Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. október 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoCsp/28/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4617206215
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4617206215.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu
JUDr.MárieMalíkovejaJUDr.SoneVackovejvsporežalobkyne:Československáobchodnábanka,a.s.,
so sídlom Žižkova 11, Bratislava, IČO: 36 854 140, proti žalovanému: W. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom
F. XXX/XX, A., zastúpenému: Občianske združenie OPOS, so sídlom A. Hlinku 1084/24A, Trenčianska
Teplá, IČO: 51 147 688, o zaplatenie 1 019,61 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti

uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 24. marca 2022 pod č.k. 11CSp/249/2017-342 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej III. výrokovej časti p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol:

I . Konanie zastavuje.
II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie voči žalobcovi v plnom
rozsahu.
III. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

1.2.V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že pôvodná žalobkyňa, OTP Banka Slovensko, a.s., sa žalobou zo

dňa 30.10.2017 domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 1019,61 eura s príslušenstvom. Rozsudkom
pod č. k. 11Csp/249/2017-255 zo dňa 10.12.2020 súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak,
že priznal žalovanému náhradu trov konania v plnej výške.
Krajský súd v Nitre, na odvolanie žalobcu, uznesením č. k. 25CoCsp/14/2021-295 zo dňa 18.08.2021,
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení
uznesenia uviedol, že v novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov odvolacieho

konania. Písomným podaním zo dňa 14.02.2022, doručeným súdu dňa 17.02.2022, vzala žalobkyňa
žalobu voči žalovanému späť v celom rozsahu bez uvedenia dôvodu. Podaním zo dňa 28.02.2022
žalovaný uviedol, že so späťvzatím žaloby súhlasí, uplatnil si náhradu trov konania, pretože žalobca
zavinil zastavenie konania. Súdu je z jeho úradnej činnosti, ako aj verejne prístupných údajov v
obchodnom registri známe, že pôvodná žalobkyňa zanikla dňa 01.10.2021 na základe dobrovoľného
výmazu z dôvodu zrušenia spoločnosti zlúčením, jej univerzálnym právnym nástupcom je od 01.10.2021

žalobkyňa.

1.2. Na zistený skutkový stav aplikoval § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, v
znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), § 145 ods.1 CSP, § 146 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP,
§ 256 ods.1 CSP, § 262 ods. 1 ,2 CSP, § 396 ods. 1, 3 CSP .Vo výroku II. zdôvodnil rozhodnutie späťvzatím žaloby bez uvedenia dôvodu, čím žalobkyňa zavinila
zastavenie konania z procesného hľadiska. Preto podľa § 256 ods. 1 CSP žalovanému priznal nárok
na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu.

V bode III. výrokovej časti uznesenia rozhodnutie zdôvodnil trovy odvolacieho ustanoveniami § 396 ods.
3 a § 255 ods. 1 CSP, a úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

2. Žalovaný podal odvolanie proti III. výroku uznesenia. Citoval celý priebeh konania a nestotožnil sa s
rozhodnutím súdu, pretože žalobkyňa zobrala žalobu späť v celom rozsahu. Tým spôsobila zastavenie
konania a nevidel dôvod na platenie trov odvolacieho konania. Uznesenie žiadal zrušiť.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala uznesenie v napadnutej časti potvrdiť, pretože

bola v odvolacom konaní úspešná.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak,

ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP) vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie
ako vecne správne potvrdil.

Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

5. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky

je aj to, že strana sporu, ktorá v konaní, spravidla v spore, uspela, má zásadne právo na to, aby sa jej
nahradili všetky trovy, ktoré zaplatila vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Ak sa
chce súd odchýliť od tohto pravidla, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku aj náležite odôvodniť,
inak porušuje základné právo na súdnu ochranu dotknutého účastníka.

Náhrada trov konania plní vo vzťahu k sporovým stranám tri základné funkcie. Predovšetkým ide o
funkciu kompenzačnú, ktorá vyplýva už zo skutočnosti, že trovy konania sa strane nahrádzajú. To je
prejavom tradičného princípu, podľa ktorého tomu, kto je v práve, nemôže byť vedenie sporu na škodu.
Súčasne možno pri náhrade trov konania vnímať aj prvky preventívnej funkcie, keďže nevyhnutnosť
vzniku trov každého sporového konania do určitej miery preventívne pôsobí proti svojvoľnému a

šikanóznemu uplatňovaniu alebo bráneniu domnelých subjektívnych práv na súde. Trovy konania a ich
náhrada plnia aj akúsi sankčnú funkciu, a to najmä pri aplikácii princípu procesnej zodpovednosti za
zavinenie (§ 256 CSP) a čiastočne aj v súvislosti s celkovou náhradou trov konania protistrany.

