Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. jún 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12CoP/27/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4420200871
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4420200871.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci navrhovateľky K. N., nar. XX.XX.XXXX,
bytom R. XX, XXX XX R. U., zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária Timoranská & Štofková,
s.r.o., so sídlom Pribinova 9, 940 02 Nové Zámky, proti manželovi S. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom R.
XX, XXX XX R. U., zastúpenému Mgr. Janou Bartošovou, advokátkou so sídlom Kukučínova 23, 942

01 Šurany, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k
maloletému T. N., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny R. U., F.. J. X, XXX XX R. U., o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Nové
Zámky č. k. 7P/31/2020-516 zo dňa 04.03.2022 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch II., III., IV., V., VI., VII., VIII.,
IX., X., týkajúcich sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, a vo výroku

XI. týkajúcom sa trov konania z r u š u j e a vec v tejto časti vracia súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo účastníkov, ktoré bolo uzavreté dňa
XX.XX.XXXX a ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu R. U. vo zväzku XX, ročník
XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX. Zároveň zveril maloletého T. N., ktorý pochádza

z ich manželstva, na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú
dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd zaviazal otca prispievať na výživu dieťaťa po 300 eur
mesačne vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky od právoplatnosti rozsudku. Styk
otca s dieťaťom upravil tak, že otec je oprávnený sa s ním stýkať: - každý nepárny týždeň v kalendárnom
roku v stredu od 15:30 hod., kedy si ho prevezme zo školského zariadenia, do 07:30 hod. piatku toho
istého týždňa s miestom odovzdania do školského zariadenia, - za tých istých podmienok otec každý

párny týždeň od štvrtka od 15:30 hod. do nasledujúceho pondelka do 07:30 hod., - počas vianočných
prázdnin v párnom roku od 23.12. od 17:00 hod. do 24.12. do 17:00 hod., v nepárnom roku od 24.12.
od 17:00 hod. do 25.12. do 10:00 hod., každoročne 26.12. od 10:00 hod. do 17:00 hod., pričom dieťa
si prevezme a odovzdá v určenom čase v mieste bydliska matky, - počas zimných prázdnin v párnom
roku od 01.01. od 10:00 hod. do 06.01. do 17:00 hod., pričom dieťa si prevezme a odovzdá v určenom
čase v mieste bydliska matky, - bežný styk sa bude realizovať každoročne od 27.12. do 31.12., okrem

úpravy styku počas vianočných sviatkov a zimných prázdnin, - počas jarných prázdnin v nepárnom roku
od pondelka od 10:00 hod. do piatka do 17:00 hod., pričom dieťa si prevezme a odovzdá v určenom čase
v mieste bydliska matky, - počas letných prázdnin každý rok od 01.07. od 10:00 hod. do 10.07. do 17:00
hod. a od 24.07. od 10:00 hod. do 31.07. do 17:00 hod., pričom dieťa si prevezme a odovzdá v určenom
čase v mieste bydliska matky. Súd zároveň rozhodol, že v rámci mesiaca júl sa bežný styk nebude
realizovať. Matke uložil povinnosť dieťa na styk s otcom riadne pripraviť, odovzdať mu ho v určenom

čase, a otcovi uložil povinnosť dieťa matke včas vrátiť. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Toto rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil s odkazom naustanovenie § 23 ods. 1, 2, § 24 ods. 1, 3 a § 62 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), článku 9 ods. 3 Dohovoru o právach
dieťaťa a § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).

2. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že navrhovateľka podala návrh na rozvod manželstva a
úpravu práv a povinností rodičov voči maloletému dieťaťu, ktoré žiadala zveriť do svojej starostlivosti,
otca zaviazať na platenie výživného po 300 eur mesačne a styk neupraviť. Uviedla, že dieťa mali
ešte pred uzavretím manželstva, že manželstvo bolo prvé roky harmonické, a to aj napriek veľkému

vekovému rozdielu, ktorý je medzi nimi. Postupne sa však začali prejavovať nedorozumenia v rôznych
oblastiach manželského života, prehĺbili sa názorové rozdiely na život, spolužitie a aj na výchovu
dieťaťa, čo spôsobilo, že sa vzájomne citovo odcudzili a prestali spolu komunikovať. V dôsledku toho sa
odsťahovala zo spoločnej domácnosti koncom júna 2020. V priebehu konania sa jej dňa XX.XX.XXXX
narodila maloletá U. N., s ktorou je na rodičovskej dovolenke. Manžel na pojednávaní s rozvodom
súhlasil a uviedol, že manželstvo bolo harmonické a usporiadané, až kým manželka nenadviazala

mimomanželskú známosť a následne sa od neho odsťahovala. Súhlasil, aby dieťa bolo zverené do jej
osobnej starostlivosti a on by bol zaviazaný na platenie výživného 150 eur mesačne s prihliadnutím na
dobu, ktorú syn trávi u neho. Na ďalšom pojednávaní však navrhol dieťa zveriť do striedavej osobnej
starostlivosti a určiť výživné 150 eur mesačne. Kolízny opatrovník pre prípad rozvodu navrhol dieťa
zveriť do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazať na platenie výživného v sume 250 eur mesačne a

styk upraviť podľa dohody rodičov.

