Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. december 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/203/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216225157
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7216225157.7

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov
senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Jany Dudíkovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú W.
Z. M. nar. XX.XX.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Košice dieťaťa rodičov: MVDr. E. H. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v H. na ul. Q. č. XA/XXXX zastúpenej
Mgr. Petrom Troščákom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Prešove na ul. Hlavnej č. 50

a Ing. F. M. nar. X.X.XXXX bývajúceho v P. na ul. M. č. XX adresa na doručovanie P. ul. J. č. XX
zastúpeného JUDr. Jolanou Fuchsovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul.
Štúrovej č. 20 v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností o návrhu matky na nariadenie
neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 27.9.2019
č.k. 23P 323/2016-1072 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného
opatrenia.

2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm.a/, b/, d/, e/, f/, h/ CSP a § 62 ods. 1 CMP. Vytkla súdu prvej inštancie, že pokiaľ v odôvodnení

napadnutého uznesenia poukazoval na vyjadrenie otca k návrhu matky a jeho prílohy pod bodom
4. a 5. odôvodnenia, ako aj správu kolízneho opatrovníka pod bodom 7. odôvodnenia a správu o
realizácii psychologického poradenstva pod bodom 8. odôvodnenia, avšak tieto listinné dôkazy jej neboli
zaslané okrem napadnutého uznesenia a tým jej súd prvej inštancie znemožnil riadne sa oboznámiť
s vyjadrením otca k návrhu matky a jeho prílohami, správou ustanoveného kolízneho opatrovníka a
správou o realizácii psychologického poradenstva a tým jej bolo znemožnené reagovať na napadnuté

uznesenie s úplnou znalosťou veci a podať kvalifikované odvolanie, preto žiada súd prvej inštancie,
resp. odvolací súd, aby jej pred rozhodnutím odvolacieho súdu o odvolaní boli doručené vyjadrenia otca
a jeho prílohy, ako aj obe správy a následne bude schopná doplniť svoje odvolanie o ďalšiu skutkovú
a právnu argumentáciu. Pokiaľ súd prvej inštancie v bode 24. napadnutého uznesenia poukazuje na
závery znaleckého posudku PhDr. T. o vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti, ako aj v bode 25.
odôvodnenia uznesenia, k tomu je potrebné uviesť, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa

nevykonáva dokazovanie ako v konaní vo veci samej, pretože s prihliadnutím na krátku lehotu určenú na
nariadenie neodkladného opatrenia, resp. jeho zmenu postačuje osvedčenie rozhodných skutočností.
Uvedené potvrdzuje aj štandardná prax odvolacích súdov, napríklad z uznesenia Krajského súdu v
Košiciach sp.zn. 8CoP 167/2014 zo dňa 30.4.2014, uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 8CoP
425/2014 zo dňa 28.11.2014 a dáva do pozornosti, že v návrhu na zmenu neodkladného opatrenia bez
akýchkoľvek pochybností osvedčila dôvody pre zmenu aktuálne nariadeného neodkladného opatrenia,

pretože otec sa dlhodobo nedostavuje na miesto prevzatia mal. W. v čase určenom na začiatok
jeho intervalu striedavej osobnej starostlivosti, ktorá je založená na tom, že rodičia si maloleté dieťapravidelne a opakovane striedajú, teda musia si vedieť vytvoriť priestor pre daný interval. Predložila
viaceré mailové správy od otca prostredníctvom jeho právnej zástupkyne, z ktorých vyplýva, že otec
nemá vytvorené podmienky pre striedavú osobnú starostlivosť a nemá o ňu žiaden skutočný záujem.

