Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. november 2022

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Cdo/195/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517216935
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2022:1517216935.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Bajánkovej a

členov senátu JUDr. Jozefa Kolcuna, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v právnej veci navrhovateľky V..
S. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX Š., zastúpenej JUDr. Barborou Vrbovou, advokátkou so
sídlom Wilsonova 6, 811 07 Bratislava, proti manželovi I.. Y. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX I. XXX,
prechodne I. XX, XXX XX H., zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Magyerka, s.r.o, so
sídlom Ernestova bašta 2, 940 01 Nové Zámky, IČO: 36 857 751, o rozvod manželstva a úpravu pomerov
manželov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, a to k mal. D. C., nar. XX.XX.XXXX, mal.
D. C., nar. XX.XX.XXXX a mal. S. C., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom

práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn.
7P/9/2018, o dovolaní manžela (otca maloletých detí) proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 09.
septembra 2021 sp. zn. 8CoP/15/2021 takto

r o z h o d o l :

Dovolanie z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky (ďalej aj ,,okresný súd” alebo ,,súd prvej inštancie”) rozsudkom zo dňa
26. februára 2021 sp. zn. 7P/9/2018 rozviedol manželstvo V.. S. C. a I.. Y. C. (I. výrok), maloleté deti

z manželstva pochádzajúce D., nar. XX.XX.XXXX, S., nar. XX.XX.XXXX a D., nar. XX.XX.XXXX C.
na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matke s tým, že obaja rodičia budú
maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej
D. sumou 150,- eur mesačne, na výživu maloletej S. sumou 100,- eur mesačne a na výživu maloletej D.
sumou 100,- eur mesačne, vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc
od právoplatnosti rozsudku (II. výrok). Styk otca s maloletými deťmi upravil tak, že otec je oprávnený
stretávať sa s maloletými deťmi C. D., nar. XX.XX.XXXX, S., nar. XX.XX.XXXX a D., nar. XX.XX.XXXX

každý párny týždeň v kalendárnom roku v pracovných dňoch, okrem štátnych sviatkov a dní pracovného
pokoja, vo štvrtok od 10.00 hodiny do 12.00 hodiny v mieste ambulantného výkonu TENENET o.z., M.
R. Štefánika 15/B, Nové Zámky bez prítomnosti matky (III. výrok). V prípade, že styk otca s maloletými
deťmi pripadne na štvrtok v párnom týždni na štátny sviatok alebo deň pracovného pokoja, najbližším
dňom styku je nasledujúci štvrtok nepárneho týždňa v čase od 10.00 hodiny do 12.00 hodiny (IV. výrok).
Matke uložil povinnosť zabezpečiť účasť maloletých detí na mieste realizácie styku otca s maloletými
deťmi v určenom čase na miesto ambulantného výkonu TENENET o.z., M. R. Štefánika 15/B, Nové

Zámky a po ukončení uvedeného styku si matka maloleté deti prevezme na určenom mieste v určenom
čase (V. výrok). Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (VI. výrok).
Urobil tak po zistení, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti od 25.10.2017, navzájom sa citovo
odcudzili, neudržiavajú manželské styky a ich manželstvo je hlboko, trvale a vážne rozvrátené, neplniacesvoj účel. Za príčinu rozvratu manželstva označil rozdielne názory manželov na spoločný život aj ich
vzájomné fyzické a slovné útoky. Poukázal na to, že na okresnom súde je vedené konanie o úpravu
práv a povinností rodičov k maloletým deťom sp. zn. 7P/346/2017, v ktorom bolo vydaných niekoľko

neodkladných opatrení týkajúcich sa úpravy styku otca s maloletými deťmi. Naposledy sa tak stalo
uznesením z 18.12.2020, ktorým bolo zmenené uznesenie okresného súdu z 21.11.2019 v spojení s
potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Nitre tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými
deťmi každý párny týždeň kalendárneho roka v pracovných dňoch, okrem štátnych sviatkov a dní
pracovného pokoja, vo štvrtok od 10.00 hod. do 12.00 hod. v mieste ambulantného výkonu TENENET

