Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. marec 2021

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 12Er/1299/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7517219026
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Joščáková
ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2021:7517219026.2

Uznesenie

Okresný súd Košice - okolie v exekučnej veci oprávneného: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom
Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, zast.: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so
sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti povinnému: 1) J. S., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F. XXX, XXX XX G. T. U., 2) I. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, XXX XX G. T. U., 3) U. N.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX G. T. U., v konaní o vymoženie 136,75 eur (4.120,-Sk) s prísl.

r o z h o d o l :

I. Návrh na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych
predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. z a m i e t a.

II. Námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd na návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a na žiadosť súdneho exekútora vydal poverenie

na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky v sume 136,75 eur s príslušenstvom. Súdnemu
exekútorovi bolo poverenie na vykonanie exekúcie doručené dňa 26.06.2001.

2. Dňa 14.04.2020 súdny exekútor, JUDr. Michaela Zubaľ Burdová, Exekútorský úrad Humenné, so
sídlom Štefánikova 18, Humenné, vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie EX 391/2001-D
podľa zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení

niektorých zákonov, účinného od 01.01.2020, pretože podľa § 2 ods. 1 písm. a) od doručenia poverenia
na vykonanie exekúcie uplynula rozhodná doba piatich rokov, k predĺženiu rozhodnej doby nedošlo a
nejde o takú starú exekúciu, ktorá sa nezastavuje. Zároveň súdny exekútor vyzval oprávneného na
zaplatenie trov starej exekúcie.

3. Voči upovedomeniu o zastavení starej exekúcie podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote

námietky, ktoré odôvodnil tým, že predmetné exekučné konanie bolo začaté a je vedené podľa zákona
č. 233/1995 Z. z., ktorý dôvod zastavenia exekúcie - uplynutie rozhodnej doby v zmysle § 2 ods. 1
písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z. neupravuje a neumožňuje. Oprávnený konštatuje porušenie svojich
základných práv garantovaných čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy, čl. 6 ods. 1 Dohovoru a čl. 1
Protokolu 1. S poukazom na to žiada exekučný súd, aby v rámci rozhodovania o námietkach proti
upovedomeniu o zastavení starej exekúcie podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP prerušil konanie a podal

Ústavnému súdu SR návrh na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy SR o súlade zákona
č. 233/2019 Z. z., a to konkrétne jeho ustanovení čl. I § 1 ods. 1 a 2, § 2 ods. 1 písm. a), § 3 ods.
1 prvá veta, § 6 ods. 1 prvá veta, § 6 ods. 2, § 8 ods. 3 až ods. 6, § 9 ods. 1 až ods. 3, čl. II bod
5 s vyššie uvedenými ustanoveniami Ústavy SR, Dohovoru a Protokolu 1. V námietkach konkrétne a
podrobne rozviedol jednotlivé rozpory. Poukázal na zákaz svojvôle pri konaní orgánov verejnej moci,
porušenie zákazu retroaktivity právnych noriem, princípu právnej istoty, ako aj obmedzujúci zásah do

jeho vlastníckeho práva. Uviedol, že zákon č. 233/201 Z.z. do právneho poriadku retroaktívne zavádza
legálnu definíciu starej exekúcie, svojvoľne uzákoňuje zastavenie starých exekúcií v nadväznosti nauplynutie rozhodnej doby a mnoho ďalších vytýkaných rozporov. Taktiež uviedol, že pokiaľ norma nie je
spôsobiládosiahnuťsledovanýcieľ,idezostranyzákonodarcuoprejavsvojvôlenezlučiteľnýsprincípom
právneho štátu. Zákon č. 233/2019 Z. z. v § 9 upravuje možnosť oprávneného podať opätovný návrh na

vykonanie exekúcie, teda umožňuje aby po zastavení "starej exekúcie" došlo k opätovnému iniciovaniu,
vedeniu a pokračovaniu v takejto starej exekúcií. Ad absurdum po ex lege zastavení niekoľko miliónov
"starých exekúcií" môže zo strany oprávnených dôjsť k podaniu opätovných návrhov na vykonanie
exekúcie. Ide o iracionálny zásah zákonodarcu do namietnutých základných práv oprávnených ako
aj povinných, ktorý nie je spôsobilý dosiahnuť sledovaný cieľ. Žiadosť o podanie návrhu podľa čl.

