Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. máj 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/32/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7620200376
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7620200376.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov

JUDr. Borisa Brondoša a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobkyne M. T., nar. X.X.XXXX, bytom M. XX,
B., zastúpenej JUDr. Silviou Kollárovou, advokátkou so sídlom Štúrova 29, Levoča, proti žalovanej C.
M., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XX, B., zastúpenej JUDr. Františkom Pitoňákom, advokátom so sídlom
Štefánikovo nám. 5, Spišská Nová Ves, o určenie neplatnosti dohody o prevode členských práv a
povinností a určenie, že E. Y. je členom Stavebného bytového družstva Levoča, o odvolaní žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 24. júna 2021, č. k. 5C/3/2020-90

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanej 100 % trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“)
napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a priznal žalovanej proti žalobkyni náhradu trov konania v
rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti dohody o prevode
členských práv a povinností z 26.9.2008 uzavretej medzi E. Y. ako prevádzajúcim a C. M. a jej manželom

G. M. ako nadobúdateľmi - všetko vo vzťahu k bytu č. X na 1. poschodí bytového domu súpisné č.
XXX, vo vchode č. XX na V. ulici v B., zapísaného na LV č. XXXX pre obec, okres a katastrálne
územie B., parc. č. XXXX/X o výmere XXX mX - zastavaná plocha a nádvorie, vrátane podielu na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a na spoluvlastníckom podiele
k pozemku vo výške XXX/XXXXX a tiež určenia, že E. Y. je členom Stavebného bytového družstva
Levoča so všetkými právami a povinnosťami k tomu patriacimi, vrátane nájomného práva k bytu č. X
na 1. poschodí bytového domu súpisné č. XXX, vo vchode č. XX na V. ulici v B., zapísaného na LV č.

XXXX pre obec, okres a katastrálne územie B., parc. č. XXXX/X o výmere XXX mX - zastavaná plocha
a nádvorie, vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve
a na spoluvlastníckom podiele k pozemku vo výške 704/22557. Skutkovým základom takto uplatnených
nárokov bolo v podstatnom tvrdenie žalobkyne, že E. Y., ktorý je jej otcom, mal v čase podpísania
dohody o prevode členských práv a povinností z 26.9.2008 zdravotné problémy, bol diagnostikovaný
ako schizofrenik a mával výpadky pamäte, z ktorého dôvodu ju uzatváral v čase preukázanej duševnej
poruchy, ktorá ho na tento právny úkon robila neschopným, keďže nevedel rozpoznať význam tohto

právneho úkonu, pričom zároveň poukázala na skutočnosť, že jej otec nie je doposiaľ obmedzený v
spôsobilosti na právne úkony.3. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vyšiel zo skutkových tvrdení strán, pričom na takto
ustálený skutkový stav aplikoval ustanovenia § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 137 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba ako „CSP“), z ktorých vyvodil záver o procesnej neprípustnosti

žaloby o určenie neplatnosti dohody o prevode členských práv a povinností zo dňa 26.9.2008 z dôvodu
neexistencie osobitného právneho predpisu umožňujúceho domáhať sa určenia neplatnosti takejto
dohody, ako aj z hľadiska neexistencie naliehavého právneho záujmu žalobkyne na takomto určení,
nakoľko „otázka platnosti či neplatnosti napádanej dohody nemá na jej právne postavenie žiaden vplyv
už len z dôvodu, že žalobkyňa nebola účastníkom tejto dohody a otec žalobkyne, ktorý jej účastníkom

bol, žije“. V tejto súvislosti súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 6.12.2012, sp.zn. 5Cdo
31/2011). Uviedol, že skutočnosť, že žalobkyňa je dcérou E. Y. a možnou dedičkou (spolu s ďalšími
dvomasestrami)nepreukazujejejnaliehavýprávnyzáujemnaurčeníneplatnostipredmetnejdohody,ani
naurčení,žeE.Y.ječlenomStavebnéhobytovéhodružstvaLevočasovšetkýmiprávamiapovinnosťami
k tomu patriacimi, keďže „samotná otázka platnosti Dohody o prevode ČPAP by mohla byť v konaní
riešená iba ako predbežná vo vzťahu k určeniu, či E. Y. patria členské práva a povinnosti k predmetnému

