Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. júl 2021

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5C/12/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8520200506
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Mišenková
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2021:8520200506.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Emíliou Mišenkovou v sporovej veci žalobkyne: N. V., nar.
XX.X.XXXX, N. XXX, XXX XX N. nad N., právne zastúpená: PUCHALLA, SLÁVIK & partners s.r.o.,
Kmeťova 24, 040 01 Košice, IČO: 36 860 930 proti žalovanému: Obec N., Hviezdoslavova 101/4, 065 44
N. nad N., IČO: 00 330 116, právne zastúpenému: JUDr. Mariánom Gelenekym, advokátom, Garbiarska
20, Stará Ľubovňa, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podala na tunajšom súde žalobu, ktorou žiadala, aby súd určil, že je výlučnou vlastníčkou
nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci N., vedených na LV č. XXXX, ako parcely registra „E“: parc. č.
1448/104, o výmere 226 m2, ostatná plocha, parc. č. 1502/301 o výmere 207 m2, ostatná plocha, parc.

č. 1448/106, o výmere 108 m2, ostatná plocha, parc. č. 38/100, o výmere 1688 m2, ostatná plocha,
parc. č. 4/100, o výmere 405 m2, záhrada.

2. Žalobu odôvodnila tým, že jej právni predchodcovia S. a O. C. (rodičia žalobkyne) sa chopili držby
pozemku najneskôr v roku XXXX, kedy im bol dňa XX.X.XXXX vydaný výmer o vlastníctve pôdy,
ktorým im boli pridelené „pôdohospodárske nehnuteľnosti o výmere 0,2500 ha (2.500 m2). Tieto boli

v prídelovom pláne označené ako vl. č. 17 časť parc. 76, 77 graf. označ. 297“. Tieto nehnuteľnosti
Okresný úrad Stará Ľubovňa zidentifikoval ako terajšie parcely reg. „C“ č. 916, 917, 918 a 919, v
súčasnosti vedené na LV č. XX. ako nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne. Následne bola rodičom
žalobkyne vydaná Prídelová listina zo dňa 24.3.1949, ktorou im bola pridelená roľa o výmere „približne“
1 ha, označená ako parc. 1221/15. V liste zo dňa 3.4.2018 Okresný úrad Stará Ľubovňa uviedol, že
identifikácia uvedenej parcely, vzhľadom na zapísaný projekt pozemkových úprav, už nie je možná.
Rodičia žalobkyne v celosti tieto nehnuteľnosti začali užívať a dlhodobo užívali, obhospodarovali a

zveľaďovali, v čom pokračujú aj ich nástupcovia - žalobkyňa a jej potomkovia, až dodnes po uchopení
držby po dedení v rovnakom stave ako ich právni predchodcovia. Nehnuteľnosti spoločne užívané v
zmysle vyššie uvedeného žalobkyňou a jej právnymi predchodcami tvoria jeden spoločne súvisiaci a
oplotený celok, ktorý takto užívali a užívajú dodnes viac ako 70 rokov. Voči priebehu hraníc pozemkov
žiadny zo susedov nikdy nič nenamietal a stav v teréne bol všetkými vlastníkmi susediacich pozemkov,
vrátane žalovanej, dlhodobo akceptovaný a v pokoji užívaný. Žalobkyňa spolu s jej rodinou boli celú

dobu držby pozemkov v dobrej viere, že žalobkyni svedčí zápis vlastníckeho práva k pozemku tak, ako
ho užívali, vrátane parcely reg. „C“ 920. Až na prelome rokov 2017 a 2018 sa žalobkyňa dozvedela,
že nie je evidovaná ako vlastníčka pozemkov. Žiadosťou zo dňa 19.3.2018 sa žalobkyňa pokúsilavzniknutú situáciu vyriešiť kompromisne - ponukou na odkúpenie predmetného pozemku, na ktorú
žiadosť však žalovaná odpovedala nesúhlasným stanoviskom a následne výzvou zo dňa 27.5.2019, na
ktorú žalovaná reagovala tak, že označila návrh žalobkyne za nedôvodný. Žalobkyňa má za to, že je

nepochybne zrejmé, že žalobcovia splnili všetky zákonné predpoklady oprávnenosti držby počas celého
priebehu držby pozemku trvajúcej viac ako 10 rokov, ktorý pozemok tvorí v teréne dlhodobo nepochybne
funkčný celok s ostatnými nehnuteľnosťami vedenými na LV č. XX vo vlastníctve žalobkyne, s ktorými bol
od„nepamäti“spoločneoplotenýatentostavjevšetkýmisusediacimivlastníkmidlhodoboakceptovanýa
zachovávaný. V nadväznosti na uvedené zastáva názor, že žalovaná nikdy nemohla platne nadobudnúť

vlastnícke právo k pozemkom tak, ako to vyhlasuje, s poukazom na zákon č. 180/1995 Z.z. o niektorých
opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, a ako o tom mylne svedčí zápis na LV č. XXXX.

3. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 8.6.2020 uviedla, že žalobou uplatnený nárok neuznáva a tvrdenia
žalobkyne považuje za zavádzajúce. Poukázala na to, že žalobkyňa v podanej žalobe sama uvádza,
že predmetnú parcelu nie je možné identifikovať na súčasný stav, a to z dôvodu, že došlo k zápisu

projektu pozemkových úprav, pričom poukázala na stanovisko Okresného úradu Stará Ľubovňa,
katastrálny odbor, zo dňa 3.4.2018. Teda už zo samotného tvrdenia žalobkyne v predmetnej žalobe
nie je známe žalovanému, na základe čoho identifikovala, a na základe akých skutočností dospela
k záveru, že predmetná prídelová listina sa dotýka žalovaných nehnuteľností, ku ktorým sa domáha
určenia vlastníckeho práva. Tvrdenia žalobkyne považuje za zavádzajúce poukazujúc i na stanovisko

Okresného úradu Stará Ľubovňa, katastrálny odbor, zo dňa 16.7.2019, ktorý na základe žalovaného
uviedol, že po prešetrení nadobudnutia sporných parciel bolo zistené, že predmetné parcely boli
evidované na liste vlastníctva č. XXXX na vlastníka SR - Slovenský pozemkový fond. Parcely KN E
4/100, KN E 38/100, KN E 1502/301 boli evidované v zápisnici č. 17, mpč 473/a/1 na mene Gejza
Alapi Salamon, ktorého nehnuteľnosti boli na základe nariadenia č. 104/55 v znení nariadenia č. 64/46

SNR č.d 2413/47 skonfiškované. Parcely KN E 1448/104 a KN E 1448/106 boli neknihované, a teda
tam nemohol byť vydaný žiadny výmer. Žalovaná zastáva názor, že užívanie nehnuteľnosti právnymi
predchodcami žalobkyne ako aj žalobkyňou neznamená právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti a iný právny titul nijako nepreukázali. Z uvedených dôvodov považuje nárok žalobkyne
za nedôvodný a neopodstatnený a žiada, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal mu nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Žalobkyňa v replike odmietla tvrdenia i právne závery žalovanej uvedené vo vyjadrení. K námietke
žalovanej, že žalovaná zavádza súd, keď tvrdí, že predmetná prídelová listina jej rodičov sa dotýka
žalovaných nehnuteľností, poukázala na to, že žalobkyňa toto nikde v žalobe netvrdí, naopak, poukazuje

na predmetné prídelové listiny z dôvodu, že nimi jej právni predchodcovia nadobudli vlastníctvo (okrem
iných) k susedným pozemkom. Žalobkyňa netvrdí, že pozemky, ktoré tvoria predmet konania, boli jej
právnym predchodcom s istotou týmito listinami pridelené, tvrdí však, že jej právni predchodcovia na
ich základe začali predmetné pozemky užívať v dobrej viere, že im patria. Z predložených listinných
dôkazov vyplýva, že právni predchodcovia žalobkyne sa museli chopiť držby najneskôr v roku 1948,

nakoľko v tomto roku im boli susedné (a spoločne oplotené a užívané) pozemky pridelené. Žalobkyňa
nadobudnutierodinnéhodomuspozemkamiatedaajchopeniesaichdržbypreukazujeokremlistinného
dôkazu - Rozhodnutia štátneho notárstva zo dňa 15.2.1983, ktorým jej bolo potvrdené nadobudnutie
dedičstva k rodinnému domu, ktorý sa nachádza na (susedných a spoločne oplotených a užívaných)
pozemkoch, vedených spoločne ako „dom, dvor, záhrada“, preukazuje aj notárskou zápisnicou o

darovaní predmetných pozemkov zo dňa 23.7.1969. K splneniu podmienok vydržania uviedla, že
žalobkyňa ako i jej právni predchodcovia a potomkovia roky nepretržite na predmetných pozemkoch
hospodárili ako so svojimi, sadili plodiny a z týchto nevydávali plody žiadnemu subjektu, žiadnemu
subjektu neplatili nájomné ani iné dávky, nemali na nich zriadené vecné bremeno. Žalovaná sa k svojmu
údajnému vlastníctvu sama nijako neprihlásila, ani nevytkla žalobkyni neoprávnené užívanie. Žalobkyňa

tak nemala dôvod pochybovať o tom, že predmetné pozemky sú jej a užívala ich ako vlastníčka.
Žalobkyňa má za to, že zo skutkových okolností, ako ich uviedla, jednoznačne vyplýva, že podmienky
vydržania splnila.

5. Žalovaný v duplike poukázal na to, že na základe Výmeru o vlastníctve pôdy boli pridelené právnym

predchodcom žalobkyne dňa 16.4.1948, poľnohospodárske nehnuteľnosti o výmere 0,2500 ha. Tieto
nehnuteľnosti boli v prídelovom pláne označené vo vložke 17 časť parciel 76, 77 graficky označené 297.
Okresný úrad v Starej Ľubovni ich zidentifikoval ako súčasné parcely registra C KN č. 916, 917, 918 a
919, v súčasnosti vedené na LV č. XX. Na základe predložených listinných dôkazov zo strany žalobkynezistili, že na základe darovacej zmluvy zo dňa 23.7.1969 právna predchodkyňa žalobkyne O. C. darovala
svojej dcére N. C. (vydatá V.) nehnuteľnosti, ktoré sú v jej vlastníctve, a ktoré boli v tom čase zapísané v
poz. knihe, kat. úz. N., vo vlastníckom liste č. XX, parcela č. 4, záhrada o výmere 9 a 93 m2, parcela č. 4

