Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. august 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3Tos/56/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616010444
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Gallová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5616010444.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudcov
JUDr. Vladimíra Sučika a Mgr. Miroslava Mazúcha na neverejnom zasadnutí konanom 23. augusta
2018 prejednal sťažnosť odsúdeného V. Z. proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn.
2Nt/28/2016 z 19.3.2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného V. Z. z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietol návrh odsúdeného V. Z. na
povolenie obnovy konania, ktoré skončilo právoplatným rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš,
sp.zn. 1T/106/2010 zo 6.10.2010.

Proti uzneseniu okresného súdu podal sťažnosť odsúdený. V písomných dôvodoch sťažnosti

prostredníctvom svojej obhajkyne poukázal na to, že v podstate jediným dôvodom, pre ktorý bol
zamietnutý jeho návrh na obnovu konania, je právny názor okresného súdu, podľa ktorého nie sú
splnenépodmienkyobnovykonaniavzmysle§41bzákonač.38/1993Z.z.vzneníneskoršíchpredpisov,
pretože uložený trest odňatia slobody vo výmere 90 mesiacov už vykonal. Z písomného odôvodnenia
napadnutého uznesenia vyplýva, že trest odňatia slobody vo výmere 90 mesiacov uložený vo veci
Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 1T/106/2010 som mal vykonať v čase od 13.5.2010 do

23.11.2016. Vzápätí okresný súd tvrdí, že trest odňatia slobody vo veci 1T/106/2010 bol vykonaný dňa
13.11.2017. Ani okresný súd nemá jasno v tom, kedy mal vykonať trest odňatia slobody uložený vo
veci 1T/106/2010. Zistenia a názor okresného súdu o vykonaní uloženého trestu odňatia slobody vo
výmere 90 mesiacov nekorešpondujú s údajmi, ktoré predkladá aktuálne Ústav na výkon trestu odňatia
slobodyHrnčiarovcenadParnou.Nestotožňujesasnázoromokresnéhosúdu,podľaktoréhopodmienku
nevykonania trestu treba skúmať ku dňu rozhodovania o návrhu na obnovu konania. Podmienka

nevykonaného trestu sa musí skúmať ku konkrétnemu dňu, aby bola zaručená spravodlivosť každého
odsúdeného a aby každý odsúdený mal rovnaký termín k splneniu podmienky upravenej v § 41b, pričom
tento deň je rovnaký pre každého odsúdeného a tým dňom je podľa jeho názoru deň účinnosti nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. PL. ÚS 106/2011 z 28.11.2012. Poukázal aj na ustanovenie
§ 396 ods. 4 Tr. por., pričom ani súd ani prokurátor si nesplnili svoju zákonom stanovenú povinnosť
a ani jeden z týchto orgánov ho neupovedomil o vzniku podmienky na povolenie obnovy konania po

nadobudnutí účinnosti nálezu Ústavného súdu. Navrhol, aby nadriadený súd postupom podľa § 194
ods. 1 písm. a) Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie a rozhodol sám tak, že povolí obnovu konania vo
veci Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 1T/106/2010 a zruší výrok o treste uložený rozsudkom
v označenej veci.

V sťažnosti, ktorú odsúdený V. Z. odôvodnil sám, uviedol, že dňa 24.11.2016 na okresný súd podal návrh

na povolenie obnovy konania v trestnej veci pod sp.zn. 1T/106/2010. Je toho názoru, že po celú dobu
tohto konania sudca okresného súdu tendenčne oddeľoval termín pojednávania, aby nemusel obnovukonania povoliť a rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 1T/106/2010 vrátiť príslušnému
prokurátorovi do prípravného konania. Žiadal, aby odvolací súd preveril zákonnosť postupu konania
Okresného súdu Liptovský Mikuláš a po prípadnom zistení nezákonného konania v tomto prípade

nariadil okresnému súdu vec znovu prejednať.

