Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. apríl 2021

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/41/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5718202641
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2021:5718202641.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu: Univerzitná

nemocnica Martin, so sídlom Kollárova 2, 036 59, Martin, IČO: 00 365 327, Slovenská republika, právne
zastúpeného JUDr. Gabrielou Reichovou, advokátkou so sídlom Pavla Mudroňa 26, 036 01, Martin, IČO:
42 071 135, proti žalovanej: S. Q., W.. XX.XX.XXXX, F. Z. X. W.. XX, XXXX, N., V., Z., E. H. E. Ľ. C., Š.
I. E.Í. H. E. Ľ. C., v konaní o zaplatenie 2.658,27 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je žalobcovi povinná zaplatiť sumu 2.658,27 € spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne z tejto
sumy od 4.1.2018 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má proti žalovanej právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

III. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

IV. Slovenskej republike sa proti žalovanej náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 25.7.2018 sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia
sumy 2.658,27 € spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 4.1.2018 do zaplatenia a

náhrady trov konania.

2. Žalobca odôvodnil žalobu skutočnosťou, že je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a dňa
1.12.2017 v jej zdravotníckom zariadení bola vyšetrená a následne hospitalizovaná žalovaná a to
v období od 1.12.2017 do 4.12.2017. Poskytnutá zdravotná starostlivosť počas tohto obdobia bola
žalovanej vyúčtovaná faktúrou č. XXXXXXXX, vystavenou 4.12.2017, ktorá bola splatná 3.1.2018 v
celkovej sume 2.658,27 €. Súčasťou faktúry bol aj rozpis nákladov, vystavený 4.12.2017. Prevzatie

faktúry žalovaná potvrdila svojím podpisom. Žalovaná svojím podpisom potvrdila aj uznávacie
vyhlásenie, v ktorom sa zaviazala uhradiť náklady za lekárske iné výkony, ktoré jej boli poskytnuté ako
aj náklady spojené s pobytom, poskytnutím liekov, stravovaním, dopravnou a ostatnou poskytnutou
zdravotnou starostlivosťou. Napriek tomu, že nastala splatnosť faktúry, žalovaná nevykonala jej úhrady,
hoci bola k tomu urgovaná prostredníctvom emailu, ale aj prostredníctvom Veľvyslanectva Slovenskej
republiky v Paríži. Žalovaná od marca 2018 už nekomunikuje ani s veľvyslanectvom. Žalobca bol preto
nútený obrátiť sa žalobou na súd.

3. Žalobca k žalobe pripojil komunikáciu s Veľvyslanectvom Slovenskej republiky v Paríži, ale aj
komunikáciu Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Paríži so žalovanou prostredníctvom emailu, faktúru
č. XXXXXXXX uvedenú v žalobe, rozpis nákladov vynaložených na poskytnutie zdravotnej starostlivostia ďalšej starostlivosti žalovanej, uznávací prejav žalovanej, predpis úhrady na platenie služby v
ambulanciách Univerzitnej nemocnice Martin aj v anglickom jazyku.

4. V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval.

5. Na začiatku konania súd skúmal podmienky konania medzi ktoré patrí aj posúdenie právomoci súdu
ne prejednanie tohto sporu. Svoju právomoc súd založil na ust. § 37a písm. d) Zákona č. 97/1963
Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, podľa ktorého právomoc slovenského súdu je

daná vo veciach ostatných zmlúv, ak tovar mal byť, alebo bol odovzdaný, služby poskytnuté, alebo
práce vykonané na území Slovenskej republiky; inak ak miesto plnenia malo byť, alebo bolo na území
Slovenskej republiky.

6. Vyhláška č. 17/1984 Zb. o zmluve medzi Československou socialistickou republikou a Alžírskou
demokratickou a ľudovou republikou o právnej pomoci v občianskych, rodinných a trestných veciach

nerieši totiž otázku právomoci súdu tej - ktorej zmluvnej strany na prejednanie takéhoto typu sporu. Súd
vychádzal zo skutočnosti, že žalobca ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti na území Slovenskej
republiky poskytol služby zdravotnej starostlivosti žalovanej, čím bola založená právomoc slovenského
súdu vo vzťahu k tomuto záväzkovému vzťahu a jeho účastníkom.

