Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 5. september 2021

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 17C/67/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120209350
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Johana Máčajová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2021:2120209350.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrnavasudkyňouJUDr.JohanouMáčajovouvprávnejvecižalobcu:S.Y.,Q..XX.XX.XXXX,

U. U. - R. U., D. XXXX/XX, právne zastúpený: JUDr. Gergely Pšenák, advokát, sídlo: M.R. Štefánika 30,
Nové Zámky, proti žalovanému: J.. R. K., Q.. XX.XX.XXXX, U. T. XXX, o žalobe na ochranu osobnosti
a náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobný návrh zamieta.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaním doručeným súdu dňa 08.12.2020 označeným ako žaloba na ochranu osobnosti a
náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 11 Občianskeho zákonníka sa žalobca domáha voči žalovanému

ospravedlnenia v znení: Ospravedlňujem sa pánovi S. Y.J. za to, že som ako pedagóg v Ústave na
výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou neobchádzal rovnako s pánom S. Y., čím som
návrhom na preradenie do iného oddielu v ústave na výkon trestu odňatia slobody mu bránil v práve
vzdelávať sa. Tiež žiada uložiť povinnosť žalovanému v lehote pätnástich dní od právoplatnosti rozsudku
zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 10.000,- Eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Zároveň
si žalobca uplatnil nárok na náhradu trov konania.

2. Svoj návrh odôvodnil žalobca tým, že dňa 21. 7. 2015 bol premiestnený do Ústavu na výkon
trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou na ďalší výkon trestu. Po nástupe na výkon trestu
odňatia slobody bol umiestnený na oddiel s diferenciačnou skupinou B, žalovaný v tom čase pracoval v
ústave ako pedagóg. Žalobca bol zo strany žalovaného počas výkonu trestu odňatia slobody v ústave
šikanovaný, žalovaný neustále útočil na osobu žalobcu. Počas výkonu trestu odňatia slobody žalobca
navštevoval denné štúdium elokovaného pracoviska G.F. E. U. R.. H. T. W., z dôvodu denného štúdia
bol žalobca dňa 31. 8. 2015 umiestnený v ústave na oddiel 3BC. Dňa 26. 10. 2016 bol žalobca na návrh

žalovanéhodiskriminačneaúčelovopreradenýzoddielu3BCnaoddiel4C,atonazákladenepravdivých
a diskriminačných informácií prezentovaných zriaďovacej komisii. Žalovaný udával, že žalobca mal mať
problémy so spoluodsúdenými na oddiele, zo 40-tich spoluodsúdených sa naňho mala sťažovať väčšina
za to, že neustálym vypisovaním sťažností mal pútať pozornosť, preto mal byť celý oddiel negatívne
hodnotený, rovnako tiež mal mať nezhody a konflikty so spoluodsúdenými. Týmto konaním žalovaného
bolo porušené právo žalobcu na vzdelanie podľa článku 42 Ústavy SR.
Žalobca podal podnet - sťažnosť na postup Ústavu na výkon trestu odňatia slobody, prokuratúra

poukazovala na vyjadrenie ústavu, ktorý disponoval poznatkami, že vzťahy v rámci oddielu, odkiaľ bol
žalobca preradený na iný oddiel, medzi jednotlivými odsúdenými, sú narušené v dôsledku správania
žalobcu vo vzťahu k ostatným odsúdeným. Žalovaný podal na žalobcu trestné oznámenie pre trestný
čin ohovárania, k čomu bol žalobca vypočutý, kedy sa dozvedel, že na základe diskriminačných anepravdivých informácií bol preradený z oddielu, kde mohol uplatniť riadne svoje právo na vzdelanie.
Uvedeným diskriminačným konaním žalovaného a zneužitím právomoci podaním návrhu na preradenie
mal žalobca počas výkonu trestu odňatia slobody sťažené podmienky na štúdium, čím žalobcovi vznikla

škoda vo forme nemajetkovej ujmy.
Žalobca diskriminačné a účelové konanie žalovaného preukazuje písomným hodnotením žalobcu ako
odsúdeného správami zo dňa 8. 6. 2017 a 7. 12. 2017, podľa ktorých správanie a vystupovanie
žalobcu počas výkonu trestu odňatia slobody v predchádzajúcom ústave bolo na požadovanej úrovni,
príkazy a nariadenia príslušníkov rešpektuje, v kolektíve odsúdených konflikty nevyvoláva, dodržiava

časový rozvrh dňa a ústavný poriadok. Disciplinárne bol odmenený 3-krát, a to mimoriadnym povolením
návštevy, disciplinárne potrestaný nebol. Žalobca poukazuje na ustanovenie § 81 ods. 1 písm. a) zákona
číslo 84/1969 Zb. o výkone trestu odňatia slobody, podľa ktorého do oddielu s bezpečnostným režimom
sa umiestni odsúdený, ktorý sústavne porušuje ústavný poriadok, odmieta plniť svoje povinnosti, pôsobí
na ostatných odsúdených v rozpore s účelom výkonu trestu, ohrozuje bezpečnosť príslušníkov sporu,
odsúdených, alebo iných osôb, ušiel z výkonu trestu, o útek sa pokúsil alebo ho pripravoval.

