Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. september 2020

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 2C/112/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814204475
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Srogončíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2020:5814204475.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v právnej veci žalobcu: Slovenská

kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava 29, IČO: 36 062 235, zastúpený
splnomocneným zástupcom: JUDr. Ján Mišura PhD., advokát so sídlom Záhradnícka 27, 811 07
Bratislava, IČO: 37 925 458, proti žalovaným: 1/ D. I., T.. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX
U. a 2/ I. I., T.. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX U., žalovaný 2/ zastúpený splnomocnenou
zástupkyňou: JUDr. Miroslava Bobíková, advokátka, Hviezdoslavovo námestie 27, 026 01 Dolný Kubín,
IČO: 42 053 790, o zaplatenie 14 268,47 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I/ Žalovaná 1/ je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 14268,47 EUR s úrokom z omeškania 5,25 % ročne zo

sumy 1764 EUR od 10.05.2014 do zaplatenia a s úrokom z omeškania 5,15 % ročne zo sumy 2504,47
EUR od 01.08.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II/ Žalovaná 1/ je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, ktoré budú vyčíslené
v uznesení, vydanom po právoplatnosti rozsudku.

III/ Súd žalobu voči žalovanému 2/ z a m i e t a .

IV/ Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému 2/ trovy konania v rozsahu 100 %, ktoré budú
vyčíslené v uznesení vydanom po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 23. 6. 2014, zmenenou dňa 5. 12. 2016 žalobca žiadal, aby súd
žalovaných 1/ a 2/ zaviazal zaplatiť mu spoločne a nerozdielne 14 268,47 EUR s úrokom z omeškania
5,25% ročne zo sumy 1764 EUR od 10. 5. 2014 do zaplatenia a úrokom z omeškania 5,15% ročne zo
sumy 2 504,47 EUR od 1. 8. 2014 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná 1/ je držiteľkou
motorového vozidla ev. číslo: U. XXX Z., ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda. Žalovaný 2/

je vodičom uvedeného vozidla, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda. Dňa 3. 5. 2010 zavinil
vodič - žalovaný 2/ v dôsledku dopravnej nehody motorovým vozidlom ev. číslo: U. XXX Z. škodu na
motorovom vozidle ev. číslo: U. XXX Z., ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol N. B.. Škoda bola
žalobcom poškodenému zaplatená v rozsahu a výške podľa ust. § 442 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Vozidlo, ktoré viedol žalovaný 2 v čase dopravnej nehody nemalo uzatvorené povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobcovi v zmysle ust. § 24 ods. 2
písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. vznikla povinnosť zaplatiť poškodenému z poistného garančného fondu

poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca dňa 24. 3. 2014 poskytol
poškodenémupoistnéplnenievovýške11764EUR(nákladynaopravupoškodenéhovozidla+výdavky
za vypracovanie expertízy vo veci výpočtu výšky škody na poškodenom vozidle ). Žalobca zaplatil 12
940,40 EUR, z čoho 1176,40 EUR predstavuje spracovateľský poplatok pre poisťovňu, ktorú žalobcapoveril vybavením ( likvidáciou ) škody podľa § 24 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z Žalobca poskytol dňa
12. 6. 2016 z poistného garančného fondu poškodenému poistné plnenie v celkovej výške 2 504,47 EUR
( trovy právneho zastúpenia v zmysle uznesenia Okresného súdu Námestovo č.k. 2Cb/54/2012-207

zo dňa 28. 4. 2014 ). Vyplatením náhrady škody poškodenému prešlo právo poškodeného vymáhať
vyplatenú náhradu škody voči zodpovedným subjektom - žalovaným 1/ a 2/ na žalobcu. Žalovaní 1/ a
2/ pohľadávku žalobcu do dnešného dňa nezaplatili.

2. Súd vo veci vydal dňa 27. 2. 2019 rozsudok č.k. 2C/112/2015-256, ktorým žalobu zamietol a žalobcu

zaviazal nahradiť žalovanému 2/ trovy konania v rozsahu 100%.

3. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Žiline uznesením čk. 7Co/18/2020-312 zo dňa 29. 5. 2020
uvedený rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie.

4. Po tom, čo sa vec vrátila na nové konanie, súd vo veci doplnil dokazovanie odborným vyjadrením Ing.

Martina Obtuloviča č. 67/2010 dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len voči žalovanej 1/.

5. Podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov ( ďalej len „ zákon „ ) kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu

podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti
poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c). Kancelária je povinná
požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku
2 písm. e) a podľa § 24a ods. 1 písm. a).

Podľa § 24 ods. 2 písm. b/ zákona kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné
plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia
zodpovednosti. § 4

Podľa § 4 ods. 1 zákona poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda
spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže,
že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

6. Aj po tom, čo sa vec vrátila okresnému súdu na nové konanie , súd opätovne konštatuje, že z
vykonaného dokazovania zistil, že žalobca sa voči žalovaným 1/ a 2/ domáha zaplatenia 14 268,47 EUR
s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že z poistného garančného fondu zaplatil poškodenému

N. B.B. škodu na jeho motorovom vozidle ev. číslo: U. XXX Z., ktorá bola spôsobená prevádzkou
motorového vozidla ev. číslo: U. XXX Z., ktorého držiteľkou v čase vzniku škody bola žalovaná 1/ a
žalovaný 2/ viedol toto vozidlo. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že dňa 3. 5. 2010 došlo v
U. k dopravnej nehode, ktorej účastníkmi boli N. B., ktorý viedol motorové vozidlo EČV: U. XXX Z. a
žalovaný 2/, ktorý viedol motorové vozidlo EČV: U. XXX Z.. Nebolo sporné, že v čase dopravnej nehody

bola prevádzkovateľkou vozidla EČV: U. XXX Z. žalovaná 1/ a že na toto vozidlo v čase dopravnej
nehody nebolo uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla. Nebolo sporné tiež to, že žalobca vyplatil N. B. škodu na jeho motorovom vozidle z poistného
garančného fondu vo výške 11 764 EUR, poplatok za vypracovanie expertízy 360 EUR , trovy konania
v konaní tunajšieho súdu sp.zn. 2Cb/54/2012 a poplatok za zastúpenie žalobcu poisťovňou Kooperativa

poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group vo výške 1176,40 EUR. Medzi sporovými stranami ostalo
sporné, či za škodu na motorovom vozidle EČV: U. XXX Z. zodpovedajú žalovaní 1/ a 2/, pretože
žalovaný 2/ , ktorý v čase dopravnej nehody viedol motorové vozidlo EČV: U. XXX Z. poprel, že by on
zavinil dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k poškodeniu vozidla EČV: U. XXX Z..7. Keďže prvostupňový súd je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, vo vzťahu k žalovanej
1/ dospel k záveru, že žaloba voči nej je dôvodná. Ako uviedol krajský súd v zrušujúcom uznesení,

medzitýmnym rozsudkom Okresného súdu Námestovo č.k. 2Cb/54/2012-143 zo dňa 28. 10. 2013,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14. 1. 2014 bolo rozhodnuté, že je daný základ nároku na náhradu
škody žalobcu N. B. ako poškodeného z dopravnej nehody zo dňa 3. 5. 2010 voči žalovaným
Slovenská kancelária poisťovateľov ( v prebiehajúcom konaní vystupuje v postavení žalobcu ) a D. I.
( v prebiehajúcom konaní vystupuje v postavení žalovanej 2/ ). Na základe tohto rozsudku žalobca plnil

poškodenému. V novom konaní už nie je možné uvedené rozhodnutie zmeniť. Jedná sa o prejudiciálny
účinok právoplatnosti skoršieho rozsudku v ďalšom konaní s neidentickým predmetom konania, ktorý
je pre súd záväzný, ak právoplatným rozsudkom už bolo o danej otázke rozhodnuté priamo vo výroku
tohto skoršieho rozsudku. V prebiehajúcom konaní môže súd rozhodnúť už len o výške požadovaného
nároku. Súd podotýka, že žalovaná 1/ aj v tomto konaní ( rovnako ako v konaní tunajšieho súdu sp. zn.
2Cb/54/2012 ) ostala nečinná a nemala námietky k základu ani k výške nároku, ktorý si žalobca voči

nej uplatnil.

