Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 4. december 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoE/57/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2210210742
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2210210742.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Jozef Mačej a sudkýň: JUDr. Katarína
Slováčeková a JUDr. Ľuboslava Vanková v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO
35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, v konaní zastúpený splnomocnencom: Advocate s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému: A. B., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom C.,
o vymoženie 1.584 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Rudolf Krutý, PhD.,

so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn. EX 7413/10, o odvolaní
oprávnenéhoprotiuzneseniuOkresnéhosúduDunajskáStredač.k.9Er/746/2010-74zodňa27.4.2022,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom II. rozhodol, že

o trovách exekúcie súd rozhodne samostatným uznesením.

Napadnuté uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 52 ods. 1, ods. 2,
ods. 4, § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r), ods. 5, § 54 ods. 1, ods. 2, zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
v platnom znení, § 45 ods. 1 písm. c), ods. 2, ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní

v platnom znení a § 243h ods. 1, 243d ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov,
§ 161 ods. 1, § 355 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že preskúmaním priložených listín dospel k záveru, že

zmluva o úvere, na základe ktorej oprávnený ako dodávateľ poskytol povinnému ako spotrebiteľovi úver,
má povahu spotrebiteľskej zmluvy aj s poukazom na znenie ustanovenia § 52 ods. 1 a nasledujúcich
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy
o úvere sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru, v ustanoveniach ktorých článok 18 obsahuje
rozhodcovskú doložku. V zmysle uvedenej zmluvy o úvere a všeobecných obchodných podmienok
uvedenározhodcovskádoložkajevýlučnourozhodcovskoudoložkouprespotrebiteľa,nakoľkovprípade

sporu býva v praxi žalujúcou stranou takmer vždy veriteľ, resp. dodávateľ. Rozhodcovská doložka je
jednou zo zmluvných podmienok zapracovaných do všeobecných podmienok bez toho, aby bola so
spotrebiteľom individuálne dojednaná a dopredu tak vylučuje voľbu súdu, ktorý by bol inak príslušný. Súd
prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodcovská doložka uvedená v zmluve o úvere, na základe ktorej
bol vydaný exekučný titul, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je

teda najmä skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom
zjavne nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, mohol sa jejlen podrobiť a teda aj všeobecným podmienkam a rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ
ako prvý. Rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a je teda neplatná, pričom
rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie exekúciu

zastavil. O trovách exekúcie rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

Protiuzneseniusúduprvejinštanciepodalodvolanieoprávnenýzdôvodovpodľaustanovenia§365ods.
1 písm. h) a f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku. V odvolaní uviedol, že oprávnený

dňa 13.1.2009 uzavrel s povinným Zmluvu o úvere č. 2540281, na základe ktorej bol povinnému
poskytnutý úver na účel zamestnania a posudzovanie povinného ako spotrebiteľa výslovne odmietol.
Oprávnený v danom prípade pri poskytnutí úveru vychádzal z vyhlásení povinného, že ide o úver
poskytnutý na výkon zamestnania. Povinný uzavrel s oprávneným zmluvu o úvere, ktorej neoddeliteľnou
súčasťou sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru a dlžník vyhlásil, že sa oboznámil a súhlasí so
všeobecnýmipodmienkamiposkytnutiaúveru.Vprípadepostaveniaoprávnenéhotrebaakceptovaťjeho

dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu a povinným vstupoval. Oprávnený vstúpil do právneho vzťahu
s povinným na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon zamestnania
a nie na svoju súkromnú potrebu. Rozhodcovská doložka je písaná čitateľným písmom, pričom z nej
vyplýva alternatívna možnosť riešenia sporov. Časová verzia zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka účinná v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nevylučovala použitie rozhodcovskej doložky,

ktorá je podľa oprávneného tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej
zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo
pred všeobecným súdom. Oprávnený poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu ČR. Mal za to, že
rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade s právnymi predpismi platnými a účinným v čase
uzatvorenia zmluvy o úvere. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu

zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiadal úhradu trov
konania, vrátane odvolacieho konania.

