Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. november 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6CoCsp/15/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121208984
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8121208984.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov

senátu JUDr. Milana Majerníka a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - Petržalka, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného
Remedium Legal, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava – Petržalka, IČO: 53 255 739, proti
žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D., XXX XX E., o zaplatenie 1.499,75 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 11Csp/155/2021-115 z 22. apríla 2022
takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou z 26. októbra 2021 domáhal zaplatenia istiny vo výške 1.499,75 eur a úrokov
z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 15. júla 2021 do zaplatenia. Žalobca žalobu odôvodnil
tým, že jeho právna predchodkyňa obchodná spoločnosť Home Credit Slovakia, a. s. 27. februára 2017
uzatvorila so žalovanou úverovú zmluvu podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a
o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

„zákon o spotrebiteľských úveroch“), na základe ktorej žalovaná čerpala úver vo výške 2.400,- eur.
Ako postupník 14. júla 2021 uzatvoril s obchodnou spoločnosťou Home Credit Slovakia, a. s. zmluvu
o postúpení pohľadávky, ktorou bola naňho postúpená pohľadávka voči žalovanej vo výške 2.434,49 eur.
V tomto spore si však voči žalovanej uplatňuje len pohľadávku vo výške 1.499,75 eur, ktorá zodpovedá
dlžnej sume istiny poskytnutého úveru.

Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a rozhodol,
že žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa ustanovenia § 1 ods. 2, § 2 písm. a), písm. b), písm.
d), § 7 ods. 1, ods. 2, ods. 16, ods. 17, ods. 19, ods. 20, ods. 27, § 11 ods. 2, § 17 ods. 1 zákona
o spotrebiteľských úveroch, § 53 ods. 9, § 101, § 103 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej

len „Občiansky zákonník“) a § 1 písm. a), § 8 písm. a) zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych
opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a
ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie skutkovo odôvodnil tým, že právna predchodkyňa žalobcu
obchodná spoločnosť Home Credit Slovakia, a. s. ako veriteľka a žalovaná ako dlžníčka 27. februára

2017 uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o spotrebiteľskom
úvere“), v úvodnej časti ktorej sú údaje o žalovanej, z ktorých vyplýva, že žalovaná je vdovou bez
vyživovaných detí, dôchodkyňou s príjmom 255,- eur mesačne. V ďalšej časti tejto zmluvu sú údaje
o úvere, podľa ktorých je úver poskytnutý žalovanej bezúčelovým úverom, jeho výška je 2.400,- eur,
mesačná splátka 52,95 eur, počet splátok 72, ročná úroková sadzba vo výške 16,44 % je rovnaká

ako odplata, RPMN 17,8 % a priemerná hodnota RPMN 13,31 %. Celková čiastka na zaplatenie bola
vyčíslená na 3.812,40 eur. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 3. apríla 2017 a termín konečnej
splatnosti bol dohodnutý na 15. marca 2023. RPMN bola vypočítaná na základe údajov vyplývajúcich
zo splátkových kalendárov. Úver bol poskytnutý bezhotovostne na konkrétne číslo účtu a bez poistenia.
Zmluva obsahuje aj splátkový kalendár s uvedením splatnosti každej splátky a jej rozlíšením na istinu
a úrok. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú úverové podmienky veriteľa, pričom

v texte zmluva je obsiahnuté aj to, že žalovaná svojím podpisom potvrdzuje, že úverové podmienky
prevzala, bola s nimi oboznámená a prejavuje s nimi súhlas. V úverových podmienkach bolo ukončenie
zmluvy dohodnuté tak, že v prípade, ak sa klient oneskorí s platením aspoň dvoch splátok alebo jednej
splátky dlhšie ako tri mesiace, musí celý čerpaný úver na požiadanie splatiť (tzv. zosplatnenie úveru).
Úver bol žalovanej poskytnutý v celosti 28. februára 2017. Podľa prehľadu o splátkach žalovaná zaplatila

od 4. apríla 2017 do 16. novembra 2018 v nepravidelných splátkach celkovo 900,25 eur, avšak do
októbra 2018 zaplatila len 794,34 eur, čo je celých 15 splátok. Keďže prvá splátka bola splatná 3. apríla
2017, znamená to, že zaplatila v celosti splátky splatné do 15. júna 2018 a prvýkrát sa dostala do
omeškania so splátkou splatnou 15. júla 2018. Právna predchodkyňa žalobcu listom z 19. septembra
2018 vyzvala žalovanú na úhradu dlžnej čiastky úveru vo výške 156,80 eur ihneď a upozornila ju na

svoje oprávnenie požadovať okamžité splatenie celého úveru vrátane príslušenstva. Tento list posielala
žalovanej na adresu F. XX, čo preukázala poštovým podacím hárkom z 20. septembra 2018. Žalovaná
dlžné splátky neuhradila, a preto ju právna predchodkyňa žalobcu listom z 26. októbra 2018 vyzvala
k splateniu celého čerpaného úveru vo výške 2.268,37 eur v lehote 15 dní od spísania tejto výzvy. Tento
list posielala žalovanej 31. októbra 2018 rovnako na adresu, čo preukázala poštovým podacím hárkom.