Príslušný prokurátor v písomnom vyjadrení ku sťažnosti odsúdeného uviedol, že napadnuté uznesenie
považuje za zákonné a riadne zdôvodnené. Z tohto dôvodu považuje sťažnosť za nedôvodnú.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť
výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného
V. Z. bola podaná v zákonom stanovenej lehote, oprávnenou osobou, ale táto v čase rozhodovania
odvolacieho súdu nie je dôvodná.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový

stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Povinnosť vyplývajúca z citovaného zákonného ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. por., t.j. zistiť skutkový stav
veci náležite a v takej kvalite, aby o ňom nevznikli dôvodné pochybnosti, platí nielen pre rozhodovanie o
otázke viny a trestu, či nároku na náhradu škody, ale aj pre rozhodovanie ktorejkoľvek otázky, ktorú treba
v trestnom konaní riešiť. Uplatňuje sa v každom štádiu trestného konania, teda aj v konaní o povolenie

obnovy konania. Preto náležite musí byť zistené tiež to, či sú splnené podmienky pre povolenie obnovy
konania v zmysle ustanovenia § 394 ods. 1 Tr. por. Z týchto zistení treba vychádzať pri rozhodovaní.

Odsúdený V. Z. podal návrh na obnovu konania opierajúci sa o nález Ústavného súdu SR z 28.11.2012,
sp.zn. PL. ÚS 106/2011, zverejnený 21.12.2012 pod číslom 428/2012 Z.z. a § 41b ods. 1 Zákona č.

38/1993 Z.z. z dôvodu, že trest, ktorý mu bol v uvedenej veci uložený aj za použitia tzv. asperačnej
zásady nemajúcej oporu v Ústave SR, je neprimerane prísny a nezodpovedajúci zmyslu konania o
dohode o vine a treste. Žiada, aby mu bola daná možnosť uzavrieť s prokurátorom novú dohodu, aby
jeho trest v nových podmienkach zodpovedal zákonu.

Treba stručne pripomenúť, že Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom, sp.zn. 1T/106/2010 zo
6.10.2010 schválil dohodu o vine a treste, uzavretú medzi obvineným V. Z. a prokurátorom Okresnej
prokuratúry Liptovský Mikuláš a obvineného V. Z. uznal za vinného zo spáchania zločinu úverového
podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. (v bode 1/) a pokračovacieho zločinu podvodu podľa § 221
ods. 1, ods. 4 Tr. zák. ( v bodoch 2/-3/).

Za tieto trestné činy bol odsúdený podľa § 222 ods. 4 Tr. zák., za použitia § 42 ods. 1 Tr. zák., § 41
ods. ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. d) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j), l) Tr. zák. na súhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 90 mesiacov, t.j. 7 rokov 6 mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa 348 ods. 1, § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.
súd obvinenému uložil aj peňažný trest vo výmere 900,- Eur. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. súd obvinenému

ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace pre prípad, že by výkon peňažného trestu
mohol byť úmyselne zmarený. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd uložil obvinenému aj trest zákazu
činnosti vedenia motorových vozidiel vo výmere 18 mesiacov. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. bol zrušený
rozsudok Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 8T/35/2009 z 27.8.2009 vo výroku o treste a zároveň boli
zrušené všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku

ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Z vyššie uvedenej analýzy výroku o treste vyplýva, že odsúdenému V. Z. bol uložený súhrnný trest
odňatia slobody za použitia tzv. asperačnej zásady (zostrenia trestu) podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. v znení
pred nálezom Ústavného súdu SR, sp.zn. PL. ÚS 106/2011 z 28.11.2012, ale zároveň aj trest s použitím

ustanovenia § 39 ods. 4 Tr. zák. (znížená dolná hranica o jednu tretinu v konaní o dohode o uznaní
viny a prijatí trestu).Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo
právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo nové skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi

odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Za skutočnosti súdu skôr neznáme sa považujú také, ktoré neboli predmetom dokazovania alebo
zisťovania pred rozhodnutím, ktorého sa týka návrh na obnovu konania. Takou skutočnosťou je
objektívne existujúci jav, ktorý nie je v tej istej veci dôkazom, ale ktorý môže mať vplyv na zistenie
skutkového stavu veci. Novú skutočnosť treba v konaní o obnove konania spravidla preukázať dôkazom.

Za dôkazy súdu skôr neznáme sa považujú predovšetkým dôkazy, ktoré neboli vykonané v pôvodnom
konaní, alebo v pôvodnom konaní boli síce vykonané, ale s novým obsahom, odlišným od obsahu v
pôvodnom konaní vykonaných dôkazov.