Povinný a súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Podľa § 9a Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní
podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku) po
zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku) a zistení, že odvolanie spĺňa zákonné náležitosti
(§ 363 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie byť
viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 381 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového

poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené
podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku).

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil

v potrebnom rozsahu skutkový stav, vec správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite v tomto
smere odôvodnil.

Podľa § 387 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie

súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.Podľa § 387 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ak sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť
len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie

správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Závery súdu prvej inštancie o tom, prečo bolo potrebné exekúciu zastaviť, sú právne odôvodnené. Z
dôvodu potreby vyporiadania sa aj s odvolacími námietkami oprávneného a pre úplnosť odvolací súd

považuje za potrebné doplniť (§ 387 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku in
fine) ešte nasledovné:

Rozhodcovská doložka je obsiahnutá v bode 18 všobecných pomienok poskynutia úveru.

Z predmetnej rozhodcovskej doložky vyplýva, že právo voľby medzi všeobecným a rozhodcovským
súdom je na žalobcovi. Žalobcom je však takmer pravidelne veriteľ - dodávateľ (oprávnený), a teda aj
právo voľby je na veriteľovi a možnosť voľby dlžníka - spotrebiteľa je len iluzórna, z čoho vyplýva, že
predmetná rozhodcovská doložka znemožňuje voľbu povinného dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym

súdom, ak veriteľ podá žalobu u rozhodcu. Takto dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje preto
za danej situácie hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. V danom prípade
tak nemožno ani uvažovať nad tým, že by išlo o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku a za
týchto podmienok dojednaná rozhodcovská doložka môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej právnej
úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Dodávateľ, ktorý fakticky určuje, ktorý rozhodcovský súd bude

rozhodovať o prípadných sporoch zo zmluvy, je pre vybraný rozhodcovský súd zdrojom príjmov, preto
je na mieste obava, do akej miery je rozhodcovské konanie u dodávateľom vybraného rozhodcovského
súdu objektívne. Vzhľadom na všetky tieto dôvody predmetná rozhodcovská doložka bola správne
posúdenáakoneprijateľnázmluvnápodmienkavzmysle§53ods.1zákonač.40/1964Zb.Občianskeho
zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, teda od 1.1.2009 do 31.12.2009, nakoľko je

spôsobilá vytvoriť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa.

Z formy a obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára

mal veriteľ už pripravenú a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa povinného, pričom povinný
obsah tejto zmluvy v časti zmluvných dojednaní žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť ani neovplyvnil.
Rozhodcovská doložka teda nesporne nebola individuálne dojednaná.

Občiansky zákonník v ustanovení § 52 ods. 1 definuje spotrebiteľskú zmluvu ako každú zmluvu bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Keďže oprávnený je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, oprávnený pri uzatvorení predmetnej zmluvy vystupoval
v pozícii dodávateľa v zmysle ustanovenia § 52 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Povinný síce označil v zmluve o úvere, že finančné prostriedky
budú poskytnuté na účel zamestnania, avšak neoznačil poskytnutie finančných prostriedkov na účel
povolania alebo podnikania, teda povinný pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonal v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a je potrebné ho v zmysle
ustanovenia § 52 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v uvedenom znení považovať
za spotrebiteľa.

Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah založený predmetnou zmluvou o úvere je nevyhnutné
posudzovať podľa ustanovení § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, a to bez
ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogatlex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou sú v danom prípade ust. § 52 a nasl. zákona
č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník, je
nevyhnutnépredmetnýprávnyvzťahmedziúčastníkmiposudzovaťpodľacitovanýchustanovenízákona

č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka.

Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2009
do 31.12.2009, teda v čase uzavretia predmetnej zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 písm. r) zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase
uzavretia predmetnej zmluvy za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia
predmetnej zmluvy zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto
zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu
tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia
predmetnej zmluvy v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán zo
spotrebiteľskej zmluvy, je neprijateľná. Neprijateľnou sa stáva vtedy, ak spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany.