zastavaná o výmere 15 a 05 m2. Teda touto darovacou zmluvou žalobkyňa nadobudla nehnuteľnosti v
celkovej výmere 2.498 m2, čiže výmeru, ktorá v podstate zodpovedá prídelovej listine zo dňa 16.4.1948.
Z predmetnej listiny - darovacej zmluvy, jednoznačne vyplýva, že právna predchodkyňa žalobkyne
previedla na žalobkyňu iba to, čo v skutočnosti vlastnila, a teda nemohla na nikoho previesť viac práv,
ako ona v skutočnosti mala a ani sa nikdy nedomáhala vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam.

Žalovanámázato,žezostranyžalobkynenešloožiadnudržbu,aleo„okupáciupozemkov“spočívajúcej
vtom,žesiprihradilasusediacepozemky,priľahlékjejpozemku,začalaichbezprávnehodôvoduužívať
a bez súhlasu vlastníka nehnuteľnosti. Žalovaná je toho názoru, že ako podmienka vydržania nestačí
subjektívne presvedčenie držiteľa o tom, že vec alebo právo mu patrí, ale je potrebné, aby držiteľ bol v
dobrej miere „s prihliadnutím na všetky okolnosti“. Dobrá viera oprávneného držiteľa, ktorá je daná so
zreteľom na všetky, okolnosti, sa musí vzťahovať aj na titul, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť

vlastnícke právo.

6. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 8.7.2021 uviedla, že pozemok, ktorý užíva, čiže rodinný dom, aj
záhradu, dostal jej otec v roku 1948. V roku 1950 otec zomrel, potom to užívala mama. Žalobkyňa
vyrastala v starom dome, potom postavili nový dom a bývali v novom dome. Ten starý dom bol po C.

O., ktorý bol ocom S.a C.. Ten druhý pozemok, na ktorom je postavený nový dom, ten patril I. a túto
parcelu parcelačná komisia pridelila v 1948 roku jej otcovi S.ovi C.. Ďalej uviedla, že mama jej tieto
nehnuteľnosti darovala v Starej Ľubovni na notárstve. Bolo to po tom, čo vyplatila pozemok, platila do
Prešova, ale potom už patrili do Ľubovne, tak jej mama pozemok darovala už v Ľubovni. Táto zmluva
bola spísaná riadne na notárstve v Starej Ľubovni. Nikdy jej nikto jej nevravel, že pozemok, ktorý užíva,

jej nepatrí.

7. Svedok F. V., syn žalobkyne, uviedol, že na pozemky, ktoré sú predmetom tohto konania, užívala stále
ich rodina. On osobne si pamätá, že už od mala tam pracovali, už možno od 10-tich rokov pomáhali
mame. Keď na nich pracovali, rozprávali sa o nich a mama vravela, že tieto pozemky zdedila po svojom

otcovi, po svojich rodičoch. Pamätá si aj starý dom, aj starý plot, ktorý bol dookola, potom tam on začal
budovať nový plot. Nemal dôvod pochybovať, že tieto pozemky im nepatria, pretože keď tam pracovali,
aj keď stavali nový plot, nikto im nič nevravel. Veľa ľudí malo záujem o ten pozemok, avšak mama ho
nechcela predať, pretože vravela, že má viacero detí, tak nechá to pre ne, tým pádom nemal dôvod
pochybovať o tom, že to nie je ich. Uviedol, že to nie je niekde pri lese alebo na okraji, dookola je tam

cesta, pričom žalobkyňa vravela, že niekedy im patrili pozemky až po jarok, avšak obec chcela cestu do
Pastovníka, preto sa dohodla s jeho dedkom, ktorý im to umožnil. O tom, že predmetné pozemky im
nepatria, sa dozvedeli čírou náhodou, keď brat na internete zisťoval nejaké pozemky obce, vtedy zistili,
že to už nejakým spôsobom nie je ich. Tak zobrali papiere, boli za starostom, ešte za bývalým p. K.,
ktorý im potvrdil, že od tzv. ROEP-ky, ktorá prebehla, to nie je ich. Odvtedy sa začali aktívne zaujímať

o tom, prečo to nie je ich a kde sa stala chyba. V dobe, keď ešte prebiehala ROEP-ka, čiže niekedy
približne zhruba v roku 2015, bol osobne informovať sa, na Okresnom úrade, na katastrálnom odbore,
v Starej Ľubovni, či ohľadom pozemkov, ktoré majú a užívajú, či je všetko v poriadku. Pani, ktorá tam
pracovala, povedala, že číslo domu XXX má všetko v poriadku, avšak, že prebieha nové zameranie,
že má prísť potom, keď to bude nanovo zamerané. Avšak keď prišili už po tomto zameraní, zistili, že tá

daná časť už im nepatrí, hneď išli za starostom a riešili to.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, svedka F. V., listinnými dôkazmi založenými v spise
a na základe vykonaného dokazovania, ustálil tento skutkový stav:

9. Žalobkyňa je spolu so svojim synom F. V.m podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností vedených na
LV č. XX, kat. úz. N., obec N., a to pozemkov parc. reg. KN-C č. 916, o výmere 878 m2, zastavaná plocha
a nádvorie, parc. č. 917, o výmere 533 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 918, o výmere 314
m2, zastavaná plocha a nádvorie a stavby súp. č. XXX, nachádzajúcej sa na parc. č. 916, evidovanej
na LV č. XXXX, každý v podiele 1 k celku.

