Rozsudok ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. apríl 2022

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 7C/20/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4218202079
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád Pastorek

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2022:4218202079.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno JUDr. Arpádom Pastorekom, sudcom vo veci žalobcov: 1. P. I., nar. XX.XX.XXXX,

2.V.I.,nar.XX.X.XXXX,obajazhodnebytomL.XXXX/XX,J.,obajazhodnezast.:Advokátskakancelária
JUDr. Roman BLAŽEK, s.r.o., Pohraničná 4, Komárno proti žalovaným: 1. Z. I., nar. XX.X.XXXX, L. 16,
J., 2. M. V., nar. XX.X.XXXX, Y. XXXX/X, J., 3. V. W., nar. XX.X.XXXX, G. XXX, všetci zast. ADVOKÁT
JUDr. PETER TIMKO spol. s.r.o., Pri parku 8, Maňa, IČO: 50528874 v konaní o povinnosť žalovaných
strpieť stavbu plota takto

r o z h o d o l :

I. Súd podanú žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaná strana má voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia vo svojom podaní, ktoré označili ako: „Žaloba o povinnosť žalovaných strpieť stavbu
plota“ z dňa 17.4.2018, ktoré doručili OS H. dňa 17.4.2018, sa domáhali uloženia povinnosti žalovaným
strpieť stavbu plota a nahradiť trovy konania na tom skutkovom základe, že žalobcovia sú v celosti
bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností vedených Okresným úradom H., katastrálny odbor na
liste vlastníctva č. XXX, pre okres H., obec a katastrálne územie J. ako parcely registra C evidované na
katastrálnej mape a to parc. č. XXXX/X zast. plochy a nádvoria o výmere 135 m2 so stavbou rodinného
domu so súpisným číslom XXXX, parc. č. XXXX/X záhrady o výmere 349 m2 , parc. č. XXXX/X zast.

plochy a nádvoria o výmere 266 m2 , parc. č. XXXX/X zast. plochy a nádvoria o výmere 18 m2 s
hospodárskou budovou so súpisným číslom XXXX, parc. č. XXXX/X zast. plochy a nádvoria o výmere
6 m2 s hospodárskou budovou so súpisným číslom XXXX, parc. č. XXXX/X zast. plochy a nádvoria o
výmere 31 m2 so stavbou garáže so súpisným číslom XXXX, parc. č. XXXX/XX záhrady o výmere 400
m2 , parc. č. XXXX/XX záhrady o výmere 402 m2.

2. Žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi, nehnuteľností vedených Okresným úradom H., katastrálny

odbor na liste vlastníctva č. XXX, pre okres H., obec a katastrálne územie J. ako parcely registra C
evidované na katastrálnej mape a to parc. č. XXXX/X záhrady o výmere 287 m2 , parc. č. XXXX/X zast.
plochy a nádvoria o výmere 495 m2 so stavbou rodinného domu so súpisným číslom XXXX, parc. č.
XXXX/XX záhrady o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/XX zast. plochy a nádvoria o výmere 23 m2 so
stavbou garáže so súpisným číslom XXXX, ako je zrejmé z č. l. 68-69 súdneho spisu.

3. Žalobcovia sa týmto návrhom na súde domáhali svojho práva oplotiť si svoj pozemok, susediaci s

pozemkom žalovaných, a za tým účelom si dňa 16.05.2016 objednali u geodetky Ing. Adriany Vetterovej
vytýčenie hranice p.č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX
k.ú. J.. Podľa žalobcov, žalovaní však neboli ochotní akceptovať hranice pozemkov, a preto žalobcovia
požiadali o vyhotovenie vytyčovacieho náčrtu Ing. Adrianu Vetterovú, ktorá dňa 16.09.2016 vyhotovilauvedený vytyčovací náčrt, ktorý bol autorizačne overeného dňa 20.09.2016. Obec J. oznámením zo dňa
31.12.2013 sa vyjadrila, že nemajú námietky proti uskutočneniu drobnej stavby - oplotenia pozemku
na hranici medzi pozemkami parcely č. XXXX/X (v súčasnosti XXXX/X) a parcely C KN č. XXXX/X v

zmysle projektovej dokumentácie a v zmysle vytyčovacieho náčrtu č. 11896281-66/2013 vyhotoveného
dňa 27.11.2013 geodetom Tiborom Mihályom. Nakoľko od toho času bol vyhotovený nový geometrický
plán, v minulosti parcela s číslom XXXX/X je v súčasnosti parcela č. XXXX/X. Na základe uvedených
skutočností žalobcovia žiadali, aby súd vo veci rozhodol tak, že žalované 1/, 2/ a 3/ sú povinné strpieť
stavbu oplotenia pozemku, nachádzajúceho sa v katastrálnom území J., v obci J., na ulici L. XX, na

hranici medzi pozemkami parcely č. XXXX/X a parcely č. XXXX/X, v zmysle projektovej dokumentácie a
vytyčovaciehonáčrtuč.11896281-66/2013vyhotovenéhodňa27.11.2013geodetomTiboromMihályom,
a to oplotenia vo výške 168 cm a v celkovej dĺžke 16,00 m, ktoré bude osadené na betónovom základe
šírky 7 cm a výšky 48 cm (z toho 20 cm bude betónový základ pod úrovňou terénu a 28 cm bude nad
úrovňou terénu). Oplotenie bude pozostávať z vinohradníckych betónových stĺpov hrúbky 7 cm x 7 cm,
ktoré budú osadené vo vzdialenosti 2,00 m od seba. V dĺžke 14,00 m bude osadené drôtené pletivo

výšky 140 cm a v dĺžke 2,00 m bude osadený oceľový plech.

4. Súd vo veci konal za účasti strán sporu, ako aj advokátov strán sporu za prítomnosti ustanovenej
tlmočníčky. Žalovaným bola žaloba doručená zhodne dňa 07.06.2018, ako je zrejmé z č. l. 16,
predvolanie na pojednávanie bolo žalobcom doručené zhodne dňa 14.01.2022, ako je zrejmé z č. l.