3. Po vykonaní dokazovania súd prvej inštancie konštatoval, že manželstvo účastníkov bolo uzavreté
dňa XX.XX.XXXX a z neho pochádza maloletý T. N., nar. XX.XX.XXXX. Posledné spoločné bydlisko
manželia mali na adrese R. U., R. XXXX/XX, a u oboch ide o prvé manželstvo. Rozsudkom Okresného

súdu Nové Zámky č.k. 11Pc/25/2021-54 zo dňa 18.01.2022 bolo určené, že manžel matky S. N., nar.
XX.XX.XXXX, nie je otcom maloletej U. N., nar. XX.XX.XXXX z matky X.. K. N., nar. XX.XX.XXXX. Súd
manželstvo rozviedol za súhlasného prejavu oboch manželov.

4. Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletému dieťaťu na čas po rozvode

manželstva, súd dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky s odôvodnením, že sa o dieťa riadne stará aj
od doby oddeleného žitia manželov a v jej výchove neboli zistené žiadne kontraindikácie. Otec dieťaťa
pôvodne nemal námietky voči zvereniu dieťaťa matke. Súd pri rozhodovaní prihliadal aj na odôvodnené
potreby dieťaťa ako aj osobné a majetkové pomery rodičov. Styk otca a dieťaťa upravil tak, ako sa rodičia
dohodli.

5.Pokiaľideopomerynastranenavrhovateľky,tátojenarodičovskejdovolenke,odjanuára2022poberá
rodičovský príspevok 383,80 eura mesačne a rodinné prídavky na dve deti v sume 51,76 eura mesačne.
Má náklady na platenie hypotéky v sume 169 eur mesačne, nájomné 116 eur mesačne, elektrinu 30 eur
mesačne, TV a internet 30 eur mesačne, R. 12 eur mesačne, splátky za auto 200 eur mesačne, elektrina

na záhrade 30 eur mesačne, poistenie hypotéky 39 eur štvrťročne, poistka na auto 600 eur polročne,
poistenie domácnosti 51,90 eura ročne, mobil 30 eur mesačne a jej životná poistka 70 eur štvrťročne.
Pribudla jej ďalšia vyživovacia povinnosť voči maloletej U. N., nar. XX.XX.XXXX.

6. Čo sa týka pomerov na strane manžela, tento je spoločníkom spoločnosti W. P., I..W..V.., R. U..

Spoločnosti P. &. P.., I..W..V.., a spoločnosť P. & L., s.r.o., sú bez majetku. Pokiaľ ide o motorové
vozidlá vo vlastníctve spoločnosti W. P., I..W..V.., R. U., vozidlo F. I. bolo odstúpené inej obchodnej
spoločnosti spolu s lízingom, vozidlo I. bolo predané, vozidlo J. I. je v majetku spoločnosti, avšak
reálnym vlastníkom je lízingová spoločnosť, vozidlo H. je v majetku spoločnosti, jeho reálnym vlastníkom
je lízingová spoločnosť a vozidlo J. I. je v dlhodobom užívaní sestry navrhovateľky. Priemerný čistý

mesačný príjem manžela navrhovateľky v spoločnosti W. P., I..W..V.., R. U., činí 122,21 eura, pričom on
priznal reálne čistý príjem 800 eur mesačne. Jeho náklady na domácnosť sú 300 eur mesačne, v čom
je zahrnutá elektrina, voda, plyn, kúrenie a nájomné. Býva v dome jeho sestry, hypotéku neplatí, mobil
platí v sume 40 eur mesačne, stravu 150 eur mesačne, základné oblečenie 50 eur mesačne, základnú
kozmetiku 20 až 30 eur mesačne, životnú poistku 20 eur mesačne a TV 18 eur mesačne. Za hodnotu

základného imania po 5000 eur predal spoločnosti P. &. P.., I..W..V.., a P. & L., I..W..V.. Zostala mu len
spoločnosť W. P., I..W..V.., R. U.. Byt predal za 125.000 eur, pričom zostatok hypotéky bol 50.000 eur,
a teda získal 75.000 eur. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá.7. Čo sa týka maloletého dieťaťa, má bežné potreby na oblečenie, stravu, obuv, náklady v súvislosti s
návštevou školy a aj mimoriadne potreby v súvislosti s jeho zdravotným stavom, ktoré celkovo činia 330
eur mesačne. Táto suma zahŕňa: družinu 13 eur mesačne, obedy v škole 25 eur mesačne, angličtinu

