Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. október 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/122/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022200708
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1022200708.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: N. G., W. dvor XXX, XXX XX Y., IČO: 31 269 117, právne
zastúpený: CHOCHOĽAK & ČESLA s. r. o., so sídlom Krmanova 6, 040 01 Košice, IČO: 36 857 416,
proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova
12, 821 66 Bratislava, IČO: 00 156 621, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. spisu:
2427/2022-613, číslo záznamu: 3401/2022 zo dňa 16.02.2022, v konaní o návrhu žalobcu na priznanie

odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa
23.05.2022 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej aj ako „správny
súd“) dňa 23.05.2022 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. spisu:

2427/2022-613, číslo záznamu: 3401/2022 zo dňa 16.02.2022 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“),
ktorým žalovaný zmenil rozhodnutie Pôdohospodárskej platobnej agentúry č. 29555/2021/621-026 zo
dňa 11.10.2021, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť vrátiť nenávratný finančný príspevok (ďalej
len „NFP“) poskytnutý na základe Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. KE02633
zo dňa 15.06.2015 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 06.07.2015, Dodatku č. 2 zo dňa 03.11.2015 a Dodatku
č. 3 zo dňa 21.10.2016 vo výške 81 393,50 eura, v dôsledku porušenia ustanovenia finančnej disciplíny

v zmysle § 31 ods. 1 písm. b) a n) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozpočtových
pravidlách"), a povinnosť zaplatiť penále vo výške 0,1 % zo sumy 59 395,00 eur podľa § 31 ods. 4
zákona o rozpočtových pravidlách, tak, že vo výroku rozhodnutia Pôdohospodárskej platobnej agentúry
č. 29555/2021/621-026 zo dňa 11. 10. 2021 nahrádza vetu: „Povinnosť vrátiť neoprávnenú platbu sa
ukladá v dôsledku porušenia ustanovenia § 31 ods. 1 písm. b) a n) zákona č. 523/2004 Z. z., t. j.

porušenia pravidiel a podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté,“ znením, tak ako je
uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia.

2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok
podľa ustanovenia § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Svoj návrh odôvodnil tým, že právnymi následkami napadnutého

rozhodnutia, a to uložením povinnosti vrátiť NFP, mu hrozí závažná ujma, resp. finančná škoda tým,
že voči žalobcovi môže byť v rámci výkonu rozhodnutia vedená exekúcia, ktorou môžu byť postihnuté
hnuteľné aj nehnuteľné veci v majetku žalobcu. Uviedol, že ak by bol žalobca v tomto konaní úspešný
a medzitým by došlo k vykonaniu exekúcie, už nebude možné vrátiť účinky exekučného konania. Ďalej
uviedol, že mu hrozí, ako subjektu, ktorý dlhodobo prispieva k zvýšeniu potravinovej sebestačnosti
SR, ekonomická likvidácia a nemožnosť naďalej zamestnávať niekoľko desiatok pracovníkov v

poľnohospodárstve v danom regióne. Bol toho názoru, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore
s verejným záujmom.3. Žalovaný sa k žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril podaním
zo dňa 06.10.2022 a predložil správnemu súdu administratívny spis. Žalovaný uviedol, že nesúhlasí

s priznaním odkladného účinku správnej žalobe, pretože žalobca svoje tvrdenia v žalobe nepodložil
žiadnymi dôkazmi a ide o hypotézy. Uviedol, že žalobca nepodložil svoje tvrdenia žiadnymi dôkazmi,
ktoré by osvedčovali reálnu majetkovú a finančnú situáciu, ktorá je pre osvedčenie možných závažných
finančných dopadov napadnutého rozhodnutia podstatná. Poukázal aj na to, že podľa údajov z finstat.sk
žalobca zamestnáva 5 - 9 zamestnancov, nie niekoľko desiatok, ako uvádza žalobca.

4. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

5. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením
priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami

napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila
závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí,
prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným
záujmom (písm. a/), ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej
správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne

pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku
nie je v rozpore so záujmom Európskej únie (písm. b/).

6. Podľa ustanovenia § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním
na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia

orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie
nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo
opatrení orgánov verejnej správy.

7. Podľa ustanovenia § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je
výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia
orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich
rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana

toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto
rozhodnutie smeruje.

9. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe
je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo

inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu
verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná
ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku
pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Je výlučne na žalobcovi, aby
označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP, a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť,

ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie
odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť žalobcovi závažnú ujmu, hospodársku či finančnú
škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je
povinnosťou žalobcu. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na odôvodnenie uznesenia Krajského
súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého: „... osvedčiť

existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a
nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad.
Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp zn. III.US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017
vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného
účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. ...“. Vzhľadom na
dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či
iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré
by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať nazreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia
orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť
intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, ako aj

posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.

10. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v predmetnej veci skúmal, či sú
splnenépodmienkynapriznanieodkladnéhoúčinkusprávnejžalobe.Vdanomprípadežalobcapoukázal
na hrozbu závažnej ujmy, resp. finančnej škody, ktorá mu má vzniknúť vrátením NFP, čo môže mať

za následok ekonomickú likvidáciu žalobcu a nemožnosť naďalej zamestnávať zamestnancov žalobcu.
Žalobcavšakvpredmetnomnávrhuhodnoverneneosvedčilsvojuaktuálnumajetkovúsituáciu.Nepriložil
v tomto smere žiadne doklady potrebné na posúdenie celkovej majetkovej situácie žalobcu súdom a
teda ani na posúdenie žalobcom tvrdenej hrozby závažnej ujmy. Hrozbu žalobcom tvrdenej závažnej
ujmy je možné posúdiť len v kontexte celkovej aktuálnej majetkovej situácie žalobcu, ktorú však žalobca
súdu nepreukázal. Samotná výška NFP, ktorý má žalobca podľa napadnutého rozhodnutia vrátiť sama

osebe neosvedčuje následok predpokladaný v ust. § 185 SSP. Žalobca rovnako nepreukázal ani svoje
tvrdenie o počte svojich zamestnancov a o nemožnosti ich naďalej zamestnávať. Správny súd v takto
formulovaných tvrdeniach žalobcu nevidel skutočnú obavu odôvodňujúcu hrozbu alebo vznik závažnej
ujmy. Žalobca dôvody, pre ktoré by mal správny súd priznať žalobe odkladný účinok nijakým spôsobom
neosvedčil. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali

priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

11. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým
je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca túto skutočnosť v návrhu
na priznanie odkladného účinku žiadnym spôsobom neodôvodnil a neosvedčil, iba skonštatoval, že

priznanie odkladného účinku nebude v rozpore s verejným záujmom.

12. Záverom správny súd opäť poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v
Banskej Bystrici č. k.: 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého správny súd zamietol
návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe s odôvodnením: „... Správny súd považuje za

nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza
do úvahy vo výnimočných prípadoch a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter,
pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného
správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako
na zákonný a vecne správny. ...“. V zmysle takto uvedeného právneho názoru, s ktorým sa tunajší

správny súd plne stotožňuje, je potom akákoľvek argumentácia žalobcu o nezákonnosti napadnutého
rozhodnutia pre priznanie odkladného účinku právne irelevantná. Je potrebné uviesť, že správny súd pri
svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje
zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie
podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP.

13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP
v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).