Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. november 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3S/65/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8021200622
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hirková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8021200622.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hirkovej a členiek

senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Moniky Tobiašovej, v právnej veci žalobcu LUX Prešov,
s.r.o., so sídlom Za Kalváriou 118, Prešov, IČO: 36478598, zastúpeného BENČÍK & PARTNERS, s.r.o.,
so sídlom Aurela Stodolu 12, Prešov, IČO: 36860441, proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
číslo: č.101778205/2021 zo dňa 21.09.2021, na základe správnej žaloby, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Stručný priebeh administratívneho konania

Daňový úrad Prešov (ďalej aj ,,správca dane“) vydal dňa 08.08.2019 poverenie na výkon daňovej
kontroly, daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až september, november a december
2018. Dňa 12.08.2019 oznámil žalobcovi výkon daňovej kontroly. Dňa 18.09.2019 bola spísaná
zápisnica o ústnom pojednávaní s hlavným predmetom: začatie daňovej kontroly dane z pridanej

hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2018 až september 2018, november 2018 a december 2018 u
žalobcu.

Správca dane spísal dňa 02.10.2019 úradný záznam o získaní informácií a podkladov
z administratívneho spisu z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október
2018 u žalobcu a o vyhotovení overených kópií dokumentov, a to podklady a fotodokumentácia k zmluve

o propagácii a reklame uzatvorenej medzi dodávateľom TOP Trading - J.O.L., s.r.o. ako dodávateľom
a žalobcom ako objednávateľom zo dňa 23.04.2018, výzva Daňového úradu Prešov zo dňa 26.02.2019,
odpoveď na výzvu AOS KLUB Poprad zo dňa 08.03.2019 s prílohami, zápisnica o ústnom pojednávaní
svedka A. B. zo dňa 25.04.2019, písomnosť – poskytnutie informácie Obce Vlčany zo dňa 04.02.2019.

Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 25.04.2019 spísanej Daňovým úradom Banská Bystrica

vyplýva, že bol vypočutý svedok A. B. v súvislosti s daňovou kontrolou dane z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie október 2018 u žalobcu, ktorý bol od 21.04.2018 do 18.12.2018 konateľom
spoločnosti TOP Trading - J.O.L., s.r.o., ktorá bola v období október 2018 obchodným partnerom
žalobcu. Svedok uviedol, že nepozná spoločnosť žalobcu a spoločnosť TOP Trading - J.O.L., s.r.o.,kým bol konateľom, s touto spoločnosťou neobchodovala. Na otázku, čo bolo predmetom podnikateľskej
činnosti spoločnosti TOP Trading - J.O.L., s.r.o. v priebehu roka 2018 uviedol, že kúpil firmu od
spoločnosti C. D.. Potom ju v roku 2018 predal rumunskej pani E. F., ktorá prišla za ním. Spoločnosť

vyrábala dvere, žiadnou inou činnosťou sa nezaoberala v čase, kým bol jej konateľom. Na otázku, či
vystavila spoločnosť TOP Trading - J.O.L., s.r.o. odberateľskú faktúru pre žalobcu, koho je podpis na
faktúre a či je pečiatka tá, ktorú spoločnosť bežne používa uviedol, áno, vystavila, predmetom faktúry bol
predajdverí,ktoréspoločnosťvyrobila.Podpisnafaktúrejejehoajpečiatkajetá,ktorúspoločnosťbežne
používala, inú nemala. Po nahliadnutí zmluvy o propagácii a reklame, ktorú spoločnosť TOP Trading -

J.O.L.,s.r.o.uzatvorilasožalobcom,abyuviedol,čiosobneuzatváralpredmetnúzmluvuakohojepodpis
na zmluve a či je pečiatka tá, ktorú spoločnosť bežne používala uviedol, že zmluvu uzatváral, podpis je
jeho aj pečiatka, predmetom faktúry bol predaj dverí, ktoré jeho spoločnosť vyrobila. Nepamätal si, ako
nadviazal spoluprácu so žalobcom. Po ozrejmení správcom dane, že zmluva, ktorá mu bola predložená
je na reklamnú a propagačnú činnosť uviedol, že trvá na tom, že spoločnosť vykonávala len výrobu
interiérových dverí. G. H. nepozná, nestretol sa s ním. Nevedel uviesť, s kým bola uzatvorená zmluva

o propagácii a reklame. Na otázku, aby podrobne popísal samotný priebeh propagácie spoločnosti
žalobcu, ktorú mal v zmysle zmluvy o propagácii a reklame zo dňa 23.04.2018 realizovať uviedol, že nič
také nerealizoval, že nedošlo k uskutočneniu zdaniteľného plnenia. Na otázku, či má spoločnosť TOP
Trading - J.O.L., s.r.o. predmetnú faktúru zaúčtovanú a zaevidovanú v záznamoch DPH a či bola daň
z predmetnej faktúry odvedená v príslušnom zdaňovacom období uviedol, že nie. Bol v takom stave, že

sanepamätánanič.Naotázku,akýmspôsobomboliuskutočnenéúhradypredmetnejfaktúryodpovedal,
že mal účet, na ktorý mu chodili úhrady vedený vo VÚB, bol jediným disponentom účtu, nevie o tom, či
bola nejaká banková karta k tomuto účtu, so žiadnou nedisponoval, nikdy žiadnu bankomatovú kartu na
výber hotovosti z bankomatu nepoužil. Po predložení výpisu z účtu spoločnosti TOP Trading - J.O.L.,
s.r.o. vedeného vo VÚB, podľa ktorého sa z účtu vyberala hotovosť bankovou kartou uviedol, že kartu

nemal, nič nevyberal. Na otázku, akým spôsobom dochádzalo k dohodnutiu realizácie zdaniteľných
plnení, ako bol nadviazaný kontakt medzi spoločnosťami TOP Trading - J.O.L., s.r.o. a žalobcom,
nevedel uviesť, nakoľko spoločnosť žalobcu nepozná, nevie o žiadnej spolupráci. Nepamätá si na
žiadne materiálno-technické zariadenie ani priestory. Na otázku, kto zastupoval spoločnosť TOP Trading
- J.O.L., s.r.o. v obchodnom vzťahu so spoločnosťou žalobcu uviedol, že nikto, nakoľko spoločnosť

žalobcu nepozná. Na otázku, či má dôkazy o realizovanej reklame uviedol, že nemá, nakoľko nevie,
žeby realizoval túto kampaň. Na otázku, či má dôkazy preukazujúce súhlasné stanovisko s umiestnením
loga spoločnosti žalobcu na súťažné vozidlá od vlastníkov súťažných vozidiel uviedol, že nemá,
nakoľko to jeho spoločnosť nerealizovala. Na otázku, či vie správcovi dane uviesť, kto zabezpečoval
grafickú úpravu, výrobu a následný polep loga spoločnosti žalobu na súťažné vozidlá uviedol, že nevie,

nakoľko to jeho spoločnosť nerealizovala. Na otázku, či vie správcovi dane uviesť, ako prebiehala
samotná realizácia výroby a následná distribúcia letákov, brožúr, šiltoviek, tričiek, kľúčeniek, USB kľúčov,
diárov a iných reklamných predmetov s logom spoločnosti žalobcu uviedol, že nevie, nakoľko to jeho
spoločnosť nerealizovala. Nevedel ani bližšie špecifikovať samotný priebeh celej propagácie v časovej
osi spoločnosti žalobcu.

Obec Vlčany poskytla správcovi dane informáciu na osobu A. B., že menovaný má trvalý pobyt v obci
I. J. X a je vedený ako bezdomovec. Podľa udania menovaného, firmu s názvom TOP Trading - J.O.L.,
s.r.o. nezaložil, ani ju neprevádzkuje. Bol za ním jeden pán zo Šale, ktorého meno nepozná a ten podľa

jeho slov založil danú spoločnosť, za čo pánovi B. zaplatil 50 eur. Neohlásil žiadnu prevádzku v obci I..

Správca dane vypočul ako svedka K. F. ml., účastníka na automobilových pretekoch v postavení
jazdca na motorových vozidlách a svedka B. G., účastníka na automobilových pretekoch v postavení

spolujazdca na motorových vozidlách.

Správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní o poskytnutí informácií spoločnosťou DER
SERVICE s.r.o., A. L., zamestnancom spoločnosti, týkajúcich sa pretekov a súťažných vozidiel z dôvodu,

že spoločnosť je vlastníkom licencie súťažného teamu SK DER Rally team, za účelom preverenia
uskutočnenia reklamných polepov na vozidlách v súvislosti s výkonom daňovej kontroly spoločnosti
žalobcu.Správca dane spísal úradný záznam o získaní informácií a podkladov z administratívneho spisu z
daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2018 u žalobcu v súvislosti

s výkonom daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až september 2018,
november 2018 a december 2018 vykonávanej u žalobcu a o vyhotovení overených kópií dokumentov,
a to odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií - výsluch svedka D. M. a výsluch svedka
L. N..

Správcovi dane bola doručená odpoveď na dožiadanie dňa 10.12.2019, v ktorej sa uvádza, že správca
danevykonaludaňovéhosubjektuTOPTrading-J.O.L.,s.r.o.miestnezisťovanietýkajúcesapreverenia
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2018. V miestom zisťovaní bolo zistené, že
spoločnosťTOPTrading-J.O.L.,s.r.o.nikdynesídlilanadreseRudohorská33,BanskáBystrica,nedošlo
k podpisu zmluvy o poskytnutí sídla, nemala tam označené sídlo ani poštovú schránku. K uvedenému

správca dane získal informácie a podklady od spoločnosti BIC Banská Bystrica, s.r.o., ktorá poskytuje
službysúvisiacesposkytovanímsídlaprespoločnostinaadreseRudohorská33,BanskáBystrica.Ďalej,
že daňový subjekt TOP Trading - J.O.L., s.r.o. nepodáva daňové priznania na DPH od zdaňovacieho
obdobia január 2019 a bola mu zrušená registrácia na DPH ku dňu 31.05.2019. Za zdaňovacie obdobie
november 2018 v daňovom priznaní na DPH priznal daňovú povinnosť vo výške 1 068 eur, ktorú uhradil

v plnej výške. Za zdaňovacie obdobie december 2018 v daňovom priznaní na DPH priznal daňovú
povinnosť vo výške 940,01 eur, z ktorej časť vo výške 222,85 eur ešte nebola uhradená. Okrem toho
daňový subjekt neuhradil rozdiely v daňovej povinnosti v dodatočných daňových priznaní za zdaňovacie
obdobia júl až september 2018 v celkovej výške 138,28 eur. Dňa 04.11.2019 bolo v Obchodnom vestníku
zverejnené oznámenie o začatí konania o zrušení obchodnej spoločnosti TOP Trading - J.O.L., s.r.o.

bez likvidácie.

Dožiadaný daňový úrad vypočul ako svedka O. C., bývalého konateľa spoločnosti BUFEX s.r.o., o čom
spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní.

Správcovi dane bola doručená odpoveď na žiadosť o vypočutie svedka A. B.. Obvodné oddelenie PZ vo
Vlčanoch vykonalo previerku k osobe A. B.. Bolo zistené, že menovaný sa v obci Vlčany nezdržiava viac
ako pol roka, mal by sa zdržiavať v obci Horné Saliby, ale presnú adresu sa nepodarilo zistiť. V systéme

REGOB má trvalý pobyt od 15.04.2016 v obci I..

