Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Poprad
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Marián Sninský
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8To/40/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8422010237
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sninský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8422010237.2
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr.
Lucie Bašistovej a Mgr. Iva Maruščáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 10.11.2022, v trestnej
veci proti obžalovanému A. B. pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1
písm. a) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn.
1T/15/2022 zo dňa 20.07.2022, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
RozsudkomOkresnéhosúduKežmaroksp.zn.1T/15/2022 zodňa20.07.2022bolobžalovanýA.B.,nar.
XX.XX.XXXX v Kežmarku, trvale bytom C. XXX/XX, D., t. č. ÚVTOS Prešov, uznaný vinným z prečinu
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom
základe, že
- si dňa 09.03.2022 v obci Huncovce, okres Kežmarok osobne do vlastných rúk prevzal poštou zaslanú
výzvu Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 9T 124/2019 zo dňa 04.03.2022, podľa ktorej mal ihneď po jej
obdržaní nastúpiť do Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Prešove, na
výkon trestu odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov, uložený rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp.
zn. 9T 124/2019 zo dňa 22.11.2019, pričom uznesením Okresného súdu Kežmarok zo dňa 27.01.2022
pod sp. zn. 9T 124/2019 súd vyslovil, že sa odsúdený v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia
neosvedčil a trest odňatia slobody v trvaní 10 ( desiatich ) mesiacov vykoná, pričom do výkonu trestu bez
vážneho dôvodu po obdržaní výzvy nenastúpil a preto bol následne dňa 01.04.2022 dodaný do Ústavu
na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Prešove.
Za to mu bol uložený podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. l) Trestného
zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 43 Trestného zákona trest
odňatia slobody v trvaní 3 (troch) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného zaradil na výkon uloženého trestu do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní, do zápisnice o hlavnom
pojednávaní dňa 20.07.2022 podal obžalovaný odvolanie, ktoré ale do rozhodnutia odvolacieho súdu
bližšie neodôvodnil napriek tomu, že mu napadnutý rozsudok po jeho vyhotovení bol doručený dňa
26.09.2022 a jeho obhajcovi prítomnému na hlavnom pojednávaní bol doručený dňa 08.09.2022.
Na základe takto podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1
Trestného poriadku /ďalej len Tr. por./, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa
§ 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosťnapadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy,
ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.. V prejednávanej veci, keďže
obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. a bol poučený podľa § 257 ods. 5 Tr.
por., len pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. a nezistiac také
chyby, po vykonaní svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že podané odvolanie nie je dôvodné.
Pokiaľ ide o výrok o vine, ako už bolo uvedené, na hlavnom pojednávaní dňa 20.07.2022 bolo po splnení
zákonných podmienok prijaté vyhlásenie obžalovaného A. B. podľa § 257 ods. 7 Tr. por. o vine.
Podľa § 257 ods. 5 Tr. por., ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania
skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe alebo urobil vyhlásenie podľa odseku 4, súd
v tomto rozsahu postupuje primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) a zároveň obžalovaného
poučí, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie
skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani
dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c).
Podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por., je dôvodom na dovolanie to, ak zásadným spôsobom
bolo porušené právo na obhajobu.
Po preskúmaní napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd nezistil žiadne
skutočnosti, na základe ktorých by mohol dospieť k záveru, že zásadným spôsobom bolo porušené
právo na obhajobu. Okresný súd na hlavnom pojednávaní dňa 20.07.2022 poskytol obžalovanému
plný rozsah príležitosti na uplatnenie jeho práva obhajovať sa sám, i prostredníctvom obhajcu, ktorý
vzhľadom na vtedy existujúci dôvod povinnej obhajoby bol prítomný na hlavnom pojednávaní. Okresný
súd pritom v posudzovanej trestnej veci, podľa názoru krajského súdu, konal aj na základe zákonne
vykonaného prípravného konania a zabezpečil vykonanie dokazovania v podstate v takom rozsahu, ako
to bolo v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. por. pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné.
Pri hodnotení dôkazov súd prvého stupňa postupoval podľa § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel k správnym,
zákonným a odôvodneným skutkovým i právnym záverom, a preto sa odvolací súd v plnom rozsahu
k jeho zisteniam a úvahám pripája bez toho, aby bolo potrebné ich v tomto uznesení opakovať, nakoľko
rozhodnutie súdu prvého stupňa a rozhodnutie odvolacieho súdu v o veci samej tvorí jeden celok.
Podľa § 34 ods. 1, 4 Trestného zákona /ďalej len Tr. zák./, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Podľa § 34 ods. 3
Tr. zák., trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu
a jemu blízke osoby.
