Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. október 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/112/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615201454
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patricia Skotnická

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1615201454.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patricie Skotnickej a sudcov

JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Alexandry Hanusovej v spore žalobcu: L. X. U., H..U.., N.: XX XXX
XXX, V. XX, Ž., proti žalovanej: B. U., G. XX, T., o zaplatenie 1.955,12 eura s príslušenstvom, na
odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 09.03.2021, č.k. 5C/292/2015-55, v
spojení s uznesením zo dňa 02.07.2021, č.k. 5C/292/2015-68, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s uznesením zo dňa 02.07.2021, č. k.
5C/292/2015-68, v napadnutej časti zamietajúceho výroku m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť
žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z istiny 1.955,12 eura a z úroku v sume 92,57 eura

od 15.01.2015 do zaplatenia.

Žalobcovi priznáva proti žalovanej plný nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 09.03.2021, č.k. 5C/292/2015-55, v spojení s uznesením zo
dňa 02.07.2021, č.k. 5C/292/2015-68, uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 1.955,12 eura,
nezaplatené úroky v sume 92,57 eura spolu s 12,90 % ročným zmluvným úrokom zo sumy 1.955,12
eura od 15.01.2015 do zaplatenia, najneskôr do 22.04.2024 a úrok vo výške 5 % ročne z istiny 1.955,12
eura a z nezaplatených úrokov v sume 92,58 eura odo dňa 15.01.2015 do zaplatenia, najneskôr však

do 22.04.2024, ďalej nezaplatené poplatky v sume 61,46 eura a nezaplatený úrok z omeškania v sume
0,98 eura, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), vo zvyšku žalobu zamietol (výrok
II.) a žalobcovi priznal voči žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne v
samostatnom uznesení po právoplatnosti rozsudku (výrok III.).

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 18.02.2015 domáhal voči
žalovanej zaplatenia sumy a) 1.955,12 eura spolu s úrokom vo výške 12,90 % ročne z nezaplatenej istiny

od 15.01.2015 do zaplatenia, b) nezaplatených úrokov v sume 92,58 eura, c) nezaplatených úrokov
z omeškania v sume 0,98 eura, d) nezaplatených poplatkov v sume 61,46 eura, ako aj zaplatenia e)
úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny a nezaplatených úrokov od 15.01.2015 do
zaplatenia. Dôvodil, že so žalovanou uzatvoril dňa 07.05.2014 úverovú zmluvu č. 123047, na základe
ktorej jej poskytol peňažné prostriedky v sume 2.000 eur, ktoré sa žalovaná zaviazala splácať spolu
s úrokmi v pravidelných mesačných anuitných splátkach a zároveň celý úver splatiť najneskôr do
22.04.2024. Keďže žalovaná po vyčerpaní poskytnutého úveru porušila zmluvné povinnosti, vyzval ju

žalobca listom zo dňa 23.12.2014 na predčasné splatenie poskytnutého úveru v lehote do 14.01.2015.
Žalovaná však pohľadávku žalobcu k uvedenému dátumu nezaplatila, pričom táto ku dňu podania žaloby
predstavovala sumu spolu 2.110,13 eura; pohľadávka žalobcu pozostávala z nezaplatenej istiny úveru
v sume 1.955,12 eura, úrokov do predčasného zosplatnenia v sume 92,57 eura, úroku z omeškania vsume 0,98 eura, poplatkov za upomienky a výzvu na predčasné splatenie úveru v sume 61,46 eura.
Žalobca žiadal i o priznanie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 1.955,12 eura
a nezaplatených úrokov v sume 92,57 eura od 15.01.2015 do zaplatenia.

3. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie a ustálil, že strany sporu uzatvorili dňa 07.05.2014
úverovú zmluvu, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej bezúčelový úver v sume 2.000 eur, ktorý
sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach v sume á 29,80 eura,
s termínom splatnosti prvej anuitnej splátky dňa 20.05.2014 a splatnosťou úveru dňom 22.04.2024.