Správca dane zaslal žalobcovi výzvu na splnenie si povinnosti, aby v lehote 8 dní predložil dôkazy
preukazujúce tvrdenia, okrem iného aj dôkazy týkajúcich sa došlých faktúr od dodávateľa TOP Trading

- J.O.L., s.r.o., z ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane v zdaňovacom období november 2018
a december 2018. Bol požiadaný o predloženie dôkazov, ktorými by preukázal, že k dodaniu služieb
skutočnedošlouvedenýmdodávateľom,pretožesprávcadanezistil,žespoločnosťTOPTrading-J.O.L.,
s.r.o. nikdy nesídlila na adrese P. XX, F. F., nemala na tejto adrese označené sídlo, ani poštovú schránku,
konateľ spoločnosti je bezdomovcom a nepotvrdil vo svojej výpovedi dodanie reklamných služieb pre

žalobcu a zároveň ani nepreukázal materiálne a technické zabezpečenie pre poskytnutie predmetných
služieb.

Žalobca zaslal správcovi dane odpoveď, v ktorej uviedol, že zistenie daňového úradu o skutočnosti,

že pán B. je bezdomovec ho prekvapilo, nikdy neskúmal, či pán B., ktorého mu pán G. predstavil
v jeho firme LUX je správcom dane zistený pán B.. Nikdy neskúmal, či motorové vozidlá, na ktorých
bola umiestnená reklama patria tomu, či tomu majiteľovi, na to nemá čas a ani možnosti, vychádza
len z verejne dostupných zdrojov a tie takéto informácie neposkytujú. Pre neho a jeho firmu sú to
nepodstatné informácie. Dôležitou informáciou pre neho je, či firma, v čase spolupráce nemá dlhy voči

štátnym ustanovizniam, či je splnený predmet zmluvy. Za výrobu a umiestnenie firmy zodpovedá firma,
s ktorou bola podpísaná zmluva. Toho dôkazom je aj skutočnosť, že faktúry uhrádza až po realizácii
a po zdokladovaní plnenia predmetu zmluvy. Preto jednotlivé faktúry uhrádzal čiastkovo a to až po
dodaní jednotlivých materiálov a dostatočnosti finančných prostriedkov na účte žalobcu. Spolupracujús viacerými firmami a nikdy sa nezaujíma, kto je konateľom danej spoločnosti. Jediná vec, ktorou sa
zaoberá pri podpise zmluvy je, či tá daná spoločnosť si plní svoje záväzky voči štátnym organizáciám.
Mnohokrát pri podpise zmluvy sa nestretáva s konateľmi spoločnosti a podpísanú zmluvu mu pošlú

Slovenskou poštou alebo kuriérom. Nie je možné, aby si zisťoval a preveroval podľa dokladu totožnosti
konateľov spoločnosti a pravosť a identitu ich podpisov.

V rámci medzinárodnej výmeny informácií bol vypočutý svedok D. M. vo veci nákupu a predaja vozidla

a poskytovania služieb jeho prostredníctvom a to v období roku 2018 a L. N. vo veci využitia prenájmu
vozidiel v období 04. až 12-tého mesiaca roku 2018.

Bol spísaný úradný záznam o poskytnutí súčinnosti poskytovateľom platobných služieb J. N.
F., D.. Správca dane požiadal prostredníctvom aplikácie EKB poskytovateľa platobných služieb

Československú obchodnú banku a. s. o zaslanie informácií o bankovom účte. Československá
obchodná banka a.s. poskytla informácie, že bežný účet patriaci spoločnosti TOP Trading - J.O.L., s.r.o.
bol zriadený dňa 24.04.2018 a zrušený dňa 01.11.2019. Dispozičné práva od otvorenia účtu až po jeho
zrušenie mal štatutárny zástupca a jediný disponent A. B.. Účet zriadil štatutárny zástupca A. B. a bol
uzatvorený z podnetu banky dňa 01.11.2019 z dôvodu nepovoleného debetu.

Správca dane zaslal žalobcovi oznámenie pochybností správcu dane podľa § 46 ods. 5 Daňového
poriadku a výzvu na ich odstránenie a vyjadrenie sa. Žalobca zaslal vyjadrenie k oznámeniu správcu
dane.

SprávcadanespísalúradnýzáznamozískaníinformáciíapodkladovzinformačnéhosystémuFinančnej
správy ISFS a VIES o daňovom subjekte ACTS s.r.o. a o získaní informácií a podkladov z informačného
systému Finančnej správy ISFS a VIES o daňovom subjekte žalobcu.

Správca dane zaslal žalobcovi oboznámenie so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly
podľa § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku.

Dňa 22.12.2020 bol vypracovaný protokol: daň z pridanej hodnoty november 2018, december 2018.
Žalobca zaslal vyjadrenie k protokolu. Dňa 25.03.2021 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní.
Hlavným predmetom bolo prerokovanie predložených pripomienok, vyjadrenie žalobcu k protokolu
z daňovej kontroly.

Daňový úrad Prešov rozhodnutím číslo 100795644/2021 zo dňa 10.05.2021 podľa § 68 ods. 5 Daňového
poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 5 330 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie december 2018. Daň vyrubená v daňovom priznaní doručenom dňa 25.01.2019 9775,75 eur,

daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní 15105,75 eur, rozdiel dane v sume 5 330 eur.

Žalovaný rozhodnutím číslo 101778205/2021 zo dňa 21.09.2021 podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku
rozhodnutie Daňového úradu Prešov zo dňa 10.05.2021, ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku

vyrubil rozdiel dane v sume 5 330 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december
2018 žalobcovi, potvrdil.

II.

Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že zistil, že správca dane vykonal u daňového
subjektu LUX Prešov, s.r.o., Prešov daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobiajanuár až september 2018 a november a december 2018, pri ktorej preveroval u kontrolovaného
daňového subjektu skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, konkrétne v zdaňovacom
období december 2018 opodstatnenosť uplatnenia odpočítania dane vo výške 5 330,00 eur z faktúry

č. 201811002 vyhotovenej spoločnosťou TOP Trading - J. O. L., s.r.o. Správca dane na základe
zisteného skutkového stavu, v rámci daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania dospel k
záveru, že daňový subjekt LUX Prešov, s.r.o., Prešov uplatnil odpočítanie dane za reklamné služby
neoprávnene. Z výsledkov dokazovania vykonaného tak v procese výkonu daňovej kontroly, ako aj
v rámci vyrubovacieho konania na základe rozhodnutia odvolacieho orgánu vyplýva, že spoločnosť

TOP Trading - J. O. L., s.r.o. v čase, keď mali byť dodané predmetné služby pre daňový subjekt
LUX Prešov, s.r.o. nevykonávala reálne žiadnu ekonomickú činnosť ani na adrese svojho sídla a ani
v iných prevádzkových priestoroch. Spoločnosť nedisponovala potrebným materiálnym, technickým a
ani personálnym vybavením potrebným na vykonávanie akejkoľvek ekonomickej činnosti. Konateľom
bola osoba vykazujúca znaky „nastrčenej“ osoby - osoba bez trvalého bydliska (bezdomovec), ktorej
predchádzajúci konateľ vyplatil „odmenu“ za odkúpenie spoločnosti. A. B. ako jediný konateľ spoločnosti

bez zamestnancov pri svojom vypočutí uviedol, že nepozná spoločnosť LUX Prešov, s.r.o. ani jej
konateľa, nebol s ním v osobnom kontakte a nedodal uvedenej spoločnosti reklamné služby uvedené
na preverovanej faktúre. Potvrdil iba podpis zmluvy a vystavenie faktúr, ale faktúry mali byť podľa jeho
vyjadrenia za dodanie tovaru - dverí, nie za poskytnutie reklamných služieb. Výsledky dokazovania
ďalej svedčia o tom, že konateľ spoločnosti TOP Trading - J. O. L., s.r.o. nemal prístup k súťažným

vozidlám, na ktorých mali byť realizované predmetné reklamné služby vo forme polepov, a teda de facto
nemohol fyzicky zrealizovať reklamné služby uvedené na predmetnej faktúre. Zároveň neboli zistené
žiadne obchodné vzťahy medzi spoločnosťami, ktorým mali byť prenajaté súťažné vozidlá zúčastňujúce
sa jednotlivých pretekov, a spoločnosťou TOP Trading - J.O.L., s.r.o., ktorá mala vykonať polep týchto
vozidiel. Na základe uvedeného má správca dane za preukázané, že spoločnosť TOP Trading - J.O.L.,

s.r.o. služby uvedené na preverovanej faktúre, na základe ktorej si daňový subjekt LUX Prešov, s.r.o.
uplatnil odpočítanie dane, nedodala. Správca dane pritom berie do úvahy to, že na súťažnom vozidle
bol umiestnený reklamný polep - logo spoločnosti LUX Prešov, s.r.o., avšak táto skutočnosť sama osebe
vo vzťahu k vyššie uvedeným zisteniam nepreukazuje, že polep uskutočnila spoločnosť TOP Trading
- J. O. L., s.r.o., ktorá je uvedená na faktúre ako dodávateľ predmetných reklamných služieb. Správca

dane vyhodnotil všetky zistené skutočnosti a dospel k záveru, že uplatnením odpočítania dane z faktúry
vyhotovenej za reklamné služby, ktorých dodanie platiteľom uvedeným na faktúre sa nepotvrdilo, porušil
daňový subjekt LUX Prešov, s.r.o. ustanovenie § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 a
2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. So závermi správcu dane sa odvolací orgán stotožnil a námietky
daňového subjektu považoval za neopodstatnené.

Faktúra je z hľadiska nároku na odpočítanie dane použiteľná len vtedy, ak je nepochybné, že údaje
v nej uvedené odrážajú skutočnosť. Jej dôležitosť nespočíva len v jej formálno-právnej deklarácii, ale
hlavne v tom, že musí odrážať reálne uskutočnenie svojho obsahu. Takýto doklad, aj keď má všetky
predpísané náležitosti, je dôkazom, že právo na odpočítanie dane z neho je oprávnené, len vtedy, ak

bol vyhotovený na základe reálne uskutočneného zdaniteľného obchodu dodávateľom. Nepostačuje,
pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, iba predloženie
účtovných dokladov a zmlúv, pretože uskutočnenie zdaniteľného obchodu je potrebné preukázať nielen
po formálnej, ale aj po obsahovej stránke. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 24 Daňového
poriadku, podľa ktorého je dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorého povinnosťou je v

daňovom konaní preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy posudzuje.
Správca dane, ktorý získa oprávnené pochybnosti o tom, či bola predmetná služba dodaná, nie je
povinný dokazovať jej nedodanie, ale daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného
obchodu osobou uvedenou v predkladaných faktúrach, pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z
dodávateľskej faktúry. Ak daňový subjekt neunesie dôkazné bremeno, nemôže byť úspešný v uplatnení

nároku na odpočet DPH.

Odvolací orgán s poukázaním na ustanovenie § 24 ods. 2 Daňového poriadku, podľa ktorého
dokazovanie vedie správca dane, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní

boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov, z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia považoval za preukázané, že správca dane v rámci dokazovania získal
dostatok dôkazov a podkladov pre správne určenie dane a zároveň nevykonanie vypočutia svedkov
na návrh daňového subjektu riadne odôvodnil. Súčasný pobyt A. B. nie je známy a ani predvedenietohto svedka nebolo úspešné. Zároveň je potrebné vziať do úvahy aj tú skutočnosť, že daňový subjekt
LUX Prešov, s.r.o. sa napriek včasnému upovedomeniu výsluchu tohto svedka nezúčastnil, a teda
vedome nevyužil svoje právo klásť mu otázky pri vykonanom výsluchu. Vzhľadom na uvedené, ako aj

na zistený skutkový stav veci a vykonané dôkazy, z ktorých vyplynuli jednoznačné závery správcu dane,
nepovažoval ani odvolací orgán za opodstatnené vykonanie opakovaného výsluchu tohto svedka.