10. Žalovaná Obec N. je podľa výpisu z listu vlastníctva (ďalej len „LV“) č. XXXX kat. úz. N. vedená ako
vlastník parciel registra KN-E parc. č. 1448/104, o výmere 226 m2, ostatná plocha, parc. č. 1502/301
o výmere 207 m2, ostatná plocha, parc. č. 1448/106, o výmere 108 m2, ostatná plocha, parc. č. 38/100,o výmere 1688 m2, ostatná plocha, parc. č. 4/100, o výmere 405 m2 (ďalej aj „sporné“, „predmetné“,
„žalované“ parcely“).

11. V konaní nebolo sporné, že sporné parcely, ku ktorým je ako vlastník zapísaná Obec N., tvoria
s nehnuteľnosťami, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a jej syna F. V., jeden spoločne
súvisiaci a oplotený celok a v súčasnosti ich užíva a obhospodaruje žalobkyňa spolu s rodinou.

12. Z Výmeru o vlastníctve pôdy zo dňa 16.4.1948 (č.l. 13 - 14 spisu) plynie, že právnym predchodcom

žalobkyne - S.ovi C. a O. C., rod. J., boli pridelené „poľnohospodárske nehnuteľnosti“ v kat. úz. N., o
výmere 0,2500 ha, ktoré v prídelovom pláne boli označené ako vl. č. 17, časť parciel 76, 77, graficky
označené 297, stavebný pozemok. Tieto nehnuteľnosti Okresný úrad Stará Ľubovňa, katastrálny odbor,
zidentifikoval ako súčasne parcely reg. KN-C č. 916, 917, 918 a 919, v súčasnosti vedené na LV č. XX
(č.l. 18).

13. Z prídelovej listiny Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy pre katastrálne územie N.
n/Popradom - K., vydanej dňa 24.3.1949, plynie, že vydaním tejto prídelovej listiny bola dňom 1.10.1948
pridelená C. S.ovi a manž. O. rod. J., nehnuteľnosť: číslo parc. 1221/5, približná výmera 1,0000 ha,
roľa, nachádzajúca sa v kat. úz. N. n/Popradom - K..

14. Súd mal z Notárskej zápisnice č. N 236/69, NZ 235/69 zo dňa 23.7.1969 (č.l. 58-59 spisu), spísanej
na bývalom štátnom notárstve v Starej Ľubovni, za preukázané, že právna predchodkyňa žalobkyne O.
C. darovala svojej dcére - N. C., žalobkyni, nehnuteľnosti, ktoré boli v jej vlastníctve, a ktoré boli v tom
čase zapísané v poz. knihe kat. úz. N. vo vlastníckom liste č. 30 parc. č. 4 záhrada o výmere 9a 93 m2,
parc. č. 4 zastav. O výmere 15 a 05 m2. Vlastnícky list bol vydaný dňa 8.7.1969.

15. Z rozhodnutia Štátneho notárstva v Starej Ľubovni sp. zn. D 20/83-13 zo dňa 15.2.1983 (č.l. 18 p.v.
- 19 spisu) vyplýva, že týmto rozhodnutím bolo potvrdené nadobudnutie dedičstva podľa právoplatnej
dohody o vyporiadaní dedičstva 1/ k rodinnému domu č. XXX v N. s maštaľou, stodolou, postavenom
v roku 1920 na mpč. 84-88.474/3.475/3/14, zapísané ako dom, dvor, záhrada, o výmere 1.018 m2 v

záp. č. 420 kat. úze. N., pod B 1 na meno poručiteľky v celosti v KN stav neidentický, 2/ k účasti poruč.
na nehnuteľnostiach zapísaných v pkn. k. ú. N., v záp. č. 414, mpč. 497/4, 480, 481/3, 499/2, 500,
501, 502, 511, 512, 513, 514, 515, 516, 517, 518, 519, 505/1/2, 505/1/4, 506/2, 527/1/a pod B 85 na
3116400/578092200, v záp. č. 420, mpč. 489/8, 505/19, 507/23, pod B 1 na 1/1 - v EN ide o extravilán,
dcére poručiteľky O. C., N. V. - žalobkyni.

16. Podľa čestných prehlasení S.a C., K. C., S.a N., N. H., S.a N. - H., N. N. - H., C. F. pozemok,
ktorý je v súčasnosti evidovaný ako pozemok parc. reg. „C“ č. 920 alebo ako pozemok parc. reg. „E“
č. 1448/104, 1502/301, 1448/106, 38/100 a 4/100, ktorý sa nachádza v katastrálnom území N., vedený
na liste vlastníctva Okresného úradu Stará Ľubovňa č. XXXX vo vlastníctve obce N., si uvedené osoby

pamätajú prinajmenšom od roku 1951 (1945, 1957, 1960, 1956, 1968) ako súčasť jedného celku, ktorý
užívala a vlastnila rod. V., v súčasnosti N. V., ktorá na predmetnom celku hospodárila a na svoje potreby
ho užívala.

