Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Katarína Stanislavská
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/29/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2622010110
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2622010110.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného R. U., pre obzvlášť
závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. a/ Trestného
zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, o odvolaní okresného prokurátora proti
rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 10.03.2022 pod sp. zn. 2T/13/2022, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 17.05.2022 takto
r o z h o d o l :
Podľa 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.
Na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa
obžalovanému R. U., nar. XX.XX.XXXX v F.,
trvale bytom S. XXXX/X, F. - U.,
t. č. vo väzbe v ÚVV Leopoldov
u k l a d á :
Podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3
Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona per analogiam, trest odňatia slobody
v trvaní 8 (osem) rokov.
Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon
trestu s maximálnym stupňom stráženia.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný R. U. uznaný vinným pre obzvlášť závažný
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
obž. R. U. spoločne s ďalšou osobou si od presne nezisteného dňa, minimálne od 14.12.2020 až do
12.05.2021 v L. a na ďalších presne nezistených miestach v okresoch Trnava, Malacky a Bratislava od
doposiaľ neustálených osôb spoločne neoprávnene zadovažovali psychotropnú látku - metamfetamín
(pervitín) v presne nezistených množstvách, po zadovážení si ho vzájomne rozdeľovali a následne ho
neoprávnene prechovávali za účelom jeho ďalšej distribúcie a postupne ho obž. R. U. spoločne s ďalšouosobou opakovane odpredávali najskôr v byte č. X na T. bytového domu č. XXX, vchod č. XX, na
ulici V. v L. a následne v byte č. X na treťom poschodí bytového domu č. XXX, vchod XX, na ulici Q.
v L. viacerým konečným spotrebiteľom, minimálne však R. T. a Y. R. a obž. R. U. pervitín predával
tiež C. S. a ďalšia osoba pervitín Y. R. a C. S. v niekoľkých prípadoch poskytla aj bezodplatne, pričom
pervitín obž. R. U. a ďalšia osoba predávali obvykle o cene 10,- eur za jednu dávku drogy spôsobilej po
aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa a dňa 12.05.2021 počas osobnej prehliadky vykonanej v L. na ul.
Q., pred garážou č. XXX/X u obž. R. U. tento dobrovoľne, po predchádzajúcej výzve vydal dve papierové
skladačky s kryštalickým materiálom označené ako stopa č. 3 a následne pri prehliadke bola u obž.
R. U. nájdená ďalšia papierová skladačka s kryštalickým materiálom označená ako stopa č. 4, pričom
znaleckým posudkom Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava bolo zistené, že stopa č.
3 - jedna hnedá papierová skladačka obsahovala ružovkastý kryštalický materiál s hmotnosťou 42 mg,
obsahujúci viac ako 10 mg účinnej látky metamfetamínu, ktoré množstvo zodpovedá minimálne jednej
bežnej jednotlivej dávke drogy a druhá hnedá papierová skladačka obsahovala ružovkastý kryštalický
materiál s hmotnosťou 33 mg, obsahujúci viac ako 10 mg účinnej látky metamfetamínu, ktoré množstvo
zodpovedá minimálne jednej bežnej jednotlivej dávke drogy a stopa č. 4 - hnedá papierová skladačka
obsahovala ružovkastý kryštalický materiál s hmotnosťou 53 mg, obsahujúci viac ako 10 mg účinnej látky
metamfetamínu, ktoré množstvo zodpovedá minimálne jednej bežnej jednotlivej dávke drogy, pričom
metamfetamín je v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných
látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny
psychotropnýchlátok,aobžalovanýR.U.satohtokonaniadopustilpotom,čobolrozsudkomOkresného
súdu Senica sp. zn. 1T/29/2014-202 zo dňa 07.04.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť toho istého dňa,
uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,
jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods.
2 písm. c/ Trestného zákona.
Zatútotrestnúčinnosťuložilokresnýsúdobžalovanémupodľa§172ods.2Trestnéhozákonaspoužitím
§ 36 písm. l/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. per analogiam, trest
odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) rokov a 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody zaradil okresný súd obžalovaného
do ústavu s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. obžalovanému uložil i ochranné protitoxikomanické liečenie, ktoré
podľa § 74 ods. 1 Tr. zák. vykoná ústavnou formou.
Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému uložil i ochranný dohľad na dobu 2
(dva) roky.
Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č.l. 601-607 spisu.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovej lehote odvolanie okresný prokurátor, a to vo vzťahu k
výroku o treste v neprospech obžalovaného.