o.z., Bjornsonova 2, Nové Zámky bez prítomnosti matky. V prípade, že styk otca s maloletými deťmi
pripadne na štvrtok párneho týždňa na štátny sviatok alebo deň pracovného pokoja, najbližším dňom
styku je nasledujúci štvrtok nepárneho týždňa od 10.00 hod. do 12.00 hod.. V čase rozhodovania súdu
prvej inštancie o rozvode manželstva uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, vo veci bol určený termín
pojednávania na 30.04.2021. V konaní o rozvod manželstva súd prvej inštancie v zmysle ustanovení
§ 23 ods. 1 a 2, § 24 ods. 1, 3, 4, § 28 ods. 1 a 2, § 62 ods. 1 až 5, § 78 ods. 1 a 3 Zákona o

rodine a článku 3 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa uviedol, že maloleté deti nezveril otcovi a
jeho návrh zamietol, keďže v súčasnosti na to nie sú vytvorené podmienky. Naďalej je potrebné, aby si
otec budoval a rozvíjal s maloletými deťmi citový vzťah, pretože sa s nimi dlhodobo nestretával a matka
mu styk neumožňovala od mája 2018. Matka sa o deti riadne stará, zabezpečuje riadne ich výchovu
a opateru a otcovi umožňuje styk s maloletými deťmi prostredníctvom TENENET o.z. Senec, pobočka

Nové Zámky. Súd prvej inštancie zdôraznil záujem maloletých detí aj záujem rodičov o svoje deti, ktorý
sa vzhľadom na ich správanie vo vzťahu k sebe navzájom dostáva do roviny ochrany detí. Problémy
súvisia aj s problematickou komunikáciou a vzájomnými trestnými oznámeniami rodičov, ktoré pre
vzájomnú nedôveru znemožňujú napĺňať najlepší záujem ich maloletých detí a právo na oboch rodičov.
Uskutočnenie styku otca a detí nasilu by mohlo viesť k degradácii vzťahov. Styk otca s maloletými deťmi

okresný súd upravil podľa odôvodnenia rozsudku v súlade s dokazovaním vykonaným najmä vo veci
sp. zn. 7P/346/2017, keď vzhľadom na vzťahy oboch rodičov nie je predpoklad priebehu styku bez
prítomnosti inej osoby tak, aby to bolo v najlepšom záujme maloletých detí. Je potrebné, aby si otec
najskôr budoval a rozvíjal s maloletými deťmi citový vzťah, pretože sa s nimi dlhodobo nestretával,
pričom zdôraznil rovnaké právo otca starať sa o maloleté deti aké má aj ich matka. Vo veci údajného

spáchania trestného činu sexuálneho zneužívania zo strany otca voči mal. D. bolo dňa 21.09.2020
vydanépodľasprávyÚraduinšpekčnejslužbyBanskáBystricameritórneuzneseniepodľa§215odsek1
písm. a/ Trestného poriadku (trestné stíhanie zastavené prokurátorom, keď je nepochybné, že sa nestal
skutok, pre ktorý je vedené trestné konanie); uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože matka
maloletých detí podala sťažnosť, o ktorej nebolo rozhodnuté. Potrebu prítomnosti odborníka pri styku

otca s maloletými deťmi okresný súd odôvodnil tým, aby medzi rodičmi nedochádzalo ku konfliktom.
Konštatoval, že v mesiaci november 2020 obaja rodičia prejavili súhlas s mediáciou, ktorý však otec
nerealizoval. Návrhy na ďalšie dokazovanie okresný súd zamietol z dôvodu, že by aktuálne žiadne
nové skutočnosti neprinieslo a vzhľadom na dĺžku konania je potrebné pre maloleté deti aj ich rodičov
zabezpečiť právnu istotu. V poslednej časti rozsudku okresný súd rozsiahlo odôvodnil rozhodnutie o

výživnom.

2. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (ďalej len ,,krajský súd” alebo ,,odvolací súd”) rozsudkom zo
dňa 09. septembra 2021 sp. zn. 8CoP/15/2021 rozsudok súdu prvej inštancie napadnutý odvolaním
otca maloletých detí v II. výroku o zverení maloletých detí na čas po rozvode manželstva do osobnej

starostlivostimatkesurčenímvyživovacejpovinnostiotcavočimaloletýmdeťompotvrdilavzostávajúcej
napadnutej časti výrokov III. - VI. rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Po zhrnutí priebehu doterajšieho konania a obsahu v ňom
vydaných rozhodnutí odvolací súd uviedol, že sa s poukazom na § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového
poriadku stotožnil s rozhodnutím okresného súdu o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti

matky z dôvodu, že starostlivosť matky o maloleté deti od ich narodenia nebola doposiaľ spochybnená a
nespôsobilosť matky pokračovať v doterajšej starostlivosti o maloleté deti nebola vyvrátená. Zdôraznil,
že mal. dvojičky S. a D. od svojho narodenia boli len veľmi krátku dobu (do odsťahovania sa otca
dňa 25.10.2017) v spoločnej starostlivosti obidvoch rodičov. S ohľadom na to a doterajšiu starostlivosť
matky ich nemožno bez ďalšieho len na základe priania otca zveriť do jeho starostlivosti, nakoľko to

nie je v záujme týchto detí ani maloletej D. (správne má byť uvedené D., pozn. dovolacieho súdu)
z rovnakých dôvodov, ako aj z dôvodov zachovania súrodeneckých vzťahov medzi deťmi navzájom.
Vychádzajúc z prezumpcie neviny vzhľadom na neskončené trestné konanie nemožno vo vzťahu k
matke vychádzať len zo záverov znalkyne C.. I.. J. Q. v znaleckom posudku č. 22/2019 ešte zodňa 27.05.2019, pokiaľ ich súd alebo príslušný štátny orgán v trestnom konaní nebude považovať za
opodstatnené a nezaloží na nich svoje rozhodnutie vo veci. V ďalšej časti sa odvolací súd zaoberal
odvolaním otca vo vzťahu k vyživovacej povinnosti a úprave jeho styku s mal. deťmi nezistiac, že by

súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkom uskutočňovať im patriace
procesné práva v miere porušujúcej právo na spravodlivý proces. V závere odvolací súd uviedol, že
sa vhodným javí vykonanie aktuálneho pohovoru kolízneho opatrovníka maloletých detí s jednotlivými
deťmivneprítomnostirodičov,vykonaniedokazovaniakostatnýmprebiehajúcimkonaniamtýkajúcichsa
maloletých detí, resp. rodičov a starých rodičov s následným zvážením potreby doplnenia dokazovania

znaleckým dokazovaním.

3. Proti II. výroku rozsudku odvolacieho súdu podal manžel - otec maloletých detí dovolanie tvrdiac
existenciu dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f/ CSP. Navrhol, aby dovolací súd rozsudok
odvolacieho súdu ,,zrušil a aby sám vo veci rozhodol tak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v
napadnutom druhom výroku zruší a vec vráti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie”. Porušenie svojho

práva na spravodlivý proces videl otec maloletých detí v nepreskúmateľnosti dovolaním napadnutého
rozhodnutia odvolacieho súdu a s ním súvisiaceho rozhodnutia súdu prvej inštancie spočívajúcej v
nedostatku odôvodnenia. V konkrétnostiach otec detí (ďalej aj ,,dovolateľ”) vytkol, že v odôvodnení
rozsudku absentujú zákonom ustanovené náležitosti. Odvolací súd podľa dovolateľa nereagoval na
jeho odvolaciu argumentáciu, nevysporiadal sa s jeho opakovanými návrhmi na doplnenie dokazovania

pribratím znalca z odboru psychológia, alternatívne psychiatria na vyšetrenie duševného stavu matky
detí za účelom zistenia pohnútok matky a so zameraním na zistenie ovplyvňovania maloletých detí
matkou, jej snahu mal. deti negatívne manipulovať, vierohodnosť jej výpovedí, pripadne paranoidné
nastaveniematky,jejtendenciukpsychickejlabilite,patologickésklonyaichprípadnývplyvnasprávanie
mal. detí a ich vzťah k otcovi. Zdôraznil, že opakované návrhy dovolateľa na doplnenie dokazovania