234-235, ich advokátovi dňa 11.01.2022, ako je zrejmé z č. l. 236 súdneho spisu. Žalovanej v 1. rade
bolo doručené dňa 17.01.2022, ako je zrejmé z č. l. 239, žalovanej v 2. rade a žalovanému v 3. rade
zhodne dňa 14.01.2021, ako je zrejmé z č. l. 237-238, advokátovi žalovaných dňa 25.01.2022, ako je
zrejmé z č. l. 240, tlmočníčke dňa 17.01.2022, ako je zrejmé z č. l. 232 súdneho spisu.

5. Súd počas konania vykonal dokazovanie jednak výsluchom účastníkov konania, všetkých svedkov,
ktorých strany sporu navrhli a oboznámil sa so spisovým materiálom s prihliadnutím na § 204 CSP. Súd
pred svojim rozhodnutím vychádzal z obsahu spisového materiálu, a to podanej žaloby žalobcu na č. l.
1-4, plnomocenstvo na č. l. 5, potvrdenie o prijatí do el. schránky na č. l. 6-9, potvrdenie o prijatí návrhu
na č. l. 10, písomné podanie súdu na č. l. 11-13, potvrdenie o prijatí do el. schránky na č. l. 14, záznam

o zložení SÚP na č. l. 15, písomné podanie súdu na č. l. 16-17, poučenie na č. l. 18, písomné podanie
advokáta žalovaných z dňa 20.6.2018 na č. l. 19-25, ÚZ na č. l. 26, písomné podanie súdu na č. l.
27-28, písomné podanie advokáta žalobcov z dňa 23.10.2018 na č. l. 29-32, písomné podanie advokáta
žalobcov z dňa 15.3.2019 na č. l. 33-36, písomné podanie súdu na č. l. 37-38, potvrdenie o prijatí do el.
schránky na č. l. 39, písomné podanie advokáta žalobcov z dňa 9.8.2019 na č. l. 40-45, písomné podanie

súdu na č. l. 46-47, potvrdenie o prijatí do el. schránky na č. l. 48, písomné podanie advokáta žalobcov
z dňa 22.11.2019 na č. l. 49-52, ÚZ na č. l. 53, písomné podanie advokáta žalovaných z dňa 3.12.2019
na č. l. 54-55, písomné podanie súdu na č. l. 56-58, potvrdenie o prijatí do el. schránky na č. l. 59-65,
lustrácia na č. l. 66-67, LV č. XXX a XXX k. ú. J. z dňa 11.9.2020 na č. l. 68-69, plnomocenstvo na č. l. 70,
oznámenie ukončenia právneho zastupovania... z dňa 12.8.2020 na č. l. 71, ZP z dňa 11.9.2020 na č. l.

72-74, písomné podanie súdu na č. l. 75, potvrdenie o prijatí do el. schránky na č. l. 76, písomné podanie
advokáta žalobkyne - vytyčovací náčrt a protokol o vytýčení hranice pozemku na č. l. 77-81, písomné
podanie súdu na č. l. 82, potvrdenie o prijatí do el. schránky na č. l. 83-84, e-mailové podanie advokáta
žalovaných adresované advokátovi žalobcov (súdu na vedomie) z dňa 26.11.2020 na č. l. 85-88, Dohoda
o zriadení práva osobného užívania pozemku z dňa 7.9.1968 na č. l. 89, kúpna zmluva z dňa 7.8.1980

na č. l. 90-91, farebná fotodokumentácia na č. l. 92-94, ZP z dňa 01.12.2020 na č. l. 95-102, uznesenie
o predvedení na č. l. 103-104, žiadosť o predvedenie na č. l .105-106, uznesenie o pribratí tlmočníčky
na č. l. 107-108, predvolanie tlmočníčky na č. l. 109, potvrdenie o prijatí do el. schránky na č. l. 110-112,
písomné podanie súdu na č. l. 113-119, uznesenie o predvedení na č. l. 120-121, písomné podanie súdu
na č. l. 122-123, potvrdenie o prijatí do el. schránky na č. l. 124-128, písomné podanie advokáta žalobcu

z 1.3.2021 na č. l. 129-135, písomné podanie súdu na č. l. 136-138, potvrdenie o prijatí do el. schránky
na č. l. 139-140, písomné podanie súdu na č. l. 141-144, potvrdenie o prijatí do el. schránky na č. l.
145-148, písomné podanie advokáta žalobcu z 11.3.2021 na č. l. 149-152, písomné podanie OO PZ E.
z 15.3.2021 na č. l. 153-154, potvrdenie o prijatí do el. schránky na č. l. 155, písomné podanie advokáta
žalobcu - žiadosť o odročenie (PN) z dňa 11.5.2021 na č. l. 156-160, písomné podanie súdu na č. l.

161-166, uznesenie o predvedení na č. l. 167-168, písomné podanie súdu na č. l. 169-170, uznesenie o
pribratí tlmočníka na č. l. 172-173, písomné podanie súdu na č. l. 174, potvrdenie o prijatí do el. schránky
na č. l. 175-182, písomné podanie tlmočníka Ing. Korpáša - ospravedlnenie z 16.7.2021 na č. l. 183,
uznesenie o pribratí tlmočníčky Ing. Tűnde Kováč na č. l. 184-185, písomné podanie súdu na č. l. 186,ÚZ na č. l. 187, písomné podanie advokáta žalobcov z 9.9.2021 na č. l. 188, písomné podanie súdu na č.
l. 189-190, potvrdenie o prijatí do el. schránky na č. l. 191-192, uznesenie o zmene žalovaného 3/ na č. l.
193-194, písomné podanie advokáta žalobcu - návrh na vypočutie svedka z 13.9.2021 na č. l. 195-198,

potvrdenie o prijatí do el. schránky na č. l. 199-201, písomné podanie súdu na č. l. 202, potvrdenie o
prijatí do el. schránky na č. l. 203, ÚZ na č. l. 204, potvrdenie o prijatí do el. schránky na č. l. 205-209,
plnomocenstvo na č. l. 210, ZP z 5.11.2021 na č. l. 211-218, potvrdenie o prijatí do el. schránky na č. l.
219-220, vyúčtovanie tlmočného na č. l. 221, zápisnica o ohliadke dňa 10.11.2021 + jej prepis na č. l.
222-231, písomné podanie ustanovenej tlmočníčky - ospravedlnenie z 10.1.2022 na č. l. 232, písomné

podanie súdu na č. l. 233, potvrdenie o prijatí do el. schránky na č. l. 234-240 a oboznamuje geom. plán
z r. 1978 a pripojený spis 13C/438/2014.