Pri posudzovaní podmienok obnovy konania i podľa citovaného ustanovenia zákona (§ 394 ods. 1 Tr.

por.) súd hodnotí návrh z dvoch hľadísk:
1. či ide o skutočnosti alebo dôkazy predtým súdu neznáme,
2. či by tieto skutočnosti alebo dôkazy samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi
známymi už v pôvodnom konaní mohli viesť k inému rozhodnutiu, než je pôvodné právoplatné
rozhodnutie uvedené v ods. 1 § 394 Tr. por.

Záver súdu o tom, či existencia nových skutočností, či nových dôkazov je spôsobilá odôvodniť iné než
pôvodnéprávoplatnérozhodnutie,nemožnoustáliťinýmprocesnýmpostupom,lenporovnanímdoposiaľ
vykonaných dôkazov s dôkazným významom novotvrdených skutočností alebo novovykonaných
dôkazov, a to v intenciách ust. § 2 ods. 12 Tr. por., pričom taký postup nie je v rozpore s požiadavkami

vyplývajúcimi z ustanovenia § 2 ods. 19 Tr. por. Preto už v rámci konania o návrhu na povolenie
obnovy konania (iudicium rescindens) musí súd hodnotiť nové skutočnosti a nové dôkazy z hľadiska
ich významu vo vzťahu k preskúmavanému právoplatnému rozhodnutiu a nemôže sa obmedziť len na
strohé konštatovanie existencie s tým, že k hodnoteniu nových skutočností alebo dôkazov pristúpi až
potom, ako na ich podklade povolí obnovu konania.

Podľa § 41 ods. 2 Tr. zák., účinného do 21.12.2012, ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za
dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma
alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z
nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu; súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej

trestnej sadzby odňatia slobody. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť
rokov a pri mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody
možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým
zo súdených trestných činov.

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. novembra 2012 v pléne o návrhu
KrajskéhosúduvPrešovenazačatiekonaniapodľačl.125ods.1 písm.a)ÚstavySlovenskejrepubliky
o súlade § 41 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods.
1, čl. 13 ods. 4, čl. 17 ods. 1, čl. 50 ods. 1 a čl. 141 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozhodol tak,
že v § 41 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov slová v texte

za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia
slobody“ nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, t.j. v § 41 ods. 2 Tr. zák. časť
prvej vety za bodkočiarkou bola vyhlásená za protiústavnú.

V zmysle § 41b ods. 1 zák. č. 38/1993 Z.z. „ak súd v trestnom konaní vydal na základe právneho

predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť v zmysle čl. 125 Ústavy, rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť,
ale nebol vykonaný, strata účinnosti takého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia,
je dôvodom obnovy konania podľa ustanovení Trestného poriadku“.So zreteľom na skutočnosť, že v zmysle vyššie citovaného nálezu Ústavného súdu SR bola zrušená
veta za bodkočiarkou v ustanovení § 41 ods. 2 Tr. zák., ktorou sa prikazovalo súdu pri ukladaní trestu
podľa asperačnej zásady tento uložiť nad jednu polovicu trestnej sadzby odňatia slobody určenej podľa

prvej vety § 41 ods. 2 Tr. zák., ide o situáciu predpokladanú v ustanovení § 41b ods. 1 zák. č. 38/1993
Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov
v znení neskorších predpisov.

Ak je podaný návrh na povolenie obnovy konania vo veci, ktorá sa skončila právoplatným rozhodnutím,

ktorý vychádza len zo skutočností predpokladaných v ustanovení § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z. o
organizáciiústavnéhosúdu,jesplneniepodmienokobnovykonaniakonštatovanéužvtomtoustanovení.
Preto súd už nemôže skúmať splnenie iných podmienok uvedených v § 394 ods. 1 Tr. por., ale obnovu
konania povolí podľa § 394 ods. 1 Tr. por. z dôvodu uvedeného v § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z.
v znení neskorších predpisov. Nález Ústavného súdu SR, že právny predpis, jeho časť alebo niektoré
ustanovenie nie je v súlade s Ústavou, preto nemôže byť „novou skutočnosťou súdu skôr neznámou“ v

zmysle § 394 ods. 1 Tr. por., a tým len jednou z podmienok obnovy konania.