Počet anuitných splátok bol 120 a periodicita a termín splatnosti anuitnej splátky mesačne, v 20. deň
kalendárneho mesiaca. Strany sa dohodli na fixnom úroku vo výške 12,90 % p. a., RPMN v hodnote
15,41 % a priemernej RPMN ku dňu podpisu úverovej zmluvy v hodnote 18,87 %; celková čiastka,
ktorú žalovaná mala zaplatiť, predstavovala sumu 3.676 eura. Podľa prehľadu splácania úveru do
predčasného zosplatnenia žalovaná ku dňu 22.09.2014 nezaplatila 1/ istinu 1.955,12 eura, 2/ úroky v
sume 92,67 eura, ktoré bola povinná platiť v rámci anuitných splátok pri dohodnutej úrokovej sadzbe vo

výške12,90%ročne,a3/vyčíslenýúrokzomeškaniavsume0,98eura.Žalobcavyzvalžalovanúvýzvou
zo dňa 23.12.2014 na predčasné splatenie úveru, ktoré nastalo dňom 14.01.2015. Po predčasnom
zosplatnení úveru a podaní žaloby žalovaná nevykonala žiadnu úhradu.

4. Súd prvej inštancie aplikáciou ustanovení § 497, § 499, § 502 ods. 1 a § 369 ods. 1 zákona č. 513/1991

Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), § 1 ods. 2, § 2 písm. a), písm. b), § 9 ods. 1,
ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“), § 3 ods. 1, § 52 ods. 1 až ods. 4, § 53 ods.1, § 54 ods.
1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) dospel k záveru,
že žalobe možno vyhovieť v časti uplatnenej istiny 1.955,12 eura a čiastočne i v časti jej príslušenstva.

Vychádzal pritom z toho, že žalobca poskytol žalovanej úver v dohodnutej sume na základe úverovej
zmluvy, ktorú vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú, nakoľko ju uzatvoril žalobca ako banka - právnická
osoba, ponúkajúca okrem iného i službu poskytovania úverov, so žalovanou ako fyzickou osobou, t.j.
spotrebiteľom. Žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru ku dňu 14.01.2015, pričom k uvedenému dátumu
evidoval voči žalovanej pohľadávku v sume 1.955,12 eura. Uvedený nárok žalobcu vyhodnotil konajúci

súd za oprávnený, a to spolu s vyčísleným zmluvným úrokom do zosplatnenia úveru v sume 92,57 eura a
vyčísleným úrokom z omeškania v sume 0,98 eura; za dôvodný vyhodnotil i nárok žalobcu na zaplatenie
poplatkov v sume 61,46 eura, ktorý vyplýval z úverovej zmluvy, resp. zo Všeobecných obchodných
podmienok.

5. Pokiaľ išlo o zmluvný úrok vo výške 12,90 % ročne z nezaplatenej istiny po vyhlásení predčasnej
splatnosti úveru, t.j. od 15.01.2015 do zaplatenia, konajúci súd uviedol, že bol viazaný právnym
názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý ustálil, že zo žiadneho ustanovenia Obchodného
zákonníka, Občianskeho zákonníka a ani zákona č. 129/2010 Z.z. nevyplýva zákaz dohody účastníkov
úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do úplného splatenia úveru. Uvedené právne

predpisy napokon ani nemodifikujú trvanie záväzku platiť úrok, ani jeho výšku, v prípade omeškania
dlžníka s platením úveru, a to tak v prospech dlžníka, ako ani v prospech veriteľa. S poukazom na
ustanovenia§497a§502Obchodnéhozákonníka,akoajna§9ods.2písm.d)zákonač.129/2010Z.z.,
potom v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi patrí úrok z istiny vo výške, akú by pri
riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí. Dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí

za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie, to znamená, že jej výška musí byť stanovená v čase
uzatvorenia úverovej zmluvy tak, aby dlžník presne vedel, koľko bude povinný za poskytnuté peniaze
veriteľovi zaplatiť. Dojednanie, ktorým by sa dlžník - spotrebiteľ zaviazal platiť dohodnuté úroky až do
úplného zaplatenia istiny po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, by spôsobilo značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a porušovalo by ustanovenie § 53

ods. 1 Občianskeho zákonníka. Aplikovaním vyššie uvedeného, t. j. že v prípade vyhlásenia predčasnej
splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník
zaplatil ako cenu peňazí, dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobcovi v pozícii veriteľa treba priznať
zmluvný úrok vo výške 12,90 % ročne z dlžnej istiny do 22.04.2024, ako dátumu konečnej splatnosti
úveru v zmysle úverovej zmluvy; vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

6. Konajúci súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny a
nezaplatených úrokov od 15.01.2015 do zaplatenia, najneskôr však do 22.04.2024, dôvodiac, že išloo dohodnutý úrok z omeškania z nesplatenej anuitnej splátky v súlade s § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka; vo zvyšnej časti uplatneného úroku z omeškania súd prvej inštancie žalobu zamietol.

7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech
(vychádzajúc z uplatnenej istiny), priznal voči žalovanej nárok na plnú náhradu trov konania.

8. Proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobu týkajúcu sa úroku z omeškania po uplynutí

doby splatnosti úveru zamietol, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. Mal za to, že v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako i
bodu 4.1 a 4.3 úverovej zmluvy mu vznikol nárok na úrok z omeškania nielen do konečnej splatnosti
úveru (t.j. do 22.04.2024), ale až do doby úplného zaplatenia vyčíslenej istiny a vyčísleného úroku. Úrok
z omeškania slúži totiž ako sankcia za porušenie povinnosti vyplývajúcej z úverovej zmluvy, a preto v
situácii, keď žalovaná nezaplatila svoj dlh ani po splatnosti úveru, nevidel dôvod, prečo by i za obdobie

po uplynutí tejto doby nemala byť sankcionovaná úrokom z omeškania, a to až do reálneho zaplatenia
dlžnejsumy.Obmedzenienárokunaúrokyzomeškaniaibadodobykonečnejsplatnostiúverunevyplýva
z ustanovení zákona upravujúcich nárok veriteľa na úrok z omeškania, pričom tento mu nebol zrejmý ani
z odôvodnenia napadnutého rozsudku; v ňom sa konajúci súd vyjadroval len k rozhodnutiu Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky ohľadne zmluvného úroku, ktorý však nebolo možné aplikovať i vo vzťahu k

úroku z omeškania. Žalobca preto považoval rozhodnutie konajúceho súdu v tejto zamietajúcej časti, i
s poukazom na vybrané rozhodnutia odvolacích súdov, za nepreskúmateľné. Žalobca dal konajúcemu
súdu zároveň do pozornosti zrejmú chybu v písaní, keď mu priznal ročný zmluvný úrok vo výške 12,90
% zo sumy 1.955,12 eura a zo sumy 92,57 eura od 15.01.2015 do zaplatenia, najneskôr do 22.04.2024,
ktorý si z vyčíslenej sumy zmluvných úrokov v žalobe neuplatnil.

9. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

10. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal rozsudok
súdu prvej inštancie v spojení s uznesením zo dňa 02.07.2021, č.k. 5C/292/2015-67, v napadnutej časti

zamietajúceho výroku, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 C.s.p. a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383
C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa
27.10.2022 (§ 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.).

