Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdené, Prvostupňové… Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. november 2021

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 17P/65/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120209527
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Johana Máčajová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2021:2120209527.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Johana Máčajovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
deti: V. G., nar. XX.XX.XXXX a N. G., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom u otca, v konaní zastúpené
procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, deti rodičov: L.. Z. G., nar.
X.X.XXXX, bytom F. XXX/XXX, N., zastúpená: Kanisová & Kanis, AK, s.r.o., Ďumbierska 3F, Bratislava,
a otca: ID. P. G., nar. XX.XX.XXXX, F. XXX/XXX, N., zastúpený: Advokátska kancelária Lányiová, s.r.o.

Nám. Sv. Michala 11, Hlohovec, za účasti Úradu Komisára pred deti, Odborárske námestie 3, Bratislava,
o návrhu matky na úpravu styku s maloletými deťmi a striedavú osobnú starostlivosť, takto

r o z h o d o l :

I. Matka je oprávnená stýkať sa s maloletými deťmi N. a V.:

- každý párny týždeň od piatku od 16:00 hod. do soboty do 17:00 hod.,
- každý utorok a nepárny štvrtok od 16:00 hod. do 19:00 hod,
po uplynutí 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia:

- každý párny týždeň od piatku od 16:00 hod. do nedele do 17:00 hod.,
- každý utorok a nepárny štvrtok od 16:00 hod. do 19:00 hod.,
s tým, že matka si maloleté deti prevezme na autobusovej stanici v H.,
kam ich privezie otec, po skončení styku maloleté deti opätovne privezie na
autobusovú stanicu v H., kde ich prevezme otec, miestom realizácie styku bude
aktuálne bydlisko matky, pričom program počas realizácie styku určí výlučne matka.

- počas Vianočných sviatkov a zimných prázdnin
- v nepárnom kalendárnom roku dňa 24.12. od 17.00 hod. do 25.12. do 10.00
hod. a dňa 29.12. od 11.00 hod. do 30.12. do 17.00 hod., a
- v párnom kalendárnom roku dňa 25.12. od 11.00 hod. do 26.12. do 17.00 hod.
a dňa 30.12. od 11.00 hod. do 01.01. nasledujúceho roka do 17.00 hod.,

- počas Veľkonočných sviatkov
každý rok od Veľkonočného (zeleného) štvrtka od 10:00 hod. do Veľkonočnej
soboty do 18:00 hod.,

- počas letných prázdnin každý rok
od 01.07. od 10:00 hod. do 08.07. do 10:00 hod., od 15.07. od 10:00 hod. do

22.07. do 10:00 hod.
od 01.08. od 10:00 hod. do 08.08. do 10:00 hod., od 15.08. od 10:00 hod. do
22.08. do 10:00 hod.

- počas jarných prázdnin každý párny rok od pondelka jarných prázdnin od
11:00 hod. do nasledujúceho piatka do 17:00 hod.
V čase úpravy styku počas vianočných sviatkov a zimných prázdnin, jarných

a letných prázdnin a veľkonočných sviatkov sa bežná úprava styku neuplatňuje.II. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 40P/5/2019-280 zo dňa 13.03.2020 vo
výroku III. v časti rodičovskej dohody ohľadne úpravy styku s maloletými deťmi.

III. Súd ukladá matke, otcovi, maloletým deťom výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti
absolvovať psychologickú a sociálnu pomoc v CDR v trvaní 6 mesiacov za účelom poskytnutia odbornej
pomoci pri riešení problémov v rodine a medziľudských vzťahov s cieľom predchádzania nepriaznivým
vplyvom zaťažujúcich a konfliktných situácií v rodine a deti.

IV. Súd návrh otca na pribratie subjektu Rada pre práva dieťaťa- SR, Spartakovská 3, Trnava, do
konania zamieta.

V. Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.

VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 12. 11. 2020 žiadala matka o novú úpravu styku
so svojimi maloletými deťmi v párny týždeň tak, že si prevezme deti v stredu po škole o 15. hodine
a odovzdá deti v nedeľu o 19. hodine v mieste bydliska otca a každý nepárny týždeň v utorok od 15.

hodiny do 19. hodiny a štvrtok od 15. hodiny do 19. hodiny, pričom matka si deti prevezme a odovzdá
v mieste bydliska otca. Počas letných školských prázdnin od 16.7. od 9.00 hod. do 31.7. do 18.00
hod. , od 16.8. od 9.00 hod. do 31.8. do 18.00 hod., počas jarných školských prázdnin každý nepárny
rok od nedele predchádzajúcej pondelku vyhlásených jarných školských prázdnin od 17.00 hod. do
nasledujúcej nedele do 18.00 hod., počas Veľkonočných sviatkov každý nepárny rok od veľkonočného

štvrtka od 17.00 hod. do veľkonočného pondelka do 18.00 hod., počas vianočných sviatkov v nepárnom
kalendárnom roku od 23.12 od 17.00 hod. do 30.12. do 18.00 hod. a v párnom kalendárnom roku od
30.12. od 9.00 hod.do 6.1. do 18.00 hod.

2. Matka návrh odôvodnila tým, že manželstvo rodičov detí bolo rozvedené dňa 13. 3. 2020 rozsudkom

Okresného súdu v Trnave č. k. 40P/5/2019. Maloleté deti boli na čas po rozvode zverené do osobnej
starostlivosti otca, zároveň bol upravený styk s maloletými tak, že matka je oprávnená sa s deťmi
stretávať 2x po 2 hodiny v týždni, s každým dieťaťom zvlášť, s V. v utorok a štvrtok, s N. stredu a
piatok. Sviatky a prázdniny neboli upravené okrem Vianočných sviatkov dňa 24. 12.2020 od 10.00 hod.
do 19.00 hod. u matky. Zároveň súd uložil už tretie výchovné opatrenie - psychologické poradenstvo

u akreditovaného subjektu Tenenet, o. z. za účelom nápravy komunikácie a vzťahu rodičov a detí a
znovunavrátenia akceptovania matkinej roly v živote detí. Matka poukazuje na znalecký posudok znalca
P., podľa ktorého: „každý z rodičov je schopný mať vo svojej starostlivosti dieťa", pričom znalec vyjadril
svoje obavy, ktoré sa týkajú najmä otca, „...spôsob, akým by mal zvládať „svoju rolu ...“ Jeho doterajšie
konanie totiž dovoľuje vysloviť oprávnené podozrenie, že sa skôr stará o seba a svoje sebavedomie,

než o blaho svojich detí...Znalcovi zostáva len dúfať, že otec detí „ precitne" a bude /možno aj v dôsledku
spokojnosti, resp. ukľudnenia v novom vzťahu/ schopný viac myslieť na blaho svojich detí, ako na svoje
vlastné....
Matka uvádza, že súčasný vzťah s deťmi sa stabilizoval, hodiny s nimi sa snaží využiť v rámci
možností, keďže má veľmi obmedzený čas. S N. spoločenskými hrami a pozeraním Tv, stretnutia s N.

prebiehajú normálne, prirodzene. So starším synom V. čas využívajú rozprávaním, ukazuje jej rôzne hry
na mobilnom telefóne, V. sa jej za jeho predošlé správanie ospravedlnil. Stretnutia s V. sú aj vzhľadom
na jeho vek premenlivé, niekedy dobre, inokedy horšie. Navrhovateľka dáva súdu do pozornosti, že
dlhodobýmpôsobenímexmanželanadetisadetibojavyjsťsňouzdomu,nesmúsadnúťdojejauta,lebo
exmanžel im tvrdil, že s nimi havaruje, nesmú sa stretávať s jej rodinou bez exmanželovej prítomnosti

a takisto deti prerušili všetky kontakty s kamarátmi, s ktorými trávili voľný čas. Toto trvá od podania
exmanželovej žiadosti o rozvod v januári 2019.
Po rozvode manželstva exmanžel odmietal opustiť miesto stretávania sa s deťmi, stále bol prítomný,
až na naliehanie kurately a Tenenetu odo dňa 1.7.2020 rešpektoval matkin čas s deťmi a nechal ich o
samote. Takisto v čase rodinnej oslavy 1. svätého prijímania, kedy sa dohodli na mediácii, že deti pôjdu o

