Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. október 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/27/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5821010024
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kurák
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5821010024.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Kuráka a sudcov JUDr.
Moniky Liptákovej a Mgr. Anny Mihálikovej, na verejnom zasadnutí konanom 25. októbra 2022 prejednal
odvolanie podané prokurátorom proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4T/3/2021 z
15.10.2021 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Námestovo,

sp.zn. 4T/3/2021 z 15.10.2021 v časti - vo výroku o treste a výroku o uloženom ochrannom opatrení.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4T/3/2021 z 15.10.2021 bol obžalovaný Z. O., nar.

XX.X.XXXX, uznaný vinným zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm.
d) Tr. zák. a prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. na
skutkovom základe, že:

dňa 15.4.2020 v čase okolo 17.00 hod. si pri nemocnici v meste Trstená zadovážil omamné a

psychotropné látky a až do 14.25 hod. dňa 17.4.2020 ich u seba neoprávnene prechovával na rôznych
miestach v okrese Tvrdošín,
naposledy v motorovom vozidle Škoda Fabia, ev. č. NO-397CJ, ktoré viedol dňa 17.4.2020 v čase
okolo 14.25 hod. cez priehradný múr Oravskej priehrady, z ktorého odbočil na cestu č. II/520 smerom
na Námestovo, tam bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Pohotovostnej motorizovanej jednotky KR
PZ Žilina, pričom mu bolo podľa § 21 ods. 1 zákona o Policajnom zbore zaistené plastové vrecúško s

obsahom 3,352 g svetlohnedej kryštalickej látky, a takto konal aj napriek tomu, že rozsudkom Okresného
súdu Martin,
sp.zn. 13T/15/2016, vydaným a právoplatným dňa 6.2.2018, mu bol uložený trest zákazu činnosti riadiť
motorové vozidlá na 48 mesiacov, ktorý v čase skutku trval,
pri následnej obhliadke miesta činu vyšetrovateľom Okresného riaditeľstva PZ Dolný Kubín dňa
17.4.2020 od 16.55 hod. do 19.40 hod. bola v blízkosti uvedeného motorového vozidla nájdená a

zaistená injekčná striekačka s obsahom 8,103 g svetlohnedej kryštalickej látky, ktorú sa Z. O. snažil z
vozidla pred policajnou kontrolou odstrániť,
po predvedení na Obvodné oddelenie PZ Tvrdošín dňa 17.4.2020 o 16.45 hod. Z. O. po výzve podľa §
89 ods. 1 Trestného poriadku dobrovoľne vydal vyšetrovateľovi Odboru kriminálnej polície OR PZ Dolný
Kubín injekčnú striekačku s obsahom 0,449 g svetlohnedej kryštalickej látky,
zozaistenýchlátokbolospolumožnépripraviťcelkovominimálne141bežnýchjednotlivýchdávokdrogy,

každá s obsahom minimálne 10 mg absolútneho metamfetamínuvo forme bázy, ktoré sú spôsobilé po aplikovaní ovplyvniť psychickú užívateľa, pričom metamfetamín
je zaradený do II. skupiny psychotropných látok podľa zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach,
psychotropných látkach a prípravkoch z znení neskorších predpisov.

Za to mu súd podľa § 172 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 42 ods. 1 Tr. zák., s prihliadnutím na ust. §
36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. uložil súhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 4 roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd zaradil obžalovaného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd uložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu vo výmere 80 mesiacov.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. súd uložil obžalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie
ústavnou formou.

Okresný súd zároveň zrušil výrok o treste uloženom obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Dolný
Kubín, sp.zn. 2T/24/2021 zo dňa 17.6.2021, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo

nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože bol v zákonnej lehote
napadnutý odvolaním prokurátora (č.l. 243 spisu). Prokurátor v podanom odvolaní konštatoval, že
napadnutý rozsudok okresného súdu nepovažuje za zákonný

vo výroku o uloženom treste obžalovanému. Trest odňatia slobody prokurátor považoval
za neprimerane mierny. V tejto súvislosti poukázal na tú skutočnosť, že obžalovaný už v minulosti
páchal totožnú alebo obdobnú trestnú činnosť ako v doprave, tak aj spojenú s drogami. Prevýchovu
obžalovaného sa nepodarilo zabezpečiť ani opakovaným ukladaním nepodmienečných trestov. Uviedol
preto názor, že v takýchto prípadoch špeciálnej recidívy je namieste ukladanie trestu v hornej polovici

trestnej sadzby. V prípade trestného stíhania obžalovaného Z. O. už nie je podstatné hľadisko jeho
prevýchovy, ale predovšetkým ochrana spoločnosti pred ďalšou trestnou činnosťou obžalovaného. Z
doterajšieho spôsobu života obžalovaného je zrejmé, že túto ochranu spoločnosti možno zabezpečiť
len uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody v čo najvyššej miere. Prokurátor spochybnil aj
postup súdu pri ukladaní trestu, ktorý neaplikoval priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. m) Tr. zák.