Znakom jednej zo zásad obchodného práva, t. j. poctivého obchodného styku, je predpoklad riadneho

fungovania obchodnej spoločnosti. Z toho plynie očakávanie, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti
má presnú vedomosť o obsahu a rozsahu činností, ktorými spoločnosť napĺňa definíciu pojmu
podnikania.Aktakétovedomostievidentneštatutárnemuorgánuchýbajú(konateľniejeschopnýosvojej
spoločnosti uviesť žiadne informácie, nemá vedomosť o obchodoch, ktoré sú deklarované na dokladoch,
popísať obchodný prípad atď.), je oprávnené v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 3 ods. 6
Daňového poriadku považovať pravdivosť údajov uvádzaných daňovým subjektom za nevierohodnú. Z

vykonaného preverovania vyplýva, že daňový subjekt LUX Prešov, s.r.o. nevykonal všetky opatrenia,
ktoré bolo od neho možné v rozumnej miere očakávať, aby sa uistil, že nebude účastný dodávok
poznačených neplnením alebo podvodom vo vzťahu k DPH, naopak, predložené dokumenty vedú
správcu dane k záveru, že daňový subjekt nedodržal zásadu starostlivosti riadneho hospodára (resp.
náležitej starostlivosti), čo je v rozpore s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ, ako aj v rozpore s §

135a a § 194 Obchodného zákonníka. Svedčia o tom aj tie zistené skutočnosti, že konateľ spoločnosti,
ktorá mala v roku 2018 dodať predmetné reklamné služby, bol bezdomovcom už od 15.04.2016. Ďalej,
že zmluva o propagácii a reklame medzi spoločnosťou TOP Trading - J. O. L., s.r.o. a LUX Prešov, s.r.o.
bola podpísaná 23.04.2018, pričom len dňa 21.04.2018 bola v Obchodnom registri SR zaregistrovaná
zmena jediného spoločníka a zároveň konateľa A. B. (za odmenu 50,00 eur). Spoločnosť TOP Trading -

J. O. L., s.r.o. nikdy nesídlila na adrese Rudohorská 33, Banská Bystrica (zaregistrovaná v Obchodnom
registri SR odo dňa 21.04.2018), pretože nikdy nedošlo k podpisu zmluvy o poskytnutí sídla, spoločnosť
nemala označené sídlo na uvedenej adrese a ani poštovú schránku.

Odvolací orgán po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a celého spisového materiálu v rozsahu
námietok uvedených v odvolaní konštatoval, že sú neopodstatnené. Správca dane vykonal v rámci
daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania úkony, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne
určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, daňový subjekt oboznámil s výsledkami
zisťovania a vyzval ho na predloženie dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia a na jeho vyjadrenie. Tým

zabezpečil právo daňového subjektu oboznámiť sa so zistenými skutočnosťami a predkladať dôkazy
preukazujúce jeho tvrdenia. Správca dane svojím konaním nevybočil zo základných zásad daňového
konania. Dodržal zásadu zákonnosti a riadil sa všeobecne záväznými právnymi predpismi (hmotnými
aj procesnými), zásadu objektívnej pravdy, keď zisťoval a zistil v náležitom rozsahu skutkový stav
vecí, zásadu úzkej súčinnosti správcu dane a účastníkov konania, keď vytvoril dostatočné podmienky,

aby daňový subjekt mohol realizovať svoje práva, a na druhej strane, aby si plnil zákonnú povinnosť
súčinnosti - dobrovoľnej účasti, zásadu voľného hodnotenia dôkazov, keď hodnotil každý dôkaz
samostatne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti z hľadiska ich pravdivosti a preukaznej hodnoty na
zabezpečenie presného, pravdivého a úplného zistenia skutkového stavu. Pritom prihliadal na všetko,
čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Správca dane svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, uviedol, ktoré

skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych
predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo. Zároveň sa správca dane náležite vysporiadal s návrhmi
a námietkami daňového subjektu.

III.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

Žalobca namietal, že si oprávnene uplatnil odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, preto
rozporuje závery žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí. Pochybnosti a závery správcu

dane a žalovaného považuje žalobca za neopodstatnené a vychádzajúce z nedostatočne zisteného
skutkového stavu daňovej veci a nesprávneho právneho posúdenia. Žalobca počas daňovej
kontroly a vyrubovacieho konania vyčerpávajúcim spôsobom preukázal dodanie fakturovaných služieb
dodávateľom označeným na faktúre, uniesol vlastné dôkazné bremeno a preukázal väzbu reklamnýchslužieb na uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení a samotnú materiálnu existenciu zdaniteľného
plnenia. Žalovaný a správca dane napriek množstvu dôkazov predložených daňovým subjektom v
rámci výkonu daňovej kontroly v rozhodnutiach konštatujú, že z predložených materiálov v podobe

katalógov, fotodokumentácií, videí a internetových odkazov na súťažné podujatia nebolo jednoznačne
jasné, kto mal tieto vyhotoviť, zabezpečiť a poskytnúť spoločnosti žalobcu. Žalobca predloženými
dôkazmi preukázal materiálnu existenciu plnenia, ktorú pre daňový subjekt zabezpečil dodávateľ TOP
Trading – J.O.L, s.r.o., a ktorému za poskytnuté služby daňový subjekt zaplatil. Skutočnosť, že na
strane dodávateľa vznikli pochybnosti pri preverovaní zabezpečenia reklamných služieb nemôže byť na

ťarchu daňového subjektu. Reklamné služby boli riadne dodané, zaplatené a žalobca ich jednoznačne
a nespochybniteľné preukázal správcovi dane na základe exaktných dôkazov. Preto právny názor
žalovaného premietnutý do napadnutého rozhodnutia považuje žalobca za arbitrárny a v rozpore so
zisteným skutkovým stavom daňovej veci.

Správca dane a žalovaný nezobrali do úvahy dôkazy znejúce v prospech daňového subjektu, ale svoje
rozhodnutia postavili na vedľajších dôkazoch, ktoré len nepriamo spochybnili zdaniteľný obchod, a ktoré
sa navyše vôbec netýkajú spoločnosti žalobcu. Žalobca je presvedčený, že si v plnej miere splnil vlastnú
dôkaznú povinnosť a preukázal prostredníctvom predložených dôkazov dodanie fakturovaných služieb.
Splnil si všetky zákonom vyžadované podmienky, bol správcovi dane súčinný a preukázal všetkými

jemu dostupnými dôkazmi reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu. Ak daňový subjekt preukázal
existenciu materiálneho plnenia a predložil všetky zákonom požadované doklady viažuce sa na toto
plnenie, vyčerpal tým vlastné dôkazné bremeno. V danom prípade správca dane a žalovaný pričítavajú
žalobcovi ako daňovému subjektu existenciu dôkaznej núdze ohľadne skutočností, ktoré netvorili jeho
dôkazné bremeno. Z hľadiska teórie dôkazného práva nemožno požadovať predloženie takých dôkazov,

ktorých predloženie je z pohľadu daňového subjektu objektívne nemožné (tzv. probatio diabolica).
Rozsah dôkaznej povinnosti sa môže vzťahovať len na tie dôkazy, ktorými reálne môže disponovať
daňový subjekt. Ak teda daňový subjekt predložil všetky požadované účtovné doklady, splnil svoju
zákonnú dôkaznú povinnosť, a tak bolo na správcovi dane, aby jeho nárok na odpočet DPH uznal alebo
aby preukázal, že predložené doklady sú nevierohodné či nesprávne, teda nezodpovedajú skutočnému

stavu veci. V tomto momente ide o presun dôkazného bremena na správcu dane (nález Ústavného súdu
ČR,sp.zn.II.ÚS232/2002z29.10.2002).Dôkaznébremenodaňovéhosubjektunemožnopovažovaťza
neunesené len na základe vznesených pochybností správcu dane bez existencie relevantných dôkazov
preukazujúcich reálnosť týchto pochybností. Na tento účel má správca dane využiť prostriedky, ktorými
možno objasniť rozhodujúce okolnosti, o ktorých má správca dane pochybnosti, keďže zo zákona

mu vyplýva povinnosť, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie
(rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 7 Sž 124/01, 7 Sž 131 -137/01 z 01.01.2001). Ako bolo
uvedené aj s poukazom na relevantnú judikatúru, žalobca vyčerpal vlastné dôkazné bremeno na
preukázanie nároku na odpočítanie dane, preto prípadné nezrovnalosti a pochybnosti správcu dane a
žalovaného na strane tretích daňových subjektov nemôže vo vzťahu k spoločnosti žalobcu predstavovať

priťažujúcu okolnosť. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí stotožnil s konštatovaním správcu dane, že
výsluchy majiteľov vozidiel jednoznačne nepreukázali, kto v skutočnosti realizoval reklamné polepy na
športové vozidlá. Žalobca opakovane uvádza, že výsluchy týchto svedkov ani jednoznačne nevyvrátili,
že ich nerealizoval dodávateľ daňového subjektu TOP Trading - J.O.L, s.r.o. V tejto súvislosti žalobca
poukazuje na to, že v daňovom práve platí pravidlo in dubio mitius, t. j., že orgány verejnej moci

sú v pochybnostiach povinné postupovať voči daňovému subjektu miernejšie (napr. nález Ústavného
súdu SR, sp. zn.: I. ÚS 241/07 z 18. septembra 2008; rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky
sp. zn.: IV. ÚS 666/02; rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 5 Sžf 52/2007 zo
16. septembra 2008). Ani záujem štátu na realizácii príjmovej stránky štátneho rozpočtu nemôže byť
nadradený dodržiavaniu a rešpektovaniu práv, ktoré zákony priznávajú daňovým subjektom. Práve

preto, že nebolo jednoznačne preukázané, že reklamné služby nedodal dodávateľ uvedený na faktúre,
správca dane nemôže len na základe indícií neuznať nárok na odpočet DPH z dodávateľskej faktúry, a
žalovaný sa s týmto záverom nemá bez ďalšieho stotožniť.

V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR č. k.: 7Sžf/41/2013 zo dňa 28.05.2015 dôkazné bremeno
zaťažuje predovšetkým daňový subjekt. Ak však daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, ak
disponuje existenciou materiálneho plnenia, má k tomu zodpovedajúci daňový doklad (faktúru a prílohy s
podrobnýmpoložkovitýmopisomdruhuacenytovaru,službyodurčitéhododávateľa),dôkaznébremenoznáša správca dane. Súd vyslovuje právny názor, že ak daňová transakcia má racionálny ekonomický
dôvod a nejde o zneužitie práva, správca dane ju nemôže bez ďalšieho postupu prekvalifikovať a mal
by pripustiť vykonanie alternatívnych dôkazov na preukázanie daňovej povinnosti daňového subjektu.

Žalobca rozumie, že cieľom správcu dane je vyrubiť daňovým subjektom daň a tým navýšiť štátny
rozpočet, ale žalovaný a správca dane by nemali zabúdať na to, že sú v prvom rade štátne orgány,
ktoré musia konať na základe a v medziach zákona. Spochybniť a vyrubiť daň možno len vtedy, ak je
to odrazom vykonaného dokazovania a o jeho závere nie sú žiadne pochybnosti, čo v danom prípade
absentuje. Súbor dôkazov predložených žalobcom v daňovej kontrole a daňovom konaní dokazuje

dodanie služieb dodávateľom daňovému subjektu. Podľa názoru žalobcu je neprípustné nepriznať
odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, ak správca dane nemá pochybnosti o materiálnej existencii
plnenia. Žalobca zdôrazňuje, že si splnil všetky daňové povinnosti súvisiace s predmetným zdaniteľným
plnením a tieto skutočnosti má náležitým spôsobom zaevidované v účtovníctve, čo nenasvedčuje záveru
o porušení zákona. Prípadné porušenie povinností, resp. podvodné konanie zo strany tretích osôb
nemožno spájať s porušením povinností na strane daňového subjektu. Zo strany daňového subjektu boli

splnené všetky zákonné povinnosti a spoľahlivo boli preukázané relevantnými argumentmi podloženými
dôkazmi, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy, a ktoré bolo možné objektívne predložiť, resp.
preukázať.

