Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. október 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/6/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415217748
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Šaligová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4415217748.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Šaligovej a sudkýň

JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Renáty Pátrovičovej v právnej veci žalobcu: KOMUNÁLNA poisťovňa,
a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, proti
žalovanej: R.. O. X., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, XXX XX Q., zastúpenej Mgr. Elenou
Szabóovou, advokátkou so sídlom Hlavné nám. 7, 940 01 Nové Zámky, o zaplatenie sumy 7.293,61
eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k.
18C/404/2015-314 zo dňa 17.05.2019 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti a vo výroku o trovách konania p o t

v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 1.200 eur
v 12 mesačných splátkach po 100 eur pod hrozbou straty výhody splátok s tým, že prvú splátku
zaplatí do konca mesiaca, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť. Vo zvyšku žalobu zamietol a
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd po vykonanom dokazovaní
zistil, že žalovaná zavinila dopravnú nehodu v dôsledku ktorej žalobca vyplatil poškodenému z poistnej

zmluvy č. XXXXXXXXXX, týkajúcej sa havarijného poistenia, poistné plnenie vo výške 7.293,61 eura.
Výška škody na motorovom vozidle a vznik poistnej udalosti neboli medzi stranami sporu sporné.
Právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou prešlo na žalobcu ako poistiteľa podľa §
813 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd znížil náhradu škody podľa § 450 Občianskeho zákonníka,
pričom zohľadnil mechanizmus vzniku škodovej udalosti, následky, ktoré žalovaná utrpela a tiež jej
majetkové, zárobkové a osobné pomery. Uviedol, že žalovaná nespôsobila dopravnú nehodu úmyselne,
a bola „dostatočne potrestaná“ tým, že utrpela závažné poranenia, kvôli ktorým bola hospitalizovaná.

Škoda však vznikla pri dopravnej nehode, ktorú zavinila žalovaná, pričom však zobral do úvahy aj tú
skutočnosť, že žalovaná si mechanizmus vzniku nehody nepamätala. Zohľadnil fakt, že žalovaná sa
v priebehu konania vydala a pribudla jej aj vyživovacia povinnosť voči maloletému dieťaťu. Úhrada
celej žalovanej sumy by bola pre ňu neprimeraná a mohla by jej spôsobiť existenčné problémy. Svoje
rozhodnutie oprel aj o nález Ústavného súdu sp. zn. IV.ÚS 377/2018 zo dňa 31.01.2019, podľa ktorého
má regresná náhrada plniť výchovný a nie likvidačný účel. Skúmal aj výšku sumy vyplatenej titulom
poistenia, pričom konštatoval, že táto sa nebude ďalej zvyšovať a je konečná. Zhodnotil aj majetkové

pomery poškodeného, ktoré sú podľa jeho záverov nadštandardné. Priznanie regresnej náhrady vo
výške cca 50 % z uplatneného nároku súd považoval vzhľadom na výšku sumy vyplatenej z titulu
poistenia žalobcom poškodenému, mechanizmom vzniku škodovej udalosti a osobné, zárobkové a
majetkové pomery žalovanej, za dostatočné. Zároveň mal za to, že bude naplnený odstrašujúci účinokregresu a takto stanovená výška regresnej náhrady nebude pre žalovanú ekonomicky likvidačná. Súd
tak priznal žalobcovi regresnú náhradu vo výške cca 50 % uplatneného nároku a vo zvyšnej časti žalobu
zamietol. Zamietnutie sa týkalo aj úrokov z omeškania, ktoré si žalobca v konaní uplatňoval zo žalovanej

sumy, pretože priznanú regresnú náhradu považoval súd za dostatočné plnenie a každé ďalšie plnenie
v podobe úrokov z omeškania by bolo nad rámec tejto priznanej náhrady. Svoje rozhodnutie vo veci
samej súd oprel o ustanovenie § 450 a § 813 ods. 1, 2. § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka a § 232 ods. 3, 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od
01.07.2016 (ďalej len „CSP“). O trovách konania rozhodol s odkazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP

so záverom, že uplatnenie moderačnej zásady nemožno považovať za neúspech žalobcu.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá žiadala rozsudok zmeniť
a žalobu zamietnuť. Namietala nesprávne právne posúdenie veci, nesprávne skutkové zistenia a
nevykonanie dôkazu. Uviedla, že súdom uplatnenú moderáciu žalovaného nároku považuje za nízku
z dôvodu, že dopravnú nehodu nespôsobila úmyselne, ale z nedbanlivosti, pri nehode sama utrpela

vážne zranenia, na strane poškodeného nedošlo k žiadnej škode na zdraví, so žalobcom riadne
komunikovala ohľadom uplatnenej náhrady, nebola nečinná. Keďže si priebeh nehody nepamätá, mala
sťaženúpozíciuajpriobhajobevpriestupkovomkonaníasprávnyorgánzaložilrozhodnutievýhradnena
tvrdení poškodeného. Ide o okolnosť hodnú osobitného zreteľa, ktorú treba, popri pomeroch samotného
poškodeného a žalobcu zohľadniť pri uplatnení moderačného práva. Ďalej vo svojom odvolaní uviedla,

že regresná náhrada má plniť výchovnú, a nie likvidačnú funkciu. Zaťaženie povinnosťou uhradiť sumu
7.293,61 eura s úrokom z omeškania by vysoko presahovalo rámec výchovnej funkcie a bolo by
neprimeraným ekonomickým zásahom do života mladej rodiny, ktorá je príjmom odkázaná na zárobok
jej manžela vo výške 900 eur mesačne, pri výdavkoch len na bývanie vo výške 240,96 eura mesačne a
splátkach úveru vo výške 379,98 eura mesačne. Jej príjem je tvorený len dávkou sociálneho poistenia a

následne sa výška dávok zníži na zákonnú výšku rodičovského príspevku. Poukázala na skutočnosť, že
žalobca voči svojim poistencom ani pri závažnom porušení poistných podmienok (vedenie vozidla pod
vplyvom alkoholu a pod.) neuplatňuje 100 %-né krátenie poistného plnenia, ale krátenie sa pohybuje v
rozmedzí 30 % až 50 %. Preto nebolo vylúčené, aby obdobný postup žalobca uplatnil aj voči nej už
v rámci predsúdnych rokovaní a netrval na úhrade celej sumy, ktorej sa domáha žalobou. Moderáciu

vo výške 50 % navrhla bez uváženia a za podstatne iných podmienok (bola slobodná, svojím príjmom
disponovala sama). Aktuálne je jej príjem výrazne nižší, a to aj pri zohľadnení príjmu jej manžela a
vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu. Zmena okolností na jej strane by podľa nej mohli byť
dôvodom na uplatnenie moderačného práva súdu vo väčšom rozsahu. Aj súd mal v rámci predbežného
právneho posúdenia za sporné, že všetky položky opravy majú priamy súvis s poškodením vozidla pri

dopravnej nehode, čo namietala aj ona v rámci konania. Súd nevykonal ňou navrhnutý dôkaz ohľadom
pravosti faktúry, ktorá zakladá žalovaný nárok.

3. Žalobca k odvolaniu žalovanej uviedol, že podľa neho súd prvej inštancie aplikoval na posudzovanú
právnu vec moderačné právo v rozpore s princípom spravodlivosti ako aj s princípom zodpovednosti za

škodu, pretože z dokladov, ktoré žalovaná predložila, nevyplývajú dôvody osobitného zreteľa, na ktoré
by mal súd prihliadať pri rozhodovaní o výške náhrady škody. Súdom priznaný rozsah náhrady škody
vo výške 1.200 eur, t. j. len 17% z uplatneného nároku považuje za neprimerane nízky a rozsudkom
vykonané usporiadanie vzťahu medzi ním a žalovanou za nespravodlivé. Odvolanie žalovanej považuje
za nedôvodné, sama žalovaná navrhovala zníženie náhrady škody o 50%. Aktuálna situácia žalovanej

nie je konečná a je možné, že v budúcnosti sa zmení. Žalovaná sa zamestná a bude mať stály príjem.
Domnieva sa, že ani plnenie v plnom rozsahu s prihliadnutím na všetky okolnosti by pre žalovanú
nepredstavovalo v žiadnom prípade prílišnú tvrdosť. Záverom navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a
priznať mu nárok vo výške 7.293,61 eura.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §
380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec v
napadnutej časti bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 385 ods. 1, § 378
ods. 1, § 177 ods. 2 písm. c), § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu
prvej inštancie v časti uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 1.200 eur je vecne správny,

