Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. november 2019

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 17C/5/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6619201199
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gabrielová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2019:6619201199.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Andreou Gabrielovou v spore žalobcu Q. U., C.. XX.XX.XXXX,

S. U., N. XXX/XX, štátny občan SR, zast. advokátom JUDr. Ondrej Szilágyi, advokátska kancelária so
sídlom Haličská cesta 3200, Lučenec proti žalovanému Ľ. I., C.. XX.XX.XXXX, S. U. , R. J. XXX/X, štátny
občan SR, zast. advokátom Mgr. Jozef Mochancký, advokátska kancelária so sídlom T.G.Masaryka 14/
A Lučenec v konaní o zaplatenie 8 371,- eura s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov konania voči žalobcovi rozsahu 100% s tým, že o výške

tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 08.03.2019 žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie čiastky 8 371,- eur
s príslušenstvom. Ako dôvod uviedol, uznesením Okresného súdu Lučenec č.k. XXD/XXX/XXXX, Q.
C.. XXX/XXXX zo dňa 22.09.2017 v dedičskej veci po poručiteľke B. U. bolo potvrdené dedičstvo
žalovanému v celosti. Išlo o nehnuteľnosti zapísané na LV č XXXX vedenom Okresným úradom
Lučenec a to byt č. XX, nachádzajúci sa na 5. poschodí, vo vchode č. 10, bytového domu so súpisným
súpisné číslo XXXX, parc.reg. „C“ č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 516m2 a podielu
priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 75/3550-ín. Právny vzťah

k parcele na ktorej stavba s.č. XXXX leží je evidovaný na LV č. XXXX pre okres, obec a katastrálne
územie Lučenec, ktorého vlastníkom je mesto Lučenec. V zmysle závetu spísaného formou notárskej
zápisnice notárskou JUDr. Janou Rovnou č. C.. XX/XXXX, C. X/XXXX zo dňa 02.01.2014 B. U. prejavila
svoju poslednú vôľu s tým, že všetok majetok, ktorý bude vlastne v dobe smrti, vrátane predmetných
nehnuteľností zanecháva žalovanému. Zároveň vyhlásila, že má neopomenuteľného dediča a to
žalobcu, ktorému zo svojho majetku nezanechala nič, nakoľko ten počas života získal od nej dar v
hodnote 2 489,54 eura. Zobrala na vedomie, že žalobca je oprávnený požadovať svoj neopomenuteľný

podiel z predmetných nehnuteľností. Vo vyhlásení zo dňa 23.05.2014 B. U. uviedla, že žalobcovi z
predmetnej nehnuteľnosti patrí podiel v sume 6 639,- eura. Predmetná suma bola žalobcovi uhradená
zo strany žalovaného v hotovosti. Spoločnosť Patmon s.r.o. so sídlom Lučenec vydala stanovisko k
hodnote nehnuteľností dňa 17.09.2018, ktorej cena v pôvodnom stave sa môže pohybovať v rozpätí od
35 000-37 000,-eur a cena rekonštruovaného bytu v rozpätí 47 000,- - 55 000 ,- eur. Nakoľko sa jedná
o byt v pôvodnom stave, má žalobca za to, že súčasná hodnota bytu je 35 000,- eur. Žalobcovi teda
zo zákona patrí polovica dedičského podielu, ktorý činí sumu 17 500,- eur (35 000,- eur mínus hodnota

nehnuteľnosti v 1-ici) . Je však potrebné od tejto sumy odpočítať dar, ktorý žalobca počas života dostal
L. B. U. a to sumu 2 490,- eur. Rovnako je potrebné odpočítať od uvedenej sumy podiel z nehnuteľnosti,
ktorý žalovaný uhradil žalobcovi v sume 6 639,- eur. Výška dedičského podielu tak činí 8 371,- eur.Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu zaslal žalovanému pokus o mimosúdnu pokonávku zo dňa
14.03.2018. Rokovania medzi stranami sporu ostali bezvýsledné.

