Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdené, Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 14. jún 2019

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9C/444/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115225129
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Moravčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2019:4115225129.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Katarínou Moravčíkovou, v spore žalobcov: 1) P. R., nar.

XX.XX.XXXX, M. F. XXX, M. F., zastúpená Mgr. Petrom Magdálikom, advokátom, Vajanského 1520,
Galanta, 2) M. R., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, M. F. XXX, M. F., proti žalovaným: 1) V.. V. V.,
nar. XX.XX.XXXX, Q. N. XXX/XX, A., 2) Ing. V. V., nar. XX.XX.XXXX, Ľ. W. XXX/X, C. C., obaja zastúpení
JUDr. Andrejom Kučerom, advokátom, SNP 6, Hlohovec 3) V.. V. K., nar. XX.XX.XXXX, H. K. XX, S., 4)
T. K., nar. XX.XX.XXXX, H. K. XX, S., zastúpený JUDr. Janou Kubáňovou, advokátkou, Cintorínska 5,
Nitra, o určenie vlastníckeho práva a neplatnosti právnych úkonov, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na OR PZ Trenčíne,

odbor kriminálnej polície, pod ČVS: ORP-968/2-VYS-TN-2018 zamieta.

II. Súd konanie v časti žaloby žalobcu v 2. rade voči žalovaným v 1. až 4. rade zastavuje.

III. Súd konanie v časti žaloby o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 30.08.2015, uzatvorenej
medzi žalobcami a 1. a 2. rade ako predávajúcimi a žalovanými v 1. a 2. rade ako kupujúcimi, predmetom
ktorej boli nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v kat. úz. M. F., evidované Y. úradom Nitra, katastrálny odbor,

na LV č. XXX, zastavuje.

IV. Súd žalobu žalobcu v 1. rade voči žalovaným v 1. až 4. rade zamieta.

V. Žalovaným v 1. až 4. rade sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v 1. rade
spoločne a nerozdielne v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 14.08.2015 sa žalobcovia v 1. a 2. rade sa domáhali určenia vlastníckeho práva,

a to tak, aby do bezpodielového spoluvlastníctva manželov v podiele 1/1 patrili nehnuteľnosti, ktoré
sa nachádzajú sa v kat. úz. M. F. a sú evidované v katastri nehnuteľností na LV č. XXX. Zároveň
navrhli, aby súd vyhlásil kúpnu zmluvu zo dňa 30.08.2015, uzatvorenú medzi nimi ako predávajúcimi
a žalovanými v 1. a 2. rade ako kupujúcimi za neplatnú, ako aj ostatné uzatvorené kúpne zmluvy a
zmluvy o zriadení záložného práva. Taktiež navrhli, aby súd nariadil vykonať opravu zápisov na LV
č. XXX pre kat. úz. Veľká F. tak, aby zapísaný stav vlastníckych práv bol v súlade a stotožňoval sa
s rozhodnutím súdu. Ako dôvod žaloby uviedli tie skutočnosti, že boli bezpodielovými spoluvlastníkmi

dotknutých nehnuteľností - rodinného domu so súp. č. XXX spolu s pozemkami, pričom v roku 2013 sa
ocitli v situácii, kedy nedokázali riadne splácať úver ich dcéry Žanety voči spoločnosti Tatra credit a.s.,
ktorý bol inak zabezpečený záložným právom. V dôsledku toho žalobcom reálne hrozil výkon záložného
práva a žalobcovia tento stav nedokázali riešiť. Záchranu nehnuteľnosti pred dražbou ako aj celkovériešenie situácie im poskytol žalovaný v 3. rade. Podľa toho mali byť nehnuteľnosti prevedené na tretiu
osobu a celá vec mala byť riešená cez hypotekárny úver, z ktorého mal byť uhradený záväzok voči Tatra
credit, a.s. vo výške 12 300 eur a zvyšok 26 200 eur mal byť uhradený žalobcom ako predávajúcim.

Za tým účelom dcéra žalobcov uzatvorila so žalovaným v 3. rade príkaznú zmluvu, podľa ktorej bola
uzatvorená zmluva o stavebnom sporení v PSS a.s. a po jednom roku mal byť vybavený úver, z
ktorého mala p. D. A. (v súčasnosti R.) odkúpiť nehnuteľnosti naspäť v prospech žalobcov. Žalovaný
v 3. rade postupoval najskôr podľa dohody, uhradil do PSS 3 000 eur, ale potom to prestal splácať.
Žalobcom nevyplatil zostatok kúpnej ceny, dal im podpísať rôzne dokumenty. Žalovaný v 3. rade dal

žalobcom podpísať nájomnú zmluvu, prvá v poradí ich zaväzovala uhrádzať nájomné a druhá v poradí
zahŕňala možnosť spätnej kúpy nehnuteľností v prospech žalobcov, resp. ich dcéry; zároveň v nej bola
uvedená zmluvná pokuta 1% denne z dlžnej sumy nájomného v prípade omeškania. Na základe toho
dcéra žalobcov uhradila žalovanému v 3. rade celkovo sumu 11 700 eur ako zálohu na odkúpenie
nehnuteľností. Ten si ich ponechal a bez vedomia žalobcov previedol vlastnícke právo na žalovaného
v 4. rade, ktorý ich zaťažil záložným právom v prospech ČSOB, a.s. V súvislosti s touto vecou podali

žalobcovia aj trestné oznámenie, pretože žalovaný v 3. rade im spôsobil škodu vo výške 37 900 eur.
Preto si myslia, že v prípade uzatvorenia kúpnej zmluvy ide o neplatný právny úkon, ktorý je skrytým
právnym aktom, čo je v rozpore s § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka.

2. Žalovaný v 3. rade sa vyjadril k žalobe dňa 18.01.2017, pričom uviedol, že žalobu, podanú aj voči

jeho osobe, považuje za nedôvodnú, pretože nehnuteľnosti sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného v 4.
rade. Poprel skutočnosti uvedené v žalobe a na svoju obranu uviedol, že i keď prebieha trestné konanie,
v ktorom bol vypovedať ako svedok, zatiaľ nie je voči nikomu vznesené obvinenie a práve v rámci tohto
konania podrobne celú vec vysvetlil a objasnil. V roku 2013 pôsobil ako finančný poradca, ktorý si na
internetehľadalpotencionálnychklientov,ktorýmpomáhalsrefinancovanímnevýhodnýchúverov.Týmto

spôsobom sa skontaktoval aj so žalobcami, ktorí ho odkázali na ich dcéru, s ktorou danú vec potom riešil.
Ponúkol jej riešenie, podľa ktorého nehnuteľnosť odkúpi tretia osoba, dôjde k vyplateniu záväzku voči
záložnému veriteľovi a ona si bude mať možnosť nehnuteľnosti odkúpiť z úveru, ktorý jej poskytne PSS
a.s. O celom postupe informovala Žaneta R. žalobcov ako svojich rodičov, bez výhrad s tým súhlasili
a on zabezpečil kupujúcich , tj. žalovaných v 1. a 2. rade. Bola uzatvorená kúpna zmluva, podľa ktorej