6. Advokát žalobcov na pojednávaní predniesol žalobu zhodne s písomne vyhotovenou žalobou a žiadal,
aby súd podanej žalobe vyhovel a pre prípad úspechu si uplatnil nárok na náhradu trov konania na
skutkovom základe v zmysle podanej žaloby.

7. Žalobca v 1. rade P. I., k veci uviedol, že si kúpili v r. 1972-1973 hrubú stavbu rodinného domu a
následne túto stavbu dokončili. Sused dostal porážku, mohlo to byť niekedy okolo r. 2000, vtedy sa
vzájomné vzťahy zmenili, začali sa zhoršovať. V minulosti vymeral Ing. Fülöp hranicu pozemkov, s tým
ale, že zvažovali alternatívu, či sa vybuduje plot alebo nie, avšak sused navrhol, a aj posadili hrozno na

vysokom vedení, ktoré aj obrábal. Po smrti suseda hrozno odstránili, nasadili trávu, a vtedy začali medzi
nimi problémy a ešte dodal, že lugaš sa vybudoval cca v 80. roku.

8. Žalobca na otázku, že v čase zahájenia oplotenia dňa 31.12.2013, z čoho vychádzal pri budovaní
oplotenia na hranici pozemkov, či mal tzv. vytyčovací náčrt, predložil geometrický plán z 24.9.1986,

overený 25.9.1986 Geodéziou, n. p. Bratislava odd. H. a úradne uverený Správou geodézie a kartografie
Bratislava, Ing. Zavackou, z ktorého GEOMPLÁNU súd konštatuje, že na tomto sú vykonané laické
opravy potiahnutím červenej čiary na dvoch miestach, bez overenia správnosti týchto opráv, a z
uvedeného dôvodu prítomné osoby zhodne konštatovali, že vo vzťahu k sporným parcelám č. XXXX/
X a XXXX/X, sa na základe tohto geometrického plánu sa nedala určiť hranica pozemkov, keďže iný

vytyčovací náčrt nebol.

9. Ďalej na jednotlivé otázky žalobca súdu uviedol, že čo sa týka živého plota, ten tam bol v minulosti
cca na 110 cm od múru RD. Vo vzťahu k oploteniu za garážou je rozdiel 38 cm oproti skutočnosti, tam
vybudovali plot v 80-tych rokoch, plot v predzáhradke bol vybudovaný na pôvodnom mieste okolo r.

1975. Vo vzťahu k budovaniu garáže žalovaných uviedol, že bol v zahraničí, a keď sa vrátil, už boli
vykopané základy, on suseda upozornil, že základy, podľa jeho názoru, sú na jeho strane, ale keďže v
tom čase spolu dobre vychádzali, preto, podľa žalobcu, zostali len pri slovnom upozornení, on to celé
nechal tak. Na záver žalobca uviedol, že bola taká nepísaná dohoda, že na 110 cm od múru ich RD
vybudovali vinič na vysokom vedení, ktorý mal charakter živého plotu, a on tým spôsobom považoval

otázku hranice za vyriešenú.

10. Advokát žalovaných k veci uviedol, že žiada, aby súd podanú žalobu zamietol a žiadal priznať
nárok na náhradu trov konania, nakoľko mal za to, že žaloba nie je dôvodná, a žiadal, aby sa súd
pred rozhodnutím vysporiadal s prejudiciálnou otázkou, či žaloba nie je v rozpore s hmotným právom,

nakoľko žalovaná strana, ako je zrejmé z predloženého radu dôkazov, bola dobromyseľná v užívaní,
ktoré užívanie sa datovalo od r. 1968, kedy žalovaná strana vstúpila do držby, a to z uzatvorenej dohody
s bývalým MNV J.. Následne si postavili rodinný dom, keď žalovaná strana vstúpila do reálnej držby vo
vzťahukpozemkuakstavbámRDagaráženasvojichpozemkoch,auvedenévyplývaajzpredloženého
geom. plánu z 29.5.1978 o skutočnom zameraní novostavby RD s garážou, z ktorého je zrejmé, že je so

všetkými overeniami, náležitosťami, a vo vzťahu k parc. č. XXXX/X, t. j. zastavanej plochy žalovaných,
tu je zakreslená jednak stavba RD, ako aj garáže s ohraničením vo vzťahu k susediacim pozemkom
vrátane pozemkov žalobcov, a aj z tohto nákresu o skutočnom prevedení je zrejmé, že stavba garáže sa
nachádza na ich pozemku, teda neprečnieva na pozemok žalobcov, dokonca vykazuje aj určitú rezervu
vo vzťahu k hranici pozemkov. Žalobcovia až neskôr vybudovali v predzáhradke oplotenie a do týchto

nehnuteľností sa nasťahovali, a to do už založeného užívacieho stavu hrubej stavby RD, ktorú stavbu
predtým tam vybudovali Benčíkovci, ešte pred príchodom žalovanej strany a aj samotných žalobcov
a tento stav nikto nerozporoval. Ďalej advokát žalovanej strany namietol vytyčovací náčrt Ing. Adriany
Vetterovej, IVTER, s.r.o. Komárno. Rovnako uviedol, že v prejednávanom prípade skutkový základ jenesporný a jasný, považuje za podstatnú skutočnosť, že necelých 45 rokov, aspoň od r. 1968 do r.
2013, predmetné nehnuteľnosti sú v držbe a v nerušenom užívaní žalovanej strany, a v tej súvislosti
poukázal na to, že právo patrí bdelým. V minulosti nedošlo pred uplynutím vydržacej doby k pretrhnutiu