17. Z vyjadrenia Okresného úradu Stará Ľubovňa, katastrálny odbor, plynie, že prešetrením

nadobudnutia parciel KN-E 4/100, 38/100, 1502/301, 1448/104, 1448/106 kat. úz. N. bolo zistené, že
parcely KN-E 4/100, 38/100, 1502/301, 1448/104, 1448/106 boli evidované na liste vlastníctva č. 1215
na vlastníka SR - Slovenský pozemkový fond Stará Ľubovňa. Parcely KN-E 4/100, 38/100, 1502/301
boli evidované v zápisnici č. 17, mpč. 473/a/1 na mene Gejza Alapi Salamon, ktorého nehnuteľnosti boli
na základe nariadenia čís. 104/45 v znení nar. 64/46 SNR, čd 2413/47 skonfiškované. Parcely 1448/104

a KN-E 1448/106 boli neknihované. Pri vyhotovení registra obnovenej evidencie parciel (ROEP) bolo
zistené, že pozemky sú umiestnené v intraviláne obce. V zmysle zákona č. 180/1995, § 14, ods. 2 v
znení neskorších predpisov neknihované pozemky, ktoré sa nachádzajú v intraviláne obce, patria do
vlastníctva príslušnej obce, na území ktorej sa pozemky nachádzajú.

18. Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:19. Podľa § 137 písm. c) C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

20. Podľa Čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každá
fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho
majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady
medzinárodného práva.

21. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.

22. Podľa § 132 ods. 1 Obč. zák. vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou
zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených

zákonom.

23. Podľa § 134 ods. 1 Obč. zák. oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v
držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

24. Podľa § 130 ods. 1 Obč. zák. ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom,
že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba
je oprávnená.

25. Podľa § 868 Obč. zák. pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona

aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992, vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich
vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

26. Podľa § 872 ods. 6 Obč. zák. ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona,
kdenazákladedoterajšíchpredpisovbolomožnénadobudnúťlenprávonauzavretiedohodyoosobnom

užívanípozemkov,môžesioprávnenáosobazapočítaťčas,poktorýjejprávnypredchodcamalpozemok
nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.

27. Podľa § 8 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k

pozemkom (v ďalšom texte už len „zák. č. 180/1995 Z.z.“) register sa skladá z určeného operátu,
zo súboru ďalších geodetických informácií a zo súboru ďalších popisných informácií o pozemkoch a
právnych vzťahoch k nim, najmä zo
a) súpisu pozemkov, ktoré boli predmetom konania,
b) súpisu pozemkov, ktorých vlastník a jeho miesto trvalého pobytu alebo sídlo sú známe,

c) súpisu pozemkov, ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu
alebo sídlo nie je známe,
d) súpisu pozemkov, ktorých vlastník nie je známy.

28. Podľa § 13 zák. č. 180/1955 Z.z. Fond (rozumej Slovenský pozemkový fond) nakladá s pozemkami

uvedenými v § 8 ods. 1 písm. c), a d), ktoré sa na základe registra zapíšu do katastra nehnuteľností
(ďalej len „pozemok s nezisteným vlastníkom“), podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov.

29. Podľa § 14 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z.z. Fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných
predpisov aj s pozemkami, ktoré tvorili verejný majetok (neknihované pozemky) a ktoré sú vo vlastníctve

štátu.

30. Podľa § 14 ods. 2 zák. č. 180/1995 Z.z. ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na pozemky v
zastavanom území obce. Tieto pozemky prechádzajú dňom účinnosti tohto zákona do vlastníctva obce,
na ktorej území sa nachádzajú. Do vlastníctva obce neprechádzajú pozemky, ktoré ku dňu účinnosti

tohto zákona sú v správe miestneho orgánu štátnej správy podľa osobitného predpisu.

Právne posúdenie vecí:31. Naliehavý právny záujem

32. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na predmetnej
určovacej žalobe.

33. V zmysle zákonného ustanovenia § 137 CSP možno uplatniť pozitívne alebo negatívne určenie, či
tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti

preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva čase rozhodovania súdu má naliehavý právny
záujem. Tento záujem bude spravidla daný v prípade, ak sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak by
právne postavenie navrhovateľa bez takéhoto určenia bolo neisté.

34. Žalobkyňa ako pán sporu (dominus litis) príslušnou žalobou určila medze, v rámci ktorých súd mal
poskytnúť ochranu jej právam a právam chráneným záujmom.

35. Súd má za to, že pokiaľ je sporné, kto je vlastníkom určitej nehnuteľností, tento spor musí rozhodnúť
súd v civilnom sporovom konaní, pretože až na základe rozhodnutia súdu môže byť pôvodne sporný
údajvkatastrinehnuteľnostízmenený,pretopodanážalobanaurčenievlastníckehoprávajetakjediným
možným postupom ako dosiahnuť zmenu zápisu v katastri nehnuteľností. Teda žalobkyňa má naliehavý

právny záujem na predmetnej určovacej žalobe aj podľa ustanovení CSP.

