Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. október 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15CoCsp/4/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218208919
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Mészárosová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1218208919.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Mészárosovej a členov
senátu JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Silvie Walterovej, v právnej veci žalobkyne: B. B. R. X. E. C. Š.
M. D. X. Á. , O. Y. XX.XX.XXXX, Z. V. V., O. Č.. XXX/XX, zastúpená Advokátska kancelária KONCOVÁ
& PARTNERS, s.r.o., Trenčín, Kpt. Jaroša č. 1312/29, IČO: 47 256 907, za ktorú koná JUDr. Barbora
Koncová, LL.M., proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., Piešťany, Teplická č. 7434/147, IČO: 36

234 176, zastúpený Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., Trenčín, 1. mája č. 173/11,
IČO: 47 234 679, za ktorú koná Mgr. Gabriela Goliašová, o vydanie bezdôvodného obohatenia 40,50 €,
na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 7. júna 2019, č. k. 29 Csp
182/2018-105, v znení opravného uznesenia zo dňa 29. novembra 2019, č. k. 29 Csp 182/2018-135,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 7. júna 2019, č. k. 29 Csp

182/2018-105, v znení opravného uznesenia zo dňa 29. novembra 2019, č. k. 29 Csp
182/2018-135, z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Rozsudkom zo dňa 7.6.2019, č. k. 29 Csp 182/2018-105, v znení opravného uznesenia zo dňa
29.11.2019, č. k. 29 Csp 182/2018-135, súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa
domáhala od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 40,50 €, žalovanému priznal

právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. Rozhodnutie právne odôvodnil § 497 zákona č.
513/1991 Z. z. Obchodný zákonník, § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d), § 9 ods. 1, 2 písm. c), f), j),
k), y), § 11 ods. 1 písm. a) až e) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č.
129/2010 Z. z.“), § 53 ods. 3, 5, 6, § 451 ods. 2, § 454 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Pokiaľ
ide o vecné odôvodnenie uviedol, že v prejednávanej veci sa žalobkyňa domáhala proti žalovanému

vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 40,50 €. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným dňa
26.2.2015 uzatvorila Zmluvu o hotovostnom úvere a Zmluvu o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX, v zmysle ktorej jej žalovaný poskytol spotrebiteľský úver vo výške 1.000,- €.
Celková čiastka, ktorú mala žalobkyňa žalovanému vrátiť podľa Zmluvy bola 1.456,56 €. Splátky za
poskytnutý úver boli rozvrhnuté na obdobie 36 mesiacov s výškou mesačnej splátky 40,46 €, vždy k 15.
dňu v mesiaci. Žalobkyňa ku dňu podania žaloby splatila sumu vo výške 1.040,50 €. Poslednú vykonanú

splátku uhradila dňa 24.4.2017 a posledná zrážka zo mzdy jej bola vykonaná v mesiaci január 2017.
Žalobkyňa má za to, že napadnutá zmluva neobsahuje zákonné náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010
Z. z. v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, je v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 citovaného zákona,
konkrétne sú nedodržané náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa písmen c), f), j), k) a y). V
zmluve chýbajú podstatné náležitosti vyžadované zákonom, preto je úver bezúročný a bez poplatkov.
K porušeniu § 9 ods. 2 písm. c) citovaného zákona uviedla, že v zmluve absentuje adresa, na ktorej

môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, k § 9 ods. 2 písm. f), že v úverovej zmluve je ako
termín konečnej splatnosti uvedený nedostatočný údaj, a to 36 mesiacov od poskytnutia úveru, ato do 15. dňa v poslednom mesiaci, pričom má za to, že na základe ustálenej judikatúry je potrebné,
aby termín konečnej splatnosti bol vyjadrený konkrétnym dátumom (dňom, mesiacom, rokom). Údaj v
zmluve nie je postačujúci, pretože nespĺňa požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti. Za termín konečnej

splatnosti nemožno považovať, ak veriteľ uvedie len spôsob jeho výpočtu. K § 9 ods. 2 písm. j) uviedla,
že je nesprávne uvedená hodnota RPMN v zmluve. Účinná legislatíva si vyžaduje, aby bola RPMN
uvedená presne. V zmluve uvedený údaj 30,5 % sa nezhoduje s reálnym výpočtom RPMN. Reálna
RPMN prestavuje 29,74 %. Pri porušení § 9 ods. 2 písm. k) dôvodila, že v zmluve absentuje údaj o výške,
počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Spotrebiteľ má právo na informácie o tom, v akej

sume splatí samotnú istinu úveru v mesačných dohodnutých splátkach, akú sumu z toho platí na úroky
a v akej výške tieto úroky platí. V zmluve sa uvádza len výška mesačnej splátky 40,46 € bez
bližšej špecifikácie, t.j. nie je splnená požiadavka, aby zmluva obsahovala výšku splátky istiny, výšku
splátky úrokov a výšku splátky iných poplatkov. V rozpore s § 9 ods. 2 písm. y) v zmluve
je nesprávne uvedená priemerná hodnota RPMN, podľa zmluvy je vo výške 34,42 %, pričom podľa
štatistických údajov priemerná RPMN za mesiac 2/2015 predstavovala 12,49 %, za obdobie 1/2015