17. hodine na večeru s mamou a rodinou, exmanžel trval, že bude prítomný. Bez prítomnosti exmanželauždvarokysdeťminikdenebola.Matkamázato,ženieježiadnydôvod,abymalamaťtaktoobmedzený
styk s deťmi a deti by mali byť ukrátené o čas trávený s mamou. Poukazuje na výňatky z posudku: „V
stručnosti možno povedať, že „ako sa hlavne otec pričinil o to, že deti výrazne odmietajú matku", tak by

to mal byť zase otec, „ ktorý by sa pričinil o to, že deti začnú matku zas akceptovať"..." Otcovi detí situácia
zjavne vyhovuje, t.j. môže podporovať jeho sebavedomie, alebo je výhodná z hľadiska jeho nového
vzťahu. Preto je zrejmé, že okrem verbálneho deklarovania /chce, aby sa deti stretávali s matkou.../
neurobil prakticky vôbec nič pre to, aby sa kontakt detí s matkou zlepšil. Z vyjadrenie znalca na súde
vyplýva, že ak by sa otec osobne pričinil o nápravu vzťahu matky s deťmi a mal o to úprimný záujem,

vzťah s deťmi by sa znormalizoval v priebehu dvoch -troch mesiacov.

Zo záverečnej správy Tenenetu zo 4.8.2020 matka citovala: „ Ku koncu stretávaní sme sa s otcom
dohodli, že sa v procese viac zameriame na úpravu vzťahu matky a detí, čo otec akceptoval. Interná
dohoda vznikla na základe skutočnosti opätovného prejavenia nedôvery a nesúčinnosti od otca smerom
k našim odborným postupom. Postoj otca sme akceptovali. Cieľom spolupráce s oboma rodičmi bolo

zmiernenie nerovnovážneho stavu medzi vnímaním otcovej roly a roly matky. Výsledkom je však
skutočnosť, že otec má podstatne väčší vplyv na správanie a výchovu detí. Matka nemá naopak skoro
žiadny dosah na to, aby aj jej pozícia ako rodiča, bola v živote detí zastúpená."

Od januára 2019 sa s rodinou z matkinej strany deti stretli len lx na jednu hodinu pri spomínanej

spoločnej večeri k 1. svätému prijímaniu, aj to za vynútenej účasti exmanžela. Matka má za to, že
dlhodobým cieľom exmanžela je vymazanie mamy a jej rodiny zo života detí. Súčasťou rozhodnutia
súdu zo dňa 13. 3. 2020, č. k. 40P/5/2019, bola i dohoda o úprave styku matky s deťmi na 2x dve
hodinytýždenne.Tútodohodumatkaakceptovalaapodpísala,pretožeotecsazaviazalpozitívnevplývať
a postupne spolupracovať na zlepšení vzťahu detí s matkou a akceptovať matku ako rovnocenného

rodiča s rovnocennými právami a povinnosťami a takisto preto, lebo alternatívnou by bolo umiestniť
staršieho syna do zariadenia v pôsobnosti UPSVAR. V septembri 2020 mali mediáciu s PhDr. O.
G. J. stanovenou UPSVAR Trnava, exmanžel podmieňoval svoju snahu zlepšiť vzťah detí s matkou
pod podmienkou súhlasu s mimosúdnym vyrovnaním BSM, kedy však matka musela akceptovať len
podmienky exmanžela, s čím nesúhlasila. Deti sú tak neustále vnášané do boja o vysporiadanie BSM,

matka je tým vydieraná a zastrašovaná. Vzhľadom na právo detí mať rovnocenný vzťah s oboma rodičmi
a s ohľadom na najlepší záujem maloletých detí poukazuje matka na nasledovnú judikatúru: uznesenie
KS Prešov zo dňa 25.09.2014, sp. zn. 21CoE/74/2014, rozsudok KS Prešove z 05.12.2013, sp. zn.
21CoP/12/2013, rozsudok KS Bratislava zo dňa 04.03.2014, sp. zn. 5 Co/305/2013, rozhodnutie NS
ČSR z 30.05.1967, sp. zn. 5 Cz 57/1967, R 96/1967, ČI. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, ČI. 5

Zákona o rodine.

3. K návrhu matky sa vyjadril otec podaním zo dňa 25.01.2021, má za to, že matku absolútne nezaujíma,
aký majú samotné deti názor na stretávanie s ňou, deti by si mali povedať, ako sa chcú s matkou
stretávať, nemôže nasilu vnútiť chlapcom, čo oni nechcú. Matka chce nasilu vodiť deti do R., kde oni

nechcú chodiť, pričom ponižuje vlastné deti. Naposledy sa staršieho V.a posmešne spýtala, keď sa
dozvedela. že si chce dať prihlášku na Stavebnú priemyslovku: „Kedy mi naprojektuješ kadibudku?".
Pred V.kom sa vyjadrila o N., že vyzerá ako malé prasiatko. A po takýchto slovách ich má priviesť k
matke a majú sa tešiť na stretnutie s ňou. Neustále chce od V.ka, aby jej podpísal nejaký papier, že sa
s ňou nechce stretávať. Do akej jej hry ho chce zatiahnuť? Bývalá manželka zabudla však napísať, ako

si zohnala nahrávacie zariadenie, vytočila V.ka a potom to použila ako „dôkaz". Zasa zabudla uviesť,
že na vlastného syna podávala trestné oznámenie za vetu, ktorú nikdy nepovedal. Veľmi chce úpravu
styku, ale keď mohla byť s nimi, tak nemala záujem. Napr. 25.12.2020 mu poslala sms: „Ahoj. Prídem
za deťmi až 30.teho.“ Na Vianoce 24.12.2020 im nebola schopná pripraviť obed, priniesla im vyprážanú
rybu v obedári z predchádzajúceho dňa. Viackrát jej nevyhovoval termín v piatok, hlavne keď boli sviatky.

Dňa 08.05.2020 sa ani nedostavila na stretnutie, viackrát meškala na stretnutie s deťmi. Otec uvádza,
že bol na stretnutiach kvôli deťom, nijako nezasahoval do ich stretávania. Bývala manželka sa zabudla
zmieniť o tom, že na jednom stretnutí udrela V.ka do kolena minitágom potom, ako ho chcela nútiť,
aby s ňou hral. Na ich rodinnom stretnutí po prvom svätom prijímaní ani N. a ani V.ko tam nechceli
ísť, on ich prehovoril potom, ako im sľúbil, že tam pôjde s nimi, nemá chuť tráviť voľný čas s bývalou

manželkou. Ďalej bývalá manželka píše, ako musela súhlasiť s dohodou o úprave styku, inak by muselo
byt' umiestnenie staršieho syna do zariadenia v pôsobnosti ÚPSVaR, pričom zabudla uviesť, že si ho
nahrala, požadovala, aby ho vyšetrovali, aby ho vláčili po psychológoch. To je jej cieľ, strčiť V.ka do
nejakého zariadenia. Keď sa mala starať o deti, tak vtedy sa nestarala, ale teraz vypisuje, ako by sachcela. Keď skončili hodiny s PhDr. J. a mali si ich platiť, tak chcel, aby sa riešila aj otázka majetkového
vysporiadania. Nevie prečo a ako sa ona cíti vydieraná a zastrašovaná, ale má možnosť podať trestné
oznámenie. Chcel riešiť vysporiadanie, pretože sa chlapci chcú vrátiť do domu, kde majú svoje izby.

