Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. november 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/160/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7018201031
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7018201031.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a členov senátu

JUDr. Pavla Tkáča a JUDr. Tatiany Sabadošovej, v právnej veci žalobcu: BEST MEAT s.r.o., so
sídlom Jenisejská 45A, Košice - mestská časť Nad jazerom 040 12, zastúpený Advokátska kancelária
Juristi s.r.o., so sídlom Popradská 66, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 101760264/2018 zo dňa 10.09.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 12.11.2018 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č.
101760264/2018 zo dňa 10.09.2018, ako aj rozhodnutia Daňového úradu Košice č. 101162349/2018 zo
dňa 13.06.2018. Žalovaný rozhodnutím č. 101760264/2018 zo dňa 10.09.2018 (ďalej aj ako „napadnuté
rozhodnutie) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 101162349/2018 zo dňa 13.06.2018,
ktorým Daňový úrad Košice rozhodol o uložení pokuty žalobcovi za správny delikt podľa § 154 ods. 1
písm. g) zákona 563/2009 Z. z. za zdaňovacie obdobie júl 2013 vo výške 25.390,20 EUR, nakoľko si
daňovýsubjektdaňovýmpriznanímvdanomzdaňovacomobdobíuplatnilnároknavrátenienadmerného

odpočtu v celkovej výške 320.470,12 EUR avšak správca dane po vykonanej daňovej kontrole tento
nárok znížil o sumu 253.902,34 EUR na sumu 66.567,78 EUR.

2. Mal za to, že daňová kontrola, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodnutia o určení rozdielu dane
v sume 253.902,34 EUR v predmetnom prípade nebola vykonaná v súlade so zákonom a žalobca
napadol predmetné rozhodnutia správnou žalobou, o ktorej rozhoduje príslušný krajský súd. Ak daňová
kontrola bola vykonaná v rozpore so zákonom, sú všetky právne akty vydané v rámci predmetnej

daňovej kontroly, ako aj všetky úkony, nezákonné. Ak rozhodnutie, ktoré je podkladom pre napadnuté
rozhodnutie, bolo vydané na základe porušenia zákona, nemôže zakladať povinnosti pre kontrolovaný
subjekt a nemôže byť právnym aktom, ak je založený na protiprávnom postupe. Takýmto spôsobom je
vyvolaný protiprávny stav, v rámci ktorého orgán verejnej moci nedovoleným a nezákonným spôsobom,
prostredníctvom protiprávneho aktu, zasahuje do práv kontrolovanej osoby.

3. Namietal, že samotná nezákonnosť rozhodnutia Finančného riaditeľstva č. 100219923/2018 zo dňa

24.01.2018, ktoré potvrdilo rozhodnutie správcu dane č. 101685580/2017 zo dňa 03.08.2017 o určení
rozdielu dane v sume 253.902,34 EUR spôsobuje aj nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko
toto je vydané na jeho základe, na základe nezákonne vedenej daňovej kontroly.4. Ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia žalovaného tento, ako odvolací orgán, nepreskúmal
rozhodnutie správcu dane v rozsahu, ktorý požadoval žalobca. V rámci odvolania proti rozhodnutiu
prvostupňového orgánu žalobca vyslovil aj námietku o predčasnosti vydaného rozhodnutia správcu

dane, ktorý by o udelení sankcie, podľa názoru žalobcu, mohol rozhodovať až po odstránení všetkých
tvrdených pochybností po skončení súdnych konaní týkajúcich sa zákonnosti vedenia daňovej kontroly
a vydania rozhodnutí tvoriacich základ pre vydanie napadnutého rozhodnutia.