bytu...“, pričom pokiaľ by súd vyhovel druhému nároku, právne postavenie žalobkyne by sa nijako
nezmenilo, keďže členstvo v bytovom družstve by nadobudol opätovne jej otec, ktorý by bol oprávnený
so svojim členstvom a s ním spojenými právami a povinnosťami nakladať. Ďalší relevantný dôvod na
zamietnutie žaloby s poukazom na existenciu núteného spoločenstva vzhliadol súd prvej inštancie v
nedostatku vecnej legitimácie v konaní, keďže v prípade namietania neplatnosti zmluvy (dohody) neboli

stranami sporu, a to buď v pozícii žalobcov alebo žalovaných, všetci účastníci, ktorí túto zmluvu uzavreli
(príp. ich právni nástupcovia) a v prípade určenia, že E. Y. je členom Stavebného bytového družstva
Levoča so všetkými právami a povinnosťami k tomu patriacimi, nebol subjektom konania samotný E. Y..
Napokon rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil s poukazom na ust. § 255 ods.
1 CSP výlučným procesným úspechom žalovanej v spore.

4. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní zopakovala, čoho sa domáha, z akých dôvodov,
zotrvala na svojich tvrdeniach a názore, že má naliehavý právny záujem na požadovanom určení s
tým, že podstatou „predmetu konania je posúdenie duševného stavu E. Y. v čase podpisu napádanej

Dohody o prevode členských práv a povinností“. Nesúhlasila preto so závermi súdu prvej inštancie o
procesnej neprípustnosti takejto určovacej žaloby . Pokiaľ ide o záver súdu prvej inštancie o nedostatku
vecnej legitimácie v konaní, uviedla, že ak by súd prvej inštancie vyčkal na rozhodnutie súdu v konaní
o obmedzení spôsobilosti E. Y. na právne úkony, na základe ktorého by bola ustanovená za jeho
opatrovníka, dokázalo by to jej aktívnu vecnú legitimáciu v spore. Doplnila, že v tejto súvislosti oznámila

svojej sestre, aby vstúpila do konania ako intervenient. Žiadala, aby súd pri rozhodovaní o trovách
konania prihliadol na dôvody umožňujúce nepriznať ich náhradu podľa § 257 C.s.p. Svojimi odvolacími
námietkami poukazujúcimi na to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a vytýkajúcimi nesprávne právne posúdenie veci, žalobkyňa podľa
posúdenia odvolacieho súdu uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. V

odvolaní odvolateľkou formálne citované ďalšie odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d),
e) a g) CSP neboli podopreté konkrétnymi odvolacími námietkami a výhradami, ktoré by poukazovali
na to, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, na inú
vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, na to, že súd prvej inštancie

nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a že zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené, a tak podľa posúdenia odvolacieho súdu neboli tieto ďalšie odvolacie
dôvody odvolateľkou materiálne, a preto ani procesne účinne uplatnené. Odvolací súd v tejto spojitosti
upriamuje pozornosť na záver vyplývajúci z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2019 z

5. novembra 2019, v zmysle ktorého odvolací dôvod nemôže spočívať len na všeobecnom vyjadrení
nespokojnosti s rozhodnutím bez bližšej špecifikácie vytýkaných nesprávností v kontexte konkrétnych
okolností prípadu. Napokon odvolací súd pre úplnosť poznamenáva, že v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p.
na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, musí prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch
uplatnené. Naproti tomu, vo vzťahu k ostatným odvolacím dôvodom, je odvolací súd podľa ust. § 380

ods. 1 C.s.p. viazaný ich vymedzením v odvolaní, a preto na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré
by mohli byť v súlade s ust. § 365 C.s.p. dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom
rozhodnutí o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil (por. Števček, M., Ficová, S.,Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.
Praha: C.H.Beck, 2016, 1269s).