On musel odísť s chlapcami, lebo stále vyvolávala hádky v dome, nechcel, aby boli chlapci stresovaní.
Včera zobral oboch chlapcov na dom a v prítomnosti bývalej manželky si mali povedať, ako sa chcú
stretávať. Bývala manželka začala hovoriť, aby bola prítomná kuratela a aj psychológ. Bez týchto dvoch
inštitúcii nevie komunikovať so svojimi deťmi? Potom sa nechcela o tejto téme vôbec baviť a nakoniec
vyhlásila, že deti nemajú čo do toho povedať'. Otec sa ich potom večer spýtal, ako sa chcú stretávať.

V.ko povedal, že sa s ňou nechce stretávať a N. povedal, že jemu stačí jedna hodina v stredu a jedna
hodina v piatok.

4. Podaním doručeným súdu dňa 03.02.2021 (č.l. 22 spisu) sa matka vyjadrila k stretávaniu sa s deťmi
od rozhodnutia o rozvode. Stretnutia prebiehali výlučne v rodinnom dome v N., najprv za účasti manžela,
ktorý to zdôvodňoval tým, že musí na deti dávať pozor a chrániť ich pred ňou. Po následnom apelovaní

kurately a Tenenetu, že jeho prítomnosť nie je vhodná, začiatkom júla prestal byť pri stretnutiach
prítomný. Napriek tomu deti bezdôvodne odmietajú s matkou opustiť dom, čo je dôsledkom skutočnosti,
že od okamihu oznámenia rozvodu bolo deťom zakazované kamkoľvek s mamou ísť, všetky aktivity s
ňou sa skončili, deti prerušili všetky kontakty s rodinou matky a kamarátmi. Matka má za to, že deti sa
boja pred otcom preukázať, že chcú byť aj s matkou, boja sa, že stratia jeho priazeň. Matka uznáva, že

prvoradý je záujem maloletých detí, avšak súd nemôže brať do úvahy názor a záujem detí, na ktoré je
robený dlhodobý nátlak a psychická manipulácia zo strany druhého rodiča.

5. Súd vykonal dokazovania oboznámením sa s návrhom matky, vyjadrením otca,

správami rodičov o priebehu stretávaní s maloletými deťmi s matkou, správami kolízneho opatrovníka,
zápisnicou spísanou na ÚPSVR, odd. SPODaSk zo dňa 12.11.2021, pripojeným spisom sp.zn.
40P/5/2019, nález MUDr. N., výsluchom rodičov, kolízneho opatrovníka, zástupcov Úradu komisára
pre deti, výsluchom maloletých detí, a ostatnými listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, pričom zistil
nasledovný skutkový a právny stav:

6. Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp.zn. 40P/5/2019 vyplýva, že rozsudkom č.k. 40P/5/2019-280 zo
dňa 13.03.2020 bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené, pričom bola schválená rodičovská
dohoda, na základe ktorej boli maloleté deti na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti otca,
obaja rodičia sú oprávnení a povinní zastupovať deti a spravovať ich majetok v bežných veciach, matka

sazaviazalaplatiťvýživnévovýškepo50,-Eurnakaždémaloletédieťamesačneazároveňbolupravený
styk matky s V. v utorok a štvrtok od 15.00 hod. do 16.00 hod. a od 01.06.2020 od 15.00 hod. do 17.00
hod., s N. stredu a piatok od 15.00 hod. do 16.00 hod. a od 01.06.2020 od 15.00 hod. do 17.00 hod.,
pričom miestom preberania detí je adresa rodinného domu v N.. Sviatky a prázdniny neboli upravené,
okrem Vianočných sviatkov dňa 24. 12.2020 od 10.00 hod. do 19.00 hod. u matky. Zároveň súd uložil

výchovné opatrenie - psychologické poradenstvo u akreditovaného subjektu Tenenet, o. z. v rozsahu 80
hodín za účelom nápravy komunikácie a vzťahu rodičov a detí a znovunavrátenia akceptovania matkinej
roly v živote detí.

7. Dňa 09.02.2021 bol vykonaný na oddelení SPODaSK ÚPSVR Trnava pohovor s maloletými deťmi. V

zápisnici z pohovoru (č.l. 26 spisu ) je uvedené, že maloletý V. ohľadne stretávania sa s matkou uviedol,
že chodieva na stretnutie sám, alebo ho dovezie otec. Mama mu potom niekedy pustí film, zväčša čaká,
kedy uplynie tá hodina, aby už mohol ísť domov, býva tam z donútenia, stretnutia bral ako povinnosť.
Naposledy mu mama povedala, že má svoje najlepšie roky života za sebou, pretože sa o nich nemusí
starať. Uviedol, že on má už zabehnutý režim, nemohol by žiť s mamou. Mama býva zväčša vo R., tam

by sa oni nudili, nemá tam kamarátov. Spomínal prípad, keď mame musel podpísať nejaký papier, na
základe čoho by nemusel chodiť na stretnutia. Ohľadne jeho predstavy o stretávaní s matkou uviedol,
že mu vadí, že na stretnutia musí chodiť, s matkou sa nechce stretávať, nakoľko sa stále hádajú, nemá
to zmysel. Matke už neverí, myslí si, že on s bratom sú jej ľahostajní, jej záujem nie je skutočný, pričom
hovorí niečo iné. Mladší N. uviedol, že stretnutia v stredu a v piatok v trvaní 1 hodiny mu stačia, boli

aj dve hodiny spolu. Počas stretnutí sa rozprávajú, pozerajú TV, hrajú karty. Stretávať sa chce tak, ako
doteraz, na dlhší čas nechce, nechce ani prespávať.8. Uznesením zo dňa 17.02.2021 bol do konania pribratý Komisár pre deti, Odborárske námestie 3,
Bratislava, v zmysle §12 ods.2 CMP z dôvodu ochrany práv dieťaťa a hájenia jeho najlepšieho záujmu.

9. Na prvom nariadenom pojednávaní dňa 17.02.2021 sa rodičia dohodli, že na obdobie nastávajúcich
cca 3 mesiacov, t.j. do ďalšieho pojednávania, sa vo forme skúšobného stretávania matka bude stretávať
s chlapcami, okrem doposiaľ nastaveného styku v týždni, každú párnu sobotu od 10.00 hod. do 19.00
hod., pričom miesto odovzdávania detí si rodičia dohodli stanicu v H.. S uvedeným súhlasil aj kolízny
opatrovník, ako aj zástupca Úradu komisára pre práva detí, pričom obaja navrhovali pokračovať v už

začatej mediácii, otcovi bolo zo strany zástupcu Úradu komisára pre práva detí dané na zváženie
navštívenie detí u psychológa.

10. Dňa 05.05.2021 sa na oddelenie SPODaSK ÚPSVR Trnava dostavili účastníci konania za účelom
vykonať pohovor s maloletými deťmi ohľadom zistenia zmien v priebehu skúšobných stretávaní
detí s matkou. Starší syn N. uvádza zmenu na strane účasti „cudzej“ pani (zamestnanec Rady pre

práva dieťaťa), ktorá sa stretnutí zúčastnila, usmerňovanie uvedenej pani vnímal N. pozitívne, cítil sa
uvoľnenejšie, vníma to tak omnoho lepšie. Uviedol, že sa pokúsia u mamy aj prespať, zatiaľ sa im
nechcelo. Ak budú u mamy, môžu ísť von za kamarátmi, program by si chceli určovať sami, mamu budú
informovať. Otec detí prejavil súhlas s návrhom stretávania vypracovaným Radou pre práva dieťaťa, tzv.
„Rodinný plán“, ktorý podpísali aj deti.