5. Rovnako bol toho názoru, že rozhodnutie správcu dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia

zmätočne opísal odôvodnenie rozhodnutia č. 100281407/2018 zo dňa 02.02.2018 a v závere
prvostupňového rozhodnutia len formálne skonštatoval, že v súlade s právnym názorom odvolacieho
orgánu podľa § 74 ods. 4 doplnil všetky chýbajúce náležitosti a na základe tejto výzvy vydal nové
rozhodnutie. Nedostatok odôvodnenia, podľa názoru žalobcu, spôsobuje aj tvrdenie správcu dane
v rámci odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, že na základe skutočností v ňom uvedených a
s prihliadnutím na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu rozhodol správca dane tak,

ako je uvedené vo výroku prvostupňového rozhodnutia. Správca dane sa však nijakým spôsobom
nevysporiadal so svojim tvrdením o závažnosti, trvaní tvrdeného stavu a nijakým spôsobom nepreukázal
(ani netvrdil) vznik takéhoto následku. Žalobca je toho názoru, že takto vydané rozhodnutie je nenáležite
odôvodnené a nepreskúmateľné.

6. Zdôraznil, že rozhodnutie správcu dane neobsahuje náležité odôvodnenie rozhodnutia a v dôsledku
toho aj napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné, nakoľko žalovaný potvrdil prvostupňové
rozhodnutie postihnuté vadou nepreskúmateľnosti a nezákonnosti.

7. Daňový úrad Košice, ako správca dane, rozhodnutím č. 101162349/2018 zo dňa 13.06.2018 podľa

ustanovenia § 155 ods. 1 písm. f) bod 2 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2015, v
nadväznosti na § 165e ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., v znení neskorších predpisov, uložil daňovému
subjektu - žalobcovi pokutu vo výške 25.390,20 EUR za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g)
zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov - uplatnenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie
obdobie júl 2013 vo výške, ktorá je väčšia ako nadmerný odpočet, ktorý si mal uplatniť podľa zákona č.

222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

8. V odôvodnení uviedol, že daňový subjekt podal dňa 26.08.2013 daňové priznanie k DPH za
zdaňovacie obdobie júl 2013, v ktorom si uplatnil nadmerný odpočet vo výške 320.470,12 EUR,
pričom lehota na podanie daňového priznania uplynula dňa 26.08.2013. Správca dane vykonal

u daňového subjektu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného
odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie júl 2013. Oznámenie o začatí daňovej kontroly
č. 9812401/5/4518751 /2013/Fra zo dňa 07.10.2013 bolo doručené 15.10.2013. Daňová kontrola
začala dňa 18.10.2013 a ukončená bola dňa 30.06.2017. O výsledku bol vyhotovený Protokol
č.101404462/2017 zo dňa 22.06.2017. Následne bolo vydané rozhodnutie č. 101685580/2017 zo dňa

03.08.2017, ktorým bol určený rozdiel nadmerného odpočtu v sume 253.902,34 EUR na dani z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2013 a znížený nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie júl 2013 zo sumy 320.470,12 EUR na sumu 66 567,78 EUR. Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 30.01.2018.

9. S poukazom na ustanovenia daňového poriadku (§ 155 a 165e) uviedol, že nakoľko 3-násobok
základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, platnej v deň doručenia rozhodnutia vydaného
vo vyrubovacom konaní nedosiahol 10 %, správca dane uložil pokutu vo výške rovnajúcej sa 10 % zo
sumy podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 2, o ktorú správca dane znížil uplatnený nárok podľa osobitných
predpisov za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g). Pokuta teda po zaokrúhlení podľa § 161 DP

predstavuje sumu 25.390,20 EUR (výpočet pokuty: 253.902,34 x 10 % = 25.390,23 EUR).

10. V odôvodnení ešte uviedol, že pôvodne správca dane vydal rozhodnutie č. 100281407/2018 zo
dňa 02.02.2018, ktorým uložil pokutu vo výške 25.390,20 EUR za správny delikt podľa § 154 ods. 1
písm. g) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) za uplatnenie nadmerného odpočtu

za zdaňovacie obdobie júl 2013, voči ktorému podal daňový subjekt odvolanie. Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky rozhodnutím č. 100885896/2018 zo dňa 04.05.2018 uvedené rozhodnutie zrušilo a
vrátilo vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. Konštatoval, že správca dane v súlade s právnym názoromodvolacieho orgánu podľa § 74 ods. 4 doplnil všetky chýbajúce náležitosti a na základe tejto skutočnosti
vydal nové rozhodnutie.

11. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, ako odvolací orgán, rozhodnutím č. 101760264/2018 zo
dňa 10.09.2018 podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „daňový poriadok“ resp. „DP“)
potvrdilo rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 101162349/2018 zo dňa 13.06.2018.

12. K skutkovému stavu žalovaný uviedol, že daňový subjekt podal dňa 26.08.2013 daňové priznanie
k dani z pridanej hodnoty (DPH) za zdaňovacie obdobie júl 2013, v ktorom si uplatnil podľa § 79
ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj
ako „zákon č. 222/2004 Z. z.“) nadmerný odpočet v sume 320.470,12 EUR. Na zistenie oprávnenosti
nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti vykonal správca dane u daňového subjektu
daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2013, pričom Oznámenie o

daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti č.
9812401/5/4518751/2013/Fra zo dňa 07.10.2013 bolo daňovému subjektu doručené dňa 15.10.2013.
O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol č. 101404462/2017 zo dňa 22.06.2017.
Následne vydal správca dane rozhodnutie č. 101685580/2017 zo dňa 03.08.2017, ktorým v zmysle §
68 ods. 6 daňového poriadku určil daňovému subjektu rozdiel v sume nadmerného odpočtu 253.902,34

EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2013, ktorým znížil nadmerný odpočet
na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2013 zo sumy 320.470,12 EUR na sumu
66.567,78 EUR. Voči rozhodnutiu správcu dane podal daňový subjekt odvolanie, o ktorom rozhodol
žalovaný rozhodnutím č. 100219923/2018 zo dňa 24.01.2018, ktorým rozhodnutie správcu dane zo dňa
03.08.2017 potvrdil. Rozhodnutie o určení rozdielu v sume nadmerného odpočtu 253.902,34 EUR na

dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2013 nadobudlo právoplatnosť dňa 30.01.2018.

13. Následne vydal správca dane rozhodnutie č. 100281407/2018 zo dňa 02.02.2018, ktorým v zmysle
ustanovenia § 155 ods. 1 písm. f) bodu 2 daňového poriadku, v znení účinnom do 31.12.2015,
v nadväznosti na § 165e ods. 2 daňového poriadku, uložil daňovému subjektu pokutu vo výške

25.390,20 EUR za správny delikt podľa ustanovenia § 154 ods. 1 písm. g) daňového poriadku, a to za
uplatnenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie júl 2013 vo výške, ktorá je väčšia ako nadmerný
odpočet, ktorý si mal uplatniť podľa zákona č. 222/2004 Z. z.. Dané rozhodnutie napadol žalobca
odvolaním, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100885896/2018 zo dňa 04.05.2018, ktorým
rozhodnutieouloženípokutyzrušilavecvrátilnaďalšiekonaniearozhodnutiezdôvodunedostatočného

odôvodnenia rozhodnutia správcu dane. Následne dňa 13.06.2018 vydal správca dane rozhodnutie
č. 101162349/2018, ktorým v zmysle ustanovenia § 155 ods. 1 písm. f) bodu 2 daňového poriadku,
v znení účinnom do 31.12.2015, v nadväznosti na § 165e ods. 2 daňového poriadku, ktorým uložil
daňovému subjektu pokutu vo výške 25.390,20 EUR za správny delikt podľa ustanovenia § 154 ods. 1
písm. g) daňového poriadku, a to za uplatnenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie júl 2013

vo výške, ktorá je väčšia ako nadmerný odpočet, ktorý si mal uplatniť podľa zákona č. 222/2004 Z. z.. Po
podaní odvolania daňového subjektu bolo predmetné rozhodnutie potvrdené napadnutým rozhodnutím
žalovaného zo dňa 10.09.2018.

