Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. december 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14C/7/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201715
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1020201715.5

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a
členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovič, v právnej veci žalobcu: EuroSpotrebiteľ,
Sládkovičova 1222/73, 024 04 Kysucké Nové Mesto, IČO: 51 428 148, proti žalovanému: OBCHODNÝ
REGISTER s.r.o., Grösslingova 2499/52, 811 09 Bratislava, IČO: 53 055 438, zast. JUDr. Dalibor
Pavelka, advokát, Pribinova 46, 920 01 Hlohovec, o určenie nekalých obchodných praktík v konaní o

abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach, o nariadenie neodkladného opatrenia a zabezpečenie
dôkazu a zabezpečenie dôkazného prostriedku, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia doručený súdu dňa
16.08.2021 zamieta.

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na zabezpečenie dôkazu a zabezpečenie dôkazného prostriedku

doručený súdu dňa 16.08.2021 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. V konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 14C/7/2020 žalobca ako združenie
pôsobiace na ochranu spotrebiteľov sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Žiline dňa 25.09.2020
v znení jej zmeny podaním doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 20.10.2020 a v znení
zmeny petitu žaloby pripustenej uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 14C/7/2020-135 zo

dňa 28.11.2022 domáhal, aby súd určil, že v obchodnom alebo spotrebiteľskom styku používať
najmä vyvolanie nebezpečenstva zámeny formou zneužitia (obchodného) názvu „obchodný register“,
„OBCHODNÝ REGISTER“, používať doménu www.obchodnyregister.sk, pečiatky, pečate, formáty
(štruktúru) dokumentov, hlavičky dokumentov, pre/viazanie dokumentov alebo vydávať sa v obchodnom
a/alebo spotrebiteľskom styku bez právneho dôvodu (titulu) za štátny „obchodný register“ alebo jemu
podobný (európsky) verejný register neštátnym subjektom boli a sú nekalými praktikami žalovaného

subjektu contra legem v neprospech spotrebiteľov. Žiadal, aby súd právoplatnosťou rozhodnutia zakázal
žalovanému v obchodnom alebo spotrebiteľskom styku používať žalované nekalé (obchodné) praktiky
s rovnakým významom vo všetkých (spotrebiteľských) zmluvách alebo v iných zmluvných dokumentoch
súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou alebo obchodnom styku.

2. Dňa 28.12.2020 bolo Krajskému súdu v Bratislave doručené podanie žalobcu Eurospotrebiteľ

označené ako „Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia“. Uznesením č.k. 14C/7/2020-65
zo dňa 14.01.2021 Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia
doručený súdu dňa 28.12.2020 odmietol. Na základe odvolania podaného žalobcom Najvyšší súd
Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 1 Co 1/2021 zo dňa 26.10.2022 uznesenie Krajského súdu v
Bratislave č.k. 14C/7/2021-65 zo dňa 14.01.2021 potvrdil.3. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava 16.08.2021, postúpeným Krajskému súdu v
Bratislave dňa 03.09.2021, žalobca Eurospotrebiteľ sa proti žalovanému OBCHODNÝ REGISTER s.r.o.
domáhal, aby súd rozhodol, že:

I. Súd žalovanému doručením tohto rozhodnutia prikazuje zdržať sa alebo zakazuje:
a) vykonávať akúkoľvek obchodnú a podnikateľskú činnosť žalovaného pod obchodným názvom
„OBCHODNÝ REGISTER“ a
b) nariaďuje žalovanému zdržať sa používať obchodný názov „OBCHODNÝ REGISTER“ a doménu
www.obchodnyregister.sk v obchodnom styku do rozhodnutia in meritum v konaní Krajského súdu

Bratislava č. 14C/4/2020 alebo do doby riadnej zmeny obchodného názvu lege artis.
II. Súd žalovanému ihneď nariaďuje zabezpečenie dôkazu a zabezpečenie dôkazného prostriedku
vydaním do úschovy súdu:
a) komplet účtovníctvo žalovaného, komplet obchodnú korešpondenciu a komplet obchodné zmluvy
žalovaného, komplet výpisy z akýchkoľvek bankových inštitúcií,
b) kópiu všetkých dát a databázy z www.obchodnyregister.sk , všetko

do rozhodnutia in meritum v konaní Krajského súdu Bratislava č. 14C/4/2020.
III. Súd žalobcovi priznáva 100 % trov konania vyčíslených ex post po nadobudnutí právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej; alternatívne o trovách konania rozhodne osobitným uznesením po
nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Rovnako ako v predošlom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia doručenom súdu dňa