Žalovaný sa mal dôveryhodným spôsobom dozvedieť, že žalobcovi niečo hrozí, a teda musí ochrániť
jeho práva, zároveň nepodnikol súbežne kroky voči osobe žalobcu, neoznámil riaditeľov, že kvôli
správaniu sa žalobcu sú vyvolávané konflikty medzi inými väzňami. Žalovaný tým konal aj v rozpore
so základnými zásadami výkonu trestu v zmysle § 3 ods. 2 zákona o výkone trestu odňatia slobody.
Na základe uvedeného má žalobca za to, že je predpoklad na podanie žaloby v zmysle ustanovenia §

11 Občianskeho zákonníka. Konaním žalovaného boli zákonom chránené práva žalobcu dotknuté, a to
vo forme diskriminácie, ktorá mala vplyv na jeho vtedajší ako aj súčasný život, z uvedeného dôvodu si
nárokuje aj náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- Eur.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 31.01.2021 (č.l. 39 spisu) uvádza, že

skutočnosti, na ktoré poukazuje žalobca v žalobe, sa týkajú postupu v rámci jeho služobného pôsobenia
v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou vo funkcii pedagóg oddelenia výkonu
trestu ústavu. Žalobca namieta jeho postup ako príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže pri
vykonávaní štátnej služby podľa zákona č. 73/1997 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru,
Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej

polície a podľa zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže. Týmto žalovaný namieta
nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, nakoľko konal v služobnom pomere a na základe svojho
funkčného zaradenia. S poukazom na ust. § 1 písm. b) zákona č. 4/2001 Z. z. a § 6 ods. 1 zákona
č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody, nie je vecný a ani právny dôvod, aby bol ako
fyzická osoba žalovaný, v rámci služobného zaradenia vykonával zaobchádzanie so žalobcom v zmysle

zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu ako i vykonávacej vyhlášky MS SR č. 368/2008 Z.z., ktorou
sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody, pri zaobchádzaní vždy dodržiaval základné zásady
výkonu trestu, pričom na zaobchádzaní s odsúdeným sú zúčastnené viaceré osoby, ktoré prichádzajú
do priameho kontaktu s odsúdeným a poznatky o priebehu výkonu trestu odsúdenej osoby sú priebežne
zaznamenávané v príslušnej dokumentácii, čím je zabezpečená objektivita výstupov o správaní

odsúdeného v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody. Služobná činnosť žalovaného ako pedagóga
podlieha kontrole nadriadených. „Učelové a diskriminačné" konanie z jeho strany odmieta, uvádza, že
ako fyzická osoba nedisponuje záznamami o priebehu výkonu trestu odňatia slobody žalobcu, tieto pre
účely súdneho konania môže poskytnúť len ústav na výkon trestu odňatia slobody.
Žalobca v žalobe namieta preradenie na iný oddiel (z oddielu 3BC na oddiel 4C). V zmysle § 7

vyhlášky č. 368/2008 Z.z., umiestnenie alebo zmenu umiestnenia určuje riaditeľ ústavu alebo ním
určený príslušník spravidla na návrh umiestňovacej komisie, jej predsedom je vedúci oddelenia výkonu
trestu. Žalovaný ako pedagóg príslušného oddielu bol oprávnený umiestňovacej komisii dať podnet na
zmenu umiestnenia odsúdeného, nejedná sa o zneužitie, či prekročenie právomoci. Odsúdený nemá
oprávnenie vyberať si umiestnenie v ústave, resp. odsúdeného je možné premiestniť na iný oddiel aj

bez uvedenia dôvodu.
Preradenie žalobcu na iný oddiel bolo preskúmavané dozorovým prokurátorom pod sp. zn 3 Kn
79/15/2200, pričom dozorový prokurátor ako orgán oprávnený vykonávať dozor nad zachovávaním
zákonnosti v zmysle § 96 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu nezistil žiadne porušenie zákona,
podnet žalobcu bol vyhodnotený ako nedôvodný. Žalovaný považuje žalobu za bezobsažnú, nedôvodnú

s cieľom uškodiť jeho osobe, nakoľko sa nezakladá na pravde. Ide o subjektívne pocity žalobcu bez
právneho základu ako i preukázania tvrdených skutočnosti. Žalobca neuviedol jediný dôvod, ktorým by
sa mal dopustiť porušenia zákona alebo jeho práv, a to ani vo vzťahu k údajnej diskriminácii žalobcu.
Žalobca neuviedol dôkaz o tom, že mu nemajetková ujma bola skutočne spôsobená, nie sú rozhodujúcelen subjektívne pocity žalobcu, ale objektívne hľadisko. Žalobca nepreukázal neoprávnený zásah do
chráneného osobnostného práva, nepreukázal existenciu ujmy na osobnosti, ktorá by spočívala v
znížení jeho dôstojnosti alebo vážnosti v značnej miere, a nepreukázal ani vzájomnú príčinnú súvislosť

medzi neoprávneným zásahom a ujmou. Žalovaný absolútne popiera všetky tvrdenia, že konal v rozpore
so zákonom č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu, alebo antidiskriminačným zákonom č. 365/2004 Z. z.,
vzhľadomnapodanétrestnéoznámeniažalobcu,ideozjavnépokračovaniejehoneprimeranéhopostoju
voči nemu. Vzhľadom na uvedené žiada, aby bola žaloba zamietnutá.