2. Žalovaný dňa 06.05.2019 zaslal vyjadrenie, v ktorom uviedol, že je pravdou tá skutočnosť, že
žalobca je vnuk poručiteľky a je neopomenuteľným zákonným dedičom poručiteľky. V rámci dedičského
konania po poručiteľke bolo dňa 31.09.2017 pojednávanie. Na uvedenom pojednávaní žalobca, ako
neopomenuteľný zákonný dedič prehlásil, že súhlasí so závetom spísaným dňa 02.01.2014 pod
spisovou značkou C., C. C. na notárskom úrade JUDr. Jany Rovnej s tým, že závetným dedičom podľa

závetu je synovec poručiteľky - žalovaný. Vyššie uvedeným vyhlásením žalobca vyhlásil súhlas so
závetom. Po tomto vyhlásení prestal byť účastníkom dedičského konania. Ak ide o dôvod neplatnosti
právneho úkonu, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten kto je takýmto úkonom dotknutý
neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolať ten, kto ju sám spôsobil. Ak
je právny úkon v rozpore so všeobecným záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v
rozsahu,vktoromodporujetomutopredpisu.Aksaten,ktojetakýmúkonomdotknutýneplatnostidovolá.

3. Dňa 06.06.2019 zaslal žalobca vyjadrenie, v ktorom uviedol, že žalobca súhlasil so závetom a s
tým, že žalovaný je závetným dedičom. Žalobca nenamietal ani toho času nenamieta, že dedičstvo -
byt č. 18 patrí žalovanému. Žalobca sa žalobou nedomáha neplatnosti právneho úkonu, ani toho, že
by mal byť účastníkom dedičského konania ako sa mylne domnieva žalovaný. Je v záujme žalobcu,

aby mu žalovaný uhradil podiel k nehnuteľnosti, ktorý v čase smrti poručiteľky bol vyšší, ako v čase
spísania vyhlásenia zo dňa 23.05.2014. V čase spísania vyhlásenia poručiteľka odhadovala cenu
nehnuteľnosti na sumu 13 278,- eur, z ktorej mal žalobca, ako neopomenuteľný dedič nárok na polovicu
a to sumu 6 639,- eur. Ku dňu smrti poručiteľky mala predmetná nehnuteľnosť vyššiu hodnotu.
Žalobca vychádza zo skutočnej hodnoty nehnuteľnosti a to zo sumy 35 000,- eur. Nakoľko žalobcovi

prislúcha polovica z uvedenej hodnoty, ako neopomenuteľnému dedičovi po poručiteľke požaduje od
žalovaného sumu 17 500,- eur. Žalovaný získal majetkový prospech na úkor žalobcu. Žalovaný teda
získal nehnuteľnosť v sume 35 000,- eur. Zámer poručiteľky vo vyhlásení spočíval v tom, aby žalobca,
akoneopomenuteľnýdedičdostalpolovicuzpredmetnejnehnuteľnostiodžalovaného.Nakoľkobolototo
vyhlásenie urobené dňa 23.05.2014 ceny nehnuteľností boli podstatne vyššie, ako to bolo v čase smrti

poručiteľky dňa 19.07.2017. Žalobca teda zastáva názor, že žalovaný mu bol povinný uhradiť výšku
podielu z nehnuteľnosti, aká by bola v čase smrti poručiteľky a nie aká bola v čase spísania vyhlásenia.

4. Žalovaný dňa 26.06.2019 zaslal vyjadrenie, v ktorom uviedol, že ani z obsahu závetu poručiteľky,
ani z obsahu listiny zo dňa 23.05.2017 nemožno vyvodiť záver o úmysle poručiteľky dať žalobcovi,

ako neopomenuteľnému dedičovi polovicu hodnoty nehnuteľnosti. Z obsahu závetu vyplývajú dôvody,
ktoré viedli poručiteľku k zanechaniu nehnuteľnosti žalovanému. Pokiaľ ide o vyhlásenie poručiteľky
zo dňa 23.05.2014, z toho vyhlásenia vyplýva, že poručiteľka mala v úmysle previesť nehnuteľnosť
na žalovaného, pričom žalovaný mal podľa vôle prejavenej poručiteľkou vyplatiť žalobcovi 6 639,-
eur. Žalovaný v súlade s vôľou poručiteľky túto sumu žalobcovi vyplatil. Z uvedeného vyhlásenia však

nemožno vyvodiť záver o zámere poručiteľky, že žalobca, ako neopomenuteľný dedič dostal polovicu z
predmetnej nehnuteľnosti. Záver o tom, že poručiteľka prejavila vôľu, aby žalobca obdržal pevnú sumu,
nie polovicu hodnoty nehnuteľnosti potvrdzuje aj fakt, že v máji 2014 určite nebola hodnota nehnuteľnosti
13 278,- eur, z čoho polovica predstavuje 6 639,- eur.

5. Zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa pridŕžajú svojich vyjadrení. Žalobca žiada, aby
mu žalovaný uhradil podiel z nehnuteľnosti, ktorý v čase smrti poručiteľky bol vyšší, ako v čase
vyhlásenia, ktoré urobila dňa 23.05.2014 v čase spísania vyhlásenia poručiteľka odhadla cenu
predmetnej nehnuteľnosti na sumu 13 278,- eur, z ktorej mal žalobca nárok na polovicu, nakoľko je
neopomenuteľným dedičom. Z vyjadrenia spoločnosti Patmon s.r.o., ktorá sa zaoberá obchodovaním s

nehnuteľnosťami a realitnou činnosťou, cena nehnuteľnosti sa v čase smrti pohybovala v rozmedzí od
35 000,- eur až do 37 000,- eur. Žalobca teda vychádza zo skutočnej hodnoty nehnuteľnosti, teda zo
sumy 35 000,- eur, čiže dedičovi prináleží 1-ica teda 17 500,- eur. Z tejto sumy mu bolo uhradených 6
639,- eur a suma 2 400,- eur, ktorú dostal darom. Na základe uvedeného žiadajú uhradiť 8 371,- eur.
Žalobca sa nedomáha neplatnosti právneho úkonu.

6.Zástupcažalovanéhouviedol,žemajúzato,že žalobcoviasadomáhajúzaplateniaurčitejčiastky,ako
vyrovnania za reálnu trhovú hodnotu bytu. V rámci dedičského konania po poručiteľke sa ho žalobca,
ako zákonný dedič zúčastnil, čiže bolo s ním konané a jednoznačne vyhlásil, že súhlasí so závetom.Týmto vyhlásením vyjadril súhlas so závetom a prestal byť účastníkom dedičského konania. Dedičstvo
bolo potvrdené žalovanému, ako zákonnému dedičovi. Podľa ustanovenia § 40a neplatnosť závetu
je relatívnou neplatnosťou, preto sa jej musí dotknutá osoba dovolať. Neplatnosť závetu pre rozpor s

ustanovením § 479, keďže je relatívnou neplatnosťou znamená, že súd na ňu môže prihliadnuť iba
vtedy, ak sa jej neopomenuteľný dedič v konaní o dedičstve dovolá. V prípade, že tento dedič nebol
účastníkom dedičského konania, môže sa svojho práva domáhať v občianskom súdnom konaní podľa
§ 485 a 487 Občianskeho zákonníka. Nároky neopomenuteľných dedičov sú nárokované na podiel zo
všetkého zanechaného majetku a nielen na peňažnú úhradu povinného z podielu z dedičstva. Pokiaľ

by bol závet v časti neplatný preto, lebo nespĺňa podmienky ustanovené v § 479, ide o tzv. relatívnu
neplatnosť. V tomto prípade sa závet považuje za platný, kým sa dedič dotknutý týmto závetom jeho
neplatnosti nedovolá. Keďže nárok neopomenutého dediča je súčasťou jeho dedičského práva musí sa
uplatniť už v rámci dedičského konania o prejednaní dedičstva. Žalobca sa mohol svojho práva domáhať
v rámci dedičského konania.

7. Súd sa oboznámil s obsahom uznesenia sp.zn. XXD/XXX/XXXX, výpisu LV č. 6424, č. XXXX, závetu
č. C. XX/XXXX, stanoviska k hodnoteniu nehnuteľnosti zo dňa 17.09.2018, pokusu o zmier, vyhlásenia
poručiteľky, vyhlásením strán sporu.

8. Súd sa oboznámil s obsahom dedičského spisu č. k. XXD XXX/XXXX, Q.. XXX/XXXX.

9. Z notárskej zápisnice č. C. , C., C. súd zistil, že poručiteľka B. U. u notárky JUDr. Jany Rovnej spísala
závet formou notárskej zápisnice dňa 02.01.2014, ktorým prejavila svoju poslednú vôľu a to že všetok
majetok, ktorý bude vlastniť v dobe smrti, t.j. hnuteľnosti, zariadenie , osobné veci, elektrické spotrebiče,
jej patriaci podiel z nehnuteľnosti nachádzajúci sa v k.ú. Lučenec, t.j. dvojizbového bytu v T., Š. B..U..Š.