Vo vzťahu k argumentácii žalovaného, že žalobca nevykonal všetky potrebné opatrenia, ktoré od
neho bolo možné v rozumnej miere očakávať, aby sa uistil, že nebude účastný dodávok poznačených
neplnením alebo podvodom vo vzťahu k DPH, a že žalobca porušil zásadu náležitej starostlivosti,
žalobca uviedol, že si splnil všetky zákonné podmienky vstupu do obchodnej spolupráce s dodávateľom.
Žalobca si preveril dodávateľa pred dojednaním zdaniteľných plnení (platnosť registrácie IČ DPH,

výpis z obchodného registra), čo správca dane nespochybnil. Žalobca prijal všetky potrebné opatrenia
a do obchodnej spolupráce s dodávateľom vstúpil po tom, ako si ho riadne a zodpovedne preveril.
Žalobcaakodaňovýsubjektbolpovinnýpreukázaťsplneniepodmienoknauplatnenienárokunaodpočet
DPH z dodávateľskej faktúry. Predložil viaceré dôkazy o dodaní reklamných služieb dodávateľom.
Správca dane nezaložil výsledok daňovej kontroly na tom, že daňovému subjektu nejaký doklad chýba.

Pokiaľ žalovaný vyhodnotil daňovým subjektom predložené dôkazy ako formálne, nedostatočne zistil
skutkovýstavavecnesprávneprávneposúdil,akkonštatoval,žedaňovýsubjektpredloženýmidokladmi
nepreukázal splnenie podmienok pre nárok na odpočet DPH. Správca dane v prípade, ak má na základe
iných zistených skutočností pochybnosti o splnení podmienok odpočtu DPH, musí preukázať, že išlo
o doklad falošný (nestačí teda len spochybniť pravosť dokladu) alebo vo svetle judikatúry Súdneho

dvora EÚ musí správca dane preukázať, že obchod bol súčasťou reťazca zaťaženého podvodom, o
ktorom daňový subjekt vedel alebo musel vedieť, resp. že ide o zneužitie práva. Žalobca poukázal
na judikatúru Európskeho súdneho dvora, ktorý vo veci C- 439/04 uviedol, že subjekty, ktoré prijmú
všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli
poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k DPH, alebo iné podvody, musia

mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo
na odpočet DPH zaplatenej na vstupe. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora ďalej vyplýva
právo členských štátov vnútroštátnym právom zabezpečiť v záujme ochrany oprávnených nárokov
štátov na inkaso DPH podmienky na zamedzenie zneužívania jednotného systému DPH, avšak s
prihliadnutím na zásadu proporcionality, so zamedzením neprimeraného zásahu do práv platiteľov DPH

na vrátenie DPH nimi zaplatenej v súvislosti so zabezpečovaním ich zdaniteľných plnení na vstupe. V
tomto ohľade je úprava DPH vnímaná ako právo každého platiteľa DPH na odpočet DPH zaplatenej
ním na vstupe, vzťahujúce sa na všetky operácie výroby a distribúcie po odpočítaní dane, ktorou boli
priamo zaťažené jednotlivé nákladové prvky tvoriace cenu, pričom otázka, či DPH splatná vo vzťahu
k predchádzajúcim alebo nasledujúcim predajom dotknutého tovaru bola alebo nebola zaplatená do

štátnej pokladnice, nemá vplyv na právo platiteľa na odpočet DPH zaplatenej na vstupe. Obdobne
sa ESD vyslovil v rozsudku Mahagében kft. a L. O. č. C-80/11 a C-142/11. Vzhľadom na uvedené
preto nestačí dodanie služby od dodávateľa spochybniť na taký skutkový záver, ako to urobil správca
dane a žalovaný. Za takejto dôkaznej situácie správca dane musí vykonaným dokazovaním vyvrátiť
daňovým subjektom predkladaný dôkaz o splnení zákonom stanovených podmienok alebo preukázať

jeho vedomosť o prípadnom podvode na strane jeho dodávateľa. Preto je žalobca presvedčený, že
napadnuté rozhodnutie vykazuje procesné vady, ktoré majú za následok jeho nepreskúmateľnosť a
nezákonnosť, a tým nezákonnosť celej daňovej kontroly a vyrubovacieho konania. Odoprieť právo na
odpočet DPH daňovému subjektu sa môže len na základe zavinenia, pretože v opačnom prípade sa týmpodľa ustálenej judikatúry ESD prekračuje proporcionalita pri ochrane práv verejných financií. Zavinenie
musí preukázať daňový orgán, čo sa v danom prípade nestalo, a preto správca dane nemal právo
neuznať odpočet DPH z dodávateľských faktúr. Pokiaľ kontrolovaný daňový subjekt koná v súlade

so zákonom a na výzvy správcu dane predloží všetky doklady, ktorými preukáže zdaniteľný obchod,
nemôže byť sankcionovaný za obchodného partnera, keď nie sú pochybnosti o materiálnej existencii
preverovaného zdaniteľného obchodu. Žalovaný neodstránil nezákonnosť v postupe správcu dane,
pokračoval v nezákonnosti a s námietkami žalobcu sa nevysporiadal dostatočným spôsobom.

Žalovaný pri svojom konaní a rozhodovaní procesné pochybil v tom, že jeho rozhodnutie
neobsahuje také dostatočné odôvodnenie, ktoré by disponovalo všetkými obsahovými zákonnými
náležitosťami stanovenými v Daňovom poriadku. Uvedené pochybenie žalovaného má preto dopad na
preskúmateľnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Dokazuje to fakt, že s jednotlivými námietkami
žalobcu a ním predloženými dôkazmi sa žalovaný dostatočne nevysporiadal, neprihliadol na vysvetlenia

žalobcu a dôkazy predložené žalobcom. Správca dane má povinnosť v daňovom konaní dostatočne
zistiť skutkový stav a musí pritom vykonať dokazovanie čo najúplnejšie. To síce neznamená, že ťarcha
vykonania dôkazov je len na ňom, ale na druhej strane musí mať k dispozícii všetky podklady potrebné
k vydaniu objektívneho daňového rozhodnutia. Správca dane nevykonal v daňovej kontrole dostatočné
dokazovanie, ktoré by odôvodňovalo závery uvedené v napadnutom rozhodnutí žalovaného, a preto je

podľanázoružalobcunapadnutérozhodnutienepreskúmateľnéprenedostatokdôvodovanedostatočne
zistený skutkový stav daňovej veci. V tomto bode je žalované daňové rozhodnutie vydané v rozpore s
§ 63 ods. 5 Daňového poriadku, podľa ktorého rozhodnutie v daňovom konaní obsahuje odôvodnenie,
v ktorom má správca dane uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, má sa vysporiadať
s návrhmi a námietkami daňového subjektu a uviesť, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a

použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Žalovaný nenaplnil dikciu zákona, keďže
sa dostatočne nevysporiadal s námietkami a návrhmi na vykonanie dokazovania zo strany žalobcu ako
kontrolovaného daňového subjektu, najmä s požiadavkou na opakovaný výsluch svedka, vtedajšieho
konateľa spoločnosti TOP Trading - J.O.L., s.r.o., A. B., a iba sa v plnej miere stotožnil so závermi
správcu dane. V žalovanom prípade správca dane a žalovaný nesprávne vyhodnotili dôkazy predložené

žalobcom, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdili.

Žalobca navrhol zrušiť rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie Daňového úradu Prešov zo dňa
10.05.2021 a vec vrátiť žalovanému a správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie.

IV.
Vyjadrenie žalovaného

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že správca dane v prvostupňovom rozhodnutí detailne popísal
zistený skutkový stav veci, popísal, z ktorých dokladov a dôkazov vychádzal, vyhodnotil všetky zistené
skutočnosti a zaoberal sa aj námietkami žalobcu. Rovnako aj žalovaný na stranách 3 až 8 napadnutého
rozhodnutia popisuje zistený skutkový stav a na stranách 10 až 12 uvádza svoje vysporiadanie sa s
odvolacími námietkami žalobcu.

Žalovaný aj vo vzťahu k žalobným námietkam trvá na tom, že v konaní správca dane získal dostatok
dôkazovnavysloveniezáveru,žežalobcavzdaňovacomobdobídecember2018neoprávneneodpočítal
daň vo výške 5 330,00 eur z faktúry č. 201811002 vyhotovenej spoločnosťou TOP Trading - J. O. L., s.r.o.

zareklamnéslužbyavyjadreniekžalobnýmnámietkamsazhodujesjehovysporiadanímsasodvolacími
námietkamiuvedenýmivnapadnutomrozhodnutí.Vdanomprípadesprávcadanenáležitezistilskutkový
stav, svojím konaním nevybočil zo základných zásad daňového konania a rešpektoval práva žalobcu.
Napadnuté rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky považuje za správne, a preto
navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

V.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentovKrajský súd v Prešove ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 Správneho súdneho
poriadku (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie

žalovaného, ako aj postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal v rozsahu žalobných dôvodov v zmysle § 134
ods. 1 SSP, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a v zmysle § 107 ods. 1 písm.
a) SSP na prejednanie veci nariadil pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 03.11.2022. Na pojednávaní
sa zúčastnili právny zástupca žalobcu. Žalovaný sa nezúčastnil, svoju neúčasť ospravedlnil, preto súd
pojednával a rozhodol v neprítomnosti riadne predvolaného žalovaného v súlade s ust. § 114 SSP.

Právny zástupca žalobcu v plnom rozsahu zotrval na žalobných dôvodoch uvedených v žalobe.

Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené
alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom k príslušnému
zdaňovaciemu obdobiu (ďalej len ,,zákon č. 222/2004 Z.z.“) dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie
je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane

a)prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo
inému duševnému vlastníctvu,
b)poskytnutia práva užívať hmotný majetok,
c)prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,

d)služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe
zákona.

Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

Podľa§49ods.1zákonač.222/2004Z.z. právoodpočítaťdaňztovarualebozoslužbyvznikáplatiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný
platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len ,,Daňový poriadok“) pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv
a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo
najavo.Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie

do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie
alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené
bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a
ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového
zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,

b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi

daňových subjektov.

Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so

všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane
podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené
daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c/ Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola
(ďalejlen„kontrolovanýdaňovýsubjekt“),mávovzťahukzamestnancovisprávcudaneprávopredkladať
v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi
dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia.

Podľa § 45 ods. 2 Daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi
správcu dane tieto povinnosti:

d)predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné
doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom
dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo
správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia,
e)predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.

Správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 5 330 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie december 2018.

Žalobca si v zdaňovacom období december 2018 uplatnil okrem iného odpočítanie dane z faktúry
vystavenej dodávateľom TOP Trading - J.O.L., s.r.o., číslo faktúry/interné číslo faktúry: 201811002/
DF1035, dátum dodania: 04.12.2018, základ dane: 26.650,00 Eur, DPH 20%: 5.330,00 Eur, predmetfakturácie: úhrada podľa zmluvy - propagácia firmy objednávateľa u dodávateľa s cieľom zabezpečenia
podpory predaja jeho tovarov a služieb.

Zamestnanci správcu dane sa pri výkone kontroly oprávnenosti odpočítania dane predložených
dodávateľských faktúr zaoberali predovšetkým preverovaním dodávateľa TOP Trading – J.O.L., s.r.o. a
taktiež preverovaním osôb - majiteľov vozidiel za účelom skúmania skutočného využívania súťažných
vozidiel a zistenia informácií o tom, kto konkrétne realizoval reklamné polepy s logom spoločnosti

žalobcu na súťažných vozidlách.