4. Žalobca v rámci repliky vo svojom podaní zo dňa 26.02.2021 (č.l. 45 spisu) uviedol, že vyjadrenie
žalovaného považuje za zavádzajúce a nedôvodné. Ohľadne námietky nedostatku pasívnej legitimácie
uvádza, že žalovaný ako fyzická osoba udávala nepravdivé informácie o žalobcovi počas výkonu trestu
odňatia slobody o tom, že mal mať problémy so spoluodsúdenými v rámci oddielu, toto však doposielať
nevyvrátil žiadnym dôkazom. Žalovaný návrhom na preradenie do iného oddielu v ústave bránil v
práve žalobcu vzdelávať sa, návrh bol podaný bez relevantných podkladov, preto konaním žalovaného

ako fyzickej osoby, a nie ako príslušníka ZVJS bolo porušené právo na vzdelanie, žalobca preukázal
dostatok pasívnej legitimácie žalovaného v podanej žalobe. Žalovaný nevyvrátil tvrdenia žalobcu
opísané v žalobe, žalobca má za to, že riadne popísal okolnosti ohľadne neoprávneného zásahu do
chráneného osobnostného práva, existenciu ujmy na osobnosti aj vzájomnú príčinnú súvislosť, žaloba
je tak dôvodná. Navrhuje žalobe vyhovieť v plnom rozsahu.

5. Žalovaný v rámci dupliky vo svojom podaní zo dňa 24.03.2021 (č.l. 49 spisu) opätovne namieta
nedostatok pasívnej legitimácie. Žalobca poukazuje na jeho postup v rámci služobného pôsobenia
v Ústave Hrnčiarovce nad Parnou, pričom konal nie ako fyzická osoba, ale ako príslušník Zboru
väzenskej a justičnej stráže, náplňou jeho služobnej činnosti ako pedagóga oddelenia výkonu trestu

je predovšetkým zaobchádzať s odsúdeným, t.j. využívať prostriedky zaobchádzania uvedené v § 16
zákona o výkone trestu odňatia slobody. Odsúdený je počas výkonu trestu odňatia slobody v zmysle
§ 4 zákona č. 475/2005 Z. z. obmedzený v práve na nedotknuteľnosť osoby, slobode pohybu a
pobytu, pričom umiestnenie alebo zmenu umiestnenia určuje riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník,
nejedná sa o právo odsúdeného byť umiestnený (ubytovaný) na oddiel, ktorý si vyberie, naopak ústav

môže odsúdeného preradiť na iný oddiel aj bez uvedenia dôvodu, prípadne preradiť ho na iný oddiel
i preventívne, napr. aj pri náznaku interpersonálnych konfliktov. Odmieta, že by bránil žalobcovi sa
vzdelávať.Možnosťvzdelávaťmaliodsúdenívústavenielennaoddiele3BC,aleajnaďalšíchoddieloch,
teda aj na oddiele 4C. Žiadny oddiel v ústave nebol, a ani v súčasnosti nie je určený výlučne na
umiestnenie odsúdených, ktorí sú zaradení do štúdia. Navrhuje, aby žalobca preukázal vzájomnú

súvislosť medzi jeho preradením na oddiel 4C a údajným bránením v práve sa vzdelávať. Ako vyplýva z
dôkazov, dňa 26.10.2016 bol preradený z oddielu 3BC na oddiel 4C (list Krajskej prokuratúry Trnava zo
dňa 22.12.2016), v hodnotení ústavu zo dňa 07.11.2017 je uvedené: "...v súčasnosti navštevuje denné
štúdium elokovaného pracoviska G.F. E. U. R.. H. T. W.. Aktuálne je študentom tretieho ročníka, z čoho
je zrejmé, že i po preradení na iný oddiel (4C) sa žalobca naďalej vzdelával. Tvrdenia žalobcu boli

preskúmavané prokurátorom, že prokurátor pochybenie ani porušenie zákona nezistil.

