Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. december 2022

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 4Csp/99/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8822202557
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbora Kovaliková
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2022:8822202557.1

Uznesenie

Okresný súd Vranov nad Topľou v spore žalobkyne: R. K., O.. XX. XX. XXXX, Z. V. F. XXX, XXX XX,
právne zastúpenej: JUDr. Igor Štefanko, advokátska kancelária Svidník, Sovietskych hrdinov 163/66
proti žalovanému: 1) BENCONT COLLECTION, a. s., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47967692 a 2)
Obec Soľ, Soľ 161, IČO: 47967692, o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, o nariadení
neodkladného opatrenia, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, uvedenej v
Zmluve o úvere dostupná pôžička č. 6907136610 zo dňa 27. 05. 2010, uzavretej medzi žalobkyňou a
právnym predchodcom žalovaného v 1. rade, na výkon zrážok zo mzdy, do právoplatného skončenia
veci samej o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy.

II. Žalovaný v 2. rade je p o v i n n ý zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa Dohody

o zrážkach zo mzdy uvedenej v Zmluve o úvere dostupná pôžička č. 6907136610 zo dňa 27. 05. 2010
na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

III. O nároku na náhradu trov konania o nariadení neodkladného opatrenia bude rozhodnuté v konečnom
rozhodnutí vo veci samej

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podala dňa 23. 11. 2022 žalobu a zároveň aj návrh na vydanie neodkladného opatrenia s
totožným znením výroku vo veci samej, ktorým by súd žalovanému v 1. rade uložil povinnosť zdržať sa
použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, uvedenej v Zmluve o úvere č. 6907136610 zo dňa 27. 05. 2010,
uzavretej medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného v 1. rade, na výkon zrážok zo mzdy a
zároveň žalovanému v 2. rade uložil povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa
Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v Zmluve o úvere č. 6907136610 zo dňa 27. 05. 2010.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že s právnym predchodcom žalovaného v 1. rade, spoločnosťou Poštová
banka, a. s., uzatvorila spotrebiteľskú zmluvu. Ide o Zmluvu o úvere dostupná pôžička č. 6907136610,
zo dňa 27. 05. 2010 (ďalej len Zmluva), ktorej súčasťou je drobným písmom inkorporovaná Dohoda o
zrážkach zo mzdy v časti, Zmluva o úvere a záverečné ustanovenia. V čase podpisovania Zmluvy o
úvere nemala vedomosť o tom, že s podpisom Zmluvy zároveň uzatvára aj Dohodu o zrážkach zo mzdy.

VsúvislostisDohodounebolananičupozornenáanebolojejničanivysvetlené.Osamotnejskutočnosti,
že súčasne so spotrebiteľskou zmluvou podpísala aj Dohodu o zrážkach zo mzdy sa dozvedela až od
svojho zamestnávateľa, ktorým je Obec Soľ (žalovaný v 2. rade), ktorému žalovaný v 1. rade zaslal
žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy, a to listom zo dňa 19. 10. 2022. V konaní namieta neprijateľnosť
Dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodu, že predmetná Dohoda s ňou nebola individuálne dojednaná,
ale bola jej predložená na podpis spolu so samotnou spotrebiteľskou zmluvou. Mohla len Zmluvu spolu

s Dohodou ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa celému predformulovanému obsahu. Dohoda je
vyhotovenáakosúčasťsamotnejZmluvyanebolapoučenáodôsledkochjejuzavretiaanemalamožnosťju odmietnuť. Konanie dodávateľa, ktorý podsúva na podpis takéto sporné dohody o zrážkach zo mzdy
považuje za nekalú obchodnú praktiku podľa ust. § 7 zákona o ochrane spotrebiteľov. Dodávateľ má
mocenskú, ekonomickú a právnu nadvládu vyplývajúcu z okolností uzatvárania predformulovaných

štandardných zmlúv, v ktorých zmluvné podmienky stanovuje sám dodávateľ. Dodávateľ má pritom
väčšiu profesionálnu skúsenosť, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb. V snahe
získať finančné prostriedky nemala inú možnosť, ako predloženú spotrebiteľskú zmluvu spoločne s
ďalšími písomnosťami vrátane inkorporovanej Dohody podpísať. Napriek skutočnosti, že neexistuje
žiadne súdne rozhodnutie, ktorým by bola zaviazaná na plnenie pohľadávky voči žalovanému v 1.

