Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. máj 2021

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/66/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114208562
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Mária Košťálová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2021:2114208562.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Máriou Košťálovou v právnej veci sporu žalobcu: C. X., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom P. S. XXX, právne zastúpený: JUDr. Dalibor Pavelka, advokát so sídlom
Pribinova 46, Hlohovec, proti žalovanému: G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. S. XXX, právne
zastúpený: JUDr. Juraj Šranko, advokát so sídlom Mostná 29, Nitra, o určenie neplatnosti zmluvy, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

III. Štát má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

IV. Znalec má voči žalobcovi nárok na zaplatenie znalečného v rozsahu 100% súdom priznaného
znalečného.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 21.03.2014 domáhala vrátenia daru,
ktorým bola nehnuteľnosť nachádzajúca sa v k.ú. P. S., zapísaná na LV č. XXX ako stavba - rodinný dom,
súp.č. XXX na parcele č. 445/178 (ďalej aj ako „RD“) v podiele 1/3 a nehnuteľnosť nachádzajúca sa v k.ú.
P. S. zapísaná na LV č. XXX ako stavba - prístavba k rodinnému domu, súp.č. XXX na parcele č. XXX/

XXX(ďalejajako„prístavba“)vpodiele1/2(ďalejspoločneajako„nehnuteľnosti“).Svojnávrhodôvodnila
tým, že žalovaná ako jej vnučka sa približne 2 roky pred podaním žaloby obrátila na žalobkyňu s
tým, že by u nej chcela bývať spolu so svojim priateľom a budú jej pomáhať. Žalobkyňa súhlasila a
nasťahovala sa do prístavby, žalovaná s priateľom obývali RD. Na jar 2013 sa na žalobkyňu obrátili
ostatní spoluvlastníci nehnuteľností, aby ich vyplatila. Žalovaná v apríli 2013 navrhla, že ich vyplatí,
ak jej žalobkyňa daruje jej spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach. Žalobkyňa súhlasila a chcela
ich previesť žalovanej bezodplatne na základe darovacej zmluvy. Žalovaná sa pred podpisom zmluvy

obrátila na žalobkyňu s požiadavkou na uzavretie kúpnej zmluvy za kúpnu cenu 1,- eur. Žalobkyňa
napriek vôli uzatvoriť darovaciu zmluvu s uzavretím kúpnej zmluvy súhlasila, avšak uzavretie zmluvy
podmieňovala zriadením vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného užívania nehnuteľností.
K uzavretiu kúpnej zmluvy došlo tak, že priateľ žalovanej zobral žalobkyňu na obecný úrad, kde sa
podpísala na čistý hárok papiera. Zmluvu, ktorú mala podpísať nikdy nevidela a nemala možnosť si
ju prečítať. Približne mesiac po povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech žalovanej došlo medzi
stranami sporu k zhoršeniu vzťahov, vnučka odmietla dodatočné zriadenie vecného bremena, privolala

sanitku a mestskú políciu, aby žalobkyňu odviezli z nehnuteľnosti, žalobkyňa dennodenne čelí slovným
útokomapriateľžalovanejjuminimálne3xfyzickynapadol.Žalovanáspriateľombrániažalobkyniužívať
spoločnú kuchyňu. Žalobkyňa považuje uzavretú kúpnu zmluvu za simulovaný právny úkon, úmyslom
strán bolo uzavrieť darovaciu zmluvu. Žalobkyňa listom zo dňa 08.01.2014 vyzvala žalovanú na vráteniedaru. Žalobkyňa k žalobe pripojila rozhodnutie Centra právnej pomoci a priznaní nároku na poskytovanie
právnej pomoci, dohodu o poskytovaní právnej pomoci, kúpnu zmluvu, rozhodnutie Správy katastra o
povolení vkladu, výzvu na vrátenie daru.

2. Podaním doručeným súdu dňa 11.04.2014 žalobkyňa navrhla zmenu žaloby tak, že sa v konaní
domáha určenia, že žalobkyňa je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, nakoľko po podaní žaloby
zistila, že podpis na kúpnej zmluve jej nepatrí, z čoho vyplýva, že kúpnu zmluvu nikdy nepodpísala. S
obsahom zmluvy sa mala možnosť oboznámiť až po viac ako 2 mesiacoch od jej uzavretia. Uznesením

zo dňa 07.05.2014 súd pripustil zmenu žaloby v zmysle návrhu žalobkyne.