v právne relevantnom období 10-ročnej premlčacej lehoty a za tohto stavu, ak by došlo k vybudovaniu
oplotenia ako líniovej stavby, táto by bola vybudovaná na cudzom pozemku, nakoľko do súčasnosti
tento pás pozemku je evidovaný na mene žalovaných. Z citovanej dohody o zriadení práv osobného
užívania z 07.09.1968, je zrejmé, že tie parcely sú už inak vedené podľa čl. I, nadobudli žalované, resp.
ich právny predchodca, manžel žalovanej v rade I. parc. č. XXXX/X vo výmere 805 m2, následne ešte

nadobudli ešte 400 m2, a to parc. č. 1361/13 vo výmere 400 m2, ako je zrejmé z ďalšieho právneho
úkonu, a to kúpnej zmluvu z dňa 07.08.1980, ktorá bola registrovaná bývalým ŠN KN pod reg. č. RI
96/82. Na základe tejto kúpnej zmluvy došlo k scudzeniu novovytvorenej nehnuteľnosti pre k. ú. J., parc.
č. XXXX/XX, a to záhrady vo výmere 400 m2 Pri porovnaní č. l. 69 súdneho spisu, výpisu z LV č. XXX
pre okres H. obec a k. ú. J. je zrejmé, že sú tu uvedené okrem novovytvorenej parcely XXXX/XX vo
výmere 400 m2 záhrady, ktorá sa ale nachádza za parcelami 1XXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, t. č. zapísané

parc. č. XXXX/X vo výmere 287 m2, XXXX/X vo výmere 495 m2 a XXXX/XX vo výmere 23 m2, ktoré
predstavujú celkovú výmeru 805 m2, a túto pôvodne dostali od MNV, preto, podľa advokáta žalovanej
strany, či už po právnej alebo skutkovej stránke jeho klienti vybudovali a vlastnia nehnuteľnosti, ktoré sú
v ich vlastníctve. Žiaden vytyčovací návrh nerieši otázku vlastníctva, resp. zmeny vlastníctva, nakoľko
túto otázku v prípade pochybností môže riešiť len súd vo svojom právoplatnom rozhodnutí. Vo vzťahu k

zaumienenému vybudovaniu betónového oplotenia, v zmysle tohto vytyčovacieho návrhu sa im javí ako
neefektívne z toho hľadiska, že toto oplotenie nič nerieši, ba priam naopak, môže sťažiť len užívanie
a udržiavanie RD žalobcov v zmysle podanej žaloby z č. l. 4 v spojení s doplnením z č. l. 30 súdneho
spisu z dňa 23.10.2018.

11. Žalovaná v rade I. Z. I., rod. S., na súde uviedla, že v priestore medzi predzáhradkou a garážou sa
nachádzal vinič na vysokom vedení, tzv. lugaš, tento vybudovali aj s manželom, ešte v čase keď oni tam
ani nebývali a o tento sa starali do r. 1993-1995, ale potom, ako jej manžel vážne ochorel, musela ho
dvíhať, a nevedela sa o túto vinicu starať a preto ten lugaš odtiaľ odstránila. Vo vzťahu k prístupu do
tzv. medzipriestoru, t. j. medzi RD žalobcov a lugašom, sa žalobcovia nikdy nepýtali, že či tam chcú ísť

alebo nechcú ísť. Na otázky advokáta žalovaných žalovaná v rade 1 súdu uviedla, že do smrti svojho
manžela, ktorý zomrel 16.5.2013 medzi nimi spory o predmet konania, o tento hraničný pás, spory neboli
až následne dňa 31.12.2013 bez jej súhlasu prišiel na jej pozemok sused s 5 chlapmi, keď sa vracala
z obchodu, a susedia ju upozornili, a sused jej krík zlatého dažďa vytrhol zo zeme, hoci tento krík sa
nenachádzal v spornom pásme. Načo sa ho spýtala, že prečo to robí, však to je jej, sused sa k nej mal

dosť agresívne obrátil, a keďže tam bola ako vdova sama, na svojom pozemku, tak jej určitú ochranu,
útechu poskytli susedia, ktorí si na pomoc zavolali ďalších susedov aj obecných policajtov z J., následne
prišli aj policajti z OO PZ E.. Na otázku súdu prítomná žalovaná v 1. rade uviedla, že medzi nimi nebola
dohoda o vybudovaní oplotenia a dodala, že v prípade záujmu tak, ako je to oplotené v záhrade, resp.
vpredu, v predzáhradke, tak si to môžu oplotiť. Žalovaná v 1. rade, pri tvaromiestnej ohliadke uviedla,

že v r. 1968, keď kupovali pozemok, ich pozemok bol prázdny, pozemok žalobcov a ďalší pozemok
voľakedy tvorili jednu parcelu, ktorá sa rozdelila a im bolo uvedené, že hranicu pozemku tvorí múr RD
žalobcov, ktorí keď kupovali pozemok zároveň si kupovali aj rozostavaný dom, ktorý bol pod strechou.

12. Žalovaná v 2. rade a k veci uviedla, že čo sa týka predmetu konania, vie uviesť len toľko, že do r.

2013 nevie o tom, že by bol akýkoľvek konflikt ohľadne hranice pozemkov, vyrastala v presvedčení, že
stena je hranicou pozemkov.

13. Žalovaný v 3. rade a k veci uviedol, že on vie uviesť len toľko, že on v tom čase, okolo roku 2013 mal
11 rokov, a starorodičovskom dvore sa hrali, aj na tomto spornom páse, s dedkom sa veľa rozprávali,

ale nikdy nenadobudol presvedčenie, že to nie je ich.