11. Na ďalšom nariadenom pojednávaní dňa 12.05.2021 zástupca Úradu komisára pre deti poukazoval
na to, že aj počas realizácie styku sú deti s matkou veľmi málo, prídu na dom, ale zväčša idú von za
kamarátmi, s matkou netrávia intenzívny čas. Dôvodom je podľa nich neúcta k matke, nerešpektovanie
jej úlohy. Ich externá psychologička vyhodnotila vzťah detí k matke ako veľmi zlý, potvrdila silnú

manipuláciuzostranyotca,vyslovilanutnosťvzťahnapraviťprostredníctvomodborníka.Poukazovalana
stretnutie dňa 05.05.2021 na oddelení SPODaSK, kedy maloletý V. matku viackrát parodoval, vysmieval
sa z jej správania, čím vyjadroval svoj negatívny postoj k matke, pričom otec ho výchovne neusmernil. V
súvislosti s uvedenou situáciou zástupca Úradu komisára pre deti tlmočil vyjadrenie samotnej Komisárky
k prípadu, že je nutné zvážiť aj možnosti zverenia detí druhému rodičovi pri takejto situácii, resp.

umiestnenia do diagnostického centra za účelom zistenia nevôle detí stretávať sa s matkou. Rodičia
sa následne dohodli na ďalšom rozšírení skúšobného stretávania sa matky s chlapcami okrem doposiaľ
nastaveného styku na každú párnu aj nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod., pričom program stretnutí
bude určovať výlučne matka po dohode s deťmi, otec nebude na stretnutiach prítomný, ani nebude
zasahovať do stretnutí, s čím otec súhlasil. Otec na pojednávaní predložil Rodinný plán, na ktorom sa

zhodli v spolupráci s Úradom pre práva detí on a deti.

12. Z otcom predloženého nálezu MUDr. N., z ambulancie klinickej psychológie zo dňa 27.04.2021
vyplýva, že u vyšetreného V.a nezaznamenáva žiadne patologické známky, ani disharmonický vývin
osobnosti, či zvýšený neuroticizmus. Ako súčasť rodiny prežíva otca s prirodzene dominantným

postavením, brata, seba samého a na opačnom poli matku. Väzby v rodine sa ukazujú ako kamarátske,
no bez blízkej citovej saturácie. Dokáže reálne hodnotiť situáciu v rodine, psychológ odporúča prihliadať
na názor vo veci zverenia do striedavej starostlivosti. U vyšetreného N.a rovnako nezaznamenáva
žiadne patologické známky, ani disharmonický vývin osobnosti, či zvýšený neuroticizmus. Ako súčasť
rodiny prežíva otca s prirodzene dominantným postavením, brata, matku. Seba vníma na okraji rodiny,

s pocitmi osamelosti. Väzby v rodine sa u neho rovnako ukazujú ako kamarátske, no bez blízkej citovej
saturácie. Chápe zmysel striedavej starostlivosti, psychológ odporúča prihliadať na jeho názor vo veci
zverenia.

13. Dňa 07.06.2021 bol doručený súdu návrh na pribratie do konania Rady pre práva dieťaťa- SR,

Spartakovská 3, Trnava (č.l. 76 spisu), v zmysle § 95 CSP na ochranu práv strany konania.

14. Na ďalšom nariadenom pojednávaní dňa 23.06.2021- č.l 89 bola vypočutá psychologička Úradu
komisára pre deti Mgr. H. T., ktorá ako externý zamestnanec Úradu komisára pre deti ozrejmila stretnutie
účastníkov zo dňa 05.05.2021 na oddelení SPODaSK ÚPSVR Trnava. Po výsluchu maloletých detí, po

tom, čo prišli obaja rodičia do miestnosti, atmosféru popísala ako napätú, bolo cítiť vzájomný konflikt,
pričom konfliktu sú vystavované deti, deti vyjadrovali svoj negatívny postoj k matke, prebehlo tam
aj parodovanie matky najprv starším, potom aj mladším, napätie stúpalo, pričom otec deti výchovne
neusmernil. Na záver stretnutia sa deti vplyvom napätia rozplakali, napokon matka ani nenástojila naplánovanom styku, ktorý sa mal následne realizovať a deti odišli domov s otcom. Psychologička uviedla,
že je nutné, aby deti komunikovali s oboma rodičmi, aby aktívne trávili čas s matkou. Psychologička
zároveň na otázku súdu ozrejmila, že Úrad komisára neposkytuje psychologické poradenstvo, ale iba

monitoruje v konkrétnych prípadoch, či sú zachované práva detí, funguje ako pozorovateľ správania
detí k rodičom. Následne na pojednávaní rodičia v spolupráci so súdom vypracovali predbežný plán
prespávania detí cez víkendy, v mesiaci júl na dome v N., v auguste už podľa rozhodnutia matky
mimo domu v N.. Súčasťou plánu boli aj týždenné úpravy styku počas prázdnin, pričom v čase
týždenného stretnutia účastníci sa dohodli na zvážení detí, či u matky aj prespia. Matka sa dohodla so

zamestnancami Úrad komisára pre práva detí na ich účasti pri styku s deťmi, rodičia sa dohodli, že budú
aj naďalej spolupracovať s Radou pre práva detí.

15. Podaním zo dňa 02 09. 2021 bol súdu doručený návrh od matky, v ktorom požiadala o nariadenie
striedavej osobnej starostlivosti detí, nakoľko má za to, že deti nemajú žiaden problém tráviť s matkou
čas, jedinou prekážkou v styku je ich otec, ktorý styku zabraňuje a obmedzuje ho. Súčasťou jej návrhu

na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti je aj návrh úpravy počas vianočných, letných, jarných
prázdnin a Veľkej noci.

16. Z úradného záznamu Úradu komisára pre deti zo dňa 15.07.2021 vyplýva správa z pozorovania detí
z výletu s matkou z Bojníc v Zoo. Pôvodne bolo dohodnuté, že uvedeného výletu sa zástupcovia Úradu

komisára pre deti zúčastnia spolu s matkou a deťmi, avšak deň pred výletom matka oznámila, že deti
a manžel si neželajú prítomnosť ľudí z Úradu komisára pre deti, a tak stretnutie bolo monitorované „z
diaľky“. Pozorovaním bolo zistené, deti sú spokojné, uvoľnené, s matkou sa pekne rozprávajú, výlet si
užívali. Zo záveru vyplynulo, že vzťah maloletých detí k matke je úplne prirodzený a nesilený (str.118
spisu).

17. Na ďalšom nariadenom pojednávaní dňa 06.09.2021 (č.l 120 spisu) zástupca matky trval na
nariadení striedavej osobnej starostlivosti, podľa neho deti trpia konfliktom lojality. Deti majú podľa neho
k matke pozitívny a otvorený vzťah, avšak ak sa dostanú do dispozície otca, ich vzťah k matke sa
absolútne mení. Širšiu úpravu styku by si vedeli predstaviť tak, aby prebiehala od piatku do pondelka vo

R., čiže mimo N.. Otec so striedavou osobnou starostlivosťou nesúhlasil, nakoľko to nevidí ako riešenie
v záujme maloletých detí. Rodičia sa opätovne dohodli na skúšobnom styku každý párny týždeň od
piatku do pondelka, pričom miestom prevzatia detí mala byť škola, kam ich matka aj v pondelok ráno
dovezie. Okrem toho každú stredu a nepárny štvrtok po skončení vyučovania do 19.00 hod. Zástupca
Úradu komisára pre deti s uvedenou úpravou styku súhlasil, pripustil možnosť aj striedavej osobnej

starostlivosti, avšak len v prípade zlepšenia komunikácie medzi rodičmi. Opätovne apelovali na rodičov
ohľadne návštevy psychológa s deťmi. Obaja rodičia aj procesný opatrovník súhlasili s výsluchom
maloletých detí súdom za účelom zistenia ich názoru na stretávanie sa s matkou.