125 ods. 1 písm. a) Ústavy SR oprávnený odôvodňuje aj akútnou hrozbou ďalších budúcich zásahov
do jeho základných práv a majetkovej sféry, nakoľko dôjde k zastavovaniu ďalších starých exekúcií.
Zároveň vzhľadom na enormné množstvo "starých exekúcií" vedených v SR je preukázaná aj existencia
všeobecného záujmu na posúdení súladu uvedených ustanovení Ústavným súdom SR v kontexte rizika
vzniku značných škôd a ťažko napraviteľných následkov vo vzťahu k veľkému počtu oprávnených. Z
uvedených dôvodov oprávnený navrhol, aby súd návrh podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy doplnil

aj o požiadavku pozastavenia účinnosti napadnutých ustanovení zákona č. 233/2019 Z. z. do doby
jeho rozhodnutia vo veci samej o podanom návrhu. Oprávnený navrhol konanie o námietkach proti
upovedomeniu o zastavení starej exekúcie prerušiť do meritórneho rozhodnutia Ústavného súdu SR vo
veci samej, a následne námietkam vyhovieť.

4. Súdny exekútor sa ku podaným námietkam nevyjadril.

5. Podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len ,,Ústava
SR“), ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými
zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a

vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.

6. Podľa čl. 130 ods. 1 písm. d) Ústavy SR, ústavný súd začne konanie, ak podá návrh súd.

7. Podľa čl. 144 ods. 2 Ústavy SR, ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis, jeho

časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave, ústavnému
zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie
konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny názor ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd
záväzný.

8. Podľa § 74 písm. d) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, návrh na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 ústavy o súlade právnych
predpisov nižšej právnej sily s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo medzinárodnou zmluvou,
s ktorou vyslovila súhlas národná rada a ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným
zákonom, môže podať súd v súvislosti s prejednávanou vecou.

9. Podľa § 243 h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej
len„Exekučnýporiadok“),vúčinnomznení,aktentozákonv§243iaž243kneustanovujeinak,exekučné
konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

10. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, ak to povaha
veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku.

11. Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, ak osobitný zákon

neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po
skončení exekučného konania nemožno podať žalobu na obnovu exekučného poriadku.

12. Podľa § 162 ods.1 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd
konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o

súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie
konania.13.Podľa§233aExekučnéhoporiadkuvúčinnomznení,postupukončeniaexekučnýchkonanízačatých
pred 01.04.2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31.03.2017 upravuje osobitný zákon. Týmto
osobitným zákonom je zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní účinný od

01.01.2020.

14. Podľa § 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej aj „ZoUNEK“ alebo zákon č. 233/2019 Z. z.), upravuje sa týmto zákonom
postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov

účinných do 31. marca 2017 a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie.

15. Podľa § 2 ods. 1 ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak
a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2,
b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po
oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal

len majetok nepatrnej hodnoty,
c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo
d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie;
na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.

16. Podľa § 5 ods. 1 ZoUNEK, ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vydá upovedomenie o zastavení
starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky na svojom webovom sídle v strojovo čitateľnom elektronickom
formáte.

17. Podľa § 7 ods. 1 ZoUNEK, proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v
rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky.
Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.

18. Podľa § 7 ods. 3 ZoUNEK, súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie

o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne.
Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach sa doručí oprávnenému a
exekútorovi.

19. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 488/2017, všeobecný súd má

možnosť prerušiť exekučné konanie, ktoré sa pred ním vedie, pre účely podania návrhu na začatie
konania o súlade právnych predpisov, s ohľadom na čl. 144 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej
republiky v znení neskorších predpisov.

20. Účastník konania nemá právny nárok na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP

na vlastnú žiadosť, avšak má možnosť predniesť súdu svoje argumenty o tom, že skutkový a právny
stav konania v jeho veci odôvodňuje uplatnenie postupu súdu podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP. Toto
právo účastníka konania je obsiahnuté v ľudskom práve na prístup k súdu a zároveň v základnom práve
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, a preto je implikované v § 162 ods. 2 CSP („Súd
konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomí

strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania.“). Formulácia „súd konanie preruší
aj bez návrhu“ vytvára súdu príležitosť, aby konanie prerušil aj na návrh. Účastník konania navrhujúci
prerušenie konania za účelom rozhodnutia ústavného súdu o súlade právneho poriadku s Ústavou SR
má v takom prípade právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia súdu o zamietnutí návrhu na prerušenie
konania zo zorného uhla namietnutého porušenia Ústavy, teda na dôkladné vysvetlenie príčin, pre ktoré

sa súd nedomnieva, že Ústava je porušená spôsobom, ktorý tvrdí účastník konania.