14. Odôvodnil, že vzhľadom na to, že oznámenie o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku

na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti č. 9812401/5/4518751/2013/Fra zo dňa 07.10.2013
bolo daňovému subjektu doručené dňa 15.10.2013, postupoval správca dane v súlade s ustanovením
§ 165e ods. 2 DP a uložil daňovému subjektu pokutu podľa § 155 DP v znení účinnom do 31.12.2015.
Keďže základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu doručenia rozhodnutia vydaného vo
vyrubovacom konaní (dňa 18.08.2017) bola 0,00 % a trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej

centrálnej banky nedosiahol 10 %, správca dane uložil pokutu vo výške rovnajúcej sa súčinu 10 % a
sumy, o ktorú správca dane znížil uplatnený nárok podľa osobitných predpisov za správny delikt podľa
§ 154 ods. 1 písm. g) DP (10 % x 253.902,34).

15. K námietke daňového subjektu v súvislosti s podanou žalobou o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR č. 100219923/2018 zo dňa 24.01.2018, ktorým bolo potvrdené
rozhodnutie správcu dane č. 101685580/2017 zo dňa 03.08.2017 o určení rozdielu v sume nadmerného
odpočtu 253.902,34 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2013, žalovaný uviedol,
že v zmysle § 155 ods. 13 daňového poriadku ak bola novým právoplatným rozhodnutím suma rozdieludane alebo suma nároku podľa osobitných predpisov upravená, upraví sa alebo sa zruší z úradnej moci
pokuta uložená podľa odseku 1 písm. f), pričom novým rozhodnutím o pokute sa pôvodné rozhodnutie
zrušuje. Dodal, že konanie na Krajskom súde v Košiciach vo veci podania predmetnej žaloby do

doby rozhodovania o odvolaní daňového subjektu nebolo právoplatne ukončené a teda rozhodnutie č.
101685580/2017 zo dňa 03.08.2017 o určení rozdielu nadmerného odpočtu 253.902,34 EUR na dani z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2013 je aj naďalej právoplatné a vykonateľné.

16. K námietke, týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia o uložení pokuty, žalovaný

uviedol, že podľa § 63 ods. 5 DP rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak.
V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a
námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov,
podľa ktorých sa rozhodovalo.

17. Skutočnosťou rozhodujúcou pre uloženie sankcie bolo nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia

č. 101685580/2017 zo dňa 03.08.2017 o určení rozdielu v sume nadmerného odpočtu vo výške
253.902,34 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2013. Dôsledkom právoplatnosti
uvedeného rozhodnutia je jeho záväznosť a nezmeniteľnosť. Právnou okolnosťou je povinnosť správcu
dane v prípade, ak sa daňový subjekt dopustil správneho deliktu podľa ustanovenia § 154 ods.
1 písm. g) daňového poriadku, uložiť daňovému subjektu pokutu podľa ustanovenia § 155 ods. 1

písm. f) bod 2 daňového poriadku, v znení účinnom do 31.12.2015. Medzi právnym posúdením a
skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Právne posúdenie veci musí obsahovať konkrétny odkaz
na príslušný právny predpis, z ktorého správca dane vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal a z
ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Správca dane postupoval pri vydávaní rozhodnutia o uložení
pokuty zo dňa 13.06.2018 v súlade s právnym názorom odvolacieho orgánu vyjadreným v rozhodnutí č.

100885896/2018 zo dňa 04.05.2018. Odvolaním napadnuté rozhodnutie dostatočne odôvodnil, uviedol
okolnosti,ktorébolipodkladomprevydanierozhodnutia,ajtie,ktorémupredchádzali,akoajustanovenia
daňového poriadku, na základe ktorých rozhodoval. Z uvedeného dôvodu považoval túto námietku za
neopodstatnenú.