7. Súd dospel aj k presvedčeniu, že pri rozhodovaní o nárokoch žalobcu v tomto spore je nutné použiť
právny poriadok Slovenskej republiky v zmysle § 10 ods. 1, ods. 3 Zákona č. 97/1963 Zb..

8. Podľa § 10 ods. 1 citovaného zákona, ak účastníci nezvolia rozhodujúce právo, ich záväzkové vzťahy
sa spravujú právnym poriadkom, použitie ktorého zodpovedá rozumnému usporiadaniu daného vzťahu.

9. Podľa § 10 ods. 3 citovaného zákona iné zmluvy sa spravujú, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje
inak, spravidla právnym poriadkom štátu, v ktorom obidve strany majú sídlo (bydlisko); ak nemajú sídlo
(bydlisko) v tom istom štáte a ak sa zmluva uzatvára medzi prítomnými, právnym poriadkom miesta, kde
bola zmluva uzavretá; ak sa zmluva uzavrela medzi neprítomnými, právnym poriadkom sídla (bydliska)

príjemcu návrhu na uzavretie zmluvy.

10. V tomto prípade šlo o iný typ zmluvy, než zákon vymedzuje v ust. § 10 ods. 2.. Šlo o zmluvu o
poskytnutí zdravotnej starostlivosti, ktorá bola v ústnej forme uzavretá medzi žalobcom a žalovanou
a preto sa obsah práv a povinností strán sporu, čiže účastníkov zmluvy o poskytnutí zdravotnej

starostlivosti žalobcom žalovanej spravuje právnym poriadkom Slovenskej republiky.

11. Súd opakovane aj prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Alžírskej demokratickej a ľudovej
republiky doručoval žalovanej žalobu, procesné poučenie pre žalovanú, výzvu súdu, aby žalovaná sa
v určenej lehote k žalobe vyjadrila, ako aj listiny žalobcom pripojené do súdneho spisu, avšak takýto

pokus o doručenie nebol úspešný. Žalovaná však podľa doručenky zo dňa 6.12.2020 tieto listiny súdu
prevzala do vlastných rúk (č.l. 133). Všetky doručované listiny boli žalovanej doručené aj v preklade do
jej materinského, čiže arabského jazyka.

12. Žalovaná bola uznesením súdu zo dňa 8.8.2018, ktoré jej bolo doručené, vyzvaná, aby sa písomne

vyjadrila k žalobe zo dňa 25.7.2018, uviedla vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu,
pripojila listiny, na ktoré sa odvoláva a označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súčasne bola
žalovaná poučená, že ak súd uznesením jej uložil povinnosť v určenej lehote písomne sa vyjadriť
k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny,
na ktoré sa odvolala a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaná túto povinnosť

bez vážneho dôvodu nesplní, súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť rozsudkom pre
zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie podľa § 273 C.s.p. (Zákon č. 160/2015 Z.z. platný na území
Slovenskej republiky). Žalovaná napriek tomu, že vyššie uvádzané listiny prevzala podľa podpísanej
doručenky dňa 6.12.2020 do vlastných rúk, na výzvu súdu nereagovala a k žalobe sa nevyjadrila.
Vzhľadom na túto skutočnosť súd postupoval podľa ust. § 273 a § 177 ods. 2 písm. c/ C.s.p. (Zákon

č. 160/2015 Z.z.).

13. Podľa § 273 C.s.p. súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa § 137 písm.
a/ (žaloba o splnení povinnosti) rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, aka/ uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne sa vyjadriť k žalobe a v tomto
svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočností na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva,

označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil

b/ v uznesení podľa písm. a/ poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti,
vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie

c/ doručil uznesenie podľa písm. a/ žalovanému do vlastných rúk.