3. Na pojednávaní dňa 16.04.2015 žalobkyňa uviedla, že nemala pripravený text zmluvy ani nežiadala
žalovanú, aby zmluvu pripravila. Na jar jej žalovaná spolu s priateľom priniesli do izby zmluvu, ktorú
žalobkyňa nepozerala, lebo dobre nevidí. Žalovaná jej povedala, aby to podpísala, že prepisujú na seba
elektrinu. Po podpise si chcela listinu prečítať, ale žalovaná ju zobrala do izby. Keď listinu podpisovala,

určite tam neboli žiadne podpisy. Žalobkyňa bola na obecnom úrade P. S. nechať overiť svoj podpis,
v období keď podpísala zmuvu, o ktorej si myslela, že je to prepis elektriny. Pred zamestnankyňou na
obecnom úrade pani M. podpísala čistý list. Starostka ju volala, aby si prišla na obecný úrad overiť
podpis. Išla tam sama, peši. Starostka, pani M. a ešte jedna pani porovnali jej podpis na zmluve, pani M.
jej povedala, že majú zmluvu na prepis domu. Následne jej žalovaná povedala, že už to nie je jej dom,

že ju môžu vyhodiť na ulicu. Žalobkyňa ju žiadala, aby tam doplnili, že ju doopatrujú. Na obecnom úrade
jej povedali, že kúpnu zmluvu im tam nechala žalovaná. Kúpnu zmluvu si na úrade žalobkyňa nečítala,
oni jej povedali, čo tam je. Ešte predtým, ako bola žalobkyňa na obecnom úrade overiť si podpis, bola
na obecnom úrade s priateľom vnučky podpísať mu plnú moc, aby mohol žalobkyňu v Nitre zastupovať,
pri podpise kúpnej zmluvy na dom, aby sa to mohlo prepísať na vnučku. Následne žalobkyňa uviedla,

že priateľ žalovanej mal za ňu podpísať darovaciu zmluvu, avšak ju nepodpísal. Žalobkyňa nevie, aké
časové obdobie uplynulo medzi tým, ako na obecnom úrade podpísala čistý hárok papiera a tým, keď sa
na obecnom úrade podpísala iba pre porovnanie podpisov s podpisom na listine, ktorá už bola na úrade.

4. Na pojednávaní dňa 16.04.2015 žalovaná uviedla, že kúpnu zmluvu navrhla žalobkyňa, aby to

nenapadol jej druhý syn. Dohodla sa aj so svojim otcom, ktorý bol tiež podielový spoluvlastník
nehnuteľností, že aj on jej to predá za 1,- eur. Návrh zmluvy vyhotovil JUDr. F.. Zmluvy ako prvý podpísal
jej otec, potom ich odniesla žalobkyni večer 10.05.2013, zmluvy jej nechala, nech si ich naštuduje.
Žalobkyňa hovorila, že to nemusí pozerať, že to môžu ísť hneď podpísať. Žalobkyňa nepovedala, že
chcela darovaciu zmluvu. Žalovaná chodila do práce, nemohla ísť na úrad, žalobkyňa povedala, že

to vybaví. Kúpnu zmluvu na úrade nenechávala, vyhotovenia zmlúv mala žalobkyňa, asi o 3 dni išla
žalobkyňa na obecný úrad, potom jej volala. Na pojednávaní dňa 16.07.2015 žalovaná uviedla, že
žalobkyňa jej volala, že pani na úrade je vybavená a že môžu prísť poobede so žalobkyňou ku nej
domov. Kúpnu zmluvu u pani M. podpísala iba žalovaná, žalobkyňa ju podpísala už skôr na obecnom
úrade. Pani M. overila iba podpis žalovanej. Potom sa žalovaná žalobkyne pýtala, či zmluvy čítala, ktorá

odpovedala, že nepotrebuje nič čítať. Žalobkyňa sama chcela uzavretie kúpnej zmluvy, aby to nenapadol
jej druhý syn J. H., s ktorým mala vtedy zlé vzťahy. Žalobkyňa žalovanej výslovne nepovedala, že by
chcela v dome zostať a že by sa mala o ňu starať, ale vie, že to brala automaticky, aj žalovaná to
brala automaticky. Žalovanú nenapadlo, že by mohli byť medzi nimi potom také zlé vzťahy, a že odišla,
rátala s tým, že sa o ňu bude starať. Zhoršenie vzťahov začalo, keď bola v 7. mesiaci tehotenstva,

žalobkyňa začala púšťať plyn, zamykať dvere, obmedzovať žalovanú a vyhadzovať ju z domu, sotila ju
tak, že išla k lekárovi. Zavolala záchranku, lebo sa žalobkyne bála, prišli aj žalovanej rodičia. Záchranári
uviedli, že sa u žalobkyne začína prejavovať starecká demencia a mala by ísť k lekárovi. Viac krát boli
volané záchranky, žalobkyňa viac krát žalovanej ubližovala aj po narodení syna, bola volaná aj polícia.
Žalobkyňa napchala zápalky do zámku, sypala synovi žalovanej soľ do mlieka. Žalovaná predložila ako

dôkaz záznam o zhodnotení zdravotného stavu žalobkyne.