XX, v bytovom dome č.s. XXXX s príslušenstvom, ako aj akýkoľvek iný majetok hnuteľný, nehnuteľný,
ktorý bude vlastniť v dobe smrti so všetkými právami a povinnosťami a oprávneniami pre prípad svojej
smrti zanechá svojmu synovcovi Ľ. I. v celosti jej podielu. Zároveň vyhlásila, že má neopomenuteľného
dediča vnuka Q. U., ktorý je synom jej nebohého syna Q. U., ktorý zomrel v roku 2004, ktorému z jej
majetkuuvedenéhovbode1.nezanechávaničzdôvodu,žejejvnukpočasživotaužnadobudolmajetok,

ktorý predstavuje jeho dedičský podiel, lebo tomuto vnukovi spolu s manželom darovala nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v k.ú. U. na LV č. XXX. Darovacia zmluva bola spísaná formou notárskej zápisnice pod
C. XXXXX/XXXX, C. XXX/XXXX u JUDr. Jany Rovnej. Spolu hodnota daru bola 150 000,- SK, z ktorej
na jej podiel pripadala čiastka 75 000,- SK. V prípade, že by si jej neopomenuteľný dedič - vnuk svoj
neopomenuteľný podiel z nehnuteľnosti požadoval žiada do jeho dedičského podielu započítať jej dar.

10. Dňa 21.09.2017 prebehlo na Notárskom úrade u JUDr. Marty Jurinovej pojednávanie v dedičskej
veci poručiteľky B. U., na ktorom sa zúčastnil aj vnuk poručiteľky Q. U., ktorý prehlásil, že súhlasí so
závetom spísaným dňa 02.01.2014 pod sp.zn. C. X/XXXX , C. XX/XXXX, C., C. na Notárskom úrade
JUDr. Jany Rovnej s tým, že súhlasí, že závetným dedičom podľa tohto závetu je synovec poručiteľky

Ľ. I., C.. XX.XX.XXXX, D. S. U., ako to vyplýva zo zápisnice z pojednávania.

11. Z uznesenia o dedičstve č. k. XXD/XXX/XXXX, Q..C..XXX/XXXX súd zistil, že Ľ. I. synovec
poručiteľky závetný dedič sa stal dedičom v celosti v 1/1 bytu v bytovom dome v Lučenci zapísanom
na LV č. XXXX v hodnote stanovenej podľa dediča vo výške 15 000,- eur po poručiteľke B. U. H..

XX.XX.XXXX.

12. Dňa 23.05.2014 napísala B. U., vlastníčka pozostalosti vyhlásenie, v ktorom vyhlásila, že po jej
smrti nasledovnú pozostalosť dvojizbový byt na adrese T., B..U..Š. XX, ktorá je v jej vlastníctve prevedie
na osobu menom T. I., ktorý sa narodil XX.XX.XXXX, S. U. , R. X a z celkovej ceny tejto nehnuteľnosti

z celkovej ceny tejto pozostalosti na sumu 6 639,- eura má nárok jej vnuk menom Q. U., ktorý sa
narodil 24.09.1978, bytom Rapovce, Hlavná 40. Toto vyhlásenie napísala v dvoch vyhotoveniach dňa
23.05.2014 v Lučenci za prítomnosti svedka menom T. I..

13. Spoločnosť Patmon s.r.o. dňa 17.09.2008 vyhotovila stanovisko k hodnote nehnuteľnosti v ktorom

uviedla, že hodnota nehnuteľností vedených na LV č. XXXX k.ú. Lučenec sa môže pohybovať v rozpätí
35 000 - 37 000,- eur a cena rekonštruovaného bytu v rozpätí 47 000 - 55000,- eur.14. Podľa § 40a OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, § 140, § 145
ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2 považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto
je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať

ten , kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda
účastníkov (§40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách je
neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takýmto úkonom dotknutý
neplatnosti dovolá.

15. Podľa § 460 OZ dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

16. Podľa § 461 ods. 1 OZ dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.

17. Podľa ods. 2, ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo
zákona. Ak sa nadobudne zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu časť dedičia zo zákona.

18. Podľa § 478 OZ, akékoľvek podmienky pripojené k závetu nemajú právne následky; ustanovenie §
484 ods. 1 druhej vety tým nie je dotknuté.

19. Podľa § 479 OZ maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo

zákona a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona.
Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.

20.Podľa§484OZsúdpotvrdínadobudnutiededičstvapodľadedičskýchpodielov.Pridedenízozákona
sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal pokiaľ nejde

o obvyklé darovanie; ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2 započíta sa okrem toho
aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok. Pri dedení zo závetu treba toto započítanie
urobiť, ak na to dal poručiteľ príkaz alebo ak by inak obdarovaný dedič bol oproti dedičovi uvedenému
v ustanovení § 479 neodôvodnene zvýhodnený.