20 eur mesačne, cvičenie na udržanie pozornosti 60 eur mesačne, lieky, vitamíny a probiotiká 30
eur mesačne, kaderníčka 5 až 10 eur, oblečenie 20 až 50 eur mesačne, drogéria 30 eur mesačne,
voľnočasové aktivity 20 až 30 eur mesačne, napr. na kino, poplatok na pupočníkovú krv 61 eur ročne,
sporenie 10 až 20 eur mesačne, alikvotná čiastka nájomného 120 eur mesačne a elektrina 40 eur
mesačne, strava mimo školy 100 až 120 eur mesačne, koncoročné výlety, ZRPŠ na jeden rok 30 eur a

triedny fond na jeden rok 40 eur. Maloletý navštevuje aj logopéda a kožného lekára, pretože má atopický
ekzém, pričom matka musí kupovať špeciálne prípravky a lieky a platí mu aj životnú poistku.

8. Súd skúmajúc odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj osobné a zárobkové možnosti a
schopnosti rodičov s poukazom na výpovede účastníkov konania, dospel k záveru, že výživné v sume
300eurmesačnejeprimeranéjehoodôvodnenýmpotrebám,akoajosobnýmazárobkovýmmožnostiam

a schopnostiam rodičov. Ak totiž otec zaplatí výživné 300 eur zo svojho priemerného čistého mesačného
príjmu, ktorý priznal v sume 800 eur mesačne, , zostane mu ešte 500 eur mesačne, čo je o 281,94
eura mesačne viac, ako činí jeho životné minimum podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime
v znení neskorších predpisov, podľa ktorého životné minimum na jednu plnoletú fyzickú osobu činí od
01.07.2021 218,06 eura mesačne. Okrem toho súd prihliadol aj na jeho celkové majetkové pomery, t. j.

že má spoločnosť W. P., I..W..V.., R. U., pričom za ďalšie dve predané spoločnosti dostal po 5000 eur. Z
predaja bytu získal sumu 75.000 eur. Na druhej strane vyživovacia povinnosť matky je v súčasnej dobe
plne vyvážená osobnou starostlivosťou o dieťa. Jej príjmom je totiž len rodičovský príspevok v sume
383,80 eura mesačne a prídavky na dve deti v sume 51,76 eura mesačne, pričom jej pribudla aj ďalšia
vyživovacia povinnosť.

9. Pri úprave styku otca s dieťaťom súd prihliadal predovšetkým na záujem maloletého, ktorý spočíva v
tom, aby citový vzťah dieťaťa k otcovi zostal zachovaný, pričom na výchove dieťaťa sa majú podieľať
obaja rodičia, teda aj ten rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do výchovy a ktorý na jeho výchovu môže
vplývať jedine formou návštev. V danej veci sa rodičia zhodli na bežnom styku a aj na styku počas

prázdnin a sviatkov. Pokiaľ otec hodnotne a pravidelne využije čas návštev, bude táto doba postačujúca,
aby sa medzi ním a synom naďalej rozvíjal a upevňoval cit spolupatričnosti. Ak sa zmenia pomery, súd
môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone
rodičovských práv a povinností podľa § 26 Zákona o rodine.

10. Proti tomuto rozsudku vo výrokoch týkajúcich sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností
a o úprave styku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie
zmeniť tak, že súd zverí maloletého T. N. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v intervaloch,
ako je určené vo výrokoch III. až IX. napadnutého rozsudku, a zároveň súd výživné neurčí, prípadne
ho určí v maximálnej výške 100 eur mesačne. V prípade, že by súd zotrval na posúdení, že dieťa

má byť zverené do osobnej starostlivosti matky, navrhol určiť výšku výživného maximálne v sume
100 eur mesačne. Eventuálne navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie. Uviedol, že rozsudok je arbitrárny, bez dostatočného odôvodnenia, vecne nesprávny
a vydaný v rozpore so skutočným ako aj právnym stavom veci; súd porušil jeho právo na náležité
odôvodnenie rozhodnutia, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam

a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd konštatoval celkovú výšku
mesačných nákladov na výživu dieťaťa v sume 330 eur a z tejto sumy mu stanovil výživné vo výške
300 eur, čo znamená že matka má hradiť výživné len vo výške 30 eur mesačne. Podľa neho neobstojí
argument, že matka sa o dieťa osobne stará, pretože ona zabezpečuje osobnú starostlivosť dieťaťa
15 až 17 dní v mesiaci, kedy mu rovnako ako matka aj on zabezpečuje stravu, ošatenie, kozmetiku,