V priebehu výkonu daňovej kontroly zamestnanci správcu dane preukázali, že spoločnosť TOP
Trading - J.O.L., s.r.o. nikdy nesídlila na adrese sídla označeného v Obchodnom registri SR, nemala
na tejto adrese nikdy zriadenú poštovú schránku a jej konateľ A. B. bol už od 15.04.2016 vedený

ako osoba bez domova s trvalým pobytom Obec Vlčany. Dokazovanie a preverovanie uvedeného
dodávateľa zároveň preukázalo, že dodávateľ TOP Trading - J.O.L., s.r.o. nemala žiadne materiálne,
personálne ani technické zabezpečenie pre poskytnutie fakturovaných služieb. Zistené skutočnosti
podporila aj vykonaná analýza kontrolných výkazov jednak spoločnosti TOP Trading - J.O.L., s.r.o. a
jednak aj jej dodávateľov označených v podaných kontrolných výkazoch. Z tejto analýzy vyplynulo, že

spoločnosť TOP Trading - J.O.L., s.r.o. si v roku 2018 uplatňovala odpočítania dane od dodávateľov,
ktorí nevykázali žiadne alebo len minimálne dodania pre obchodnú spoločnosť TOP Trading - J.O.L.,
s.r.o. Uvedená skutočnosť znamená, že spoločnosť TOP Trading - J.O.L., s.r.o. si neoprávnene
uplatňovala odpočty DPH od viacerých dodávateľov, čím si neoprávnene znižovala svoje daňové
povinnosti. Zvláštnym praktikám obchodnej spoločnosti TOP Trading — J.O.L., s.r.o. nasvedčujú aj

výpisy z jej bankového účtu, na ktorom v priebehu roka 2018 dochádzalo len k prílevu finančných
prostriedkov a následne k hotovostným výberom z bankomatov. Bežná činnosť obchodných spoločnosti
vyžaduje aj úhrady dodávateľských faktúr, prípadne iných záväzkov, zvlášť s poukazom na zákon o
obmedzení hotovostných platieb. Osoba konateľa spoločnosti TOP Trading - J.O.L., s.r.o. - A. B., bol už
od 15.04.2016 vedený ako osoba bez domova s trvalým pobytom Obec Vlčany. Zistenia zamestnancov

správcu dane preukazujú, že táto osoba nemohla vykonávať akúkoľvek ekonomickú činnosť a nebola
schopná za spoločnosť samostatne konať. Zo spisového materiálu, ktorý mali zamestnanci správcu
dane k dispozícii vyplynulo, že pán B. sa v minulosti vyjadril, že obchodnú spoločnosť s názvom
TOP Trading- J.O.L., s.r.o. nezaložil, ani ju neprevádzkoval. Za jej založenie mal dostať od neznámej
osoby 50,- Eur. Dodanie reklamných služieb obchodnou spoločnosťou TOP Trading - J.O.L., s.r.o.

pre žalobcu jednoznačne nevyplynulo ani z výpovede A. B. v inom súvisiacom konaní, v ktorom bol
tento svedok vypočutý. Svedok A. B. pri uvedenej výpovedi trval na tom, že reklamnú kampaň pre
žalobcu nerealizoval, reklamné predmety nevyrábal a nevedel sa ani vyjadriť, kto zabezpečoval grafickú
úpravu a polep loga spoločnosti žalobcu na súťažné vozidlá. Svedok na otázky odpovedal zmätočne a
nejednoznačne, čo ešte viac poukazuje na absolútnu nedôveryhodnosť a nekompetentnosť tejto osoby

v postavení konateľa. Na dotvorenie obrazu o obchodnej spoločnosti TOP Trading - J.O.L., s.r.o. správca
dane spomenul aj fakt, že dňa 15.11.2018 sa konateľkou obchodnej spoločnosti stala E. F., občianka
Rumunskaapočnúczdaňovacímobdobímjanuár2019obchodnáspoločnosťTOPTrading-J.O.L.,s.r.o.
prestalapodávaťdaňovépriznaniaDPH,pričomnáslednekudňu31.05.2019jejbolazrušenáregistrácia
na DPH. Následne bola táto obchodná spoločnosti dňa 16.07.2020 ex offo vymazaná z Obchodného

registra.

V procese výkonu daňovej kontroly zamestnanci správcu dane zároveň skúmali, či k dodaniu
fakturovaných služieb mohlo dôjsť iným dodávateľom v druhom rade, čiže tzv. v subdodávke.

Zamestnanci správcu dane vypočuli niekoľkých svedkov, jednak tých, ktorí mali prístup k súťažným
vozidlám v čase trvania zmluvy o propagácii a reklame a jednak majiteľov týchto vozidiel, ktorí by
logicky mali mať vedomosť o tom, ako sa nakladá s ich majetkom a za akým účelom je tento majetok
používaný, prípadne kto na tomto majetku vykonáva rôzne úpravy ako je napr. lepenie reklamného
loga. Zamestnanci správcu dane následne skúmali, či mali tieto osoby, ktoré vozidlá aktívne využívali,

nejaké obchodné väzby a vzťahy s označeným dodávateľom v 1. rade, teda obchodnou spoločnosťou
TOP Trading-J.O.L., s.r.o. Výsluchy týchto svedkov, jednak vodičov súťažných vozidiel, ako aj majiteľov
súťažných vozidiel nepreukázali akékoľvek obchodné prepojenia s obchodnou spoločnosťou TOP
Trading - J.O.L., s.r.o. Jedinou osobou, ktorá mala konateľa spoločnosti TOP Trading - J.O.L., s.r.o.poznať bol p. B. G., spolujazdec na súťažných vozidlách, ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že A. B.
bol fanúšikom motoristického športu a prisľúbil, že za sprostredkovanie záujemcov o reklamu poskytne
recipročne súťažnému tímu benzín, pneumatiky a iný spotrebný materiál. L. G. však nevedel uviesť kto,

kedy a kde tento materiál mal doniesť. Súťažné automobily boli pred pretekmi v uzavretom priestore, kde
nemali prístup žiadne osoby okrem mechanikov. Uvedené tvrdenie nepotvrdila ani zmätočná výpoveď
samotného A. B., ktorý nemal žiadnu vedomosť o realizácii akýchkoľvek automobilových pretekov. L.
G. zároveň uviedol, že práve on p. A. B. zoznámil s konateľom žalobcu, čo konateľ p. G. H. síce
potvrdil, no zároveň vo svojich vyjadreniach uviedol, že si totožnosť p. A. B. neoveroval, teda nevedel

uviesť či šlo skutočne o osobu A. B.. Ďalší svedkovia - majitelia súťažných športových vozidiel p. D.
M., ako aj konateľ obchodnej spoločnosti DEMINGTON s.r.o. p. L. N. nepotvrdili vo svojich výpovediach
žiadnu obchodnú spoluprácu s obchodnou spoločnosťou TOP Trading - J.O.L., s.r.o., pričom obaja
uviedli, že osobu p. A. B. nepoznajú. Konateľ českej obchodnej spoločnosti DEMINGTON s.r.o. predložil
zamestnancom správcu dane všetky zmluvy o prenájme, ktorým boli súťažné automobily v období roka
2018 poskytnuté, pričom išlo o slovenské obchodné spoločnosti. Zamestnanci správcu dane vypočuli

aj konateľa jednej z obchodných spoločností, ktorá mala mať jedno zo súťažných vozidiel prenajaté
na automobilové preteky Rally Tatry, a to p. O. C., konateľa obchodnej spoločnosti BUFEX s.r.o. Tento
svedok však prenájom vozidla na preteky Rally Tatry od obchodnej spoločnosti DEMINGTON s.r.o.
nepotvrdil. Taktiež uviedol, že podpis na predloženej zmluve o prenájme nie je jeho a zároveň uviedol,
že pečiatku, ktorá bola na predmetnej zmluve spoločnosť BUFEX s.r.o. nepoužívala. Uvedené tvrdenie

p. C. nevedel pán N., konateľ spoločnosti DEMINGTON s.r.o. vysvetliť. Výsluchy majiteľov vozidiel p.
D. M., ako aj pána L. N., konateľa DEMINGTON s.r.o., jednoznačne nepreukázali kto v skutočnosti
realizoval reklamné polepy na športové vozidlá. Uvedenú skutočnosť nepreukázal ani výsluch konateľa
obchodnej spoločnosti BUFEX s.r.o., O. C., ktorému malo byť jedno zo súťažných vozidiel prenajaté
na automobilové preteky Rally Tatry. Tieto výsluchy a ani predložené doklady nepotvrdili ani žiadnu

obchodnú spoluprácu spoločností DEMINGTON s.r.o. a BUFEX s.r.o. s obchodnou spoločnosťou
TOP Trading - J.O.L., s.r.o. Zamestnanci správcu dane v procese výkonu daňovej kontroly zároveň
preverili prostredníctvom informácií a údajov získaných z kontrolných výkazov všetky označené subjekty
(ZANETI, s.r.o., BUFEX, s.r.o., RALU TRADE, s.r.o., Det systems s.r.o., Energetické systémy s.r.o.),
ktorým mali byť súťažné automobily prenajaté spoločnosťou DEMINGTON s.r.o., pričom zistili, že žiadne

z týchto obchodných spoločností nevykonávali akékoľvek zdaniteľné plnenia pre obchodnú spoločnosť
TOP Trading - J.O.L., s.r.o. Analýza kontrolných výkazov nepotvrdila existenciu obchodného vzťahu
medzi odberateľmi spoločnosti DEMINGTON s.r.o. a obchodnou spoločnosťou TOP Trading - J.O.L.
s.r.o. Spoločnosť TOP Trading - J.O.L. s.r.o., ani jej konateľ A. B. nemali žiaden prístup k športovým
vozidlám a teda nemohli na nich vykonávať akékoľvek reklamné polepy, keďže im vozidlá nikdy neboli

poskytnuté ani prostredníctvom prenájmu, ani prostredníctvom poskytnutia iných služieb. S poukazom
na uvedené informácie nebolo potvrdené dodanie reklamných služieb týmito dodávateľmi v 2. rade v
tzv. subdodávke.

S poukazom na vyššie uvedené mali zamestnanci správcu dane za to, že bolo riadne preukázané, že k
dodaniu služieb zo strany obchodnej spoločnosti TOP Trading - J.O.L., s.r.o. pre daňový subjekt žalobcu
nedošlo a ani nemohlo dôjsť, keďže išlo o spoločnosť bez sídla, bez poštovnej schránky, bez materiálno
— technického zabezpečenia, bez zamestnancov a viac - menej aj bez zodpovedného konateľa a taktiež
bez možnosti k prístupu k súťažným automobilom. Takáto spoločnosť nemohla vykonávať akúkoľvek

ekonomickú činnosť a ak túto činnosť nemala spoločnosť ani kde vykonávať, nemôže sa považovať za
zdaniteľnú osobu. Podľa čl. 9 ods. 1 Smernice o systéme DPH je zdaniteľnou osobou každá osoba,
ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť, ak túto činnosť nemá kde vykonávať, nie je
zdaniteľnou osobou.

Je vecou opatrnosti a obozretnosti každého daňového subjektu, aby si v záujme minimalizácie
obchodného rizika riadne preveril osoby, s ktorými uskutočňuje svoju podnikateľskú činnosť. Je
potrebné, aby daňový subjekt náležíte pristupoval k prijímaniu rozhodnutí a na tento účel si zaobstaral
dostatok informácií a aby pri podnikateľskej činnosti postupoval podľa akceptovaných technických,

finančných a hospodárskych metód a dodržal bežný štandard podnikateľskej opatrnosti a minimalizácie
rizika. Daňový subjekt by sa teda mal presvedčiť, či venoval náležitú pozornosť a pristupoval s náležitou
a odbornou starostlivosťou, úmernou vnímanému riziku, pokiaľ ide o integritu svojich dodávateľov a
odberateľov (zákazníkov), ako aj realizovaných dodávateľských reťazcov. Je povinnosťou riadneho/starostlivého hospodára zistiť, akú formu kontroly (preverenia) je potrebné vykonávať a či následne
uskutočniť takéto transakcie s ohľadom na výsledky týchto preverení/kontrol.