21. Dedenie je možné charakterizovať ako prechod práv a povinností na právnych nástupcov (dedičov)
v dôsledku právnej skutočnosti, ktorou je smrť fyzickej osoby (poručiteľa). Zo zákona vyplýva, že účinky
dedenia nastávajú ku dňu smrti poručiteľa a bez zreteľa na vôľu dedičov, hoci tieto účinky môže dedič
odvrátiť tým, že dedičstvo odmietne. K dedeniu dôjde iba za predpokladu, že poručiteľ v čase svojej smrti
bol subjektom majetkových práv a povinností, ktoré jeho smrťou nezanikli a sú dediteľné. Dedičstvo

tvoria majetkové práva a povinnosti (aktíva a pasíva) poručiteľa, ktoré jeho smrťou nezanikli alebo
ktorých prechod na iné osoby sa neuskutočňuje podľa dedičského práva. Právnym titulom dedenia
môže byť zákon alebo závet. Dedičské právo pripúšťa aj dedenie súčasne z obidvoch titulov dedenia.
Dediť môže iba dedič, ktorému svedčí niektorý z dedičských titulov. Dedičský nárok vzniká na základe
dedenia zo zákona, zo závetu a z oboch týchto právnych dôvodov, pokiaľ dedič nie je vylúčený z dedenia

konaním, ktorý má za následok jeho nespôsobilosť dediť alebo sám dedičstvo platným výslovným
prejavomneodmietol.Prededičskénástupníctvojeurčujúcavôľaporučiteľavyjadrenávzáveti.Tátovôľa
je plne rešpektovaná za predpokladu, že poručiteľ zriadil platný závet, ktorý sa vzťahuje na celý predmet
dedičstva. Poručiteľova vôľa je v tomto smere obmedzená v prospech neopomenuteľných dedičov,
ktorýmisúporučiteľovipotomkovia.Ichochranaje zabezpečenátým,žemajúnároknaneopomenuteľný

podiel, pokiaľ sa dovolajú relatívnej neplatnosti závetu. Prechod majetku na závetného dediča má teda
prednosť pred dedením zo zákona. Akékoľvek podmienky pripojené k závetu nemajú právne následky.
Za príkaz v závete, ktorý nemá právne následky nemožno podľa judikatúry považovať ustanovenie podľa
ktorého má dedič povinnosť vyplatiť peňažné podiely iným osobám. Nároky neopomenuteľných dedičov
nie sú nárokmi na peňažnú úhradu, ich podielu dedičom zo závetu , ale sú nárokmi na príslušný podiel

z majetku zanechaného porušiteľom. Do podielu neopomenuteľného dediča je však možné zahrnúť aj
to, čo prípadne tento dedič dostane, ako závetný dedič, prípadne aj to, čo za života poručiteľa od neho
dostal. Závet je možné považovať za neplatný len vtedy, ak sa dieťa poručiteľa alebo jeho iný potomok
dovolá jeho relatívnej neplatnosti. Ak sa však potomkovia poručiteľa nedovolajú neplatnosti závetu,
ktorým bolo disponované celým majetkom poručiteľa, dedičom celého majetku poručiteľa bude závetný

dedič. Pri vyporiadaní dedičstva má súd zo zákona povinnosť započítať dedičovi do jeho dedičského
podielu to, čo za života poručiteľa od neho bezodplatne dostal pokiaľ nejde o obvyklé darovanie
započítanie (kolácia) sa prejaví na dedičskom podiele obdarovaného, jeho zmenšením oproti podielu,
na ktorý mal nárok, keby obdarovaný nebol. Započítanie má zabrániť zvýhodneniu toho z dedičov,ktorý od poručiteľa nadobudol majetok bezodplatne za jeho života. Pri dedení zo závetu sa započítanie
vykonávalenzapredpokladu,ženatodalporučiteľvýslovnýpríkaz.Priurčeníhodnotydarusavychádza
z ceny, ktorú mal dar v čase , keď sa poskytol. Zhodnotenie tohto daru aj prírastky vecí od okamihu

nadobudnutia patria obdarovanému dedičovi. Právna teória aj prax zhodne nevylučujú možnosť, že za
určitých okolností treba prihliadnuť na zmeny hodnoty daru, ktorým došlo od nadobudnutia daru do
úmrtia poručiteľa. Za zmenu hodnoty daru, na ktorú by sa mohlo prihliadnuť by mohla byť zmena ceny
daru v dôsledku zmeny cenových predpisov alebo situácie na trhu. Pri započítaní daru by sa vychádzalo
zo stavu daru, ktorú bol v čase darovania ale započítaval by sa v hodnote, ktorá bola obvyklá v čase

smrti poručiteľa.