8. Vo vzťahu k žalovanému 2/ však súd považuje žalobu za nedôvodnú. Ako skonštatoval aj krajský
súd v zrušujúcom uznesení, žalovaný 2/ nebol sporovou stranou v konaní sp. zn. 2Cb/54/2012 a preto
obranu proti žalobe mohol vzniesť až v prebiehajúcom konaní, čo aj urobil. Ako už bolo uvedené v

poradí prvom rozsudku, čo sa týka zavinenia žalovaného 2/, toto nebolo ustálené v priestupkovom
konaní, z dôvodu, že zodpovednosť za priestupok zanikla. Žalovaný 2/ poprel, že by bol zodpovedný
za škodu na motorovom vozidle EČV: U. XXX Z. a na podporu svojho stanoviska poukázal na závery
znaleckého posudkom V.. Ž., ktorý viedol k zrušeniu rozhodnutia o priestupku, z ktorého bol pôvodne
uznaný vinným. Zo znaleckého posudku V.. Ľ. Ž. č. 65/2011, ktorý predložil žalovaný 2/, súd zistil, že

znalec dospel k záveru, že v momente nárazu malo vozidlo Škoda Octavia ev. č. U. XXX Z. rýchlosť
cca 56 km/hod. a vozidlo Mercedes Benz ev. č. U. XXX Z. rýchlosť cca 15 km/hod. Vozidlo Mercedes
Benz zrýchľovalo z polohy na výjazde z parkoviska z pravej strany z pohľadu vodiča prichádzajúcej
Octavie. Vozidlo Mercedes pred nehodou stálo a dávalo prednosť vozidlu jazdiacemu po hlavnej ceste
pred Octaviou. Vozidlo Octavia sa približovalo k miestu nehody po hlavnej ceste z ľavej strany z pohľadu

vodiča Mercedes. Vozidlo Mercedes sa pohlo z nulovej rýchlosti 2,6 sekundy pred nárazom. V momente,
keď sa Mercedes pohol, sa Octavia nachádzala cca 45 m2 od miesta nárazu. Podľa zanechanej stopy
pred nárazom vodič Octavie začal reagovať cca 1,4 sekundy pred nárazom vtedy, keď Mercedes začal
vchádzať do koridoru pohybu Octavie. V čase začiatku reakcie vodiča Octavie sa Octavia pohybovala
rýchlosťou cca 64 km/hod. Podľa znalca V.. Ľ. Ž. mal najviac možností zabrániť nehode vodič vozidla

Mercedes. Stačilo, aby ostal ešte cca 3 sekundy na mieste a dal prednosť prichádzajúcej Octavii. Nezistil
žiadne okolnosti, ktoré by vodičovi Mercedesu bránili včas rozpoznať Octaviu a dať jej prednosť. Ďalej
uvádza, že z výpočtu vyplynulo, že ak by sa Octavia na začiatku nehodového deja pohybovala najviac
povolenou rýchlosťou a vodič Octavie by nerobil žiadne úkony na zabránenie nehode, tak by došlo
k nehode kontaktom vozidiel, pretože Mercedes by nestihol opustiť koridor pohybu Octavie pred jej

príchodom. Ďalej znalec uviedol, že z výpočtu vyplynulo, že ak by sa Octavia pred nehodou pohybovala
povolenou rýchlosťou a vodič Octavie by robil nenáhle úkony na zabránenie nehode, k nehode by
síce nedošlo, ale Mercedes by opustil koridor pohybu Octavie v čase kratšom ako 0,5 sekundy pred
príchodom Octavie; to znamená, že Mercedes by opustil koridor pohybu Octavie pred Octaviou vo
vzdialenosti kratšej ako bezpečnej. Preto je možné tvrdiť, že aj v tomto prípade by vodič Mercedesu