Žalovaná po zosplatnení úveru 16. novembra 2018 uhradila ešte dve mesačné splátky, v dôsledku
čoho celkovo veriteľovi zaplatila 900,25 eur. Právna predchodkyňa žalobcu ako postupca a žalobca
ako postupník 14. júla 2021 uzatvorili zmluvu o postúpení pohľadávky, čo oznámil postupca žalovanej
listom z 22. júla 2021. Súd listom z 3. novembra 2021 vyzval žalobcu okrem iného aj na preukázanie
splnenia povinnosti veriteľa podľa § 11 ods. 2 tretej vety zákona o spotrebiteľských úveroch, ako aj na

preukázanie splnenia povinnosti podľa § 7 ods. 19 až 42 citovaného zákona a upozornil ho na možnosť
posúdenia premlčania uplatnenej pohľadávky počítanej od splatnosti prvej omeškanej splátky. Žalobca
vo vyjadrení z 15. decembra 2021 uviedol, že trojročná premlčacia lehota sa počíta od zosplatnenia
úveru, t. j. od 26. októbra 2018, a preto k premlčaniu pohľadávky nedošlo. K splneniu povinnosti veriteľa
ohľadom preverovania bonity žalovanej sa písomne nevyjadril, pripojil len nejaký výpočet preukazujúci

to, že vychádzal z príjmu žalovanej uvedeného v žiadosti vo výške 255,- eur, z ktorého odpočítal
životné minimum dospelého člena domácnosti 80,- eur, výdavky na domácnosť 70,- eur a výšku
splátky schváleného úveru 52,95 eur, takže zvyšok predstavoval sumu 52,05 eur. k vyjadreniu pripojil
rozhodnutieSociálnejpoisťovnez1.decembra2016opriznanístarobnéhodôchodkužalovanejvovýške
192,50 eur a vdovského dôchodku vo výške 86,90 eur a úverovú správu preukazujúcu, že žalovaná

žiadny úver nesplácala.

5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil tým, že žalobca na základe jeho výzvy
preukázal to, že si preveroval informácie o príjmoch a výdavkoch žalovanej z externých zdrojov, čím

si splnil povinnosť podľa § 11 ods. 2 tretej vety zákona o spotrebiteľských úveroch, avšak napriek
jeho výzve nepreukázal splnenie povinnosti, v súvislosti s ktorými mal mať určený limit pre ukazovateľ
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a mal vypočítať spomínaný ukazovateľ postupom
podľa § 7 ods. 20 zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom metodika tohto výpočtu bola upravená
v opatrení NBS č. 10/2017 zo 14. novembra 2017. Interný výpočet, ktorý predložil na základe jeho

výzvy žalobca, nie je v súlade s metodikou výpočtu ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver a navyše žalobca nepreukázal, že by veriteľ mal určený limit pre tento ukazovateľ
v zmysle ustanovenia § 7 ods. 19 zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom nesplnenie týchto
povinností zákonodarca kvalifikoval ako hrubé porušenie povinnosti veriteľa konať s riadnou odbornoustarostlivosťou pri poskytovaní úveru v ustanovení § 11 ods. 2 štvrtej vete zákona o spotrebiteľských
úveroch, čo má za následok zákonnú fikciu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (žalobca však
v tomto spore neuplatňuje zmluvný úrok ani poplatky), ale spôsobuje aj nemožnosť predčasného

zosplatnenia úveru s poukazom na zásadu „a minori ad maius“ podľa § 11 ods. 2 prvej vety zákona
o spotrebiteľských úveroch. Znamená to, že veriteľ nebol oprávnený úver predčasne zosplatniť a keďže
takurobiljednostrannýmprávnymúkonom,tentoposúdilakoabsolútneneplatnýprerozporsozákonom,
teda s ustanovením § 11 ods. 2 prvou vetou zákona o spotrebiteľských úveroch s poukazom na
ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. V nadväznosti na tento právny záver posúdil platnosť zmluvy