28.12.2020 žalobca v tomto návrhu uviedol, že per analogiam § 361 CMP, súd nariadi neodkladné
opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem. Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy, t.j. všeobecný súd, rovnako je na základe zákona o ochrane spotrebiteľa povinný prihliadať ex
officio na potrebu rýchlej a účinnej nápravy, teda bez tohto, aby spotrebiteľ musel žalované v konaní
namietať. Uvedené je podľa žalobcu v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

ktorý sa v niekoľkých rozhodnutiach zaoberal kolíziou práva na ochranu spotrebiteľa so zakladacími
princípmi právneho poriadku. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6 Cdo 1/2017. Dal do pozornosti tiež nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. PL. ÚS 10/2014 z 29. apríla 2015. Poukázal na to, že právna úprava konania o abstraktnej kontrole
v spotrebiteľských veciach (§ 301 CSP) predstavuje implementáciu smernice Európskeho parlamentu

a Rady 2009/22/ES z 23. apríla 2009 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov. Ide
o osobitný typ konania, ktorého zmyslom a účelom je vysloviť neprijateľnosť zmluvných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách alebo určiť obchodnú praktiku za nekalú mimo rámca konkrétneho sporu
medzi spotrebiteľom a dodávateľom, na podnet špecificky legitimovaných subjektov (§ 302 CSP) a so
špecifickými účinkami rozsudku (§ 305 CSP). Osobitná procesná legitimácia na uplatnenie žalobného

práva v konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach svedčí podľa smernice 2009/22/
ES najmä: a) nezávislému orgánu alebo niekoľkým nezávislým orgánom špecificky zodpovedným za
ochranu záujmov uvedených v článku 1 smernice 2009/22/ES v členských štátoch, v ktorých tieto
orgány existujú, a/alebo b) organizáciám, ktorých účelom je ochrana záujmov uvedených v článku 1
smernice 2009/22/ES v súlade s kritériami stanovenými ich vnútroštátnym právom. V podmienkach

Slovenskej republiky majú túto procesnú legitimáciu tzv. spotrebiteľské ochranné združenia a štátny
orgán dohľadu (napr. podľa zákona č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších
predpisov, zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), ktorým je napríklad Slovenská
obchodná inšpekcia. V zmysle uvedeného konštatoval, že v danom prípade sú splnené podmienky

kauzálnej príslušnosti v zmysle ustanovenia § 31 ods. 1 písm. a) CSP. Žalobca dal do pozornosti nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 150/2018. Uviedol, že aj keď vo všeobecnosti platí
zásada„ignorantiaiurisnonexcusat“,ajtátozásadabolavprípadespotrebiteľskýchvzťahovvjudikatúre
modifikovaná. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6 M Cdo 9/2012 zo 16. januára 2013. Mal za to, že vec je skutkovo a právne jednoduchá a je v SR

vo verejnom záujme aj spotrebiteľskom záujme potrebné nariadiť predbežné opatrenie ako neodkladné
opatrenie na zabezpečenie ochrany pred nekalosúťažnými praktikami, pred agresívnymi nekalými
obchodnými žalovanými praktikami ako i v záujme ochrany štátu aj práv spotrebiteľov, resp. kolektívnych
záujmov spotrebiteľov, pred zjavným porušovaním práva, pred okrádaním a klamaním spotrebiteľov
(spotrebiteľským podvodom) ako aj na ochranu pred kumulovaním príjmov a ich zlegalizovaním ako

aj efektívne poskytnutie ochrany pred zvyšovaním škôd spáchaných doteraz na právach poškodených
spotrebiteľov a štátu.
Nad rámec uvedeného žalobca svoj návrh tentokrát odôvodnil tým, že žalovaný subjekt od svojho vzniku
a zápisu do obchodného registra vykonáva v SR svoju nekalú obchodnú a nekalú podnikateľskú činnosťv rozpore so zákonom, najmä vyvoláva nebezpečenstvo zámeny, v mene „OBCHODNÝ REGISTER“
predstiera, že je štátny obchodný register ako verejný register, v mene ktorého spotrebiteľom poskytuje
nesprávne a neúplné informácie z www.obchodnyregister.sk , v

mene obchodného registra („OBCHODNÝ REGISTER“) rozposiela začínajúcom podnikateľom rôzne
nevyžiadané elektronické a listové výzvy na zaplatenie neoprávnených poplatkov od 133 eur, pričom ich
uvádza do omylu v tom zmysle, že menej skúsený a hlavne začínajúci občania alebo funkcionári nových
PO sa domnievajú, že ich vyzýva reálny štátny obchodný register na zaplatenie súdnych poplatkov.
Podľa medializovaných informácií v danej veci je už vedené aj trestné konanie pre trestný čin podvodu a