5. Žalovaná sa vo vyjadrení k odvolaniu stotožnila so spôsobom právneho posúdenia veci súdom prvej
inštancie. Súhlasila s postupom prvoinštančného súdu, ktorý sa v prvom rade zaoberal procesnými
podmienkami konania a to vecnou legitimáciou a prípustnosťou žaloby za existencie osobitného
právneho predpisu ako aj existencie naliehavého právneho záujmu, po splnení ktorých sa mohol
zaoberať samotným meritom veci. Uviedla, že z petitu žaloby nevyplýva, že by sa žalobkyňa domáhala

určenia, či tu právo je alebo nie je, ale sa domáha určenia neplatnosti dohody o prevode členských práv
podľa § 137 písm. d) C.s.p., pričom nepomenovala žiadny osobitný právny predpis, ktorý by pripúšťal
takúto žalobu. Súhlasila s tým, že zo strany žalobkyne ide o nesprávne označenie okruhu strán sporu,
ktorý nedostatok súd neodstraňuje z úradnej povinnosti.

6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané

včas (§ 362 C.s.p.), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je
prípustné(§§355až358C.s.p.), beznariadeniapojednávania(§385ods.1acontrarioC.s.p.),vrozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p. a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods.
1 písm. f) a h) C.s.p. a dospel k záveru, že nie je (odvolanie) dôvodné. Tento rozsudok bol verejne
vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 1.6.2022 po predchádzajúcom oznámení miesta a času

tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu, pri zachovaní lehoty
podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p.

7. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto v súlade
s ust. § 387 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení ťažiskovo konštatuje, že dôvody, na ktorých podľa odôvodnenia

napadnutého rozsudku spočíva rozhodnutie súdu prvej inštancie, považuje za vecne správne (§ 387
ods. 1 C.s.p.) a tiež úplné z hľadiska všetkých kľúčových otázok nastolených v priebehu konania pred
súdom prvej inštancie oboma procesnými stranami (§ 387 ods. 3 veta prvá C.s.p.).

8. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového

stavu veci spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvej
inštancie je nesprávne, to znamená musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po
právnej stránke a ktoré je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého

zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust.
§ 191 CSP, a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne

sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický
rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo, ktoré vyšli
najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo,
keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z
ust. § 191 C.s.p..

9.Rozsudkusúduprvejinštancienemožnovzhľadomnadôvodzamietnutiažalobyvytknúťnedostatočné
zistenieskutkovéhostavu,anito,žebysúdvzaldoúvahyskutočnosti,ktorézvykonanýchdôkazovalebo
prednesov sporových strán nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že

by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ust. § 192, § 193, § 194, § 205 C.s.p., alebo že by súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súdu
prvej inštancie v tomto smere nie je možné vytknúť žiadne pochybenie, a preto nie je ani dôvod na
polemizovanie s jeho skutkovými závermi.

10. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, to znamená vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii právana zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnym predpisov ide vtedy, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu

pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

11. Súd prvej inštancie na zistený skutkový stav použil správny predpis, správne ho aj vyložil a aplikoval,
to znamená, z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní žalobkyne. Odvolací

súd na skutkové zistenia a právne normy, ktoré použil súd prvej inštancie odkazuje, rovnako ako i na
správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce dôvody napadnutého rozsudku vo veci samej, s ktorými
sa v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.), a preto len na zdôraznenie jeho správnosti a k
odvolacím námietkam žalobkyne odvolací súd dodáva nasledovné:

12. Žalobkyňa svojimi odvolacími námietkami ťažiskovo nastolila predmetom odvolacieho prieskumu

správnosť posúdenia otázky procesnej prípustnosti určovacej žaloby z hľadiska preukázania jej
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a vecnej legitimácie. Jej odlišné nazeranie na
uvedenéotázkyjevystavanénapresvedčení,žeE.Y.podpisovalpredmetnúdohoduvčasepreukázanej
duševnej poruchy, ktorá ho robila na tento úkon neschopným, čím preukázala svoj naliehavý právny
záujem na určení neplatnosti tejto dohody, ako aj na určení, že E. Y. je členom Stavebného bytového

družstva B., resp. že úspech v „spore“ o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony jej otca E. Y., ak
by ju súd ustanovil za jeho opatrovníčku, by „dokázal jej vecnú aktívnu legitimáciu v spore“. Táto jej
predstava, ale nie je správna.

13. Súd prvej inštancie sa dostatočne a presvedčivo vysporiadal s týmito tvrdeniami žalobkyne a

tiež zrozumiteľným, presvedčivým a dostatočne odôvodneným spôsobom formuloval svoje závery o
procesnej neprípustnosti určovacej žaloby a nedostatku vecnej legitimácie. Odvolací súd na tieto závery,
ktoré majú logickú postupnosť, poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.

14. Novú právnu úpravu procesnej prípustnosti žalôb podľa ust. § 137 v Civilnom sporovom poriadku

je potrebné v zmysle § 470 ods. 1 C.s.p. aplikovať aj na konania začaté a neskončené predo dňom
nadobudnutia účinnosti C.s.p., ak nie je v C.s.p. uvedené inak (napr. v § 470 ods. 2 C.s.p.). Oproti
pôvodnej právnej úprave v OSP Civilný sporový poriadok rozlišuje žaloby na určenie práva (§ 137 písm.
c/ C.s.p.) a žaloby na určenie právnej skutočnosti (§ 137 písm. d/ C.s.p.). U žalôb na určenie práva
nová právna úprava zotrvala na preukázaní naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení

(s výnimkou, ak tento naliehavý záujem vyplýva z osobitného predpisu). U žalôb na určenie právnej
skutočnosti podmienila nová právna úprava ich prípustnosť iba za predpokladu, že požadované určenie
právnej skutočnosti vyplýva z osobitného predpisu. Podľa novej právnej úpravy nie je možné žalovať
neplatnosť právnych úkonov, ak to nevyplýva z osobitného predpisu (porovnaj uznesenie Najvyššieho
súdu SR zo 14. apríla 2021, sp. zn. 9Cdo/7/2021).

15. Zmluvy a iné právne úkony (napr. odstúpenie od zmluvy, skončenie pracovného pomeru výpoveďou
a pod.), ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 OZ). Určenie
existencie právnej skutočnosti (napr. že právny úkon je neplatný) odporuje vo svojej podstate zásade,
že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo

v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Preto napr. výrok rozsudku, že kúpna
zmluva je neplatná, nemá výpovednú hodnotu, či je v čase jeho vyhlásenia vlastníkom veci žalobca,
alebo niekto iný. Z opísaných dôvodov nová právna úprava zakotvená v Civilnom sporovom poriadku
pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že jej prípustnosť vyplýva z právneho
predpisu (najmä z hmotného práva). Napr. ak bol zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností

na kupujúceho vykonaný na základe neplatnej zmluvy, predávajúci môže žalovať kupujúceho, že je
vlastníkom nehnuteľnosti (žaloba na určenie práva). Predávajúci nemá k dispozícii žalobu o určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy (takáto žaloba z osobitného právneho predpisu nevyplýva). Zákonodarca
uviedol, že jeho záujmom bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti,
resp. platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú

sa účelu žaloby určovacej. Ako zákonodarca ďalej v dôvodovej správe uvádza, medzi osobitné predpisy
podľa písmena d) patria napríklad Zákonník práce, zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a
tiež ustanovenie § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov, podľa ktorého sa od 1. januára 2018 spotrebiteľ môže pred súdom domáhaťurčenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti
poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou [por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová,
S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, str.