12,92 %, za obdobie 12/2014 predstavovala 12,89 % a za obdobie 11/2014 predstavovala 13,02 %.
Žalobkyňa ďalej poukazuje na skutočnosť, že dohodnuté úroky z úveru vo výške 26,66
% sú neprimerane vysoké. Uvedená odplata výrazne prevyšuje odplatu obvyklú na finančnom trhu za
spotrebiteľský úver pre úvery na obdobie 1 - 5 rokov. Podľa informácií NBS vo februári roku 2015 bola
priemerná ročná úroková miera pri spotrebiteľských úveroch poskytnutých občanom eurozóny vo výške

13,64 %. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda
nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. V tomto prípade dohodnutá
úroková miera bola medzi účastníkmi o 13,02 % vyššia, ako bola priemerná úroková miera z
úverovposkytnutýchvtomtoobdobíbankami,pretojetakétodojednanievrozpore sdobrými
mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka a neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle §

53 ods. 6 Občianskeho zákonníka neplatná. Ďalšou neprijateľnou podmienkou zmluvy je zabezpečenie
plnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy, a to formou dohody o zrážkach zo mzdy. Napriek
tomu, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola spísaná na osobitnej listine, spotrebiteľ - žalobkyňa nemal
možnosť odmietnuť podpísanie dohody o zrážkach zo mzdy, lebo by úver nedostal. Taktiež
žalobkyňa nebola poučená o dôsledkoch uzavretia predmetnej dohody, nemala možnosť odmietnuť jej

podpísanie a takáto Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná, teda spotrebiteľ
nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Preto sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobkyňa ku dňu
podania návrhu už uhradila sumu 1.040,50 €, pričom výška úveru bola 1.000,- €. Na strane žalovaného
tak vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške 40,50 €.
1.2.Žalovanýnavrhovalžalobuzamietnuťvcelomrozsahu.Zjehostranynedošlo aaninemohlo

dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, keďže prijímal platby (splátky úveru) žalobkyne oprávnene, a to na
základe platne uzavretej úverovej zmluvy a v súlade s riadne dohodnutými zmluvnými podmienkami.
Žalobkyňa uhrádzala jednotlivé mesačné splátky na základe platne uzatvorenej úverovej zmluvy.
Poukázal na to, že v danom prípade nie sú splnené zákonné predpoklady vydania bezdôvodného
obohatenia, a to: a) získanie bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného - žalovaný prijatím

splátok uhrádzaných žalobcom len rešpektoval a dodržiaval zmluvný vzťah založený úverovou zmluvou,
keď prijímal plnenie, na ktoré mal v zmysle úverovej zmluvy riadny nárok; b) protiprávnosť získania
bezdôvodného obohatenia - žalovaný prijímal platby žalobcu oprávnene a v súlade so zákonom, a to
na základe platne uzavretej úverovej zmluvy a v súlade s riadne dohodnutými zmluvnými podmienkami;
c) majetková ujma, ktorá postihuje žalobcu - riadnym plnením splátok žalovanému nemohla vzniknúť

žiadna majetková ujma, nakoľko žalobca sa podpísaním úverovej zmluvy slobodne zaviazal k
povinnosti platiť žalovanému mesačné splátky úveru; d) príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním
bezdôvodného obohatenia žalovaným a majetkovou ujmou žalobcu - nakoľko nedošlo k protiprávnemu
získaniu bezdôvodného obohatenia ani k majetkovej ujme na strane žalobcu, uvedený predpoklad
nemôže byť naplnený. Posúdenie úverovej zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov len samotnou

žalobkyňou bez ďalšieho nemôže mať za následok vznik bezdôvodného obohatenia, takéto posúdenie
nie je spôsobilé nahradiť rozhodnutie súdu. Žalovaný preto považuje nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia za neopodstatnený. K jednotlivým porušeniam ustanovení zákona o spotrebiteľských
úveroch uviedol, že predmetom žalovanej úverovej zmluvy bolo poskytnutie bezúčelového úveru,
žalovaný teda nepreplácal kúpnu cenu formou úveru žiadnemu predajcovi, preto uvedenie adresy

neexistujúceho predávajúceho nie je možné. Pokiaľ mala žalobkyňa záujem podávať reklamáciu alebo
sťažnosť, mohla sa obrátiť priamo na žalovaného ako poskytovateľa úveru, ktorého adresa je uvedená
v úvode pod názvom Zmluva o hotovostnom úvere a zmluva o revolvingovom úvere. Aj keď zmluva
neuvádza presný číselný dátum ukončenia zmluvy, veriteľ použil objektívne zistiteľné kritéria, podľaktorých spotrebiteľ musí vedieť, aká je doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a kedy je konečná
splatnosť poskytnutého úveru. Má za to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahuje náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) aj vtedy, pokiaľ veriteľ použije objektívne

zistiteľné kritériá, z ktorých je nepochybne možné určiť dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti
úveru, tak ako je tomu v danom prípade. Výška RPMN je v úverovej zmluve uvedená korektne spolu
s predpokladmi pre jej výpočet, ktoré sú uvedené priamo v úverovej zmluve. Pokiaľ ide o dodržanie
zákonných náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. k), podľa žalovaného predmetná náležitosť je v úverovej
zmluve uvedená v súlade so zákonným ustanovením. Informácie o splátkach sú upravené v časti textu

zmluvy označeného "Úver", kde sú obsiahnuté presné údaje o výške mesačnej splátky - 40,46
€ pod bodom 30., o počte splátok - 36 pod bodom 31., o termíne konečnej splatnosti - 36 mesiacov po
poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci pod bodom 39. a tiež o termínoch
splatnosti splátok. Priemerná hodnota RPMN je v zmluve uvedená správne, a to vo výške 34,42 %.
Zo súhrnných informácii zreteľne vyplýva, že priemerná RPMN v čase uzatvorenia úverovej zmluve
pri uzavretí zmluvy na 36 mesiacov vo výške 1.000,- €, bola v hodnote 34,42 %.