žalovanému bol čiastočne zaistený protiprávne získaný majetok doteraz od poškodených občanov alebo
iných PO. Trestné oznámenie na žalovaného mal podať predseda OS BA I. Žalobca tvrdil, že protiprávna
činnosť žalovaného napĺňa aj nekalé obchodné praktiky v zmysle bodu 2., 4., 9., 13., 21., 22. prílohy č.
1 k zákonu č. 250/2007 Z. z. v neprospech spotrebiteľov a neprospech súdneho obchodného registra.
Poukázal na § 47 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka.
Mal za to, že sú objektívne dôvody na to, aby súd preventívne nariadil neodkladné opatrenie alebo

vydal príkaz na zastavenie alebo zákaz každého protiprávneho konania so všetkými náležitými
účelnými opatreniami, prípadne aj formou skráteného konania, pretože protiprávna činnosť a existencia
žalovaného je zjavná nekalá súťaž a nekalá obchodná praktika páchaná na dennej báze, parazituje na
súdomvedenomobchodnomregistrianapovestiobchodnéhoregistra,ktorýmábyťzárukouzákonnosti;
žalovaný nedbá na právne záväzné pravidlá hospodárskej súťaže a zjavne zneužíva účasť na súťaži,

pričom jeho akékoľvek konanie v mene obchodného registra je výkonom práva, ktorý nepožíva právnu
ochranu.
Poukázal na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/22/ES z 23. apríla 2009, 2005/29/ES z 11.
mája 2005, ako aj Prílohu č. 1 k zákonu č. 250/2007 Z. z..
V závere poukázal súdu ex officio známu legislatívu EÚ, právo únie, ako aj relevantné súdu

známe ustanovenia smerníc na ochranu spotrebiteľov a súdnej ochrane pred nekalými praktikami v
zmysle efektívnej a reálnej spravodlivosti učebnicovo právne odôvodňujúcej nariadenie neodkladného
(požadovaného) opatrenia z dôvodov potreby neodkladnej úpravy pomerov pred porušovaným práva
na dennej báze, pred protiprávnosťou vyvolávaním nebezpečenstva zámeny na dennej báze, pre
zabránenie parazitovaniu na štátnom registri, pred vznikom ďalšej škody, vznikom rozšírenia škôd,

pred pokračovaním v ľstivom a neoprávnenom vylákavaní majetkov od poctivých iných podnikateľov
v hospodárskej súťaži, pred pokračujúcim poškodzovaním dobrého mena obchodného registra (štátu)
opakovane a pretrvávajúci protiprávny útok žalovaného na iné subjekty, s ktorými prichádza do
obchodného styku, pre verejné blaho, verejný poriadok i preventívne v zmysle § 415 Obč. zák.
a nasl., s tým, že tu existuje aj dôvodná obava zmeny obsahu, rozsahu alebo zničenia dôkazov

v prospech žalovaného a neprospech poškodených, preto navrhol, aby súd žalovanému ihneď
nariadil aj zabezpečenie dôkazu a zabezpečenie dôkazného prostriedku vydaním do úschovy súdu:
a) komplet účtovníctvo žalovaného, komplet obchodnú korešpondenciu a komplet obchodné zmluvy
žalovaného, komplet výpisy z akýchkoľvek bankových inštitúcií, b) kópiu všetkých dát a databázy z
www.obchodnyregister.sk, všetko do rozhodnutia in meritum v konaní Krajského súdu v Bratislave č.

14C/4/2020.
Ako dôkazy žalobca uviedol: spis Krajského súdu v Bratislave č.k. 14C/4/2020 žaloba o abstraktnej
kontrole, Zbierka listín obchodný register „OBCHODNÝ REGISTER“ s.r.o., uznesenie NS SR 4Ndc
19/2020, , https://www.companyconsulting.sk/blog-110-pozor-na-falosny-obchodny-

register-ktory-posiela-firmam-seky , www.markiza.sk/spravy/domace/2004108_pozor-na-
falosny-obchodny-register-od-novych-firiem-pytaju-133-eur-rocne .
Navrhol dožiadať GP SR alebo okresnú prokuratúru, resp. PZ SR v mieste sídla žalovaného a vyžiadať