a preto ho v tejto napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Rozsudok v jeho zamietajúcom II.
výroku v dôsledku absencie odvolania žalobcu nadobudol právoplatnosť. Keďže konanie bolo začaté za
účinnostizákonač.99/1963Zb.Občianskehosúdnehoporiadkuvzneníneskoršíchpredpisov(účinného
do 30.06.2016), odvolací súd v konaní postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1,2 prvej vetyCSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti, a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca ako poisťovňa sa žalobou podanou na súd dňa 28.08.2015
domáhal zaplatenia sumy 7.293,61 eura spolu s úrokom z omeškania 5,05 % od 31.12.2014 do
zaplatenia titulom náhrady škody spôsobenej žalovanou poistencovi žalobcu, Q. T. na jeho motorovom
vozidle EČV: V. G. dňa XX.XX.XXXX v Q. tým, že mu ako cyklistka nedala prednosť v jazde. Žalovaná

teda poškodenému zodpovedala za škodu v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Na daný prípad sa vzťahuje
aj ustanovenie § 442 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa uhrádza skutočná škoda a to,
čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak
je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. Poškodenému hradila škodu
poisťovňa v peniazoch, a tak právo na náhradu škody prešlo na poistiteľa, t. j. na žalobcu až do výšky

plnenia, ktoré poistenému poskytol v zmysle § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ako vyplynulo už
z rozhodnutia súdu prvej inštancie č. k. 18C/404/2015-223 zo dňa 17.10.2017, skutočnosti ako vznik
škody, jej výška a zavinenie poistnej udalosti neboli medzi stranami sporné, preto sa súd prvej inštancie
nimi bližšie nezaoberal. Pri posudzovaní nároku žalobcu aplikoval inštitút zníženia náhrady škody podľa
§ 813 ods. 2 a § 450 Občianskeho zákonníka a žalobcovi priznal cca 30 % z požadovaného plnenia, čo

predstavovalo sumu 2.400 eur v 12-ich splátkach po 200 eur.

6. V tejto časti nadobudol rozsudok súdu prvej inštancie právoplatnosť, pretože žalovaná voči
nemu nepodala odvolanie. Odvolanie v zamietajúcej časti však podal žalobca a odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 18C/404/2015-223 zo dňa 17.10.2017 v zamietajúcej časti a vo

výroku o trovách konania uznesením č. k. 12Co/41/2018-259 zo dňa 29.01.2019 zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň mu uložil, aby nanovo posúdil mieru zníženia náhrady škody
zohľadniac všetky okolnosti a osobitosti prípadu, a to aj s ohľadom na žalovanou navrhnutú percentuálnu
mieru zníženia. Rovnako mu uložil zaoberať sa aj požadovanými úrokmi z omeškania nielen zo zvyšnej
istiny, ale aj z istiny 2.400 eur, ktorá bola žalobcovi už právoplatne priznaná.

7. Námietka žalovanej o nevykonaní dôkazu nemôže obstáť z dôvodu, že túto skutočnosť
žalovaná vôbec nenamietala ani pri rozhodnutí súdu prvej inštancie č. k. 18C/404/2015-223 zo
dňa 17.10.2017, a voči tomuto rozsudku vo vyhovujúcej časti, ktorou ju súd zaviazal zaplatiť
2.400 eur, odvolanie ani nepodala. Odvolací súd nezrušil zamietajúcu časť napadnutého rozsudku

z dôvodu nevykonania dôkazu súdom prvej inštancie. Dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia
bolo nedostatočné a nepreskúmateľné zdôvodnenie uplatnenia rozsahu moderačného práva súdom a
chýbajúce zdôvodnenie nepriznania úrokov z omeškania z priznanej sumy.