časť kúpnej ceny vo výške 12 300 eur sa použilo na splatenie dlhu Tatra credit, a.s. a zvyšok kúpnej
ceny v sume 26 200 eur bol vyplatený k rukám žalobcov, čo potvrdili svojim podpisom na príjmovom
pokladničnom doklade. Žalovaní v 1. a 2. rade brali kúpu ako investíciu na jeden rok s tým, že budú mať
z toho po prevode províziu. Nakoľko sa na ich strane vyskytli nepredvídané okolnosti, žalovaný v 3. rade
zabezpečil kupujúceho - p. T. T., ktorý nehnuteľnosti kúpil od žalovaných v 1. a 2. rade, pričom

kúpu riešil cez hypotekárny úver. Tiež mal byť vlastníkom nehnuteľností max. 1 rok, pretože D. R. mala
nehnuteľnosti odkúpiť späť. Nestalo sa tak, pretože exekútor jej v roku 2014 stiahol všetky prostriedky,
ktoré boli nasporené v PSS, a.s., a nebolo možné, aby jej niekto poskytol pripravovaný úver na kúpu
nehnuteľností. Pretože dohodnutý spôsob riešenia nebolo možné zrealizovať, odkúpil žalovaný v 3. rade
od p. T. nehnuteľnosti, pričom dal žalobcom čas, aby si ich odkúpili. Bola uzatvorená i zmluva o budúcej

kúpnej zmluve, ale ani tá sa neuzatvorila do určeného termínu 28.02.2015. Vtedy im žalovaný v
3. rade poskytol aj pôžičku 5 000 eur, ktorú mu ale nevrátili. Koncom apríla 2015 sa konalo stretnutie
na Obecnom úrade vo M. F., za prítomnosti žalobcov, ich dcéry, jej bývalého manžela, starostky, ich
právničky, kde došlo k podpisu nájomnej zmluvy s tým, že kedykoľvek počas trvania nájomného vzťahu
si môžu nehnuteľnosti odkúpiť. Z finančných dôvodov žalovaný v 3. rade previedol kúpnou zmluvou

nehnuteľnosti na žalovaného v 4. rade, oboznámil ho so stavom veci, nájomnou zmluvou.
Žalovaný v 4. rade si vzal na kúpu nehnuteľnosti hypotekárny úver, ktorý chcel splácať z nájomného a
zvyšok by bola jeho provízia. Žalobcovia prestali od augusta 2015 platiť nájomné, nedodržali dohody,
všetko začali spochybňovať a podali žalobu na súd ako aj trestné oznámenie. Ich konanie hodnotí ako
účelové . Vzhľadom na charakter žaloby uviedol žalovaný v 3. rade, že v tomto spore nie je pasívne

vecne legitimovaný, pretože ním môže byť len súčasný vlastník - ten, ktorý je evidovaný v katastri
nehnuteľností. Preto navrhol žalobu voči jeho osobe zamietnuť, pretože v tomto prípade neexistuje ani
naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva.

3. Právny zástupca žalovaných v 1. a 2. rade vo vyjadrení k žalobe zo dňa 06.04.2017 uviedol, že

žalobu považujú za nedôvodnú, tak po skutkovej ako aj právnej stránke, pretože vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam nadobudli na základe kúpnej zmluvy, uzatvorenej dňa 30.08.2013. Uzatvoreniu
predchádzala ponuka žalovaného v 3. rade o investičnú kúpu na obdobie jedného roka s tým, že
nehnuteľnosti budú prevedené na dcéru žalobcov, ktorá mala poskytnúť žalovaným v 1. a 2. radejednorázovú finančnú odmenu, resp. došlo by po uplynutí roku k uzatvoreniu nájomnej zmluvy, kedy by
žalobcovia naďalej bývali v dome a platili by nájomné. Na nehnuteľnosti hrozila dražba, nesplácal sa
úver ich dcéry a preto časť kúpnej ceny mala byť použitá na zaplatenie dlhu veriteľovi. Je pravdou, že

nehnuteľnosti žalovaní v 1. a 2. rade osobne nevideli, vychádzali z fotiek. Nepovažovali to za potrebné,
pretože tam neplánovali nikdy bývať. Všetko zabezpečoval žalovaný v 3. rade, ktorého osobne poznali.
Zmluvu podpisovali dňa 30.08.2013 v Piešťanoch (tu sídli aj spoločnosť Tatre credit, a.s.), kde prišiel
žalovaný v 3. rade už spolu s podpísanými kúpnymi zmluvami od žalobcov ako predávajúcich. Upozornil
ich, že v zmluve je chyba pri uvedení bankového účtu, ale nakoľko to malo byť opravené dodatkom, o

čom žalobcovia vedeli, žalovaní v 1. a 2. rade s tým problém nemali a zmluvu podpísali, pretože malo
dôjsť čo najskôr k zaplateniu pohľadávky Tatra creditu, a.s., ktorá vystavila kvitanciu za účelom výmazu
záložného práva. Žalovaní v 2. a 3. rade splnomocnili žalovaného v 3. rade na vyplatenie zostatku kúpnej
ceny 26 200 eur žalobcom, pričom podľa príjmového pokladničného dokladu mu odovzdali dohodnutú
kúpnu cenu v sume 38 500 eur. Neskôr im žalovaný v 3. rade predložil aj doklad o tom, že žalobcovia
prevzali v hotovosti sumu 26 200 eur. Keďže sa ich situácia zmenila, oslovili žalovaného v 3. rade, aby

rýchlo nehnuteľnosti predal. Ten zabezpečil p. T., ktorý to riešil cez hypotekárny úver. Dňa 26.09.2013
bola podpísaná kúpna zmluva v jeho prospech. Odvtedy nemali žalovaní v 1. a 2. rade žiadnu vedomosť
o tom, čo sa s nehnuteľnosťami dialo a ani o úkonoch, ktoré realizoval žalovaný v 3. rade. Až potom sa
dozvedeli o podanej žalobe ako aj o trestnom konaní, v ktorom boli vypočutí. Podľa nich kúpna zmluva
spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, preto nie sú dané dôvody jej neplatnosti podľa § 37 a § 39

Občianskeho zákonníka. Je v nej uvedené, že ide o kúpnu zmluvu, je podpísaná žalobcami, ich podpisy
sú úradne overené a ich vôľa bola pri uzatváraní slobodná a vážna. Dva roky nič nenamietali, preto
ich konanie považuje tiež za účelové. Zo žaloby vyplýva, že žalobcovia odvíjajú absolútnu neplatnosť
od finančnej tiesne, veku a zdravotného stavu a tiež nevyplatením kúpnej ceny a považujú ju za skrytý
právny akt. K tomu uviedol právny zástupca, že je preukázané zaplatenie kúpnej ceny v celom rozsahu,

a to uhradením dlhu voči veriteľovi v sume 12 300 eur a príjmovým pokladničným dokladom na sumu
26 200 eur. Porušenie ustanovení zákona č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti nemá za
následok neplatnosť právneho úkonu. Žalovaní v 1. a 2. rade odmietli tvrdenia žalobcov o zneužití
ich finančnej tiesne, pretože táto vznikla ich dcére, pretože nebola schopná plniť si svoje záväzky.
Tieseň nemá inak ani za následok neplatnosť právneho úkonu, ale v spojení s nápadne nevýhodnými

podmienkami dáva možnosť účastníkovi od zmluvy odstúpiť. Pojem skrytý právny akt platné právo
nepozná. Uviedol, že na určení neplatnosti kúpnej zmluvy žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem,
pretože táto sa rieši len ako otázka predbežná. Zároveň poukázal na to, že pasívne vecne legitimovaným
subjektom v sporoch o určenie vlastníckeho práva je vždy len aktuálny vlastník, ktorý je v čase podania
žaloby evidovaný v katastri nehnuteľnosti. Aj z uvedeného dôvodu vzniesol námietku pasívnej vecnej

legitimácie žalovaných v 1. a 2. rade.