Žalobkyňa predložila prehľad úrokových mier, z ktorých uviedla výšku RPMN, nie priemernej RPMN,
čo sú dva rozličné údaje a náležitosti, pričom vychádzala z Bankových úrokových
štatistík - úvery na stránke NBS. Žalovaným uvedená hodnota RPMN v úverovej zmluve je správna. K
otázke úrokovej sadzby uviedol, že nie je sporné, že úroky za poskytnutie úveru sú vo svojej podstate
"cenou" za poskytnutie peňazí. Súdna kontrola výšky úrokov prostredníctvom širokého výkladu dobrých

mravov teda fakticky znamená, že súd sa púšťa do kontroly primeranosti zmluvných plnení - inými
slovami, súd hľadá odpoveď na otázku, či je dohodnutá cena primeraná dohodnutému vzájomnému
plneniu. Pri určovaní prípustnosti výšky úrokovej sadzby žalobca vychádzal z priemerných úrokových
mier z úverov obchodných bánk zverejnených na stránke Národnej banky Slovenska, avšak tento
postup nie je korektný. V predmetnom prehľade sú zverejnené priemerné úrokové sadzby výlučne

bánk, pričom žalobkyňa vôbec nezohľadňuje skutočnosť, že žalovaný je nebankovým subjektom, preto
sa aj výška úrokovej miery musí odlišovať od tej, za ktorú poskytujú úvery jednotlivé banky. Je to z
dôvodu, že nebankové subjekty poskytujú úvery s vyšším rizikom ako banky, pričom cena rizika sa
prejavuje práve vo výške odplaty za poskytnutý úver. Aj zo štatistík uvedených na internetovej stránke
Národnej banky Slovenska vyplýva, že úroky za poskytnuté úvery budú vždy pri bankách rádovo nižšie

ako pri poskytovaní úverov nebankovými spoločnosťami. Je to aj z dôvodu prísnejších kritérií bánk
pri poskytovaní úverov. Úvery v nebankovkách preto využívajú najmä klienti, ktorým by úver banky z
dôvodu zvýšeného rizika nesplácania neposkytli. Táto okolnosť je reálnym faktom na finančnom trhu.
V prípade úverovej zmluvy č. 4502104350 bola dojednaná úroková sadzba vo výške 26,66 %, pričom
priemerná úroková sadzba bánk v danom období uvádzaná žalobkyňou bola vo výške 13,64 %, teda

úroková sadzba uvedená v zmluve nepresahuje ani dvojnásobok priemernej úrokovej sadzby bánk
za dané obdobie. Uvedenú úrokovú sadzbu preto žalovaný považoval aj v zmysle vyššie citované
rozsudku za dojednanú platne a v súlade s dobrými mravmi. K napadnutej dohode o zrážkach zo mzdy
žalovaný uviedol, že je bežným mechanizmom na zabezpečovanie záväzkov, typicky využívaným najmä
v bankovom sektore pri zabezpečovaní peňažných záväzkov z úverov a pôžičiek. Zákonná úprava

špecifikovaná v ustanovení § 551 Občianskeho zákonníka vyžaduje na platnosť dohody o zrážkach zo
mzdy len dve podmienky a to písomnú formu a skutočnosť, že zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by
boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Uvedené ustanovenie neobsahuje žiadne ďalšie podmienky, ktorých
nesplnenie by malo za následok neplatnosť takejto dohody. Ponecháva účastníkom zmluvného vzťahu
voľnosť pokiaľ ide o obsahovú stránku dohody a taktiež aj formu v tom zmysle, že dohoda o

zrážkach zo mzdy môže byť vo forme samostatnej dohody alebo môže byť aj súčasťou iného (hlavného)
právneho vzťahu ako forma určitého zabezpečovacieho inštitútu (tzv. akcesorický vzťah). Dohoda o
zrážkach zo mzdy bola uzatvorená vo forme osobitnej listiny a žalobkyňa ako klient bola poučená o
možnosti ju neuzatvoriť v zmysle § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. Tento fakt
je nesporný a nenamieta ho žiadny z účastníkov konania. Ako výslovne vyplýva z textu listiny Dohody

o zrážkach zo mzdy, nachádza sa na nej aj prehlásenie žalobkyne, že si je vedomá, že uzatvorenie
dohody je dobrovoľné a bola poučená o možnosti ju neuzatvoriť. Žalobkyňa dohodu o zrážkach zo mzdy
bez akejkoľvek výhrady podpísala. Takto jej prejavená vôľa jednoznačne preukazuje, že na základe
vlastného rozhodnutia súhlasila s uzavretím dohody o zrážkach zo mzdy. Pokiaľ ustanoveniam dohody
nerozumela, nemala ich podpisovať alebo si ich mala nechať žalovaným bližšie vysvetliť. Skutočnosť, že

