Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. november 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/19/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112209662
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1112209662.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu
JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcov: X/ M.. A. G., D.. XX.XX.XXXX,
N. C. XX, N., R.C. M.. A. G., V.. U. X, N., X/ M.. A. G., D.. XX.XX.XXXX, N. U. X, N., X/ L.. O. G., D..
XX.XX.XXXX, N. R. XX, N., R. M.. A. G., U. X, N., proti Ž.V.: O.. O. Y., N. C. XX/A, N., zastúpenej Mgr.
Toni Khuri, advokát, Dlhé Diely II/13, Bratislava, o zrušenie vecného bremena, na odvolanie žalobcov

proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 09.03.2017 č. k. 18C/76/2012 - 321, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c
i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa právna predchodkyňa
žalobcov 1/ až 3/ domáhala zrušenia vecného bremena spočívajúceho v bezplatnom

práve užívania nehnuteľností patriacich do jej výlučného vlastníctva, a to časti pozemku parc. č. XXXX/
XX - schody a schodík k vchodovým dverám do domu a časť domu na parc. č. XXXX/X - chodba do
domu žalovanou. Uviedol, že zmenu subjektov na strane žalobcu pripustil uznesením zo dňa 25.11.2013
z dôvodu prechodu vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam na žalobcov 1/ až 3/ darovacou
zmluvou zo dňa 16.04.2013. Rozhodol tak s poukazom na ustanovenie § 215 ods. 1, 2
C.s.p., § 126, § 151n ods. 1, 2, 3, § 151o ods. 1, 2, 3, § 151p ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka

s odôvodnením, že žalujúca strana sa žalobou domáhala zrušenia vecného bremena zriadeného na
základe Dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti reálnou deľbou
a zriadení vecného bremena zo dňa 07.08.2002, a to z dôvodu ochrany vlastníckeho práva v zmysle
Ústavy Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4, ako i § 123 až 127 Občianskeho zákonníka. Dospel k
záveru, že v danom prípade bol zásah do vlastníckeho práva žalujúcej strany k veci
spôsobený alebo realizovaný na základe platného právneho úkonu - Dohody o zrušení a vyporiadaní

podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti reálnou deľbou a zriadení vecného bremena zo dňa
07.08.2002, ktorá umožňovala za podmienok stanovených v dohode žalovanej užívať vec patriacu
žalujúcej strane. Účastníci dohody sa dohodli na zriadení vecných bremien za účelom možností vstupu
do domu, užívania plynovej prípojky a regulátora plynu, vodovodnej prípojky a vodovodnej šachty a
kanalizácie tak, že vlastník parc. č. XXXX/X V. A.. Č.. XXXX/XX (M.. B. G.) zriaďuje vecné bremeno v
prospech vlastníka parc. č. XXXX/X, XXXX/X V. XXXX/X (R. A.), vlastník parc. Č.. XXXX/X, XXXX/X V.

XXXX/X má bezplatné právo užívať časť pozemku na parc. č. XXXX/XX; schody a schodík k vchodovým
dverám do domu a časť domu na parc. č. XXXX/X; chodbu vedúcu do domu vlastníka, parc. č.
XXXX/X, XXXX/X V. XXXX/X. S poukazom na ďalší obsah dohody, podľa ktorého obsah dohody
je právne záväzný pre všetkých právnych nástupcov spoluvlastníkov, takže spolu s prevodom vlastníctva
rozdelenej nehnuteľnosti - budúcich samostatných domov, prechádzajú na nového vlastníka aj práva a
povinnosti vyplývajúce z tejto dohody; konštatoval, že žalovaná na základe kúpnej zmluvy vstúpila do

právneho postavenia vlastníka, v prospech ktorého bolo zriadené vecné bremeno, a preto výkon práva,
ktoré je obsahom vecného bremena a neprekračuje jeho rozsah, nemožno kvalifikovať akoneoprávnený zásah do vlastníckeho práva. Ďalej uviedol, že o zrušení vecného bremena súd rozhoduje
v prípade, ak nastane skutkový stav podľa § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka za primeranú náhradu.
Zo zákona teda vyplýva, že za zrušenie vecného bremena kvôli zmene pomerov je potrebné poskytnúť

oprávnenému primeranú náhradu. Otázka primeranej náhrady musí byť riešená v rámci žaloby, je to
obligatórna skutočnosť, ktorá musí byť v rozhodnutí o zrušení alebo v obmedzení vecného
bremena zohľadnená. Rozhodovanie o primeranej náhrade nie je časťou nároku, o ktorej je možné
rozhodnúť čiastočným rozsudkom, ale je súčasťou nároku, o ktorom súd rozhoduje spolu
o zrušení alebo obmedzení vecného bremena. Z uvedeného vyplýva, že vo formulácii žalobného petitu