6. Súd vec prejednal v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku na pojednávaní konanom dňa
06.09.2021, vypočul strany sporu, resp. ich zástupcov, pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa s
listinnýmidôkazmi:žalobnýnávrh,vyjadreniežalovanéhozodňa31.01.2021,vyjadreniežalobcu-replika

zo dňa 26.02.2021, vyjadrenie žalovaného zo dňa 24.03.2021, Upovedomenie Krajskej prokuratúry
Trnava zo dňa 22.12.2016, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, z ktorých
ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

7. Žalobca bol dňa 21. 7. 2015 premiestnený do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce

nad Parnou na ďalší výkon trestu. Bol umiestnený na oddiel s diferenčnou skupinou B, žalovaný v
tom čase pracoval v ústave ako pedagóg. Počas výkonu trestu odňatia slobody žalobca navštevoval
denné štúdium elokovaného pracoviska G. E.M. U. R.. H. T. W., z tohto dôvodu bol umiestnený v
ústave na oddiel 3BC. Dňa 26. 10. 2016 bol žalobca na návrh žalovaného preradený z oddielu
3BC na oddiel 4C, toto konanie vníma diskriminačne a účelovo, nakoľko sa podľa neho tak stalo na

základe nepravdivých a diskriminačných informácií prezentovaných zriaďovacej komisií žalovaným ako
pedagógom ústavu. Išlo o informácie o tom, že žalobca mal mať problémy so spoluodsúdenými na
oddiele, väčšina spoluodsúdených sa naňho mala sťažovať za neustále vypisovanie sťažností, čím mal
pútať pozornosť, z tohto dôvodu bol celý oddiel negatívne hodnotený, tiež mal mať nezhody a konfliktyso spoluodsúdenými. Podľa žalobcu takýmto zneužitím právomoci žalovaného - podaním návrhu na
preradenie a následným preradením na iný oddiel mal žalobca sťažené podmienky na štúdium, čím bolo
zasiahnuté do jeho osobnostných práv a vznikla mu škoda vo forme nemajetkovej ujmy.

8. Žalobca v rámci výsluchu na pojednávaní uviedol, že žalovaný ako fyzická osoba v zastúpení
príslušníka napísal hodnotenie, resp. dal podnet na základe hodnotenia riaditeľovi a komisii na
preradenie,pričomuvedenéinformácievykresľovaliobrazjehoosobynievdobromsvetle. Znásledných
trestnýchkonaní,ktorébolivedenévočižalovanémuzákonnýmspôsobomzistilzozápisnícovýsluchoch

osoby, že to bol práve menovaný žalovaný, ktorý tieto informácie o ňom uviedol, žalovaný nepredložil
jediný relevantný podklad z čoho vychádzal. Má za to, že konanie žalovaného bolo svojvoľné,
keďže nekonal v súlade so zákonom o výkone trestu, príp. služobným zákonom, zákonom o ZVJS.
Diskriminačným konaním žalovaného podľa žalobcu bola porušená občianska povinnosť, ktorá vyplýva
z ústavy a zo zákona o výkone trestu, t.j. viesť riadny život a došlo k porušenie ľudskej dôstojnosti
- ohováraním, uvedením nepravdy. Uviedol, že v rámci oddielu 3BC bol študentský režim, bola tam

študovňa, izby, kde boli ubytovaní odsúdení iba študujúci, nie pracujúci. Bolo to niečo ako internát,
on tam študoval gymnázium, v tom čase bol asi druhák. Po preradení do oddielu 4C, v ktorom bolo
90 väzňov rôzneho charakteru- pracujúci, aj nepracujúci, nebol uspôsobený na štúdium pre študenta
dennej formy štúdia.

9. Žalovaný v rámci výsluch na pojednávaní uviedol, že pri hodnotení žalobcu vychádzal zo správania
odsúdeného, z pedagogickej dokumentácie a z poznatkov, ktoré mal o odsúdenom. Pri jeho hodnotení
konal ako príslušník ZVJS, a nie ako fyzická osoba. Vyradenie z oddielu sa robí na základe návrhu
pedagóga, v rozhodnom čase bol v služobnom pomere k ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, daný návrh
na preradenie zvažuje komisia a záver schvaľuje riaditeľ ústavu. Uvedené je presne upravené v zákone.

Na otázku zástupcu žalobcu, z akých dokumentov vychádzal pri hodnotení a podávaní návrhu zriadenej
komisie na preradenie žalobcu na iný oddiel a odkiaľ mal poznatky o konfliktnom správaní žalobcu,
žalovaný uviedol, že pedagóg oddielu je zodpovedný za oddiel odsúdených, ktorých má na starosti.
Školský oddiel 3BC mal max. kapacitu 44 odsúdených. V práci pedagóga je podstatné, aby medzi
odsúdenými na oddiele panovali dobré vzťahy, a tým sa prispievalo k ich resocializácii. Návrh do komisie

dáva pedagóg, na základe svojej pedagogickej činnosti medzi odsúdenými, o ktorej sú poznatky vedené
v pedagogickej dokumentácii odsúdeného. Komisia zasadá každý týždeň, posudzuje všetky návrhy,
ktoré sú jej dané v rámci ústavu a oddielov. Komisia pozostáva zo zástupcov všetkých oddelení ústavu,
komisia má cca 6 členov, ktorí sa k danému návrhu vyjadrujú, je tam aj člen preventívno-bezpečnostnej
služby ústavu, títo majú na starosti vzťahy medzi odsúdenými a majú preventívnu službu v rámci ústavu,