493 - 510].

16. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, keďže žalobkyňa v žalobe, ktorou sa domáhala
určenia neplatnosti dohody neuviedla príslušný osobitný právny predpis, z ktorého by prípustnosť takejto
určovacej žaloby vyplývala, že takáto žaloba nemá oporu v zákone (§ 137 písm. d/ C.s.p.). Odvolací súd

dopĺňa, že v konaní o určení právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d/ C.s.p. žalobca nemá povinnosť
preukazovať naliehavý právny záujem na určení (ne)existencie práva. V takom prípade žalobca nemá
ani povinnosť uviesť v žalobe tvrdenia, že naliehavý právny záujem je daný. Právny záujem na určení
práva vyplýva totiž z právneho predpisu, ktorý určitú osobu oprávňuje alebo jej ukladá podať bližšie
špecifikovanú určovaciu žalobu. Oprávnenie podať takúto určovaciu žalobu zakladá nevyvrátiteľnú
domnienku, že právny záujem žalobcu je daný [por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová,

S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, str.
493 - 510].

17. Odvolací súd vzhľadom na dôvod zamietnutia žaloby o určenie neplatnosti predmetnej dohody
(neexistencia osobitného právneho predpisu, z ktorého vyplýva prípustnosť žalobného návrhu na

určenie právnej skutočnosti) konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak sa nezaoberal
meritom veci (otázkou ne/platnosti dohody z dôvodu duševnej poruchy prevodcu) a žalobu už len
z tohto dôvodu v tejto časti zamietol. Je preto nenáležitá odvolacia argumentácia žalobkyne, ktorá
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti tejto dohody viaže na preukázanie existencie duševnej
poruchy prevodcu v čase uzatvorenia predmetnej dohody, ktorá skutočnosť by mohla byť ustálená len

po vykonanom dokazovaní vo veci samej.

18. Správny je aj záver prvoinštančného súdu, že samotná otázka platnosti predmetnej dohody, by
mohla byť v konaní riešená iba ako predbežná vo vzťahu k určeniu, či E. Y. je nositeľom členských
práv a povinností k predmetnému bytu, t.j. vo vzťahu k druhému žalobnému návrhu. Podľa záverov

ustálenej právnej praxe určovacia žaloba má povahu preventívnu a jej účelom je poskytnutie ochrany
právnemu postaveniu žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva, teda vtedy,
keď sa nemožno domáhať ochrany žalobou na plnenie. Medzi účastníkmi musí existovať aktuálny stav
objektívnej neistoty, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno odstrániť
iným právnym prostriedkom. Určovacia žaloba by tiež mala byť zárukou odvrátenia budúcich sporov

účastníkov. Naliehavý právny záujem nie je daný ani v prípade žaloby na určenie neplatnosti právneho
úkonu, ak otázka jeho platnosti má povahu otázky prejudiciálnej vo vzťahu k inej právnej otázke.

19. Pokiaľ ide o záver o nedostatku vecnej legitimácie, odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že
žalobe o určenie platnosti nebo neplatnosti zmluvy môže byť vyhovené, len ak sa konania zúčastnia

(na strane žalobcu alebo žalovaného) všetci účastníci zmluvy, ktorí ju uzavreli, prípadne ich právni
nástupcovia, čo v preskúmavanej veci nebolo splnené (porov. rozsudok býv. Najvyššieho súdu ČSR
z 29. 2. 1988, sp. zn. 3 Cz 61/87, uverejnený pod č. 36 Bulletinu Najvyššieho súdu ČR, ročník 1988,
tiež uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30 Cdo 246/2005 z 19. apríla 2005). Pretože všetci
účastníci predmetnej dohody sa nestali subjektami (stranami) tohto konania, nemôže byť - okrem vyššie

uvedených dôvodov - aj preto žalobe v tejto časti vyhovené, ako prvoinštančný súd správne dôvodil.