ohrozil vodiča Octavie. Podľa znalca V.. Ľ. Ž. príčinou nehody z technického hľadiska bola nesprávna
technika jazdy vodiča Mercedesu, ktorý podľa technického výkladu pravidiel nedal prednosť vozidlu
prichádzajúcemu po hlavnej ceste. Naproti tomu z odborného vyjadrenia č. 67/2010 znalca Ing. Martina
Obtuloviča, ktoré predložil žalobca, vyplynulo, že: vodič vozidla Škoda Octavia sa v čase zrážky s
odbočujúcim vozidlom Mercedes-Benz pohyboval rýchlosťou min. 85 km/hod. t.j. vyššou, aká bola v

úseku povolená ( 50 km/hod. ) a ak vodič vozidla Škoda Octavia pred zrážkou brzdil, je možné, že sa z
technického hľadiska pohyboval aj rýchlosťou vyššou. Podľa brzdných stôp je zrejmé, že vodič vozidla
Škoda Octavia sa pohyboval pri ľavom okraji svojho pruhu a nie vpravo, ako uvádza vo svojej výpovedi.
Grafickou analýzou nehodového deja zrážky bolo zistené, že vodič vozidla Mercedes pri vchádzaní z
parkoviska na cestu označenú ako hlavná cesta z technického hľadiska nemohol prichádzajúce vozidlo

Škoda Octavia vidieť, pretože to sa ešte nachádzalo v oblasti zakrytého výhľadu t.j. vo vzdialenosti
min . 92 metrov a vodič vozidla Mercedes ho nemohol vidieť. Podľa znalca z toho je zrejmé, že vodič
vozidla Mercedes Benz nemohol skôr reagovať na prichádzajúce vozidlo Škoda Octavia a tiež vodič
vozidla Mercedes nemohol z technického hľadiska rozpoznať, že vozidlo Škoda Octavia sa pohybujevyššou rýchlosťou, aká je v úseku povolená. Podľa znalca Ing. Martina Obtuloviča nesprávnym prvkom
v technike jazdy vodiča vozidla Škoda Octavia bola jazda rýchlosťou vyššou, aká bola v úseku povolená.
Nesprávnym prvkom v technike jazdy vodiča vozidla Mercedes bolo nedanie pri vchádzaní z parkoviska

na cestu označenú ako hlavná prednosti vozidlu Škoda Octavia, idúcemu po ceste označenej ako
hlavná,avšakakbysavodičvozidlaŠkodaOctaviapocesteoznačenejakohlavnápohybovalpovolenou
rýchlosťou, t.j. 50 km/hod., vodič vozidla Mercedes by ho pri vchádzaní z parkoviska na cestu označenú
ako hlavná svojím správaním neohrozil ani neobmedzil, t.j. nemusel by meniť ani smer a rýchlosť
jazdy. Podľa zrušujúceho uznesenia krajského až porovnaním týchto dvoch dokumentov - znaleckého

posudku Ing. Žofaja a odborného vyjadrenia Ing. Obtuloviča môže súd prvej inštancie ustáliť, kto nesie
zodpovednosť za vznik dopravnej nehody, pričom v rozhodnutí sa musí náležite vysporiadať s tým, z
akého dôvodu vychádzal zo záverov konkrétneho znaleckého posudku a prečo nie zo záverov toho
druhého. Súd konštatuje, že v konaní bol vykonaný dôkaz, ktorý nasvedčuje správnosti tvrdenia žalobcu,
že v dôsledku porušenia pravidiel cestnej premávky žalovaným 2/ došlo k dopravnej nehode a poťažne
vzniku škody na vozidle Mercedes, a zároveň bol vykonaný aj dôkaz, ktorý toto tvrdenie vyvracia a