ichúlohoujepredchádzaťmožnýmkonfliktom.Hlavnýmdôvodomnávrhubolaprevenciavznikukonfliktu
na oddiele. Návrh posúdila komisia, uznala ho ako podstatný, na záver ho schválil riaditeľ ústavu.
Odsúdený podľa zákona nemusí vedieť dôvod, prečo je preradený. Vychádza to z vyhlášky č. 368/2008
Z.z., nie je povinnosťou komisie preradenie oznamovať, jednoducho sa to fakticky zrealizuje. Žalovaný
konal na základe svojich poznatkov ako pedagóg ústavu a pedagogickej dokumentácie odsúdeného,

táto je archivovaná v Ústave Hrnčiarovce nad Parnou. K pedagogickej dokumentácii má prístup každý
príslušník ústavu, ktorý je zodpovedný za resocializáciu. Fungovalo to tak, že keď niečo odsúdený
urobil a malo to tam byť zaznamenané, zobral dokumentáciu a zaznačil tam poznámku. Napr. pozitívne:
„odsúdený sa dlhodobo dobre správal“, pričom sa tam napíše meno príslušníka a dátum.

10. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
„Občiansky zákonník“), fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo

od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy zaškodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa § 3 ods. 1,2,5,6 zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení
niektorýchzákonov(ďalejlenzákonač.475/2005Z.z.),Vovýkonetrestusarešpektujeľudskádôstojnosť
odsúdeného a nesmú byť použité kruté, neľudské alebo ponižujúce spôsoby zaobchádzania alebo
trestania.
Všetky práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú všetkým odsúdeným v súlade so zásadou

rovnakého zaobchádzania.
Trest sa vykonáva diferencovane. Pohyb, kontakt, spôsob zabezpečenia a uplatňovania práv
odsúdeného je rozdielny podľa stupňa stráženia.
Na zvýšenie účinnosti výkonu trestu sa vykonáva vnútorná diferenciácia a vytvárajú sa špecializované
oddiely.

Podľa § 6 ods. 1,2,3 zákona č. 475/2005 Z.z., Stráženie, dozor, dohľad a zaobchádzanie s odsúdenými
a podmienky výkonu trestu zabezpečuje zbor, ak osobitný predpis 4) neustanovuje inak.
Príslušník zboru je oprávnený odsúdenému vydávať príkazy a pokyny, uplatňovať obmedzenia podľa
tohto zákona a používať donucovacie prostriedky v rozsahu a za podmienok ustanovených osobitným
predpisom.

Zamestnanec podieľajúci sa na plnení úloh zboru 5) (ďalej len „zamestnanec zboru“) je oprávnený
vydávať odsúdenému pokyny a príkazy a vykonávať zaobchádzanie v rozsahu, v akom sa podieľa na
plnení úloh zboru.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z.z., Vnútorná diferenciácia je umiestňovanie odsúdených

do oddielov a skupín v rámci toho istého stupňa stráženia na zvýšenie účinnosti zaobchádzania s
odsúdenými.

Podľa § 96 zákona č. 475/2005 Z.z., Dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave vykonáva prokurátor
podľa osobitného predpisu. 62)

Podľa § 15 zákona č.475/2005 Z.z., Na splnenie účelu zaobchádzania podľa § 11 určený pedagóg
vypracuje pre odsúdeného program zaobchádzania.

Podľa § 16 zákona č.475/2005 Z.z., Pri zaobchádzaní s odsúdeným sa na splnenie cieľov programu

zaobchádzania využívajú formy a metódy pedagogického a psychologického pôsobenia, metódy
sociálnej práce, ústavný poriadok, disciplinárna právomoc, zaraďovanie do práce, vzdelávanie a
kultúrno-osvetová činnosť.

Podľa § 7 ods.1 vyhlášky MS SR č. 368/2008 Z.z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia

slobody (ďalej len vyhláška MS SR č. 368/2008 Z.z..), Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej
stráže (ďalej len "generálne riaditeľstvo") oznámi dotknutým ústavom určenie ústavu, v ktorom bude
odsúdený vykonávať trest. Ústav určí oddiel, kde bude odsúdený ubytovaný; pri umiestnení do oddielu
sa spravidla určí aj zaradenie odsúdeného do práce.

Podľa§7ods.4vyhláškyMSSRč.368/2008Z.z.,Umiestnenieodsúdenéhoazmenuumiestneniaurčuje
riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru spravidla na návrh umiestňovacej komisie (ďalej len
"komisia"), ktorej predsedom je vedúci oddelenia výkonu trestu. Členmi komisie sú pedagóg, psychológ,
lekár, sociálny pracovník, príslušník zboru z organizačno-právneho oddelenia, úseku zamestnávania,
výroby a odbytu, preventívno-bezpečnostnej služby, oddelenia ochrany a obrany alebo ďalší príslušníci

zboru alebo zamestnanci zboru určení riaditeľom ústavu. Určený príslušník zboru vykoná o rozhodnutí
záznam v príslušnej dokumentácii.