si spisy k trestnej veci podvodu žalovaného a podrobnosti o zaistenom majetku, nakoľko nevedel bližšie
informácie ani o sp. zn., ani kde prebieha tr. konanie.
Prílohou návrhu žalobcu je: Výpis z obchodného registra vyhotovený z aktuálnych údajov Okresného
súdu Žilina týkajúci sa spoločnosti BSBAU s.r.o. (https://obchodnyregister.sk/), Oznámenie o zápise do
Obchodného Registra adresované spoločnosti BSBAU s.r.o., Výpis z obchodného registra vyhotovený

z aktuálnych údajov Okresného súdu Žilina k dátumu 10.08.2020 týkajúci sa spoločnosti BSBAU s.r.o.,
Poštový poukaz a podací lístok na sumu 133 eur, Upovedomenie o spôsobe vybavenia podnetu zo dňa
04.01.2021, Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 14C/7/2020-42 zo dňa 15.12.2020, Uznesenie
NajvyššiehosúduSRsp.zn.4Ndc19/2020zodňa25.11.2020,VýpiszObchodnéhoregistraOkresnéhosúdu Žilina týkajúci sa spoločnosti BSBAU s.r.o., Žiadosť o zaslanie elektronicky autorizovaných stanov
občianskeho združenia s názvom Eurospotrebiteľ - odpoveď Ministerstva vnútra SR zo dňa 28.11.2019,
stanovy žalobcu, výpis žalobcu z registra občianskych združení.

4. Dňa 16.08.2021 bolo Okresnému súdu Bratislava I doručené súdu elektronicky podanie žalobcu,
v ktorom navrhol súdu oboznámiť sa aj s: .

5. Dňa 25.08.2021 bolo Okresnému súdu Bratislava I doručené súdu elektronicky podanie žalobcu
- doplnenie relevantných príloh, a to: Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Obo 57/97 zo
dňa 29.05.1997, nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 191/2019 zo dňa 26.11.2019 a „Usnenení
místopředsedkyne Soudního dvora ve věci C-121/21 R Česká republika v. Polsko“.

6. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), na konanie v

sporoch z abstraktnej kontroly v spotrebiteľských veciach je príslušný
a)KrajskýsúdvBratislavepreobvodyKrajskéhosúduvBratislave,KrajskéhosúduvTrnaveaKrajského
súdu v Nitre,
b) Krajský súd v Banskej Bystrici pre obvody Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Žiline
a Krajského súdu v Trenčíne,

c) Krajský súd v Košiciach pre obvody Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove.

7. Podľa § 301 CSP, konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach je konanie, v ktorom
súd skúma neprijateľnosť zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou a nekalé obchodné praktiky nezávisle od okolností

konkrétneho prípadu.

8. Podľa § 302 CSP, žalobu podľa § 301 môže proti dodávateľovi podať iba právnická osoba založená
alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa a orgán dohľadu podľa osobitného predpisu.

9. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

11. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

13. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

14. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

15. Súd poukazuje na to, že nariadiť neodkladné opatrenie možno v dvoch prípadoch, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd
rozhodujespravidlabeznariadeniapojednávania,bezvýsluchuavyjadreniaprotistrany,pretozásadným
určovateľom je obsah návrhu. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je existencia zákonného
dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Zároveň sa musia uviesť rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce

potrebu neodkladnej úpravy pomerov a uvedenie skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a pripojenie listín, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva.
Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej
ochrany, či:- je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,
- navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov a
obavu z ohrozenia exekúcie,

- uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ
domáha,
- navrhovaným opatrením, pokiaľ má mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav,
- právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom nad
nevyhnutný rozsah,

- sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá musí byť
objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla
opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu
alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície

do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Samotné dokazovanie má
v konaní o návrhu neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia musí obsahovať zákonom požadované náležitosti, t.j. opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich vydanie neodkladného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnením nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

Neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že
jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia navrhovateľa v danom právnom vzťahu.
Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku,
ale postačuje, ak je osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred jeho
nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia,

je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou
ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce
skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje,
že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri
nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne

zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite
zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné.
Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu
medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný
a môže rozhodnúť inak. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v

dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi
sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu
jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu).

