Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. október 2019

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 3Er/464/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5313209676
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Gylánik
ECLI: ECLI:SK:OSCA:2019:5313209676.3

Uznesenie

Okresný súd Čadca v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s. r. o., IČO: 35 724 803,
so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska
kancelária, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti povinnému - B. Š.,
nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXX/XX, Č., o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť sumu 9551,43 € s
príslušenstvom a trovy exekúcie, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský

úrad Bratislava, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod EX 20534/13, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu z a s t a v u j e.

II. O trovách exekúcie súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 018.9.2013 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD.

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie o vymoženie pohľadávky oprávneného pozostávajúcej
z istiny vo výške 9551,43 € s príslušenstvom. Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia bol súdu
predloženýajnávrhnavykonanieexekúciezodňa6.09.2013,spísanýdozápisniceusúdnehoexekútora
JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 09810/12 zo dňa 21.3.2013, dohoda o
uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 9.3.2010, Zmluva o úvere a ďalších úverových
produktov zo dňa 217.6.2008.

2. Exekučné konanie začalo spísaním návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice u súdneho exekútora,
a to dňa 6.9.2013.

3. Exekučným titulom, na základe ktorého sa v exekučnom konaní vymáha pohľadávka oprávneného
je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s.,

so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, sp. zn. SR 09810/12 zo dňa 21.3.2013 Predmetný
rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 22.4.2013 a vykonateľnosť dňa 25.4.2013 ( č.l.
3 spisu).

4. Uznesením č. k. 3Er/464/2013-12 zo dňa 03.12.2013 súd rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia v časti o vymoženie: trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní za predexekučnú

upomienku vo výške 161,74 €, za návrh na vykonanie exekúcie vo výške 161,74 € a v časti vymoženia
inkasných nákladov vo výške 150,00 Eur. Oprávnený podal voči tomuto uzneseniu odvolanie, o ktorom
rozhodol Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 10CoE/46/2014-27 zo dňa 27.11.2014 tak, že uznesenie
okresného súdu potvrdil v napadnutej časti odvolaním a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal. Uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 10CoE/46/2014-27 zo dňa 27.11.2014 nadobudlo
právoplatnosť dňa 14.05.2015.5. Okresný súd Čadca vydal dňa 19.5.2015 poverenie č. 5502 050131, ktorým poveril vykonávaním
exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 9551,43 € + ročný úrok z omeškania 9% zo
sumy 6475,30 € od 15.12.2009 do zaplatenia, trovy predchádzajúceho konania v sume 756,71 €, trovy

právneho zastúpenia 941,67 € a trovy exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD.

6. Exekučný súd počas celého exekučného konania (t. j. v každom štádiu vedenia exekúcie) je
povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie.
Je tak predovšetkým povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého sa exekúcia vedie, je

spôsobilým exekučným titulom. Súd môže v tomto rozsahu skúmať exekučný titul na návrh účastníka
konania alebo aj bez návrhu a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo
formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj
adekvátne procesne zareagovať. Názor o možnosti skúmať v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania
vykonateľnosť exekučného titulu vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky už v rozsudku zo dňa 27.
01. 1997 sp. zn. 3Cdo/164/1996 (publikovaný pod č. 58/1997 v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov

Slovenskej republiky vo zväzku 5-6, ročník 1997 na strane 188) tak, že: „súdna exekúcia môže byť
nariadenálennazákladetitulu,ktorýjevykonateľnýpostránkeformálnejamateriálnej.Akbudeexekúcia
podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom
štádiu konania i bez návrhu zastavená".

7. Ústavný súd v uznesení sp. zn. I. ÚS 456/2011-19 zo dňa 23.11.2011 uviedol, že „ okresný
súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už
začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to
napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie
zastaviť". Vyslovený právny názor plne zodpovedá záverom obsiahnutým v judikáte Súdneho dvora (ES)

vo veci Pohotovosť C-76/10 zo dňa 16.11.2010, kde Súdny dvor (ES) v súvislosti so skúmaním nekalých
podmienok v spotrebiteľských zmluvách rozhodol, že vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia
povinnosť (aj bez návrhu) posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej
poskytovateľom úveru so spotrebiteľom.

8. Napriek tomu, že bolo dňa 19.5.2015 vydané poverenie na vymoženie pohľadávky oprávneného s
poukazom na záver Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedený v rozsudku zo dňa 27. 01. 1997 sp.
zn. 3Cdo/164/1996 a na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456/2011-19 zo
dňa 23.11.2011, pristúpil exekučný súd k preskúmaniu, či sú splnené procesné podmienky na vedenie
exekučného konania, najmä, či rozhodcovský súd bol vybavený základnou procesnou podmienkou na

vydanie rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, ktorý by bol materiálne vykonateľný, a to
právomocou. Exekučný súd sa preto zameral na preskúmanie rozhodcovskej doložky, ako predpokladu
právomoci rozhodcovského súdu na konanie.

9. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ( účinného do 31.03.2017, ďalej len „EP“), ak tento zákon

v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa
predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a
5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

10. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z

ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

11. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

12. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, účinného ku dňu vydania

rozhodcovského rozsudku, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných
predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,
konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví:
a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo

c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.13. Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez
návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/.

14. Podľa § 45 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, proti rozhodnutiu súdu podľa
odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.

15. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia dohody (ďalej len „OZ“)

(1) Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v
ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

(2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

(3) Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 9.3.2010, ktorou povinný
uznal dlh, čo do právneho dôvodu a výšky, ktorý vychádzal zo zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa
17.6.2008,uzatvorenejmedziprávnympredchodcomoprávnenéhoapovinnýmakospoludlžníkomtreba

považovať za spotrebiteľskú zmluvu. V danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah medzi právnym
predchodcom oprávneného ako veriteľom a povinným ako spoludlžníkom, pričom právny predchodca
oprávneného konal ako právnická osoba v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Povinný -
fyzická osoba- nepodnikateľ pri uzatváraní tejto dohody nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti, resp. súd nemal preukázané, že by z uvedenej dohody vyplývalo,

že povinný uznáva dlh, ktorý by bol vznikol v rámci predmetu jeho podnikateľskej činnosti. Podľa § 52
ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Zo samotnej zmluvy a jej zmluvných dojednaní je zrejmé,
že povinný nemohol individuálne ovplyvniť ich obsah, boli už vopred pripravené „na predtlačenom
formulári“, nakoľko sa uzatvárali vo viacerých prípadoch pre veľký počet spotrebiteľov. Preto súd

vyhodnotil uvedenú zmluvu ako aj dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku v
prospechdlžníka-povinnéhozaspotrebiteľskúzmluvu.Vspotrebiteľskýchzmluváchjevzmysleprávnej
úpravy spotrebiteľ chránený ako slabšia zmluvná strana a to tak, že pokiaľ spotrebiteľská zmluva
obsahuje neprijateľné podmienky, tieto sú neplatné.

17. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

18. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

19. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

20. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,b) dovoľujú
dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak
by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa,c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo

zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena

dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,

m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu

s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,

r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

21. Podľa § 54 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

22. Súd pri preskúmavaní exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku zistil, že bol vydaný na základe
rozhodcovskej doložky, ktorá nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná, podľa ktorej mal povinný

plniť a nemal možnosť sa s ňou oboznámiť pred uzavretím zmluvy - dohody, pretože bola vopred
vytlačená a formulovaná ako súčasť dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku.

23. Z bodu 4. Dohody v časti označenej „ rozhodcovská doložka“ je zrejmé, že zmluvné strany
sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto dohody vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo

zrušenie, budú riešené pred: a) Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, alebo b) Rozhodcovským súdom
zriadeným pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., Kmeťova 13, 040 01 Košice alebo c) pred
príslušným súdom Slovenskej republiky. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných
strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto dohody, vrátene sporu o jej

platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu
podmienku tejto rozhodcovskej doložky. Ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pre podaním
žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou
doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského
súdu.

24. V danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej zmluvy považovať za platnú rozhodcovskú
zmluvu. Takto formulovaná rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliťsi spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa (oprávneného).
Spotrebiteľovi je v danom prípade fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným
súdom v prípade, keď oprávneným je podaná žaloba na rozhodcovský súd. Vznik rozhodcovskej zmluvy

vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to
preukázateľne. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona a že
by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec oprávneného najprv poučil povinnú a nechal
jej priestor na rozhodnutie a voľbu. Predtlačené poučenie oprávneného v rozhodcovskej zmluve o
dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy súd nepovažuje za kvalifikované vysvetlenie vážnych

dôsledkov rozhodcovského konania. Oprávnený si tak v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil.
Kvalifikačným kritériom, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku, je stav, ak zmluvné
podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo sa vzťahuje aj na uvedený prípad
(čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Rozhodcovská
zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie,
musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o

možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená.
Nakoľko tieto podmienky neboli splnené a povinný nemal možnosť ovplyvniť ani obsah Dohody o uznaní
záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, nemožno považovať Rozhodcovskú doložku za zmluvnú
podmienku dojednanú individuálne.