V písomných dôvodoch odvolania po úvodnej rekapitulácie výrokovej časti napadnutého rozsudku,
citovaní ustanovenia §§ 34 Tr. zákona, namietal, že uložený trest obžalovanému je vzhľadom k
závažnosti konania obžalovaného a taktiež vzhľadom k jeho trestnej minulosti neprimerane mierny
a nedostatočný na jeho nápravu. Ako vyplýva z odpisu registra trestov obžalovaného R. U. i zo
samotnej formulácie skutku, z ktorého bol tento prvostupňovým súdom uznaný vinným, obžalovaný
bol už v minulosti odsúdený za v podstate totožnú trestnú činnosť drogového charakteru, kedy mu
bol rozsudkom Okresného súdu Senica sp. zn. 1T/29/2014 zo dňa 07.04.2014, právoplatným toho
istého dňa, za obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2
písm. c/ Trestného zákona uložený nepodmienečný trest odňatia slobody taktiež vo výške 6 rokov a 8
mesiacov. Z výkonu tohto nepodmienečného trestu bol obž. R. U. prepustený dňa 24.10.2018 s tým,
že mu bola určená skúšobná doba v trvaní 3 roky, ktorá mu plynula do 24.10.2021. Z uvedeného je
zrejmé, že aktuálne prejednávanej trestnej činnosti drogového charakteru, ktorú obžalovaný páchal v
období minimálne od 14.12.2020 až do 12.05.2021, sa tento dopustil počas plynutia skúšobnej doby
podmienečného prepustenia z výkonu trestu, ktorý mu bol uložený tiež za obzvlášť závažný zločin podľa§ 172 ods. 1 písm. c/, d/, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona. Je teda evidentné, že ani čiastočný výkon
predchádzajúceho nepodmienečného trestu odňatia slobody a ani plynutie skúšobnej doby, ktorá bola
obžalovanému určená na preukázanie polepšenia, ho neodradila nielen od opätovného obstarávania a
prechovávania drog, ale ani od ich predaja ďalším osobám.
Prokurátor ďalej poukázal na to, obž. R. U. bol už pri predchádzajúcom odsúdení pre rovnakú trestnú
činnosť uložený trest znížený v zmysle § 39 ods. 4 Tr. zák. o celú jednu tretinu pod dolnú hranicu
zákonom stanovenej trestnej sadzby, a keďže i napriek podmienečnému prepusteniu z výkonu takto
uloženého nepodmienečného trestu nepreukázal nápravu, naopak v skúšobnej dobe podmienečného
prepustenia sa znova dopustil rovnakej trestnej činnosti vysokej spoločenskej nebezpečnosti, má za
to, že zníženie trestu o celú jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby je
zohľadňujúc tieto okolnosti a osobu obžalovaného neprimerane mierny a nepostačujúci tak na jeho
nápravu ako i na ochranu spoločnosti.
Trest uložený za konkrétny trestný čin je na jednej strane určitou formou odplaty spoločnosti páchateľovi
za spáchaný trestný čin a jednak formou individuálnej prevencie vo vzťahu k páchateľovi i generálnej
prevencie vo vzťahu k ostatným členom spoločnosti, ktorý má zabezpečiť, aby jednoznačne vnímali, že
dôsledkom porušovania spoločenských pravidiel je spravodlivé odsúdenie. Uloženým trestom má byť
zároveň vyjadrené i morálne odsúdenie páchateľa.
Osoba obvineného a jeho trestná minulosť preto v danom prípade jednoznačne odôvodňuje uloženie
vyššieho nepodmienečného trestu než je trest celkom na dolnej hranici trestnej sadzby určenej s
použitím § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona. Uloženie prísnejšieho než minimálneho
trestu pri použití tohto ustanovenia Trestného zákona je opodstatnené najmä preto, že na nápravu
obžalovaného skôr uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výške 6 rokov a 8 mesiacov
nepostačoval,čodokazujeskutočnosť,žerovnakútrestnúčinnosťpáchalopätovne,atodokoncaipočas
plynutia skúšobnej doby podmienečného prepustenia z tohto trestu. Preto je v tomto trestnom konaní
nepochybne dôvodné jeho nápravu zabezpečiť uložením trestu dlhšieho trvania než je prvostupňovým
súdom uložený trest 6 rokov a 8 mesiacov.
V tejto súvislosti zároveň prokurátor uviedol, že v žiadnom prípade nespochybňuje možnosť využitia
ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona i v tomto prípade s poukazom na to, že obž.
R. U. urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku. Nepovažuje však za správne
vzhľadom ku skutočnostiam objektívne zisteným o jeho osobe (trestná minulosť) a s prihliadnutím na
charakter ním páchanej trestnej činnosti využiť možnosť zníženia trestu podľa tohto ustanovenia o celú
jednu tretinu pod dolnú hranicu základnej zákonom stanovenej trestnej sadzby.