5. Na pojednávaní dňa 20.10.2015 boli ako svedkovia vypočutí H. M., pracovníčka obecného úradu,
G. H., syn žalobkyne a otec žalovanej a K. K., priateľ žalovanej. H. M. uviedla, že si nepamätá čo
konkrétne overovala a kedy to bolo. Po nahliadnutí do overovacej knihy uviedla, že overenie podpisov

urobila, keďže je tam jej podpis. Určite tam bola žalobkyňa, keď je tam uvedená, a žalovaná. Ak niekto
nemôže v pracovnom čase, vezme overovaciu knihu domov. Myslí si, že overenie podpisu žalobkyne
bolo na obecnom úrade. Žalobkyňa, žalovaná a jej priateľ chodili na úrad častejšie, aj za pani starostkou,
vybavovali nejaké pozemky alebo dom, nevie to určite. Nebola prítomná hovoru, ani sa jej žalobkyňanikdy nepýtala, čo je kúpna zmluva, darovacia zmluva. Nevie, akú listinu overovala, vždy pozrie prvú
stranu a napíše do overovacej zmluvy, o čo sa jedná. Nie je pravda, že by v jej prítomnosti za prítomnosti
starostky robili porovnanie podpisu alebo že by urobila overenie podpisu na čistý list. G. H. uviedol, že

žalobkyňa chcela previesť nehnuteľnosti kúpnou zmluvou, aby to nenapadol jeho brat. Dával overovať
svoj podpis na zmluve po tom, ako to podpísala žalobkyňa a žalovaná. Žalobkyňa nikdy nepovedala
synovi o svojich plánoch, kde bude žiť, on so žalovanou jej povedali, že v dome má právo dožitia.
Žalobkyňa následne zavolala svojho druhého syna, ktorý ju prišiel vysťahovať a dal ju do domova
dôchodcov. Asi rok po podpise zmluvy zobrali žalobkyňu na psychiatriu, bola tam 2 týždne. Keď prevzal

zmluvy od dcéry na podpis, zmluvy boli zviazané. K. K. uviedol, že pokiaľ ide o kúpnu zmluvu, oslovila
ho žalobkyňa, že chce, aby s ňou išiel podpísať kúpnu zmluvu. On nemal žiadnu písomnosť, musela ich
mať žalobkyňa. Odviezol ju na obecný úrad a potom domov, p. M. jej tam overovala podpis, o zmluve sa
so žalobkyňou nerozprával. Nikdy nemal za žalobkyňu nič podpisovať a nikdy na neho nebola spísaná
plná moc. Keď žalovaná otehotnela, vzťahy medzi žalobkyňou a žalovanou sa zhoršili. Na obecnom
úrade videl, ako žalobkyňa podpisuje kúpnu zmluvu, stál pri nej.

6. Súd v konaní ustanovil znalca, ktorému uložil vyjadriť sa, či podpis na kúpnej zmluve je podpisom
žalobkyne a stranám uložil, aby na výzvu znalca predložili originály písomností podpísaných žalobkyňou
v rokoch 2012 - 2014. Znalkyňa Mgr. K. J. vyhotovila vo veci znalecký posudok č. XX/XXXX., v
ktorom uviedla, že sporný podpis na kúpnej zmluve, ktorej kópiu posudzovala pravdepodobne nie

je pravým podpisom žalobkyne. Spresniť záver skúmania by bolo možné po predložení originálu
kúpnej zmluvy. K záverom znalkyne sa vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla vyhotovenie dodatku k
znaleckému posudku s tým, aby znalkyňa skúmala podpis na oboch vyhotoveniach kúpnej zmluvy,
originálny podpis žalobkyne v osvedčovacej knihe. Znalkyňa vyhotovila doplnenie znaleckého posudku
č. XX/XXXX, ktorá na základe výsledkov písmoznaleckého skúmania uviedla, že sporné podpisy na