lieky, hračky, bývanie, vitamíny, voľnočasové aktivity, školské potreby a iné, pretože na stretávanie s
otcom mu matka nepripravuje žiadne osobné veci. Na rozdiel od matky má ešte aj náklady spojené
s realizáciou stretávania sa s dieťaťom, pretože výhradne on dieťa vyzdvihne a po skončení styku ho
odvezie naspäť. Súd na jeho uvedenú osobnú starostlivosť mal prihliadať v súlade s ustanoveniami
Zákona o rodine. Pri určení výživného súd nezohľadnil dĺžku jeho starostlivosti o dieťa. Pokiaľ hodnotil,

že predal svoje 2 spoločnosti za hodnotu základného imania 5000 eur a že predal byt v jeho osobnom
vlastníctve za 75.000 eur, tak jednorazový obchod nie je možné považovať za jeho príjem, a už vôbec
nie za príjem stály a opakujúci sa, a súd nemal na jeho základe určovať výšku výživného. Pri predaji
spoločností nemal žiadny zisk a vrátilo sa mu len to, čo do nich pri založení vložil. Byt predal z osobnýchdôvodov a sumu získanú z predaja bytu musí investovať do kúpy iného bytu, aby si riešil bytovú otázku,
lebo prechodne býva v dome svojej sestry, ktorej hradí nájomné. Majetkové pomery na strane matky
sú síce aktuálne nízke, ale ona býva spolu s otcom svojho druhého dieťaťa a ten tiež prispieva na ich

spoločnú domácnosť. Naproti tomu otec býva sám a celé náklady na domácnosť znáša výlučne on.
Pokiaľ matka vedome a plánovane otehotnela s iným mužom, bola si vedomá toho, že jej vznikne ďalšia
vyživovacia povinnosť. Bola to práve ona, ktorá odišla zo spoločnej domácnosti kvôli inému mužovi, súd
to toleroval a presunul takmer celú vyživovaciu povinnosť len na neho ako otca. On už na pojednávaní
žiadal o zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, lebo sú na to vhodné podmienky a súd je

povinný skúmať, či striedavá osobná starostlivosť je v záujme dieťaťa. V tomto smere však súd takto
nepostupoval, hoci to urobiť mal. Obaja rodičia majú vytvorené vhodné predpoklady pre realizovanie
osobnej starostlivosti, bývajú v primeranej vzdialenosti a syn je reálne spokojný s tým, že rovnaký čas
v mesiaci trávi s otcom a rovnaký čas aj s matkou. Súd vytvoril situáciu, kedy otec v rovnakej miere
ako matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa a navyše sa podieľa na výživnom, ktoré pokrýva
takmer všetky mesačné náklady na dieťa. Rozsudok neodzrkadľuje reálny stav a vytvára nerovnováhu

v zákonných povinnostiach medzi rodičmi.

11. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť. Uviedla, že otec potvrdil svoj príjem vo výške 800 eur mesačne, no ak by to bola pravda,
nemohol by vynakladať finančné prostriedky na prevádzku nákladného auta, na nový rodinný dom, na

svoju výživu, ošatenie a iné osobné potreby. Jeho príjem je výsledkom jeho vlastného rozhodnutia,
vypláca si ho zo spoločnosti, kde je jediným spoločníkom a konateľom, a zisk z tejto spoločnosti patrí len
jemu. Otec zámerne zavádza súd, čo sa týka kúpy nehnuteľností v katastrálnom území C. A.. Poukázala
tiež na to, že ju ešte v čase ich spolužitia požiadal, aby mu podpísala notársku zápisnicu o zúžení
bezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov,čoonanapokonneurobilaprenedôveruknemu.Zdoloženej

listiny vyplýva, že otec mienil kúpiť rodinný dom vo C. A. a chcel si tiež vziať úver, pričom uvedenú
nehnuteľnosť napokon kúpil, hoci formálne na meno sestry. Dom si zariadil pre seba, pretože jeho sestra
by si takú nehnuteľnosť nikdy nemohla dovoliť kúpiť. Súd správne prihliadol aj na sumu 75.000 eur,
ktorá mu zostala k dispozícii po predaji bytu; ona sa domnieva, že túto sumu vložil na kúpu uvedenej
nehnuteľnosti, a ak tak neurobil, suma 75.000 eur je tiež podstatnou skutočnosťou pre posúdenie jeho