18. Súd dňa 11.10.2021 vykonal výsluch maloletých detí, deti sa dostavili v sprievode matky, výsluch

bol vykonaný iba za prítomnosti sudcu, pričom každý z chlapcov bol vypočutý samostatne. Mladší N.
uviedol, že považuje za dostatočné stretávať sa utorky a štvrtky 2-3 hodiny, môže aj víkendy, ale u mamy
nechce prespávať, ak áno, tak radšej iba v piatok, striedavú osobnú starostlivosť nechce, rád s ňou
navštívi aj dedka. Starší V. nechce, aby styk bol upravený na presný čas, želal by si voľnejší režim,
prespávať tiež nechce, „strpel“ by max. 1x mesačne, na dome sa nudí, nie je tam ani internet. V dome

vo R., kde býva mama, byť nechce, ani tam prespávať, môžu tam ísť na návštevu. Priznal, že keby niet
otca, sám by k mame ani nešiel, otec ho k tomu nabáda. Ideálny styk si predstavuje utorky a štvrtky,
cca od 17.-19.hod., každý druhý víkend bez prespatia. Od mamy očakáva, aby bola prirodzenejšia,
aby si ich vzťah nevynucovala cez príkazy, paragrafy, cez súd. Uvedené deklaroval aj vo svojom liste
adresovanom súdu doručenom prostredníctvom otca.

19. Na pojednávaní dňa 24.11.2021 zástupca matky zotrval na nariadení striedavej osobnej
starostlivosti, má za to, že otec nemá tendenciu podporovať kontakt detí s matkou. Od vyhotovenia
posudku v predchádzajúcom konaní prešli 2 roky, kontakt matky s deťmi sa nijako neupravil z dôvodu,
že matka trávi s deťmi maximálne niekoľko hodín do mesiaca, deti u matky neprespávajú. Napriek

niekoľkým snahám v tomto konaní zo strany zákonnej sudkyne neprinieslo toto konanie žiaden efekt,
nerieši sa príčina toho, prečo navrhnutý styk je neprimerane zúžený. Obe deti urgentne potrebujú
odbornú pomoc, aby vedeli zvládať a vysporiadavať sa s neprimeraným tlakom, ktorý na ne vyvíja otec,
aby mohli a vedeli si obhájiť to, že budú tráviť slobodne s matkou toľko času, koľko potrebujú. Rovnakoobaja rodičia potrebujú absolvovať nejakú formu rodinnej terapie, ktorá dokáže obnoviť aspoň základnú
komunikáciu na normálnej úrovni.

20. Zástupca otca uviedol, že má za to, že po vypočutí maloletých detí bol skutočne prezentovaný
ich názor. Na stretnutiach sa deti necítia dobre, nakoľko matka je pri styku autoritatívna a nahráva si
ich. S nariadením striedavej osobnej starostlivosti nesúhlasí, nie je v záujme maloletých detí, toto sa
nepreukázalo. Deti sa jednoznačne vyjadrujú že striedavú osobnú starostlivosť nechcú, u matky nechcú
ani prespávať.

21. Procesný opatrovník odporučil súdu rešpektovať aktuálny názor maloletých detí, primerane rozšíriť
stretávanie detí s matkou a vzhľadom k potrebe zlepšenia vzťahov celej rodiny odporúča súdu uložiť
výchovné oparenie na poskytnutie psychologickej a sociálnej pomoci prostredníctvom odborného tímu
CDR- terénnych spolupracovníkov s cieľom zlepšenia vzťahu matky s deťmi a v rámci rodiny ako celku,
v trvaní 6 mesiacov.

22.ZástupcaÚradukomisárapredetímázato,ženazákladesprávaniasamaloletýchdetízposledného
stretnutia, ktorého sa reálne zúčastnili, maloleté deti by po psychickej stránke zvládli aj osobnú striedavú
starostlivosť. Na základe prednesu súdu s možnosťou že maloleté deti by sa s matkou stretávali každý
párny týždeň od piatka do soboty, navrhuje, že po uplynutí obdobia 3 mesiacov rozšíriť prespávanie

detí na celý víkend. Zároveň apeluje na oboch rodičov, aby navštívili s maloletými deťmi detského
psychológa, deti urýchlene potrebujú psychologickú pomoc. Nie je normálne, aby maloleté deti v
prítomnosti otca vystupovali úplne antagonisticky k matke s nenávisťou, a keď sú s matkou osamote
správajú sa úplne spontánne a uvoľnene. Miesto odovzdávania maloletých detí navrhuje stanicu v H.
a miesto realizácie styku bydliska matky.

23. Podľa čl. 5 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov(ďalejlen„Zákonorodine“) záujemmaloletéhodieťaťajeprvoradýmhľadiskomprirozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita

prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné

vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami,

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,
môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,

súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to
vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, §
25 a 26 sa použijú primerane..

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku
s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o
rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého

dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú
povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) na konania
podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje
inak.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá Zákona č. 160/015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pre
rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu

možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 38 ods. 1 a 2 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor,

súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a
vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú
vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré

sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má
maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť
zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

Podľa § 40 CMP, súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, aj vtedy,

ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.

Podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže
rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť
podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.

24. Predmetom tohto konania je rozšírenie úpravy styku matky s maloletými deťmi, a to z dôvodu
nedostatočnej a pre matku obmedzenej úpravy styku, pričom v priebehu konania matka zmenila návrh
a žiadala zveriť deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, nakoľko podľa matky deti trpiakonfliktom lojality, otec je prekážkou v styku, zabraňuje a obmedzuje stretávanie detí s matkou, detí k
stretávaniu nemotivuje. Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp.zn. 40P/5/2019 vyplýva, že rozsudkom zo
dňa 13.03.2020 bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené, pričom bola schválená rodičovská

dohoda, na základe ktorej boli maloleté deti V. a N. na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti
otca, matka sa zaviazala platiť výživné na každého syna vo výške po 50,- Eur. Styk matky s V. bol
upravený na utorok a štvrtok od 15.00 hod. do 16.00 hod. a od 01.06.2020 od 15.00 hod. do 17.00
hod., s N. v stredu a piatok od 15.00 hod. do 16.00 hod. a od 01.06.2020 od 15.00 hod. do 17.00
hod., miestom preberania detí je adresa rodinného domu v N.. Bol upravený styk aj počas Vianočných

sviatkov dňa 24. 12.2020 od 10.00 hod. do 19.00 hod. Zároveň súd uložil tretie výchovné opatrenie
- psychologické poradenstvo u akreditovaného subjektu Tenenet, o. z. v rozsahu 80 hodín za účelom
nápravy komunikácie a vzťahu rodičov a detí a znovunavrátenia akceptovania matkinej roly v živote detí.
Po rozvode manželstva sa otec s chlapcami odsťahoval zo spoločnej domácnosti z domu v N. k jeho
rodičom, matka zase k svojmu otcovi do domu vo R..

25. Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa dohodnúť na úprave výkonu rodičovských
práv a povinností. Ak sa nedohodnú, je potrebné, aby výkon ich rodičovských práv a povinností upravil
svojím rozhodnutím súd. Zákon o rodine v ustanovení § 24 ods. 1 presne vymedzuje, ktoré otázky majú
byť obsiahnuté v rozhodnutí. Súd sa v prvom rade musí vysporiadať s otázkou zverenia maloletého
dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, resp. so striedavou osobnou starostlivosťou, s

otázkou zastupovania a spravovania majetku maloletého. Všetky autoritatívne výroky súdu môžu byť
nahradené dohodou rodičov. Dohoda rodičov je základným predpokladom zdravej výchovy maloletých
detí, ktoré kultivovaným správaním rodičov získavajú pozitívny vzor pre riešenie konfliktných situácií v
budúcnosti, ale tiež oslobodzuje deti od rozhodovania o tom, ktorého z rodičov uprednostnia. Zároveň
je potrebné rešpektovať právo detí na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, a aby

bolo rešpektované právo detí na udržanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného
styku s oboma rodičmi. Až v prípade, ak sa rodičia nevedia navzájom dohodnúť, by mal práva a
povinnosti rodičov upraviť súd autoritatívnym rozhodnutím, ktoré by však malo byť krajným riešením.
V prejednávanej veci sa rodičia na úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom
V.ovi a N.ovi v časti zverenia, resp. úpravy styku nevedeli dohodnúť, preto bolo potrebné, aby ich upravil

súd svojím rozhodnutím. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností rodičov voči
maloletým deťom vždy prihliadne na záujem maloletého, najmä na citovú väzbu k rodičom, príbuzným,
priateľom, prostrediu, ako aj na vývinové potreby, najmä vek, školské, zdravotné, záujmové potreby,
ako aj stabilitu budúceho výchovného prostredia, životné ako aj bytové pomery rodičov, ich hmotné
zabezpečenie, povahové vlastnosti, atď.

26. Od začiatku konania sa súd pokúsil rodičov primäť k dohode o úprave styku, a to takým
spôsobom, že postupným rozširovaním styku matky s deťmi nad rámec ostatnej úpravy, za súčinnosti
všetkých zúčastnených strán sa snažil prirodzeným postupom nastaviť takú úpravu styku, ktorá by
bola vyhovujúca pre všetkých zúčastnených. Týmto spôsobom postupne rozšíril úpravu už po prvom

pojednávaní skúšobne na jeden víkendový deň v priebehu 2 týždňov, následne na ďalšom pojednávaní
o ďalší víkendový deň, neskôr aj o prespatie cez víkend každý párny týždeň. Rovnako súd sa snažil
eliminovať prítomnosť otca pri styku chlapcov s matkou, resp. nechávať matke voľný priestor pre styk s
chlapcami bez akýchkoľvek zásahov zo strany otca, aj v podobe neviazania stretávania sa len na dom
v N., v ktorom žili v čase pred rozvodom všetci ako rodina. Matke sa tak podarilo čiastočne obnoviť

narušený vzťah so synmi, aj keď to nebolo v žiadnom prípade podľa jej úplných predstáv. Obaja rodičia
počas realizácie stretnutí v zmysle pokynu súdu zasielali správy o priebehu stretnutí, resp. o vnímaní
nálad detí počas stretnutí, o tom, čo o stretnutí reprodukovali deti následne svojím vnímaním, za účelom
zistenia prípadných potrieb v nastavení najlepšieho formátu stretávania sa.

27. Matka v počiatočných správach uvádzala, ako deti mohli robiť len to, čo dovolil otec, ten ju
nerešpektoval ako rovnocenného rodiča, z jeho strany cítila nátlak, aby sa styk realizoval iba v dome
v N.. Občas sa podarilo v kľude sa s deťmi prejsť, porozprávať, inokedy sa to zvrhlo do výčitiek od
staršieho V.a, že ho matka udala na polícii. Stretnutia za prítomnosti pani G. z Rady pre práva dieťaťa
mali podľa matky uvoľnenejšiu atmosféru, konali sa však stále v dome v N., pričom deti sa spoločne s

mamou naobedovali, porozprávali sa, alebo boli s kamarátmi vonku, alebo v dome. Matka však vnímala
neustálu kontrolu zo strany exmanžela v čase jej styku s deťmi na dome, pričom ten trval na stretávaní sa
len na dome, pričom jeho vyjadrenia preberali deti. Stretnutia cez prázdniny prebehli už aj s prespatím,
matka zorganizovala výlet do Bojníc, považovala to za pekne strávený deň, inokedy navštívili kino, alebodedka vo R., občas šli na bicykel, hrali futbal s bratrancom, situáciu matka popisuje ako zlepšenú, avšak
stále vníma ultimáta a príkazy zo strany otca, kam, s kým s deťmi môže, pociťuje snahu otca izolovať
deti od jej rodiny. Matka popisuje situáciu, ako objednala pobyt v Tatrách po tom, ako sa s deťmi dohodla,

pričom otec nepriviezol deti na stanicu z dôvodu, že to nebolo nariadené súdom. Matka tak zobrala na
pobytsynovcaaneter,nakoľkopobytnebolomožnéužstornovať.Matkauvádzalaajprípady,kedypočas
dohodnutého stretávania chodia deti na hasičské súťaže, a teda vidí ich len minimum z jej vyhradeného
času, pričom jej vyslovene povedia, že si neprajú jej prítomnosť na súťaži. Ak aj matka niekedy prišla
na hasičskú súťaž za deťmi, deti sa v prítomnosti manžela tvárili, ako keby ju nepoznali, ledva ju mladší

pozdravil, ako by bola cudzia. Po prázdninách v septembri, po tom, čo matka mala po dohode chlapcov
preberať zo školy, deti vyslovili nesúhlas s týmto, N. mal v ten deň v aute záchvat plaču a opakoval, že
musí byť len dome v N.. Matka opätovne poukazuje, že nemôže s deťmi plnohodnotne tráviť čas, keďže
sú zavretí len na dome, podľa predstáv detí, pričom deti sa tam nudia, sú pod tlakom otca, keďže sa
boja kamkoľvek ísť s mamou, aby sa to neznepáčilo otcovi. Cca od októbra deti chodia na dom až po
urgencii matky, absentuje motivácia otca k stretnutiam detí. Matka poukazuje na to, že v dome v N. nie

je plyn, kúri iba ohrievačom, s deťmi z toho dôvodu sedeli počas ich stretnutí aj v aute, naposledy matka
stretnutie z tohto dôvodu zrušila, matka to považuje za marenie rozhodnutia súdu otcom.

28. Otec v správach uvádzal, ako chlapci spočiatku stretnutia s matkou odmietali, stávalo sa, že po
5-tich minútach sa zo stretnutia vrátili, resp. matke nechceli sadnúť do auta, nechceli ísť do domu vo

R., prípadne sa pohádali, niekedy mladší aj plakal. Správanie matky voči deťom vraj bolo provokačné,
stávalo sa, že ich natáčala telefónom. Stalo sa, že otec deti na stretnutie nepriviezol, nakoľko vraj deti
ísť nechceli a on chcel urobiť po vôli deťom, alebo sa stretnutie neuskutočnilo pre iný program detí.
Inokedy otec v správach kritizoval matku ohľadne zabezpečenia poriadku v dome, resp. potrebných vecí
ako paplónov, návlečiek. Ohľadne pobytu v Tatrách otec uviedol, že chlapci tam nechceli ísť, ako ani do

Zoo v prípade, ak by ich mal niekto pri tom pozorovať, čo bolo dôvodom jeho snahy o zrušenie účasti
zástupcov Komisára pre deti na výlete v Zoo. Po prázdninách otec popisuje opäť nezhody medzi V. a
matkou na stretnutiach, matka vraj vyťahovala veci z pojednávania, chlapcov tým zbytočne zaťažuje. Na
ďalšom stretnutí provokovala detí ohľadne predaja domu v N., nakoľko vraj ona potrebuje peniaze na
prerobenie domu vo R., otec popísal, ako si chlapci neželajú, aby ich mama čakala pred školou, neželajú

si chodiť do R., trvajú na stretnutiach výlučne v dome v N..