Článok 1 písm. q) prílohy Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, ktorá ako správne argumentuje odvolateľ priamo nezaväzuje, ale
predstavuje interpretačné pravidlo, za neprijateľnú zmluvnú podmienku odporúča aj „zmluvnú

podmienku neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo
podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené
právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom, alebo ukladať
mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať
na inej zmluvnej strane“. Smernica ako právny akt orgánov Európskej únie na rozdiel od Nariadenia

pritom nemá priamu právnu záväznosť, ale všeobecne sa vyžaduje, aby výklad vnútroštátneho práva
bol eurokonformný, teda aby vykladal vnútroštátne normy vo svetle európskych smerníc, a to i v tom
období, keď ich zásady neboli ešte do vnútroštátnych noriem inkorporované.

Súdny dvor Európskej únie v rozsudku z 27.6.2000 vo veci navrhovateľa Océano Grupo Editorial SA
nariadil,ženárodnýsúdjepovinnýpočaspoužitiaustanovenínárodnéhopráva,ktorésúskoršiehoalebo
neskoršieho dátumu než uvedená smernica (93/13/EHS o neprimeraných nečestných podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách) interpretovať ich pokiaľ je to možné vo svetle presného znenia a účelu
smernice. Požiadavka o výklad v zhode so smernicou žiada národný súd zvlášť podporiť výklad, ktorý

by na jeho vlastný návrh nepovolil jurisdikciu naň delegovanú na základe neprimeranej, nečestnej
podmienky.Cieľom rozhodcovskej doložky je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu zmluvných strán rozhodcom
ako súkromnou osobou, na ktorú zmluvné strany takúto právomoc delegovali. Ak rozhodcovská doložka
nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardného textu tzv. formulárovej zmluvy,

teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, bez vysvetlenia spotrebiteľovi podstatných rozdielov medzi
konaním pred štátnym súdom a rozhodcovským súdom je dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ ako
slabšia strana sporu si svoj osud v tak závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces
neuvedomuje. Okrem toho táto zmluva nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po
vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Predmetná rozhodcovská doložka, ktorá má založiť

legitimitu pre exekučný titul znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym
súdom, ak dodávateľ ešte predtým podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si
spotrebiteľ osobitne nevyjednal a vzhľadom na formulárový charakter zmluvy ani nemal na výber. Táto
rozhodcovská doložka napĺňa znaky neprijateľnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 ods.
1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, pretože núti spotrebiteľa nenávratne a výhradne sa
podrobiť rozhodcovskému konaniu, aj keď si to spotrebiteľ výslovne neželá, v prípade ak konanie vyvolá

dodávateľ (oprávnený). Rozhodcovská doložka síce umožňuje obrátiť sa spotrebiteľovi na príslušný
súd Slovenskej republiky, ale len v prípade, ak predmetný spor vyvolá spotrebiteľ. Keďže však v
prejednávanej veci oprávnený (dodávateľ) v zmysle rozhodcovskej doložky inicioval rozhodcovské
konanie, povinný nemal možnosť vyjadriť nesúhlas.

V obdobnej veci Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 55/2011 z 24.2.2011 zaujal stanovisko,
že pokiaľ súd vyslovil názor, že rozhodcovská doložka, ktorá znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť
rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom
súde, je neprijateľná a prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje

dobrým mravom, resp. že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 52 a
nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka za použitia ich výkladu v súlade so Smernicou Rady
93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, tieto závery súdov
nemožno považovať za svojvoľný výklad a aplikáciu príslušného ustanovenia Exekučného poriadku a
k porušeniu základných práv sťažovateľa nedošlo.

Je zrejmé, že rozhodcovská doložka je v priamom rozpore s ustanovením § 53 ods. 4 písm. r) zákona č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, keď neprijateľnosť predmetnej zmluvnej podmienky odvolací súd
vyslovil aj za použitia jeho eurokonformného výkladu, s poukazom na vyššie uvedenú smernicu, závery

Súdneho dvora EÚ i Ústavného súdu SR.

Odvolací súd nespochybňuje právne stanovisko, že zákon nevylučuje, aby aj v spotrebiteľskej zmluve
bola platne so spotrebiteľom dojednaná rozhodcovská doložka. Podstatnou z hľadiska vyslovenia

absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom
vopred individuálne dojednaná a spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej
rozhodcovskej doložky ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť.