11. Predmetom odvolacieho prieskumu sa s ohľadom na rozsah podaného odvolania stala len tá časť
výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým konajúci súd zamietol žalobcom požadovaný úrok z
omeškania z nezaplatenej istiny 1.955,12 eura a zmluvných úrokov v sume 92,57 eura (súd prvej
inštancie uviedol nesprávne 92,58 eura - pozn. odvolacieho súdu) až do zaplatenia, keď tento nárok
ohraničil obdobím do 22.04.2024. I keď súd prvej inštancie uviedol dôvody, pre ktoré vyhodnotil tento

nárok za dôvodný v priznanej časti (t.j. do 22.04.2024) a tým, za nedôvodný za obdobie po tomto
dátume, len strohým poukazom na ustanovenie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorá okolnosť
by mohla spôsobiť nepreskúmateľnosť odôvodnenia jeho rozhodnutia v tejto časti, odvolací súd bol
toho názoru, že môže uskutočniť nápravu tejto vady v odvolacom konaní, nakoľko išlo len o právne
posúdenie trvania omeškania vo väzbe na nárok na zaplatenie úroku z omeškania. Odvolací súd pritom

udáva, že tak ustanovenie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ako i korešpondujúce ustanovenie
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v spojení s § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka) oprávňuje
veriteľa žiadať od dlžníka, ktorý je v omeškaní s plnením peňažného záväzku, úrok z omeškania, a to
zo sumy jeho splatného záväzku. Úroky z omeškania predstavujú paušalizovanú náhradu škody, ktorá
veriteľovi vzniká tým, že po dobu omeškania nemohol zhodnotiť istinu dlhu, pričom majú vo vzťahu k

dlhu akcesorický charakter; v dôsledku omeškania dlžníka preto nevzniká medzi účastníkmi nový (ďalší)
záväzkový právny vzťah. Právo veriteľa na zaplatenie úrokov z omeškania nastáva v momente, kedy
nastala splatnosť peňažného dlhu, pričom toto právo trvá až do zániku dlhu splnením, príp. iným zo
spôsobov zániku záväzku.

12. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, keď žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru ku dňu 14.01.2015
(ktorá okolnosť nebola v konaní sporná), pričom žalovaná sa dostala počnúc nasledujúcim dňom, t.j. od
15.01.2015 do omeškania so splnením svojho splatného záväzku, pozostávajúceho z vyčíslenej sumy
istiny a vyčísleného zmluvného úroku, žalobcovi ako veriteľovi prináležal i ním v žalobe požadovaný úrokz omeškania z nezaplatenej sumy až do jej úplného zaplatenia žalovanou, a teda neviazaný na termín
splatnosti úveru uvedený v úverovej zmluve. V dôsledku tohto záveru preto odvolací súd podľa § 388
C.s.p. zmenil napadnutú časť zamietajúceho výroku rozsudku súdu prvej inštancie v spojení s opravným

uznesením tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania v ním požadovanej
výške 5 % ročne z istiny v sume 1.955,12 eura a úroku v sume 92,57 eura od 15.01.2015 do zaplatenia.
K uvedenému pritom dodáva, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi úrok z omeškania tak zo sumy
vyčíslenej istiny, ako i vyčísleného úroku, ktorú však uviedol v nesprávnej sume 92,58 eura, keď správne
mala táto znieť na sumu 92,57 eura. Vzhľadom na to, že odvolací súd pristúpil k zmene napadnutej časti

zamietajúceho výroku rozsudku súdu prvej inštancie (v spojení s uznesením zo dňa 02.07.2021, č.k.
5C/292/2015-68), nepovažoval za potrebné vyhotovovať ohľadom nesprávnej výšky úroku (92,58 eura
namiesto 92,57 eura) opravné uznesenie, keď práve formuláciou zmeneného výroku opravil súčasne i
túto zrejmú nesprávnosť výroku rozsudku súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením.

13. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov celého konania podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s

§ 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal z dôvodu zmeny napadnutej časti zamietajúceho výroku
rozsudku súdu prvej inštancie, vo veci samej plný úspech, priznal proti žalovanej, ktorá úspech nemala,
plný nárok na náhradu trov konania.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).