16. Podľa súdnej judikatúry o potrebe neodkladného opatrenia nesmú byť vážnejšie pochybnosti.

Procesnú zodpovednosť za výsledok konania v tomto smere vždy nesie navrhovateľ. Pri úvahe o
nariadení neodkladného opatrenia treba zohľadniť aj to, že súd je v tomto konaní povinný poskytnúť
ochranu nielen navrhovateľovi, ale aj druhej strane, t.j. odporcovi, ktorý môže byť obmedzený iba
do takej miery, aby neodkladné opatrenie nemalo za následok reálne znemožnenie ochrany jeho
oprávnených záujmov. Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť

ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Ohrozenie nároku navrhovateľa, či už subjektívne
alebo objektívne, musí byť konkrétne a navrhovateľ ho musí vždy osvedčiť, nestačí len abstraktná
(pravdepodobná) možnosť ohrozenia jeho práv. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva navrhovateľa
nemožno ničím nahradiť, lebo je zákonnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia.

17. Krajský súd v Bratislave ako súd prvej inštancie (§ 31 ods. 1 písm. a) CSP), zistil výpisom z
Registra mimovládnych neziskových organizácií, vedeného Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky,
že žalobca - EuroSpotrebiteľ, je vedený registrovým orgánom - MV SR s právnou formou Občianske
združenie, prideleným IČO: 51 428 148, so sídlom Sládkovičova 1222/73, 024 04 Kysucké Nové Mesto
a s registračným číslom: VVS/1-900/90-53198, s dátumom vzniku: 23.02.2018, pričom predmet jeho

činnosti má registrované charitatívne činnosti, činnosti v oblasti životného prostredia a spotrebiteľské
činnosti. Ide tak o subjekt spôsobilý byť aktívne legitimovaným subjektom podľa § 302 CSP na podanie
žaloby o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach, a teda i návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia v danej veci.18. Súd skúmal podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia a dospel k záveru, že na základe
predložených listinných dôkazov, v nadväznosti na tvrdenia žalobcu obsiahnuté v návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia, návrh žalobcu nie je dôvodný. Z návrhu je zrejmé, že žalobca existenciu obavy
z ohrozenia existencie netvrdil, požiadavku nariadenia neodkladného opatrenia vyvodzoval z potreby
bezodkladne upraviť pomery. Súd v súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery
medzi procesnými stranami skúmal splnenie predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia,
vrátane osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a dospel k záveru,

že žalobca dostatočne hodnoverne neosvedčil potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, nakoľko
návrh obsahuje len jeho subjektívne tvrdenia, bez konkrétneho dôkazného preukázania. Okrem toho v
mnohých ohľadoch ide len o tvrdenia vágne a všeobecné. Žalobca nepresvedčil súd o potrebe nariadiť
neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický.
Na základe uvedených skutočností súd ustálil, že žalobca neosvedčil potrebu bezodkladne upraviť
pomery medzi procesnými stranami, tak ako to má na mysli § 325 CSP, nepredložil žiadne relevantné

listiny ako dôkazné prostriedky, v konaní teda neboli rozhodujúce skutočnosti osvedčené žalobcom
dostatočným spôsobom tak, aby bolo možné konštatovať splnenie zákonných podmienok pre nariadenie
neodkladného opatrenia v navrhovanom znení, a preto súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného
zamietol.

19. Žalobca vo svojom návrhu dôvodil, že žalovaný subjekt od svojho vzniku a zápisu do obchodného
registra vykonáva v SR svoju nekalú obchodnú a nekalú podnikateľskú činnosť v rozpore so zákonom,
najmä vyvoláva nebezpečenstva zámeny, v mene „OBCHODNÝ REGISTER“ predstiera, že je štátny
obchodný register ako verejný register, v mene ktorého spotrebiteľom poskytuje nesprávne a neúplné
informácie z www.obchodnyregister.sk, v mene obchodného registra („OBCHODNÝ REGISTER“)

rozposiela začínajúcom podnikateľom rôzne nevyžiadané elektronické a listové výzvy na zaplatenie
neoprávnených poplatkov od 133 eur, pričom ich uvádza do omylu v tom zmysle, že menej
skúsení a hlavne začínajúci občania alebo funkcionári nových PO sa domnievajú, že ich vyzýva
reálny štátny obchodný register na zaplatenie súdnych poplatkov. Nariadenie neodkladného opatrenia
podľa názoru žalobcu odôvodňuje potreba neodkladnej úpravy pomerov pred porušovaným práva

na dennej báze, pred protiprávnosťou vyvolávaním nebezpečenstva zámeny na dennej báze, pre
zabránenie parazitovaniu na štátnom registri, pred vznikom ďalšej škody, vznikom rozšírenia škôd,
pred pokračovaním v ľstivom a neoprávnenom vylákavaní majetkov od poctivých iných podnikateľov
v hospodárskej súťaži, pred pokračujúcim poškodzovaním dobrého mena obchodného registra (štátu)
opakovane a pretrvávajúci protiprávny útok žalovaného na iné subjekty, s ktorými prichádza do

obchodnéhostyku,preverejnéblaho,verejnýporiadokipreventívnevzmysle§415anasl.Občianskeho
zákonníka.