4. Žalovaný v 4. rade vo vyjadrení zo dňa 10.04.2017 uviedol, že žalobcov nepozná a nikdy sa s nimi
nestretol. Potvrdil, že je vlastníkom nehnuteľností vo M. F. a nadobudol ich od žalovaného v 3. rade, ktorý
je jeho bratom. Nevedel sa vyjadriť ku kúpnym zmluvám, ktoré boli uzatvorené ohľadne nehnuteľností.

Čo sa týka jeho kúpnej zmluvy, asi v júni 2015 mu ponúkol na predaj nehnuteľnosti žalovaný v 3. rade,
pretože mal záujem o kúpu nehnuteľnosti cez hypotéku a o investíciu, tj. kúpa a následný nájom, resp.
kúpa, rekonštrukcia a predaj. Žalovaný v 3. rade mu predložil výpis z LV, znalecký posudok a povedal
mu, že tam bývajú nájomcovia. Ukázal nájomnú zmluvu, kde bolo dohodnuté nájomné 200 eur, ktoré
budú platiť jemu, ak nehnuteľnosti kúpi. Súhlasil, vybavil si úver, zriadilo sa k nehnuteľnosti záložné

právo a podpísala sa kúpna zmluva. Splátka úveru bola dohodnutá na sumu 126 eur mesačne, pričom
počítal s tým, že ju bude hradiť z nájomného a zvyšná časť bude ako zisk. Nájomcovia ale v septembri
2015 prestali platiť nájomné, v dome ďalej bývali. Meškali s nájomným, preto im poslal výpoveď z nájmu
dňa 20.11.2015, na ktorú odpovedali listom zo dňa 07.12.2015, že ju neakceptujú, pretože prebieha
súdny spor. Nikto mu nič neplatí, nehnuteľnosti neužíva a okrem toho stále spláca úver. Nehnuteľnosti

nadobudol dobromyseľne, od skutočného vlastníka, preto navrhol žalobu zamietnuť.

5. Žalobkyňa v 1. rade vo vyjadrení zo dňa 12.05.2017 zotrvala na žalobe a uviedla, že v tomto
prípade sa jednalo o spôsob pôžičky, pretože išlo len o dočasný prevod, išlo o simulovaný právny úkon,
kedy nemala v úmysle nehnuteľnosť scudziť žalovaným. Odkázala na začaté trestné konanie ČVS:

ORP-1377//4-VYS-NR-2015.

6. Právny zástupca žalovaných v 1. a 2. rade vo vyjadrení zo dňa 05.06.2017 zotrval na svojich
tvrdeniach, poukázal na nepreukázanie naliehavého právneho záujmu žalobkyne v 1. rade naurčení neplatnosti kúpnej zmluvy a z toho plynúci nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaných v
1. a 2. rade. Títo nemali žiadnu vedomosť o tom, že v prípade žalobkyňou spomínanej hotovosti malo
ísť len o zálohu na akúsi spätnú kúpu domu. Kúpnu zmluvu považujú za platný právny úkon a tvrdenia

po 4 rokoch, že išlo o pôžičku, považujú za tendenčné.

7. Žalovaný v 3. rade vo vyjadrení zo dňa 08.06.2017 uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by prevzal
finančnú hotovosť ako zálohu na tzv. spätnú kúpu domu. Dcéra žalobkyne poslala na jeho účet 10
000 eur, išlo o zmluvnú pokutu za neuzatvorenie kúpnej zmluvy, ktorú v zmysle zmluvy o budúcej

kúpnej zmluve mali uzatvoriť so žalovaným v 3. rade žalobcovia. K uzatvoreniu nájomnej zmluvy medzi
žalobcami a žalovaným v 3. rade došlo priamo na stretnutí, ktoré sa uskutočnilo na Obecnom úrade vo
M. F. koncom apríla 2015, a to za prítomnosti viacerých osôb, ktoré už uviedol. Čo sa týka tvrdenia
žalobcov, že malo ísť o pôžičku, s týmto nesúhlasil, pretože od začiatku sa riešil predaj nehnuteľností z
dôvodu vyrovnania dlhov ich dcéry, čomu mal pomôcť finančný produkt z PSS a.s., ktorý skrz zavinenie
D. R. nebolo možné využiť.

8. Žalovaný v 4. rade vo vyjadrení zo dňa 16.06.2017 odkázal na predchádzajúce vyjadrenie,
nehnuteľnosti nekupoval len dočasne, chcel ich s tým, že tam budú nájomcovia, ktorý uhradia nájomné
a on z neho bude splácať úver a časť bude mať pre seba. Vypovedal aj v rámci trestného konania.

9. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobcov, žalovaných, vyjadrenia
strán sporu, vykonal dokazovanie listinami, ktoré boli súčasťou spisu, a to najmä kúpnymi zmluvami,
týkajúcimi sa prevodu sporných nehnuteľností, nájomnými zmluvami, príjmovými pokladničnými
dokladmi, výsluchom svedkyne, oboznámením sa so zápisnicami o výsluchu svedkov z vyšetrovacieho
spisu OR PZ Nitra ČVS: ORP-1377/4-VYS-NR-2015, uznesením OR PZ Trenčín ČVS: ORP-968/2-VYS-

TN-2018, pričom zistil tento skutkový a právny stav.

10. Z kúpnej zmluvy zo dňa 30.08.2013 vyplýva, že žalobcovia ako bezpodieloví spoluvlastníci previedli
žalovaným v 1. a 2. rade sporné nehnuteľnosti (LV č. XXX, kat. úz. M. F., pozemky CKN 2240/11 záhrady
vo výmere 1 046 m2, 2240/26 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 788 m2 spolu s domom so

súp. č. XXX, postaveným na parc. č. XXXX/XX) za dohodnutú kúpnu cenu 38 500 eur.
Túto mali zaplatiť na účet žalobcov ako predávajúcich do 15 dní od podpisu zmluvy. V zmluve bolo
uvedené, že na nehnuteľnostiach viazne ťarcha (čl. IV. bod 2), záložné právo v prospech záložného
veriteľa Tatra credit a.s., V 7078/11, pričom podľa bodu 3 čl. IV. mala byť najneskôr spolu s návrhom na
vklad doručená i kvitancia o splatení pohľadávky na príslušný správny orgán za účelom výmazu tejto

ťarchy. V čl. VII. bod 7 sa uvádza, že zmluvné strany ako účastníci zmluvy sú oprávnení s predmetom
zmluvy nakladať, ich zmluvná voľnosť nie je obmedzená. Právny úkon je urobený v predpísanej forme,
zmluva bola spísaná podľa ich skutočnej, slobodnej a vážnej vôle a na základe pravdivých údajov. Bola
nimi prečítaná, jej obsahu porozumeli a na znak súhlasu ju vlastnoručne podpísali. Zároveň prehlásili, že
nebola uzatvorená v tiesni, ani za iných jednostranne nevýhodných podmienok, že je pre nich vzájomne

výhodná a že pri podpisovaní zmluvy nebol na nich vyvíjaný žiadny nátlak v žiadnej forme. Podpisy
predávajúcich boli overené Obcou Mojmírovce dňa 30.08.2013. V deň podpisu bol podaný i návrh na
vklad (V XXXX/XX), ktorý bol podpísaný všetkými účastníkmi kúpnej zmluvy.