kúpnej zmluve, ako aj plnomocenstvách, na ktorých sa nachádzal podpis, ktorý mal patriť žalobkyni,
pravdepodobne vyhotovila žalobkyňa. Sporné podpisy pravdepodobne vyhotovil totožný pisateľ a
podpisy pravdepodobne vyhotovila pisateľka, od ktorej boli predložené ukážky podpisov. K výsledkom
doplneného znaleckého posudku sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá rozporuje závery znaleckého posudku
z dôvodu, že plnomocenstvá, ktoré boli predložené znalkyni, a ktoré boli porovnávané s podpisom

na kúpnej zmluve, žalobkyňa nepodpísala. Zotrváva na záveroch pôvodného znaleckého posudku.
Žalovaná sa k námietkam žalobkyne vyjadrila a uviedla, že znalkyňa podpis na kúpnej zmluve
porovnávala nielen s podpisom na plnomocenstve, ale aj s pôvodným porovnávacím materiálom.
Žalobkyňa uviedla, že je osobou v hmotnej núdzi a pre prípad neúspechu v konaní navrhuje, aby súd
náhradu trov konania žalovanej nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi (najmä kúpnou zmluvou,
rozhodnutím správy katastra o povolení vkladu, výzvou na vrátenie daru), výsluchom svedkov,
znaleckým dokazovaním, ako aj celým obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny
stav:Žalobkyňaažalovanásavroku2013dohodlinabezodplatnomprevodespoluvlastníckychpodielov

na rodinnom dome a prístavbe vo vlastníctve žalobkyne na žalovanú. Žalobkyňa a žalovaná sa následne
dohodli na uzavretí kúpnej zmluvy za 1,- eur, pričom medzi stranami sporu zostalo sporné, z akého
dôvodu sa rozhodli uzavrieť kúpnu zmluvu. Žalobkyňa a žalovaná mali v čase, keď sa dohodli na
prevode vlastníckeho práva dobré vzťahy a bývali spoločne v RD s prístavbou, následne došlo k ich
zhoršeniu, pričom každá zo strán viní zo zhoršenia vzťahov druhú stranu. Žalobkyňa sa v konaní

domáhala spočiatku vrátenia daru na základe uzavretej kúpnej zmluvy ako simulovaného právneho
úkonu, následne určenia vlastníckeho práva z dôvodu, že kúpnu zmluvu nepodpísala. Na základe
kúpnej zmluvy došlo k prevodu vlastníckeho práva k spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnostiach na
žalovanú. Medzi stranami zostalo sporné, či došlo k podpisu kúpnej zmluvy žalobkyňou. Žalobkyňa tvrdí,
že v čase, kedy malo dôjsť k uzavretiu kúpnej zmluvy, žalobkyňa podpísala zmluvu, o ktorej si myslí,

že bola zmluva na prepis elektriny. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa bola v predmetnom období
overiť podpis na obecnom úrade. Vyjadrenia strán sporu a svedkov sa rôznia v okolnostiach podpisu
zmluvy (kedy zmluvu podpísala žalobkyňa, či vedela, čo podpisuje, či zmluvu čítala, či bol na zmluve
najskôr podpis G.a H.a alebo tento zmluvu podpísal až po žalobkyni), ako aj okolnostiach overenia
podpisu žalobkyne. Žalobkyňa uviedla, že na obecnom úrade jej pri overení podpisu povedali, že ide o

kúpnu zmluvu na prepis domu. Zo znaleckého posudku po vypracovaní doplnku vyplýva, že podpis na
zmluve pravdepodobne je podpisom žalobkyne.8. Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, Návrhom na začatie konania možno uplatniť,
aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem.

Podľa § 588 Občianskeho zákonníka Z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy
kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu
dohodnutú cenu.

9. Súd v konaní skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu a dospel k záveru, že samotná

skutočnosť, že žalobkyňa tvrdí, že je vlastníčkou nehnuteľností, pričom na liste vlastníctva je ako
vlastníčka zapísaná žalovaná, zakladá naliehavý právny záujem žalobkyne. Súd následne posúdil
žalobu vo veci samej, dospel k záveru, že je nedôvodná, a z toho dôvodu žalobu výrokom I. zamietol.
Súd mal v konaní preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovanou bola uzavretá kúpna zmluva, na
základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva na žalovanú, pričom zmluvu podpísala aj samotná
žalobkyňa. K uvedenému záveru súd dospel na základe znaleckého dokazovania, výsluchu svedkov,