20. Podľa názoru súdu žalobca vo svojom návrhu neosvedčil, že by žalovaný vstupoval do zmluvného
vzťahu so spotrebiteľmi, resp. že by spotrebiteľov oslovoval s akoukoľvek obchodnou ponukou. Súd

poukazuje na to, že samotný žalobca v návrhu tvrdí, že výzvy na zaplatenie tvrdených neoprávnených
poplatkov žalovaný rozposiela začínajúcom podnikateľom a zároveň navrhované neodkladné opatrenie
má podľa žalobcu chrániť pred neoprávneným vylákavaním majetkov od poctivých iných podnikateľov
v hospodárskej súťaži. Žalobca teda sám uvádza, že v danom prípade sa jedná o podnikateľov, nie
o spotrebiteľov, pričom predmetom konania vo veci samej je abstraktná kontrola v spotrebiteľských

veciach. Aj žalobcom priložený dôkaz - poštový poukaz na zaplatenie sumy 133 eur sa rovnako
týka podnikateľského subjektu - obchodnej spoločnosti BSBAU s.r.o.. V tomto smere navrhované
neodkladné opatrenie teda nesmeruje k ochrane spotrebiteľov. Žalobca v návrhu tvrdil, že žalovaný
vyvoláva nebezpečenstvo zámeny, v mene „OBCHODNÝ REGISTER“ predstiera, že je štátny obchodný
register ako verejný register. Súd poukazuje na to, že obchodné meno žalovaného bolo zapísané do

Obchodného registra, ako vyplýva z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, Oddiel:
Sro, vložka číslo 145385/B. Súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti, že na webovom sídle žalovaného
je uvedené „Naša firma OBCHODNÝ REGISTER s.r.o. dôrazne upozorňujeme konateľov - príjemcov
našej obchodnej ponuky, že sa jedná iba obchodnú ponuku, ktorá nemá žiaden súvis so štátnymi
ustanoveniami.“ Ako už bolo vyššie uvedené, žalobca musí vo svojom návrhu, ktorým sa domáha

nariadenia neodkladného opatrenia, opísať a osvedčiť rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú
nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia. Žalobca však v podanom návrhu neuviedol a
neosvedčil žiadne konkrétne nesprávne a neúplné informácie z www.obchodnyregister.sk, ktoré by mal
žalovaný spotrebiteľom poskytovať. Ide o subjektívne a všeobecné tvrdenia žalobcu, ktoré zostávajúbez bližšej špecifikácie, z návrhu žalobcu nie je zrejmé, aké konkrétne nesprávne a neúplné informácie
má žalobca spotrebiteľom poskytovať, pričom uvedené tvrdenie nie je podložené relevantnými dôkazmi.
Ak žalobca tvrdí, že protiprávna činnosť žalovaného napĺňa aj nekalé obchodné praktiky, mal takéto

tvrdenia riadne odôvodniť, uviesť v čom konkrétne vidí nekalé obchodné praktiky žalovaného a zároveň
osvedčiť tvrdené skutočnosti, čo však žalobca neurobil. Žalobca svojím návrhom neosvedčil tvrdené
klamanie a okrádanie spotrebiteľov zo strany žalovaného, či škody na strane spotrebiteľov v dôsledku
konania žalovaného a z jeho návrhu nie je zrejmé, na základe akých skutočností mal za to, že na
strane spotrebiteľov môže dochádzať k vzniku ďalšej škody, resp. rozšíreniu škôd. Podľa názoru súdu

v konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach samotná existencia žalovaného s dotknutým
obchodným menom neodôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení. Súd pre
úplnosť uvádza, že žalobcom predložené internetové zdroje a mediálne články nie sú v danom prípade
spôsobilým dôkazom na osvedčenie žalobcových tvrdení.