29. Z výsluchu maloletých detí vyplynulo, že deti situáciu vnímajú veľmi citlivo, oboch rodičov majú radi,
aj keď obaja mamu označili za konfliktnú, pamätajú si, že si ich v minulosti nahrávala. Toto by na mame
chceli zmeniť, nechcú, aby ich príliš „organizovala“, aby sa vypytovala veci. Od mamy očakávajú, aby

bola prirodzenejšia, aby si ich vzťah nevynucovala cez príkazy, paragrafy, cez súd. Pre mladšieho N. je
dostatočné stretávanie v utorky a štvrtky 2-3 hodiny, cez víkendy u mamy nechce prespávať, ak by súd
tak rozhodol, tak radšej iba v piatok, striedavú starostlivosť nechce. Starší V. by si želal voľnejší režim,
prespávať tiež nechce, „strpel“ by max. 1x mesačne, lebo na dome sa nudí, nie je tam ani internet. V
dome vo R., kde býva mama, byť nechce, ani tam prespávať. Priznal, že sám by k mame nechodil, otec

ho k tomu nabáda. Stretávanie navrhuje v utorky a štvrtky, cca od 17.-19.hod., a každý druhý víkend
bez prespatia.

30. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že napriek postupnému rozširovaniu styku matky s chlapcami
nebolo možné uzatvoriť dohodu rodičov o styku matky s maloletými deťmi. Súd z prehľadov stretávaní

od rodičov nezistil žiaden dôvod, aby styk nebolo možné rozšíriť, naopak, súd je presvedčený, že úprava
styku, hoci dohodnutá rodičmi vo forme rodičovskej dohody pri rozvode manželstva, je nedostatočná,
nezodpovedajúca dôležitosti úlohy matky v živote detí, nepredstavuje ani predpoklad pre zachovanie
rovnocenného vzťahu k obidvom rodičom , a teda nezodpovedá v uvedenom rozsahu potrebám
maloletých detí. Súd považoval čas od začatia konania za dostačujúci na to, aby boli preverené možnosti

ohľadne styku v kalendárnom týždni, ako aj počas víkendov, resp. sviatkov a prázdnin. Na základe
uvedeného nič nebráni tomu, aby súd nastavil v podstate tradičný model fungovania úpravy styku počas
bežného týždňa, a to tak, že matka sa bude stretávať s chlapcami v týždni každý utorok a nepárny
štvrtok od 16:00 hod. do 19:00 hod, a cez víkend každý párny týždeň od piatku od 16:00 hod. do soboty
do 17:00 hod.. Po uplynutí 3 mesiacov súd rozšíril víkendový styk o ďalšie prespatie, teda každý párny

týždeň od piatku od 16:00 hod. do nedele do 17:00 hod.. Nakoľko chlapci u matky zatiaľ prespali len
párkrát, súd sa rozhodol víkend s prespatím na 2 noci nariadiť až po 3 mesiacoch, aj keď je zrejmé,
že u chlapcov nepôjde o obavu pred neistotou alebo cudzím prostredím, súd skôr sledoval ten cieľ,
aby si chlapci za uvedené obdobie nastavili a prispôsobili svoj doterajší režim novovzniknutej situáciitak, aby pobyt s matkou cez víkend bol pre nich naplnený a zmysluplný, aby zažili príjemne strávené
spoločné chvíle, pričom si splnili aj svoje školské povinnosti, stretli sa s kamarátmi, zároveň prípadne
pomohli mame aj s domácimi prácami, ak by to potrebovala, navštívili kamarátov, rodinu zo strany

matky. Počas víkendov určených na stretnutie s mamou bude zároveň povinnosťou matky deti obslúžiť
pri ich aktivitách, tzn. zaviesť, odviesť deti na prípadné koníčky, robiť im spoločnosť (hasičské súťaže,
kostol, kino...atď.), pričom do uvedeného víkendového času sa nebude angažovať otec a tento spôsob
fungovania otec deťom vysvetlí. Nie je žiadúce, aby otec v čase, ktorý súd vyhradil na stretávanie matky
s deťmi, akýmkoľvek spôsobom do uvedeného zasahoval, ak si to matka detí samozrejme neželá. Obe

deti sú už vo veku, a to aj mladší N., aby si potrebné veci na víkend s mamou vedeli pripraviť sami tak,
aby im nič nepochybovalo, prípadne niektoré veci môžu mávať nachystané permanentne na dome u
mamy, ak by to tak bolo jednoduchšie. Ohľadom miesta prebratia a odovzdania detí došlo medzi rodičmi
k dohode, že ním bude neutrálne miesto -autobusová stanica H.. Ohľadom miesta realizácie styku súd
určil aktuálne bydlisko matky. Doposiaľ matkou rešpektované želanie otca a detí stretávať sa výlučne
na dome v N. sa neosvedčilo, nakoľko matku zväzovalo vo forme realizácie styku s deťmi, deti zrejme

pod vplyvom otca nechceli s matkou ísť nikam inam z domu, pričom po odsťahovaní sa matky z domu
tento dom sa postupne pre ňu stával cudzím prostredím, kam chodila vyslovene len za účelom realizácie
stretnutí s deťmi, dom bol ináč neobývaný a v posledných týždňoch chladný, nekúrilo sa v ňom, nebolo
možné tak na uvedenom mieste realizovať plnohodnotné stretnutia matky s chlapcami. Ak bolo v záujme
otca (ináč zároveň prezentovanom záujmom detí) realizovať styk s deťmi na dome v N., nemožno od

matkyočakávať,abydom,vktoromnebývala,udržiavalavobývateľnomstave.Právenaopak,aknatejto
požiadavke trval otec, bolo jeho povinnosťou zabezpečiť plnú vybavenosť a funkčnosť domu tak, aby
sa styk mohol realizovať podľa želaní detí. Ak toto otec nezabezpečil, potom súd z uvedeného dôvodu
miesto realizácie styku určil bydlisko matky tak, ako je to zvyčajné v obdobných prípadoch, kedy rodič
nemajúci dieťa vo svojej starostlivosti tradične realizuje styk s deťmi tam, kde on sám žije, čiže v mieste

jeho bydliska, kde má svoje zázemie. V uvedenom prípade matka žije u svojho otca, čiže v rodinnom
dome starého otca maloletých detí vo R., ktoré miesto súd určil ako miesto realizácie stretávaní, deti tak
môžu navyše upevniť svoj vzťah aj so širšou rodinou zo strany matky.

31. Ohľadne stretávania sa mimo bežného styku počas sviatkov a prázdnin súd zvolil takú formu, ktorá

predstavuje rovnomerné rozdelenie uvedeného času pre oboch rodičov, pričom nič nebráni tomu, aby v
prípade dohody si napríklad rodičia vymenili prázdninový týždeň, avšak musí byť zachovaný vymedzený
rozsah styku. Súd má za to, že takto nastavená úprava styku autoritatívne zo strany súdu bola nutná,
nakoľko od začatia konania sa styk začal obnovovať, vzťahy sa na čas zlepšili, avšak po prázdninách
ani otec ani maloleté deti úpravu dohodnutú na pojednávaniach nedodržiavali, čo pre matku viedlo k

pocitom neistoty, keď matka na deti musela vyčkávať v podstate v „cudzom“ dome, prípadne v aute,
uvedené neprinášalo spokojnosť na žiadnej strane. Súd má za to, že nastavená úprava zastabilizuje
situáciu v rodine a prinesie ovocie v podobe obnovenia stratenej dôvery a úcty detí k matke aj naopak.