20. Vo vzťahu k žalobnému návrhu na určenie, že E. Y. je členom Stavebného bytového družstva
Levoča so všetkými právami a povinnosťami k tomu patriacimi, odvolací súd konštatuje, že ak sa
žalobkyňa domáha určenia existencie práva niekoho, kto nie je stranou konania, ide o nedostatok

vecnej legitimácie, ktorý nemohol by odstránený tým (ako argumentuje v odvolaní žalobkyňa), že by
súd rozhodujúci o osobnom stave E. Y. ustanovil žalobkyňu za jeho opatrovníka. Absencia spôsobilosti
fyzickejosobysamostatnekonaťpredsúdomspôsobenározhodnutímsúduoobmedzeníspôsobilostina
právne úkony totiž neznamená, že opatrovník, ktorý zastupuje takúto fyzickú osobu, sa svojim vstupom
do konania stáva stranou sporu. Je len zástupcom fyzickej osoby (strany sporu) v rozsahu, v akom

strana nie je spôsobilá pred súdom samostatne konať.

21. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu,
o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola protinemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný,
závisí od posúdenia, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený
nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva

a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v
občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť
účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie
je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-

právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia (práva), o ktoré v
konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je
nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom povinnosti, o ktorú v konaní ide (pozri
rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 192/2004).

22. Žalobkyňa podaným odvolaním napadla aj výrok rozsudku o trovách konania s návrhom, aby ho

odvolací súd zmenil tak, že stranám náhradu trov konania neprizná, a to z dôvodov hodných osobitného
zreteľa, keďže „nemá dostatok finančných prostriedkov, je na materskej dovolenke a bol jej určený
advokát cez Centrum právnej pomoci“.

23. Podľa ust. § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

24. Citované ustanovenie zákona umožňuje súdu nepriznať nárok na náhradu trov konania strane sporu,
ktorej inak tento nárok patrí. Aplikácia citovaného ustanovenia zákona pri rozhodovaní o náhrade trov
konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú kumulatívne splnené dve podmienky: jedná sa o

dôvody hodné osobitného zreteľa a ide o výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani
výnimočné okolnosti pritom zákon bližšie nedefinuje, ale výklad ponecháva na súdnu prax. K dôvodom
hodným osobitného zreteľa možno však zahrnúť neprimeranú tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a
priebehu sporu, povahu a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, zložitosť
prípadovvýkladumedzinárodnejzmluvy,osobitnépomerystranysporu,činízkypríjem(por.Števček,M.,

Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok.
Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1540s, str. 942).

25.Žalobkyňavidídôvodaplikovateľnostiust.§257CSPnarozhodnutieotrováchkonaniaibavosvojich
pomeroch (osobných, zárobkových a majetkových).

26.Odvolacísúdkonštatuje,želensamotnétvrdeniežalobkyneojejnepriaznivýchsociálnychpomeroch
bez ďalšieho kritériá výnimočnosti a mimoriadnosti, naplnenie ktorých je pre použitie moderačného
oprávnenia pri rozhodovaní o trovách konania nevyhnutne potrebné, rozhodne nenapĺňa. Odvolací súd
v tejto súvislosti poukazuje na výstižný záver, formulovaný Ústavným súdom Českej republiky v náleze

sp. zn. I.ÚS 2862/07 zo dňa 5.11.2008, v zmysle ktorého ust. § 150 O.s.p. (pozn. odvolacieho súdu:
obdobne § 257 C.s.p.) neslúži na zmierňovanie majetkových rozdielov medzi procesnými stranami,
ale na riešenie situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne hájil svoje porušené alebo
ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, obdŕžal náhradu nákladov, ktoré pri tejto činnosti
účelne vynaložil. Z tohto pohľadu k stavu nepriaznivej sociálnej situácie strany, ktorá v súdnej praxi