21. Právomoc všeobecných súdov vyvolať pred Ústavným súdom Slovenskej republiky konanie o súlade
právneho poriadku nie je absolútna a vzniká iba ak sú splnené dve podmienky, a to v prípade, ak
sa nesúlad všeobecne záväzného právneho predpisu nižšej ako ústavnej sily s Ústavou SR spája s

„prejednávanou vecou“, a preto sa očakáva jeho priamy účinok na rozhodnutie v konkrétnom spore, a
v prípade, ak „sa súd domnieva”, že medzi podústavným všeobecne záväzným právnym predpisom a
Ústavou SR je nesúlad. Podľa právneho názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky, všeobecný súd
splní podmienku čl. 144 ods. 2 Ústavy SR, t. j. „domnieva sa“ iba vtedy, ak je presvedčený o nesúladeprameňa práva s ústavou, resp. ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 alebo
zákonom.

22. V predmetnej exekučnej veci súd po preskúmaní návrhu oprávneného na prerušenie konania za
účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej
republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. nie je presvedčený o nesúlade namietaného právneho
predpisu s Ústavou SR. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že nie je splnená podmienka pre
podanie návrhu na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky podľa čl. 125 ods. 1 v

spojení s čl. 130 ods. 1 písm. d) Ústavy SR.

23. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP možno prerušiť konanie iba v tom prípade, ak súd dospel k
záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s Ústavou, so zákonom
alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, a teda nie v prípade, ak k
takému záveru dospel účastník konania. Na základe uvedeného súd zamietol návrh oprávneného na

prerušenie konania, pretože nezistil dôvod na takýto postup. Súd nie je presvedčený o rozpore zákona
č. 233/2019 Z. z. s Ústavou SR. Zákonom č. 233/2019 Z. z. sa oproti Exekučnému poriadku dopĺňajú
dôvody na zastavenie exekúcie, pričom za splnenia zákonných podmienok sú staré exekúcie zastavené
zo zákona. Od účinnosti Exekučného poriadku až doposiaľ bol tento mnohokrát novelizovaný a postupne
boli dopĺňané, resp. menené dôvody zastavenia exekúcií až do dnešnej podoby a dôvody zastavenia

exekúcií napokon vyplývali a vyplývajú aj z iných zákonov a v určitom období sa exekúcie za splnenia
zákonných podmienok zastavovali nie rozhodnutím súdu ale zo zákona. Rovnako tak zo zákona sú
zastavované staré exekúcie, pričom tieto definoval zákonodarca a pre ich zastavenie určil podmienky.
Tieto sú jasné, zrozumiteľné a súd sa nestotožňuje s názorom, že je tu rozpor s Ústavou SR, prípadne
Dohovorom a Protokolom č. 1. Zákon v žiadnom prípade nenarúša princíp deľby moci a súd je toho

názoru, že po judikovaní pohľadávky v procese jej vymáhania je ukončenie vymáhania (exekúcie) iba
otázkou procesného prostriedku jej ukončenia a nejde o zásadnú otázku, ktorá by mala byť zverená
výlučne do kompetencie súdu. Veď predsa ani o ukončení exekúcie vymožením pohľadávky alebo
upustením nerozhoduje súd a neposudzuje, či naozaj boli pre také ukončenie splnené podmienky. V
takom prípade uvedené procesné úkony vykoná exekútor vrátením poverenia súdu a vyhotovením

konečného vyúčtovania exekučného konania (podľa Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017).
Spôsob ukončenia exekúcie, či už rozhodnutím súdu, zo zákona alebo postupom exekútora je len
otázkouprocesnéhoúkonu,ktorývžiadnomprípadeniejevrozporesÚstavouSR.Súdtiežpodotýka,že
ZoUNEKumožňujeoprávnenémuvyužiťopravnýprostriedokprotivydanémuupovedomeniuozastavení
starej exekúcie, a to formou námietok proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie. Uvedeným