musia byť nároky, o ktorých má súd rozhodovať, vymedzené určito a zrozumiteľne. Vzhľadom na to,
že civilné sporové konanie je ovládané zásadou dispozičnou, súd je viazaný žalobou a nemôže priznať
viac, ako je žiadané v žalobe alebo uložiť povinnosť, ktorá žalobcom nebola navrhovaná. Taktiež súd
nemôže z dôvodu zachovania procesnej rovnosti sporových strán vykonať vecnú formuláciu žalobného
návrhu na žalobný petit, nakoľko by bola dotknutá rovnosť oboch strán a nestrannosť súdu. Vzhľadom
na to, že žalobný petit neobsahoval všetky skutočnosti, ktoré zákon spája s rozhodnutím

podľa § 151b Občianskeho zákonníka, žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255
a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobcovia 1/ až 3/, ktorí
žiadali napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť, alternatívne ho zrušiť a
vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnili proti žalovanej náhradu trov

prvoinštančného, aj odvolacieho konania. Poukázali na obsah dohody, ktorou bolo zriadené vecné
bremeno, najmä na jej článok III., v ktorom sa účastníci dohody, alebo ich právni nástupcovia, zaviazali
po rekonštrukcii jednotlivých častí - budúcich samostatných domov - zrušiť vecné bremená, ktoré sa
stanú neaktuálne; ako aj na skutočnosť, že predmetné vecné bremeno bolo zriadené bezodplatne.
Uviedli, že vecné bremeno sa neužíva v prospech nehnuteľnosti žalovanej najmenej 10 rokov, žalovaná

má vstup do nehnuteľnosti žalovanej cez susednú nehnuteľnosť evidovanú na liste vlastníctva č.
XXXX v G..Ú.. Z. O., s ktorou jej nehnuteľnosť tvorí administratívny celok, administratívnu
budovu, ktorú si prenajíma už niekoľko rokov spoločnosť ui 42 spol. s. r. o. a z ktorej nehnuteľnosti má
aj prístup do podkrovia svojej nehnuteľnosti a do záhrady, ktorá sa nachádza za jej nehnuteľnosťou.
Nehnuteľnosť žalovanej nemá ani vlastnú plynovú, vodovodnú a elektrickú prípojku, pretože všetky

energie do jej nehnuteľnosti sú dodávané z predmetnej susednej nehnuteľnosti. Namietali,
že žalovanej nič nebráni, aby si vybudovala vlastný vchod do nehnuteľnosti z ulice C. S. N.. Ďalej
uviedli, že už boli vykonané minimálne dve rekonštrukcie nehnuteľnosti žalovanej, čo bolo v konaní
preukázané, žalovaná aj napriek výzvam žalobcu a v rozpore s predmetnou dohodu nerešpektuje výzvy
žalobcu na zrušenie vecného bremena. Poukázali na to, že predmetnou dohodou nebolo účastníkmi

dohodnuté právo vstupu a právo prechodu do nehnuteľnosti žalovanej, ale len výhradne a zámerne
právo užívania časti priestorov nehnuteľnosti žalobcu. Vecné bremeno bolo dohodnuté len v prospech
vlastníka nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX S. G..Ú.. Z. O., a nie v prospech iných
osôb, avšak žalovaná, resp. jej právny predchodca, v minulosti bez súhlasu a bez vedomia žalobcu
umožňovali prístup tretích osôb do priestorov žalobcu, a to neoprávnene. Ďalej uviedli, že priestor

zaťažený vecným bremenom potrebujú pre svoju matku, resp. starú matku, ktorá je bezmajetná a trpí
následkami dvoch závažných ochorení a potrebuje preto nepretržitú starostlivosť. Žalovaná sa nestará
o priestory, ktoré sú predmetom vecného bremena, všetky náklady na predmetné priestory znášajú
žalobcovia, avšak nemôžu tieto priestory riadne a nerušene užívať. Nezrušením vecného bremena zo
strany žalovanej dochádza podľa ich názoru k bezdôvodnému obmedzovaniu

vlastníckych práv žalobcov v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a Občianskym zákonníkom. V
danom prípade vznikol hrubý nepomer medzi vecným bremenom žalobcu ako povinného z vecného
bremena a výhodou žalovanej ako oprávneného z vecného bremena. Nestotožnili sa s názorom súdu
prvej inštancie, že vecné bremeno môže byť zrušené len za primeranú náhradu, a to vzhľadom na
to, že v danom prípade bolo vecné bremeno zriadené bezodplatne a v zmysle dohody mala žalovaná