znaleckým skúmaním vyplynuli z doterajšieho konania matky, ktorá od začatia konania v roku 2018
svojvoľne a bez príčiny zamedzovala otcovi kontakt s maloletými, následne po realizácii niekoľkých
stretnutí otec poukazoval na postupné negatívne ovplyvňovanie maloletých matkou, ako vyplynulo
aj z postupných správ z priebehu stretnutí za účasti pracovníkov občianskeho združenia TENENET.
Vzhľadom na správanie matky by súdy mali zvážiť, či nie sú naplnené podmienky pre prípadnú zmenu

výchovného prostredia mal. detí, k čomu mal prispieť práve návrh otca na doplnenie dokazovania
pribratím znalca z odboru psychológia, alternatívne psychiatria. V ďalšej časti otec popisuje správanie
maloletých detí vyplývajúce zo správy uvedeného občianskeho združenia za august 2021 a za október
2021, z ktorých vyvodzuje, že výchova matky vykazuje vážne nedostatky, k dokázaniu čoho má okrem
doposiaľ vykonaného dokazovania prispieť aj otcom navrhované znalecké dokazovanie. V závere

dovolania otec citoval zo znaleckého posudku č. 22/2019 vypracovaného dňa 27.05.2019 znalkyňou C..
I.. J. Q. pre účely trestného konania.

4. Matka maloletých detí sa k dovolaniu nevyjadrila.

5. Kolízny opatrovník maloletých detí sa vo vyjadrení k dovolaniu otca stotožnil s rozsudkom odvolacieho
súdu s tým, že naďalej vidí potrebu doplnenia doterajšieho dokazovania formou posúdenia, či sú v
osobnosti rodičov znaky morálneho, psychického alebo iného narušenia, ktoré by im mohli brániť v
zabezpečovaní riadnej starostlivosti a výchovy detí a v realizácii styku bez prítomnosti druhého rodiča
resp. tretieho subjektu a posúdenia motivácie rodičov k naplneniu rodičovských kompetencií.

6. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 2 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a
spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa

tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

7. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch
týkajúcich sa detí, či už vykonávaných verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti,
súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi, je najlepší záujem dieťaťa. Na najlepší záujem dieťaťa

odkazuje Dohovor o právach dieťaťa aj vo svojom článku 18 (rodičovská zodpovednosť). Výbor pre
práva dieťaťa vo Všeobecnom komentári č. 13 (2011) o práve na ochranu pred všetkými formami násilia
upozornil, že „posúdenie najlepšieho záujmu dieťaťa zo strany dospelého nesmie prekonať povinnosť
rešpektovať všetky práva dieťaťa vyplývajúce z Dohovoru“. Koncepcia najlepšieho záujmu dieťaťa mázložku hmotného práva, procesného práva a základného výkladového právneho princípu. Hmotné právo
zakladá právo dieťaťa na posúdenie jeho najlepšieho záujmu a jeho prvoradé zohľadnenie v situácii, keď
sa s cieľom rozhodnúť o danej veci posudzujú rôzne záujmy. Ako konštatuje Výbor pre práva dieťaťa

vo Všeobecnom komentári č. 14 (2013) z 29.05.2013 o práve dieťaťa na prvoradé zohľadnenie jeho
najlepšieho záujmu (č. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa) obsah komplexného pojmu najlepší záujem
dieťaťa treba stanovovať podľa konkrétnych prípadov. Ide o pružný a adaptabilný pojem, ktorý treba
prispôsobiť a definovať podľa konkrétnej situácie dotknutého dieťaťa, zohľadniť jeho osobný kontext,
situáciu a potreby. Najlepší záujem dieťaťa pri jednotlivom rozhodnutí treba určiť vo svetle špecifických