Podľa § 9 ods.1 vyhlášky MS SR č. 368/2008 Z.z., Odsúdený vykonáva trest v diferenciačnej skupine
"A”, "B”, "C” alebo v špecializovanom oddiele; v špecializovanom oddiele, okrem oddielu doživotných

trestov, sa diferenciačná skupina neurčuje.

Podľa § 9 ods.4 vyhlášky MS SR č. 368/2008 Z.z., Diferenciačnú skupinu určí riaditeľ ústavu na návrh
komisie najmä na základe a) záverov a odporúčaní psychologického vyšetrenia, b) poznatkov o správaníodsúdeného vo výkone trestu a výkone väzby, c) poznania osobnostného narušenia, d) poznania
postojov k plneniu povinností a programu zaobchádzania.

Podľa § 23 ods.1 vyhlášky MS SR č. 368/2008 Z.z., Pedagóg oddielu, do ktorého je odsúdený
umiestnený po pobyte v nástupnom oddiele, vypracuje program zaobchádzania a poskytne
odsúdenému ponuku aktivít, ktoré sa v ústave organizujú. Odsúdený môže pri zostavovaní programu
zaobchádzania spolupracovať tak, že sám navrhne aktivity, o ktoré má záujem. Na účely stanovenia
programu zaobchádzania odsúdenému a hodnotenia jeho plnenia je príslušník zboru a zamestnanec

zboru oprávnený spracúvať poznatky o prejavoch správania a postojoch odsúdeného, najmä vo
vzťahu k plneniu povinností stanovených v § 39 zákona .

Podľa § 23 ods.2 vyhlášky MS SR č. 368/2008 Z.z., Pedagóg vypracuje program zaobchádzania do
troch mesiacov od umiestnenia odsúdeného do oddielu; pritom spolupracuje najmä so psychológom

a sociálnym pracovníkom. Ak súčasťou programu zaobchádzania je návrh na zmenu diferenciačnej
skupiny, komisia navrhne riaditeľovi ústavu umiestniť odsúdeného do oddielu príslušnej diferenciačnej
skupiny.

Podľa § 151 ods. 1 a 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú

za nesporné. (1) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie
vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. (2)

Podľa § 153 ods. 1 až 3 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené

včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosťkonania.(1)Naprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobrany,ktoréstrana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. (2) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. (3)

Podľa § 191 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

11. Osobnostné práva možno zaradiť do skupiny osobných práv nemajetkovej povahy. Občiansky

zákonník ich upravuje ako súhrn subjektívnych práv, ktoré slúžia na ochranu jednotlivých zložiek
osobnosti človeka. V ustanovení § 11 Občiansky zákonník upravuje demonštratívny výpočet jednotlivých
chránených stránok osobnosti človeka, ktorý umožňuje popri práve na ochranu života, zdravia,
občianskej cti, svojho mena a prejavov osobnej povahy zahrnúť aj iné práva, ktoré sa týkajú osobnosti
človeka, najmä právo na ochranu osobnej slobody, meno, slobodu prejavu, ľudskú dôstojnosť a vážnosť

osoby, rešpektovanie rodinného života, ochranu osobného súkromia, ochranu prejavov osobnej povahy,
ochrany svojej podoby, ochranu vnútornej a intímnej stránky osobnosti, zdravé životné prostredie,
ochranu tela zahrňujúcu oblasť medicíny a ochranu pred klamlivou reklamou.

12.Ustanovenie§13Občianskehozákonníkaupravujeprostriedkyochranyosobnosti.Súkromnoprávny

delikt neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti je deliktom ohrozujúcim alebo porušujúcim
(ak došlo k dokonaniu skutku). Skutková podstata súkromnoprávneho deliktu neoprávneného zásahu
do práva na ochranu osobnosti spočíva v dvoch pojmových znakoch, ktoré musia byť splnené
súčasne. Je to predovšetkým neoprávnenosť zásahu a objektívna spôsobilosť zásahu ohroziť alebo
porušiť osobnostné právo. Zavinenie sa ani v jednom z uvedených prípadov nevyžaduje. Rovnako sa

nevyžaduje, aby bola spôsobená nemajetková alebo majetková ujma.

13. Na vznik občianskoprávnej sankcie za nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom do
osobnostifyzickejosobymusiabyťsplnenézákonnépredpoklady,ktorýmisú:a)existenciazásahu,ktorý
vyvolalalebobolobjektívnespôsobilývyvolaťujmuspočívajúcuvporušeníaleboohrozeníosobnostných

práv chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka, b) neoprávnený (protiprávny) charakter
tohto zásahu, c) existencia príčinnej súvislosti medzi zásahom a vzniknutou ujmou. Nenaplnenie
ktoréhokoľvek z týchto predpokladov potom vylučuje možnosť vzniku sankcií podľa ustanovenia § 13
Občianskeho zákonníka.14. Jedným z predpokladov je teda aj neoprávnenosť zásahu. Neoprávneným zásahom do práva na
ochranu osobnosti je konanie, ktoré zasahuje do práv chránených ustanovením §11 Občianskeho