Otec svoj záujem o striedavú osobnú starostlivosť len predstiera navonok pre účely súdneho konania. Z
pripojených mailov otca nepochybne vyplýva, že otec nemá vytvorené podmienky pre striedavú osobnú
starostlivosť a nemá o ňu žiaden skutočný záujem. Táto situácia vytvára len stres, neistotu, chaos
u maloletej, ktorá nevie, čo bude. So zreteľom na uvedené skutočnosti existuje naliehavá potreba
úpravy súčasných pomerov, keďže otec nemá vytvorené podmienky pre striedavú osobnú starostlivosť,

nemá o ňu záujem, pričom táto situácia vytvára len stres, neistotu, chaos u maloletej, preto sa javí
trvalé bývanie a žitie u matky s vymedzením pravidelných víkendových návštev u otca najvhodnejším
spôsobom a je v najlepšom záujme mal. W.. Z bodu 24. odôvodnenia napadnutého uznesenia je
zrejmé, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutia aj na tom, že striedavá starostlivosť vo vzťahu
k maloletej je vhodná aj podľa znaleckého posudku č. 29/2018 zo dňa 14.10.2018, ktorý vypracoval
podľa jej názoru zaujatý a tým aj vylúčený znalec PhDr. Q. T.. Uviedla, že dňa 30.11.2018 vzniesla

námietku zaujatosti znalca PhDr. Q. T. a v rámci podania zo dňa 3.12.2018 podala podrobné vyjadrenie
k znaleckému posudku, v ktorom uviedla, že s ním nesúhlasí a zároveň ho považuje za úplne zbytočný
bez akejkoľvek validity a hodnoty pre rozhodnutie súdu z dôvodov, ktoré spočívajú v zaujatosti znalca,
neobjektívnosti, uvádzaní nepravdivých, zavádzajúcich a pravdu skresľujúcich údajov a tvrdení, ako aj
nepreskúmateľnostitvrdeníaodbornýchzistení,prekročenírámcaodbornéhoposudzovania,neuvedení

žiadnej odbornej literatúry a závažné ďalšie pochybenia. Súd prvej inštancie uznesením sp.zn. 23P
323/2016 zo dňa 30.7.2019 nevylúčil znalca PhDr. Q. T. z konania vedeného na Okresnom súde Košice
II pod sp.zn. 23P 323/2016 a dňa 3.9.2019 jej bolo doručené uznesenie Okresného súdu Košice II
sp.zn. 23P 323/2016 zo dňa 31.7.2019, ktorým súd zamietol jej sťažnosť voči uzneseniu ohľadom
priznaného znalečného. Konštatovala, že námietku zaujatosti vzniesla z dôvodu, že znalec PhDr. Q. T.

má nepriateľský pomer k nej a jej právnemu zástupcovi a zároveň má priateľský pomer k otcovi a jeho
právnej zástupkyni, v dôsledku čoho je nepochybné, že u znalca sú dané symptómy vážneho nedostatku
ako subjektívnej, tak aj objektívnej nestrannosti. O dôvode vylúčenia sa dozvedela 3.9.2019, kedy jej
prostredníctvom právneho zástupcu bolo doručené uznesenie zo dňa 30.7.2019 a uznesenie zo dňa
31.7.2019, z obsahu ktorých zistila, že znalec PhDr. Q. T. vedome a výslovne vo svojom vyjadrení k

námietke zaujatosti klamal súdu o tom, že bol oprávnený vypracovať znalecký posudok č. 29/2018 a
zodpovedať v ňom na otázky, ktoré mu boli položené zo strany súdu aj napriek tomu, že ako znalec nebol
zapísaný v odvetví poradenská psychológia. Uviedla, že teda skutkovo vymedzila námietku zaujatosti
tým, že znalec PhDr. Q. T. vedome a výslovne vo svojom vyjadrení k námietke zaujatosti klamal súdu
o tom, že bol oprávnený vypracovať znalecký posudok č. 29/2018 napriek tomu, že ako znalec nebol

zapísaný v odvetví poradenská psychológia, a teda ako znalec nebol oprávnený vypracovať znalecký
posudok a zodpovedať v ňom na otázky, ktoré mu boli položené zo strany súdu, pretože ako znalec
nebol zapísaný v odvetví, ktoré ho k tomu oprávňovalo. Poukázala na znalecký posudok č. 29/2018, z
ktorého aj z odtlačku úradnej pečiatky znalca na strane 28. vyplýva, že znalec PhDr. Q. T. je ako znalec
zapísaný v zozname znalcov pre odbor psychológia v odvetví klinická psychológia detí, v odvetví klinická