18. K námietkam daňového subjektu o priebehu a výsledku daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie júl 2013 žalovaný uviedol, že tieto boli predmetom preskúmavania rozhodnutia
č. 101685580/2017 zo dňa 03.08.2017 o určení rozdielu v sume nadmerného odpočtu a odvolací orgán
o nich rozhodol rozhodnutím č. 100219923/2018 zo dňa 24.01.2018 a keďže v tomto prípade žalovaný,
preskúmava rozhodnutie o uložení pokuty, nemôžu byť tieto námietky daňového subjektu predmetom

preskúmavania odvolaním napadnutého rozhodnutia.

19. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe, urobené podaním zo dňa 30.05.2019, navrhol správnu
žalobu zamietnuť. Zhodne, ako v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, popísal zistený skutkový
stav veci a k väčšine námietok žalobcu obsiahnutých v podanej žalobe, keďže tieto korešpondujú s

námietkami obsiahnutými v odvolaní podanom proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, sa
už vyjadril v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia.

20. Na vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe žalobca už replikou nereagoval.

21. Na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 24.11.2022, sa nezúčastnil zástupca žalobcu, u ktorého
neúčasť nebola ospravedlnená (predvolanie na pojednávanie mu bolo riadne a včas doručené dňa
20.10.2022) a ani žalovaný, ktorý neúčasť ospravedlnil pred pojednávaním podaním zo dňa 24.11.2022.
Vzhľadom na tieto skutočnosti súd na pojednávaní podľa § 114 SSP konal v neprítomnosti účastníkov
konania.

22. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov
uvedených v žalobe podľa ustanovení § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. o Správnom súdnom
poriadku (ďalej len „SSP“) a po oboznámení sa s rozhodnutiami žalovaného, podaniami účastníkov
konania, so spisovou dokumentáciou žalovaného, dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

23. Podľa § 2 ods. 1 a 2 Správneho súdneho poriadku (SSP), V správnom súdnictve poskytuje správny
súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti
verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jehopráva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej
správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom
orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na

správnom súde.

24. Podľa § 135 ods. 1 SSP, Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

25. Podľa § 154 ods. 1 písm. g) daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015, Správneho deliktu
sa dopustí ten, kto
g) uplatní si nárok podľa osobitných predpisov vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo
uplatniť podľa osobitných predpisov.

26. Podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 2 daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015, Správca

dane uloží pokutu
f) vo výške rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a
sumy
2.) o ktorú správca dane znížil uplatnený nárok podľa osobitných predpisov, za správny delikt podľa §
154 ods. 1 písm. g).

27. Podľa § 155 ods. 4 prvá veta daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015, Ak trojnásobok
základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. f) nedosiahne
10 %, pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 10 % so sumy podľa odseku 1 písm. f).

28. Podľa § 155 ods. 6 daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015, Pri ukladaní pokuty podľa
odseku 1 písm. f) sa uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň
doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní a pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. g)
sa uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň podania dodatočného
daňového priznania.

29. Podľa § 155 ods. 12 daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015, Ak bola novým
právoplatným rozhodnutím suma rozdielu dane alebo suma nároku podľa osobitných predpisov
upravená, upraví sa alebo sa zruší z úradnej moci pokuta uložená podľa odseku 1 písm. f); novým
rozhodnutím o pokute sa pôvodné rozhodnutie zrušuje.

30. Podľa § 161 daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015, Ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak, zaokrúhľuje sa daň, preddavok na daň, úrok z omeškania, pokuta a úrok na
desiatky eurocentov nadol.

31. V zmysle § 165e ods. 2 daňového poriadku, Podľa § 155 v znení účinnom do 31.12.2015 sa pri
ukladaní pokuty postupuje, ak k podaniu dodatočného daňového priznania, doručenia oznámenia o
určovaní dane podľa pomôcok, spísaniu zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručeniu oznámenia o
daňovej kontrole, doručeniu oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobia alebo k
doručeniu oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň došlo do 31.12.2015.