preukazuje tvrdenie žalovaného 2/, že dopravnú nehodu nezavinil on, ale vodič poškodeného vozidla
Mercedes. Obaja znalci, ktorí vypracovali znalecký posudok a odborné vyjadrenie sa zhodujú v tom,
že obaja vodiči porušili dopravné predpisy - žalovaný 2/ prekročil povolenú rýchlosť v danom úseku a
vodič ( poškodeného ) vozidla Mercedes nedal prednosť v jazde pri vchádzaní z parkoviska na cestu
označenú ako hlavná. Znalec Ing. Žofaj však dospel k záveru, že napriek tomu, že žalovaný 2/ prekročil

povolenú rýchlosť ( treba uviesť, že Ing. Žofaj vypočítal podstatne nižšiu rýchlosť vozidla žalovaného 2/ v
čase zrážky - 56 km/hod., zatiaľ čo podľa znalca Ing. Obtuloviča v čase zrážky sa žalovaný 2/ pohyboval
s vozidlom rýchlosťou 85 km/hod. ), bezprostrednou príčinou vzniku nehody bolo nedanie prednosti v
jazde vodičom vozidla Mercedes, pretože ak by sa Octavia na začiatku nehodového deja pohybovala
najviac povolenou rýchlosťou a vodič Octavie by nerobil žiadne úkony na zabránenie nehode, tak by

došlo k nehode kontaktom vozidiel, pretože Mercedes by nestihol opustiť koridor pohybu Octavie pred jej
príchodom. Inými slovami, podľa znalca Ing. Žofaja napriek porušeniu povolenej rýchlosti žalovaným 2/
dopravnú nehodu zapríčinil vodič vozidla Mercedes, ktorý vozidlu Škoda Octavia nedal prednosť v jazde,
pretože podľa Ing. Žofaja nezistil žiadne okolnosti, ktoré by vodičovi Mercedesu bránili včas rozpoznať
Octaviu a dať jej prednosť. Podstatným rozdielom, ktorý je medzi znaleckým posudkom Ing. Žofaja a

odborným vyjadrením Ing. Obtuloviča je aj výpočet rýchlosti oboch vozidiel v čase zrážky, ako už bolo
uvedené. Súd považuje za logické, že zistenie rýchlosti vozidiel v čase zrážky má vplyv na zistenie, ktorý
zvodičovnesprávnoutechnikoujazdyspôsobildopravnúnehodu,pretožeprávetvrdenieIng.Obtuloviča
o tom, že žalovaný 2/ výrazne prekročil povolenú rýchlosť v danom úseku, je podstatným vo vzťahu
k jeho zisteniu, ktorý z vodičov zapríčinil dopravnú nehodu. Súd poukazuje na čl. 15 ods. 2 Civilného

sporového poriadku, podľa ktorého žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. To znamená, že
nemožno bez ďalšieho skonštatovať, že dôkaz ohľadne tvrdenia žalobcu o zavinení dopravnej nehody,
ktorý predložil žalobca, má vyššiu/nižšiu dôkaznú silu, ako dôkaz o opaku, ktorý predložila protistrana,
v tomto prípade žalovaný 2/. Znalecký posudok aj odborné vyjadrenie, ktoré boli vykonané k otázke
zavinenia dopravnej nehody, sú dôkazmi, ktoré sú vykonané v prípade, ak na riešenie určitej otázky

sú potrebné odborné znalosti. Je logické, že na posúdenie správnosti záverov znaleckého posudku
alebo odborného vyjadrenia sú ( opäť ) potrebné odborné znalosti. Súd podotýka, že v obdobných
prípadoch, keď strany v konaní predložia znalecké posudky, ktorých závery sú rozdielne až protichodné,
sa obvykle vykoná dôkaz znaleckým posudkom znaleckého ústavu alebo znaleckej organizácie - takýto
dôkaz však žiadna zo strán ani nenavrhla. Súd bez ďalších dôkazov - ktoré strany neprodukovali ani

nenavrhli, pretože toto konanie je ovládané prejednacou zásadou, to znamená, že súd v ňom vykoná
len dôkazy, ktoré navrhla niektorá sporová strana - nie je schopný ( ani oprávnený- keďže nie je znalcom
alebo inou odbornou autoritou v oblasti dopravy ), posúdiť správnosť zistení oboch znalcov, ktoré sú
založené na čisto odborných postupoch a metódach - výpočtoch, ale aj napr. simulácii zrážky vozidiel
pomocou počítačového programu, ktorí znalci z odboru dopravy používajú. Zistenie, ktorý z účastníkov