psychológia dospelých a v odvetví psychológia sexuality a to pod evidenčným číslom 910192. Preto
nebol oprávnený zodpovedať v predmetnom posudku otázky zamerané na zistenie vzťahu k mal. W. k
matke aj k otcovi, spôsobilosti matky aj otca vychovávať maloletú a posúdiť, aká je najvhodnejšia forma
úpravy starostlivosti o maloletú. Dáva do pozornosti, že PhDr. Ľ. T. nemá so zreteľom na vymedzenie
odvetvia klinická psychológia detí a odvetvia klinická psychológia dospelých oprávnenie zodpovedať

otázky, ktoré mu položil Okresný súd Košice II v uznesení sp.zn. 23P 323/2016 zo dňa 13.7.2018,
pokiaľ ide o otázky zamerané na zistenie vzťahu maloletej k matke a k otcovi, spôsobilosti rodičov
vychovávať maloletú a posúdiť, aká je najvhodnejšia forma úpravy starostlivosti o maloletú. Oprávnenie
na podanie znaleckého posudku na zodpovedanie týchto konkrétnych otázok má len znalec zapísaný v
odvetví poradenská psychológia. Citovala § 17 ods. 8 Zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch. Poukázala

na vymedzenie odvetvia klinická psychológia detí a odvetvia klinická psychológia dospelých, ktoré
je vykonané v inštrukcii Ministerstva spravodlivosti SR č. 7/2009 o organizácii a riadení znaleckej,
tlmočníckej a prekladateľskej činnosti na strane 60 v znení:
340100
klinická psychológia detí

v trestnoprávnom konaní sa zaoberá posudzovaním faktorov psychického vývinu, porúch psychického
vývinu, porúch správania a vplyvmi výchovného prostredia na vyvíjajúcu sa osobnosť dieťaťa. Skúma
motiváciu konania dieťaťa, vierohodnosť jeho výpovedí ako svedka alebo poškodeného, ako aj rozsahpsychickej ujmy, ak je obeťou trestnej činnosti. K uvedeným aspektom psychického vývinu dieťaťa sa
vyjadruje aj v občiansko-právnych konaniach,
340200

klinická psychológia dospelých
uplatňuje sa najmä v trestnoprávnych prípadoch, v rámci ktorých sa vyžaduje posúdenie intelektovej
úrovne, osobnosti, motivácie konania páchateľa, posúdenie perspektívy resocializácie a v neposlednom
rade aj vyjadrenie k prípadnej prítomnosti psychopatológie, ktorá by mohla mať vplyv na konanie
páchateľa trestnej činnosti. Znalci tohto odvetvia sa uplatňujú aj pri posudzovaní vierohodnosti výpovede

svedkov či poškodených, aj páchateľov trestnej činnosti a pri zhodnotení účasti obvineného na
vyšetrovacích úkonoch a súdnom konaní. Uplatňuje sa tiež v občianskoprávnych konaniach, najmä
vo vzťahu k spôsobilosti na právne úkony a posúdenia miery sťaženého spoločenského uplatnenia.
Vzhľadom na takéto vymedzenie odvetvia klinická psychológia detí a odvetvia klinická psychológia
dospelých je nepochybné, že znalecký posudok č. 29/2018, ktorý vypracoval znalec PhDr. T. nie je
v konaní pred súdom zákonným a použiteľným dôkazom, pretože nemá so zreteľom na vymedzenie

odvetvia klinická psychológia detí a odvetvia klinická psychológia dospelých oprávnenie zodpovedať
otázky, ktoré mu položil súd prvej inštancie, pokiaľ ide o otázky zamerané na zistenie vzťahu maloletej k
matke a otcovi, spôsobilosti rodičov vychovávať maloletú a posúdiť, aká je najvhodnejšia forma úpravy
starostlivosti o maloletú, pretože oprávnený na zodpovedanie uvedených otázok má oprávnenie len
znalec zapísaný v odvetví poradenská psychológia, čo vyplýva z inštrukcie Ministerstva spravodlivosti