32. Podľa § 63 ods. 2 daňového poriadku, Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v
daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným
orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

33. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

34. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa
SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi
konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalozákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s
hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého

rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

35. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. 101760264/2018 zo dňa

10.09.2018, ktorým žalovaný, ako druhostupňový správny orgán, potvrdil rozhodnutie Daňového úradu
Košice č. 101162349/2018 zo dňa 13.06.2018, ktorým Daňový úrad Košice rozhodol o uložení pokuty
žalobcovi za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g) zákona 563/2009 Z. z. za zdaňovacie obdobie
júl 2013 vo výške 25.390,20 EUR, nakoľko si daňový subjekt daňovým priznaním v danom zdaňovacom
období uplatnil nárok na vrátenie nadmerného odpočtu v celkovej výške 320.470,12 EUR, avšak správca
danepovykonanejdaňovejkontroletentonárokznížilosumu253.902,34EURnasumu66.567,78EUR.

36. Podkladom pre vydanie tohto rozhodnutia bolo rozhodnutie správcu dane (Daňový úrad Košice) č.
101685580/2017 zo dňa 03.08.2017, ktorým v zmysle § 68 ods. 6 daňového poriadku určil daňovému
subjektu (žalobcovi) rozdiel v sume nadmerného odpočtu 253.902,34 EUR na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie júl 2013, ktorým znížil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie

obdobie júl 2013 zo sumy 320.470,12 EUR na sumu 66.567,78 EUR. Dané rozhodnutie bolo potvrdené
rozhodnutím žalovaného č. 100219923/2018 zo dňa 24.01.2018. Predmetné rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 30.01.2018.

37. Rozhodnutie žalovaného zo dňa 24.01.2018, ako aj rozhodnutie mu predchádzajúce (Daňový úrad

Košice) zo dňa 03.08.2017, bolo predmetom súdneho prieskumu vedeného na tunajšom súde pod sp.
zn. 6S/37/2018. Správnej žalobe nebol priznaný odkladný účinok. Rozsudkom zo dňa 19.05.2022 bola
správna žaloba žalobcu o preskúmanie týchto rozhodnutí správnych orgánov zamietnutá. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 15.09.2022. Voči tomuto rozsudku kasačná sťažnosť podaná nebola.

38. Predmetné konanie bolo prerušené uznesením zo dňa 22.04.2021 až do právoplatného skončenia
konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 6S/37/2018. Keďže konanie vedené na tunajšom pod
sp. zn. 6S/37/2018 bolo skončené rozsudkom zo dňa 19.05.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
15.09.2022, súd pokračoval ďalej v tomto konaní.

39. Rozhodnutie správcu dane č. 101685580/2017 zo dňa 03.08.2017 bolo vydané na základe daňovej
kontroly vykonanej u žalobcu. Žalobca podal dňa 26.08.2013 daňové priznanie k DPH za zdaňovacie
obdobie júl 2013, v ktorom si uplatnil podľa § 79 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. nadmerný odpočet v
sume 320.470,12 EUR. Na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho
časti vykonal správca dane u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie

júl2013,pričomOznámenieodaňovejkontrolenazistenieoprávnenostinárokunavrátenienadmerného
odpočtu alebo jeho časti č. 9812401/5/4518751/2013/Fra zo dňa 07.10.2013 bolo daňovému subjektu
doručené dňa 15.10.2013.

40. Ustanovenia § 154 a § 155 daňového poriadku upravujú konkrétne porušenia povinností daňového

subjektu (správne delikty) a tiež spôsob a výšku pokuty, ktorú správca dane ukladá za správny
delikt, ktorého sa daňový subjekt dopustil. Na účely daňového poriadku je správnym deliktom konanie
daňového subjektu spočívajúce v porušení povinností uložených právnymi predpismi dotýkajúcimi sa
oblasti daní.