11. Ku kúpnej zmluve bol vyhotovený i dodatok č. 1, ktorý mal odstrániť chyby pri spôsobe zaplatenia

kúpnej ceny, tento bol datovaný s dátumom 05.09.2013, ale nebol zmluvnými stranami podpísaní.

12. Z príjmových pokladničných dokladov zo dňa 30.08.2013 vyplýva, že žalovaný v 3. rade
prevzal od žalovaného v 1. rade sumu 38 500 eur (poznámka kúpna cena pre Lobod.) a v ten istý deň
žalobcovia prevzali od žalovaných v 1. a 2. rade sumu 26 200 eur (s poznámkou zvyšok

kúpnej ceny z kúpnej zmluvy zo dňa 30.8.2013). Na doklade je okrem podpisu žalobcov aj podpis ich
dcéry, pričom peniaze im odovzdal žalovaný v 3. rade, ktorý tento doklad aj vyhotovil. Na tieto úkony
bol splnomocnený žalovanými v 1. a 2. rade.

13. Z kvitancie zo dňa 30.08.2013, vystavenej spoločnosťou Tatra credit a.s., Piešťany, vyplýva, že dňa

30.08.2013 zaniklo záložné právo vyplatením pohľadávky dlžníkom - žalobcami v 1. a 2. rade ako aj ich
dcéry D., ktorá vyplývala z úverovej zmluvy č. 277/11.14. Z návrhu na vklad vlastníckeho práva zo dňa 26.09.2013 vyplýva, že bola uzatvorená kúpna zmluva,
na základe ktorej sa previedlo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zo žalovaných v 1. a 2. rade na T.
T.. Vkladové konanie bolo vedené pod č. V XXXX/XX.

15. NáslednebolauzatvorenákúpnazmluvamedziRonaldomRajčanymakopredávajúcimažalovaným
v 3. rade ako kupujúcim dňa 26.01.2014. Vkladové konanie bolo vedené pod č. V XXXX/XX.

16. Z kúpnej zmluvy zo dňa 25.06.2015 je zrejmé, že žalovaný v 3. rade previedol nehnuteľnosti na

žalovaného v 4. rade za dohodnutú kúpnu cenu 38 500 eur, pričom časť kúpnej ceny mu vyplatil v
hotovosti - 5 500 eur a zvyšok cez hypotekárny úver. Návrh na vklad bol podaný dňa 26.06.2015,
pričom v tom čase už na nehnuteľnosti bola podpísaná záložná zmluva (dňa 27.04.2015), ktorá bola
zavkladovaná pred kúpnou zmluvou.

17. V rámci trestného konania vedeného na ORPZ Nitra pod č. ČVS: NR-OKP-302-003/2015 bola

vypočutá 2x D. R., s tým, že uviedla, že mala dlh voči spoločnosti Tatra crediit a.s. a žalovaný v 3. rade
jej navrhol riešenie, s ktorým ona aj jej rodičia (žalobcovia) súhlasili, preto podpísali kúpnu zmluvu. Časť
kúpnej ceny bola použitá na vyplatenie dlhu jej veriteľa a zvyšná suma nebola jej rodičom uhradená.
Úver sa nakoniec nepodarilo vybaviť, a nenašla nikoho, kto by nehnuteľnosti odkúpil. Rodičia zostali
bývať v dome a podpísali nájomnú zmluvu, kde bolo dojednané nájomné 200 eur.

18. Z vyšetrovacieho spisu vyplýva, že žalovaní v 1. a 2. rade boli vypočutí ako svedkovia, pričom
skutkový stav popísali tak, ako to uviedol ich právny zástupca v rámci tohto konania. Zároveň bol
vypočutý i T. T., ktorý uviedol, že kúpil nehnuteľnosti od žalovaných v 1. 2. rade, vyplatil ich cez úver,
ktorý si vybavil v Slovenskej sporiteľni, a.s. Asi po jednom roku sa rozhodol nehnuteľnosť predať, oslovil

žalovaného v 3. rade a ten ju od neho kúpil. Nepoznal ani žalobcov, pozná žalovaného v 1. a 3. rade.
Predaj prebehol v poriadku. Žalovaný v 3. rade bol vypočutý v rámci trestného konania, vypovedal tak,
ako sa vyjadril ku skutkovému stavu práve vo svojich vyjadreniach v tomto spore. Takisto žalovaný v 4.
rade vypovedal tak ako popísal v rámci svojho vyjadrenia v tomto konaní.

19. Medzi žalovaným v 3. rade a D. R. bola v rámci trestného konania vykonaná konfrontácia, kde dcéra
žalobcov tvrdila, že suma 26 200 eur vyplatená nebola, pričom žalovaný v 3. rade tvrdil, že túto sumu
vyplatil dňa 30.08.2013 priamo v dome vo M. F., o čom má aj príjmový pokladničný doklad. Pokiaľ ide o
pôžičku, žalobcom požičal len sumu 5 000 eur, toto tvrdenie p. Lobodášová poprela a uviedla, že nikdy
im žalovaný v 3. rade nedal žiadnu pôžičku, žiadne peniaze od neho nedostali. Obaja potvrdili, že dňa

29.04.2015 bola uzatvorená na Obecnom úrade vo Veľkej Doline nájomná zmluva, a to za prítomnosti
starostky, žalobcov, pani, ktorá robila právničku. Na otázku žalovaného v 3. rade, že prečo si nikdy
žalobcovia nepýtali peniaze v sume 26 200 eur, keď im ich nevyplatil, dcéra žalobcov odpovedala, že
si ich pýtali, ale odpoveď bola taká, že si má vziať hypotéku a odkúpiť si dom.

20. Z nájomnej zmluvy zo dňa 29.01.2015, uzatvorenej medzi žalobcami a žalovaným v 3.
rade je zrejmé, že nájomný vzťah bol uzatvorený na dobu určitú od 01.02.2015 do 28.02.2015, výška
nájomného bola 200 eur. Zároveň bola podpísaná zmluva o budúcej kúpnej zmluve, podľa znenia ktorej
žalobcovia prejavili záujem o kúpu nehnuteľností, za cenu 38 500 eur, a to v lehote do 28.02.2015 s
tým, že oni vyzvú žalovaného v 3. rade na uzatvorenie kúpnej zmluvy. V čl. VII. bod 1 bola dohodnutá

zmluvná pokuta 10 000 eur za porušenie povinnosti, spočívajúcej v neuzatvorení kúpnej zmluvy.

21. Napriek tomu, že nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi žalovaným v 3. rade a žalobcami
v 1. a 2. rade, bola dňa 27.04.2015 uzatvorená nájomná zmluva, nájomné bolo dohodnuté na 200 eur
mesačne. V čl. IX bolo dohodnuté, že počas trvania nájomného vzťahu, dohodnutého na dobu neurčitú

od 01.05.2015, má D. R. ako dcéra žalobcov právo na kúpi predmetu nájmu od žalovaného v 3. rade
ako prenajímateľa.