majetkových pomerov. Skutočné náklady na výživu dieťaťa činia 530 eur, a to spolu s podielom dieťaťa
na nákladoch na bývanie. Ona má s dieťaťom aj ďalšie náklady ako neočakávané výdavky, napríklad na
kúpu školských pomôcok, triedne fotenie, výlet, školské akcie a iné a to aj v súvislosti so zabezpečením
jeho zdravotného stavu. V priebehu konania bolo synovi diagnostikované ADHD, dyslália a v škole mu
bol pridelený asistent. Všetky zariadenia a centrá na pomoc dieťaťu musí navštevovať ona a aj znášať

výdavky, na ktorých sa otec nepodieľa. Čo sa týka jeho návrhu na striedavú osobnú starostlivosť dieťaťa,
otec ju nežiadal a túto navrhol až na poslednom pojednávaní zjavne účelovo v súvislosti s výživným.
Podľa nej je vzhľadom na množstvo problémov so zdravotným stavom dieťaťa aj súčasné stretávanie
sa otca rozsiahle. Oni ako rodičia majú veľmi narušený vzájomný vzťah, čo je samo o sebe prekážkou
striedavej starostlivosti. Je v záujme dieťaťa, aby zostalo v jej osobnej starostlivosti.

12. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že striedavá osobná starostlivosť je len
jedna z možných riešení, ktorého indikácia musí byť starostlivo zvážená a zodpovedne uvedená do
praxe, ako forma rodičovskej starostlivosti o dieťa, na ktorú sú všetci dôkladne pripravení. Nie je a
nemalo by byť najmodernejšou výsadou emancipovaných rodičov dosiahnuť svoje a vyhrať v spore

nad partnerom. Takáto motivácia by bola kontraindikáciou tejto formy starostlivosti a nebola by v
záujme dieťaťa. Je nevyhnutné, aby rodičia intenzívne komunikovali vo vzťahu k potrebám dieťaťa a
mali jednotný prístup ku všetkým okolnostiam týkajúcim sa striedavej starostlivosti. V danom prípade
to zlyháva, lebo rodičia majú problém s konštruktívnou komunikáciou. Čo sa týka výživného, súd
dostatočne prehodnotil materiálne zabezpečenie oboch rodičov ako aj odôvodnené potreby dieťaťa a

pri určení výšky výživného vychádzal z objektívnych možností otca. Príjem otca je podstatne vyšší
než príjem matky, pri plnení stanoveného výživného nebude ohrozená životná úroveň otca a zostane
mu dostatočná časť príjmu na pokrytie jeho nákladov spojených s bývaním, domácnosťou a ďalšími
nevyhnutnými nákladmi. Kolízny opatrovník preto navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.

13. Otec v následnom vyjadrení uviedol, že reálne je syn v striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov, ale rozsudok tento stav nereflektuje. On počas pobytu syna u neho zabezpečuje všetky
jeho potreby, lebo matka mu na styk s ním nepripravuje žiadne oblečenie a ani ďalšie veci. Súd
presunul takmer celú vyživovaciu povinnosť na neho ako na otca. Pokiaľ matka poukazovala na majetokspoločnosti, tak skladové zásoby, či vlastný majetok spoločnosti automaticky neznamenajú zisk pre
podnikateľa. Sú to peniaze investované do podnikania a nemôže sa nimi uhrádzať výživné, respektíve
míňať ich na osobnú spotrebu. Čo sa týka rodinného domu vo C. A., matka uviedla len svoje domnienky,

ktoré sa nezakladajú na pravde. On mal síce záujem kúpiť tento dom do svojho vlastníctva, ale neskôr
zistil, že nedokáže získať úver v potrebnej výške, preto od kúpy odstúpil. Sumu 75.000 eur za predaj bytu
v R. U. si mieni ponechať a v budúcnosti použiť na zabezpečenie vlastného bývania. Na druhej strane
matka je vlastníčkou bytu v R. U., ktorý podľa jeho vedomostí prenajíma a tým získava ďalšie finančné
prostriedky. Voči druhému dieťaťu matky má vyživovaciu povinnosť jej súčasný partner a momentálne

zníženie príjmu matky by mal znášať on. Aj v minulosti sa chcel a aj do budúcnosti sa mieni podieľať
na nákladoch súvisiacich s vyšetrením dieťaťa u lekárov, ale matka mu to bezdôvodne odmietala a o
vyšetreniach ho ani neinformovala. On badá, že od narodenia maloletej U. matka nevenuje maloletému
T. dostatočnú pozornosť, čo sa snaží kompenzovať návštevami psychológa. Je presvedčený, že ak
by matka venovala dostatočnú pozornosť synovi, nemusel by v takom rozsahu navštevovať odbornú
pomoc. Počas pobytu u neho na rozdiel od matky zabezpečuje synovi pravidelný režim dňa, zdravú