32. Súd nateraz nepovažoval za vhodné nariadiť striedavú starostlivosť a túto vo výroku V. rozsudku

zamietol, nakoľko jej predpokladom je hlavne potreba zdravej a konštruktívnej komunikácie medzi
rodičmi, pričom táto je v uvedenej rodine výrazne narušená, medzi rodičmi existuje disharmónia, rodičia
nevedia navzájom veci ohľadne detí racionálne odkomunikovať, doposiaľ strávený čas chlapcov s
matkou od rozvodu bol nateraz pomerne zriedkavý, situácia si ešte žiada zastabilizovanie stretávaní
chlapcov s matkou, pričom striedavá starostlivosť nevyhovuje nateraz ani jednému z chlapcov.

Predpokladom pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti je, že musia byť lepšie zaistené potreby
dieťaťa,akojetomupriosobnejstarostlivostijednéhorodiča,uvedenévšakvkonanípreukázanénebolo,
pričom aj vzhľadom na vyslovený názor maloletých detí, ktoré túto formu vyslovene odmietli, súd návrh
na striedavá starostlivosť zamietol.

33. Súd poukazuje na to, že názor maloletého je v konaní prvoradým, avšak len jedným z viacerých
východísk pri rozhodovaní, a to z dôvodu, že maloletý vo svojom veku nevie úplne posúdiť, čo je a
čo nie je v jeho záujme. „Názor“ maloletého sa tak v žiadnom prípade nemôže rovnať pojmu „záujem“
maloletého. Uvedené sa týka predovšetkým otázky prespávania detí u matky počas stretávania. Pre
súd bolo pri výsluchu dôležité zistiť najmä dôvody, ktoré maloletých ku konkrétnym predstavám vedú.

Skutočnosť, že chlapci neprejavili záujem nateraz jednoznačne o prespávanie u mamy vyhodnotil súd
skôr ako vec ich „pohodlia“, pričom neposkytnutím víkendov s prespatím matke maloletých detí v
rámci úpravy styku by bolo odopretím jej rodičovských práv, aj pri deklarovanom nezáujme chlapcov
o prespatie, pokiaľ na jej strane neboli preukázané žiadne také nedostatky, ktoré by mali styk s deťmiobmedziť. Napokon o prespávaní u matky chlapci vyslovili súhlas aj v rámci Rodinného plánu spísaného
za účasti Rady pre práva dieťaťa dňa 10.05.2021. Práve poskytnutie širšieho styku matke s maloletými
deťmi má smerovať k nájdeniu si stratenej dôvery, spoločnej cesty a záujmov. Súd verí, že nastavená

úprava styku k uvedenému prispeje a napraví vzťahy medzi matkou a maloletými deťmi, prípadne aj
medzi rodičmi navzájom s úmyslom najlepšieho záujmu maloletých detí. Zistené dôvody maloletých detí,
a síce ...“že sa im nechce, resp., že sa pri mame nudia...či kamaráti ...“, však nemožno považovať za
dôvody, pre ktoré by styk bez prespávania u mamy bol v záujme maloletých. Z uvedených dôvodov
preto súd upravil styk aj s prespávaním každý druhý víkend, nakoľko aj takto strávený čas má napomôcť

budovaniu naštrbených rodinných vzťahov.

34. Nakoľko došlo k novej úprave styku, súd vo výroku II. zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava,
40P/5/2019-280 zo dňa 13.03.2020, ktorým bola upravená ostatná úprava styku matky s maloletými
deťmi.

35. Na poslednom pojednávaní bolo zo strany ÚPSVaR navrhnuté výchovné opatrenie pre rodičov a
maloleté deti prostredníctvom CDR, pričom napokon s uvedenými súhlasili aj obaja rodičia, otec nebol
úplne presvedčený o pozitívnom výsledku, nakoľko už viaceré nariadené formy výchovných opatrení
( 3x prostredníctvom Tenenet) nepriniesli očakávané prínosy.

36. Z priebehu celého konania je zrejmé, že rodičia maloletých detí situáciu po rozpade ich manželstva
dostatočne nezvládajú, od otca sa očakáva zvýšená motivácia chlapcov k rozvinutiu vzťahu k matke,
pozitívne pôsobenie a zdôraznenie dôležitosti úlohy matky v živote detí, od matky zase prehĺbenie
komunikácie k deťom, získanie si ich priazne a narušenej dôvery. Uvedené nedostatky tak bránia
v konečnom dôsledku konštruktívnej realizácii styku matky so synmi, pričom rodičia spolu riadne

nekomunikujú ani v záujme spoločných detí, čo bola aj jedným z dôvodov nenariadenia striedavej
osobnej starostlivosti.

37. Súd tak dospel k záveru, že je potrebné, aby rodičia ako aj maloleté deti absolvovali výchovné
opatrenie v zmysle § 37 ods. 2 písm. d) ZR, a síce v podrobovaní sa odbornému psychologickému

poradenstvu, nakoľko je to potrebné v záujme všetkých zúčastnených.

38. Odborné psychologické poradenstvo bude rodičom poskytnuté tak, ako je uvedené vo výroku III.
rozsudku v trvaní 6 mesiacov, a to terénnymi pracovníkmi CDR, pričom intervaly poradenstva určí
psychológ podľa potreby a vývoja. Cieľom odborného poradenstva bude riešenie problémov v rodine

a medziľudských vzťahov s cieľom predchádzania nepriaznivým vplyvom zaťažujúcich a konfliktných
situácií v rodine deti, a teda zlepšenie vzájomného rešpektovania sa v úlohe rodiča maloletých detí
a usmernenie rodičov ohľadom ich spoločnej zodpovednosti za ich výchovu a vývin. Obaja rodičia by
mali byť za odbornej pomoci schopní uzavrieť kapitolu bývalého manželského vzťahu, ktorý sa rozpadol,
uvedomiť si, že rodičmi detí zostávajú naďalej obaja, pričom obaja sú spôsobilí deti vychovávať. Cieľom

by tak malo byť dospieť k čo najlepšej forme spoločnej komunikácie za účelom zabezpečenia čo
najlepšej starostlivosti o maloleté deti, ich zdravého fyzického a najmä psychického vývinu, za ktorí sú
zodpovední obaja.

39. Súd návrh otca na pribratie subjektu Rada pre práva dieťaťa- SR, Spartakovská 3, Trnava, do

konania vo výroku IV. zamietol, nakoľko účastníci s uvedeným subjektom spolupracovali aj bez jeho
účasti v konaní, jeho spoluprácu vyhodnotili ako prínosnú, avšak súd nevidel dôvod, aby bolo potrebné
uvedený subjekt priberať do konania v uvedenom štádiu, a to už aj vzhľadom na prítomnosť iného
účastníka hájaceho záujmy maloletého, a to aj popri ÚPSVaR Trnava.

40. Nad rámec súd uvádza, že rodičia si musia uvedomiť, že napriek rozpadu svojho
manželstva, rodičmi svojich spoločných detí ostávajú doživotne. Minimálne do plnoletosti svojich detí
musia byť pripravení a schopní riešiť spoločne záležitosti týkajúce sa maloletých tak, aby ich vyriešili
v ich najlepšom záujme. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že maloleté deti majú k obom rodičom
pozitívny vzťah. Každý z rodičov by preto mal dopriať maloletým deťom lásku toho druhého rodiča a ich

vzťah podporovať, pretože pre každé dieťa je pre optimálny vývin potrebné budovať si plnohodnotný
vzťah s oboma rodičmi.41. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí.

42. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 CMP, keď vo výroku VI. rozsudku
rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových

konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej
z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku a v prípade starostlivosti o maloletú a styku
s maloletou návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. CMP).