SR č. 7/2009 o organizácii a riadení znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti, a to str. 60, kde
odvetvie poradenská psychológia vymedzené nasledovne:
340300
poradenská psychológia
ide o odvetvie, ktoré bolo vytvorené pre znalecké posudzovanie v občiansko-právnych konaniach, najmä

vo vzťahu k rozvodovým konaniam, úpravy styku dieťaťa s rodičmi a k problémom ohľadne prisúdenia
dieťaťa do výchovnej starostlivosti jedného z rodičov. Venuje sa tiež posudzovaniu osobnostných
predpokladov rodičov pre výchovu dieťaťa. Uplatňuje sa pri indikácii právnych opatrení v prospech detí
a mladistvých. Citovala § 11 ods. 3, 4, § 12 ods. 2 písm.b/, ods. 4, ods. 5 zákona č. 382/2004 Z.z.
o znalcoch. Matka zdôraznila, že správnosť jej názoru o tom, že menovaný znalec PhDr. Q. T. nebol

oprávnený vypracovať znalecký posudok č. 29/2018 a zodpovedať v ňom na otázky súdom položené,
pretože nie je zapísaný v odvetví poradenská psychológia potvrdzuje aj Ministerstvo spravodlivosti
SR v žiadosti o poskytnutie súčinnosti sp.zn. 40410/2019/153 zo dňa 14.6.2019, kde sa konštatuje,
že znalec je povinný odmietnuť vykonanie znaleckého úkonu v konaniach o úprave styku dieťaťa s
rodičmi, ako aj problémom ohľadne zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, pretože

na vykonanie takéhoto znaleckého úkonu je oprávnený len znalec zapísaný v odvetví poradenská
psychológia, pričom Ministerstvo spravodlivosti SR zvýraznilo, že znalci zapísaní pre odbor psychológia
v odvetví klinická psychológia detí a v odvetví klinická psychológia dospelých pri zápisovom konaní do
zoznamu znalcov preukazujú splnenie odlišných podmienok ako znalci zapísaní v odvetví poradenská
psychológia a aj obsah odbornej skúšky je odlišný. Citovala § 11 ods. 4 zákona č. 382/2004 Z.z. o

znalcoch a konštatovala, že so zreteľom na uvedené znalec PhDr. Q. T. vedome a výslovne vo svojom
vyjadrení k námietke zaujatosti klamal v tom, že bol oprávnený vykonať znalecký posudok č. 29/2018, a
to aj napriek tomu, že ako znalec nebol zapísaný v odvetví poradenská psychológia, musí mať vo vzťahu
k osobe matky a jej právneho zástupcu zjavne negatívny až nepriateľský vzťah, ak sa za každú cenu
snažil presvedčiť súd o svojej odbornosti. Namieta odbornosť menovaného znalca a poukázala na to, že

pokiaľ znalec vysloví záver, tento musí byť jednoznačne vyvoditeľný z predtým uskutočnených testov,
v opačnom prípade by sa subjekt, ktorý príde s predmetným znaleckým úkonom do kontaktu mohol
domnievať, že daný záver znalca je výsledkom jeho svojvôle. Preto možno oprávnene od znalcov žiadať,
aby znalecký posudok spĺňal znaky preskúmateľnosti, k čomu v danom znaleckom posudku nedošlo,
pretože dôsledné zabezpečenie preskúmateľnosti obsahu je základným znakom znaleckého posudku,

čím sa takýto úkon líši od bežných psychologických posudkov vykonávaných mimo znaleckú činnosť.
Citovala rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti SR, z ktorých je zrejmé, že odbornosť a spôsobilosť
menovaného znalca je výrazne spochybnená, a preto súd nemôže založiť napadnuté uznesenie na
znaleckom posudku, ktorý je evidentne nezákonný a nepoužiteľný dôkaz v predmetnom konaní a ktorý
je zároveň nevyhnutné vylúčiť z toho dôvodu. Poukázala na čl. 3 ods. 1, čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach

dieťaťa,§38ods.1CMP,čl.5Zákonaorodineanavrhlazmeniťuznesenie,ktorýmsúdmeníneodkladné
opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Košice II sp.zn. 23P 323/2016 zo dňa 2.11.2017 v
spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 7CoP 240/2017 zo dňa 18.1.2018 tak, že mal.
W. Z. zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná zastupovať ju a spravovať jejmajetok. Otec je oprávnený stýkať sa s maloletou každý párny týždeň v sobotu od 10.00 hod. do 17.00
hod., v nedeľu od 10.00 hod. do 17.00 hod.. Žiada zaviazať otca prispievať na výživu mal. W. Z. sumou
750 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke od vykonateľnosti tohto uznesenia. Žiada ju

zaviazať maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a otca zaviazať maloletú prevziať v mieste bydliska
matky v určený deň a čas a v určený deň a čas maloletú odovzdať matke v mieste jej bydliska.

3. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol potvrdiť napadnuté uznesenie ako vecne správne.
Uviedol, že k návrhu matky sa vyjadril podaním z 18.9.2019 a na tam uvedenej argumentácii trvá. Poprel

tvrdenia matky ohľadne potreby pre zmenu neodkladnej úpravy zverenia maloletej do jej starostlivosti,
ktoré osvedčuje tým, že údajne dlhodobo sa nedostavuje na miesto prevzatia maloletej do jeho
starostlivosti do H. na ul. Q., pričom z oznámenia právneho zástupcu matky v mieste bydliska matky
a maloletej (e-mail zo dňa 4.11.2019) na Q. XA/XXXX. Uviedol, že matka nikdy v žiadnom zo svojom
podaní netvrdila, že v daný čas šiesty deň o 18.00 hod. na určenom mieste pred obytným domom na
Q. č. X v H. bola a maloletú jej chcela odovzdať do jej starostlivosti. Matka dlhodobo zavádza súd, že

na Q. ulicu v H. nechodí, o čom predložil konajúcemu súdu dôkazy o jeho príchodoch na danú ulicu,
kedy ich začal zbierať po obvinení matky, že na prevzatia maloletej sa nedostavuje. Ide o dôkazy, a
to zakúpené noviny, bločky z nákupov s miestom, dátumom, časom predaja a uvedenou platobnou
kartou, výpis z internetbankingu pre danú kartu s danými transakciami s menom vlastníka, poloha
telefónu v čase prevzatia. Dôkazy o jeho prítomnosti na Q. od podania vyjadrenia na návrh matky súdu

predložil a disponuje obdobnými dôkazmi ako lokalizácia, bločky, platba kartou aj za obdobie po podaní
vyjadrenia. Keďže nechce krajský súd zahlcovať novými dôkazmi, tieto nepredkladá, avšak pokiaľ ho
súd k tomu vyzve, obratom tak učiní. Uviedol, že súdu nič nebránilo zabezpečiť si dôkazy o jeho
lokalizácii v daných dňoch a časoch prostredníctvom mobilného operátora alebo polície, ktoré jemu
operátor odmietol poskytnúť a z toho dôvodu od decembra 2018 si zabezpečoval dôkazy o lokalizácii

sám. Uviedol, že matka nepreukázala, ani len netvrdila, že uloženú povinnosť chcela splniť. V rámci
výchovného opatrenia uloženého v konaní vo veci samej matka na opakovanú otázku psychologičky,
prečo mu maloletú neodovzdáva do starostlivosti zásadne neodpovedala a snažila sa presunúť dôkazné
bremeno na neho, pričom zo všetkých jej vyjadrení v konaní vo veci samej je zrejmé, že dieťa mu
odovzdávať do striedavej starostlivosti odmieta a jej snaha o presunutie dôkazného bremena na neho

je špekulatívna a neprijateľná. Argumentácia matky, že od času, kedy jej bol oznámený posun intervalu
striedania v dôsledku opravy doložky právoplatnosti do miesta bydliska matky v čase o 18.00 hod.
za účelom prevzatia maloletej sa nedostavil ani raz je nepravdivá a snaží sa odpútať pozornosť od
podstaty problému, ktorou je znemožňovanie jeho kontaktu s dcérou, ktorú nemal vo svojej starostlivosti
od mája 2018. Matka je celkovo nekontaktná od 23.5.2018. Nevie sa dostať k nijakej informácii o dcére