Vec sama

36. Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k parcelám nachádzajúcim sa v obci N., vedeným

na LV č. XXXX, ako parcely registra KN-E: parc. č. 1448/104, o výmere 226 m2, ostatná plocha, parc.
č. 1502/301 o výmere 207 m2, ostatná plocha, parc. č. 1448/106, o výmere 108 m2, ostatná plocha,
parc. č. 38/100, o výmere 1688 m2, ostatná plocha, parc. č. 4/100, o výmere 405 m2, záhrada.

37. V prejednávanej veci mal súd vykonaným dokazovaním preukázané, že na základe Výmeru o

vlastníctve pôdy boli právnym predchodcom žalobkyne pridelené dňa 16.4.1948 poľnohospodárske
nehnuteľnosti v prídelovom pláne označené č. 17, časť parciel 76, 77, graficky označené 297, s výmerou
0,2500 ha. Okresný úrad v Starej Ľubovni zidentifikoval tieto parcely ako parcely registra C KN č. 916,
917, 918 a 919, v súčasnosti vedené na LV č. XX, tieto sú vo vlastníctve žalobkyne a jej syna F. V..
Taktiež bolo nesporne preukázané, že právna predchodkyňa žalobkyne O. C. darovacou zmluvou zo dňa

23.7.1969 č. N 236/6, NZ 235/69, registrovanou dňa 15.12.1969 pod RI 342/69, darovala svojej dcére
N. C., nehnuteľnosti v tom čase zapísané na LV. č. XX, parc. 4 záhrada o výmere 9 á 93 m2, parcela č. 4
zastavaná plocha o výmere 15 á 05 m2. Teda touto darovacou zmluvou žalobkyňa nadobudla od svojej
právnej predchodkyne (matky - O. C.) nehnuteľnosti v celkovej výmere 2.498 m2, teda výmere, ktorá v
podstate zodpovedá výmere nehnuteľností uvedenej vo výmere o vlastníctve pôdy zo dňa 16.4.1948.

Jednalo sa o pozemky, ktoré sú v súčasnosti vedené na LV č. XX, v spoluvlastníctve žalobkyne a jej
syna F. V..

38. Teraz podanou žalobou sa žalobkyňa domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
parc. KN-E 4/100, KN-E 38/100, KN-E 1502/301, KN-E 1448/104 a KN-E 1448/106 s poukazom na

skutočnosť, že jej právnym predchodcom bola vydaná aj Prídelová listina zo dňa 24.3.1949, ktorou
im bola pridelená roľa o výmere „približne“ 1,0000 ha označená ako parc. 1221/5. Vo vzťahu k tejto
parcele však Okresný úrad Stará Ľubovňa v liste zo dňa 3.4.2018 uviedol, že identifikácia tejto parcely,
vzhľadom na zapísaný projekt pozemkových úprav, už nie je možná. Žalobkyňa poukazuje na to, že
predmetné nehnuteľnosti spolu s pozemkami, ktoré nadobudli právni predchodcovia na základe Výmeru

o vlastníctve pôdy dňa 16.4.1948, a ktoré sú v súčasnosti vo vlastníctve žalobkyne a jej syna F. V.,
tvoria jeden spoločne súvisiaci a oplotený celok, rodičia žalobkyne tieto nehnuteľnosti dlhodobo užívali,
obhospodarovali a zveľaďovali, v čom pokračujú aj ich nástupcovia - žalobkyňa a jej potomkovia v
rovnakom stave, ako ich právni predchodcovia a preto má za to, že splnila všetky zákonné predpoklady
vydržania týchto parciel.

39. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona (ex lege), pri
splnenízákonompožadovanýchpredpokladov. Prvýmpredpokladomje,žemusíísťospôsobilýpredmet
vydržania. Druhým je že držba musí byť oprávnená. Oprávnená držba je faktické ovládanie veci, vôľanakladať s vecou ako so svojou a musí ísť o dobrú vieru, že vec držiteľovi patrí. Okolnosť, z ktorej možno
usudzovať dobromyseľnosť, musí v spore preukázať držiteľ veci, je to okolnosť svedčiaca o poctivosti
právneho dôvodu nadobudnutia veci. Vlastník musí preukázať platný právny dôvod nadobudnutia

vlastníctva. Tretím a posledným predpokladom vydržania je nepretržité uplynutie zákonom stanovenej
doby.

40. Keďže právnym následkom vydržania je nadobudnutie vlastníckeho práva priamo zo zákona (ex
lege), treba pri uplatňovaní inštitútu vydržania rozlišovať jednotlivé obdobia platnosti právnej úpravy a

to obdobie platnosti obyčajového práva na území Slovenska do 31. 12. 1950, ďalej obdobie platnosti
Občianskeho zákonníka 141/1950 Zb. od 1. 1. 1951 do 31. 3. 1964 a obdobie platnosti Občianskeho
zákonníka od 40/1964 Zb. od 1. 4. 1964.