(teda že obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený). Zvýraznil tú skutočnosť, že v súdenej veci ide o
špeciálnu recidívu obžalovaného, ktorý trvalo nerešpektuje podstatu odsudzujúcich rozsudkov.
Navrhol preto napadnutý rozsudok okresného súdu zrušiť s tým, aby krajský súd sám obžalovanému
uložil primeraný spravodlivý trest.

K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný, a to prostredníctvom svojej obhajkyne JUDr.
Marty Bojo Vevurkovej (č.l. 248-251 spisu). Úvodom vyjadrenia obžalovaný opísal výrokové časti
napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa. V ďalšej časti uviedol, že sa stotožňuje s postupom súdu,
ktorý neprihliadal na okolnosť uvedenú v ust. § 37 písm. m) Tr. zák. V tejto súvislosti odvolaciemu súdu
prezentovalsvojprávnynázor.Obžalovanýsazaoberalajmožnosťouaplikovaniapoľahčujúcejokolnosti

uvedenej v § 36 písm. n) Tr. zák. Poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písm. l), písm. n) Tr. zák.
môžu byť súdom posudzované jednak samostatne, ale aj kumulatívne. Obžalovaný poukázal aj na tú
skutočnosť, že pokiaľ súd prvého stupňa prijal jeho vyhlásenie o vine podľa § 257 Tr. por., prichádzalo
do úvahy aj mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. Takýto postup by
bol v súlade so stanoviskom Najvyššieho súdu SR č. R 44/2017 publikovaným v Zbierke stanovísk a

rozhodnutí pod č. 5/2017.
Obžalovaný preto vyslovil názor, že trest, ktorý mu bol uložený súdom prvého stupňa v napadnutom
rozsudku, je primeraný, zodpovedá stavu veci a zákonu a navrhol, aby odvolací súd odvolanie
prokurátora zamietol ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por.

Na verejnom zasadnutí konanom na krajskom súde prokurátor krajskej prokuratúry uviedol, že sa
pridržiava písomných dôvodov podaného odvolania tak, ako boli tieto formulované v podaní zo
17.12.2021. Navrhol preto napadnutý rozsudok okresného súdu zrušiť vo výroku o uloženom tresteodňatia slobody a obžalovanému uložiť prísnejší súhrnný trest odňatia slobody pri hornej hranici
zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Obhajkyňa obžalovaného označila napadnutý rozsudok vo výroku o treste za zákonný, dôvodný a
zodpovedajúci stavu veci. Zvýraznila tú skutočnosť, že trest odňatia slobody nebol obžalovanému
uložený na samej dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, tento je primeraný a spravodlivý,
a preto navrhla odvolanie prokurátora zamietnuť postupom podľa
§ 319 Tr. por.

Obžalovaný sa v celom rozsahu stotožnil s konečným návrhom svojej obhajkyne a napadnutý rozsudok
vo výroku o uloženom treste považoval za správny a odôvodňujúci zamietnutie odvolania prokurátora
podľa § 319 Tr. por.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa §

317 Tr. por., zistil, že odvolanie prokurátora bolo podané oprávnenou osobou a včas v lehote stanovenej
v § 309 Tr. por. V zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie
podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len

vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je dôvodné,
avšak aj z iných ako ním namietaných skutočností.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 2, 3, 4 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,
ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby
trestuodňatiaslobody.Trestmápostihovaťibapáchateľa,takabybolzabezpečenýčonajmenšívplyvna
jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na

osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby
ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa v konaní o dohode o uznaní
viny a prijatí trestu. V konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť trest odňatia slobody

znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a v prípade trestných
činov uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov.

Podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných
trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami,

zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného
o jednu tretinu. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov a pri
mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody možno v rámci
úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo súdených
trestných činov.

Podľa § 42 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol
súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest
podľa zásad na uloženie úhrnného trestu. Spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste
uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo

nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie
byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty
čestných titulova vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest, trest
prepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ak bol taký
trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie

§ 34 ods. 7.

Treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu
Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť

zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa
uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú
zásadne súčasne v každom treste.

Všeobecne treba uviesť, že Trestný zákon vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu
je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie

noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali
v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov vrátane ochrany práv
a slobôd jednotlivých občanov robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti
pred trestnými činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj
na ostatných členov spoločnosti. Pritom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom

individuálnej prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo
aj ostatným členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je namierený Trestný zákon
a takýmto spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti. Trest
súčasne vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z hľadiska týchto úvah odvolacieho
súdu možno potom dospieť k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. tvorí jednotu, lebo

sa musí vzájomne doplňovať. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade
s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, štátu a občanom
pred útokmi páchateľov trestných činov.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu,

aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych
páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných
členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo,
že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej
činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej

a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.