o postúpení pohľadávky s poukazom na ustanovenie § 17 zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom
nazáveroneplatnostipredčasnéhozosplatneniaúveruaskutočnosť,žekonečnýtermínsplatnostiúveru
podľa zmluvy je až 15. marec 2023, veriteľ nemohol previesť žalovanú pohľadávku na žalobcu, a teda
zmluva o postúpení pohľadávky uzatvorená medzi ním ako postupcom a žalobcom ako postupníkom je
absolútne neplatná pre rozpor so zákonom, teda s ustanovením § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch v nadväznosti na ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Neplatnosť zmluvy vedie k záveru

o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na uplatnenie tejto pohľadávky, a preto súd žalobu
zamietol. Avšak aj v prípade platnej zmluvy o postúpení pohľadávky a platnom predčasnom zosplatnení
úveru by považoval uplatnenú pohľadávku za premlčanú, na čo musí prihliadať ex offo, tak ako to
vyplýva z ustanovenia § 54a Občianskeho zákonníka. Názor žalobcu, že trojročná premlčacia doba
plynie od zosplatnenia úveru, je v rozpore so zákonným ustanovením § 103 druhou vetou Občianskeho

zákonníka, v ktorej sa jasne uvádza, že pri zosplatnení úveru plynie premlčacia doba odo dňa zročnosti
nesplnenej splátky. Súd zastáva názor, že premlčacia doba plynie od zročnosti prvej nezaplatenej
splátky, teda splátky, s ktorou sa žalovaná prvýkrát dostala do omeškania pred zosplatnením úveru.
Právna predchodkyňa žalobcu totiž v liste o zosplatnení úveru neuviedla, pre ktorú nezaplatenú splátku
využíva právo na predčasné zosplatnenie úveru. Naviac aj z ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka

vyplýva, že premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Právna
predchodkyňa žalobcu aj s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka mohla úver
zosplatniť len pri trojmesačnej omeškanej splátke, teda ak úver zosplatnila 26. októbra 2018, muselo to
byť pre splátku splatnú 15. júla 2018 (len pri nej platila podmienka trojmesačného omeškania). V danej
veci by za normálnych okolností trojročná premlčacia doba uplynula 16. júla 2021, avšak pri aplikácii

zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej
nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony trojročná
premlčacia doba uplynula 1. októbra 2021 a žaloba bola podaná 26. októbra 2021, t. j. oneskorene
a uplatnená pohľadávka je premlčaná.

6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1, ods. 2 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak,
že neúspešnému žalobcovi nevznil nárok na náhradu trov konania a úspešnej žalovanej preukázateľne
žiadne trovy konania nevznikli.

7. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca, a to z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm.
b) a h) CSP, teda, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca tvrdil, že súd v danej
veci zrejme nesprávne právne posúdil účinnosť opatrenia NBS č. 10/2017 zo 14. novembra 2017, ktoré

v zmysle ustanovenia § 8 nadobudlo účinnosť 1. januára 2018, pričom zmluva o spotrebiteľskom úvere
bola uzatvorená 27. februára 2017, v dôsledku čoho vyžadoval, aby postupca postupoval v súlade
s opatrením, ktoré bolo vydané až deväť mesiacov po uzatvorení zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a ktoré nadobudlo účinnosť až takmer rok po uzatvorení zmluvy. Súd pri posudzovaní prejednávaného
prípadu dospel k záveru o prípustnosti pravej retroaktivity (t. j. účinnosti vyššie uvedeného opatrenia

do minulosti), ktorá je však v právnom štáte v zásade neprípustná. Veriteľ v čase uzatvorenia zmluvy
nemohol tušiť či vôbec bude toto opatrenie prijaté, a preto je vylúčené, aby pod takými prísnymi
sankciami, aké uvalil súd prvej inštancie, mal postupovať v zmysle tohto opatrenia, ktorého text ani
nemohol poznať. Vo vzťahu k otázke možnosti zosplatnenia úveru zo strany veriteľa zastáva názor,
že jeho právna predchodkyňa vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požiadala o zaplatenie celej

pohľadávky v dôsledku neplnenia splátok riadne a včas v súlade s ustanovením § 565 Občianskeho
zákonníka v spojení s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. V prípade, ak postupca vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru k 26. októbru 2018 – toto svoje právo uplatnil v súlade s ustanovením §
565 Občianskeho zákonníka pre nezaplatenie splátky splatnej 15. októbra 2018 a zároveň v súlades ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka po omeškaní spotrebiteľa (žalovanej) s platením
splátok po dobu dlhšiu ako tri mesiace, pričom žalovaná bola nesporne na toto oprávnenie veriteľa
upozornená (listom z 19. septembra 2018). Má za to, že premlčacia doba pre všetky splátky splatné