zrušiť vecné bremeno bezodplatne pri akejkoľvek rekonštrukcii jej nehnuteľnosti; a taktiež aj vzhľadom
na znenie a logický výklad znenia ustanovenia § 151p ods. 3, ktoré podľa ich názoru poskytuje súdu
dispozíciupodľaokolnostípreukázanéhoskutkovéhostavu,čipovažujezanutnézaviazaťjednusporovú
stranu k zaplateniu primeranej náhrady za zrušenie vecného bremena alebo nie, keď zákon neprikazuje
súdu, že musí rozhodnúť o primeranej náhrade. Pokiaľ súd dospel k záveru, že nemôže rozhodnúť

vo veci podľa petitu žaloby, mohol ex offo vyčísliť primeranú náhradu za zrušenie vecného bremena
a zaviazať žalobcov na jej zaplatenie. Ustanovenie § 216 ods. 2 C.s.p., na ktoré poukázal aj súd
prvej inštancie, upravujúce možnosť súdu prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany
domáhajú, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, sa týkaaj usporiadania vzťahov pri vyporiadaní práv z vecného bremena podľa § 151p ods. 3
Občianskeho zákonníka.
3. Žalovaná sa v odvolacom konaní nevyjadrila.

4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a
v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je
dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

5. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciouprávanazistenýskutkovýstav;dochádzaknejvtedy,aksúdnepoužilsprávnyprávnypredpis,
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery,
6. V preskúmavanej veci sa žalobcovia domáhajú proti žalovanej zrušenia vecného bremena

zaťažujúceho nehnuteľnosť v ich vlastníctve, špecifikovanú v petite žaloby, ktoré bolo zriadené právnymi
predchodcami strán Dohodou o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti
reálnou deľbou a zriadením vecného bremena zo dňa 07.08.2002. Zrušenia predmetného vecného
bremena rozhodnutím súdu sa žalobcovia domáhajú z dôvodu, že v dohode o jeho zriadení sa účastníci
okrem iného zaviazali, že po rekonštrukcii jednotlivých častí - budúcich samostatných domov - účastníci

dohody alebo ich právni nástupcovia zrušia vecné bremená, ktoré sa stanú neaktuálne, pričom v danom
prípade už bola realizovaná rekonštrukcia dotknutých nehnuteľností, žalovaná predmetný priestor
rodinného domu žalobcov dlhodobo neužíva a nepotrebuje disponovať vecným bremenom spočívajúcim
v práve užívania časti rodinného domu a pozemku vo výlučnom vlastníctve žalobcov, pretože nemá
žiadne technické ani právne obmedzenia na to, aby si zriadila vchod do domu zo svojho pozemku.

Tvrdia, že konaním žalovanej tak dochádza k bezdôvodnému a neprimeranému zásahu
a obmedzovaniu ich výlučného vlastníckeho práva, nakoľko potrebujú sporný priestor využívať pre
potreby svojej príbuznej, a teda vzhľadom na uvedené skutočnosti vzniká hrubý nepomer medzi vecným
bremenom, z ktorého vyplýva ich povinnosť strpieť právo užívania časti ich rodinného domu a výhodou
žalovanej, ktorá má inú prístupovú cestu do svojho domu, a to za stavu, keď žalovaná nemá záujem na

zrušení predmetného vecného bremena.
7. V prípade, ak medzi účastníkmi právneho vzťahu vecného bremena nedôjde k uzavretiu
dohody o zrušení vecného bremena, umožňuje ustanovenie § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka súdu
rozhodnúť o zrušení vecného bremena, resp. o jeho obmedzení, ak v dôsledku zmeny pomerov vznikne
hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, a to za primeranú náhradu. Správne

súd prvej inštancie vychádzal z toho, že zo zákona vyplýva, že za zrušenie vecného bremena z dôvodu
zmeny pomerov je potrebné poskytnúť oprávnenému primeranú náhradu, pričom otázka primeranej
náhrady musí byť riešená v rámci žaloby o zrušenie vecného bremena súdom. Súd o primeranej
náhraderozhodujespolusrozhodnutímozrušeníaleboobmedzenívecnéhobremena.Nedôvodnepreto
žalobcovia v odvolaní namietajú, že ustanovenie § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka neprikazuje

súdu, že musí rozhodnúť o primeranej náhrade, ale umožňuje súdu dispozíciu podľa okolností, či
považuje za nutné priznať druhej strane sporu náhradu za zrušenie vecného bremena. Z citovaného
ustanovenia totiž vyplýva, že vecné bremeno môže zrušiť aj súd, avšak len vtedy, ak zmenou pomeru
vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, pričom ak z tohto
dôvodu rozhodne o zrušení vecného bremena, zruší ho zásadne iba za primeranú náhradu.