rade, jej zamestnávateľ (žalovaný v 2. rade) je povinný vykonávať zrážky zo mzdy a ona nemá žiadnu
možnosť ani ich priamo zastaviť alebo obmedziť. Takáto povinnosť zamestnávateľa nastupuje bez
ohľadu na to, či je vymáhaná pohľadávka dôvodná a zákonná. Žalovaný v 1. rade si tak ako veriteľ výšku
dlhu sám jednostranne diktuje bez akejkoľvek súdnej kontroly, čím sa mu poskytuje priestor siahnuť
na jej majetok a vymáhať pohľadávku bez objektívneho posúdenia spotrebiteľskej zmluvy nezávislým
orgánom. Spotrebiteľská zmluva totiž nesmie obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky a musí byť v

súlade s ustanoveniami právneho poriadku na ochranu spotrebiteľa. Zmluva o úvere dostupná pôžička
č. 6907136610 zo dňa 27. 05. 2010 neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. e), i) a j) ZoSÚ.
Podľa § 4 ods. 3 in fine ZoSÚ, ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa
odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Zmluva o úvere dostupná pôžička č. 6907136610 zo dňa 27. 05. 2010 neobsahuje správny údaj o

výške RPMN, pričom rozdiel vo výške RPMN má ten istý dôsledok ako neuvedenie RPMN. V Zmluve
je tiež uvedená nesprávne celková výška nákladov. Vo vzťahu k bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru
poukazuje aj na to, že na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru postačuje neuvedenie čo i len jednej
z náležitosti zmluvy vyžadovaných zákonom a dodáva, že podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Je potrebné zaoberať

sa aj úrokom z úveru vo výške 25 % ročne. Úrok vo výške 25 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi, a
preto je neplatný. V tomto smere poukazuje na Priemerné úrokové miery z úverov poskytnutých v eurách
rezidentom eurozóny, podľa ktorého na obdobný spotrebiteľský úver so splatnosťou od 1 do 5 rokov
v období 5/2010 predstavovala priemerná úroková miera úroveň 10,62 %, t. j. viac ako dvojnásobne
nižšia oproti posudzovanému úverovému vzťahu. Výška úrokov musí byť v súlade s dobrými mravmi. V

opačnom prípade je takéto dojednanie o úroku absolútne neplatné podľa § 39 OZ. O takýto stav pôjde
vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia
zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MCdo/1/2019 zo dňa 31. 07. 2009). Vzhľadom na
uvedené považuje ročnú úrokovú sadzbu uvedenú v Zmluve o úvere dostupná pôžička č. 6907136610
zo dňa 27. 05. 2010 vo výške 25 % za absolútne neplatnú. Nekalá povaha obchodnej praktiky vyplýva

aj zo skutočnosti, že žalovaný v 1. rade požaduje o výkon zrážok zo mzdy až vo výške 2.964,96 eura,
čo je zjavne neprimerané voči výške poskytnutej istiny úveru 1.000,- eur, aj keby neuhradila ani cent.
Uvedená zmluvná podmienka spôsobuje, v rozpore s požiadavkou dobrej viery, zjavnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je teda v rozpore s generálnou
klauzulou (§ 53 ods. 1 OZ). Na základe vymedzeného skutkového a právneho stavu považuje za

nevyhnutné, aby súd bezodkladne upravil pomery medzi ňou a žalovaným v 1. rade prostredníctvom
inštitútu neodkladného opatrenia. Vykonávaním zrážok zo mzdy dochádza k zásahu do jej majetkových
práv a hrozí jej majetková ujma, ktorá má pre ňu vážne následky. Zároveň poukazuje na skutočnosť,
že právna úprava vymedzená v CSP na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy v OSP umožňuje
pri nariadení neodkladného opatrenia ukladať povinnosti len stranám konania. Z uvedeného dôvodu v