14. Svedkyňa M. N. I., uviedla, že sa tam narodila a do svojich 23 rokov, asi do r. 2011 tam žila, a do tej
doby vzťahy boli nadštandardné, kým žil p. I., ona sa tam chodila aj hrávať, a pamätá sa na to, že tam
bol vinič, ktorý slúžil ako hranica pozemkov. Vo vzťahu k vysadenému viniču jej mali rodičia povedať, že

v minulosti sa takto medzi susedmi hraničili pozemky, aby sa každý vedel dostať k svojmu vlastníctvu.
Jej rodičia chodili zozadu z nášho dvora, ktorý sa nachádza za ich domom, hocikedy k tomuto pozemku,
mamka tam chodila rýľovať, udržiavať, a otec chodil pozerať, či dom nemokvá. A ako svedkyňa uviedla,
do r. 2010 neboli problémy, prvýkrát nastali problémy v r. 2011, keď dostali povolenie od OcÚ J. navýstavbu plota. Rodičia sa sem vedeli dostať, dá sa povedať, bez problémov, možno to bolo v takej
frekvencii raz do mesiaca.

15. Svedok L. Virág N. uviedol, že sa narodil v r. 1973 a do roku 1993-1994 žil v rodičovskom dome,
následne sa oženil, a odsťahoval sa do obce L., potom sa vrátil, postavil si rodinný dom v J.. Vo vzťahu
k susedom do doby kým žil p. I., boli normálne susedské vzťahy, a ďalej veci bezprostredne nesledoval,
lebo jazdil na kamióne. Niekedy v minulosti, spolu s otcom si ohraničili plotom tzv. predzáhradku aj od
susedov, nebol tam problém s tým, že kde bola hranica. Otec potom niekedy pozeral nejaké nákresy,

podľa ktorých hranica nesedela cca asi o 60 cm, ale na základe dobrých vzťahov to vtedy neriešili, len
neskôr boli nejakí zememerači, ktorí uviedli jeho otcovi, že tam majú byť v zemi kolíky červenej farby,
ktoré preukazujú hranicu pozemkov, ktoré boli v zemi v hĺbke cca 50 cm. Tieto kolíky v zemi sa našli
v čase, keď svedok chodil na učňovku, vtedy ešte neboli konflikty, otec to neriešil, žil pán I., boli dobré
susedské vzťahy. Podľa svedka hlavným zdrojom konfliktu bolo to, že vybrali vinič, lugaš a zasadili tam
trávu, ktorú polievali, a tým že trávu polievali, im začala mokvať stena a praskala omietka. Nakoľko

tam mali prístup, navozili neúrodnú hlinenú zeminu, aby tam nerástla tráva a aby to nepolievali, resp.
aby voda stekala od domu preč. Podľa svedka vinič bol na hranici pozemkov, pás medzi lugašom a ich
stenou vyčistili jeho rodičia, keď bolo treba, pookopávali, otec vyčistil žľaby na dome.

16. Svedok na otázky advokáta žalovaných uviedol, že od otca sa dozvedel v čase, keď bol učeň, v r.

1989-1990, že hranica pozemkov je posunutá, aby vedel, keď on raz zomrie. Napokon ešte dodal, že
jeho rodičia verbálne, slovne, ani písomne nevyzývali žalovaných na to, že užívajú ich pozemky, lebo
susedské vzťahy boli dobré, problémy začali vtedy, keď pán I. zomrel, a jeho zať sa zapájal do týchto
verbálnych útokov.

17. Svedkyňa M. E., rod. S., uviedla, že žalovaná je jej sestra, a sú aj susedia, stavbu svojho RD zahájili
v r. 1973, a dokončili a sa tam nasťahovali v r. 1975 a dodala, že vôbec nevie o tom, že by medzi nimi
ako susedmi boli problémy, až do r. 2013, kedy nastali prvé problémy. Nakoľko jej sestra v procesnom
postavení žalovanej je vážne chorá, v minulosti, keď počula hlasné hovory, tak sa tam išla pozrieť, pre
prípad, ak by jej bolo zle, aby pomohla. Vo vzťahu k viniču, ktorý tam bol vysadený, ako aj krík zlatého

dažďa, o tieto porasty, ako aj pozemkový pás medzi porastom a múrom žalobcov sa starali jej sestra s
manželom, a ona ani nevie o tom, že žalobcovia tam chodili.

18. Svedok Z. W. súdu uviedol, že on chodil do tohto dvora za svojou budúcou manželkou v čase, keď
sa spoznali, bolo to v polovičke r. 1991, do r. 2013 tu neboli žiadne problémy, vtedy vlastne začal p. I.

budovať nejaké oplotenie, a v tom čase vznikli prvé hádky, nezhody v tom r. 1991, už vinič tam bol.

19. Svedkyňa D. W., rod. Vizsgyáková, súdu uviedla, že žalovaný 3/ je jej syn, a žalovaná 2/ je jej
staršia sestra. Vo vzťahu k predmetu konania uviedla, že ona vyrastala v dome žalovanej strany, ale
teraz už tam 10 rokov nebýva, ale za života svojho otca chodila pomáhať mamke, lebo jej otec bol

bezvládny, za účelom zabezpečenie starostlivosti o neho, mohlo to byť každý deň, alebo každý druhý
deň. Ďalej svedkyňa súdu uviedla, že má 52 rokov a už sa na všetko nepamätá, že kedy sa budoval
plot v predzáhradke v dome žalobcov, ale podľa nej dom žalobcov bol postavený na hranici pozemkov
a pozemkový pás medzi viničom a RD žalobcov, o tento sa starali jej rodičia. Na záver ešte uviedla,
že niekedy po smrti jej otca v r. 2013 sa stala taká udalosť, že p. Virág mal na ulici sotiť do suseda,

p. S., ktorý sa pohyboval na bicykli, a následne, keď p. I. to uvidel, že ona to videla, sa zastavil za jej
mamkou, že či pôjde svedčiť, na čo jej mamke sa mal vyjadriť v tom duchu, že to ešte oľutuješ, a od
tej doby sa vzťahy pohoršili.

20. Súd sa oboznámil s návrhom spolu s prílohami ako aj s celým obsahom spisového materiálu, pričom

zistil tento skutkový a právny stav veci a predmet konania posúdil podľa nasledovnej právnej úpravy.