okolností situácie konkrétneho dieťaťa. Posúdenie najlepšieho záujmu dieťaťa je jedinečnou činnosťou,
ktorú treba uskutočniť v každom jednom prípade vo svetle konkrétnych okolností každého dieťaťa
súvisiacich s jeho individuálnymi charakteristikami, napríklad vek, pohlavie, stupeň zrelosti, skúsenosti,
telesné, zmyslové alebo intelektuálne postihnutie, sociálny kontext, v ktorom dieťa žije (prítomnosť
alebo absencia rodičov, kvalita vzťahov dieťaťa s rodičmi, prostredie, v ktorom dieťa žije z pohľadu
bezpečnosti) atď. Do posúdenia najlepšieho záujmu dieťaťa patria aj jeho názory, identita, starostlivosť,

ochranaabezpečnosť,jehozraniteľnosť(zdravotnépostihnutie,príslušnosťkmenšinovejskupine,štatút
utečencaalebožiadateľaoazyl,obeťnásilia,životnaulici,atď.),právonazdravie,navzdelanie.Najlepší
záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri prijímaní všetkých potrebných opatrení.

8. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP; ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací

súd“) po zistení, že dovolanie podal účastník konania (strana sporu v zmysle Civilného sporového
poriadku), v ktorého neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), v zákonnej lehote (§
427 ods. 1 CSP), zastúpený advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky
dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania. Bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP)
dospel k záveru, že dovolanie je prípustné, preto skúmal jeho dôvodnosť.

9. Z ustanovenia § 420 CSP vyplýva, že dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho
súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil

účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu dáva Civilný sporový poriadok aj Civilný
mimosporový poriadok (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy,
vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného
zástupcu, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, právo na doručenie súdnych písomností a
vyjadrení protistrany a pod.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní

došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že
dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

10. Medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania patrí aj právo na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia, čo vyplýva aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra

tohto súdu pritom nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie
bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre
rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c.
Španielsko, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c.
Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Rovnako sa k povinnosti súdov

riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyjadril Ústavný súd Slovenskej republiky napr. aj v náleze III. ÚS
119/03. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo
strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením
nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).

11. Dokazovanie je časť občianskeho súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné
na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť
to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz
na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi strán sporu

na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na
vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy
vecou súdu (viď § 185 ods. 1 CSP), a nie strán sporu. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať zanásledok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie
však procesnú vadu zmätočnosti (viď R 37/1993 alebo R 125/1999).

12. V súlade s judikatúrou ústavného súdu Najvyšší súd SR vo viacerých rozhodnutiach napr. sp.
zn. 4Cdo/100/2018, 5Cdo/202/2018, 5Cdo/138/2018, 5Cdo/122/2019 vyslovil, že procesnému právu
strany sporu (účastníka konania) navrhovať dôkazy zodpovedá povinnosť súdu nielen o vznesených
návrhoch (a dôkazoch) rozhodnúť, ale tiež, pokiaľ im nevyhovie, vo svojom rozhodnutí odôvodniť, prečo,
z akých dôvodov tak neurobil. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu (účastníka konania) možno

odôvodniť len tromi dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku overeniu alebo
vyvráteniu ktorej je navrhnutý dôkaz, je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je
argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie
nedisponuje vypovedacou potenciou. Tretím je nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument, podľa ktorého
určité tvrdenie, ku ktorého overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, už bolo doterajším konaním
bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené. Ak tieto dôvody zistené neboli, súd postupuje

v rozpore s čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, garantujúcimi strane sporu právo na spravodlivý
proces, čiže táto dôkazná vada (tzv. opomenuté dôkazy) takmer vždy založí nielen nepreskúmateľnosť
vydaného rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ale súčasne tiež jeho protiústavnosť.

13. Dovolací súd v prvom rade považuje za potrebné zdôrazniť, že nie je súdom skutkovým a je

viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP), a to aj v prípade konaní
podľa Civilného mimosporového poriadku. Nemôže preto preskúmavať správnosť skutkových záverov
rozhodnutí súdov nižších inštancií, čo aplikoval aj vo vzťahu k otcom uvádzaným skutkovým tvrdeniam
týkajúcim sa správania matky a maloletých detí. Navyše považuje dovolací súd za potrebné zdôrazniť,
že pre rozsudok súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 217 ods. 1 CSP), preto ani odvolací

súd nemohol prihliadať na skutočnosti, ktoré nastali po vyhlásení jeho rozsudku (09. septembra 2021).