21. V posudzovanej veci žalobca navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa alebo

zakázal mu vykonávať akúkoľvek obchodnú a podnikateľskú činnosť žalovaného pod obchodným
názvom „OBCHODNÝ REGISTER“. Takáto požiadavka žalobcu a navrhovaná všeobecná formulácia
„akákoľvek obchodná a podnikateľská činnosť“ podľa názoru súdu okrem iného ani nespĺňa požiadavku
určitosti návrhu. Ako uviedol Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 1 Co 1/2021 zo
dňa 26.10.2022, súd nemôže nahrádzať aktivitu jednej strany (žalobcu) a návrh výroku súdneho

rozhodnutia za žalobcu. Napriek tomu, že žalobca tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
odôvodnil podrobnejšie a uviedol skutočnosti, ktoré predošlý návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia v danej veci doručený súdu dňa 28.12.2020, neobsahoval (na základe čoho súd návrh vecne
prejednal), neuviedol také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu neodkladnej úpravy pomerov a ani
skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má ochrana neodkladným

opatrením poskytnúť. Súd prvej inštancie opätovne poukazuje na uznesenie odvolacieho súdu sp. zn.
1 Co 1/2021 zo dňa 26.10.2022, ktorý vyjadril názor, že nestačí iba tvrdiť, že nariadenie neodkladného
opatrenia je vo verejnom a spotrebiteľskom záujme, v záujme ochrany štátu a práv spotrebiteľa a na
ochranu pred kumulovaním príjmov a ich zlegalizovaním ako aj efektívne poskytnutie ochrany pred
zvyšovaním škôd spáchaných na právach poškodených a spotrebiteľov a štátu.

22. Súd je tiež povinný zohľadniť reálne dôsledky nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia,
pričom pred nariadením neodkladného opatrenia musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany
je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov. Princíp
proporcionality vyžaduje, aby strana, ktorej má byť neodkladným opatrením uložená povinnosť alebo

obmedzenie, ním nebola obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci. K otázke primeranosti
zásahunariadenímneodkladnéhoopatreniasažalobcavosvojomnávrhužiadnymspôsobomnevyjadril.
S poukazom na uvedené ako aj na obmedzenia požadované navrhovaným neodkladným opatrením
a skutočnosť, že žalobca v návrhu neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov nemožno
konštatovať ani primeranosť takéhoto zásahu. Platí totiž, že súd pri úvahe o nariadení neodkladného

opatrenia musí zohľadniť aj tú skutočnosť, že v konaní o neodkladnom opatrení je povinný poskytnúť
súdnu ochranu nielen strane, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ale zároveň aj tej
strane, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje. Strana, proti ktorej neodkladné opatrenie smeruje,
preto môže byť obmedzená iba do takej miery, aby neodkladné opatrenie nemalo za následok reálne
znemožnenie ochrany jej oprávnených záujmov.

23.Žalobcavosvojomnávrhudoručenomsúdudňa16.08.2021ďalejtvrdil,žeexistujeajdôvodnáobava
zmeny obsahu, rozsahu alebo zničenia dôkazov v prospech žalovaného a neprospech poškodených,
preto navrhol, aby súd žalovanému ihneď nariadil aj zabezpečenie dôkazu a zabezpečenie dôkazného
prostriedku vydaním do úschovy súdu: a) komplet účtovníctvo žalovaného, komplet obchodnú

korešpondenciu a komplet obchodné zmluvy žalovaného, komplet výpisy z akýchkoľvek bankových
inštitúcií, b) kópiu všetkých dát a databázy z www.obchodnyregister.sk, všetko do rozhodnutia in meritum
v konaní Krajského súdu v Bratislave č. 14C/4/2020.

24. Podľa § 345 ods. 1, 2 CSP, pred začatím konania, počas konania a po skončení konania vo veci

samej možno na návrh zabezpečiť dôkaz alebo dôkazný prostriedok, ak je obava, že neskôr ho nebude
možné vykonať vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami. Na zabezpečenie dôkazu sa primerane použijú
ustanovenia o dokazovaní.25. Inštitút zabezpečenia dôkazu alebo dôkazného prostriedku podľa § 345 CSP je zabezpečovací
prostriedok, ktorý možno využiť v civilnom konaní. Popri zabezpečovacom charaktere má tento inštitút
aj funkciu preventívnu. Preventívne pôsobenie zabezpečenia dôkazu alebo dôkazného prostriedku sa