22. Právny zástupca žalobkyne v 1. rade na pojednávaní, konanom dňa 29.04.2019 uviedol, že sa
pridržiava písomne podanej žaloby a navrhuje, aby súd určil, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľností

nachádzajúcich sa v kat. úz. M. F., zapísaných na LV č. XXX. Podľa jeho názoru kúpne
zmluvy, ktoré boli uzatvorené v súvislosti s týmito nehnuteľnosťami, sú neplatné a to s poukazom na §
39 Občianskeho zákonníka, pretože sa priečia dobrým mravom a obchádzajú zákon. Poukázal na to, že
v danom prípade išlo iba o dočasný prevod, boli tu uzatvorené nájomné zmluvy ako aj bolo dohodnutéprávo spätného odkúpenia nehnuteľností. V kúpnej zmluve bol uvedený účet kam mala byť kúpna cena
zaplatená, pričom tento účet nebol účtom žalobcov. Zároveň je právny úkon neplatný s poukazom na §
37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože žalobcovia nemali záujem previesť právo k nehnuteľnostiam.

Trval na tom, že vlastnícke právo na žalovaných v 1. a 2. rade nikdy platne neprešlo a
naďalej je vlastníkom týchto nehnuteľností žalobkyňa. Čo sa týka samotného petitu žaloby, trval už len
za určovacom návrhu, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností. Netrval na petite, v zmysle
ktorého navrhovali určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 30.8.2015 uzatvorenej medzi žalobcami a
žalovanými v 1. a 2. rade.

23. Právny zástupca žalovaných v 1. a 2. rade s poukazom na písomné vyjadrenia, zohľadňujúc aj
prednes právneho zástupcu žalobkyne považoval podanú žalobu minimálne vo vzťahu k žalovaným v
1. a 2.rade za nedôvodnú tak po skutkovej ako aj po právnej stránke veci a žiadal, aby ju súd zamietol
a priznal žalovaným v 1. a 2.rade právo na náhradu trov konania. Má za to, že v predmetnom spore
týkajúcom sa určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nie je daná pasívna vecná legitimácia

žalovaných v 1. a 2.rade, keďže podľa konštantnej judikatúry ako žalovaný v týchto sporoch vystupuje
vždy len aktuálny vlastník nehnuteľností. Pokiaľ ide o samotnú kúpnu zmluvu, posúdenie jej platnosti,
ktorej je otázkou predbežnou, mal za to, že táto kúpna zmluva je zmluvou platnou so všetkými tomu
prislúchajúcimi dôsledkami. Pokiaľ ide o výhradu nezaplatenia kúpnej ceny, s touto nesúhlasil, nakoľko
jednak preukázali úplné zaplatenie kúpnej ceny, a jednak samo o sebe táto skutočnosť v prípade ak by

kúpna cena nebola uhradená, nezakladá dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy. Pokiaľ ide o vôľu žalobcov
pri uzatváraní tejto kúpnej zmluvy, žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali, že by vôľu previesť
vlastnícke právo nemali, keď aj vo svojich vyjadreniach túto vôľu potvrdzujú, čoho dôkazom sú aj nimi
tvrdené ďalšie úkony ako aj nájomné zmluvy k predmetným nehnuteľnostiam. Z pohľadu žalobného
návrhu nie je preukázaný ani naliehavý právny záujem na požadovanom určení a žaloba trpí zásadnou

vadou, na základe ktorej nie je možné jej vyhovieť a preto navrhol, aby súd z hľadiska hospodárnosti
konania túto žalobu bez bližšieho prejednania skutkových okolností zamietol.

24. Právna zástupkyňa žalovaného v 4. rade sa plne pridržala vyjadrenia zo dňa 04.04.2017 a
08.06.2017. Žalovaný v 4. rade je dobromyseľným nadobúdateľom nehnuteľností, ktoré sú predmetom

tejto žaloby. Nemá žiadnu vedomosť o skutočnostiach, ktoré sú uvádzané žalobkyňou v 1. rade.
Nehnuteľnosť nadobudol od vlastníka nehnuteľnosti, ktorý bol riadne zapísaný na liste vlastníctva, čiže
ako nadobúdateľ v rámci miery opatrnosti vykonal všetky kroky, ktoré boli potrebné k nadobudnutiu a
zisteniu právneho stavu v čase podpisu kúpnej zmluvy. Na nehnuteľnosť si vzal úver, ktorý do dnešného
dňa riadne spláca. Nehnuteľnosť podľa všetkého obýva žalobkyňa v 1.rade bez úhrad, to zn. že v tomto

prípade práve na str. žalovaného v 4. rade prichádza k majetkovej ujme a na strane žalobkyne k
bezdôvodnému obohateniu. Vzhľadom na prednes právneho zástupcu žalobkyne má za to, že táto
žaloba trpí vadami a preto je nevyhnutné zamietnuť ju a žalovanému v 4. rade priznať náhradu vo výške
100 %. Vo vzťahu k návrhu na doplnenie dokazovania bola toho názoru, že predložené listiny ako aj
pripojený trestný spis sú postačujúce k rozhodnutiu súdu.

25. V konaní súd vypočul žalobkyňu v 1. rade, ktorá uviedla, že žalovaný v 3. rade bol viac krát u nich
s tým, že im chcel pomôcť vybaviť, aby nehnuteľnosti boli ich. Ona sa ho veľmi bála, ale nikdy som mu
nepovedala, aby odišiel. Keď prišiel všetko chcel veľmi rýchlo vybaviť a keď mu nejaké papiere podpísali,
potom mal vždy čas. Keď bol u nich aj mu ponúkla kávu, ale nikdy nič nechcel. Pokiaľ dobre vie, jej

dcéra nemala finančné problémy. Ona býva v dome sama. Nájomné neplatí asi 2-3 roky, platí ale všetky
energie. Z domu ju zatiaľ nikto nevyháňal. Vie o tom, že nehnuteľnosti sa predali aj trikrát. Jej dcéra
má svoj vlastný dom, v ktorom aj býva. Nehnuteľnosti nikdy neboli zaťažené žiadnou ťarchou, nikomu
nikdy neručila. Nevedela o tom, že by nehnuteľnosť mala ísť do dobrovoľnej dražby. Vždy patrila len jej.
Všetko za ňu vybavuje dcéra. Jeden dom zdedila a chcela pomôcť svojej jedinej dcére a preto jej ho

prepísala. V tom dome ona v súčasnosti býva.

26. Uznesením ORPZ Trenčín ČVS:ORP-968/2-VYS-TN-2018 zo dňa 11.04.2019 a následne zo dňa
06.06.2019 bolo voči žalovanému v 3. rade vznesené obvinenie za opakovací trestný čin podvodu podľa
§ 221 ods. 1, 3 písm. a) Trestného zákona a na základe toho právny zástupca žalobkyne navrhol

prerušiť toto konanie do právoplatného skončenia konania vedené pod ČVS: ORP-968/2-VYS-TN-2018
a to podľa § 162 ods. 1, písm. a) Civilného sporového poriadku.27. Právni zástupcovia žalovaných v 1, 2. a 4. rade s týmto návrhom nesúhlasili, nakoľko zo strany
týchto žalovaných nebol spáchaný žiadny trestný čin a nikto z nich nedal príčinu k tomu, aby bol právny
úkon považovaný za neplatný. V tomto spore sa rieši ako predbežná otázka kúpna zmluva, uzatvorená

medzi žalobcami a žalovanými v 1. a 2. rade a zároveň poukázali na zásadu prezumpcie neviny.