8. Z obsahu spisu vôbec nevyplýva, že by žalovaná spochybnila výšku škody a navrhla dôkaz

na podporu svojho tvrdenia. Žalovaná v priebehu konania navrhla súdu, aby vyžiadal rovnopis faktúry
č. XXXXXXXXXX od spoločnosti Araver a.s., a aby sa Daňový úrad V. vyjadril, či sa sporná faktúra
nachádza v kontrolnom výkaze DPH za príslušné obdobie (pojednávanie uskutočnené dňa 12.05.2017,
č. l. 174 spisu). Súd prvej inštancie uvedený rovnopis faktúry vyžiadal a zabezpečil aj vyjadrenie
daňového úradu. Na pojednávaní konanom dňa 17.10.2017 žalovaná prostredníctvom svojej právnej

zástupkyne uviedla, že akceptuje vyjadrenie daňového úradu a že zo zaslaného dokladu faktúry zistila,
že táto je čitateľná. Zároveň navrhla, aby „súd aplikoval § 450 Občianskeho zákonníka a náhradu
škody primerane znížil“. Záverom uviedla, že „nemá návrhy na ďalšie dokazovanie“ a že má „za to,
že žaloba je podaná oprávnene“ (č. l. 219-220 spisu). Ani po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie
č. k. 18C/404/2015-223 odvolacím súdom nie je zo spisu zrejmé, že by žalovaná navrhla dôkaz, ktorý

by smeroval k spochybneniu výšky škody. Preto odvolací súd námietku žalovanej o nevykonaní ňou
navrhnutého dôkazu ohľadom pravosti faktúry posúdil ako nedôvodnú.

9. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu konštatoval, že súd prvej inštancie sa vo svojom
rozhodnutí opätovne zaoberal dôvodmi zníženia náhrady škody a zohľadnil jednak osobné, majetkové

a zárobkové možnosti žalovanej a tiež poškodeného. Prihliadol na skutočnosť, že žalovaná nespôsobila
škodu úmyselne, ale z nedbanlivosti, prihliadol aj na zranenia, ktoré pri nehode utrpela. Rovnako zobral
do úvahy, že žalovaná sa vydala a pribudla jej vyživovacia povinnosť voči maloletému dieťaťu a jejpríjem pozostáva z materských dávok. Po zohľadnení vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie
skonštatoval, že moderácia v rozsahu 50 % bude podľa neho plniť výchovnú a nie likvidačnú funkciu.

10. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie o potrebe použitia práva na zníženie
náhrady škody (práva moderácie) podľa § 450 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 813
ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré umožňuje súdu za existencie zákonom stanovených okolností
primerane znížiť náhradu škody aj v prípade poistiteľa, na ktorého prešlo právo na náhradu škody
spôsobenej poistnou udalosťou. V danom prípade boli splnené základné predpoklady, za ktorých možno

pristúpiťkuplatneniuinštitútuzníženianáhradyškody.Škodabolažalovanouspôsobenáznedbanlivosti,
nie úmyselne, súd tiež zohľadnil aj osobné, majetkové a zárobkové pomery osoby, ktorá škodu spôsobila
a majetkové a zárobkové pomery osoby, ktorá bola poškodená. Zohľadnil aj zmenu situácie žalovanej,
ktorá bola v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie na materskej dovolenke. K tomu odvolací súd
dodáva, že moderácia vo výške cca 50 % je vzhľadom na osobitosti daného prípadu žiaduca, nebude
pôsobiť likvidačne a bude plniť aj výchovnú funkciu. Sama žalovaná v odvolaní uviedla, že sumu 2.400

eur žalobcovi už uhradila. V tejto časti nadobudol rozsudok súdu prvej inštancie právoplatnosť dňa
17.10.2017 a žalovaná bola zaviazaná plniť v 12-ich mesačných splátkach, čo znamená, že k splneniu
dlžnej sumy v zmysle rozsudku malo prísť v mesiaci september 2018. Z toho potom vyplýva, že žalovaná
už podstatnú časť svojho dlhu voči žalobcovi mala splniť ešte pred uzatvorením manželstva a mala by
ešte splniť zvyšok záväzku vo výške 1.200 eur v mesačných splátkach po 100 eur.