V súvislosti s namietanou neprimeranosťou uloženého trestu odňatia slobody prokurátorom treba dodať,

že záver o primeranosti trestu je daný vtedy, ak sa opiera o rozumnú väzbu
medzi legitímnym cieľom a zvoleným prostriedkom jeho realizácie. Možno konštatovať, že páchateľa
môže so spravodlivosťou, a teda aj so spoločnosťou zmieriť len spravodlivý trest. Trest sa musí rovnať
spôsobenému bezpráviu, z toho vyplýva, že v prípade, ak bude trest, resp. odplata obsiahnutá v
treste prísnejšia ako bezprávie spôsobené trestným činom, nedôjde len k negácii tohto bezprávia,

ale zároveň uloženým trestom vznikne nové bezprávie - bezprávie voči neprimerane potrestanému
páchateľovi trestného činu. Trest, ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na
nespravodlivé konanie, by mal nespravodlivosť spôsobenú trestným činom napraviť, a nie ešte viac
rozmnožiť. Neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý. Spravodlivý je vždy len primeraný
trest. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácie núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho

prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupovaniu súdu pri rozhodovaní o treste.

Obsah pojmu „skutok“ je opísaný v Trestnom poriadku, a to v ustanoveniach § 163 ods.
3, § 199 ods. 3, § 235 písm. c). Z týchto ustanovení je zrejmé, že skutok musí byť v rozsudku označený
tak, ako je to uvedené v ustanovení § 163 ods. 3 Tr. por. Podstatu skutku treba vidieť predovšetkým v

konaní páchateľa a v následku, ktorý z neho vyplynul.

Predtým ako krajský súd uvedie analýzu zákonnosti výroku o uloženom treste, považuje za potrebné
zvýrazniť tú skutočnosť, že samotný skutok uvedený už v podanej obžalobe prokurátora a prevzatýdo odsudzujúceho rozsudku okresného súdu nezodpovedá vyššie citovaným zákonným ustanoveniam.
Konania obžalovaného boli v trestnom stíhaní právne kvalifikované ako dva trestné činy - a to
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a

obchodovania s nimi podľa
§ 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Tr. zák., ako aj prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa §
348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. Podľa názoru krajského súdu prokurátor a taktiež okresný súd z neznámych
dôvodov dve samostatné konania obžalovaného zhrnuli do jedného skutku, a to tak, ako bol tento
uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Krajský súd okresnému súdu dáva do pozornosti, že

obžalovaný sa zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,
ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Tr. zák. dopustil dňa 15.4.2020
a prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. sa dopustil dňa
17.4.2020. Obidva trestné činy (skutky) treba podradiť z hľadiska právnej kvalifikácie pod rôzne skutkové
podstaty trestných činov. Spáchanie viacerých skutkov má totiž dôležitý význam aj pre samotné uloženie
trestu (§ 41 ods. 2 Tr. zák.). Vzhľadom k tomu, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie

o svojej vine, ktoré okresný súd v zmysle ust. § 257 Tr. por. prijal uznesením, nastal právny stav, v
zmysle ktorého výrok o uznanej vine je nenapadnuteľný odvolaním (§ 257 ods. 5 Tr. por.). Z tohto dôvodu
naznačené pochybenie okresného súdu krajský súd v odvolacom konaní nemohol napraviť. Krajský súd
sa preto ďalej zaoberal len uloženým trestom.

Okresný súd obžalovanému ukladal okrem iného súhrnný trest podľa § 42 ods. 1
Tr. zák. Z uvedeného teda vyplýva, že obžalovaného odsudzoval pre viac trestných činov, a to po zrušení
rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn. 2T/24/2021 zo dňa 17.6.2021. Pre uvedené mal preto
okresný súd vziať do úvahy pri ukladaní trestu aj existenciu tej skutočnosti, že obžalovanému podľa ust.
§ 41 ods. 2 Tr. zák. ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov,

z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami. V trestnom stíhaní
obžalovaného preto tomuto mal ukladať trest odňatia slobody pri zvýšení hornej hranice trestnej sadzby
z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu. Okresný súd uvedeným spôsobom nepostupoval, a preto
v tejto časti porušil zákon v prospech obžalovaného. Na túto okolnosť v podanom odvolaní nepoukázal
ani intervenujúci prokurátor. Trest odňatia slobody obžalovanému bol z týchto dôvodov ukladaný mimo

zákonom ustanovenú trestnú sadzbu.