by jednotlivým ustanoveniam dohody o zrážkach zo mzdy nerozumela vo svojej žalobe ani nenamieta.
Písomná forma dohody o zrážkach zo mzdy bola dodržaná. Realizácia dohody o zrážkach zo mzdy
nastáva vždy až ako následok neplnenia povinností klientom, ktorý svoj dlh z úverovej zmluvy neplní
riadne a včas, ktorý prestal svoj dlh splácať.1.3. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Uviedla, že podanou žalobou sa domáha
určenia, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bez poplatkov. Rozhodnutie súdu o tejto
prejudiciálnej otázke zakladá právny a faktický dôvod na vydanie bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ ide

o uvedenie adresy na reklamáciu ako povinnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, analogicky
je potrebné aplikovať ustanovenie § 9 ods. 2 písm. c) na poskytovateľa úverových služieb. Zákonodarca
touto povinnou náležitosťou spotrebiteľskej zmluvy zamýšľal zjednodušiť a sprehľadniť spotrebiteľovi
informáciu v zmluve o tom, kde môže spotrebiteľ uplatniť svoju reklamáciu. Pričom v zmluve musí byť
táto adresa uvedená samostatne, zreteľne a jasne ako adresa na podanie sťažnosti alebo reklamácie.

Nepostačuje adresa uvedená v záhlaví zmluvy. Sám žalovaný uvádza, že ak by mala žalobkyňa záujem
podať reklamáciu alebo sťažnosť, mohla sa obrátiť priamo na žalovaného ako poskytovateľa úveru. Z
toho vyplýva, že sám žalovaný uznáva možnosť vzniku potreby spotrebiteľa bezúčelového úveru podať
sťažnosť. A práve túto možnosť mal povinnosť žalovaný zabezpečiť v zmluve presným uvedením adresy
na podanie sťažnosti. V súvislosti s dobou trvania a termínom konečnej splatnosti
uviedla, že súčasná rozhodovacia prax súdov vyžaduje presné uvedenie termínu konečnej splatnosti

úveru vo forme dátumu v tvare deň, mesiac, rok, pričom poukazuje aj rozhodnutia iných
súdov. V žalobe presne uvádza zdroj, na základe ktorého RPMN vyčíslila a tento zdroj je pravidelne
využívaným zdrojom pre výpočet RPMN aj v súdnej praxi. Nestotožnila sa s názorom žalovaného, že
dojednaním o výške mesačnej splátky 40,46 € a počtom splátok 36 mesiacov po poskytnutí úveru je
splnená náležitosť § 9 ods. 2 písm. k). Ani zo samotného vyjadrenia nie je zrejmé, na čo sa poplatok

uvedený v bode 42 a 44 v zmluve vzťahuje. Samotný žalovaný sa s touto otázkou vo svojom vyjadrení
nevysporiadal, pričom spotrebiteľ má mať jednoznačné a zrozumiteľné informácie
pri uzatváraní zmluvy o nákladoch súvisiacich so samotným úverom. Mala za to, že v zmluve vyčíslená
priemerná RPMN 34,42 % nie je uvedená správne. Úrokovú mieru prevyšujúcu dvojnásobok úrokovej
miery oproti priemeru úrokov za úvery poskytované bankami považuje za odporujúcu dobrým mravom.

S tvrdením žalovaného sa nestotožnila ani v časti, že pri uzatváraní dohody o zrážkach zo mzdy musia
byť splnené len dve podmienky, a to písomná forma a zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli
zrážky pri výkone rozhodnutia. Dohoda o zrážkach zo mzdy je len ďalšou formulárovou dohodou, nebola
individuálne dojednaná. To, že je na samostatnom papieri neznamená automaticky splnenie podmienky
individuálneho dojednania a v danom prípade platí vyvrátiteľná zákonná domnienka podľa § 53 ods. 3

Občianskehozákonníka,žeindividuálnedojednanánieje.Žalobkyni-spotrebiteľovijupredložilžalovaný
napodpis,pričomžalobkyňanemohlaovplyvniťjejobsah.Vprípade,žežalovanýtvrdíopak,jepotrebné,
aby uniesol dôkazné bremeno a svoje tvrdenia relevantne podložil. Dohodu spolu s ostatnými listinnými
dokumentami dostala na podpis, ale v skutočnosti jej podpísanie nemohla odmietnuť, pretože by úver
nedostala. Namietala skutočnosť, že bola poučená o možnosti Dohodu o zrážkach zo mzdy neuzavrieť,

predložený dokument jej bol poskytnutý na podpis ako potrebný pre získanie úveru. Z týchto dôvodov
má za to, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku.
1.4. Po vykonaní dokazovania listinnými dôkazmi predloženými stranami, a to najmä Zmluvou o
hotovostnom úvere a zmluvou o revolvingovom úvere, Dohodou o zrážkach zo mzdy, výpočtom RPMN
pre spotrebiteľský úver, úrokovými mierami úrokov, údajmi o novoposkytnutých

spotrebiteľských úveroch mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi sporovými stranami na
základe zmluvy o hotovostnom úvere a zmluvy o revolvingovom úvere
došlo ku vzniku záväzkového vzťahu, v ktorom sa dve zmluvné strany dohodli navzájom si poskytnúť
určité plnenia; žalovaný poskytnúť na žiadosť žalobkyne peňažné prostriedky a žalobkyňa poskytnuté
finančné prostriedky vrátiť formou pravidelných mesačných splátok spolu s úrokmi. Žalobkyňu možno

s určitosťou považovať za spotrebiteľa, keďže pri uzatváraní a plnení predmetnej dohody nekonala
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a na druhej strane
žalovaného možno považovať za dodávateľa, nakoľko pri uzatváraní a plnení predmetnej dohody
konal vrámcipredmetusvojejobchodnejaleboinejpodnikateľskejčinnosti.Pretobolopotrebnépri
posudzovaní predmetného právneho vzťahu medzi žalovaným a žalobkyňou brať na zreteľ aj všeobecnú

