie
objektívnej premlčacej doby a to, či v danom prípade ide o 10-ročnú alebo 3-ročnú premlčaciu
dobu. Premlčacia doba v trvaní 3 rokov platí v prípade, že k získaniu bezdôvodného obohatenia
došlo neúmyselne t.j. z nedbanlivosti a v trvaní 10 rokov, ak bezdôvodné obohatenie bolo získané

úmyselne. Občiansky zákonník nevymedzuje podstatu úmyselného konania, preto je pri posudzovaní
úmyslu potrebné vychádzať z trestného práva hmotného. Podľa stupňa vôľovej zložky sa rozlišuje
úmysel priamy alebo nepriamy. O priamy úmysel pri bezdôvodnom obohatení podľa Občianskeho
zákonníka ide vtedy, ak ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil vedel, že svojim konaním získa
bezdôvodné obohatenie a súčasne ho chcel získať. O nepriamy úmysel pri bezdôvodnom obohatení

podľa Občianskeho zákonníka ide vtedy, ak ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil vedel,
že svojim konaním môže získať bezdôvodné obohatenie a pre prípad, že sa tak stane, bol s týmto
následkom uzrozumený. Úmysel musí existovať v čase vzniku bezdôvodného obohatenia. Žalovaný
pozemky, ktoré sú predmetom tohto konania užíva dlhodobo. Podľa jeho vyjadrenia sa aj dlhodobo
usiluje usporiadať vlastnícke vzťahy k pozemkom, na ktorých sa nachádzajú jeho stavby a verejné

priestranstvá. Vzhľadom k uvedenému žalovaný mal vedomosť o tom, že užíva pozemky, ktoré nie sú
v jeho vlastníctve, avšak uvedené nesvedčí o tom, že mal aj úmysel bezdôvodne sa obohacovať a to
obohacovať sa na úkor žalobkyne.

34. Súd v tomto smere poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/238/2017,

podľa ktorého „samotné všeobecné skutočnosti (fakty) o profesionálnom podnikateľskom postavení
nebankových subjektov v oblasti poskytovania úverov a doterajšia súdna prax týkajúca sa ochrany
spotrebiteľov v obdobných prípadoch samé o sebe nemôžu bez ďalšieho zakladať nepriamy úmysel
nebankového subjektu (veriteľa)." Vychádzajúc z uvedeného súd konštatuje, že žalovaný sícedlhodobo užíval predmetné pozemky bez právneho dôvodu, avšak toto konštatovanie samo osebe
neznamená, aby bolo v úmysle žalovaného takýmto spôsobom obohatiť sa na úkor žalobkyne. Taktiež
všeobecné skutočnosti o postavení žalovaného samé o sebe nemôžu bez ďalšieho zakladať jeho ani

nepriamy úmysel. Úmysel žalovaného bezdôvodne sa obohatiť žalobkyňa v konaní žiadnym spôsobom
nepreukázala, pričom dôkazné bremeno v tomto prípade je na žalujúcej strane. Ak nie sú splnené
podmienky pre desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu, platí trojročná objektívna premlčacia doba, ktorá
platí aj v prípade, že povinný získanie bezdôvodného obohatenia vôbec nezavinil.

35. Žaloba zo strany žalobkyne bola podaná dňa 28.2.2019 v rámci plynutia subjektívnej aj objektívnej
premlčacej doby. Podaním žaloby došlo k zastaveniu plynutia subjektívnej premlčacej doby a teda
žalobkyňa má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 28.2.2016, keďže platí 3-
ročná objektívna premlčacia doba. Bezdôvodné obohatenie si žalobkyňa uplatnila do 16.6.2016, kedy
ešte posledný deň bola podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností. Súd jej žalobe preto
vyhovel a priznal žalobkyni bezdôvodné obohatenie za obdobie od 28.2.2016 do 16.6.2016.

36. Pokiaľ sa týka výšky priznaného bezdôvodného obohatenia súd vychádzal z hodnoty obvyklého
nájomného za užívanie pozemkov a to ceny 0,018 Eur za 1 m2 denne v súlade so žalobou žalobkyne.
Uvedená cena nájomného nebola žalovaným žiadnym spôsobom v konaní spochybňovaná a jedná
sa tiež o hodnotu uvedenú v Dohode o urovnaní zo dňa 19.10.2018 uzavretou medzi žalovaným a

právnym nástupcom žalobkyne za obdobie od 17.6.2016. Výška bezdôvodného obohatenia za obdobie
od 28.2.2016 do 16.6.2016 činí 171,98 Eur t.j. 0,018 Eur krát 110 dní (2 dni február 2016 plus 31 dní
marec 2016 plus 30 dní apríl 2016 plus 31 dní máj 2019 plus 16 dní jún 2016) t.j. 1,98 Eur za 1 m2 krát
86,86 m2 (32 m2 parcely č. 71462 plus 272 m2 parcely č. 71463 t.j. 304 m2 z toho podiel 2/7).

37. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd vyhovel žalobe čo do zaplatenia sumy 171,98 Eur a v
prevyšujúcej časti z dôvodu premlčania nároku žalobu zamietol.

38. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

39. Podľa § 3 ods. 1 vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. v platnom znení, výška úrokov z omeškania
je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná

k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

40. Žalobkyňa si podanou žalobou uplatnila aj úrok z omeškania, ktorý žiadala priznať vždy od 21.1.
príslušného roka, za ktorý požadovala priznanie bezdôvodného obohatenia s tým, že v zmysle ustálenej
súdnej praxe nájomné za pozemky je splatné vopred vždy do 20. dňa príslušného kalendárneho roka.

Žalovaný uplatnil námietku premlčania nároku žalobkyne ako celku, teda vrátane úrokov z omeškania.
Povinnosť platiť úroky z omeškania, vyplývajúca z vedľajšieho právneho vzťahu, nemôže trvať dlhšie,
než trvá hlavný záväzok, pretože uplynutím premlčacej doby sa právo premlčí ako celok. Preto, ak
dôjde k premlčaniu hlavného právneho vzťahu, nemôže sa potom takýto právny následok uplynutia času
nevzťahovať i na úroky z omeškania. Premlčaním istiny sú preto premlčané aj úroky z omeškania. Úrok

z omeškania tak bol priznaný žalobkyni len z priznanej istiny 171,98 Eur a to až od 1.12.2018 t.j. odo dňa
nasledujúceho po uplynutí lehoty, v ktorej žalobkyňa vyzvala žalovaného na vyjadrenie k návrhu dohody
o urovnaní zo dňa 19.11.2018. Sadzba Európskej centrálnej banky v uvedenom čase predstavovala 0
%, preto úroky z omeškania boli priznané žalobkyni vo výške 5 % ročne.

41. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

42. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne

aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.43. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

44. O trovách konania rozhodol súd podľa úspešnosti v spore. Žalobkyňa sa žalobou domáhala
zaplatenia istiny vo výške 3 896,71 Eur. Súd jej žalobe vyhovel čo do sumy 171,98 Eur, ktorá predstavuje
4 % zo žalovanej istiny. Neúspech mala žalobkyňa v časti zaplatenia istiny 3 724,73 Eur, ktorá
predstavuje 96 % žalovanej istiny. V konaní bol tak úspešnejší žalovaný a to v rozsahu 92 % (96 %

mínus 4 %). O výške trov bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 Civilného sporového

poriadku)

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť

o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.