Pokiaľ ide o napadnutý výrok o treste, okresný súd odkazoval na ustanovenie § 38 ods. 2 Tr. zák.,
podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti
poľahčujúcichapriťažujúcichokolností.Priukladanítrestubralsúddoúvahyjednupoľahčujúcuokolnosť
podľa § 36 písm. l) Tr. zák., a to že sa obžalovaný k spáchaniu trestného činu priznal a úprimne
ho na hlavnom pojednávaní oľutoval. Poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák., a to že
páchateľ viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, súd nemohol vziať do úvahy a aplikovať pri
ukladaní trestu, keďže obžalovaný má vo výpise z registra trestov 2 záznamy a z ústrednej evidencie
priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky za obdobie od 09.10.2018 do 07.04.2022 14
záznamov, posledný zo dňa 09.07.2021. Súd pri ukladaní trestu neprihliadal na skoršie odsúdenie
obžalovaného rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 9T/124/2019 zo dňa 22.11.2019, keďže
v súvislosti s týmto rozsudkom a ním uloženým pôvodne podmienečným trestom odňatia slobody s
určenou skúšobnou dobou došlo k spáchaniu trestného činu, za ktorý bol v tomto konaní obžalovaný
uznaný vinným odsudzujúcim rozsudkom s tým vysvetlením, že išlo by o dvojnásobné pričítanie tej istej
okolnosti v rámci priťažujúcej okolnosti, keďže tá istá skutočnosť predstavuje zákonný znak skutkovej
podstaty trestného činu, o ktorom sa koná v tomto trestnom konaní sp. zn. 1T/15/2022.Pokiaľ ide o tieto skutočnosti, odvolací súd sa pre ich zákonnosť a dôvodnosť s nimi stotožňuje, no
pokiaľ ide o záver súdu prvého stupňa, že tento pri ukladaní trestu súd bral do úvahy jednu priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., keďže obžalovaný bol už v minulosti za trestný čin odsúdený
Okresným súdom Prievidza v konaní sp. zn. 1T/44/2021, s týmto sa stotožniť nemohol, nakoľko ušlo
pozornosti súdu prvého stupňa, že odsúdenie Okresným súdom Prievidza v konaní vedenom pod sp. zn.
1T/44/2021, v ktorom bol vyhlásený rozsudok zo dňa 23.06.2021, právoplatný dňa 22.07.2021, v ktorom
išlo o skutok spáchaný v rámci doby od dňa 07.02.2020 do 14.03.2020, teda v čase, kedy obžalovaný
bol mladistvý, vykonal trest odňatia slobody na 2 mesiace dňa 03.10.2021 a podľa § 121 ods. 1 Tr.
zák. sa tak na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Správne tak mal okresný súd odkazovať na absenciu
priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Tr. zák. a vychádzať z prevahy poľahčujúcich okolností, teda
ukladať trest odňatia slobody v rámci trestnej sadzby upravenej podľa § 38 ods. 3 Tr. zák., teda v danom
prípade do 16 mesiacov.
Uvedené pochybenie ale neviedlo odvolací súd k zásahu do výroku o treste, nakoľko súd prvého stupňa
uložil trest odňatia slobody v rámci uvedenej trestnej sadzby, a to dokonca pri jej dolnej hranici, pričom
ešte možno zohľadniť ako zákonnú jeho úvahu, že pri určovaní druhu a výmery trestu prihliadol na
osobu obžalovaného, výšku skôr uloženého trestu a jeho predošlé správanie, ale aj na spôsobené
následky trestného činu. Aj keď uloženie trestu odňatia slobody na 3 mesiace možno považovať skôr za
trest mierny, nebolo možné v neprospech obžalovaného zmeniť uložením prísnejšieho trestu, nakoľko
absentovalo odvolanie podané prokurátorom v neprospech obžalovaného. Takto druh a výmera trestu,
pre naplnenie generálnej i individuálnej prevencie trestu, musí postačovať.
Pokiaľ ide o spôsob výkonu trestu odňatia slobody, aj v tomto nemohol odvolací súd meniť napadnutý
rozsudok v neprospech obžalovaného pre absenciu odvolania prokurátora podaného v tomto smere
vneprospechobžalovaného.Bolotaknasúdeprvéhostupňa,akvprospechobžalovanéhovyužilbenefit
Trestného zákona, keď nepristúpil k zaradeniu obžalovaného na výkon trestu do ústavu so stredným
stupňom stráženia. Odvolací súd nemohol napadnutý rozsudok v tomto smere meniť napriek tomu, že
zodôvodnenianapadnutéhorozsudkunevyplynulo,včomkonkrétnepovažovalsúdprvéhostupňamieru
narušenia páchateľa za takú, že ju s prihliadnutím aj na závažnosť trestného činu použil ako dôvod pre
využitie ustanovenia § 48 ods. 4 Tr. zák..
Takto možno uzavrieť, že pokiaľ ide o trest, ktorý bol obžalovanému uložený, nie je dôvod meniť ho v jeho
prospech, a to ani čo do výmery, ani čo do druhu trestu a spôsobu jeho výkonu. Bolo teda nevyhnutné
potvrdiť aj zákonnosť výroku o treste, ktorý bol ukladaný v rámci zákonných trestných sadzieb.
Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie obžalovaného zamietol ako nedôvodné.
Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.