úpravu spotrebiteľských zmlúv obsiahnutú v Občianskom zákonníku a najmä ustanovenia týkajúce sa
neprijateľných zmluvných podmienok, úprava ktorých je obsiahnutá v § 53 Občianskeho zákonníka
a ktoré poskytujú výraznú ochranu pre spotrebiteľa, ako aj ustanovenia zákona o spotrebiteľských
úveroch.
1.5. Súd prvej inštancie konštatoval, že zo samotnej žaloby vyplýva, že žalobkyňa napadla aktívne

neplatnosť zmluvných podmienok v spornej úverovej zmluve, je preto povinný riešiť ako prejudiciálnu
otázku, či sporná úverová zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú vo vzťahu k
spotrebiteľovi neplatné, resp. úverová zmluva by bola bezúročná a bez poplatkov. Táto povinnosť súdu
pri nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv vzniká priamo zo zákona (Občianskeho zákonníka a právnychpredpisov na ochranu spotrebiteľa). Až v prípade, ak by po prejudiciálnom posúdení súd dospel k
záveru, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky v súlade s ustanovením § 11 ods. 1 zákona
č. 129/2010 Z. z. alebo Občianskeho zákonníka, čím by bola predmetná úverová zmluva bezúročná a

bezpoplatkov,vznikolbyžalobkyninároknavydaniebezdôvodnéhoobohatenia,atovčastiprevyšujúcej
žalobkyňou uhradenú istinu úveru, teda 40,50 €.
1.6. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto
ju zamietol v celom rozsahu. Dôvodil, že nemal z listinných dôkazov preukázané, že by úverová zmluva
neobsahovala náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. c), f), j), k) a y), kedy sa podľa citovaného ustanovenia

§ 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov.
1.6.1. K namietanému porušeniu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. c) zákona č.
129/2010 Z. z. súd uviedol, že identifikáciu veriteľa, poskytovateľa úveru, žalovaného v
úverovej zmluve a tiež jej prílohe - Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, považuje
za dostatočnú. Žalobkyňa ani netvrdila, že sa neúspešne pokúšala podať sťažnosť alebo reklamáciu k

napadnutej úverovej zmluve na adrese sídla žalovaného, veriteľa, naopak, túto splácala, resp. boli jej
vykonávané zrážky zo mzdy, a to až do januára, a apríla 2017.
1.6.2. K namietanému porušeniu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010
Z. z. uviedol, že aj tento údaj pokladá za dostatočný. Z úverovej zmluvy je úplne zrejmé, že doba trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere je 36 mesiacov (v prípade, ak dlžník plní splátky pravidelne) a termín

konečnej splatnosti je 36 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci, nakoľko
medzi zmluvnými stranami bol dohodnutý počet splátok úveru 36 a termín splatnosti druhej a každej
ďalšej splátky 15. deň v kalendárnom mesiaci. Výkladom termínu "termín splatnosti" iných okresných či
krajských súdov súd viazaný nie je.
1.6.3. K namietanému porušeniu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) zákona č.

129/2010 Z. z. uviedol, že zmluva o úvere obsahuje údaj o RPMN, a to vo výške 30,5 % a
zároveň aj spôsob jej výpočtu, ktorý je špecifikovaný aj v jej prílohe - Štandardné európske informácie
o spotrebiteľskom úvere. Úverová zmluva tiež obsahuje údaj o celkovej čiastke, ktorú má spotrebiteľ
zaplatiť, a to 1.456,56 €.
1.6.4. K namietanému porušeniu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č.

129/2010 Z. z. súd poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci sp. zn. C-42/15 zo dňa 9.11.2016,
podľa ktorého článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48/ES sa majú vykladať v tom zmysle, že
zmluvaoúverenadobuurčitústanovujúcaamortizáciuistinyposebenasledujúcimisplátkaminemusívo
forme amortizačnej tabuľky poplatky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie
tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s čl. 22 ods. 1 smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil

takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Podľa citovaného rozsudku predmetný článok
smernice [článok 10 ods. 2 písm. h)] ustanovuje, že zmluva o úvere musí uvádzať iba výšku,
počet a frekvenciu splátok a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia.
1.6.5. K namietanému porušeniu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. y) zákona č.