28. V spore bola vypočutá i dcéra žalobcov - D. R., ktorá uviedla, že v auguste 2013 jej zavolal žalovaný
v 3. rade s tým, že má vedomosť o tom, že jej rodičia majú založený dom. Ona osobne mala finančné
problémy,pretosasnímpredbežnedohodla,žetochcecelériešiť.Navrhol,žedomsaprepíše dočasne,

asi na 1 rok, na neho alebo niekoho iného a potom sa vráti späť. Povedala to rodičom, vysvetlila im
všetko aj spolu so žalovaným v 3. rade a požiadala ich, aby jej teda pomohli. Malo sa to realizovať tak, že
jej mala byť vybavená hypotéka. Nakoľko mala dlhy, nebolo to možné riešiť týmto spôsobom. Nenašla
ani žiadnu osobu v blízkom okolí, ktorá by si vzala úver, preto jej žalovaný 3. rade ponúkol riešenie.
Vždy, keď bol žalovaný v 3. rade u jej rodičov, bola tam osobne prítomná s výnimkou jediného prípadu.
Rodičia podpísali kúpnu zmluvu, boli si dať overiť podpisy aj na matrike. Po určitom období, asi po 1 roku

sa objavil žalovaný v 3. rade s listinnými dokumentmi, pričom uviedol, že ich treba podpísať, inak rodičov
z domu vyhodí. Doklady podpísali, rodičia podpisovali aj nájomnú zmluvu a zároveň im prišla neskôr aj
výzva, aby sa z domu vysťahovali. Podpisovali sa dve nájomné zmluvy - prvá len na obdobie asi 1
mesiac a ďalšia bola na neurčitú dobu s tým, že táto druhá sa podpisovala na obecnom úrade. Vtedy
sa tam stretli na podpis svedkyňa, jej rodičia, bývalá starostka, p. V. - bratranec žalobkyne v 1. rade a

bývalý manžel svedkyne a samozrejme žalovaný v 3. T.. W., čo prišla rodičom výzva na vysťahovanie,
im povedala, že to treba začať riešiť - bolo podané trestné oznámenie a zároveň návrh na súd . T. sa
nikdy nestretli so žalovanými v 1. a 2. rade, ona osobne sa stretla o žalovaným v 1. rade jeden krát na
pumpe v N., keď mu odovzdávala predmetné zmluvy. V. problémy so splatením úveru, nehradila riadne
a včas splátky, nepamätala si, či jej osobne prišlo oznámenie o dražbe. W. overovaní podpisov rodičov

na zmluve bola prítomná, osobne ich autom odviezla na matriku obecného úradu a pri podpisovaní bola
ešte prítomná osoba, ktorá podpisy overovala. N. iný tam nebol. V. som na seba vyhlásený osobný
bankrot, v ktorom bola oddlžená. V. je zamestnaná na polovičný pracovný úväzok, pracuje z domu. A. v
rodinnom dome, ktorý patrí jej bývalému manželovi, adresa M. dolina XXX a to spolu so svojimi deťmi.
Žalobkyňa v 1. rade býva v dome, ktorý je predmetom tohto sporu. Dom jej a bývalému manželovi

darovali rodičia, počas manželstva došlo k zrušeniu BSM z dôvodu podnikania a v rámci vyporiadania
nehnuteľnosť nadobudol bývalý manžel a je vyplatil vyrovnací podiel. Vedela o tom, že si mohli kúpiť
nehnuteľnosť, ale prečo by ju žalobkyňa v 1. rade kupovala, keď ju nechcela ani predať. Všetko malo
byť len dočasné. Ona osobne p. Kinčikovi zaplatila do cca 12.000 eur a ak by sa bavili len v rovine,
že treba doplatiť zvyšok dlhu, ktorý za ňu zaplatil Tatra creditu, a.s., tak potom by žalobkyňa v 1. rade

zmluvu možno aj podpísala. Ona s ním viackrát komunikovala telefonicky, s týmto návrhom nesúhlasil.
Trval na tom, že si má nájsť osobu, ktorá si väzme hypotéku a potom sa nehnuteľnosť prevedie. V
stavebnej sporiteľni platil splátky len žalovaný v 3. rade, taká bola dohoda. Je pravda, že bola v platobnej
neschopnosti a exekútor siahol aj na celú nasporenú sumu v PSS, a.s., preto nebolo možné z jej strany
vybaviť si úver. Na otázku, či bola kúpna zmluva medzi žalobcami a žalovanými v 1. a 2. rade uzatvorená

pod nátlakom, odpovedala svedkyňa, že nie, nebola uzatvorená pod nátlakom.

29. Právny zástupca v záverečnej reči navrhol žalobe vyhovieť a určiť, že žalobkyňa v 1. rade je
vlastníčkou predmetných nehnuteľností. Uviedol, že si myslí, že súd mal vypočuť žalovaného v 3. rade.

30. Právny zástupca žalovaných v 1. a 2. rade navrhol žalobu zamietnuť, nakoľko tak ako je žaloba
postavená, nie je preukázaný na jej určení naliehavý právny záujem a to aj vzhľadom na to, že žalobca
v 2. rade zomrel počas konania. Kúpna zmluva, ktorá sa v tomto prípade riešila ako predbežná otázka,
nevykazuje podľa neho žiadne znaky neplatnosti.

31. Právny zástupca žalovaného v 4. rade v rámci záverečnej reči uviedol, že žalovaný v 4. rade
je dobromyseľným nadobúdateľom. Predávajúci nebol prvonadobúdateľom, čiže účastníkom kúpnej
zmluvy medzi žalobkyňou v 1. rade a jej nebohým manželom. Navrhol, aby súd žalobu zamietol.

32. V konaní súd nevykonal navrhnuté dôkazy, a to výsluch žalovaného v 1. až 4. rade, ani

výsluch Rolanda Rajčanyho, znalecké dokazovanie ohľadne pravosti podpisu žalobcov na príjmovom
pokladničnom doklade ako aj nevyhovel návrhu na pripojenie katastrálneho spisu. Navrhnuté znalecké
dokazovanie nepovažoval za hospodárne a zároveň aj vzhľadom na tvrdenia žalobcov ako aj ich dcéry
D. R., že medzi dokladmi, ktoré podpisovali, bol aj príjmový pokladničný doklad, bolo by vykonanietakéhoto dôkazu neúčinné. Čo sa týka dôkazu - pripojenia vyšetrovacieho spisu OR PZ Nitra, ten bol k
spisu pripojený, ale z dôvodu, že medzičasom bolo voči žalovanému v 3. rade vznesené obvinenie pre
trestný čin podvodu OR PZ Trenčín, bol spis odoslaný na žiadosť vyšetrovateľa priamo OR PZ Trenčín,

nakoľko bol potrebný pre ďalšie konanie vo veci. Preto si súd z neho zabezpečil fotokópie všetkých
kúpnych zmlúv, návrhov na vklad, príjmových pokladničných dokladov, zápisníc o výsluchu svedkov,
ktorí vystupujú v tomto spore ako žalovaní v 1. až 4. rade, zápisnicu o výsluchu svedka p. T.. Nakoľko
z vyšetrovacieho spisu mal k dispozícii všetky kúpne zmluvy, nepovažoval súd za potrebné vyžiadať si
duplicitne katastrálny spis. Čo sa týka návrhu na vypočutie žalovaných, súd nepovažoval za potrebné

ich v spore vypočuť. Právni zástupcovia žalovaných v 1. a 2. rade ako aj v 4. rade sa vyjadrili ku skutkovej
ako aj právnej stránke sporu dostatočne a výpoveďou žalovaných v 1. 2. a 4. rade by súdu nebolo nič
nové objasnené, nakoľko nikto z týchto osôb sa so žalobcami osobne nestretol a žiadnym spôsobom ich
nekontaktoval. Takisto to je v prípade p. Rajčanyho. Pokiaľ ide o žalovaného v 3. rade, ten v priebehu
konania doručil súdu dve vyjadrenia, v ktorých podrobne opísal celý priebeh danej veci a zároveň sa
súd oboznámil aj s jeho výpoveďami v rámci trestného konania, čo považoval pre rozhodnutie veci za

dostatočné. Z hľadiska hospodárnosti návrh na vykonanie výsluchu žalovaného v 3. rade uznesením
zamietol.

33. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň

predávajúcemu dohodnutú cenu.

34. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

35. Podľa § 481 Občianskeho zákonníka, ak je len jeden dedič, potvrdí mu súd, že dedičstvo nadobudol.

36. Podľa § 482 ods. 1 Občianskeho zákonník, ak je viac dedičov, vyporiadajú sa na súde medzi sebou
o dedičstve dohodou.

37. Podľa § 137 písm. c) zák. č. 140/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) žalobou

možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

38. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto
časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

39. Napriek tomu, že žalobkyňa v 1. rade požiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov, súd jej
uznesením č. k. 9C/444/2015-28 zo dňa 08.02.2016 nepriznal, pretože nepreukázala svoje zárobkové,
majetkové a osobné pomery, tým pádom súd nemohol posúdiť, či sú na jej strane také pomery, ktoré
by priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov odôvodňovali. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa

04.04.2016.

40. Na základe uznesenia súdu č. k. 9C/444/2015-35 zo dňa 12.05.2016 boli žalobcovia vyzvaní
na doplnenie žaloby, a to najmä vo vzťahu petitu č. 2. Žalobkyňa v 1. rade v doplnení žaloby zo
dňa 30.05.2016 súdu oznámila, že žalobca v 2. rade zomrel dňa 24.04.2016 a spresnila petit žaloby

v časti o určenie neplatnosti právneho úkonu. Súd šetrením zistil, že uznesením Okresného súdu
Nitra č. k. 9D/118/16-19, Dnot 113/16 zo dňa 07.10.2016 bolo dedičské konanie po neb. žalobcovi
v 2. rade zastavené a nepatrný majetok zanechaný poručiteľom bol vydaný žalobkyni v 1. rade. Z
odôvodnenie tohto rozhodnutia vyplýva, že poručiteľ zanechal závet, podľa ktorého má byť závetnou
dedičkou žalobkyňa v 1. rade. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.11.2016.

41. Vzhľadomnato,žežalobcav2.radevpriebehukonaniazomrelazávetnoudedičkoubolažalobkyňa
v 2. rade, konanie v časti žaloby žalobcu v 2. rade voči žalovaným v 1. až 4. rade zastavil (výrok II.
rozsudku).

42. Stanovisko právneho zástupcu žalobkyne v 1. rade, ktorým netrval na žalobnom návrhu ohľadne
určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 30.08.2013, si súd vyhodnotil ako späťvzatie návrhu v tejto
časti, z dôvodu čoho konanie práve v tejto časti zastavil (výrok III. rozsudku).43. Na základe toho zostalo predmetom konania určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré
sa nachádzajú v kat. úz. M. F. a sú evidované v katastri nehnuteľností, vedenom Okresným úradom
Nitra, katastrálny odbor, na LV č. XXX. Aktuálnym vlastníkom týchto nehnuteľností je žalovaný v 4. rade,

ktorý ich nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 25.06.2015, tj. ešte pred podaním žaloby, od žalovaného
v 3. rade.

44. Ak má byť žaloba o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je úspešná, musia byť z
procesného hľadiska splnené dve podmienky: po prvé, strany sporu musia mať vecnú legitimáciu a po

druhé, žalobca musí mať na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Určovacie žaloby majú v
zásade len preventívnu funkciu a smerujú k tomu, aby sa porušeniu práva v budúcnosti predišlo. Vecná
legitimácia (aktívna či pasívna) je stav vyplývajúci z hmotného práva. To znamená, že strana sporu je
nositeľom práva, resp. povinností, o ktoré v súdnom konaní ide a je jedným z predpokladov úspešnosti
žaloby na určenie. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie
je, má predovšetkým ten, kto je zúčastnený právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Treba

zdôrazniť, že vecná legitimácia (ako aj naliehavý právny záujem na strane žalobcu) musí existovať v
čase vyhlásenia rozsudku. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že kto je stranou sporu, vymedzuje
procesnéprávo.Ktojevecnelegitimovaný,vymedzujevýlučneprávohmotné.Vecnálegitimácia(aktívna
či pasívna) je teda stav vyplývajúci z hmotného práva. To znamená, že strana sporu je nositeľom
práva, resp. povinností, o ktoré v súdnom konaní ide. Pre posúdenie otázky vecnej legitimácie je

rozhodujúce to, ako je vymedzený predmet konania v žalobe. Nedostatok vecnej legitimácie znamená,
že niekto, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom (výlučným nositeľom) hmotnoprávneho oprávnenia, alebo
o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom (výlučným nositeľom) hmotnoprávnej povinnosti, nie je nositeľom
(výlučným nositeľom) hmotnoprávneho oprávnenia alebo hmotnoprávnej povinnosti, o ktoré v konaní
ide. To, či žalobca a žalovaný sú nositeľmi hmotnoprávneho oprávnenia a hmotnoprávnej

povinnosti, sa ukáže až v samotnom konaní. Ak nebola strana aktívne alebo pasívne legitimovaný,
žaloba sa zamietne. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho
sa žalobca domnieva, že subjekt, proti ktorému návrh smeruje, je účastníkom určitého hmotnoprávneho
vzťahu, ale vždy iba to, či ním objektívne je alebo nie je.
45. V rámci tohto konania si súd riešil aj otázku vecnej legitimácie. Právny zástupca žalobkyne vzal

žalobu v časti určenia neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy zo dňa 30.08.2013 späť, preto si
ustálil, že žalovaní v 1. až 3. rade nie sú pasívne legitimovanými v tomto spore. Žalovaní v 1. a 2. rade
síce boli zmluvnými stranami v poradí prvej kúpnej zmluvy, ale nakoľko hlavným predmetom konania
nie je priamo posudzovanie jej platnosti, resp. neplatnosti (má sa riešiť sa len ako predbežná otázka),
zamietol žalobu ju voči žalovaným v 1. až 3. rade práve z dôvodu nedostatku ich pasívnej vecnej

legitimácie. Podľa ustálenej praxe súdov platí, že iba v prípade, ak má byť v konaní určená neplatnosť
zmluvy (napr. kúpnej zmluvy, predmetom ktorej je nehnuteľnosť), musia byť účastníci konania všetci,
ktorí ju uzavreli - rozhodnutia NS SR sp. zn. 3 Cdo 122/2002, 1 Cdo 11/2003.