Vzhľadom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že povolenie obnovy konania, na ktorú má dopad nález
Ústavného súdu SR, bez skúmania a posúdenia, či trest uložený v pôvodnom konaní je v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo pomerom páchateľa, je v každej takejto veci obligatórne. Preto nie je

potrebné, aby súd v tomto prípade skúmal splnenie podmienok uvedených v § 394 ods. 1 Tr. por., ale
obnovu konania je potrebné povoliť podľa § 394 ods. 1 Tr. por. per. analogiam z dôvodu uvedeného v §
41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (zhodne Stanovisko trestnoprávneho kolégia
NS SR Tpj 44/2013 z 26.11.2013 - bod I. a II.).

V konaní o povolení obnovy konania v zásade neplatí revízny princíp, podľa ktorého by bol súd
oprávnený skúmať správnosť všetkých výrokov napadnutého rozhodnutia. Z týchto dôvodov je súd v
zásade oprávnený zaoberať sa iba tými výrokmi, pri ktorých sa navrhovateľ domáha povolenia obnovy
konania, to znamená, že iba pri tých výrokoch rieši súd otázku, či v návrhu uvedené skutočnosti alebo

dôkazybysamyosebealebovspojenísoskutočnosťamialebodôkazmiužznámymimohliodôvodniťich
zmenu. Z toho však súčasne vyplýva, že súd nie je oprávnený povoliť obnovu konania pri tých výrokoch
preskúmavaného rozhodnutia, pri ktorých nie sú uvedené podmienky splnené, aj keď sa navrhovateľ
domáha povolenia obnovy konania, aj pokiaľ ide o tieto výroky.

Z revízneho princípu uvedeného v ustanovení § 192 ods. 1 Tr. por. a ustanovenia § 2 ods. 10 Tr.
por. vyplýva, že nadriadený súd rozhoduje vždy na základe skutkového a právneho stavu, ktorý je v čase
rozhodovania a ktorý sa prípadne líši od stavu, ktorý bol daný v čase vydania napadnutého uznesenia.

Vzhľadom na skutočnosť, že odsúdený už celý trest odňatia slobody uložený mu rozsudkom Okresného

súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 1T/106/2010 zo 6.10.2010 vo výmere 7 rokov a 6 mesiacov dňa
13.11.2017 vykonal, nie sú s poukazom na ustanovenie § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii
Ústavného súdu SR, splnené podmienky na povolenie obnovy konania.

V okolnostiach danej veci nadriadený súd poukazuje na nasledovné skutočnosti:

1./ Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 1T/106/2010 zo 6.10.2010, bol odsúdenému
V. Z. uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov a 6 mesiacov (v rozsudku bolo uvedené
90 mesiacov - pozn. nadriadeného súdu). Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn.
2T/131/2012 z 19.11.2012 bol odsúdenému uložený súhrnný a spoločný trest odňatia slobody vo výmere

13 rokov za súčasného zrušenia výroku o treste rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn.
1T/106/2010 zo 6.10.2010. Vzhľadom na uvedené procesnoprávne skutočnosti dňom právoplatnosti
rozsudku vo veci sp.zn. 2T/131/2012 odsúdený V. Z. prestal vykonávať trest odňatia slobody uložený
mu rozsudkom vo veci sp.zn. 1T/106/2010 a nastúpil na výkon trestu odňatia slobody, uložený mu
rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 2T/131/2012 zo dňa 19. 11. 2012.

Krajský súd zistil, že výkon trestu odňatia slobody vo výmere 13 rokov bol odsúdenému nariadený až
dňa 12.2.2013.2/.Dňa13.1.2017vydalOkresnýsúdLiptovskýMikulášuznesenie,č.k.1T/106/2010-1720,ktorýmpodľa
§ 414 ods. 1 Trestného poriadku a § 45 ods. 2 Trestného zákona započítal odsúdenému V. Z. do
súhrnného trestu odňatia slobody vo výmere 90 mesiacov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody

do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý bol uložený rozsudkom Okresného
súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 1T/106/2010, zo dňa 6. 10. 2010, výkon trestu odňatia slobody od 6. 10.
2010 do 19. 11. 2012.