129/2010 Z. z. súd uviedol, že úverová zmluva obsahuje údaj o priemernej hodnote RPMN, a to 34,42
%. Zo Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4.
štvrťrok 2014 zverejnené na stránke NBS, ktoré súdu predložil žalovaný zreteľne vyplýva, že priemerná
RPMN v čase uzatvorenia úverovej zmluve pri uzavretí zmluvy na 36 mesiacov vo výške 1.000,- €, bola
v hodnote 34,42 %. Žalobkyňa predložila prehľad úrokových mier, z ktorých uviedla výšku RPMN, nie

priemernej RPMN.
1.7. Po zohľadnení vyššie uvedeného súd konštatoval, že úverová zmluva zo dňa 26.2.2015 obsahuje
namietané obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. c), f), j), k) a y). Nie je teda možné prijať záver,
že sa v dôsledku absencie niektorého namietaného údaja považuje úver za bezúročný a bez poplatkov
podľa ustanovenia § 11 ods. 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z.

1.8. K namietanej výške úroku za poskytnutie úveru, ktorý bol v úverovej zmluve dohodnutý vo výške
26,66 % súd konštatoval, že v danom prípade nemožno konštatovať jeho neprimeranosť. Treba brať
do úvahy skutočnosť, že žalovaný je nebankovým subjektom, preto sa aj výška úrokovej miery môže
odlišovať od tej, za ktorú poskytujú úvery banky. Nebankové subjekty totiž poskytujú úvery s vyšším
rizikom, pričom cena tohto rizika sa prejavuje aj vo výške odplaty za poskytnutý úver. V neposlednom

rade je potrebné uviesť, že úvery v nebankových subjektoch využívajú najmä klienti, ktorým by úver
banky z dôvodu zvýšeného rizika nesplácania neposkytli.
1.9. K samostatnej Dohode o zrážkach zo mzdy súd uviedol, že ju v žiadnom prípade nepokladá za
zmluvnú podmienku, a už vôbec nie za neprijateľnú (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Ide totiž osamostatnú zmluvu, z ktorej znenia (posledný riadok) je úplne zrejmé, že jej uzavretie je dobrovoľné a
žalobkyňa bola poučená o možnosti neuzatvoriť ju. Žalobkyňa svoje tvrdenie o tom, že jej podpísanie
nemohlaodmietnuť,lebobynedostalaúvernijakonepreukázala.Súdmalzato,ženapredmetnúdohodu

o zrážkach zo mzdy sa nevzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných
podmienkach, nakoľko tie sa vzťahujú len na spotrebiteľské zmluvy, ktorou dohoda o zrážkach zo mzdy
rozhodne nie je. Nejde o zmluvné ustanovenie (zmluvy o spotrebiteľskom úvere), ktoré má spĺňať
podmienku individuálneho dojednania, a preto žalovaný nemusí preukazovať opak (§ 53
ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka).

1.10. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že spotrebiteľská úverová zmluva, ani dohoda o zrážkach
zo mzdy neplatná nie je, a preto žalobkyni nevznikol voči žalovaného nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 40,50 €, čo predstavuje úhrady prevyšujúce istinu poskytnutého úveru. Mal za
preukázané, že žalobkyňa vykonávala úhrady v prospech žalovaného na základe Zmluvy o hotovostnom
úvere a zmluvy o revolvingovom úvere, žalovaný teda od žalobkyne nezískal majetkový prospech
plnením bez právneho dôvodu. Nakoľko ustálil výšku úrokovej sadzby, ako aj Dohodu o zrážkach zo

mzdy ako platne uzavretú, žalobkyňa neplnila žalovanému ani z neplatného právneho úkonu. Súd preto
žalobu zamietol.
1.11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p., keď úspešnému
žalovanému priznal voči neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2.1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, v celom jeho rozsahu, podala odvolanie žalobkyňa dôvodiac
tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. K naplneniu zákonnej náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. c) zákona č. 129/2010 Z. z.

uviedla, že s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4 Co 138/2014, zo
dňa 3.12.2014, má za to, že adresu na podanie reklamácie/sťažnosti nemožno stotožňovať s adresou
uvedenou v záhlaví zmluvy alebo na dokumente Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom
úvere. Takéto všeobecné uvedenie adresy napĺňa zákonnú náležitosť zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm.
b) zákona č. 129/2010 Z. z (identifikácia veriteľa), ale nenapĺňa zákonnú náležitosť

zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. c). Zákonodarca zámerne do § 9 ods. 2 okrem identifikácie veriteľa
(písmeno b/ § 9 ods. 2) zapracoval aj požiadavku, ktorá je samostatne špecifikovaná v písmene c) §
9 ods. 2. Keby nebolo potrebné v zmluve jednoznačne uviesť adresu reklamácie/sťažnosti,
zákonodarca by nepovažoval za potrebné náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. c) uvádzať pod samostatným
písmenom. Súd vo svojom rozhodnutí nesprávne vyhodnotil, že splnenie povinnej náležitosti podľa § 9

ods. 2 písm. b) automaticky znamená aj splnenie povinnej náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. c). Mala
za to, že konštatovanie súdu „žalobkyňa ani netvrdila, že sa neúspešne pokúšala podať sťažnosť alebo
reklamáciu“ je pre posúdenie toho, či zmluva o úvere povinnú náležitosť obsahuje alebo nie, absolútne
irelevantná. Poskytovateľ úverov má zákonnú povinnosť túto adresu jednoznačne do zmluvy uviesť a
z nesplnenia jeho povinnosti ho nemožno vyviniť na základe toho, či spotrebiteľ reklamáciu/sťažnosť

počas trvania zmluvného vzťahu úspešne podal alebo nepodal.
2.2. K naplneniu zákonnej náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č.
129/2010 Z. z. uviedla, že zákon vyžaduje, aby v zmluve boli uvedené „doba trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere“ a tiež vyžaduje, aby bol uvedený „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru“. Teda dve samostatné požiadavky jednoznačne definované v písmene f) § 9 ods. 2 zákona č.