14. Podľa § 177 ods. 2 C.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak to ustanovuje tento zákon.

15. Vzhľadom vyššie uvedené súd mal splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie
vzhľadom na nečinnosť žalovanej, ktorá nerešpektovala výzvu súdu, aby sa k žalobe vyjadrila a preto

súd bez nariadenia pojednávania dňa 29.4.2021 vyhlásil vo veci rozsudok pre zmeškanie, ktorým žalobe
žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

16.Nárokžalobcunazaplateniecenyposkytnutýchzdravotnýchvýkonovvyplývazozmluvyoposkytnutí
zdravotnej starostlivosti, ktorá vznikla medzi stranami sporu v ústnej forme 1.12.2017, keď žalovaná

vyhľadala pomoc zdravotníckeho zariadenia žalobcu, súhlasila s poskytnutím zdravotnej starostlivosti
a súčasne sa uznávacím vyhlásením zo dňa 4.12.2017 zaviazala za poskytnuté výkony zdravotnej
starostlivosti zaplatiť. Cena poskytnutých zdravotných výkonov vychádza z cenníka poskytovateľa, teda
žalobcu.

17. Je nesporné, že v konaní nebol produkovaný dôkaz, že by žalovaná bola povinne zdravotne
poistená na území Slovenskej republiky, teda, že by sa na ňu vzťahoval Zákon č. 580/2004 Z.z. o
zdravotnom poistení ako aj Zákon č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na
základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti v znení neskorších predpisov. Preto je žalovaná povinná za výkony zdravotnej starostlivosti

zaplatiť požadovanú sumu 2.658,27 € podľa cenníka žalobcu. Keďže žalovaná prevzala aj faktúru č.
XXXXXXXX, ktorá bola vystavená 4.12.2017 a splatná 3.1.2018, a ktorou jej boli vyúčtované výkony
poskytnutej zdravotnej starostlivosti a nezaplatila túto faktúru v lehote jej splatnosti, teda do 3.1.2018,
dostala sa dňom 4.1.2018 do omeškania s úhradou tejto faktúry. Preto má žalobca podľa § 517 ods. 2
Obč. zákonníka (Zákon č. 40/1964 Zb.) a v zmysle § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995

Z.z. nárok aj na úroky z omeškania, ktoré sú o 5 %-uálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky, platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

18. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

19. O trovách žalobcu súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobca bol v konaní plne úspešný
a preto mu proti žalovanej patrí právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov konania.

20. V tomto konaní vznikli aj trovy Slovenskej republike a to v súvislosti s vyhotovením prekladu listín
do materinského jazyka žalovanej v súlade s ust. § 155 ods. 1 C.s.p..

21. Podľa § 155 ods. 1 C.s.p., každý má právo konať pred súdom v jazyku, ktorému rozumie. S

prihliadnutím na povahu a okolnosti veci súd priberie tlmočníka.

22. Súd pribral prekladateľa na preklad listín súdu, ale aj listín žalobcu do arabského jazyka, v dôsledku
čoho vyplatením odmeny a náhrady pribratému tlmočníkovi vznikli štátu, čiže Slovenskej republike, trovy
konania. Vzhľadom na skutočnosť, že tieto náklady vznikli pri realizácii práva žalovanej konať so súdom

v jej materinskom jazyku, súd o trovách štátu v zmysle ust. § 257 C.s.p. rozhodol tak, že Slovenskej
republike sa proti žalovanej náhrada trov konania nepriznáva.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu,
že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia (§ 356 písm. b/ C.s.p.).

Vtakomprípadepodľa§363C.s.p.vodvolanípoprivšeobecných náležitostiachpodaniasauvedie,proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu

smeruje.

Podľa § 277 ods. 1 C.s.p., ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmešká lehotu na podanie
vyjadrenia podľa § 273 písm. a/, môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s
vyjadrením.

Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší
a začne vo veci opäť konať.