3/. Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 1T/106/2010-1696 zo dňa 25.10.2010 súd podľa

§ 414 ods. 1 Trestného poriadku a § 45 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona započítal odsúdenému do trestu
odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 1T/106/2010 zo
dňa 6. 10. 2010, väzbu od 13.5.2010 do 6.10.2010.

4/. Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 3Nt/18/2016 zo dňa 23.11.2016 súd povolil
obnovu konania v trestnej veci odsúdeného V. Z., ktorá skončila právoplatným rozsudkom Okresného

súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 2T/131/2012 zo dňa 19. 11. 2012 a zrušil v prospech odsúdeného výrok
o treste rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 2T/131/2012 zo dňa 19. 11. 2012, ktorým
bol podľa § 222 ods. 5, § 38 ods. 2, 3, § 36 písm. j/, l/, § 37 písm. h/, § 41 ods. 2, 3, § 42 ods. 1, § 39
ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona uložený spoločný a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere
13 (trinásť) rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia a podľa

§ 348 ods. 1, § 56 ods. 1, 2 uložený peňažný trest vo výške 900,- Eur, s uložením náhradného trestu
odňatia slobody podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona vo výmere 4 (štyri) mesiace, uložený podľa § 61
ods. 1, 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu vo výmere 18
(osemnásť) mesiacov, a súčasne bol podľa § 41 ods. 3 Trestného zákona zrušený výrok o vine a treste
rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 1T 106/2010 zo 6.10.2010, ktorým bol V.

Z. odsúdený podľa § 222 ods. 4, § 42 ods. 1, § 41 ods. 2, § 38 ods. 3, § 36 písm. j/, l/, § 39 ods. 2 písm.
d/ Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 90 mesiacov, so zaradením na výkon
trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, podľa § 348 ods.
1, § 56 ods. 1, 2 Trestného zákona na peňažný trest vo výške 900,- Eur, pričom v zmysle § 57 ods. 3
Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd uložil

náhradnýtrestodňatiaslobodyvtrvaní4mesiace,podľa §61ods.1,2Trestnéhozákonanatrestzákazu
činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu v trvaní 18 mesiacov a podľa § 42 ods. 2 Trestného
zákona súd zrušil výrok o treste uložený rozsudkom Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 8T/35/2009 z 27. 8.
2009, ktorým bol odsúdený za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/
Trestného zákona a podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona za použitia § 56 ods. 1, 2 Trestného zákona,

s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona a s prihliadnutím k § 36 písm. l/ Trestného zákona mu bol
uložený peňažný trest vo výške 900,- Eur, pričom v zmysle § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že
by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, bol uložený náhradný trest odňatia slobody
v trvaní 4 mesiace, zároveň bol podľa § 61 ods. 1, 2 Trestného zákona uložený trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá každého druhu v trvaní 18 mesiacov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento

výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa
§ 287 ods. 1 Trestného poriadku súd uložil povinnosť nahradiť škodu Volksbank Slovensko a.s., Vysoká
9, Bratislava, IČO: 17 321 123, vo výške 100.759,68 eura a podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku
súd so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody poškodenú spoločnosť Volksbank Slovensko
a.s., Vysoká 9, Bratislava, IČO: 17321123, odkázal na občianske súdne konanie, ako aj ďalšie výroky,

ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad, a ktorým podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd
zrušil výrok o treste uložený rozsudkom Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 8T/35/2009 zo dňa 27.8.2009,
ako aj všetky rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad a ktorým bol zároveň podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušený výrok o
treste rozsudku Okresného súdu Bratislava IV. sp.zn. 2T/19/2011 zo dňa 1.3.2011, ako aj všetky ďalšie

rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia obsahovo nadväzujúce na výrok o treste, ak vzhľadom
na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Uvedené znamená, že nadobudnutím právoplatnosti uznesenia sp.zn. 3Nt/18/2016 dňom 23.11.2016
boli zrušené všetky, aj súvisiace rozhodnutia v trestnej veci vedenej pod sp.zn. 2T/131/2012, a teda zo