a dôvodoch, prečo mu neodovzdáva maloletú ani od právneho zástupcu matky. Maloletú nevidel jeden
rok a šesť mesiacov s výnimkou stretnutia u znalca PhDr. T.. Uviedol, že v 42 termínoch sa do H.
dostavil zbytočne, maloletá mu odovzdaná nebola, matka ani maloletá sa neukázali, nedvihli telefón
a vzhľadom na uvedené je zrejmé, že matka nehovorí pravdu. Opakovane tvrdí, že na Q. dlhodobo
a vždy úplne zbytočne chodí, matka ani dcéra nevyjdú von z bytového domu, pričom častokrát boli

doma a svetlá neboli vypnuté. Matka ani na jeho prosby o tom, či maloletá bude riadne v termíne mu
odovzdaná opakovane nereagovala napriek tomu, že na danú adresu sa stále dostaví, zašle matke
SMS, že je pred bytovým domom, na ktoré však matka nereaguje a nezdôvodňuje, prečo na jeho SMS,
tak na tie, ktoré jej zasiela pred odchodom do H., kde sa dotazuje, či mu bude dcéra odovzdaná,
ako ani na tie, ktoré jej zasiela po príchode do H., kde oznamuje, že je pred bytovým domom. Pokiaľ

matka uvádza, že táto situácia, kedy oznámi svoju nemožnosť dostaviť sa vytvára u maloletej stres,
neistotu, chaos, tak namieta, že dcéra už rok a pol žije v tom, že sa s ním nestýka. To je jej istota,
ktorú jej matka vytvorila a on ani netuší, ako matka dcére vysvetlila, že sa s otcom nestretáva, zrejme
tým, že otec za ňou nechodí a nemá o ňu záujem. S maloletou mu nebolo umožnené osláviť ani
jej piate a štvrté narodeniny, Vianoce 2018, 2017, meniny, Mikuláša, Veľkú noc a žiadne podobné

sviatky. Poukázal na to, že pokiaľ matka citovala rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti SR, ktorým bol
znalec PhDr. T. potrestaný v správnom konaní za nedostatky týkajúce sa iných znaleckých posudkov
k tomu uvádza len toľko, že v súvislosti s posudkom vypracovaným v predmetnej právnej veci znalec
potrestaný nebol, čo netvrdí ani matka a prípadné pochybenia znalca v iných veciach nie sú pre
posúdenie posudku v predmetnej právnej veci relevantné. K námietke matky týkajúce sa nedostatku

oprávnenia znalca T. vypracovať súdom zadaný posudok uvádza, že ide o nesprávnu interpretáciu
matky, ktorá je podporená nesprávnym názorom úradníkov z Ministerstva spravodlivosti SR. Odborníci
- psychológovia z Ústavu pre znaleckú činnosť v psychológii a psychiatrii majú na vec iný názor, čo súdu
prezentoval aj predloženým stanoviskom tohto ústavu. Bez ohľadu na názorový rozpor medzi úradníkmiMinisterstva spravodlivosti SR a znalcami, končenú právomoc posúdiť záväznosť a závery predmetného
znaleckého posudku majú iba a len konajúce súdy prvého a druhého stupňa. Konštatoval, že klinický
psychológ je „viac“ ako poradenský psychológ a je lepšie vybavený na klinickú diagnostiku, ktorá je

potrebná k pochopeniu skutočnosti, že rodičovská súčinnosť nefunguje, rodičia sa nedokážu dohodnúť,
čo môže byť dané aj dosiaľ nediagnostikovanou psychopatológiou rodičov alebo posúdiť jedného z nich.
Znalec z odvetvia klinickej psychológie je spôsobilý a oprávnený posúdiť motiváciu konania jedného
rodiča voči druhému, resp. motiváciu dožadovania sa kontaktu s dieťaťom alebo motiváciu bránenia
v kontakte s dieťaťom. Náročnosť psychodiagnostických postupov pri takomto posudzovaní častokrát