22. V danom prípade súd po vykonanom dokazovaní mal preukázané, že poručiteľka zanechala závet,
ktorým odkázala svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok, ktorý bude v čase smrti vlastniť svojmu synovcovi
Ľ. I.. Zároveň v záveti žiadala započítať jej dar neopomenuteľnému dedičovi vnukovi Q. U. a to
nehnuteľnosti, ktoré mu spolu s manželom darovala za života. Na základe započítania a prejavení

súhlasu žalobcu zo závetom v rámci dedičského konania č.k. XXD/XXX/XXXX, Q. po poručiteľke B. U.
notárka JUDr. Marta Jurinová potvrdila dedičstvo len v prospech závetného dediča Ľ. I.. D. O. A. I. C. O..

23. Sporné v konaní ostalo, či žalobcovi prináleží ešte určitá čiastka predstavujúca dedičský podiel, ako
neopomenuteľného dediča vychádzajúc pritom z vyhlásenia poručiteľky zo dňa 23.05.2014.

24. Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že mu ešte patrí polovica z nejakej fiktívnej hodnoty
nehnuteľnosti, ktorú žiada žalovaný na základe vyhlásenia poručiteľky.

25. Dedí sa zo zákona, zo závetu alebo súčasne z oboch týchto dôvodov. V danom prípade žalovaný

sa stal dedičom na základe závetu, v ktorom sa uplatnilo započítanie. So závetom súhlasil aj
žalobca. V dedičskom konaní sa vychádzalo z hodnoty nehnuteľnosti 15 000,- eur. Ak žalovaný, ako
neopomenuteľný dedič mal za to, že závet je neplatný, mal v priebehu dedičského konanie, keďže
bol naň predvolaný sa dovolať neplatnosti závetu (40a0Z) a v konaní požadovať o doplatenie svojho
zákonného podielu. Keďže sa nedovolal neplatnosti závetu, dedičom celého majetku poručiteľky sa stal

žalovaný.

26. Žalobca vo svojom vyjadrení napriek tomu uvádza, že sa nedovoláva neplatnosti závetu, ale
požaduje len majetkový prospech, nakoľko zámerom poručiteľky bolo vo vyhlásení zo dňa 23.05.2014,
aby žalobca dostal od žalovaného polovicu z predmetnej nehnuteľnosti. Žalobca hodnotu nehnuteľnosti

v čase smrti poručiteľky ustálil na sumu 35 000,- eur na základe stanoviska Patmon s.r.o. zo 17.09.2018.
Súd posúdil vyhlásenie, ktoré spísala dňa 23.05.2014 poručiteľka U.U. B., ako právny úkon, resp. právny
titul na základe ktorého nie je možné plniť, nakoľko, ako už bolo vyššie uvedené, dedí sa len zo závetu
a zo zákona alebo z obidvoch titulov súčasne a poručiteľka mala možnosť v zmysle § 478 OZ pripojiť
podmienku k závetu a to príkaz, podľa ktorého by mal závetný dedič povinnosť vyplatiť určitú časť

peňazí žalobcovi tak, ako to poručiteľka urobila vo vyhlásení, keby mala ešte záujem na to, aby žalobca
dostal ešte nejaký dedičský podiel. V danom prípade súd nemôže vychádzať z vyhlásenia z ktorého
ani nevyplýva tá skutočnosť, že by mal žalovaný vyplatiť polovicu z predmetnej nehnuteľnosti, ako sa
mylne domnieva žalobca a v neposlednom rade ani zo stanoviska k hodnote nehnuteľnosti zrejme
realitnejkanceláriePatmons.r.o.zodňa17.09.2018nevyplývakakémudátumubolastanovenáhodnota

nehnuteľnosti v predmetnej lokalite, či k dátumu vypracovania stanoviska alebo k nejakému inému
dátumu. S poukazom na vyššie uvedené súd mal za to, že žalobca podal žalobný návrh bez právneho
dôvodu a preto ho zamietol.

27. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhrade trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

29. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia súd rozhodol o priznaní náhrady trov konania
žalovanému, nakoľkobolvoveciúspešný.Ovýškenáhradytrovkonaniasúdrozhodnepoprávoplatnosti
rozhodnutia samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v
Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet

rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.