ako aj samotných vyjadrení žalobkyne. Zo znaleckého dokazovania po doplnení pôvodného znaleckého
posudku vyplynulo, že podpis na kúpnej zmluve pravdepodobne je podpisom žalobkyne. Súd vzal pri
rozhodovaní do úvahy námietky žalobkyne, že rozporuje podpis na plnomocenstvách predložených
žalovanou, avšak zo znaleckého posudku vyplýva, že znalkyňa porovnávala jednotlivé sporné podpisy
(na kúpnej zmluve a plnomocenstvách) medzi sebou a následne ich porovnávala s porovnávacím

materiálom, ktorý mala k dispozícii. Nedostatky porovnávacieho materiálu (nedostatok podpisov v
origináli) nie je možné pripísať na ťarchu žalovanej. Zo svedeckých výpovedí rovnako súdu vyplynulo, že
žalobkyňa kúpnu zmluvu podpísala. Hoci sa svedecké výpovede v jednotlivých okolnostiach (uvedených
v bode 7. tohto rozhodnutia) rôznia, čo možno pripísať odstupu času medzi okolnosťami, o ktorých
vypovedali a svedeckou výpoveďou, z každej výpovede súdu vyplýva, že žalobkyňa kúpnu zmluvu

podpísala resp. zo žiadnej výpovede súdu nevyplýva, že by žalobkyňa zmluvu nepodpísala. Z výpovede
svedkyne H. M. vyplýva, že táto overila podpis na kúpnej zmluve. Podpis čistého hárku papiera svedkyňa
rozporuje.ZvýpovedesvedkaK.aK.avyplýva,žežalobkyňabolanaobecnomúradezaúčelomoverenia
podpisu na kúpnej zmluve a videl, ak žalobkyňa kúpnu zmluvu podpísala. Rovnako uvedený záver
vyplýva súdu aj zo samotných vyjadrení a návrhov žalobkyne, ktorá sa návrhom na začatie konania

domáhala vrátenia daru na základe uzavretej kúpnej zmluvy a následne uvádzala, že k uzavretiu zmluvy
nedošlo. Rovnako uvádzala, že mala záujem kúpnu zmluvu uzavrieť, podpisovala nejakú zmluvu, o
ktorej nevie, čo bolo jej obsahom, overovala podpis na obecnom úrade, pričom pri overení podpisu jej
pracovníčka obecného úradu povedala, že ide o kúpnu zmluvu. Tvrdenia žalobkyne týkajúce sa podpisu
čistého listu na obecnom úrade, neboli v konaní preukázané. Žalobkyňa nenavrhla na preukázanie

týchtotvrdenížiadendôkazazožiadnychvykonanýchdôkazovtátoskutočnosťnevyplynula.Naopak,zo
svedeckej výpovede H. M. vyplýva, že toto tvrdenie žalobkyne je nepravdivé. Súd posúdil všetky dôkazy
jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a dospel k záveru tak, ako je uvedený vyššie, že žalobkyňa
podpísala kúpnu zmluvu, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva.

10. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len “CSP”), súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Podľa § 257 CSP Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného

zreteľa.

11. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi stranami sporu rozhodol súd podľa ustanovenia
§ 255 ods. 1 CSP, keď plne úspešnej strane v konaní priznal plnú náhradu trov konania. Súd v konaní
nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, keď nepriznanie nároku na náhradu trov konania je možné iba

vo výnimočných prípadoch. Za dôvod hodný osobitného zreteľa pritom nie je možné považovať samotnú
skutočnosť, že žalobkyňa je osobou v hmotnej núdzi. Hoci je žalobkyňa osobou vyššieho veku, v konaní
bola od začiatku právne zastúpená. O výške náhrady trov konania žalobcov bude rozhodnuté v zmysle §
262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.12. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré

upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

Podľa § 259 CSP ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto
osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

O nároku štátu na náhradu trov konania, ktoré vznikli súdu zaplatením znalečného zo štátnych
prostriedkov rozhodol súd podľa pomeru úspechu strán sporu vo veci tak, že štát má voči v konaní plne
neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej súd rozhodne
po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. Pri rozhodovaní o nároku na znalečné (ktoré nebolo do rozhodnutia súdu zaplatené) súd aplikoval

rovnaké východiská ako pri rozhodovaní o náhrade trov konania strán sporu a štátu, uvedené vyššie,
t.j. pomer ich úspechu a neúspechu. Nebolo pritom možné prihliadať na skutočnosť, že žalobkyňa
je zo zákona oslobodená od súdnych poplatkov, pretože od účinnosti CSP je možné prihliadať na
oslobodenie strany od súdneho poplatku iba v prípade ukladania povinnosti strane zložiť preddavok na
trovy znaleckého dokazovania (§ 253 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).