41. Konanie o uložení pokuty je osobitný druh daňového konania, v rámci ktorého správca dane
nevykonáva dokazovanie a je upravené v § 154 až § 157 daňového poriadku. V prípade uloženia pokuty
v preskúmavanom prípade v znení účinnom do 31.12.2015 sa pokuta ukladá obligatórne zo zákona.
Dané znamená, že nie je na úvahe správcu dane, či pokutu uloží, alebo nie, ale je povinný uložiť pokutu,
ak zistí porušenie povinností uložených právnymi predpismi dotýkajúcimi sa oblasti daní.

42. Správny súd uvádza, že správne orgány pri vydaní napadnutých rozhodnutí správne použili
ustanovenia daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015 v súlade s ustanovením § 165e ods.
2 DP, keďže oznámenie o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmernéhoodpočtu alebo jeho časti č. 9812401/5/4518751/2013/Fra zo dňa 07.10.2013 bolo žalobcovi doručené
dňa 15.10.2013.

43. Vzhľadom na rozhodnutie správcu dane zo dňa 03.08.2017, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím
žalovaného zo dňa zo dňa 24.01.2018, bolo preukázané, že žalobca sa dopustil správneho deliktu v
zmysle ustanovenia § 154 ods. 1 písm. g) daňového poriadku, keďže rozhodnutím správcu dane bol
určený žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 253.902,34 EUR na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie júl 2013, ktorým znížil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie

obdobie júl 2013 zo sumy 320.470,12 EUR na sumu 66.567,78 EUR.

44. Z tohto dôvodu musel správca dane použiť pri ukladaní pokuty ustanovenie § 155 DP v znení
účinnom do 31.12.2015. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu doručenia
rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní (dňa 18.08.2017) bola 0,00 % a teda trojnásobok
základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahol 10 %. Preto správca dane postupoval

správne ak uložil žalobcovi pokutu vo výške rovnajúcej sa súčinu 10 % a sumy o ktorú správca dane
znížil uplatnený nárok podľa osobitných predpisov za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g) DP (10
% x 253.902,34), ktorá po zaokrúhlení v zmysle § 161 DP predstavuje výšku 25.390,20 EUR.

45. Pokiaľ sa týka žalobných námietok, nemožno sa stotožniť s námietkou žalobcu, že vydanie

napadnutých rozhodnutí bolo predčasné, keďže podľa žalobcu daňová kontrola, ktorá bola podkladom
pre vydanie rozhodnutia o určení rozdielu dane v sume 253.902,34 EUR nebola vykonaná v súlade so
zákonom a žalobca napadol predmetné rozhodnutia správnou žalobou. Žalobca podal správnu žalobu
voči rozhodnutiam správnych orgánov zo dňa 03.08.2017 a 24.01.2018. Je potrebné si uvedomiť,
že predmetné rozhodnutia správnych orgánov zo dňa 03.08.2017 a 24.01.2018 boli v čase vydania

v tomto konaní preskúmavaných rozhodnutí zo dňa 13.06.2018 a 10.09.2018 právoplatné. Tieto
rozhodnutia teda boli zákonne podkladom pre vydanie preskúmavaných rozhodnutí. Daná námietka
žalobcu nemôže obstáť ani z dôvodu, že v zmysle § 155 ods. 13 daňového poriadku, v zmysle ktorého,
ak bola novým právoplatným rozhodnutím suma rozdielu dane alebo suma nároku podľa osobitných
predpisov upravená, upraví sa alebo sa zruší z úradnej moci pokuta uložená podľa odseku 1 písm.

f). Novým rozhodnutím o pokute sa pôvodné rozhodnutie zrušuje. Teda pokiaľ by boli rozhodnutia
zo dňa 03.08.2017 a 24.01.2018 zrušené, bolo by povinnosťou správnych orgánov z úradnej moci
v zmysle § 155 ods. 13 DP zrušiť aj preskúmavané rozhodnutia zo dňa 13.06.2018 a 10.09.2018.
Daný stav však nenastal, keďže správna žaloba, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutí zo
dňa 03.08.2017 a 24.01.2018, bola rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 6S/37/2018 zo dňa 19.05.2022

zamietnutá a kasačná sťažnosť voči rozsudku nebola podaná. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 15.09.2022. Z daného vyplýva, že daňové konanie, vrátane postupu, ktorý predchádzal vydaniu
rozhodnutí zo dňa 03.08.2017 a 24.01.2018, bol v súlade so zákonom.