stravu, dostatočný pohyb aj prípravu do školy a vtedy je jeho stav veľmi dobrý. Matka sa ho snažila
vykresliť ako človeka, ktorý nemá záujem o svoje dieťa a neustále ho osočovala. Práve ona opakovane
vyvoláva konfliktné situácie neustálym zbytočným poučovaním. Matka na jednej strane spochybnila
výchovu otca, ale na druhej strane bez problémov súhlasila s tým, aby sa staral o dieťa 15 až 17 dní v
mesiaci. On nechce pred súdom riešiť osobné nezhody a komunikačné problémy, ale nemôže ponechať

bez vyjadrenia zavádzajúce polopravdy zo strany matky. Na podanom odvolaní zotrval.

14. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „CSP“, v spojení s § 2 ods. 1 CMP), bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65, § 66
CMP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a po prejednaní veci

urobil záver, že nie sú dané podmienky ani na potvrdenie a ani na zmenu napadnutého rozhodnutia.
Preto rozsudok v napadnutej časti týkajúcej sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletému dieťaťu na čas po rozvode a v súvisiacom výroku o trovách konania podľa § 389 ods. 1
písm. b) a § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozsudok v I.
výroku o rozvode manželstva nadobudol v dôsledku absencie odvolania právoplatnosť.

15.Podľaobsahuspisunavrhovateľkažiadalapodanýmnávrhomsvojemanželstvorozviesťarozhodnúť
aj o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému T. N. na čas po rozvode manželstva.
Súd návrhu na rozvod manželstva vyhovel a keďže proti tomuto výroku nikto odvolanie nepodal,
rozsudok sa v tejto časti stal právoplatným a odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní otca z tejto

skutočnosti aj vychádzal. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zveril maloleté dieťa na čas po
rozvode do osobnej starostlivosti matky s odôvodnením, že matka sa o dieťa riadne stará aj od doby
oddeleného žitia manželov a neboli zistené žiadne kontraindikácie, ktoré by tomu bránili, voči čomu
nemal námietky ani otec dieťaťa. Podľa obsahu spisu však otec v priebehu konania žiadal rozhodnúť o
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s ohľadom na to, že sa o syna stará v podstate rovnakú

dobu v mesiaci ako matka a pre striedavú osobnú starostlivosť sú splnené všetky podmienky. Matka
túto možnosť zavrhla a odôvodňovala to účelovosťou konania otca v nadväznosti na jeho povinnosť
platenia výživného. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku nijako nezmienil a neodôvodnil, prečo
o striedavej osobnej starostlivosti nerozhodol. Otec preto v odvolaní opodstatnene namietal, že rozsudok
je v tomto smere arbitrárny a nie je riadne zdôvodnený.

16. Zákon o rodine v ustanovení § 24 ods. 2 uvádza, že ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať
a ak obaja majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem, tak súd môže dieťa zveriť do ich striedavej
osobnej starostlivosti, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zabezpečené potreby dieťaťa. Ak
so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, súd musí skúmať, či sú

danépodmienkynajejrealizáciuanajmä,čibudevzáujmedieťaťa.Právnaúpravazakotvenáv§24ods.
2 Zákona o rodine korešponduje s Dohovorom o právach dieťaťa prijatým 20. novembra 1989, ktorý v
článku3ods.1určuje,žezáujemdieťaťamusíbyťprvoradýmhľadiskompriakejkoľvekčinnostitýkajúcej
sa detí, či je už uskutočňovaná verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi,
správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Článok 8 ods. 1 Dohovoru predpokladá, že štáty, ktoré sú

zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby bola uznaná zásada, že obaja rodičia
majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa a základným zmyslom starostlivosti musí byť
pritom záujem dieťaťa. Rovnako aj listina základných práv a slobôd vo svojom článku 32 ods. 1 v spojenísods.4určuje,žerodičovstvoarodinasúpodochranouzákona,pričomstarostlivosťodetiaichvýchova
je právom rodičov, deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

17. V zmysle čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia,
v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného citového vývinu dieťaťa,
okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,

ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej,
telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, podmienky na zachovanie identity
dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality
a následnému pocitu viny, podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi,
súrodencami a s inými blízkymi osobami, využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného
prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

18. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov
musí rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obom rodičom a prihliadať na
záujem dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia
a na schopnosti rodičov vzájomne sa dohodnúť na výchove a starostlivosti o dieťa. Súd musí dbať, aby

bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov a na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi (§ 24 ods. 4 Zákona
o rodine). Rodičovské práva sú zakotvené v § 28 Zákona o rodine a pri záujme aspoň jedného z rodičov
je zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti štandardným postupom; len vo výnimočných
prípadoch to tak nie je a túto výnimočnosť a dôvod pre nemožnosť striedavej starostlivosti súd musí

skúmať a svoje rozhodnutie v tomto smere musí aj presvedčivo odôvodniť. V zmysle zákona o rodine
obajarodičiasúspôsobilívychovávaťdieťa,pokiaľniejepreukázanýopak.Striedavástarostlivosťchráni
záujem zachovať dieťaťu oboch rodičov a umožňuje mu zachovať aspoň rekonštruovanú rodinu, keď
už došlo k rozchodu alebo rozvodu rodičov; ide o alternatívu, ktorá deťom pomáha prekonať adaptáciu
na zmenu vzťahových pomerov. Rodičia musia spolu komunikovať, mať na mysli v prvom rade záujmy

svojho dieťaťa a vytvoriť si takú formu interakcie, ktorá nebude svojim konfrontačným charakterom
na dieťa doliehať. Snahou predostierať dieťaťu problematický obraz druhého rodiča sa môžu aktívne
podpísať na možných negatívnych dopadoch v jeho vývine. Rozhodnutie súdu vo veci úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu má vždy vychádzať zo spoľahlivo zistených
skutočností ovplyvňujúcich výchovnú spôsobilosť a vyživovaciu povinnosť oboch rodičov ako aj zo

spoľahlivo zistených skutkových okolností danej veci. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť v nadväznosti
na to presvedčivé tak, ako to súdu ukladá ustanovenie § 220 ods. 2 CSP.

19. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie otca bolo podané opodstatnene,
pretože súd prvej inštancie (bod 13. odôvodnenia rozsudku) skutočne svoje rozhodnutie neodôvodnil

dostatočne v nadväznosti na výsledky vykonaného dokazovania tým, prečo sa nijako nezaoberal
návrhom otca na striedavú osobnú starostlivosť dieťaťa, s ktorým sa otec veľmi rozsiahlo stretáva
a počas styku sa oň riadne stará. Pritom nie je podstatné, v akom štádiu konania otec tento návrh
podal. Súd zverenie dieťaťa matke zdôvodnil len tým, že ona sa o dieťa náležite stará a neboli u nej
zistené žiadne kontraindikácie. Takéto zhodnotenie v nadväznosti na návrh otca na zverenie dieťaťa do

striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov je absolútne nedostatočné. Absentuje teda zhodnotenie
toho, prečo súd nepovažoval návrh otca v tomto smere za dôvodný a prečo neaplikoval ustanovenie §
24 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého: „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú
o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.

Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či
bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.“ V tomto prípade odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie je bez ďalšieho zhodnotenia a uvedenia ďalších dôvodov nedostačujúce, nezrozumiteľné
a neobjasňujúce. Súd nezistil a nekonštatoval prekážky, ktoré by pri takom širokom rozsahu upraveného
styku otca so synom bránili zvereniu dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Pri

posudzovaní opodstatnenosti návrhu otca na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti súd
mal zohľadniť a zdôvodniť aj schopnosť rodičov dohodnúť sa na výchove, schopnosť komunikovať a
aj samotnú stabilitu výchovného prostredia dieťaťa, ktorá je jednou zo základných podmienok na jej
nariadenie.20. V preskúmavanej veci otec dôvodne v odvolaní namietal vadu nedostatočného odôvodnenia
rozsudku v zmysle § 365 ods. 1 písm. c) CSP, podľa ktorého odvolanie možno odôvodniť tým, že

súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Táto vada spočíva
predovšetkým v nedostatočnom odôvodnení rozsudku súdu v podstatných otázkach, od ktorých záviselo
správne rozhodnutie veci v časti týkajúcej sa striedavej osobnej starostlivosti maloletého dieťaťa a v
nadväznosti na to aj rozhodnutia o vyživovacej povinnosti. V dôsledku toho je v tejto časti rozsudok

nepresvedčivý a táto skutočnosť je sama osebe dôvodom na jeho zrušenie a vrátenie veci na
ďalšie konanie. Rozhodnutie je vo všeobecnosti nepreskúmateľné vtedy, ak jeho písomné vyhotovenie
neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu (obdobne stanovisko
Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3.12.2015, publikované v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 1/2016 pod
č. 2). Za nedostatok zásadného vysvetlenia dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu totiž treba

považovať predovšetkým absenciu dôvodov vysvetľujúcich právny záver súdu v otázke, od riešenia
ktorej bolo rozhodnutie súdu závislé.