Žalobca nepredložil jednoznačné dôkazy, ktoré by preukazovali, že došlo k dodaniu služieb tak, ako je
uvedené na faktúre od dodávateľa TOP Trading - J.O.L., s.r.o. Daňový subjekt síce predložil v procese
výkonu daňovej kontroly rôzne podklady a materiály, avšak z týchto jednoznačne nebolo zrejmé, kto
v skutočnosti služby dodal. Dodania na základe predložených faktúr vystavených dodávateľom TOP

Trading - J.O.L., s.r.o. neboli jednoznačne preukázané ani rozsiahlymi výsluchmi svedkov, ani analýzami
kontrolných výkazov a ani kontrolovaným daňovým subjektom predloženými materiálmi a dôkazmi.
Správca dane zhodnotil všetky vyššie uvedené zistenia a dospel k záveru, že k dodaniu služieb nedošlo
tak ako bolo uvedené na dokladoch predložených k výkonu daňovej kontroly a tieto nezodpovedajú
skutočnému zdaniteľnému plneniu. Zo strany dodávateľa TOP Trading - J.O.L., s.r.o. nemohlo dôjsť k
vecnému plneniu, teda zdaniteľné plnenie sa neuskutočnilo týmto dodávateľom, tak, ako je to uvedené

na faktúre č. 201812002 zo dňa 04.12.2018 vystavenej dodávateľom TOP Trading – J.O.L., s.r.o.

Správca dane uzavrel, že žalobca v procese výkonu daňovej kontroly jednoznačne nepreukázal,
že reklamné služby spočívajúce v umiestnení reklamného loga na súťažných vozidlách dodala v

zmysle predloženej faktúry obchodná spoločnosť TOP Trading - J.O.L., s.r.o.. K dodaniu fakturovaných
služieb nedošlo tak ako bolo uvedené na dokladoch predložených k výkonu daňovej kontroly a tieto
nezodpovedajú skutočnému zdaniteľnému plneniu. Zo strany dodávateľa TOP Trading - J.O.L., s.r.o.
išlo len o formálne vystavenie faktúry pre žalobcu. Zároveň, keďže nedošlo k dodaniu služieb, potom
ani platiteľovi TOP Trading - J.O.L., s.r.o. nevznikla daňová povinnosť z titulu ich dodania v zmysle §

19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. a žalobcovi tak nevzniklo právo na odpočítanie dane z predmetných
faktúr od vyššie uvedeného dodávateľa v zmysle § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. Dodávateľovi
TOP Trading - J.O.L., s.r.o. vznikla daňová povinnosť v zmysle § 69 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z. a to
z dôvodu, že daň bola ním uvedená na predmetnej faktúre. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora
EÚ sa zásady daňovej neutrality, proporcionality a legitímnej dôvery majú vykladať v tom zmysle, že

nebránia tomu, aby sa príjemcovi faktúry zamietlo právo na odpočet dane z pridanej hodnoty zaplatenej
na vstupe z dôvodu neuskutočnenia zdaniteľného plnenia.

Uplatnením odpočítania dane z faktúry vyhotovenej za deklarované dodania, ktorých reálnosť sa

nepotvrdila, žalobca porušil ust. § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. z dôvodu, že si neoprávnene
uplatnil právo odpočítania dane z dodania služieb, pri ktorých nevznikla daňová povinnosť z titulu ich
dodania a zároveň porušil ust. § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. z dôvodu, že platiteľ môže
odpočítaťdaň,lenakjedaňvočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésú
alebo majú byť platiteľovi dodané, pričom v preverovanom prípade k dodaniu služieb nedošlo. Zároveň

došlokporušeniuust.§51ods.1písm.a)zákonač.222/2004Z.z. zdôvodu,žesižalobcaneoprávnene
uplatnil právo odpočítania dane z faktúry, pri ktorej neboli splnené podmienky na odpočítanie dane podľa
§ 49 ods. 2 písm. a).

Základnou otázkou v tomto konaní je otázka unesenia dôkazného bremena daňovým subjektom vo
vzťahu k hodnovernému preukázaniu skutočného dodania služieb v zmysle údajov uvedených na
predloženej faktúre, t.j. či došlo k dodaniu služieb subjektom uvedeným na faktúre, či boli reálne dodané
služby tak, ako deklaruje predložená faktúra; či vo veci došlo k oprávnenému nároku žalobcu na vrátenie
nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty z takto fakturovaného dodania služieb.

Správny súd poukazuje na to, že podmienky stanovené § 49 a § 51 zákona o DPH sú hmotnoprávnej
povahy a nárok na odpočet sa viaže na ich bezpodmienečné splnenie, pričom nesplnenie týchto
podmienokniejemožnéodpustiť(keďžezákontoneustanovuje),aniprivznikuzodpovednostiinejosoby

za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje, aby platiteľ, ktorý
si nárok uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré zákon obligatórne stanovuje pre nárok na
odpočet. Uskutočňovanie zdaniteľných obchodov je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového
subjektu, ktorý má ako platiteľ DPH možnosť obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečujúpreukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného obchodu správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly
preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie DPH, zohľadňujúc, že odpočítanie DPH nenastáva ex
lege, ale je právom platiteľa dane spojené s jeho dôkaznou povinnosťou.

Nárok na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty je výsostne viazaný na
obchodnoprávny vzťah medzi dodávateľom a odberateľom. Pri dani z pridanej hodnoty ide o osobný
charakter zdaniteľných plnení, pri ktorom stotožnenie osoby, ktorá uskutočnila zdaniteľné plnenie v

prospech iného platiteľa vo faktúre musí zodpovedať skutočnému stavu, t.j. daňový subjekt, ktorý
si uplatní odpočítanie dane z pridanej hodnoty musí predložiť dôkaz o tom, že fakturovaný tovar,
resp. služby boli skutočne realizované dodávateľom, ktorý je uvedený na faktúre, a to tak, ako je
to predmetným daňovým dokladom deklarované. Zároveň musí byť splnená podmienka, že platiteľ
použije túto službu na účely svojho podnikania a daň je voči nemu uplatnená iným platiteľom dane
zo služieb v tuzemsku. Iba formálna existencia faktúry, prípadne preukázanie zaplatenia fakturovaných

súm nie je predpokladom pre odpočítanie dane podľa zákona o DPH. Formálne vystavená faktúra nie
je sama osebe dôkazom, že právo na odpočet dane z nej je oprávnené. Takým dôkazom je až vtedy, ak
bola vystavená na základe reálne uskutočneného zdaniteľného obchodu dodávateľom a údaje na nej
uvedené vychádzajú z reálneho plnenia.

Správny súd konštatuje, že v zmysle § 24 Daňového poriadku je kontrolovaný daňový subjekt povinný
preukázať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať
v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo

daňového konania a vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov. Toto ustanovenie
zakotvuje, že daňový subjekt je povinný preukázať, že si nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty
uplatňuje oprávnene, dôvodne a za zákonom stanovených podmienok.

V zmysle § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca vedie dokazovanie, ale povinnosť predkladať všetky
dôkazy je povinnosťou daňového subjektu, čo vyplýva aj z ustanovenia § 45 ods. 2 písm. d) Daňového
poriadku. Daňový poriadok neukladá správcovi dane povinnosť získavať dôkazy preukazujúce tvrdenia
daňového subjektu. Daňový subjekt má právo predkladať v priebehu celej daňovej kontroly dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia

spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.

Pri dôkaznej povinnosti daňového subjektu platí prejednacia zásada, nie vyhľadávacia/vyšetrovacia
zásada. Správca dane nevyhľadáva a nezisťuje skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom k tomu,

aby platca mohol uplatniť nárok na zníženie daňovej povinnosti resp. na priznanie odpočtu dane.
Povinnosťou správcu dane je prerokovať nároky platiteľa, umožniť preukázanie tvrdených relevantných
skutočností, pričom správca dane preukazuje len tie skutočnosti, ktoré zo zákona nemá povinnosť
predložiť kontrolovaný daňový subjekt. Povinnosť správcu dane podľa § 3 ods. 3, 6 Daňového
poriadku uplatnenie tejto zásady nenarušuje, nemení dôkaznú povinnosť daňového subjektu podľa

§ 24 ods. 1 Daňového poriadku. Správca dane v rámci dokazovania posudzuje závažnosť a
vierohodnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a posudzuje ich preukaznosť. Zásada objektívnej
pravdy nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokiaľ sa bez
pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia kontrolovaného subjektu ohľadne tvrdených a preverovaných
skutočností. Je na správcovi dane a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie

doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu vyvodí z realizovaného dokazovania, predovšetkým s
prihliadnutím na všetky iné zistené skutočnosti, ktoré má správca dane k dispozícii.

Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 18/2018-18,

v ktorom ústavný súd k dôkaznému bremenu v daňovom konaní uviedol ... „Ústavný súd SR už v
uznesení sp. zn. III. ÚS 78/2011 z 23. februára 2011 konštatoval, že „Dôkazné bremeno je na daňovom
subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona
o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu,ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok
na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si
aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za

zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu
skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné
bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty
uznaný ako oprávnený“.

Najvyšší súd SR v súlade s ustálenou súdnou praxou zdôraznil, že v daňovom konaní z daňového
bremena daňovníka vyplýva dôkazná povinnosť predložiť dôkazy preukazujúce oprávnenosť jeho
nároku, vychádzajúca z preukázania reálnosti plnenia, ktoré bolo osvedčované predloženými účtovnými
a inými dokladmi. Existencia predložených dokladov (faktúry, zmluvy) je nepostačujúca, pokiaľ
nepreukážu reálnu uskutočniteľnosť plnenia. Zo zásady objektívnej pravdy ovládajúcej daňové konanie

nevyplýva (popri dôkaznom bremene daňovníka) absolútna povinnosť správcu dane viesť dokazovanie
dovtedy, pokiaľ sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v
daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Dokazovanie zo strany
správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom.
Nebolo povinnosťou správcu dane vykonávať dokazovanie na vyvrátenie alebo potvrdenie žalobcových

tvrdení, na základe ktorých si uplatnil svoj nárok. Žalobca mal povinnosť obstarať si v rámci dôkazného
bremena dostatočné množstvo dôkazov, ktoré by preukazovali poskytnutie tvrdených služieb s tým,
že správcovi dane prináleží v rámci kontroly preverovať skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane, k
tomu patrí vyhodnotenie, vrátane možnosti spochybnenia predložených dôkazov. Daňová kontrola sa
rozumie ako základný akt správy daní a na daňové účely ňou treba rozumieť podrobné preskúmavanie

účtovných prípadoch, ako aj všetkých dokladov, ktoré sú potrebné na určenie daňovej povinnosti z
hľadiska ich hodnovernosti, úplnosti a správnosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Sžf/74/2016
zo dňa 22.11.2018).

Ďalej správny súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súd SR sp. zn. III. ÚS 401/2009, ktoré sa opiera
o ustálenú judikatúru s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž/136/1999 zo dňa
30.05.2009, z ktorého vyplýva záver, že dokazovanie v daňovom konaní nie je založené výlučne na
uplatňovanízásadyvyhľadávajúcej,alevzávislostiodpriebehuodkazovanianajejvzájomnomprelínaní,
uplatňovaním zásady prejednacej, ktorá akcentuje dôkaznú povinnosť daňového subjektu týkajúcu sa

jeho tvrdení.