časti konania o nariadenie neodkladného opatrenia označuje ako stranu konania (žalovaný v 2. rade)
aj jej zamestnávateľa a navrhuje uložiť povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy práve jej
zamestnávateľovi, ktorý tieto zrážky zo mzdy aj reálne vykonáva. Takýmto postupom bude náležitým
spôsobom zabezpečená ochrana jej práv. Okrem samotnej povinnosti zdržať sa vykonávania zrážok zo
mzdy si v konaní voči žalovanému v 2. rade neuplatňuje žiadne nároky. Ak by bolo neodkladné opatrenie

uložené len žalovanému v 1. rade, nie je žiadna záruka, že žalovaný v 1. rade túto skutočnosť oznámi
aj jej zamestnávateľovi, keďže mu to žiadna právna norma priamo explicitne neukladá, resp. nie je
stanovená ani žiadna lehota dokedy to má zamestnávateľovi oznámiť. Uvedený právny názor podporila
žalobkyňa poukázaním na viaceré súdne rozhodnutia.

3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.4. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

5. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

7.Podľa§326ods.1CSPvnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

8. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

9. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez

výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

10. Podľa § 333 CSP neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

11. Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo

nariadené.

12. Podľa § 336 ods. 1, 2, 3, 4 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú

úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet
konania vo veci samej. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola
v lehote podaná. Ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci samej
zastavené, platí ustanovenie § 335 primerane.

13. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

14. Podľa § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím,
ktorým žalobe vo veci samej vyhovel.

15. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným vzniknutý na základe uvedenej zmluvy je spotrebiteľským
vzťahom. Žalovaný poskytoval úvery v rámci predmetu svojho podnikania a žalobca vystupoval v

zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľ. Žalobca spochybnil platnosť dohody o zrážkach zo mzdy s poukazom
na aplikáciu spotrebiteľského práva.

16. V návrhu na vydanie neodkladného opatrenia musia byť uvedené a opísané rozhodujúce skutočnosti
odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu.

17. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava pomerov strán sporu v prípadoch, kedy strana
podávajúca návrh na takéto rozhodnutie osvedčí naliehavosť potreby takéhoto postupu odrážajúcu
nemožnosť vyčkať do konečného rozhodnutia vo veci samej, alebo zabezpečenie výkonu existujúceho,
prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia.

18. Neodkladné opatrenie je dôvodné nariadiť vtedy, ak je danosť práva aspoň osvedčená alebo ak
je aspoň osvedčené bezprostredné ohrozenie tohto práva, t. j. rozhodné skutočnosti nemusia byť
preukázané, postačuje ak sa javia aspoň ako pravdepodobné a pritom nesmú existovať vážnejšiepochybnosti o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov strán konania, alebo ak je obava, že exekúcia
bude ohrozená.

19. Neodkladné opatrenie obmedzené dobou trvania konania vo veci samej je neodkladným
predovšetkým v tom zmysle, že k jeho nariadeniu môže dôjsť len vtedy pokiaľ nie sú dané podmienky pre
konečné rozhodnutie. Neodkladné opatrenie je obmedzené, tak ako v tomto prípade, dobou skončenia
konania vo veci samej a zásadne neprejudikuje práva a záujmy účastníkov. Svoje opodstatnenie
stráca akonáhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu. Neodkladné

opatrenie, ktorého trvanie je časovo obmedzené nie je opatrením konečným, ale jeho účelom je dočasná
úprava pomerov strán alebo zabezpečenie exekúcie.

20. V danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný v 1. rade listom zo dňa 19. 10. 2022 požiadal
zamestnávateľa žalobkyne (žalovaný v 2. rade) o vykonávanie zrážok zo mzdy na základe dohody
o zrážkach zo mzdy za účelom uspokojenia pohľadávky žalovaného v 1. rade vzniknutej na základe

zmluvy o úvere č. 6907136610. Zo zmluvy o úvere č. 6907136610 zo dňa 27. 05. 2010 uzatvorenej
medzi právnym predchodcom žalovaného v 1. rade (Poštová banka, a. s.) ako veriteľom a žalobkyňou
ako dlžníčkou vyplýva, že veriteľ poskytol žalobkyni spotrebiteľský úver vo výške 1.000,- eur, ktorý sa
zaviazala splatiť v 40 mesačných splátkach po 40,62 eur. Dátum konečnej splatnosti bol 16. 09. 2013,
dátum prvej platby do 16. 06. 2010, dátum ďalšej platby k 16. dňu v mesiaci, priemerná RPMN bola

uvedená 51,49 %, RPMN banky 30,8 %, úroková sadzba 25 % a celková výška nákladov 500,58 eura.