presahuje diagnostické zručnosti poradenského psychológa. Kompetencie znalca z odvetvia klinickej
psychológie sú širšie ako kompetencia znalca z odvetvia poradenskej psychológie. Klinický psychológ
je kompetentný na všetko, na čo aj poradenský psychológ, avšak naopak tomu tak nie je. Kompetencie
poradenského psychológa sú menšie. Odvetvie poradenská psychológia v rámci znaleckého odboru
psychológia bolo vytvorené skutočne len pre znalecké posudzovanie v občiansko-právnych veciach,
najmä vo vzťahu k rozvodovým konaniam, úpravy styku dieťaťa s rodičmi a k problémom ohľadne

zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov. Rovnaké otázky však môže posudzovať
aj znalec z odvetvia klinická psychológia detí za predpokladu, že je zároveň znalcom aj z odboru
klinická psychológia dospelých. To znalcovi umožní, aby psychologicky v týchto prípadoch vyšetril ako
dospelých (rozvádzajúcich sa rodičov), tak aj deti (u ktorých sa rozhoduje o zverení do výchovy, či o
úprave styku po rozvode). Týchto prípadov sa v justičnej praxi rieši veľa, čím umelé obmedzovanie

kompetencií znalcov jednotlivých odvetví by viedlo len k ďalším prieťahom a predlžovaniu aj tak dlhých
lehôt na vypracovanie znaleckých posudkov. Znalec T. bol oprávnený na vypracovanie predmetného
znaleckého posudku a nevedno, ako dospela matka k záveru, že má mať pozitívny a priateľský vzťah
k nemu a jeho právnej zástupkyni. Matka pre tento záver neuvádza žiadne skutočnosti, z ktorých by
daný záver bolo možné vyvodiť. Návrh matky na zmenu neodkladného opatrenia je nedôvodný a jediný

dôvod pre zmenu neodkladného opatrenia spočíva v tom, že mu matka dlhodobo a bezdôvodne bráni v
kontakte s dieťaťom. V odvolaní absentuje akákoľvek argumentácia vo vzťahu k zamietnutiu jej návrhu
na neodkladnú úpravu výživného a z toho pohľadu je odvolanie bez ďalšieho nedôvodné napriek tomu,
že uvádza, že na výživu maloletej prispieva mesačne 250 €, ďalších 200 € zasiela jej na osobitný účet,
ktorý pre dcéru zriadil za účelom tvorby úspor a robí to dlhodobo. Matka ničím okrem porovnania ich

príjmov neodôvodňuje svoju požiadavku na neodkladnú úpravu výživného a pripomenul, že v roku 2016
matke vyplatil 46.000 € ako rovný podiel z domu na Novom Zélande.

4. Kolízny opatrovník dieťaťa sa k odvolaniu matky nevyjadril.

5. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

8. Podľa § 325 ods. 2 písm.d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

9. Podľa § 360 ods. 1 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré
možno začať aj bez návrhu.

10. Podľa § 362 vety druhej CMP odvolací súd môže neodkladné opatrenie nariadiť aj bez návrhu v

konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

11. Podľa § 363 CMP súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia
pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

12. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.13. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo
podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom ust.

§ 66 CMP a dospel k záveru, že konajúci súd správne rozhodol o návrhu matky na nariadenie
neodkladného opatrenia, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení, v rozsahu zákonných
ustanovení o neodkladnom opatrení náležite zistil skutkový stav nevyhnutný pre rozhodnutie o podanom
návrhu, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia presvedčivé a s jeho závermi
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. V súlade s citovaným ods. 2 ust. § 387 CSP na

zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia dodáva, že s poukazom na možnosť konajúceho
súdu rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia
strán, aj bez nariadenia pojednávania, t.j. bez riadneho vykonania dokazovania, konštatuje, že
samotný charakter konania o neodkladnom opatrení, v ktorom má konajúci súd zákonnú povinnosť
rozhodnúť o návrhu, v tomto prípade v 7-dňovej lehote, neumožňuje tak konajúcemu súdu, ako
aj odvolaciemu súdu vykonať náležité dokazovanie, preto nemôže byť relevantný odvolací dôvod,