21. Súd poučil strany sporu podľa § 154 CSP o tom, že prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

22. Súd vo veci konal a rozhodol podľa § 215 CSP ods. 1 a ods. 2 na základe zisteného skutkového
stavu, ktorý sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.23. Súd mal preukázaný nasledovný skutkový a právny stav, kedy súd dôkazy v zmysle ustanovenia
§ 191 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. Z. hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo

počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon
neustanovuje inak. Po hodnotení súd dôkazov dospel k presvedčeniu, že podaná žaloba nie je dôvodná,
a preto súd túto žalobu zamietol.

24. Súd podľa § 167 ods. 1 CSP doručil žalobu spolu s prílohami žalovanému do vlastných rúk. Podľa

ods. 2 rovnakého ustanovenia zákona súd žalovaného vyzval, aby sa v lehote určenej súdom k žalobe
písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce
skutočnostinasvojuobranu,pripojillistiny,naktorésaodvoláva,aoznačildôkazynapreukázaniesvojich
tvrdení.

25. V zmysle § 167 ods. 3 CSP ak žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná alebo súd neurobí

iné vhodné opatrenia, súd doručí vyjadrenie žalovaného žalobcovi do vlastných rúk a umožní mu vyjadriť
sa v lehote určenej súdom. Žalobca uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučil
žalobcu o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.

26. Napokon podľa § 167 ods. 4 CSP súd doručil vyjadrenie žalobcu podľa odseku 3 žalovanému do
vlastných rúk a umožní mu, aby sa k nemu vyjadril v lehote určenej súdom. Žalovaný uvedie ďalšie
skutočnosti a označí dôkazy na svoju obranu; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy
súd nemusí prihliadnuť. Súd poučí žalovaného o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.

26.Súdžalobuzamietol,nakoľkomalzato,žežalobcovianeunieslidôkaznébremenosvojichtvrdenítak,
ako to predpokladajú ust. § 132 ods. 1,2,3, § 150 ods. 1 CSP, podľa ktorých ustanovení platí, že dôkazné
bremeno spočíva na tej strane, ktorá mieni preukázať svoje tvrdenia, pretože na nej spočíva procesná
zodpovednosť za to, či budú v konaní jej tvrdenia preukázané alebo nie, čo má za následok nielen
rozhodnutie v neprospech takejto strany, ale aj povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej protistrany.

28. Niektoré skutočnosti súd mal preukázané podľa § 186 ods. 2 CSP v konaní zo zhodných tvrdení
strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na
ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

29. Žalobcovia v doručenej žalobe sa domáhali povinnosti žalovaných strpieť stavbu plota na základe
nasledovného skutkového a právneho základu. Súd pred rozhodnutím vo veci samej sa vysporiadal
s prejudiciálnou otázkou vlastníctva sporného pozemkového pásu na hranici susediacich pozemkov
pozdĺž stavby RD žalobcov a dvora žalovaných, a dospel k presvedčeniu, že nárok žalobcov nie je
dôvodný na základe nasledovných skutočností.

30. Podľa súdu je potrebné predovšetkým posúdiť prejudiciálnu otázku, a to aj na základe vznesenej
námietky zo strany advokáta žalovaných, či žalovaná strana sa nestala vlastníkom susedného
pozemkového pásu, t. j. časti pozemku evidovaného v katastri nehnuteľností na meno žalobcov.

31. Súd v konaní považoval za nevyhnutné sa vysporiadať v rámci vznesenej námietky zo strany
žalovaných s otázkou vydržania sporného pozemkového pásu susediacich pozemkov, a v rámci toho
hodnotil z hľadiska, či bol držiteľ v dobrej viere v procesnom postavení žalovanej strany, resp. právneho
predchodcu žalovaných, t. j. manžela žalovanej v rade 1. Z. I., nar. v r. XXXX, pri výkone držby
a túto skutočnosť súd hodnotil podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov z objektívneho, a nie zo

subjektívneho hľadiska, ako je to zrejmé aj z rozhodnutia NS ČR sp. zn. 28 Cdo 4543/2011, na strane
1084 Komentára autora JUDr. Jaroslava Krajča Občiansky zákonník pre prax (komentár) z r. 2015. Ďalej
súd pri svojom rozhodnutí prihliadol v už citovanej knižke k rozhodnutiu rovnako NS ČR sp. zn. 22
Cdo 2451/2011 (na str. 1084 cit. knižky), podľa ktorého tak, ako je tomu aj v prejednávanom prípade,
skutočný vlastník susediaceho pozemku vo vzťahu k spornému pozemkovému pásu po dobu ich držby

nedal najavo svoj nesúhlas s dobromyseľným užívaním zo strany žalovaných. Rovnako v citovanom
rozhodnutí sa poukázalo na to, že dobromyseľne užívaný pozemkový pás je do výmery nižšej ako je 50
% citovanej parcely, keď v tomto rozhodnutí NS ČR nevylúčil ani dobromyseľnosť v užívaní aj výmery
50 % z rozlohy pozemku. Judikatúra NS vychádzajúca z prezumpcie dobrej viery držiteľa pripúšťaoprávnenúdržbuvprípade,žedržiteľsachopíčastisusednéhopozemku,ktorúvskutočnostianinekúpil,
a keď jedným z hľadísk pre posúdenie oprávnenosti držby je aj porovnanie výmery kúpeného a omylom
držaného pozemku.

32. Zákon určuje predpoklady vydržania, ktoré musia byť splnené po celú vydržaciu dobu.
Vychádzajúc z náuky rímskeho práva (usucapionis requista sunt: res habilis, titulus, fides, possessio,
tempus) medzi tieto predpoklady možno zaradiť:
a) spôsobilý subjekt,

b) spôsobilý predmet držby (§ 134 ods. 2 OZ),
c) dobrá viera (dobromyseľnosť) vydržateľa,
d) oprávnená držba po zákonom stanovenú dobu (§ 134 ods. 1 OZ),
e) uplynutie vydržacej doby.