129/2010 Z. z. V zmluve je uvedené „36 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom
mesiaci“.Tútonáležitosťuvedenúvzmluvesúdpriradilsúčasnepodsplneniepožiadavkyuvedeniadoby
trvania zmluvy a súčasne má tento údaj napĺňať aj požiadavku uvedenia termínu konečnej splatnosti.
Takéto priraďovanie jedného údaju pod dve samostatné požiadavky povinných náležitostí nemôže byť
postačujúce, inak by nebolo v zákone špecifikované dvomi samostatnými pojmami. Naviac na základe

rozhodovacej praxe súdov možno jednoznačne konštatovať, že „konečná splatnosť spotrebiteľského
úveru“ má byť v zmluve jednoznačne a zrozumiteľne uvedená tak, aby nemusel spotrebiteľ vykonávať
žiadne výpočty.
2.3. K naplneniu zákonnej náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010
Z. z. odvolateľka namietala, že súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s jej tvrdením, že RPMN je

uvedená v nesprávnej výške. Pre samotné posúdenie, či je naplnená požiadavka údaju RPMN v zmluve
o spotrebiteľskom úvere je potrebné vyhodnotiť nie len uvedenie hodnoty 30,5 %, ale aj správnosť
uvedenej hodnoty. Pokiaľ je RPMN uvedená v nesprávnej výške, nemožno tvrdiť, žepožiadavka povinnej náležitosti RPMN v zmluve bola naplnená. Naplnená by bola za predpokladu, že by
bola uvedená v správnej výške, a teda 29,74 %, o čom súdu predložila v konaní dôkaz - výpočet RPMN.
2.4. K naplneniu zákonnej náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010

Z. z. odvolateľka poukázala na to, že podľa právnej doktríny smernica nemá všeobecnú záväznosť ako
nariadenie,pretožejeadresovanáibačlenskýmštátomanievšetkýmfyzickýmaprávnickýmosobám;ak
bola smernica prebratá do slovenského právneho poriadku správne a včas, je nutné aplikovať slovenskú
právnu úpravu. V zmysle rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 26.2.1986, Marshall, samotná smernica
nemôže ukladať povinnosti jednotlivcovi, takže sa na ňu ako takú nemožno odvolávať (Uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 7.6.2013, sp. zn. 5 Cdo 5/2013). V Rozsudku sp. zn.
C-42/15 Súdny dvor EÚ citoval z odôvodnenia Smernice pod bodom (9) a (30), že (9) členské štáty by
preto nemali mať možnosť zachovať alebo zaviesť iné vnútroštátne ustanovenia ako ustanovenia tejto
smernice. (30) Táto smernica neupravuje otázky zmluvného práva, ktoré sa týkajú platnosti zmlúv o
úvere. Členské štáty preto môžu v tejto oblasti zachovať alebo zaviesť vnútroštátne ustanovenia, ktoré
sú v súlade s právom Spoločenstva. Slovenská republika prijala zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý

nie je (a ani nemôže) byť v rozpore so Smernicou.
2.5. V otázke výšky úroku odvolateľka poukázala na to, že úrok bankových subjektov v čase podpisu
zmluvypredstavovalhodnotu13,64%.Vtomtoprípadebolprekročenýúrokbankovýchsubjektovtakmer
o 100 %. Primerané prekročenie úrokových sadzieb bankových subjektov z uvedeného dôvodu (teda
zvýšenejmiererizika)jeakceptovateľné.Malazato,žeprekročenietakmero100%nemožnopovažovať

za akceptovateľné a je v rozpore s dobrými mravmi, a teda neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
2.6. K dohode o zrážkach zo mzdy uviedla, že táto má charakter štandardnej zmluvnej podmienky
používanej žalovaným pri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľských úveroch so spotrebiteľmi. Občiansky
zákonník v ustanovení § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také,
s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich

obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa sa zmluvné ustanovenia dohodnuté
medzi dodávateľom a spotrebiteľom nepovažujú za individuálne dojednané. Dohoda bola uzatvorená
na predtlačenom formulári v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a žalovaný
ničím nepreukázal individuálny charakter tohto dojednania. V praxi sú pri uzatváraní spotrebiteľského
úveruspotrebiteľovipredkladanérôznetlačivá,ktoréjespotrebiteľdonútenýpodpísať.Podpísanietýchto

tlačív je viazané na uzatvorenie samotného spotrebiteľského úveru. „Dohoda o
zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžadujeinformáciuotom,čouzatvoreniekonkrétnehoprávnehoúkonuznamená.Zuzatvorenejdohody
žiadne podstatné informácie o inštitúte dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov nevyplývajú. Inštitút

dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov pritom nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky
dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky
síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve zo zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom
posúdenia zo strany súdu, alebo inej objektívnej inštitúcie je relevantné ex offo súdne preskúmanie
práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. V tejto

súvislosti je právne významné ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez
návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane
jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo
priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ

týchto skutočností dovolával. Právny predpis, ktorého súčasťou je vyššie uvedené ustanovenie nemá
prechodné ustanovenia, čo znamená, že sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou
tohto právneho predpisu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.5.2015 vydaný vo
veci sp. zn. 8 MCdo 13/2014). Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov umožňuje obísť dôležitý
prvok v ochrane spotrebiteľa a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok zo zameraním na to,