K samotnému dôkaznému bremenu a jeho prenosu v rámci daňového konania správny súd dáva
do pozornosti skutočnosť, že judikatúra Najvyššieho súdu SR zaoberajúca sa dôkazným bremenom

v daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie uskutočňovania zdaniteľného plnenia, je
rozsiahla a prešla istým vývojom, ale v posledných rokoch sa ustálila v závere, že na preukázanie
oprávnenosti nároku na odpočet DPH nepostačuje predložiť faktúru, zmluvu, preberací protokol, a pod.,
ak im nesvedčia ďalšie preukázané okolnosti (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 705/2017,
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/40/2017, 4Sžfk/38/2017, 1Sžfk/1/2017, 6Sžfk/43/2017,

1Sžfk/82/2016, 2Sžf/93/2014, a iné).

Obdobné závery vyplývajú tiež z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Sžf/60/2015 zo dňa
28.02.2017, kde tento súd o.i. zdôrazňuje, že dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb

zaťažuje daňový subjekt, žalobcu. Samotné preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami nie je
podľa súdu postačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené
údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu
a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že
daňový subjekt je oprávnený uplatniť si daňové výdavky. Technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad

znejúcinaurčitéplneniebezohľadunato,čitakétoplnenieskutočneposkytnutébolo.Splnenieformálnej
stránky je jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane, ale tieto
doklady musia byť odrazom reálneho plnenia. Daňový výdavok musí byť dostatočne preukázaný, čo
znamená, že žalobca musí uniesť dôkazné bremeno a preukázať vecnú súvislosť úhrady za tovary aslužby s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmov a tiež skutočnosť, že tovar bol reálne dodaný
a služby boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre.

Správny súd zdôrazňuje, s odkazom na uvedenú argumentáciu a citovanú judikatúru, že pre možnosť
uplatnenia si odpočtu dane z pridanej hodnoty zo zdaniteľných plnení tak je podstatné preukázanie, že k
obchodu reálne došlo tak, ako to preukazujú faktúry resp. iné relevantné doklady, t.j. že je zrejmý obsah
a rozsah poskytnutých služieb, resp. dodaného tovaru, že tieto služby boli poskytnuté dodávateľom na

dokladochuvedených,žejezrejmé,kedydošlokzdaniteľnémuplneniuaakájecenajednotlivýchplnení.

Vykonané dokazovanie správcu dane preukázalo, že spol. TOP Trading - J.O.L., s.r.o., ktorá bola
uvedená ako dodávateľ na faktúre, nedodala služby pre odberateľa žalobcu. Žalobca sa dostal do
dôkaznej núdze, pretože nevedel preukázať, neposkytol žiaden dôkaz, ani nenavrhol v tom smere

vykonať žiadne dokazovanie, na preukázanie skutočnosti, aby mu služby dodal dodávateľ uvedený na
faktúre.

Dôvodomnepriznaniaprávanaodpočítaniedanezospornejfaktúrybolotedanepreukázaniezákonných
podmienok na odpočítanie dane a neunesenie dôkazného bremena žalobcu.

Žalobca napriek svojej dôkaznej povinnosti právo na odpočítanie dane nepreukázal, pričom je nutné

zdôrazniť, že dôkazné bremeno spočíva na žalobcovi a žalobca bol povinný ho uniesť. Bolo teda
povinnosťou žalobcu preukázať, že nárok na odpočítanie dane si uplatnil za zákonom stanovených
podmienok, čo v predmetnom prípade nebolo splnené, keď závery správcu dane neboli žalobcom
vyvrátené.

Správny súd v súvislosti s dôkazným bremenom poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky v zmysle ktorej .... „Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje
tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet uznaný (rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21.04.2020, bod 40, publikované v Zbierke stanovísk

NS SR a súdov SR pod R26/2021, sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11.06.2019, bod 49 a 50, publikované
v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR pod R6/2020).

Vyššie uvedené však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je bezvýhradné, resp.

neobmedzené (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžfk 40/2018 zo dňa 3.
septembra 2019, bod 54). Dokazovanie v daňovom konaní a aj prenos dôkazného bremena medzi
daňovým subjektom a správcom dane má svoje pravidlá. „Daňový subjekt má v daňovom konaní
dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto
povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť),

pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov
povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní,
teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov
preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým
subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom

prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti
spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese
dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým
subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady
prejednacej“ (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14.

novembra 2018, bod 21; obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16. decembra 2009). Inými slovami,
nepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných
dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový
subjekt na predloženie ďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 Daňového poriadku) a týmto naň prenáša dôkaznébremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane (rozhodnutie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 705/2017 zo dňa 15. novembra 2017, publikované v ZNaUÚS
pod č. 71/2017).

Dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je však akákoľvek pochybnosť
správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť
dôvodná. Teda len taká pochybnosť správcu dane, ktorá má oporu v správcom dane zistených

skutočnostiach obsiahnutých v administratívnom spise, je riadne identifikovaná (odôvodnená) a je
naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení podmienok pre priznanie práva na odpočet
dane (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžfk 40/2018
zo dňa 3. septembra 2019). Hoci je to práve správca dane, ktorý vedie dokazovanie v daňovom
konaní, pričom hodnotenie získaných dôkazov podlieha jeho voľnej úvahe (zásada voľného hodnotenia
dôkazov), neznamená to, že môže jednotlivé dôkazy vyhodnocovať svojvoľne. Práve naopak, musí

posudzovaťzískanédôkazyjednotlivoakoajvovzájomnýchsúvislostiach,pričomjepovinnýajprihliadať
na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku).

Správny súd poukazuje tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/66/2016 z 31.05.2018,

kde tento súd uviedol, že „určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte
a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne
nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom
mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo
vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený,

aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti“.

V danom prípade sa správny súd zaoberal aj otázkou zákonného prenosu dôkazného bremena zo
správcu dane na žalobcu ( § 46 ods. 5 Daňového poriadku ), teda či bol žalobca riadne oboznámený s

konkrétnymi pochybnosťami správcu dane, či bol vyzvaný aby sa k nim vyjadril.

Správca dane zaslal žalobcovi oznámenie pochybností správcu dane podľa § 46 ods. 5 Daňového
poriadku a vyzval ho na ich odstránenie a vyjadrenie sa. Pochybnosti žalobca neodstránil a teda svoje

dôkazné bremeno neuniesol.

Správny súd konštatuje, že daňové orgány vychádzali zo správneho rozloženia dôkazného bremena.
Zo strany daňových orgánov nešlo o nezákonné zaťažovanie daňového subjektu dôkazným bremenom,

ktoré mu neprislúcha, ale o zotrvanie na legitímnej požiadavke preukázania skutočností majúcich vplyv
na správne určenie dane v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňovým subjektom, ktorý si
odpočítanie dane uplatnil a ktorý pri primeranej obozretnosti a odbornej starostlivosti predpokladanej
pri výkone podnikateľskej činnosti mal možnosť zabezpečiť hodnoverné dôkazy súvisiace s realizáciou
deklarovaných plnení.

Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané
v medziach logickej správnej úvahy, s oporou v zistenom skutkovom stave, žalovaný sa v dostatočnej
miere vysporiadal s námietkami žalobcu, skutkový stav bol zistený v dostatočnom rozsahu a správny

orgán dospel k správnym právnym záverom. Rovnako správny súd konštatuje, že procesné práva
žalobcu v konaní boli dodržané a nedošlo k takým procesným vadám v konaní, ktoré by mali vplyv
na rozhodnutie vo veci samej. Žalobca mal vytvorený priestor, aby sa k zisteniam vyplývajúcim z
prebiehajúcej kontroly mohol vyjadriť a realizovať svoje procesné práva, o.i. právo predkladať dôkazy na
podporu svojich tvrdení. Správca dane postupoval v priebehu daňovej kontroly v súlade s príslušnými

procesnými predpismi.Možno konštatovať, že žiaden argument žalobcu k veci samej nebol podložený dôkazom, ktorý by
tvrdenia správcu dane vyvrátil, že žalobné námietky nie sú takého vecného charakteru, aby odstránili
pochybnosti vo vzťahu k priebehu fakturovaným obchodom, či samotnej reálnej existencii deklarovaných

obchodoch od deklarovaného dodávateľa žalobcu. Nemožno preto ani v konaní pred správnym súdom
konštatovať, aby žalobca uniesol dôkazné bremeno.

Vo vzťahu k fakturovaným obchodom, ktoré boli správcom dane spochybnené, k predloženým dôkazom

atvrdeniamžalobcu,napodporuzáverovprijatýchsprávnymorgánom,správnysúdodkazujenazistenia
správcu dane a stotožňuje sa so záverom, že tieto zistenia spochybňujú priebeh dodania služieb tak,
ako je tvrdené deklarovanou faktúrou. V priebehu daňovej kontroly nebola zo strany žalobcu preukázaná
existencia materiálneho plnenia tak, ako to vyžaduje zákon o DPH, t.j. nebolo preukázané, že došlo
reálne, fakticky k dodaniu služieb v zmysle deklarovanej faktúry. Počas daňového konania žalobca
nepredložil žiadne také dôkazy, ani vysvetlenia, aby rozpory, na ktoré poukázal správca dane, odstránil

a reálne uskutočnenie plnenia hodnoverne preukázal. Nie je preto možné prisvedčiť žalobcovi, že
došlo k plneniu v zmysle predloženej fakturácie tak, aby dôvodne dodávateľovi žalobcu vznikla daňová
povinnosť, z čoho by oprávnene vznikol nárok na odpočet DPH.

Správny súd preto konštatuje, že žalobca v priebehu daňového konania, ani na výzvu správcu dane
nepredložil žiadne dodatočné dôkazy k zdaniteľným obchodom, nepreukázal, že došlo k plneniu v
zmysle faktúry a ani inak nevysvetlil nezrovnalosti a rozpory, na ktoré poukázal správca dane, napriek
tomu, že tie boli jasne určené a vymedzené správcom dane vo vyhotovenom protokole, v zápisnici o
prerokovaní pripomienok a tiež v prvostupňovom rozhodnutí správcu dane. Žiaden argument správcu

dane nebol žalobcom vyvrátený vecnými námietkami, či predložením dôkazov, ktoré by boli spôsobilé
preukázať, ako malo dôjsť k deklarovaným obchodom.

Správny súd sa na základe uvedených nezrovnalostí, pochybností vyplývajúcich z vykonaného

dokazovania, stotožnil so závermi správneho orgánu, ktorý v priebehu daňovej kontroly dôvodne
spochybnil priebeh deklarovaných zdaniteľných obchodov v rozhodujúcich skutočnostiach (dodanie
služieb tak, ako bolo uvedené na faktúre), čím tak deklarované faktúry neodrážajú reálne dodanie
deklarovanej služby, pričom nemožno konštatovať, aby daňový subjekt/žalobca tieto pochybnosti
odstránil. Daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno, čím nie je v konaní splnená primárna

hmotnoprávna podmienka na uplatnenie odpočtu DPH.

K jednotlivým žalobným námietkam správny súd uvádza:

Žalobca tvrdil, že vyčerpávajúcim spôsobom preukázal dodanie fakturovaných služieb dodávateľom
označeným na faktúre a uniesol vlastné dôkazné bremeno. Žalobca však neuviedol ako konkrétne,
akými dôkazmi preukázal dodanie služieb dodávateľom označeným na faktúre, pretože z vykonaného
dokazovania vyplýva opak, teda to, že služby žalobcovi nedodal dodávateľ uvedený na faktúre. Pokiaľ

myslel žalobca na fotodokumentáciu, tak možno súhlasiť so žalobcom, že materiálna existencia plnenia
bola preukázaná, avšak fotodokumentácia s poukazom na všetky ostatné dôkazy, ktoré vyvracajú
tvrdenia žalobcu, nepreukazuje, že služby pre žalobcu poskytol dodávateľ uvedený na faktúre.
Pochybnosti na strane dodávateľa, by nemohli byť na ťarchu žalobcu, pokiaľ by žalobca v zmysle
judikatúry prijal všetky opatrenia, ktoré bolo možné od neho požadovať, na preverenie dodávateľa.