46. K danej námietke správny súd ešte dopĺňa, že ustanovenie § 155 daňového poriadku určuje presné

pravidlá a taktiež aj výnimky pri ukladaní pokút za správne delikty podľa § 154 DP. Podanie správnej
žaloby voči právoplatnému rozhodnutiu, ktoré bolo podkladom pre uloženie pokuty, nie je predmetom
výnimiek uvedených v ustanovení § 155 DP a neprelamuje obligatórnosť jej uloženia.

47. Z vyššie uvedeného rovnako vyplýva, že nemožno sa stotožniť ani s námietkou, že správne

orgány sa pri vydaní napadnutých rozhodnutí nevysporiadali s námietkami, z dôvodu ktorých považoval
rozhodnutia správnych orgánov zo dňa 03.08.2017 a 24.01.2018 za nezákonné a nevydané v súlade so
zákonom.Právenaopak,keďžedanérozhodnutiaboliprávoplatné,bolopovinnosťousprávnychorgánov
postupovať v zmysle § 154 a nasl. DP a pokutu za správny delikt uložiť.

48. Pokiaľ sa týka žalobnej námietky, že žalovaný sa nevysporiadal v zmysle § 74 ods. 2 DP so
všetkými žalobcovými námietkami, podanými v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu, nemožno
sa s daným tvrdením stotožniť a aj danú námietku nemožno považovať za dôvodnú. Danú námietku
nemožno posudzovať samostatne a správny súd už odpoveď na danú námietku špecifikoval v odsekoch
uvedených vyššie. Správny súd zdôrazňuje, že žalovaný sa v preskúmavanom rozhodnutí vysporiadal

so všetkými dôvodnými žalobnými námietkami žalobcu, podanými v odvolaní voči rozhodnutiu
prvostupňového správneho orgánu zo dňa 13.06.2018.49. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup orgánov verejnej správy v rozsahu
žalobných námietok a má jednoznačne za to, že zistenie skutkového stavu bolo dostačujúce na riadne
posúdenie veci, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia,

je v súlade s administratívnym spisom. Správny súd v postupe správnych orgánov, predchádzajúcom
vydaniu napadnutých rozhodnutí, nezistil žiadne také podstatné porušenie ustanovení o konaní pred
orgánmi verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

50. Záverom správny súd zdôrazňuje, že produkované námietky neboli takého charakteru, v zmysle

ktorého by mohol správny súd prijať záver, že v konaní pred správcom dane, respektíve pred žalovaným,
sa vyskytol taký nedostatok, ktorý by znamenal také porušenie ustanovení o konaní pred orgánmi
verejnej správy, ktoré by mohol mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia a privodiť v konaní
pred súdom zrušenie preskúmavaného rozhodnutia v zmysle § 191 ods. 1 písm. g) SSP.

51. Vychádzajúc z hore uvedeného skutkového a právneho stavu veci správny súd žalobu zamietol

procesným postupom podľa § 190 SSP.

52. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP, v spojení s ustanovením § 168 SSP,
v zmysle ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní
úspech celkom, ani z časti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania,

ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

53. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho
doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka

konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh)(§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri

rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i)nerešpektovalzáväznýprávnynázor,vyslovenývzrušujúcomrozhodnutímokasačnejsťažnosti,alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenýv§440ods.1písm.g)aži)Správnehosúdnehoporiadkusavymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).