mechanizmom sa zachováva právomoc súdnych orgánov rozhodovať v exekučnom konaní, a zároveň
sa tým vytvára prostriedok, ktorým súd dokáže preveriť splnenie podmienok pre zastavenie starej
exekúcie. Súd sa nestotožňuje s tým, že ZoUNEK by mal byť v rozpore s Ústavom SR alebo Dohovorom
ani z akéhokoľvek iného dôvodu uvedeného oprávneným, pretože zastavenie starej exekúcie nie je
prekážkou rozhodnutej veci, oprávnený má stále možnosť podať nový návrh na vykonanie exekúcie

a ak súd na základe opätovného návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie, účinky úkonov
smerujúcich k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu starej exekúcii ostávajú zachované a oprávnený
má nárok aj na náhradu súdneho poplatku za nový návrh. Z tohto hľadiska nie je podľa názoru súdu
ZoUNEK retroaktívnym, nenarúša právnu istotu oprávneného a taktiež neporušuje jeho právo vlastniť
majetok. ZoUNEK tak nie je v rozpore s Ústavou SR a už vôbec nie preto, že podmienky a lehoty

na podanie nového návrhu sa môžu javiť ako komplikované. Sú rovnaké pre všetkých oprávnených,
ktorí sa tak rozhodnú a rozhodne nie sú nesplniteľné ani pre oprávnených, ktorí vystupujú vo väčšom
množstve exekúcií. Pokiaľ podľa ZoUNEK oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s podaním
nového návrhu s výnimkou súdneho poplatku a pokiaľ oprávnený má nahradiť paušálne trovy, tak
takéto ustanovenia tiež nie sú v rozpore s Ústavou a zjavne tam, kde nebolo minimálne po dobu

18 mesiacov nič vymožené, pričom exekútor si svoju prácu urobil a vynaložil vlastné prostriedky na
jednotlivé úkony. Oprávnený znáša takéto trovy tak, ako pri zastavení exekúcie pre nemajetnosť podľa
Exekučného poriadku. To, že nemajetnosť neposudzuje súd, ale je stanovená zákonná fikcia za splnenia
konkrétnych podmienok, nie je v rozpore s Ústavou SR, naopak, takéto definovanie starých exekúcií
zrelých na zastavenie z dôvodu uplynutia rozhodnej doby je prvkom vnášajúcim do exekúcií právnu

istotu, hospodárnosť a zefektívnenie exekučných konaní, pretože za splnenia stanovených podmienok
je zastavená každá exekúcia tieto spĺňajúce, čím sa v značnej miere eliminuje rôzny postup exekútorov
a exekučných súdov v obdobných veciach. Pokiaľ ide o paušálne trovy exekúcie, tak vo vzťahu k ním sú
námietky neprípustné a pokiaľ oprávnený namieta protiústavnosť aj tých častí zákona, ktoré upravujúpaušálne trovy, tak ani s týmto názorom sa súd nestotožňuje, pretože aj doposiaľ boli oprávnení v
exekúciách povinní znášať trovy v prípade zastavenia exekúcií pre nemajetnosť povinného, pričom
vyhláškou bola stanovená minimálna odmena exekútora, ktorý mal okrem toho nárok aj na ďalšie

náhrady.

24. Vzhľadom na uvedené, súd návrh oprávneného na prerušenie konania za účelom podania návrhu
na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti
zákona č. 233/2019 Z. z. považuje za nedôvodný a zamietol ho.

25. Námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie sú procesným inštitútom, ktorým zákon
umožňuje oprávnenému brániť sa proti nedôvodne zastavenej exekúcii. Exekučný súd v konaní
o námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť
zastavenia starej exekúcie a námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie posudzuje v čase
rozhodnom pre zastavenie starej exekúcie.

26. Vzhľadom na to, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom, v
konaní uplynula rozhodná doba, nejde o relatívnu či absolútnu výnimku zo zastavenia starej exekúcie,
súd posúdil námietky oprávneného ako nedôvodné a zamietol ich.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Košice - okolie.

V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach ( § 243 CSP) podania uvedie, proti ktorému uzneseniu
smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.

Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
sťažnosti.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.