14. Preskúmaním rozsudkov súdov nižších inštancií dovolací súd nezistil porušenie práva dovolateľa
na spravodlivý súdny proces v podobe nedostatočného odôvodnenia ich rozsudkov. Podľa § 220 ods. 2
CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy

označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky
procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a
právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal,
z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako
vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Odvolací súd v zmysle § 393

ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku uvedie stručný obsah napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie
skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní, prípadne ďalších subjektov, ktoré
dôkazy v odvolacom konaní vykonal a ako ich vyhodnotil, zistený skutkový stav a právne posúdenie
veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Odôvodnenie rozhodnutia senátu obsahuje aj
pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté a ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe,

odôvodnenie rozhodnutia obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu. Súdne rozhodnutia musia
byť nielen zrozumiteľné a jasné, ale aj stručné. Dovolací súd nezistil vybočenie súdov nižších inštancií
z medzí odôvodňovania rozsudkov ustanovených uvedenou právnou úpravou. Súdy obidvoch inštancií
riadnym a zodpovedajúcim spôsobom zdôvodnili svoje rozhodnutie o zverení maloletých detí do osobnej
starostlivosti matky (dovolací súd opäť pripomína, že správnosť tohto rozhodnutia z hľadiska skutkového

a právneho nie je vzhľadom na dovolateľom vymedzené dovolacie tvrdenia oprávnený preskúmavať).
Porovnaním obsahu odvolania otca maloletých detí s obsahom odôvodnenia rozsudku odvolacieho
súdu týkajúceho sa zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matky dovolací súd nezistil, že by
odvolací súd nedal otcovi maloletých detí odpoveď na základné odvolaním nastolené otázky. Podstatnú
časť odvolania otca maloletých detí tvoria jeho výhrady k možnostiam a úprave jeho styku s maloletými

deťmi. V závere odvolania uviedol, že vzhľadom na ním tvrdené dlhodobé porušovanie jeho práv otca
matkou maloletých detí aj práv detí na stretávanie sa s otcom a ich starou mamou je namieste rozhodnúť
o zmene zverenia maloletých detí na čas po rozvode manželstva do starostlivosti otca. Odvolací súd v
bode 11. svojho rozsudku zdôraznil, že maloleté dvojičky S. a D. žili v spoločnej domácnosti so svojím
otcom len veľmi krátku dobu (t. j. od 19.01.2017, kedy sa narodili, do 25.10.2017, kedy otec odišiel

zo spoločnej domácnosti), takže vzhľadom na doterajšiu starostlivosť matky ich nemožno bez ďalšieho
zveriť otcovi do starostlivosti a vo vzťahu k mal. D. okrem toho poukázal aj na potrebu zachovania
súrodeneckých vzťahov medzi deťmi. Vysvetlil, že závery znalkyne C.. I.. J. Q. v znaleckom posudku č.
22/2019 vypracovaného v trestnom konaní nemožno považovať za správne, vzhľadom na neskončenietrestného konania, pokiaľ príslušný orgán v trestnom konaní na nich nezaloží svoje rozhodnutie vo veci.
Za nedostatok odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu považoval dovolateľ skutočnosť, že absentuje
odpoveď na jeho návrh na doplnenie dokazovania znaleckým posúdením matky maloletých. Dovolací

súd poukazuje na záver (poslednú vetu) bodu 13. odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, v ktorom
dáva odvolací súd na zváženie potrebu doplnenia dokazovania znaleckým dokazovaním. Tento záver
síce odvolací súd predniesol vo vzťahu k úprave styku otca a maloletých detí, avšak ide o problematiku,
ktorá úzko súvisí so vzťahmi medzi rodičmi maloletých detí, medzi tým - ktorým rodičom a tým - ktorým
maloletým dieťaťom aj medzi maloletými deťmi navzájom. V rámci ich skúmania môže vyvstať aj otázka