dopravnej nehody použil nesprávnu techniku jazdy je - aj vzhľadom na odbornú stránku čiastkových
otázok, ktoré sú potrebné na ustálenie tohto zistenia, ako rýchlosť jazdy oboch účastníkov dopravnej
nehody v čase zrážky, výhľadové možnosti a pod. - je otázkou odbornou, pričom súd rieši právne, nie
odborné otázky. Práve na riešenie odborných otázok sú vykonávané dôkazy typu znaleckého posudku
alebo odborného vyjadrenia. Súd podotýka, že ani samotné strany nemali žiadne konkrétne výhrady

voči správnosti znaleckého posudku alebo odborného vyjadrenia, ktoré predložila protistrana, v tom
zmysle, že by napr. poukázali na nesprávnosť určitého výpočtu, odborného postupu alebo použitej
metodiky. Zotrvávali na svojich tvrdeniach a dôkazoch ohľadne zavinenia dopravnej nehody bez toho,
aby vyargumentovali, prečo znalecký posudok/odborné vyjadrenie druhej strany nie je pravdivé, správnealebo odborné. To, že strany predložili v konaní ako dôkaz znalecký posudok/odborné vyjadrenie, ktoré
obsahuje odborné zistenia, ktoré im môžu privodiť priaznivé rozhodnutie vo veci, je síce pochopiteľné,
no automaticky to nevyvracia správnosť dôkazu, predloženého protistranou. Táto situácia má však

procesné dôsledky pre žalobcu. Žalobca je tou stranou, ktorá znáša dôkaznú povinnosť ohľadne svojho
tvrdenia, že žalovaný nesprávnou technikou svojej jazdy a porušením dopravných predpisov zapríčinil
dopravnú nehodu, pretože podstatou žaloby je tvrdenie, že žalovaný 2/ v dôsledku porušenia povinnosti
- porušenia dopravných predpisov spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej bolo poškodené vozidlo , za
ktorú škodu plnil poškodenému z garančného poistného fondu a v tomto konaní si voči žalovanému 2/

uplatňuje náhradu poistného plnenia. Žalobca síce aj predložil dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia
- odborné vyjadrenie Ing. Obtuloviča, no žalovaný 2/ predložil dôkaz, ktorý vyvracia závery odborného
vyjadrenia Ing. Obtuloviča - znalecký posudok Ing. Žofaja. Bolo na žalobcovi, aby uniesol dôkazné
bremeno ohľadne toho, že dôkaz, ktorý predložil žalovaný 2/ a ktorý vyvracia zistenia znalca Ing.
Obtuloviča, je nesprávny alebo nepravdivý. Žalobca toto dôkazné bremeno neuniesol, pretože okrem
odborného vyjadrenia Ing. Obtuloviča k tvrdeniu o zavinení dopravnej nehody žalovaným 2/ nenavrhol

vykonať žiadny iný dôkaz, dokonca ani neposkytol žiadne tvrdenia, ktorými by vyargumentoval alebo čo
len spochybnil správnosť znaleckého posudku Ing. Žofaja, ktorý predložil žalovaný 2/. Súd preto dospel k
záveru, že tvrdenie žalobcu o zavinení dopravnej nehody žalovaným 2/ a poťažne o jeho zodpovednosti
za škodu na poškodenom motorovom vozidle zn. Mercedes nemožno považovať za preukázané a preto
žalobu voči žalovanému 2/ zamietol.

9.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§255ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku.Žalobcamalúspech
v konaní o žalobe voči žalovanej 1/, preto mu súd voči nej priznal náhradu trov konania. Vo vzťahu k
žalovanému 2/ bol neúspešný, preto súd priznal právo na náhradu trov konania žalovanému 2/.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Námestovo (§ 362 ods. 1C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na
príslušnom odvolacom súde Krajskom súde v Žiline..

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.