Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. september 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 6Pc/5/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216216333
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Lengyelová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2216216333.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda konaní pred sudkyňou JUDr. Erikou Lengyelovou vo veci starostlivosti

súduomaloletédeti:H.W.,B..XX.XX.XXXX,bytomY.B.C.Č..X,C.aH.W.,B..XX.XX.XXXX,bytomY.
B. C. Č.. X, C., zastúpení kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda,
deti rodičov: matka - W. W., B.. XX.XX.XXXX, bytom Y. B. C. Č., X, C. a otec - H. X., B.. XX.XX.XXXX,
bytom Y. B. C. Č.. X, C., t.č. ÚVTOS, Veľký dvor č. 12 A2, 937 01 Želiezovce o návrhu matky na určenie
otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom takto

r o z h o d o l :

I. Konanie vo veci určenia otcovstva sa z a s t a v u j e.

II. Maloletý H. W., nar. XX.XX.XXXX a H. W. ,nar. XX.XX.XXXX sa zverujú do osobnej starostlivosti
matky ktorá je oprávnená ich zastupovať a spravovať ich majetok, počnúc od 01.08. 2016.

III. Otec je povinný platiť výživné na každé z maloletých detí vo výške 30% zo sumy životného minima
na neplnoleté, nezaopatrené dieťa, vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

IV. Dlh na zročnom výživnom za obdobie od 01.08.2016 do 30.09.2017 v sume 379,82 € na každé

z maloletých detí sa umožňuje otcovi platiť v splátkach spolu s bežným výživným po 10,-€ mesačne
pod stratou výhody splátok.

V. Styk otca s maloletými deťmi sa neupravuje.

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka malol. detí návrhom zo dňa 20.10.2016 sa domáhala na tunajšom súde určenia otcovstva k
malol. deťom . Uviedla, že otcom detí je H. X., nar. XX.XX.XXXX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody,

ÚVTOS , Veľký Dvor č. 12, Želiezovce. Otcom oboch malol. detí je jej druh ktorý nie je uvedený ako otec
v rodnom liste malol. detí napriek tej skutočnosti, že žili spolu. Žiadala, aby súd určil, že H. X. je otcom
oboch malol. detí, aby súd obe malol. deti zveril do jej osobnej starostlivosti , určil minimálne výživné
a neupravil styk otca s deťmi.
2. Otec malol. detí k návrhu matky ktorý mu bol doručený do ÚVTOS Želiezovce sa vyjadril 29.06.2017
tak, že uznáva otcovstvo k obom malol. deťom, súhlasí s určením výživného a zverením detí do osobnej
starostlivosti matky.

3. Podľa § 92 ods. 1 Zákona o rodine za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným
vyhlásením rodičov.
4. Podľa § 91 ods. 2 Zákona o rodine súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným
úradom alebo pred súdom.5. S poukazom na súhlasné vyhlásenie rodičov pred súdom s poukazom na § 91 ods. 2 Zákona o rodine,
súd konanie o určenie otcovstva k malol. deťom zastavil, nakoľko k určeniu otcovstva došlo súhlasným
vyhlásením oboch rodičov.

6. Súd preto v konaní pokračoval vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k obom malol.
deťom.
7. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností . Ak sa nedohodnú , súd môže bez návrhu
upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností najmä určí , ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do

osobnej starostlivosti. Ustanovenia §-u 24, 25 a 26 sa použijú primerane .
8. V predmetnom prípade bolo preukázané, že rodičia malol. detí momentálne spolu nežijú, otec je vo
výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Želiezovce, teda otec detí momentálne nepracuje. Matka sa
osobne stará o výchovu oboch malol. detí a jej príjmom je iba rodičovský príspevok na obe malol. deti.
9. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

10. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
11. Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona.
12. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.
13. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
14. V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného , ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného . Na schopnosti , možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania , zárobku , majetkového prospechu , rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká , ktoré povinný na seba berie .
15. Vzhľadom na tú skutočnosť, že otec momentálne je vo výkone trestu odňatia slobody, súd otcovi
potom, ako deti zveril do osobnej starostlivosti matky, určil povinnosť platiť výživné v minimálnej výške
a to od 01.08.2016 , odkedy nežije s deťmi a ich matkou v spoločnej domácnosti. Výška minimálneho

výživného predstavuje 27,13 €. Otcovi za obdobie od 01.08.2016 doposiaľ vznikol dlh na zročnom
výživnom v sume 379,82 € na každé z malol. detí a súd povolil otcovi tento dlh splácať v splátkach
spolu s bežným výživným po 10,-€ mesačne pod stratou výhody splátok. Styk otca s malol. deťmi súd
neupravil, nakoľko rodičia to nežiadali a otec momentálne je vo výkone trestu odňatia slobody, teda jeho
styk s deťmi v súčasnosti by ani nebolo možné realizovať.

16. Podľa § 52 CMP súd rozhodol o náhrade trov konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Trnave. ( § 362 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere , že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd

d) konanie má inú vadu ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného úkonu ktoré neboli uplatnené alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veciPodľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu
uvedenú v ods.1 ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy ak:
a) sa týkajú procesných podmienok

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
Podľa § 373 CSP ods. 4 prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany ktoré neboli uplatnené
pred súdom prvej inštancie možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na

vyjadrenie k odvolaniu.