zákona bol obnovený výkon trestu pôvodne uloženého, v trestnej veci vedenej pod sp. zn. 1T/106/2010.
V súčasnosti, po povolení obnovy konania vo veci sp.zn. 2T/131/2012, zatiaľ uvedená vec nie je
právoplatne meritórne skončená.
Chronológia výkonu trestu a výkonu väzby (započítaného do výkonu trestu), je nasledovná:- Doba výkonu väzby vo veci sp.zn. 1T/106/2010 od 13.5.2010 do 6.10.2010 ( t. j. do právoplatného
rozhodnutia vo veci samej) predstavuje spolu 4 mesiace a 23 dní.
- Doba výkonu trestu vo veci sp.zn. 1T/106/2010 od 6.10.2010 (deň nadobudnutia právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej) do 19.11.2012 ( t. j. do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku OS L.
Mikuláš, sp.zn. 2T/131/2012, ktorým bol o. i. zrušený predchádzajúci výrok o treste sp.zn. 1T/106/2010)
predstavuje spolu dobu 2 roky 1 mesiac 13 dní.
- Doba výkonu trestu odňatia slobody vo veci sp.zn. 2T/131/2012 za obdobie od 19. 11. 2012 (t. j. od
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku OS L. Mikuláš sp.zn. 2T/131/2012, ktorým bol o. i. zrušený

predchádzajúci výrok o treste sp.zn. 1T/106/2010) do 23.11.2016 (t.j. do nadobudnutia právoplatnosti
uznesenia sp.zn. 3Nt/18/2016 o povolení obnovy konania vo veci sp.zn. 2T/131/2012), predstavuje
dobu 4 roky a 4 dni.
- Doba výkonu obnoveného trestu uloženého v konaní vedenom pod sp.zn. 1T/106/2010 predstavuje
za obdobie od 23.11.2016 do 13.11.2017 11 mesiacov a 20 dní. Celková doba uloženého
súhrnného trestu odňatia slobody vo výmere 90 mesiacov, t. j. 7 rokov a 6 mesiacov, počínajúc dňom

začatia väzby 13. 5.2010, uplynula 13.11.2017.

Na základe uvedenej analýzy možno konštatovať, že odsúdený uložený súhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 7 rokov a 6 mesiacov, uložený mu rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn.
1T/106/2010 zo 6.10.2010, plynulo vykonával od 13.5.2010 do 13.11.2017, do ktorého výkonu trestu

odňatia slobody mu bol započítaný výkon väzby vo veci vedenej pod sp.zn. 1T/106/2010 a výkon trestu
odňatia slobody vo veci vedenej pod sp.zn. 2T/131/2012. Vykonanie celého uloženého trestu odňatia
slobody je skutočnosťou, ktorá vylučuje povolenie obnovy konania v súvislosti s použitím asperačnej
zásady pri ukladaní trestu odňatia slobody.

Pokiaľ ide o výklad ustanovenia § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov
v časti „...ktorý právoplatný rozsudok...nebol vykonaný...“ krajský súd je toho názoru, že vždy pôjde o
právoplatný rozsudok, ktorého uložený trest nebol vykonaný.

Na základe uvedeného možno konštatovať, že výrok napadnutého uznesenia okresného súdu, ktorým

zamietol návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania, v čase rozhodovania odvolacieho súdu,
zodpovedá stavu veci a zákonu.

Záverom odvolací súd len poznamenáva, že v prípade, ak by odsúdený ešte celý súhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 7 rokov a 6 mesiacov, uložený mu rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš,

sp.zn. 1T/106/2010 zo 6.10.2010, nevykonal, návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania by bol
dôvodný a obnova konania by bola v tejto veci povolená obligatórne.

Nad rámec uvedeného je potrebné uviesť, že odsúdený V. Z. v súčasnosti, po vykonaní celého
súhrnného trestu odňatia slobody vo výmere 7 rokov a 6 mesiacov je výkone trestu odňatia

slobody, uloženého mu rozsudkom Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1T/5/2003. Za povšimnutie stojí,
že uvedené odsúdenie nie je súčasťou aktuálneho odpisu z registra trestov odsúdeného.