41. Na území Slovenskej republiky do platnosti Občianskeho zákona číslo 141/1950 (ďalej len SOZ ),
boli jediným všeobecne platným prostriedkom preukazujúcim vlastnícke práva k nehnuteľnostiam

pozemkové knihy. Zápis v pozemkovej knihe mal do platnosti SOZ nielen registračný, ale aj
hmotnoprávny charakter, teda dovtedy sa vlastníctvo prevádzalo až keď došlo k zápisu prevodu
vlastníckeho práva do pozemkovej knihy. Účinnosťou zák. č. 141/1950 Zb. však tento význam
pozemkových kníh zanikol a v zmysle § 111 ods.1 sa vlastníctvo prevádzalo už samotnou zmluvou, ak
nebolo dohodnuté inak alebo ak nevyplýva nič iné z osobitných predpisov. Zápis v pozemkovej knihe

už teda podmienkou prevodu vlastníctva nebol a mal len význam deklaratórny a následky vlastníctva
nevznikali dňom, kedy došlo k zápisu v pozemkovej knihe, ale dňom zmeny týkajúcej sa vlastníctva.
Výpisy z pozemkovej knihy preto už nedávali hodnovernú informáciu o stave nehnuteľnosti zapísanej
v tejto knihe, keďže právne zmeny týkajúce sa nehnuteľností, nemali na prevod vlastníctva žiadne
negatívne právne následky.

42.PodľaObčianskehozákonníkač.141/1950Zb.(§115-116)vlastníckeprávoknehnuteľnejvecimohol
nadobudnúť ten, kto ju držal oprávnene a nepretržite po dobu desať rokov. Za oprávneného držiteľa
sa považoval ten, kto so zreteľom na všetky okolností bol dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, a to
po celú vydržaciu dobu.

43. Občiansky zákon z r. 1964 č. 40/1964 Zb. nepoznal ustanovenia o vydržaní. Až v 80-tych rokoch
minulého storočia bolo možné vydržať do osobného užívania vo výmerách ako ustanovoval Občiansky
zákonník (rodinné domy do výmery 800 m2, záhrady do výmery 400 m2). Novelou z r. 1991 došlo
k opusteniu komplikovanej koncepcie nadobúdania vlastníckeho práva k pozemkom vydržaním cez

zriadenieosobnéhoužívaniapozemkovaustanovenie§134zakotviloklasickévydržanieplatnédoteraz,
kde tak isto je vydržacia doba 10 rokov, ako bola ustanovená v Strednom občianskom zákonníku.
Vlastníkom nehnuteľnosti sa počnúc dňom 1.1.1992 stane osoba, ktorá má nehnuteľnosť v oprávnenej
držbe nepretržite po dobu 10 rokov a to aj v prípade, že sa stala oprávneným držiteľom pred 1.1.1992.
Do doby oprávnenej držby pre vydržanie treba započítať aj dobu oprávneným držiteľom pred 1.1.1992.

Do doby oprávnenej držby pre vydržanie treba započítať aj dobu pred týmto dňom.

44. V prejednávanej veci súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že v danom prípade nebola
preukázaná základná podmienka nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním právnymi predchodcami
žalobkyne resp. žalobkyňou, t.j. právny titul vstupu do držby sporných nehnuteľností. Je pravdou, že na

základe Prídelovej listiny zo dňa 24.3.1949 bola právnym predchodcom žalobkyne pridelená parcela č.
1221/5 o výmere približne 1 ha, avšak zo žalobkyňou predložených dôkazov nevyplýva, že by išlo o
totožné pozemkové nehnuteľnosti, aké sú predmetom tohto sporu. Uvedená skutočnosť nie je v tomto
konaníspornou,keďžesamažalobkyňavpodanejžalobekonštatovala,žeidentifikáciaparcelyč.1221/5
(ktorá je predmetom prídelovej listiny zo dňa 24.3.1949), už v súčasnosti nie je možná. Zo strany

žalobkyne nebol produkovaný žiaden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval skutočnosť, že právni
predchodcovia žalobkyne vstúpili do držby predmetných parciel na základe či už skutočného alebo
domnelého právneho titulu (predstieraného alebo neplatného právneho úkonu). Naproti tomu bolo v
konaní, zo stanoviska Okresného úradu, katastrálny odbor, Stará Ľubovňa zo dňa 16.7.2019 - č.l. 50,
zistené že sporné nehnuteľnosti - parcely KN-E 4/100, 3/100, 1502/301 boli evidované v zápisnici č.

17, mpč. 473/a/1 a na mene Gejza Alapi Salamon, ktorého nehnuteľnosti boli na základe nariadenia
čís. 104/45 v znení nar. Č. 64/46 SNR, čd. 2413/47 skonfiškované a parcely 1448/104 a KN-E 1448/106
boli neknihované; pri vyhotovení ROEP bolo zistené, že pozemky sú umiestnené v intraviláne obce a
v zmysle zákona č.180/1995, § 14 ods. 2 v znení neskorších predpisov neknihované pozemky, ktorésa nachádzajú v intraviláne obce, patria do vlastníctva príslušnej obce, na území ktorej sa pozemky
nachádzajú. Teda ani z uvedeného stanoviska Okresného úradu Stará Ľubovňa nevyplýva, že by
vlastnícke právo k sporným parcelám v minulosti svedčilo v prospech právnych predchodcov žalobkyne.