21. Napokon odvolací súd konštatoval, že ani vo výroku o určení vyživovacej povinnosti otca sa súd
prvej inštancie riadne nevysporiadal so všetkými okolnosťami ovplyvňujúcimi možnosť oboch rodičov

dieťa vyživovať. Súd zhodnotil aktuálne možnosti otca a matky, u ktorej však nijako neposúdil to, akou
mierou sa na nákladoch domácnosti a na jej výžive podieľa jej partner, t. j. aké sú jeho príjmy a majetkové
pomery, ktoré ovplyvňujú jej schopnosť vyživovať maloletého T. N. (bol 22. odôvodnenia rozsudku).
Nerealizoval a neuviedol tak všetky skutkové zistenia a právne závery z pohľadu ustanovenia § 75
prvej vety Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Súd mal teda zhodnotiť,
aké má maloleté dieťa potreby, aké sú náklady na jeho výživu, aké sú overené príjmy otca aj matky,
partnera matky, aké sú nutné náklady na strane otca, aké sú nutné náklady v rodine matky, akou
sumou môže na výživu dieťaťa prispievať osobitne matka a osobitne otec s prihliadnutím na ich príjmy,
majetkové pomery a ďalšie vyživovacie povinnosti. Nie je tiež zrejmé, z akého dôvodu súd k nákladom

na výživu dieťaťa počítal aj náklady nájomného, keď z obsahu odôvodnenia rozsudku nevyplýva, kto
má povinnosť platiť náklady za užívanie bytu, t. j. kto má uzavretú zmluvu v súvislosti s vlastníctvom a
užívaním bytu. Otec navyše v odvolaní namietal, že matka je vlastníčkou bytu v R. U., ktorý podľa jeho
vedomostí prenajíma a tým získava ďalšie finančné prostriedky.

22. S ohľadom na uvedené odvolací súd prijal záver, že otec v podanom odvolaní dôvodne namietal
nezdôvodnenie opodstatnenosti zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky vzhľadom
na ním prednesený návrh na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov ako
aj určenie výživného v nadväznosti na nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia v súvislosti
s nezistenými a nekonštatovanými príjmami v súčasnej rodine matky, t. j. u partnera matky, ktoré

nesporne vyživovaciu schopnosť matky ovplyvňujú. Odvolací súd z opísaných dôvodov rozsudok súdu
prvej inštancie s výnimkou právoplatného výroku I. podľa § 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 CSP
zrušil a vec v tejto časti vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý v
ďalšom konaní opätovne vypočuje účastníkov konania na ich aktuálne vzťahy, majetkové pomery ako aj
schopnosti oboch rodičov dieťa vychovávať. Zároveň posúdi opodstatnenosť návrhu otca na zverenie

dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti maloletého dieťaťa, zameria sa tiež na zistenie aktuálnych
rodinných pomerov, majetkových pomerov rodičov a ich celkových vzťahov k maloletému dieťaťu.
Vykoná dokazovanie na zistenie príjmov a majetkových pomerov partnera matky, s ktorým matka žije v
spoločnej domácnosti a ktorý má mať k nej ako aj k maloletej U. zákonnú vyživovaciu povinnosť. Navyše
v ďalšom konaní preverí aj ďalšie skutkové tvrdenia, ktoré matka aj otec uvádzali v odvolacom konaní

a ktoré sa týkali ich príjmov a majetkových pomerov.

23. Súd prvej inštancie teda vo veci nanovo rozhodne viazaný právnym názorom odvolacieho súdu
(§ 391 ods. 2 CSP) a svoje nové rozhodnutie odôvodní tak, aby spĺňalo požiadavky vyplývajúce z
ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého odôvodnenie súdu musí byť presvedčivé. Pre rozhodnutie

o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti matky za situácie, že otec podal návrh na zverenie dieťaťa
do striedavej osobnej starostlivosti a že sa so synom rozsiahlo stretáva, nemôže postačovať len súdom
prvej inštancie prezentovaný dôvod, že matka a o dieťa doposiaľ riadne starala a neboli zistené
kontraindikácie. Také odôvodnenie totiž z pohľadu právnej úpravy nemôže byť postačujúce. Na základedoposiaľ vykonaného dokazovania ako aj dokazovania, ktoré bude ďalej vykonané, súd prvej inštancie
doposiaľzistenýskutkovýstavaajskutkovýstav,ktorýbudezistenývďalšomkonaní,podrobnezhodnotí
a relevantne právne posúdi aj čo do výchovného prostredia a aj čo do rozsahu vyživovacej povinnosti.

V novom rozhodnutí rozhodne zároveň aj o trovách konania, vrátane trov konania odvolacieho (§ 396
ods. 3 CSP).

24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).