Žalobca si konateľa dodávateľa nepreveril.

Žalobca namietal, ale neuviedol, aké konkrétne dôkazy, znejúce v prospech žalobcu, daňové orgány
nezobrali do úvahy. Správca dane vyhodnotil aj dôkazy predložené žalobcom, rôzne materiály a

podklady, avšak konštatoval že z nich nebolo jednoznačne zrejmé, kto v skutočnosti služby dodal. S
takýmto hodnotením dôkazov a záverom správcu dane sa správny súd stotožnil. Fotodokumentácia
s poukazom na všetky ostatné dôkazy, ktoré vyvracajú tvrdenia žalobcu, nepreukazuje, že služby
pre žalobcu poskytol dodávateľ uvedený na faktúre. Nejde o vedľajšie dôkazy, ako namietal žalobca,všetky ostatné dôkazy vyvracajú tvrdenie žalobcu o poskytnutí služieb dodávateľom uvedeným na
faktúre, ide o výsluchy svedkov, zistenia z kontrolných výkazov a iné zistenia v rámci daňovej kontroly.
Tým, že žalobca predložil iba účtovné doklady, nevyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Žalobca v žalobe

poukazuje na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. II.ÚS 232/2002 a uvádza, že ak daňový subjekt
predložil všetky požadované účtovné doklady, splnil svoju zákonnú dôkaznú povinnosť, a tak bolo na
správcovi dane, aby jeho nárok na odpočet DPH uznal alebo aby preukázal, že predložené doklady
sú nevierohodné či nesprávne, teda nezodpovedajú skutočnému stavu veci a v tomto momente ide o
presun dôkazného bremena na správcu dane. Správca dane vykonanými dôkazmi, výsluchmi svedkov,

kontrolnými výkazmi a ďalšími dôkazmi, preukázal nevierohodnosť predloženej účtovnej evidencie
žalobcu, a preto sa dôkazné bremeno presunulo zo správcu dane na žalobcu. Ide o dôkazné bremeno
žalobcuakodaňovéhosubjektu,ktorýsiuplatnilnároknaodpočetDPH.Nejdelenopochybnostisprávcu
dane, správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, výsledky ktorého podporujú jeho závery. Žalobca
namietal, že výsluchy svedkov – majiteľov vozidiel, jednoznačne nevyvrátili, že reklamné polepy na
športové vozidlá realizoval dodávateľ TOP Trading – J.O.L., s.r.o. V tejto súvislosti správny súd opätovne

poukazuje na všetky vykonané dôkazy správcom dane, z ktorých aj v spojení s výsluchmi majiteľov
vozidiel, jednoznačne vyplýva a je preukázané, že reklamné služby nedodal dodávateľ uvedený na
faktúre. Nejde preto o pochybnosti, kedy by boli daňové orgány povinné postupovať voči daňovému
subjektu miernejšie.

Žalobca citoval z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžf/41/2013. Správny súd poukazuje na
vyššie citované rozhodnutia, napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS
377/2018 zo dňa 14. novembra 2018, sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16. decembra 2009, sp. zn. II. ÚS
705/2017 zo dňa 15. novembra 2017, publikované v ZNaUÚS pod č. 71/2017. Správny súd už uviedol,

že správca dane spochybnil vierohodnosť účtovnej evidencie žalobcu a dôkazov ním predložených,
preto sa dôkazné bremeno opätovne prenieslo na žalobcu. Samotná materiálna existencia plnenia
nepostačuje na priznanie odpočítania dane. Je to len o jedna z viacerých podmienok, ktoré musia byť
splnené, na priznanie odpočítania dane.

Nemožno sa stotožniť s tvrdením žalobu, že si dodávateľa riadne a zodpovedne preveril.

Nebolo a nie je sporné, že žalobca si nepreveril, či jednal s konateľom dodávateľa, pričom táto

skutočnosť sa dá jednoducho overiť v obchodnom registri verejne prístupnom aj na internete. Nešlo ani
o okolnosť (osoba s ktorou uzavrel obchod žalobca), ktorá by nastala až po zrealizovaní obchodu, aby
nebolo možné uvedené vyčítať žalobcovi. Pochybil preto aj žalobca, keď si dostatočne nepreveril s kým
uzavrel obchod, že to nebol konateľ ani žiadna iná osoba, ktorá by mala poverenie na zastupovanie
spoločnosti dodávateľa. Ak žalobca poukazoval na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-439/04, tak aj

žalobcacituježe:,,subjekty,ktorépríjmuvšetkyopatrenia,ktoréjemožnédôvodneodnichpožadovať...“
Žalobca neprijal všetky opatrenia, ktoré mohol, keď si nepreveril s kým vstupuje do obchodného vzťahu,
preto sa nemôže dovolávať aplikácie záverov tohto rozhodnutia na jeho daňový prípad.

K námietke žalobcu ohľadom povinnosti správcu dane preukázať, že obchod bol súčasťou reťazca
zaťaženéhopodvodom,oktoromžalobcavedelalebomuselvedieť,správnysúdpoukazuje narozsudok
Súdneho dvora EÚ vo veci C 154/20, ktorým rozhodol: Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra
2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že uplatnenie práva
na odpočítanie dane z pridanej hodnoty (DPH) zaplatenej na vstupe sa má nepriznať bez toho, aby

daňový úrad musel preukázať, že zdaniteľná osoba sa dopustila podvodu na DPH alebo že vedela, alebo
mala vedieť, že uvádzané plnenie, na ktorom sa zakladá právo na odpočítanie dane, bolo súčasťou
takéhoto daňového podvodu, ak v prípade, že tento skutočný dodávateľ tovaru alebo poskytovateľ
služieb nebol identifikovaný, táto zdaniteľná osoba nepredloží dôkaz o tom, že tento dodávateľ alebo
poskytovateľ mal postavenie zdaniteľnej osoby, pokiaľ vzhľadom na skutkové okolnosti a napriek

dôkazom poskytnutým touto zdaniteľnou osobou chýbajú údaje potrebné na overenie, či skutočný
dodávateľ alebo poskytovateľ mal toto postavenie. Správca dane preveroval, avšak nezistil, aby došlo k
dodaniu reklamných služieb iným dodávateľom. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca
nepredložil žiaden dôkaz o tom, že skutočný dodávateľ mal postavenie zdaniteľnej osoby, ani v súdnomkonaní neboli tvrdené také skutočnosti, aby žalobca vedel preukázať resp. poskytnúť akýkoľvek dôkaz
o skutočnom dodávateľovi a jeho postavení ako zdaniteľnej osoby. V takomto prípade daňový úrad
nemusí preukázať, že zdaniteľná osoba sa dopustila podvodu na DPH alebo že vedela, alebo mala

vedieť, že plnenie, na ktorom sa zakladá právo na odpočítanie dane, bolo súčasťou daňového podvodu.

Správca dane zistil a nie je ani v konaní pred správnym súdom sporné, že žalobca riadne nepreveril
osobu s ktorou uskutočňoval podnikateľskú činnosť. Neoveril si s kým konal, uzatváral obchod. Nešlo

o konateľa dodávateľa (tento poprel obchod), ani osobu splnomocnenú konať za dodávateľa. Pokiaľ
by si túto skutočnosť preveril, mohol vedieť že nejde o konateľa dodávateľa a vyhnúť sa takejto
transakcii. Na základe uvedeného správny súd nevzhliadol dôvod na zrušenie rozhodnutí, pretože je
nesporné, že žalobca pochybil pri uzatváraní obchodu a prípadné zrušenie rozhodnutí, by následne pri
vydávaní nových rozhodnutí, neprinieslo zmenu postavenia žalobcu. Žalobca nedokáže zvrátiť výsledky
vykonaného dokazovania, nemožno ospravedlniť jeho pochybenie v takom rozsahu, aby mu mohol

správca dane priznať právo na odpočet DPH aj s poukazom na novšiu judikatúru či už Súdneho dvora
EÚ alebo Najvyššieho správneho súdu SR.

K žalobcom vytýkaným námietkam odôvodnenia rozhodnutia žalovaného správny súd uvádza, že

odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti
v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Žalobca nešpecifikoval s akými námietkami a dôkazmi sa
žalovaný nevysporiadal a na aké dôkazy predložené žalobcom neprihliadol. Nemožno prisvedčiť ani
námietke žalobcu, že správca dane nevykonal v daňovej kontrole dostatočné dokazovanie, pretože o
rozsiahlom vykonanom dokazovaní svedčí obsah administratívneho spisu. Taktiež žalobca neuviedol

v čom by malo spočívať nesprávne vyhodnotenie dôkazov predložených žalobcom. Správny súd
poukazuje na to, že žalobné body (dôvody žaloby) musia byť formulované tak, aby z nich bolo zrejmé,
z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za
nezákonné (§ 182 ods. 1 písm. e/ SSP). Dôvody žaloby musia byť formulované konkrétne, žalobca by
mal poukázať na konkrétne skutočnosti uvedené v napadnutých rozhodnutiach resp. konaní, s ktorými

nesúhlasí. Ak sú námietky žalobcu iba všeobecné, aj odpovede správneho súdu na ne budú všeobecné.
Správny súd preskúmava rozhodnutie žalovaného iba v rozsahu dôvodov žaloby (§ 134 ods. 1 SSP) s
poukazom na princíp rovnosti účastníkov konania pred správnym súdom (§ 5 ods. 9 SSP). Správny súd
teda nie je oprávnený vyhľadávať za žalobcu nezákonnosti rozhodnutia žalovaného.

S požiadavkou na opakovaný výsluch svedka, vtedajšieho konateľa spol. TOP Trading – J.O.L. s.r.o.
A. B. sa v dostatočnom rozsahu vysporiadal tak správca dane ako aj žalovaný. Žalovaný uviedol :
Súčasný pobyt A. B. nie je známy a ani predvedenie tohto svedka nebolo úspešné. Zároveň je
potrebné vziať do úvahy aj tú skutočnosť, že daňový subjekt LUX Prešov, s.r.o. sa napriek včasnému

upovedomeniu výsluchu tohto svedka nezúčastnil, a teda vedome nevyužil svoje právo klásť mu otázky
privykonanomvýsluchu.Vzhľadomnauvedené,akoajnazistenýskutkovýstavveciavykonanédôkazy,
z ktorých vyplynuli jednoznačné závery správcu dane, nepovažoval ani odvolací orgán za opodstatnené
vykonanie opakovaného výsluchu tohto svedka.

Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení správny súd žalobu ako
nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP. Na priznanie úspešnému žalovanému
náhrady trov konania správny súd nevzhliadol zákonný dôvod v zmysle § 168 SSP.

Senát správneho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0 ( § 139 ods. 4 SSP ).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť na Najvyšší správny súd SR a to v lehote 30 dní
od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský
súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť: označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva (ďalej len ,,sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,
2 SSP).

Podľa § 57 SSP
(1)Ak tento zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a)ktorému správnemu súdu je určené,
b)kto ho robí,
c)ktorej veci sa týka,
d)čo sa ním sleduje a
e)podpis.

(2)Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej
značky tohto konania.

Podľa § 440 SSP

(1)Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a)na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b)ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c)účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d)v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e)vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f)nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g)rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h)sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i)nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j)podanie bolo nezákonne odmietnuté.

(2)Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred krajským súdom.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,

ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP; ak je žalovaným Centrum
právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).