Ksťažnostnýmnámietkamodsúdenéhonadriadenýsúddodáva,žetietonámietkyvsúčasnostivyjadrujú
len iné hodnotenie existujúceho skutkového stavu, na podklade ktorého okresný súd zamietol návrh na

povolenie obnovy konania.

Neobstojí sťažnostná námietka odsúdeného, že sudca okresného súdu tendenčne odďaľoval termín
verejného zasadnutia o jeho návrhu na povolenie obnovy konania trestnej veci sp.zn. 1T/106/2010.
Zo zápisnice o priebehu verejného zasadnutia konaného na Okresnom súde Liptovský Mikuláš v teraz

prejednávanej veci dňa 26.2.2018 je zistiteľné, že samotný odsúdený navrhol, aby verejné zasadnutie
bolo odročené až do času, kým nebude rozhodnuté o novom treste v súvisiacej trestnej veci vedenej
na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp.zn. 2T/131/2012. Je pravdou, že odsúdený návrh na
povolenie obnovy konania podal už dňa 28.11.2016. Následne 24.1.2017 a 16.2.2017 žiadal okresný
súd o informáciu o stave konania. Okresný súd dňa 15.3.2017 odsúdenému v konaní o návrhu na

povolenie obnovy konania ustanovil obhajcu, nakoľko išlo o prípad povinnej obhajoby a odsúdený si
obhajcu nezvolil; sám požiadal o ustanovenie obhajcu. Okresný súd dňa 25.1.2018 vo veci určil termín
verejného zasadnutia na 12.2.2018, ktorý z dôvodu nemožnosti predvedenia odsúdeného zmenil na
26.2.2018. V uvedených súvislostiach nadriadený súd uvádza, že odsúdenému, ktorý mal od začiatkukonania ustanoveného obhajcu, nič nebránilo, aby využil možnosť sťažovať sa na nečinnosť súdu pri
prejednávaní a rozhodovaní v trestnom konaní o jeho návrhu na obnovu konania (§ 55 ods. 3 Tr. por.).
Krajský súd je však toho názoru, že doba 10 mesiacov, po ktorú súd nekonal a ktorú

nemožno považovať za neprimeranú, súvisela s prebiehajúcim konaním Okresného súdu Liptovský
Mikuláš, sp.zn. 2T/131/2012, nakoľko v prípade právoplatného rozhodnutia vo veci sp.zn. 2T/131/2012
o novom treste, by táto skutočnosť mala podstatný vplyv na priebeh konania o návrhu na povolenie
obnovy konania v teraz prebiehajúcej veci sp.zn. 2Nt/28/2016.

K sťažnostnej námietke odsúdeného, že konajúci súd porušil tzv. oznamovaciu povinnosť, ktorá mu
vyplýva z ustanovenia § 396 ods. 4 Tr. por., veta prvá treba uviesť, že z povahy veci a ustanovenia §
396 ods. 4 Tr. por. síce vyplýva, že „ak sa dozvie súd...o okolnosti, ktorá by mohla odôvodniť návrh na
povolenie obnovy konania, je povinný oznámiť ju prokurátorovi...“, avšak podľa názoru nadriadeného
súdu sa táto oznamovacia povinnosť bude vzťahovať len na také zistenie v konkrétnej veci, ktoré
je z povahy veci výnimočnou okolnosťou (napr. za výnimočnú okolnosť možno považovať vyhlásenú

amnestiu- pozn. nadriadeného súdu). Vzhľadom na to, že obnova konania je návrhovým konaním (§ 396
ods. 1 Tr. por. ), je zrejmé, že súd bude musieť vykonať predmetné konanie vždy na návrh oprávnenej
osoby, tzn. predovšetkým odsúdeného, ktorý si musí strážiť svoje práva. Pokiaľ ide o povolenie obnovy
konania, na ktorú má dopad vyššie citovaný nález Ústavného súdu SR, súdy nemajú automaticky
povinnosť zo svojich evidenčných pomôcok zisťovať, ktorému odsúdenému bol od 1.1.2006 uložený

trest odňatia slobody s použitím ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák.

S ohľadom na uvedené krajský súd podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného zamietol,
pretože nie je dôvodná.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.