Krajský súd sa stotožnil s argumentom odvolania prokurátora, ktorý zvýraznil, že v trestnom stíhaní
obžalovaného mala byť pri ukladaní trestu aplikovaná aj priťažujúca okolnosť uvedená v § 37 písm.
m) Tr. zák. Takýto postup je odôvodnený faktom, že obžalovaný podľa aktuálneho odpisu registra

trestov bol v minulosti 9-krát súdne trestaný, a to prevažne za obdobnú trestnú činnosť, ako je tomu
v súčasne vedenom konaní. Osobu obžalovaného krajský súd vyhodnotil ako skúseného recidivistu,
ktorý bez ohľadu na predchádzajúce uložené tresty opakovane úmyselne pácha závažné protiprávne
konanie. Odvolaciemu súdu preto nebolo zrejmé, prečo okresný súd pri ukladaní trestu nepostupoval
aj v zmysle § 37 písm. m) Tr. zák. S uvedenou priťažujúcou okolnosťou a jej neaplikovaním sa okresný

súd nevysporiadal ani v odôvodnení napadnutého rozsudku.

Ďalší výrok napadnutého rozsudku, ktorým bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., odvolací súd vyhodnotil ako dostatočne
neodôvodnený, s vážnymi pochybnosťami o jeho zákonnosti. Z odpisu registra trestov mal krajský súd

jednoznačne preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 1T/73/2019 z 2.12.2019
bol obžalovanému okrem iného uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek
druhu vo výmere 6 rokov. Súčasným napadnutým odsudzujúcim rozsudkom bol obžalovanému podľa
§ 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložený trest zákazu činnosti motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo
výmere 80 mesiacov (6 a pol roka). V tejto súvislosti je potrebné okresnému súdu zvýrazniť znenie

ust. § 61 ods. 2 Tr. zák., podľa ktorého trest zákazu činnosti môže súd uložiť na 1 rok až 10 rokov.
Analogicky ako je tomu pri treste odňatia slobody, ani celková výmera trestov zákazu činnosti uložených
popri sebe nemôže presiahnuť celkovú zákonnú výmeru vo výške 10 rokov. Z odpisu registra trestov
je teda zrejmé, že obžalovaný by pri dvoch označených odsúdeniach mohol vykonávať totožný trest
zákazu činnosti v celkovej výmere 12 a pol roka, t.j. nad hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej

sadzby. Okresný súd na hlavnom pojednávaní v tejto súvislosti nevykonal potrebné dokazovanie, a to
oboznámením príslušných spisových materiálov, ktoré sa tejto veci týkajú. Z uvedených potrebných
spisových materiálov musí okresný súd pri ukladaní trestu ozrejmiť, v akej výmere obžalovaný už
uložený trest zákazu činnosti vykonal a na základe tejto skutočnosti prispôsobiť výšku uloženéhotrestu zákazu činnosti v súčasne vedenom trestnom stíhaní. Neprimeranou kumuláciou jednotlivých
samostatne uložených trestov zákazu činnosti by teoreticky mohlo dôjsť k tomu, že obžalovaný by tento
trest vykonával nepretržite. Naznačené pochybenie okresného súdu bude preto po procesne správne

vykonanom dokazovaní nutné odstrániť.

Pozornosti krajského súdu neunikla ani tá skutočnosť, že výrok rozsudku okresného súdu, ktorý sa
týkal rušenia trestu z rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn. 2T/24/2021 zo dňa 17.6.2021,
neobsahuje paragrafové znenie príslušného ustanovenia (§ 42 ods. 2 Tr. zák.). Preto aj toto pochybenie

okresného súdu je potrebné v novom konaní
na hlavnom pojednávaní napraviť.

S celkovým kontextom podaného odvolania prokurátora krajský súd dospel k záveru, že uložený trest
odňatia slobody je neprimerane mierny a nezohľadňujúci vyššie označené potreby či už individuálnej
alebo generálnej prevencie trestu. Obžalovaný je silne kriminálne narušený, a preto argumenty

prokurátora o jeho potrebe izolácie od ostatnej časti spoločnosti krajský súd vyhodnotil ako dôvodné.
Trest odňatia slobody v novom konaní je preto nutné ukladať pri hornej hranici zákonom ustanovenej
trestnej sadzby. Úvahy obžalovaného z obsahu jeho vyjadrenia k odvolaniu prokurátora o mimoriadnom
znížení trestu odňatia slobody, resp. iných trestov podľa § 39 Tr. zák. preto krajský súd vyhodnotil ako
právne irelevantné. V konkrétnom prípade trestného stíhania odvolací súd zastáva názor, že mimoriadne

zníženie trestu, a to už vzhľadom na vyhodnotenie osoby obžalovaného neprichádza do úvahy a takýto
postup by bol v rozpore s konkrétne uvedenými ustanoveniami Trestného zákona, ako aj jeho celkovou
filozofiou a účelom.

Pre tieto skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.