45. Navyše z historického hľadiska je nutné uviesť, že evidencia pozemkov štátom vedenej
evidencii nehnuteľností na našom území bola zavedená po roku 1850, kedy bola vedená evidencia v
pozemkových knihách. Až do roku 1950, teda do nadobudnutia účinnosti tzv. Stredného občianskeho
zákonníka bolo nutné pre nadobudnutie vlastníctva k pozemku dosiahnuť zápis do pozemkovej knihy.

Žalobkyňa tvrdí, že jej právni predchodcovia nadobudli vlastníctvo k pozemkom v roku 1948 resp. v
roku 1949. Skutočnosť, že by mali právni predchodcovia žalobkyne nadobudnúť vlastnícke právo k
sporným pozemkom zápisom do pozemkovej knihy, ktorý mal v danom čase konštitutívny charakter, zo
strany žalobkyne nebola preukázaná a napokon ani tvrdená. Len samotné užívanie nehnuteľností ako
celku nezakladá právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva. Aj keď sporné nehnuteľnosti, ktoré sú
predmetomtohtokonania, boliasúoplotené akojedencelok,spolusnehnuteľnosťami,ktorénadobudla

žalobkyňa od svojej matky darovaním v roku 1969, čo mohlo u žalobkyne vzbudiť odôvodnený
dojem, že predmetom darovania sú aj sporné pozemky, na to aby držbu sporných pozemkov mohol súd
považovať za dobromyseľnú, chýba v danom prípade titul, t.j. právny dôvod nadobudnutia (skutočný
či domnelý) - teda okolnosť svedčiaca o poctivosti tohto nadobúdacieho titulu. Posúdenie toho, či
držiteľ je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec patrí, je nutné posudzovať

nielen zo subjektívnych predstáv držiteľa, ale i z objektívnych hľadísk, viažucich sa k predmetu dôvodu
(titulu), z ktorého sa odvodzuje vznik práva. Dobrá viera je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná
bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Nie je vylúčené, aby k vydržaniu vlastníckeho práva došlo na
základe putatívneho právne titulu (predstieraného či neplatného). Je potrebné však vziať vždy v úvahu,
či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu prejednávaného prípadu po

každom vyžadovať, nemal po vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí.

46. Na základe vyššie uvedených skutočností a úvah dospel súd k záveru, že v prejednávanej veci
nebola preukázaná oprávnená držba právnych predchodcov žalobkyne vo vzťahu k parcelám č. KN-
E 4/100, KN-E 38/100, KN-E 1502/301, KN-E 1448/104 a KN-E 1448/106, keďže žalobkyňa žiadnym

spôsobom nepreukázala, kedy a akým spôsobom mali jej právni predchodcovia nadobudnúť vlastnícke
právo k týmto nehnuteľnostiam. Pokiaľ žalobkyňa v podstate zvýrazňuje len jednu skutočnosť, na
základe ktorej by mal súd jej žalobe vyhovieť, a to dlhodobé užívanie sporných nehnuteľností, k
tomuto súd uvádza, že pokiaľ žalobkyňa resp. jej právni predchodcovia užívali sporné nehnuteľnosti (aj
dlhodobo) bez právneho titulu, išlo o tzv. detenciu, t.j. užívanie cudzej veci a nie o držbu, pri ktorej musí

byť splnená podmienka, že ide o užívanie veci ako vlastnej.

47. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd má za to, že zo strany žalobkyne
nebol predložený žiaden dôkaz, ktorý by osvedčoval to, že držba sporných pozemkov jej právnymi
predchodcami bola oprávnená (právny titul nadobudnutia), a preto ani žalobkyňa nemohla nadobudnúť

vlastnícke právo k sporným parcelám vydržaním, a z toho dôvodu žalobný návrh zamietol.

48. Pre úplnosť súd uvádza, že zamietol návrh právnej zástupkyne žalobkyne na vykonanie dokazovania
výsluchom navrhnutých svedkov, a to z dôvodu hospodárnosti, keďže podľa návrhu žalobkyne uvedení
svedkovia by mali potvrdiť to, že na sporných nehnuteľnostiach dlhodobo hospodárila a na svoje

potreby ich užívala rodina V., avšak v prejednávanej veci uvedená skutočnosť nebola spornou, žalovaná
ju nerozporovala, preto vykonanie tohto dôkazu by bolo nadbytočné a nehospodárne. K uvedenému
súd záverom opätovne poznamenáva, že súčasný užívací stav nebol pre konečné posúdenie prípadu
rozhodujúci, keďže len samotný užívací stav bez ďalšieho (t.j. nadobúdacieho titulu odôvodňujúceho
oprávnenosť prípadnej držby) nemôže postačovať pre vznik vlastníckeho práva.

Trovy konania

49. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

50. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.51. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

52. V prejednávanej veci súd žalobu zamietol, preto v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení
priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni, a to v rozsahu 100 % s tým, že o
výškenáhradytrovkonaniabuderozhodnutépoprávoplatnostitohtorozsudkusamostatnýmuznesením.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia
tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.