prejavuje najmä v tom, že zabraňuje vzniku situácie, keď by sa jedna zo strán sporu bez vlastného
zavinenia mohla dostať do stavu dôkaznej núdze v dôsledku absencie relevantného dôkazného
prostriedku. Zabezpečenie dôkazu alebo dôkazného prostriedku prichádza do úvahy pred začatím
konania, už v začatom konaní, ale aj po skončení konania. Zabezpečiť dôkaz alebo dôkazný prostriedok
možnolennanávrh.Návrhmusíobsahovaťvšeobecnénáležitostipodaniapodľa§127CSP.Návrhmusí

tiež obsahovať zdôvodnenie existencie obavy, že dôkaz nebude možné neskôr vykonať alebo ho bude
možné vykonať len s veľkými ťažkosťami. Tieto dôvody musia byť objektívne dané a nesmú vychádzať
len zo subjektívneho pocitu navrhovateľa. V návrhu musí byť tiež identifikovaný konkrétny dôkaz
alebo dôkazný prostriedok, ktorý má byť zabezpečený, kde sa nachádza tento dôkazný prostriedok.
K návrhu musí pripojiť dôkazy, ktoré odôvodňujú potrebu zabezpečenia dôkazu alebo dôkazného
prostriedku.Predrozhodnutímonávrhunazabezpečeniedôkazualebodôkaznéhoprostriedkumusísúd

skúmať, akú relevanciu vo veci samej majú skutočnosti, ktoré sa majú zabezpečovaným dôkazom alebo
dôkazným prostriedkom preukázať. Je nevyhnutné posúdiť, či dôkazy, ktoré sa navrhujú zabezpečiť,
môžu mať pravdepodobný význam pre predpokladané konanie [R (ČR) 17/1995]. Súd preto návrh
na zabezpečenie dôkazu alebo dôkazného prostriedku zamietne, ak informácie, ktoré majú byť
zabezpečené, nemajú pre vec samu žiaden relevantný význam. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,

Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.
H. Beck, 2016, s. 1165-1166)

26. Súd v tejto súvislosti uvádza, že žalobca v podanom návrhu len všeobecne tvrdil existenciu obavy
zmeny obsahu, rozsahu alebo zničenia dôkazov v prospech žalovaného. Riadne však svoju obavu,

že dôkaz nebude možné neskôr vykonať alebo ho bude možné vykonať len s veľkými ťažkosťami,
nezdôvodnil. K návrhu nepripojil žiadne dôkazy, ktoré by odôvodňovali potrebu zabezpečenia dôkazu
alebo dôkazného prostriedku. Z návrhu žalobcu nie je zrejmé, aký význam pre konanie vo veci samej
by mali mať dôkazy, resp. dôkazné prostriedky, ktorých zabezpečenie žalobca navrhoval. Žalobca
neuviedol, ako konkrétne by prípadné zabezpečenie vykonania dôkazov mohlo bližšie prispieť k

objasneniu relevantného skutkového stavu v konaní. Z tohto dôvodu súd posúdil návrh žalobcu na
zabezpečenie dôkazu a zabezpečenie dôkazného prostriedku vydaním do úschovy súdu za nedôvodný
a tento zamietol.

27. Súd dopĺňa, že účelom edičnej povinnosti má byť prípadná podpora už existujúcej a relevantnej

právnej argumentácie niektorej zo sporových strán. Nemôže ísť len o pátranie po dôkazoch za účelom
vybudovania samotnej kauzy (prípadu). Návrhy na dokazovanie musia jednoznačne a určito smerovať
k overeniu tvrdení žalobcu, resp. k významnému podporeniu prostriedkov jeho procesného útoku. V
zmysle § 132 ods. 2 CSP nemožno opísanie rozhodujúcich skutočností nahradiť len odkazom na
označené dôkazy.

28. Na záver považuje súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní

nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn.
6 Cdo 145/2011).

29. Na základe uvedených skutočností a s prihliadnutím na citované zákonné ustanovenia súd prvej

inštancie rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, t.j. návrh žalobcu na
nariadenie neodkladného opatrenia doručený súdu dňa 16.08.2021 zamietol a zamietol i návrh žalobcu
na zabezpečenie dôkazu a zabezpečenie dôkazného prostriedku doručený súdu dňa 16.08.2021.

30. Súd nerozhodoval o náhrade trov konania, pretože žalobca sa domáhal nariadenia neodkladného

opatrenia po začatí konania vo veci samej a o nároku na náhradu trov konania o nariadení neodkladného
opatrenia, rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajskom
súde v Bratislave písomne (§ 357 písm. d) a l) CSP).

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová
značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie
musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ meniť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 3 CSP, podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby

každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.