zákonníka, a ktoré je v rozpore s právami a povinnosťami pôvodcu zásahu stanovenými právnym
poriadkom. V určitých prípadoch o neoprávnený zásah od osobnosti fyzickej osoby nejde, a to ani
vtedy, ak by sa zásah zdanlivo javil ako odporujúci objektívnemu právu. Hovoríme o okolnostiach
vylučujúcich neoprávnenosť, resp. o okolnostiach, ktoré porušenie, resp. ohrozenie osobnosti fyzickej
osoby ospravedlňujú. O neoprávnenosť zásahu nejde spravidla v prípade: a) privolenia dotknutej osoby,

b) ak k zásahu došlo v rámci výkonu iného subjektívneho práva stanoveného zákonom, c) ak ten, kto
sa ho dopúšťa, plní svoju právnu povinnosť alebo vykonáva svoje právo, d) tzv. zákonných licencií
uvedených v ustanovení § 12 Občianskeho zákonníka.

15. Žalobca sa podanou žalobou v tomto konaní domáhal písomného ospravedlnenia a finančného
odškodnenia vo výške 10.000,- Eur ako náhrady za ujmu mu spôsobenú žalovaným ako pedagógom

Ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Tvrdil, že bol zo strany žalovaného počas výkonu trestu odňatia
slobody v ústave šikanovaný, žalovaný neustále útočil na osobu žalobcu, pričom dňa 26. 10. 2016 bol
žalobca na návrh žalovaného diskriminačne a účelovo preradený z oddielu 3BC na oddiel 4C, a to na
základe nepravdivých a diskriminačných informácií prezentovaných zriaďovacej komisii žalovaným a
zneužitím právomoci podaním návrhu na preradenie. Nepravdivými informáciami malo byť to, že žalobca

mal mať problémy so spoluodsúdenými na oddiele, mala sa naňho sťažovať väčšina spoluodsúdených,
za neustále vypisovanie sťažností, za čo mal byť celý oddiel negatívne hodnotený, mal mať nezhody a
konflikty so spoluodsúdenými. Takýmto preradením z oddielu 3BC na oddiel 4C žalobca tvrdil porušenie
jeho práva na vzdelanie podľa článku 42 Ústavy SR.

16. Základným predpokladom vyvodenia zodpovednosti za ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom
do osobnosti fyzickej osoby v zmysle § 13 Občianskeho zákonníka je preukázanie existencie
neoprávneného zásahu, resp. protiprávny charakter tohto zásahu.

17. Subjektom zodpovednosti v súdenom prípade je žalobcom označený žalovaný ako fyzická osoba,

ktorý ako pedagóg v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou podal návrh na
preradenie žalobcu na iný oddiel, v ktorom návrhu uviedol podľa žalobcu nepravdivé a diskriminačné
informácie, pričom takto zneužil svoju právomoc. Zo spisu a z predložených listín je zrejmé, že uvedený
návrh na preradenie žalobcu podal žalovaný jednoznačne v rámci svojho služobného pomeru a v
rámci výkonu svojho pracovného zaradenia ako príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže v pozícii

pedagóga, nie ako fyzická osoba. Kompetencia žalovaného podať návrh na preradenie odsúdeného na
iný oddiel mu priamo vyplýva z ust. § 23 ods.1,2 vyhlášky MS SR č. 368/2008 Z.z., v rámci ktorého
vypracuváva program zaobchádzania s odsúdeným, súčasťou programu zaobchádzania môže byť aj
návrh na zmenu diferenciačnej skupiny, ktorý návrh následne komisia predkladá riaditeľovi ústavu
na rozhodnutie. Ide teda o plnenie si úloh žalovaného, resp. o výkon jeho činnosti v rámci jeho

služobného pomeru k Zboru väzenskej a justičnej stráže. Subjektom zodpovedným za prípadný zásah
do osobnostných práv by pri takomto plnení služobných úloh však nebol samotný zamestnanec ako
fyzická osoba, prichádzala by do úvahy zodpovednosť ústavu, ktorého úlohy žalovaný v služobnom
pomere plnil. Je zároveň zrejmé, že nie sám pedagóg rozhodoval o konečnom preradení žalobcu na
iný oddiel, ktoré malo byť priamym dôsledkom smerujúcim k obmedzeniu jeho práva na vzdelanie,

táto kompetencia patrí riaditeľovi ústavu podľa § 7 ods.4 vyhlášky MS SR č. 368/2008 Z.z., a to v
súčinnosti s umiestňovacou komisiou, ktorej zloženie je špecifikované v zákone. Vzhľadom k tomu,
že žalovaný konanie namietané žalobcom vykonával v rámci jeho služobného zaradenia príslušníka
ZVJS a zároveň v zmysle zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu ako i vykonávacej vyhlášky MS SR
č. 368/2008 Z.z, nie je dôvodné, aby žalovaný ako fyzická osoba niesla zodpovednosť za žalobcom