nie je nijak ojedinelá a už vôbec nie výnimočná, musí pristúpiť aj iná okolnosť, ktorá či už sama alebo
v spojení so sociálnou situáciou navodí taký mimoriadny stav, kedy by bolo nespravodlivé, aby strana,
ktorá neúspešne uplatňovala alebo bránila právo, musela nahradiť trovy protistrane, alebo, ako už bolo
zmienené, aby za daných okolností úspešná strana obdŕžala náhradu vynaložených nákladov konania.
Nepriaznivá sociálna situácia sama o sebe nepredstavuje univerzálny ani automaticky uplatniteľný

dôvod pre nepriznanie náhrady trov konania nielen čo do výnimočnosti, ale ani čo do spravodlivého
usporiadania pomerov. Akiste totiž len nemajetnosť žalobcu nebude dôvodom pre nepriznanie náhrady
trov konania úspešnému žalovanému v prípade, ak si takýto stav žalobca privodil úmyselne alebo
neospravedlniteľnou nedbanlivosťou a zrejme nie je potrebné bližšie zdôvodňovať ani postoj, že takýto
ohľad by nebolo spravodlivé brať ani na šikanózne žaloby či bezhlavo uplatňované nároky, či už z

hľadiska obsahu žaloby alebo žalovaných subjektov. Z toho teda vyplýva, že samotná skutočnosť
nepriaznivej sociálnej situácie, pokiaľ by ju žalobca aj preukázal, pre záver o aplikovateľnosti ust. § 257
C.s.p. na rozhodnutie o trovách konania, nepostačuje. Je nevyhnutne potrebné poznať tiež ďalšie fakty
týkajúce sa osobných, zárobkových a majetkových pomerov strany, dôvodov, pre ktoré sa v tvrdenejsociálnej situácii ocitla a aj širšie okolnosti prípadu, v rozsahu nevyhnutnom pre záver o mimoriadnosti
posudzovanej veci a aj pre vylúčenie prvkov účelovosti, zjavného zneužívania práv alebo zrejmej
procesnej nezodpovednosti. Takéto skutočnosti ale žalobkyňa v konaní ani len netvrdila. Odvolaciemu

súdu sa žiada pre úplnosť poznamenať, že žalobkyňa sa i v odvolacom konaní obmedzila len na
strohé konštatovanie svojho nepriaznivého sociálneho statusu, bez toho, aby svoje pomery (osobné,
zárobkové a majetkové) konkretizovala a zdokladovala. Zároveň ani v odvolacom konaní neuviedla takú
skutočnosť, vo svetle ktorej by priznanie náhrady trov konania úspešnej žalovanej bolo nespravodlivé.

27. Riadiac sa týmito úvahami odvolací súd dospel k záveru, že právo na náhradu trov konania v
danom prípade vzniklo strane žalovanej a že v okolnostiach prípadu dôvody opodstatňujúce dosiahnutie
spravodlivého a morálneho usporiadania procesného vzťahu strán výnimočnou moderáciou nároku na
náhradu trov konania podľa ust. § 257 C.s.p. nie sú dané.

28. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody podľa ust. §

365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. v prejednávanej veci neboli preukázané a odvolanie podané žalobkyňou
nie je dôvodné, a preto napadnutý rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby, ako aj v súvisiacom výroku o
trovách prvoinštančného konania, ktorý má základ v plnom procesnom úspechu žalovanej v spore, ako
vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.

29. Podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

30. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

31. V odvolacom konaní mala žalovaná plný procesný úspech, a preto jej v súlade s citovanými
zákonnými ustanoveniami vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalobkyni, ktorá bola v konaní
neúspešná. Na tomto základe odvolací súd priznal žalovanej nárok náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 355 C.s.p.).
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšujesumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v

ktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§424C.s.p.).Dovolaniesapodávavlehotedvochmesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na
príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných

náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak
je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)

dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem
skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.)