8. Vzhľadom na to, že citované ustanovenie § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka umožňuje
zrušenie vecného bremena súdom len v prípade existencie zákonom stanoveného dôvodu a za
primeranú náhradu, vyplýva z tohto ustanovenia určitý konkrétny spôsob usporiadania právneho vzťahu
vyplývajúceho z vecného bremena medzi jeho účastníkmi a v takom prípade súd v zmysle
§ 216 ods. 2 C.s.p. nie je viazaný žalobným návrhom žalobcu, ale môže ho prekročiť a prisúdiť viac,

než čoho sa strany domáhajú. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia poukázal
na ustanovenie § 216 ods. 2 C.s.p., avšak toto ustanovenie v prejednávanej veci neaplikoval, keď pri
rozhodovaní vychádzal z názoru, že je viazaný žalobou a nemôže priznať viac, ako je žiadané v žalobe,
alebo uložiť povinnosť, ktorá žalobcom nebola navrhovaná. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
preto vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd prvej inštancie neaplikoval

v danom prípade ustanovenie § 216 ods. 2 C.s.p., resp. neaplikoval ho dôsledne.
9. Odvolací súd ďalej z obsahu spisu, najmä zo zápisníc o pojednávaniach zo dňa 11.04.2013,
24.09.2013, 07.02.2014, 14.11.2014, 20.06.2016, 12.09.2016 a 09.03.2017 zistil, že súd prvej inštancie
stranám v zmysle § 100 ods. 1 O.s.p., resp. § 171 ods. 1 C.s.p. neuviedol predbežne právneposúdenie veci, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal, v dôsledku čoho aj s prihliadnutím na rozsah
vykonaného dokazovania nielen výsluchom strán, ale aj výsluchom svedkov a ohliadkou predmetných
nehnuteľností, možno považovať za prekvapivé rozhodnutie, ktorým žalobu zamietol z dôvodu, že petit

žaloby neobsahoval všetky skutočnosti, ktoré zákon spája s rozhodnutím podľa § 151p Občianskeho
zákonníka.
10. Vzhľadom na uvedené vychádza rozhodnutie súdu prvej inštancie z nesprávneho právneho
posúdenia veci, v dôsledku ktorého súd nevykonal ďalšie dôkazy, resp. vykonané dôkazy nevyhodnotil,
pričom prvoinštančný súd zároveň nesprávnym procesným postupom spočívajúcim v neuvedení

predbežného právneho posúdenia veci znemožnil žalobcom uskutočňovať ďalšie patriace procesné
práva (napr. požiadať o pripustenie zmeny žaloby), a to v takej miere, že došlo k
porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Tento nedostatok pritom nemožno napraviť v odvolacom
konaní, nakoľko rozhodnutie vo veci samej odvolacím súdom by za tohto stavu v celom rozsahu
nahrádzalo prvoinštančné rozhodnutie, čím by bolo stranám odoprené právo namietať správnosť
všetkých skutkových a právnych záverov na inštančne vyššom súde, a tým aj možnosť preskúmania

správnosti nových skutkových a právnych záverov odvolacieho súdu, ku ktorým by dospel.
Posúdenie podstaty veci po právnej, no predovšetkým po skutkovej stránke v rámci dvojinštančného
súdneho konania je v tomto prípade vzhľadom na okolnosti veci súčasťou práva na súdnu ochranu
a spravodlivý proces, a dôsledné rešpektovanie práva na spravodlivý proces oboch strán sporu možno
v preskúmavanej veci dosiahnuť iba kasačným rozhodnutím.

11. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389
ods. 1 písm. b/ a c/ C.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 C.s.p., v ktorom
súd prvej inštancie vyhodnotí vykonané dôkazy, v prípade potreby v závislosti od dôkaznej
iniciatívy sporových strán doplní dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie, či v danom prípade
vznikol hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného a prípadne

i na zistenie výšky primeranej náhrady za zrušenie vecného bremena.
12. O náhrade trov rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci podľa § 396 ods. 3 C.s.p.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už

prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§

421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo

pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom

fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa,aleboakjedovolateľvsporoch sochranouslabšejstranypodľadruhejhlavytretejčastitohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovouorganizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekoná,mávysokoškolsképrávnické

vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).