namietané konanie. Ak bezprostredným pôvodcom zásahu do osobnosti má byť fyzická osoba použitá
právnickou osobou na výkon jej činnosti, je nutné sa zaoberať tým, či zodpovednosť za takýto zásah
nesie samotná fyzická osoba alebo právnická osoba. Analogicky (§853 OZ v spojení § 420 ods.2 OZ)
pokiaľ bol neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby spôsobený niekým, kto bol použitý
právnickou osobou na realizáciu činnosti tejto právnickej osoby, považuje sa takýto zásah za zásah

spôsobený priamo právnickou osobou, pričom pre posúdenie, či ide o činnosť pre právnickú osobu je
určujúca existencia miestneho časového a vecného vzťahu k plneniu danej činnosti. Subjektom, ktorý v
skutočnosti rozhodol o premiestnení žalobcu v rámci jednotlivých oddielov, ktoré konanie by eventuálne
súviselo s jeho nemožnosťou sa vzdelávať v rámci iného oddielu, nebol žalovaný, ale bol ním riaditeľústavu ako jeho štatutárny orgán. Vzhľadom na skutočnosť, že pôvodca zásahu- žalobcom označená
fyzická osoba, nie je podľa názoru súdu zodpovedným subjektom prípadného neoprávneného zásahu,
žaloba trpí nedostatkom pasívnej vecnej legitimácie, z uvedeného dôvodu žalovaný ako fyzická osoba

nie je nositeľom povinnosti žalobcom požadovanej, jeho nárok je tak voči žalovanému nedôvodný.

18. Zo spisu je navyše zrejmé, že konaním žalovaného v rámci plnenia jeho služobných úloh nebolo
zistené žiadne vybočenie - exces z jeho zákonom vymedzených právomocí. Konanie namietané
žalobcom bolo navyše na podnet žalobcu preskúmavané dozorovým prokurátorom pod sp. zn 3 Kn

79/15/2200, pričom dozorový prokurátor ako orgán oprávnený vykonávať dozor nad zachovávaním
zákonnosti v zmysle § 96 zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu nezistil žiadne porušenie zákona,
podnet žalobcu bol vyhodnotený ako nedôvodný. Ak by došlo k porušeniu všeobecne záväzných
právnych predpisov, príslušný prokurátor by v rámci dozoru nad zachovávaním zákonnosti pri výkone
trestu odňatia slobody konštatoval takéto porušenie, k čomu však nedošlo.

19. Nie je úlohou civilného súdu v tomto konaní prešetrovať zákonnosť postupov príslušníkov zboru a
suploval tak činnosť prokuratúry. Ak má súd konštatovať nezákonnosť zásahu do osobnostných práv,
môže vychádzať z výsledkov šetrení kompetentných orgánov, tu najmä prokurátora vykonávajúceho
dozor, resp. z výsledkov vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní. Súd ale uvádza, že
žalobca nielenže nepoukazoval na konkrétny výsledok šetrenia iného kompetentného orgánu, ktorý by

konštatoval porušenie zákona, ale ani dodatočne počas tohto konania sa nepodarilo preukázať, že k
by k nemu naozaj došlo.

20. V súvislosti s uvedeným súd poukazuje aj na článok 19 ods.2 Ústavy SR, ktorý zaručuje ochranu
súkromného a rodinného života len pred takým zasahovaním, ktoré je neoprávnené; pod neoprávneným

zasahovaním je potrebné rozumieť také zasahovanie, ktoré nemá základ v zákonnej úprave, nesleduje
legitímny cieľ, nedbá na podstatu a zmysel obmedzovaného základného práva a slobody alebo nie je
nevyhnutným a primeraným opatrením na dosiahnutie legitímneho cieľa (nález Ústavného súdu SR
sp.zn. II ÚS 55/1998 zo dňa 18.10.2001).

21. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení, súd má za to, že
žalobu žalobcu je nutné ako nedôvodnú zamietnuť. Označený žalobca ako pôvodca zásahu nie je
pasívne vecne legitimovaným subjektom, navyše žalobný nárok uplatnený žalobcom v tomto konaní
nebol preukázaný, nakoľko absentuje základný predpoklad na úspešné vyvodenie zodpovednosti za
nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby, a to existencia

neoprávneného (protiprávneho) zásahu, resp. diskriminačného konania. Nakoľko absencia prvého
predpokladu nebola v konaní preukázaná, súd sa už ďalej nezaoberal preukazovaním ďalších
predpokladov vyvodenia zodpovednosti za nemajetkovú ujmu (existencia ujmy a príčinná súvislosť
medzi zásahom a vzniknutou ujmou), nakoľko toto by bolo v konaní nehospodárne. Z tohto dôvodu súd
nepripustil ani ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania.

22. Keďže sa žalobcovi v konaní nepodarilo preukázať žalobným návrhom uplatnený nárok, súd ho v
celom rozsahu zamietol, tak ako je uvedené vo výroku I. rozsudku.

23. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku. Nakoľko žalovaný mal vo veci plný úspech, vznikol mu nárok na náhradu trov
konaniavočižalobcovi,atovplnomrozsahu.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.