Preto navrhol, aby Krajský súd v Trnave zrušil rozsudok Okresného súdu Senica č. k. 2T/13/2022 zo dňa
10.03.2022 vo výroku o treste, a podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. // Trestného
zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona a § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona obžalovanému
R. U. uložil nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov a pre výkon tohto trestu obžalovaného
podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom
stráženia. (Rozhodnutie o vine a o ochranných opatreniach považuje za zákonné a opodstatnené).
Obžalovaný sa práva na podanie odvolania proti rozsudku okresného súdu vzdal, a to ihneď po jeho
vyhlásení na hlavnom pojednávaní, k odvolaniu okresného prokurátora uviedol, že toto je nedôvodné,
uložený trest je zákonný a postačujúci a to aj vzhľadom k tomu, že mu bude premenený zvyšok trestu
odňatia slobody.
Konanie na odvolacom súde:
Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie za prítomnosti prokurátora krajskej prokuratúry,
obžalovaného a jeho obhajcu.
Zástupca krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol odvolaniu okresného
prokurátora vyhovieť v zmysle jeho podaného písomného návrhu.Obžalovaný spolu s obhajcom na verejnom zasadnutí uviedli, že uložený trest v spojení s
protitoxikomanickým liečením, zaradením do maximálneho stupňa stráženia ako i spolu so zvyškom do
budúcna premeneného trestu považujú za dostatočný, zákonný, a preto navrhujú odvolanie prokurátor
zamietnuť.
Krajský súd, ako súd odvolací v zmysle § 317 ods.1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutého rozsudku vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a tak zistil, že
odvolanie okresného prokurátora je dôvodné, pretože je možné považovať trest uložený obžalovanému
v napadnutom rozsudku za neprimerane mierny.
Preskúmavajúc zákonnosť výroku o treste sa krajský súd plne stotožnil v podstatnom rozsahu s
argumentáciou okresného prokurátora uvedenou v odvolaní s tým, že bolo nevyhnutné a zároveň
potrebné uložiť obžalovanému prísnejší trest.
Pri určovaní druhu trestu, resp. trestov a ich výmery je v rámci zásad ukladania trestov podľa § 34
Trestného zákona dôležité najmä zistiť a vyhodnotiť možnosti nápravy páchateľa trestného činu - § 34
ods. 4 Trestného zákona. V prejednávanej veci pritom jednoznačne je preukázané, že tieto možnosti
nápravy sú u obžalovaného podstatne sťažené.
Vyplýva to z doterajšej súdnej trestnosti obžalovaného, z ktorej je zrejmé, že obžalovaný v danom
prípade v podstate úplne „odignoroval“ podmienečné prepustenie z výkonu predchádzajúceho trestu za
totožnú obzvlášť závažnú drogovú trestnú činnosť a podmienky jeho výkonu, keď v prejednávanej veci
opätovne distribuoval drogy viacerým osobám a tiež i sám užíval tieto zakázané látky, z čoho vyplýva,
že predchádzajúci uložený nepodmienečný trest na neho nemal žiadny resocializačný účinok.
Trest je prostriedkom na dosiahnutie účelu Trestného zákona, má pôsobiť výchovne na páchateľa
s cieľom individuálnej prevencie a zároveň má vysielať signál voči ďalším členom spoločnosti -
potencionálnym páchateľom, na ostatných členov spoločnosti, v čom sa prejavuje prvok generálnej
prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa takto
uskutočňuje prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne
v každom treste, pričom pri ukladaní trestu je potrebné mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru
medzi trestnou represiou a prevenciou. V treste má byť obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne
ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne, ako aj etické.
Pri ukladaní trestu je potrebné osobu páchateľa hodnotiť vo všetkých súvislostiach, pričom v rámci
hodnotenia osoby páchateľa nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy. Trest musí byť úmerný k
spáchanému trestnému činu, pričom jeho úmernosť okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a
možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na
základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu a pri náležitom zhodnotení osoby
páchateľa.
Podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, z hľadiska potrieb prevýchovy
obžalovaného, ale tiež ochrany spoločnosti jedine uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody vo
vyššej výmere ( a to v trvaní 8 rokov nepodmienečne), ako tomu bolo v predchádzajúcom prípade (kde
mu bol uložený trest odňatia slobody v mimoriadne zníženej výmere 6 rokov a 8 mesiacov), zabezpečí
v dostatočnej miere dosiahnutie účelu trestu, a zároveň obsahuje v primeranom rozsahu prvky represie,
ako aj prvky individuálnej a generálnej prevencie, pričom takýto trest zodpovedá všetkým požiadavkám
vyplývajúcim z ust. § 34 ods. 1, 4 Tr. zák., a súčasne i z ďalších ustanovení, ktoré upravujú zásady
ukladania trestov.