Každá strana znáša trovy spojené s jej účasťou v spore, kým nie je spor skončený (§ 252 CSP). Ak

bude § 252 CSP rozhodnutím súdu vyslovené, ktorá strana je v práve, nadobudne táto strana nárok
na náhradu trov konania, ktoré na dosiahnutie tohto rozhodnutia vynaložila. Právnym dôvodom tohto
nároku je to, že strany, ktoré viedli spor, konajú na vlastné nebezpečenstvo a nesú tak zodpovednosť
za výsledok sporu. Nemožno pritom nezohľadniť aj okolnosť, že zásada za ručenie za výsledok sporu
má aj nepochybný význam výchovný, a to , že zdržiava strany od ľahkomyseľného vedenia sporu.

Náhrada trov konania je nerozlučne spojená so sporovým konaním a vyplýva z jeho povahy, keď strany
sporu stoja proti sebe a je namieste, aby strana, ktorá v spore so svojím nárokom zvíťazila, dostala
ňou vynaložené trovy nahradené od protistrany. Úspech vo veci, ktorá je predmetom sporu, je tedaokolnosťou, ktorá určuje nárok na náhradu trov. Porazenej strane takto potom vzniká povinnosť nahradiť
trovy konania víťaznej strane. Ak nie sú tieto okolnosti splnené, strana nemá na náhradu trov konania
nárok a vynaložené trovy znáša trvale zo svojho.

6. Odvolací súd poukazuje, že vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu
vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zmyslom využitia zásady
zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená
rozhodnutím súdu tomu, kto ich zavinil. Povedané inými slovami, zásada procesnej zodpovednosti za

zavinenie znamená, že tá zo strán sporu, ktorá zavinila, že trovy vznikli, je povinná ich nahradiť. V tejto
súvislosti je potrebné zdôrazniť, že zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa posudzuje výlučne
z procesného hľadiska. Ide o zásadu, ktorá je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi
skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania.

7. Žalovaný nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie majúc za to, že žalobkyňa späťvzatím žaloby

zavinila zastavenie celého konania. Odvolací súd sa jeho názorom nestotožnil. Rozhodnutie súdu prvej
inštanciejevtejtočastisprávne,pretohopotvrdil.PoukazujenarozhodnutieÚstavnéhosúduSlovenskej
republiky I.ÚS 453/2019 z 19. novembra 2019, v ktorom ústavný súd uviedol:
„ Základné ustanovenie o nároku na náhradu trov konania vyjadrené v § 255 Civilného sporového
poriadku (zásada úspechu v konaní) nevylučuje rôzny pomer úspechu v jednotlivých fázach konania -

prvoinštančného, odvolacieho i dovolacieho, ktorý by vyústil do rozhodnutia o nároku na náhradu trov
jednotlivých konaní (§ 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku) tromi samostatnými výrokmi. Takéto
rozhodnutie potom tvorí základ pre rozhodnutie súdu prvej inštancie postupom uvedeným v § 262 ods.
2 Civilného sporového poriadku. Možno preto uzavrieť, že dovolacie konanie predstavuje v tomto smere
samostatnú, od ostatného konania nezávislú časť konania, čo zakladá súdu možnosť nezávisle od

celkového výsledku sporu rozhodnúť len o trovách dovolacieho konania, s prihliadnutím na úspech
sporovej strany v dovolacom konaní, bez ohľadu na definitívny výsledok sporu (takýto stav by mal
následne nájsť vyjadrenie vo výroku rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, pozn.).“

8. V danom prípade proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa. Odvolací súd

napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná. Preto jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania ako to správne vyhodnotil súd prvej inštancie. Názor žalovaného, že žalobkyňa späťvzatím
žaloby nesie zavinenie zastavenia konania a tým aj za trovy odvolacieho konania nie je správny.
Odvolací súd preto uznesenie v napadnutej III: výrokovej časti ako vecne správne potvrdil.

9. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, preto odvolací súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej
náhradu trov odvolacieho konania v súlade s ustanovením § 396 ods.1 v spojení s § 262, § 255 ods.
1 CSP.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).