25. Možnosť výberu spôsobu riešenia sporu povinným napriek článku 4. rozhodcovskej doložky
považuje súd len za zdanlivú. V prevažnej väčšine sporov zo spotrebiteľských úverov je možnosť výberu
na strane žalobcu - veriteľa, pričom dlžník ako spotrebiteľ v zásade žalobu nepodáva. Spotrebiteľ
teda podľa uvedenej úpravy nemá žiadnu možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, čo považuje
súd za nekalé dojednanie o možnosti riešenia sporov. V danom prípade bola voľba rozhodcovského

súdu uskutočnená jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie o rozhodcovskej doložke bolo vopred
pripravené na predtlačenom formulári spolu s dohodou o uznaní záväzku a povinná ho mala možnosť
len prijať. Súd považuje jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania v tom, že faktickým
subjektom, ktorý definuje, kto je rozhodcom je v tomto prípade veriteľ, čiže oprávnený, pretože tento
zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej rozhodcovskej zmluve.

Úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje, je vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom
a dodávateľom a posudzovať tak ex offo prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky - rozhodcovskej
zmluvy, aj keď to spotrebiteľ nenamieta. Súd ma za to, že takto stanovená zmluvná podmienka je
nekalá, pretože nebola individuálne dohodnutá. Veriteľ sa prostredníctvom nej domáha vopred, v každej
situácii a pred vopred určeným rozhodcom záväzného a právne vynutiteľného rozhodnutia, a to na úkor

procesných práv druhej strany.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd Rozhodcovskú doložku obsiahnutú v dohode zo dňa 9.3.2010
vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka. Nekalá povaha rozhodcovskej doložky nedovoľuje rozdeliť exekúciu na dovolenú a

nedovolenú, na rozdiel od iných neprijateľných zmluvných podmienok. Nekalá povaha rozhodcovskej
doložky dopadá na celé exekučné konanie, a teda musí byť zastavené v celom rozsahu, pretože subjekt-
rozhodca, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul, odvodil svoju právomoc z neprijateľnej
zmluvnej podmienky, ktorá je v zmysle zákona neplatná.

27. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom právomoci
rozhodcovského súdu, preto ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom
základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané
osobou na to oprávnenou. Ak napriek uvedenému bol vydaný rozsudok, nemôže spĺňať podmienku
vykonateľnosti a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený

výkon rozhodnutia (exekúciu). S poukazom na uvedené skutočnosti (teda záver, že rozhodcovská
zmluva je neplatná), súd zistil, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul
nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci
konať a rozhodnúť. Ak teda neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom
buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná.

28. Súd poukazuje na to, že za individuálne dohodnutú zmluvu sa nepovažuje zmluva, ktorá bola
vopred dodávateľom (veriteľom) naformulovaná a spotrebiteľ jej obsah nemal možnosť ovplyvniť. V
konečnom dôsledku bola povinnému odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdomvo všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči nemu žalobu na rozhodcovskom súde. Pokiaľ ten kto
mlčí tam, kde nie je povinný sa vyjadriť, nie je možné toto jeho mlčanie považovať ani za súhlas ani
za nesúhlas. Dodávateľ ( povinný) núti spotrebiteľa spotrebiteľskou zmluvou ku konaniu, ktoré nie je

povinný vykonať, s cieľom dosiahnutia prejednania veci pred rozhodcovským súdom a obchádzania
ustanovení Občianskeho zákonníka chrániacich spotrebiteľa. Znenie rozhodcovskej zmluvy nemusí
odporovať doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby
predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). O obchádzanie
zákona ide vtedy, ak je právnym úkonom dohodnuté niečo, čo síce nie je so zákonom v priamom rozpore,

avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon nebol dodržaný (nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL.
ÚS 16/95 zo dňa 24. 05. 1995).

29. Vzhľadom k uvedenému, keďže súd dospel k záveru, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom
Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, sp. zn. SR 09810/12 zo dňa 21.3.2013 má vady z materiálnej

stránky, pretože ho vydal rozhodca, ktorý konal na základe rozhodcovskej doložky, ktorú súd považuje
ako celok za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a tým postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v
zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 OZ, a preto v dôsledku tejto skutočnosti je exekučný titul v rozpore s
ustanoveniamiObčianskehozákonníka,atonajmä§52anasl.Občianskehozákonníka,súdvsúlades§
58ods.1a§57ods.2Exekučnéhoporiadkuvspojenísustanoveniamizákonaorozhodcovskomkonaní

a Občianskeho zákonníka, aj bez návrhu exekúciu vedenú pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom
Krutým, PhD. po EX 20534/13 a pred Okresným súdom Čadca pod spisovou značkou 3Er/464/2013,
zastavil.

30. O trovách súdneho exekútora rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia, potom ako súdny

exekútor oznámi súdu, či si uplatňuje v danom exekučnom konaní trovy exekúcie a predloží ich
špecifikáciu s dôkazmi, preukazujúcimi ich účelne a odôvodnené vynaloženie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP, § 45 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní, v znení účinnom ku dňu 11.03.2013).

Odvolanie možno podať na Okresný súd Čadca v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v potrebnom
počte vyhotovení.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací
návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ meniť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa § 125 ods. 3 CSP, podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby

každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.