33. Súd pri tvaromiestnej ohliadke zo zhodnej výpovede prítomných osôb ustálil, že v r. 1968 žalovaná

nadobudla prázdny (bez stavieb) pozemok do osobného užívania, kedy pozemok žalobcov a ďalší
pozemok voľakedy tvorili jednu parcelu, ktorá sa rozdelila a pri nadobudnutí im bolo oznámené,
že hranicu pozemkov účastníkov konania tvorí múr RD žalobcov. Žalobcovia neskôr nadobudli do
vlastníctva nielen pozemok, ale zároveň si kupovali už aj rozostavaný dom, ktorý bol pod strechou.

34. V prejednávanom prípade, podľa súdu, bolo nepochybné a zrejmé, že odo dňa právoplatnosti
rozhodnutia bývalého ŠN v H. o povolení registrácie z dňa 17.10.1968 pod REG. II-198/68 nastali právne
účinky registrácie tzv. Dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku z dňa 07.09.1968 na č. l. 89
súdnehospisu,žalovanástranazahájilaosobnéužívaniepozemkovvobciakat.územíNesvady,parc.č.
XXXX/X vo výmere 805 m2 za účelom výstavby rodinného domu. Po ukončení výstavby rodinného domu

žalovaná strana požiadala o vyhotovenie geometrického plánu na zameranie novostavby a oddelenia
kultúry, ktorý plán vyhotovila Geodézia n.p. Bratislava MO H. dňa 28.04.1978 a uvedený geometrický
plán bol overený dňa 03.05.1978 Geodéziou n. p. Bratislava - H., a rovnako došlo aj k overeniu dňa
29.05.1978 Správou geodézie v H., na základe ktorých zameraní je zrejmé, že stavba garáže sa
jednoznačne javí, že je vo vnútri pozemkového pásu parc. č. XXXX/X vzhľadom k polohe vyznačeného

grafického vyobrazenia vo vzťahu k hranici pozemku.

35. Po 01.04.1964 nebolo možné vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudnúť vydržaním, po tomto
čase, t. j. po účinnosti Obč. zák. mohla byť táto skutočnosť len deklarovaná. Účinky zloženej právnej
skutočnosti(skutkovejpodstatyvydržania)nastúpiliautomatickyvneskoršejdobepoichprípustnosti.Na

základe uvedených žalovaná strana od 17.10.1968 do r. 2013 dobromyseľne užívala tieto nehnuteľnosti,
čo bolo preukázané zo strany svedkov.

36. Vydržanie sa upravilo až novelou v § 135a Obč. zák. č. 131/1982 Zb. zák. účinnou od 01.04.1983 v
ods. 1 tak, že vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý

má nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov.... s tým,
že podľa ods. 5 citovanej novely platilo, že na plynutie dôb podľa odsekov 1 a 2 použije sa primerane
ustanovenie o premlčaní. Na základe zák. č. 131/1982 Zb. zák. platilo, že nepretržitou 10-ročnou držbou
pozemkuvydržalafyzickáosobavlastníckeprávokpozemkualebojehočastipreštát,asamanadobudla
právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemku. Zák. č. 131/1982 Zb. zák. súčasne zaviedol

princíp započítateľnosti doby držby pred jeho účinnosťou (aj keď držba nebola upravená) a vydržacia
doba však neskončila skôr než za jeden rok po jeho účinnosti, t. j. 31.03.1984.

37. Podľa ods. 1 a ods. 3 § 507a Obč. zák. k prechodným ustanoveniam k úpravám účinným od 1.
apríla 1983 platí, že pokiaľ nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne

vzťahy vzniknuté v čase od 1. apríla 1964 do 1. apríla 1983. Do času uvedeného v ustanovení § 135a sa
započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe (§ 135a ods.
1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 135a ods. 2) pred 1. aprílom
1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.

38. V tomto prípade je potrebné poukázať na skutočnosť, že za doby Obč. zák. č. 40/1964 vo vzťahu k
vydržaniu je osobitne významné ustanovenie § 507a, podľa ktorého sa pre účely vydržania započíta aj
čas, po ktorý občan žalovaná v rade 1/ alebo právny predchodca žalovaných v rade 3/, v tomto prípade
manžel žalovanej v rade 1/, mali vec nepretržite v držbe pred 1. aprílom 1983, avšak tento čas sanekončí skôr ako uplynutím 1 roka od tohto dňa. To znamená, že do vydržacej doby sa počítal aj čas, v
ktorom zákon do 31.03.1983, ako je tomu aj v prejednávanom prípade, vydržanie vôbec neumožňoval.
Ustanovenie § 164 ods. 1 Obč. zák. predpokladá, že po stanovenú dobu je dobromyseľná držba

neprerušená, ako to mal súd preukázané podľa § 186 ods. 1 CSP aj zo zhodného udania ako žalovanej,
tak aj samotných žalobcov, že za života manžela žalovanej, t. j. od 17.10.1968 do 16.05.2013 neboli
žiadnym spôsobom rušení v užívaní, nedošlo medzi nimi ani k výzve na opustenie týchto nehnuteľností,
z ktorých skutočností súd mal za to, že žalovaná strana sporný pozemkový pás nadobudla vydržaním,
i keď sa táto skutočnosť na liste vlastníctva do súčasnosti nevyznačila.

39. Úprava vydržania zavedená zák. č. 509/1991 obnovila od 01.01.1992 tradičné dôsledky spojené s
vydržaním.Dodoby,počasktorejmaloprávnenýdržiteľvecvdržbe,trebazapočítaťajdržbuvykonávanú
pred 01.01.1992. Nová právna úprava držbu uskutočňovanú do 31.12.1991 nekvalifikuje odlišne, len ju
započítava do dĺžky nevyhnutnej vydržacej doby (§ 868 a § 872 ods. 6 Obč. zák.), pričom však účinky
právnej skutočnosti, ktorá viedla k vydržaniu, mohli nastať najneskôr 01.01.1992 a vlastnícke právo k

pozemku vydržaním potom mohla nadobudnúť fyzická osoba, ktorá kedykoľvek po 01.01.1992 splnila
podmienky § 134 Obč. zák., a zo znenia zákona totiž nemožno vyvodiť, že by sa nemohlo prihliadať
na dobu, počas ktorej má oprávnený držiteľ pozemok, resp. jeho časť v držbe pred 01.01.1992, a preto
súd v prejednávanom prípade mal za to, že 10-ročná vydržacia doba začala plynúť od 17.10.1968 a
nepretržite plynula až do smrti manžela žalovanej v rade 1/, a to do dňa 16.05.2013, z čoho je zrejmé,

že vlastníkom predmetného sporného pozemkové pásu ako časti pozemku sa stali žalovaní v rade 1/
až 3/, a preto nie je dôvod na vydanie týchto pozemkov.