Vo svetle vyššie uvedenej argumentácie, odvolací súd stotožniac sa so záverom súdu prvej inštancie
je toho názoru, že zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná, v podobe rozhodcovskej
doložky podľa ktorej prípadné budúce spory prejedná buď štátny alebo rozhodcovský súd, pričom
výber je na žalobcovi, čím v prípade podania žaloby dodávateľom núti spotrebiteľa podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu pred rozhodcom/súdom vybraným dodávateľom a zbavuje ho možnosti riešiť

spor pred štátnym súdom, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa a je teda neprijateľnou zmluvnou podmienkou, na ktorú musí súd
v ktoromkoľvek štádiu konania, z úradnej povinnosti (ex offo) prihliadať, pričom musí zabezpečiť, aby
spotrebiteľ takouto neprijateľnou podmienkou nebol viazaný.

Keďžepredmetnározhodcovskádoložka,spoukazomnavyššieuvedenúargumentáciu,jeneprijateľnou
zmluvnoupodmienkou,vzmysleustanovenia§53ods.4zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníka
v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy je neplatná a keďže potom medzi zmluvnými stranami nebolaplatne uzavretá rozhodcovská zmluva v zmysle ustanovenia § 3 a nasledujúcich zákon č. 244/2002 Z.
z. o rozhodcovskom konaní, nebola ani založená právomoc rozhodcovského súdu v danej veci konať
a rozhodnúť. Rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý bol predložený ako exekučný titul je preto právne

neúčinný,nulitný,neschopnývyvolaťprávnenásledky–materiálnenevykonateľný.Exekučnýtituljeteda
v rozpore so zákonom, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre zastavenie exekučného konania
súdom aj bez návrhu v zmysle ustanovenia § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní v spojení si ustanovením § 45 ods. 1 písm. c) 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní. Rozhodcovský rozsudok bol totiž vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského

konania, keďže absentuje platná rozhodcovská zmluva.

Odvolací súd upriamuje pozornosť tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/1/2012
zo dňa 21.3.2012, kde súd uzavrel, že oprávneniu súdom v exekučnom konaní skúmať právomoc
rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej neplatnosťou nebránia

ustanovenia zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, napr. § 21 ods. 2, § 40 ods.
1 písm. c). Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského konania, ktorými
môžu byť aj iné subjekty než spotrebiteľ, pričom sa v nich premieta klasická rímska právna zásada
„vigilantibus iura scripta sund“ (práva patria bdelým). Tento princíp ale v spotrebiteľských veciach
ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník

rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený
a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného
nedostatku v tomto smere je povinný konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom
znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa

príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne podľa ustanovenia § 387 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko absencia rozhodnutia o
náhrade trov konania v rozhodnutí súdu prvej inštancie (bez ohľadu na dôvody, ktoré súd prvej inštancie
k tomuto viedli) je dôvodom, pre ktorý je súd prvej inštancie povolaný rozhodnúť aj o náhrade trov

odvolacieho konania skončeného týmto uznesením.

Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ustanovenie § 419
Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (ustanovenie § 420 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie je podľa ustanovenia § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie

odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (ustanovenie § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa ustanovenia § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa ustanovenia § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatiadovolaciehokonanianeprevyšujesumupodľapísmena)ab)(ustanovenie§422ods.1Civilného
sporového poriadku).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde I. inštancie (ustanovenie § 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (ustanovenie § 423 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (ustanovenie § 424
Civilného sporového poriadku).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa ustanovenia § 77 (ustanovenie § 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil
(ustanovenie § 426 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (ustanovenie
§ 427 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (ustanovenie § 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (ustanovenie § 428 Civilného
sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (ustanovenie § 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(ustanovenie § 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (ustanovenie § 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa ustanovenia § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení (ustanovenie § 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (ustanovenie § 431 ods.

2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (ustanovenie § 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (ustanovenie § 432 ods. 2 Civilného

sporového poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (ustanovenie § 433 Civilného sporového poriadku).Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (ustanovenie §
434 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (ustanovenie
§ 435 Civilného sporového poriadku).