21. V časti 3 bod 4 zmluvy o úvere je drobným písmom uvedené, že klient podpisom tejto úverovej
zmluvy uzatvára s bankou dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka v platnom
znení, ktorá je zabezpečením pohľadávky banky vzniknutej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

22. Oboznámením sa so skutkovými tvrdeniami obsiahnutými v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia uvedenými žalobkyňou, k nemu priloženými listinnými dôkazmi, dospel súd k záveru, že návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Účelom neodkladného opatrenia je dosiahnutie
predbežných účinkov v prípade, ak nie je zrejmé, kedy bude sporný vzťah strán vyriešený konečným

rozhodnutím súdu a vyvstáva potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Súd vychádzal z toho,
že bola preukázaná potreba takejto úpravy pomerov medzi stranami sporu.

23. Súd mal v danom prípade dostatočne osvedčené, že medzi právnym predchodcom žalovaného v1.
rade a žalobkyňou existoval záväzkový vzťah na základe zmluvy o úvere č. 6907136610 zo dňa 27. 05.

2010. Zároveň mal súd za preukázané, že žalovaný v 1. rade na základe tejto zmluvy o úvere, ktorá
obsahovala dohodu o zrážkach zo mzdy, požiadal zamestnávateľa (žalovaný 2. rade) o vykonávanie
zrážok zo mzdy žalobkyne.

24. Dohoda o zrážkach zo mzdy môže vyvolať určitú nerovnováhu v postavení spotrebiteľa a veriteľa,

keďže inštitút zrážok zo mzdy neprimerane uľahčuje veriteľovi vymoženie pohľadávky aj v časti, v ktorej
je alebo môže byť založená na nekalých podmienkach. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje
veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho
odobrenia súdom, či iným nezávislým tribunálom. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom,
že ju nevykonáva súd, ale spravidla veritelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej

výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť
ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa. Spotrebiteľovi je
nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese
zrážok zo mzdy, na základe typizovanej dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť
plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú musí brať súd ohľad (porov.

rozsudok C-106/77 Simmenthal). Existenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov mal súd osvedčenú
tým, že v prípade realizovania zrážok zo mzdy nad rámec skutočného dlhu a ich poukázania na účet
žalovaného zamestnávateľom žalobkyne, by došlo k bezdôvodnému obohateniu, vydania ktorého by sa
žalobkyňa musela domáhať, pričom existuje opodstatnený predpoklad, že by tak musela urobiť súdnou
cestou. Žalobkyňa nemá iné prostriedky do právoplatného rozhodnutia súdu o povinnosti žalovaného

v 1. a 2. rade zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, nemá iný prostriedok ako tento proces
zastaviť, než žiadať súd o nariadenie neodkladného opatrenia. Do rozhodnutia súdu prvej inštancie vo
veci samej je žiadúce dočasne upraviť pomery strán a zamedziť vykonávaniu zrážok zo mzdy žalobkyne.
Na základe vyššie uvedených dôvodov súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.25. Súd vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj vo vzťahu k zamestnávateľovi
žalobkyne, ktorý je zo zákona povinný vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne. Žalobkyňa svojho

zamestnávateľa označila za stranu sporu iba pre účely neodkladného opatrenia a nedomáha sa voči
nemu okrem nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúceho v zdržaní sa vykonávania zrážok zo
mzdy žiadnej inej povinnosti.

26. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

27. O nároku na náhradu trov neodkladného opatrenia rozhodne súd v konečnom rozhodnutí

Poučenie:

Protitomutouzneseniumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručeniacestoutunajšiehosúdu
na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP)

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné jeho doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. (§ 332 ods. 1 CSP).