11. Z textu odvolania vôbec nevyplýva, že by žalovaná plnenie v takejto výške napriek zmenenej
situácii považovala za likvidačné. V odvolaní namietala zaťaženie povinnosťou uhradiť sumu 7.293,61
eura spolu s úrokom z omeškania, čo by podľa nej vysoko presahovalo rámec výchovnej funkcie a
bolo by neprimeraným ekonomickým zásahom do jej rodiny. Súd však žalovanú nezaviazal k plneniu v

takejto výške a už vôbec ju nezaviazal k plneniu úrokov z omeškania. Celkovo súd zaviazal žalovanú k
úhrade sumy 3.600 eur, pričom časť vo výške 2.400 eur už žalovaná uhradila (ako vyplýva z odvolania)
a zostáva jej uhradiť ešte sumu 1.200 eur. Súd tak pristúpil k zníženiu náhrady škody o viac ako 50
% (suma 3.600 eur predstavuje 49,36 % z uplatneného nároku) bez žalobcom požadovaného úroku z
omeškania. Žalovaná v odvolaní síce poukázala na podstatné zníženie jej príjmu, avšak neuviedla jeho

aktuálnu výšku. Pokiaľ však žalovaná bola v čase rozhodnutia súdu na materskej dovolenke, jej príjem
predstavoval výšku 75 % z denného vymeriavacieho základu. Podľa názoru odvolacieho súdu by plnenie
sumy 1.200 eur v splátkach po 100 eur nemalo byť pre žalovanú likvidačné, a to ani po zohľadnení
zmenenej situácie, keďže k jej príjmu, ktorý sa síce znížil, pribudol aj príjem manžela vo výške 900 eur.

12. Samažalovanávodvolaníuviedla,žekráteniepoistnéhoplneniažalobcomsapohybujevrozmedzí
30 % až 50 % a vytýkala mu, že takéto krátenie neuplatnil aj voči nej už v rámci predsúdnych rokovaní
a trval na úhrade celej sumy. Súdom však bola náhrada škody krátená v rovnakej výške cca 50 %, a
preto túto námietku žalovanej považoval odvolací súd za nedôvodnú.

13. K vyjadreniu žalobcu, ktorý navrhol rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť v plnom rozsahu odvolací
súd dodáva, že žalobca voči rozsudku súdu prvej inštancie nepodal odvolanie (konkrétne voči jeho
zamietajúcej časti), táto časť v dôsledku absencie odvolania nadobudla právoplatnosť a preto nebola
predmetom odvolacieho konania.

14. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní
najavo, a vzniknutú situáciu zhodnotil komplexne. S ohľadom na odôvodnenie napadnutého rozsudku
odvolací súd konštatoval, že rozhodnutie súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky podstatné
námietky žalovanej opísané v odvolaní, jeho odôvodnenie zodpovedá požiadavkám upraveným v
ustanovení§220ods.2Civilnéhosporovéhoporiadku,pričomtotorozhodnutieodvolacísúdnezhodnotil

ako arbitrárne, nepresvedčivé a nepreskúmateľné. S ohľadom na to odvolací súd nemohol posúdiť
odvolanie žalovanej ako opodstatnené, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v
napadnutej vyhovujúcej časti a vo výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a v
podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie.

15. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému patrí v celom rozsahu náhrada trov vynaložených
v tomto štádiu konania. Odvolací súd v súlade s ustanovením § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1
CSProzhodol,žežalobcamávočižalovanejnároknanáhradutrovodvolaciehokonania,ovýškektorých
podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdusamostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. K námietke žalovanej k trovám konania odvolací
súd dodáva, že nevyjadrenie sa zástupkyne žalobcu k zásadným otázkam nemá súvis s rozhodnutím
súdu o trovách konania, pri rozhodovaní ktorých súd sleduje pomer úspechu jednotlivých strán sporu.

Žalovaná tiež namietala, že súd mal pri rozhodovaní o trovách konania zohľadniť aj jej postoj k možnej
mimosúdnej dohode. Bližšie však neuviedla, akú dohodu mala na mysli, či bola ochotná dohodu uzavrieť
pred začatím samotného konania alebo v jeho priebehu. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že pred
podaním samotnej žaloby prebehla medzi stranami sporu rozsiahla komunikácia, v ktorej žalovaná
popierala výšku škody na motorovom vozidle. K dohode o výške škody však medzi stranami sporu

nedošlo, a preto sa žalobca rozhodol domáhať svojho nároku podaním žaloby. Žalobca bol v spore
úspešný a žalovaná v konaní nepreukázala, že nárok žalobcu je nedôvodný. K zníženiu náhrady škody
došlo z dôvodu uplatnenia moderačného práva súdom, preto súd správne prijal záver, že žalobca bol v
spore úspešný, a preto mu patrí nárok na náhradu trov konania.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).