že súd nedostatočne zistil skutočný stav a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Odvolací súd dospel k záveru, že nebola preukázaná potreba dočasne zmeniť
už upravené pomery uznesením Okresného súdu Košice II sp.zn. 23P 323/2016 z 2.11.2017 v
spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 7CoP 240/2017 z 18.1.2018. V predmetnej
veci nebola dostatočne osvedčená ani danosť práva (nároku), pretože nebolo preukázané, že by

maloletému dieťaťu hrozila bezprostredná ujma. V tomto prípade neboli splnené zákonné podmienky
pre zrušenie už nariadeného neodkladného opatrenia a nariadenie obsahovo odlišného neodkladného
opatrenia v súlade s návrhom matky, nakoľko predpokladom zrušenia, resp. zmeny rozhodnutia o
dočasnej starostlivosti o maloleté dieťa je zmena tých okolností, z ktorých vychádzalo predchádzajúce
rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia za súčasného preukázania naliehavej potreby upraviť

pomery účastníkov konania iným spôsobom, prípadne preukázania skutočností, že dôvody pre
nariadenie predchádzajúceho neodkladného opatrenia zanikli, resp. sa zmenili. Dôvody pre ďalšie
trvanie už nariadeného neodkladného opatrenia, nota bene ingerencia súdu do pomerov účastníkov
a predovšetkým maloletého dieťaťa v súlade s jeho záujmom však naďalej trvá z dôvodu, že rodičia
maloletého nežijú v spoločnej domácnosti, ich práva a povinnosti voči maloletému dieťaťu neboli

doposiaľ právoplatne upravené rozsudkom vo veci samej a rodičia zjavne nie sú prístupní žiadnej, ani
dočasnej dohode o riešení úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k dieťaťu, čím dieťaťu hrozí
nebezpečenstvo nestability výchovného prostredia, keďže matka sa domáha zverenia dieťaťa do svojej
osobnej starostlivosti, otec do striedavej osobnej starostlivosti, čo rozhodne nie je v súlade s najlepším
záujmom maloletého dieťaťa. Argumentácia matky v návrhu na zrušenie, resp. nariadenie neodkladného

opatrenia a tiež v odvolaní je nepochybne relevantná v konaní o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletému dieťaťu. K odvolacej námietke matky vo vzťahu k určeniu vyživovacej
povinnosti otca na maloleté dieťa odvolací súd poukazuje na ust. § 366 CMP. Kritériá určovania rozsahu
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vo veci samej vyplývajú z ust. § 62 a nasl. Zákona o rodine,
ktorými sú predovšetkým možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ako aj odôvodnené potreby

detí s tým, že každé dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Tento rozsah
je zásadne odlišný od neodkladného opatrenia, ktorý je daný len nevyhnutnosťou. Keďže v danom
prípade sa jedná o neodkladnú úpravu pomerov účastníkov konania, nebolo úlohou odvolacieho súdu
dôsledne sa zaoberať odvolacími námietkami matky ohľadne oprávnenosti súdom ustanoveného znalca
vypracovať znalecký posudok, nakoľko predchádzajúca forma neodkladnej úpravy výchovy maloletej

nebola nariadená na základe znaleckého dokazovania a tieto podmienky neodkladnej úpravy naďalej
trvajú. Znalecké dokazovanie bolo nariadené vo veci samej, a preto bude relevantné pre jej konečné
rozhodnutie. Odvolací súd poznamenáva, že návrhy matky na vykonanie dokazovania presahujú rámec
konania o neodkladnom opatrení a týmito sa bude zaoberať konajúci súd v rámci dokazovania vo veci
samej.

14. Vzhľadom k tomu, že z obsahu spisu nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
potrebu novej neodkladnej úpravy pomerov účastníkov, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení
svojho rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na

zdôraznenie správnosti doplnil ďalšie dôvody.

15. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).