po 15. októbri 2018 začala v súlade s ustanovením § 103 Občianskeho zákonníka plynúť odo dňa
nasledujúceho po dni zročnosti splátky a uplynula by najskôr 29. decembra 2021. Keďže žalobca bola na
súde podaná 26. októbra 2021 svoj nárok uplatnil na súde pred uplynutím premlčacej doby. Na základe
uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe
vyhovie, resp. aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie. Zároveň vyčíslil trovy odvolacieho konania na sumu 189,10 eur.

8. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu v súdom určenej lehote písomne nevyjadrila.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust. §
34 CSP, v zmysle zásad ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal

napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a
nasledujúceCSPbeznariadeniapojednávania(§385CSPacontrario)stým,žemiestoačasvyhlásenia
rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5
dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd
uvádza nasledovné.

Vodvolacomkonanízdispozičnejzásadyvyplýva,žeodvolacísúdvecprejednávmedziach,vktorýchsa

odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ
nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny
účinokodvolania,alesúčasnestanovímedze,vktorýchjeodvolacísúdoprávnenýapovinnýrozhodnutie
súdu prvej inštancie preskúmať.

Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s
namietaným nesprávnym zistením skutkového stavu a nesprávnym právnym zistením, teda, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť

daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

Pokiaľ žalobca namietal, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil účinnosť opatrenia NBS č.

10/2017, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver, odvolací súd túto jeho námietku s ohľadom na ustanovenie § 8 tohto opatrenia, v zmysle ktorého
opatrenie nadobúda účinnosť 1. januára 2018, akceptuje. Na druhej strane odvolací súd podotýka, že
právnejpredchodkynižalobcupovinnosti,splneniektorýchsúdunepreukázala,zustanovenia§7ods.19
až 42 nepochybne vyplývali, keďže toto ustanovenie bolo v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom

úvere účinné. Preto nemožno záver súdu prvej inštancie o nesplnení predmetných povinností právnou
predchodkyňou žalobcu hodnotiť ako nesprávny.

14. Čo sa týka argumentácie žalobcu ohľadom neuplynutia premlčacej doby odvolací súd konštatuje,

že súd prvej inštancie vo veci správne aplikoval premlčaciu dobu podľa Občianskeho zákonníka a
správne zohľadnil premlčanie žalobcom uplatneného nároku. Splnenie dlhu možno dohodnúť aj v
splátkach, ak sa tak stane veriteľ môže od dlžníka žiadať len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane
splatnou, resp. zročnou podľa dohody účastníkov, alebo na základe rozhodnutia súdu či uznania práva.
Každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie, preto pre každú z nich trojročná premlčacia doba

podľa ust. §101 Občianskeho zákonníka, plynie samostatne. Súd prvej inštancie správne konštatoval,
že premlčacia doba (v zmysle druhej vety §103 Občianskeho zákonníka) začala plynúť odo dňa
zročnosti tej splátky od splatnosti ktorej uplynuli tri mesiace a pre ktorú k zosplatneniu došlo. Teda
tá, ktorá zosplatnenie spotrebiteľského úveru vyvolala. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že akv prerokúvanej veci išlo o splátku splatnú 15. júla 2018, začala týmto dňom plynúť premlčacia doba pre
splatnosťceléhozvyškudlhužalovanej.Trojročnápremlčaciadobazosplatnenéhozvyškudlhu,uplynula
najneskôr 1. októbra 2021. Keďže žaloba bola podaná na súde až 26. októbra 2021, stalo sa tak v čase,

keď už nárok žalobcu bol nepochybne premlčaný.

Možno konštatovať, že žalobca si v konaní uplatňuje premlčané právo, ktorého vymáhaniu bráni ust. §
54a Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 879v Občianskeho zákonníka.

16. Z uvedených dôvodov, keďže súd prvej inštancie správne dospel k vyššie uvedeným záverom,
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení

s ustanovením § 255 ods. 1 a ustanovením § 262 ods. 2 CSP tak, že stranám sporu nebol priznaný
nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, ktorej však zo
spisu žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevyplývajú a ani si ich neuplatnila. V odvolacom
konaní neúspešnému žalobcovi nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Odvolací súd
preto vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť

takéhoto rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/544/2015.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený

advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).