či tieto nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa.“ (rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 6.9.2016, sp. zn. 3 Co 38/2016).
Poukázala aj na rozsudok Rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 12 Co 39/2018,
zo dňa 5.3.2019.
2.7. Odvolateľka žalobu považovala za dôvodnú a odvolaciemu súdu navrhla rozsudok súdu prvej

inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo zmeniť a žalobe v celom
rozsahu vyhovieť.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.4. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§
379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej
len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre

jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný
záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je čiastočne dôvodné, a preto bolo
potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
(§ 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p.).

5. Odvolateľka v odvolaní namietala závery súdu prvej inštancie týkajúce sa splnenia zákonných
náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. c), f), j), k) zákona č. 129/2010 Z. z.,
rovnako namietala neprimeranú výšku úroku z úveru (26,66 %), za neprijateľnú podmienku považovala
aj dohodu o zrážkach zo mzdy.

6. Odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, podľa ktorých zmluva o

spotrebiteľskom úvere, z ktorej nároky plynúce sú predmetom sporu v prejednávanej veci, obsahovala
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. c), f), j), k) zákona č. 129/2010 Z. z., ako aj závermi
súdu prvej inštancie, týkajúcimi sa posúdenia dohody o zrážkach zo mzdy.

7. Odvolací sa však nestotožňuje s právnym posúdením otázky výšky úroku, dohodnutého v zmluve o

spotrebiteľskom úvere medzi žalobkyňou ako spotrebiteľkou a žalovaným ako dodávateľom. Poukazuje
na to, že dohodnuté úroky sú odplatou za užívanie požičanej sumy, nemajú zabezpečovaciu funkciu a
na to, že ich výška je v rozpore s dobrými mravmi nemá vplyv, že táto bola dohodnutá. Podľa judikatúry
NajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky(napr.sp.zn.5Cdo26/2011)pridojednávaníúrokovpripeňažnej
pôžičkekoná vsúladesdobrýmimravmilentenveriteľ,ktorýpožadujeprimeranýúrokbezohľadu

na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je
preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa
nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné
peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným
vzťahommedziľuďmi,abydlžníkposkytovalveriteľovineprimeranéažúžerníckeúroky.Podľaúrokových

mier z nových úverov zverejnených NBS predstavoval priemerný úrok pri spotrebiteľských úveroch od
1 do 5 rokov (zmluva medzi stranami bola dojednaná tak, že žalobkyňa sa zaviazala vrátiť úver do 36
mesiacov od jej uzavretia) v mesiaci február 2015 výšku 9,55 %. Úroková sadzba v zmluve
bola určená vo výške 26,66 %. Z uvedeného je zrejmé, že dohodnutá úroková sadzba vo výške 26,66
% predstavuje takmer 3 - násobok priemernej úrokovej miery úverov zverejnených NBS. Je zrejmé, že

úvery poskytované nebankovými subjektami nemôžu byť úročené rovnakými sadzbami ako bankové
úvery. S ohľadom na vyššie podnikateľské riziko je prípustné, aby úroky nebankových spoločností boli
vyššie ako úroky bankových úverov, nie je však prípustné, aby tieto úvery obsahovali až takmer 3 -
násobne vyššiu úrokovú sadzbu oproti bežným bankovým úverom. Takto vysoká úroková sadzba nie je
odôvodnená ani žiadnymi osobitnými dôvodmi kreditného rizika dlžníka, ani hospodárskou alebo inou

situáciouvslovenskejekonomike.Vzhľadomnatoodvolacísúddospelkzáveru,žedohoda otakejto
úrokovej sadzbe je právnym úkonom, ktorý sa prieči dobrým mravom, v dôsledku čoho je podľa § 39
Občianskeho zákonníka neplatná. Dôsledkom neplatnosti dojednania o úroku je úplná absencia
akejkoľvek úrokovej sadzby v zmluve, čo znamená absenciu zákonnej náležitosti spotrebiteľskej zmluvy
podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z., s absenciou ktorej je spojený

dôsledok bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 11 ods. 1 písm. b)
citovaného zákona.
8. So zreteľom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci v dôsledku nesprávnej aplikácie právnych
predpisov, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil (§ 389 ods. 1 písm.

c/ C.s.p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 C.s.p.), v ktorom sa súd prvej inštancie bude
dôsledne zaoberať dôvodnosťou žaloby posúdením všetkých tých skutočností, ktoré sú významné z
hľadiska správneho hmotnoprávneho posúdenia veci, viazaný pritom právnym názorom odvolacieho
súdu (§ 391 ods. 2 C.s.p.) a v novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.). Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že ak by vo veci

rozhodol sám, znemožnil by tým stranám sporu realizáciu ich procesných práv, keďže by im odoprel
možnosť odvolacieho prieskumu v otázke týkajúcej sa priznania žalovanej sumy, čím by stranám odňal
možnosť konať pred súdom.9. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci
samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).