40. V tomto prípade k obdobnému záveru dospela rozhodovacia prax NS ČR nielen v ojedinelom
prípade, ale aj vo viacerých svojich rozhodnutiach, ako je tomu v rozhodnutiach 22 Cdo 1848/1998, 22

Cdo 1838/2010, 22 Cdo 1004/2009, 22 Cdo 1253/1999.

41. Súd počas konania mal za to, že žalovaní preukázali svoje vlastníctvo nadobudnuté vydržaním,
nakoľko žalovaní ako spôsobilý subjekt vydržali spôsobilý predmet držby, a to pozemok, kedy
nepochybne boli v dobrej viere v čase od 17.10.1968, a to na základe rozhodnutia bývalého ŠN v H. o

povolení registrácie z dňa 17.10.1968 pod REG. II-198/68 nastali právne účinky registrácie tzv. Dohody
o zriadení práva osobného užívania pozemku z dňa 07.09.1968 na č. l. 89 súdneho spisu v spojení
s geometrickým plánom, kedy po ukončení výstavby RD s garážou došlo k zameraniu novostavby a
oddelenia kultúry, ktorý plán vyhotovila Geodézia n.p. Bratislava MO H. dňa 28.04.1978 a uvedený
geometrický plán bol overený dňa 03.05.1978 Geodéziou n. p. Bratislava - H., a rovnako došlo aj k

overeniu dňa 29.05.1978 Správou geodézie v H., na základe ktorých zameraní je zrejmé, že stavba
garáže sa jednoznačne javí, že je vo vnútri pozemkového pásu parc. č. XXXX/X vzhľadom k polohe
vyznačeného grafického vyobrazenia vo vzťahu k hranici pozemku, a na základe citovaných právnych
úkonov, tieto stavby nehnuteľností boli vyznačené aj v katastri nehnuteľností. Súd zo zhodného udania
všetkých účastníkov konania, svedkov, mal preukázané, že za obdobie užívania, a to už dávno po

uplynutí 10-ročnej vydržacej doby do 16.05.2013, žalobcovia nevyzvali žalovanú stranu na vydanie
týchto nehnuteľností. Súd nemohol súhlasiť s obranou žalobcov, že vinič na vysokom vedení tzv. lugaš
mal tvoriť hranicu susediacich pozemkov, nakoľko vysadeniu tohto viničného pásu nepredchádzalo
vytýčenie, resp. geodetické zameranie hranice pozemkov, išlo výlučne o neformálnu výsadbu vínnej
révy zo strany žalovanej za účelom pestovania hrozna, nie vytýčenia hranice. Na základe uvedených

súd mal za to, že žalovaná strana nadobudla vlastníctvo k predmetnému pozemkovému pásu na hranici
susediacich pozemkov už do doby prvých konfliktov, t. j. do 16.05.2013.

42. Súd pri ustálení skutkovo relevantných skutočností nemohol k výpovedi žalobcu prihliadnuť, nakoľko
sa súdu jeho výpoveď javila ako výpoveď s vnútornými rozpormi, s účelovými prispôsobeniami, keď

v jednom prípade podľa žalobcu v 80-tich rokoch došlo k zasadeniu viniča na vysokom vedení a
následne uviedol, že okolo r. 2000, keď manžel žalovanej mal dostať porážku, ďalej podľa súdu,
žalobca nepreukázal prerušenie plynutia 10-ročnej vydržacej doby tým, že dňa 31.12.2013 chcel vytýčiť
s ďalšími chlapmi oplotenie bez tzv. vytyčovacieho náčrtu, len na základe geometrického plánu z
24.9.1986, ktorý bol overený 25.9.1986, z ktorého GEOMPLÁNU, na ktorom boli vykonané laické opravy

potiahnutím červenej čiary na dvoch miestach, bez overenia správnosti týchto opráv a na základe tohto
geometrického plánu sa nedala určiť hranica pozemkov a iným vytyčovacím náčrtom v tom čase žalobca
nedisponoval.43. O trovách konania súd rozhodol podľa nasledovných ustanovení CSP.

44. Trovy konania sú podľa § 251 CSP všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

45. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

46. Žalobca si uplatnil nárok na uloženie povinnosti žalovaným strpieť stavbu plota, ako aj nárok na
náhradu trov konania. Súd žalobu zamietol, čím sa v konaní procesne úspešnou stranou sporu stala
žalovaná strana a v konaní úspešná strana sporu si uplatnila nárok na náhradu trov konania, na základe
uvedených súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že procesne úspešnej strane sporu

priznal nárok na náhradu trov v plnom rozsahu, a to vo výške 100 % v zmysle ustanovenia § 255 ods.
1 CSP.

47. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva z rozhodnutia NS SR 1 Cdo
92/2011 str.: 8).

48. Súd v tomto konaní vykonal všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania, žiadny návrh na doplnenie
dokazovania nebol zo strany účastníkov konania uplatnený a ktoré dôkazy súd považoval za potrebné,

tie v tomto písomnom vyhotovení rozsudku aj vyhodnotil.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručeniajehopísomného
vyhotovenia na Okresnom súde Komárno, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 127 Civilného sporového poriadku ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v

podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis. (ods. 1)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania.(ods. 2).
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods. 1).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(ods. 2).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.(ods. 3).
Aksižalovanádobrovoľnenesplnípovinnostiuloženétýmtorozhodnutím,mážalobcamožnosťdomáhať

sa svojich nárokov prostredníctvom exekúcie.