46. V danom prípade súd nemal v čase rozhodovania za preukázanú vecnú legitimáciu žalovaných v

1. až 3. rade, ktorí už ani v čase podania žaloby neboli a ani v súčasnosti nie sú vlastníkmi predmetných
nehnuteľností. Súd poukazuje na to, že právny zástupca žalobkyne v 1. rade mal vedomosť o tom, že
žalovaní v 1. až 3. rade už nie sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností. Napriek tomu, keď už samotný
právny zástupca žalobkyne v 1. rade netrval na určení neplatnosti kúpnej zmluvy, neurobil voči súdu
žiadne podanie v tomto smere. Na základe týchto skutočností súd žalobu voči žalovaným v 1. až 3.

rade pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie v tomto konaní zamietol.

XX. W. ide o žalovaného v 4. rade, tento ako jediný zo žalovaných je vecne pasívne legitimovaný v
tomto spore, pretože je aktuálnym vlastníkom dotknutých nehnuteľností, čo má súd preukázané z listu
vlastníctva č. 259 pre kat. úz. M. F..

48. Žaloba o určenie, či tu právo (v danom prípade vlastnícke právo) je, alebo nie je, tak za
účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (§ 80 písm. c/), ako aj v súčasnosti (§ 137 písm. d)
CSP ) môže byť úspešná len vtedy, ak
žalobca preukáže splnenie druhej podmienky, tj. preukáže naliehavý právny záujem na takomto určení.

Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi: žalovaný popiera existenciu
(neexistenciu) práva, resp. právneho pomeru žalobcu, teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah
medzi účastníkmi konania je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi
účastníkmi); jestvuje ohrozenie práva, či právneho vzťahu a toto ohrozenie nemožno odstrániť inak,len určovacím výrokom. Naliehavý právny záujem sa súčasne viaže k otázke, či určovacia žaloba
môže byť spôsobilým procesným nástrojom ochrany práva. O splnení podmienky naliehavého právneho
záujmu je možné však uvažovať iba v prípade, ak bude výrok súdneho rozhodnutia spôsobilý vystihnúť

úplný obsah hmotným právom vymedzeného vzťahu, čo logicky predpokladá, že bude záväzný pre
všetky jeho subjekty (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5 MCdo 1/2010 ). Konkrétne, ak sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti,
priktorejjevkatastrinehnuteľnostízapísanýakovlastníkniektoiný,mávovzťahukosobe,resp.osobám
zapísaným v katastri nehnuteľností naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pokiaľ takéto

určovacie rozhodnutie je spôsobilým prostriedkom pre docielenie zapísania žalobcu ako vlastníka do
katastra nehnuteľností namiesto tam zapísaných žalovaných osôb. S prihliadnutím na význam zápisu
vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností (výpis z listu vlastníctva preukazuje vlastnícke právo) a na
jeho právne účinky je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcu, ktorý nie je zapísaný v katastri
nehnuteľností ako vlastník, je neisté a bez požadovaného určenia by jeho právo mohlo byť ohrozené.

49. Naliehavýprávnyzáujemžalobcunaurčovacejžalobeourčenievlastníctvajedanýjejspôsobilosťou
byť podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností tak, aby zodpovedal
skutočnému stavu. Je však potrebné, aby žalobný petit takejto určovacej žaloby bol procesne prístupný.
Dedič má naliehavý právny záujem len na určení, že určité veci patria do dedičstva po poručiteľovi ku
dňu jeho smrti. Ak dedičstvo ohľadne spornej veci nebolo ešte vyporiadané, nemôžu sa dedičia alebo

jeden z nich bez ďalšieho domáhať, že sú vlastníkmi veci. Dedičia z titulu svojho dedičského nároku
sa môžu domáhať určenia, že poručiteľ bol v čase svojej smrti vlastníkom veci (uznesenie Najvyššieho
súdu SR zo dňa 10. februára 2009, sp. zn. 5 Cdo 106/2008).

50. Súd žalobu voči žalovanému v 4. rade zamietol z dôvodu, že žalobkyňa v 1. rade nemala

naliehavý právny záujem na podanej žalobe, tj. na určení, že je výlučnou vlastníčkou dotknutých
nehnuteľností. Ak by súd návrhu takto vyhovel, svojim rozhodnutím by vlastne rozhodol o dedičstve
mimo dedičského konania, pretože žalobca v 2. rade zomrel a predmetom dedičského konania tieto
sporné nehnuteľnosti nikdy neboli. O dedičstve súd koná v dedičskom konaní, rozhoduje o dedičstve
podľa ustanovení § 481 až 483 Občianskeho zákonníka a v konaní postupuje podľa ustanovení

Civilného mimosporového poriadku, resp. predchádzajúceho procesného predpisu - Občianskeho
súdneho poriadku. Tieto podmienky ale v tomto sporovom konaní nie sú dané.

51. Z kúpnej zmluvy zo dňa 30.08.2013 vyplývalo, že pôvodnými vlastníkmi nehnuteľností boli
žalobcovia ako manželia, pôvodný petit žaloby bol navrhnutý tak, že obaja žalobcovia sú v celosti

bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností. Ak aj následne žalobkyňa požadovala, aby súd určil, že
je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, na tomto určení nemala z už vyššie uvedených dôvodov (smrť
žalobcu v 2. rade) naliehavý právny záujem. Mala navrhnúť zmenu a správne sa mala domáhať určenia,
žepredmetnénehnuteľnostipatrilikudňusmrtiporučiteľavpríslušnompodieledojehovlastníctvaalebo,
že poručiteľ bol ku dňu jeho smrti vlastníkom v príslušnom podiele.

52. V nadväznosti na to súd uvádza, že ak sa zamieta určovacia žaloba pre nedostatok naliehavého
právneho záujmu, je vylúčené súčasne sa zaoberať žalobou vo veci samej (rozhodnutia NS
SR sp. zn. 1 Cdo 26/07, 2 Cdo 231/07, 1 Cdo 91/2006). Preto súd vec samú ďalej neposudzoval, i keď
v rámci predbežného právneho posúdenia veci sa mu javila kúpna zmluva ako platný právny úkon.

53. Súd zároveň zamietol návrh právneho zástupca žalobkyne v 1. Rade na prerušenie konania do
právoplatného skončenia konania vedeného na OR PZ Trenčíne, odbor kriminálnej polície, pod ČVS:
ORP-968/2-VYS-TN-2018. Dôvodom pre zamietnutie bola tá skutočnosť, že i keď voči žalovanému v
3. rade bolo vznesené obvinenie pre opakovací trestný čin podvodu, zo skutkovej vety vyplýva, že

žalobcom v 1. a 2. rade mal spôsobiť škodu tým, že im nevyplatil zvyšnú časť kúpnej ceny. To znamená,
že bez rozdielu toho, či bude žalovaný v 3. rade odsúdený alebo nie, v rámci trestného konania sa bude
voči žalobcom v 1. a 2. rade riešiť len otázka výšky vzniknutej škody pre podvodné konanie žalovaného
v 3. rade, čo nemá v konečnom dôsledku vplyv na súdne konanie. Takisto vzhľadom na to, že v tomto
spore nebol zo strany žalobkyne v 1. rade preukázaný naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam tak, že ona je ich výlučnou vlastníčkou (a to z dôvodu smrti žalobcu v 2. rade),
súd tomuto návrhu nevyhovel.

54. Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.55. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

56. Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

57. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaným v 1. až v 4.

rade priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v 1. rade v rozsahu 100 %, nakoľko mali vo
veci plný úspech, pričom dôvody hodné osobitného zreteľa u strán sporu a ani v okolnostiach zistené
neboli. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou

tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).

Podľa § 365 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený

podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.