prípadnej manipulácie alebo patologického správania niektorého z rodičov, preto dovolací súd nedospel
k záveru, že sa odvolací súd nevysporiadal s návrhom otca maloletých detí na nariadenie znaleckého
dokazovania a nepripisoval jeho vyjadreniam potrebnú váhu. Do úvahy treba zobrať aj to, že od začatia
(14.11.2017) konania o rozvod manželstva do rozhodnutia súdu prvej inštancie (26.02.2021) a do
rozhodnutia odvolacieho súdu (09.09.2021) a predloženia spisu dovolaciemu súdu (2022) určite došlo
k zmenám v povahách, charaktere, osobnostiach a správaní sa maloletých detí vyvolaných už len tým,

že sú vekovo staršie o cca 5 rokov, ako aj k vývinu vzťahu a správania ich rodičov.

15.Dovolacísúdibanadoplnenieuvádza,žeakmalotecvzáveredovolanianamyslizmenurozhodnutia
o osobnej starostlivosti z dôvodu, že matka opakovane bezdôvodne a zámerne otcovi neumožňuje styk
s maloletými deťmi ako má na mysli § 25 ods. 4 Zákona o rodine, predpokladom takéhoto rozhodnutia je

právoplatné zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti, čo v čase odvolacieho konania v konaní
o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva
splnené nebolo. Po nadobudnutí právoplatnosti výroku o zverení maloletých do starostlivosti jedného z
rodičov na čas po rozvode manželstva, môže takýto návrh podať druhý rodič, resp. môže iniciovať jeho
podanie alebo začatie konania bez návrhu na príslušnom orgáne.

16. So zreteľom na uvedené dovolací súd uzatvára, že dovolanie otca podľa § 420 písm. f) CSP nie je
dôvodné, čo je dôvodom jeho zamietnutia v zmysle § 448 CSP.

17. Dovolací súd žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania (§ 52

CMP).

18. Vychádzajúc z obsahu spisu a tam popísaného správania sa každého z rodičov, dovolací súd apeluje
na otca aj matku, aby sa čím skôr ujednotili v hľadaní najvyššieho dobra pre svoje maloleté deti, ktoré
pre svoj zdravý vývin a dospievanie potrebujú poznať ženské aj mužské modely správania sa; tieto im

prioritne majú a môžu poskytovať ich rodičia. Každý z rodičov si musí uvedomiť, že napriek rozpadu ich
partnerského vzťahu sú obidvaja rovnakou mierou plne zodpovední za riadnu výchovu spoločných detí,
ktoré sa rozhodli priviesť na svet a prostredníctvom ktorých napriek ich rozdielnostiam zostanú spojení
navždy. Rodičia by preto mali začať urýchlene, aj za využitia odbornej pomoci, akceptovať jedinečnú a
nezastupiteľnú rolu druhého rodiča (práve toho, ktorého vybrali za matku/otca svojich detí) v živote ich

detí a racionálne, vecne, bez osočovania, hnevu, nevraživosti a útokov, s ústretovosťou a rešpektom
komunikovať o otázkach týkajúcich sa ich detí tak, aby mohli byť spoločne základnými opornými piliermi
ich života. Zjednodušene povedané, rodičia by sa napriek subjektívne rozdielnemu vnímaniu situácie
konečne mali začať správať ako osoby zodpovedné za nerušený a plnohodnotný vývoj ich detí, čo
predpokladá, že napriek rozdielnym názorom na smerovanie a metodiku výchovy maloletých každý z

nich urobí ústretové kroky voči druhému (za prijatia nevyhnutných kompromisov a ústupkov z vlastných
predstáv a požiadaviek) a v najlepšom záujme ich maloletých dcér nájdu aspoň v nevyhnutnej miere
„spoločnú reč“. Netreba pripomínať, že maloleté dcéry celú situáciu vnímajú veľmi citlivo a rodičia im aj
v tomto smere dávajú príklad; iba od dospelých závisí, či to bude príklad pozitívny alebo negatívny.

19. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.