Na základe odvolania prokurátora, preto krajský súd podľa § 321 ods.1 písm. e/, ods.2 Trestného
poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a uvedené pochybenie
okresného súdu napravil tak, že obžalovanému na základe § 322 ods.3 Trestného poriadku a zároveň
podľa § 172 ods.2 Trestného zákona za použitia poľahčujúcej okolnosti § 36 písm. l/ Trestného zákona,
§ 38 ods.2, ods.3 Trestného zákona a analogickej aplikácie § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného
zákona (vychádzajúc zo stanoviska trestnoprávneho kolégia NS SR zo dňa 27.06.2017 sp. zn. Tpj.
55/2016, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. 44/2017) uložil
nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov.K vyjadreniu obžalovaného, že v danom prípade dôjde s najväčšou pravdepodobnosťou aj k nariadeniu
zvyšku trestu po podmienečnom prepustení z predchádzajúceho výkonu trestu, odvolací súd uvádza, že
podmienečným prepustením súd vyjadruje páchateľovi dôveru a zároveň mu dáva možnosť, aby sa sám
svojím chovaním, bez izolácie od spoločnosti pričinil o to, že výkon uloženého trestu odňatia slobody
nebude nevyhnutné vykonať celý. Tohto výsledku však odsúdený môže dosiahnuť len skutočnosťou,
že bude v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia, určenej mu pre túto príležitosť súdom, viesť
riadny život. Avšak v danom prípade je zrejmé, že obžalovaný nepreukázal v rámci plynúcej skúšobnej
doby polepšenie a tiež ani to, že by začal viesť riadny život a preto bude na už konajúcom súde ( ktorý
bude rozhodovať o osvedčení resp. neosvedčení sa ods. v skúšobnej dobe) tieto okolnosti vyhodnotiť a
následne rozhodnúť, čo však nemá žiadny vplyv na uloženie trestu v momentálne prejednávanej veci,
ktorý je z hľadiska jeho druhu a výmery vyhodnocovaný individuálne a to z hľadiska charakteru trestnej
činnosti osobnostných charakteristík páchateľa a kritérií vyplývajúcim z ust. § 34 Tr. zák. a nasl.
Obžalovanýbysimaluvedomiť,žepretrestjecharakteristické,žejesnímspojenénegatívnehodnotenie
činu a osoby páchateľa a že sa ukladá nie len v závislosti od osobných pomerov obžalovanej osoby
ale i samotnej závažnosti činu, ktoré sú rovnocennými právnymi skutočnosťami a tiež rozhodujúcimi
kritériami pre stanovenie druhu trestu a jeho výmery. K naplneniu účelu trestu tiež prispieva aj jeho
preventívne pôsobenie, keď hrozba trestu formulovaného v trestnom kódexe odrádza verejnosť od
páchania trestnej činnosti, pričom intenzita tejto prevencie rastie so zvyšovaním vedomia verejnosti
o neodvratnosti a spravodlivosti trestov, ktoré i reálne postihne osobu páchajúcu takýto druh trestnej
činnosti.
Rešpektujúc všetky tieto hľadiská považuje odvolací súd trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov
nepodmienečne, ukladaný obžalovanému po mimoriadnom znížení spodnej hranici trestnej sadzby
stanovenej v ustanovení § 172 ods.2 Trestného zákona za zákonný a primeraný tak k závažnosti
spáchanej trestnej činnosti, ako aj k osobnostným charakteristikám obžalovaného , možnostiam jeho
nápravy a prevýchovy. Takto uložený trest zodpovedá požiadavke nielen individuálnej, ale i generálnej
prevencie.
Zároveň odvolací súd podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody zaradil
obžalovaného do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, nakoľko má za to, že toto (v
danom prípade najprísnejšie) diferenčné zaradenie má základ v zistenom skutkovom stave a právnej
kvalifikácii konania obžalovaného a tiež zodpovedá miere narušenia obžalovaného, pričom z hľadiska
možnosti nápravy obžalovaného v danom ústave bude podľa tunajšieho súdu aj najlepšie zaručená jeho
následná resocializácia.
Z týchto dôvodov, keďže okresným súdom uložený trest obžalovanému nemožno považovať za trest
primeraný, potom krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.