Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 6. november 2022

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 9Csp/209/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119304831
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Guček

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2022:6119304831.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudcom Mgr. Petrom Gučkom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,

IČO: 35 724 803, so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, právne zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., IČO:
53 255 739, so sídlom Bratislava, Paštúnska 5, proti žalovanému: R. Š., W.. X.X.XXXX, M. F. V.E., Y.
XXX, o zaplatenie 2.682,85 € s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.682,85 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne
- zo sumy 2.540,61 € od 27.9.2016 do 4.9.2017,
- zo sumy 2.525,61 € od 5.9.2017 do 24.10.2017,

- zo sumy 2.505,61 € od 25.10.2017 do 28.11.2017,
- zo sumy 2.495,61 € od 29.11.2017 do 12.12.2017,
- zo sumy 2.475,61 € od 13.12.2017 do 22.1.2018,
- zo sumy 2.455,61 € od 23.1.2018 do 19.11.2018,
- zo sumy 2.445,61 € od 20.11.2018 do 18.12.2018,
- zo sumy 2.435,61 € od 19.12.2018 do 21.1.2019,
- zo sumy 2.425,61 € od 22.1.2019 do 12.3.2019,

- zo sumy 2.410,61 € od 13.3.2019 do 30.4.2019,
- zo sumy 2.400,61 € od 1.5.2019 do 15.5.2019,
- zo sumy 2.385,61 € od 16.5.2019 do 1.7.2019,
- zo sumy 2.373,61 € od 2.7.2019 do 29.7.2019,
- zo sumy 2.363,61 € od 30.7.2019 do 13.8.2019,
- zo sumy 2.351,61 € od 14.8.2019 do 29.10.2019,
- zo sumy 2.344,61 € od 30.10.2019 do 27.2.2020,
- zo sumy 2.337,61 € od 28.2.2020 do zaplatenia,

a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania voči
žalovanému v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu Poštová banka, a.s. sa žalobou podanou na Okresnom súde Banská
Bystrica dňa 31.5.2019 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 2.730,85 € s
príslušenstvom, a to z titulu zmluvy o úvere. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 18.6.2019 platobný

rozkaz č. k. 12Up/707/2019, proti ktorému podal žalovaný odpor. Dňa 30.9.2019 bola vec postúpená
tunajšiemu súdu ako súdu príslušnému na jej prejednanie podľa § 14 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len CSP). Uznesením č. k. 9Csp/209/2019-117 zo dňa 3.6.2020 súd pripustil,
aby do konania na miesto obchodnej spoločnosti Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890, so sídlomBratislava, Dvořákovo nábrežie 4, vstúpil žalobca, a to na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 9.4.2020. Podaniami doručenými tunajšiemu súdu dňa 3.1.2020 a dňa 11.5.2020 zobral žalobca
žalobu čiastočne späť, a to v časti o zaplatenie sumy 48,- €.

2. Okresný súd Skalica rozhodol vo veci samej rozsudkom č. k. 9Csp/209/2019-134 zo dňa 6.7.2020,
ktorým vo výroku I. konanie v časti o zaplatenie sumy 48,- € zastavil, vo výroku II. žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.612,- € s príslušenstvom, vo výroku III. vo zvyšku žalobu zamietol
a vo výroku IV. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 18,06 %.

Proti uvedenému rozsudku podali žalobca aj žalovaný odvolanie. Krajský súd v Trnave ako odvolací
súd rozhodol rozsudkom č. k. 23CoCsp/48/2020-106 zo dňa 31.5.2021, ktorým rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti (výrok II.), v napadnutej zamietajúcej časti (výrok III.) a v
závislom výroku o trovách konania (výrok IV.) zrušil a v zrušenom rozsahu vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V právnom závere odvolací súd skonštatoval, že povinnosťou
súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť nárok žalobcu, tiež náležitosti Zmluvy o úvere v zmysle

ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a taktiež preskúmať, či
nedošlo k hrubému porušeniu povinností žalobcu pri overovaní bonity žalovaného. Povrchné skúmanie
schopnosti splácať úver bez údajov o výdavkoch a celkovej sociálno-ekonomickej situácii žalovaného v
rozpore s odbornou starostlivosťou je možné považovať za hrubé porušenie povinností podľa § 7 ods. 1
v spojení s § 11 ods. 2 druhá veta zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho

sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Povinnosťou žalobcu v súvislosti so skúmaním bonity
žalovaného bolo prihliadnuť na údaje zistené z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Rozhodovanie o nároku žalobcu bude závisieť
od výsledkov vykonaného dokazovania ako aj právneho posúdenia danej veci okresným súdom. Na
základe uvedených skutočností zostal predmetom konania nárok na zaplatenie sumy 2.682,85 € s

príslušenstvom; výrok I. napadnutého rozsudku o zastavení konania v časti o zaplatenie sumy 48,- €
nadobudol právoplatnosť dňa 4.9.2020.

3. Súd vykonal dokazovanie zmluvou o úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami, obchodnými
podmienkami pre úver dobrá pôžička, aktuálnym stavom úveru, výpisom z úverového účtu, prehľadom

úhrad, špecifikáciou úrokov, podacími hárkami, výzvou na úhradu dlžnej sumy, výzvou na splatenie
dlžnej časti úveru spolu s doručenkou, predžalobnou výzvou, sadzobníkom poplatkov, odporom,
písomnými vyjadreniami strán sporu, výplatnými páskami, výpisom z účtu, lekárskymi správami,
súhrnnými informáciami o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch, písomnými vyjadreniami
žalobcu, rozhodcovskou zmluvou, dohodou o zrážkach zo mzdy, žiadosťou o úver, dopytmi

spočívajúcimi v zisťovaní bonity žalovaného a zistil tento stav veci:

4. Na základe Zmluvy o úvere dobrá pôžička zo dňa 9.10.2014 (ďalej len Zmluva) poskytol
právny predchodca žalobcu Poštová banka, a.s. žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 2.610,- €.
Spotrebiteľský úver sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 52,30

€ (z toho výška mesačnej splátky 49,- € a náklady spojené s poistením schopnosti splácať úver 3,30 €)
po dobu 120 mesiacov, t.j. celkovo mal žalovaný zaplatiť sumu 5.825,91 €. Zmluvné strany si zároveň
dohodli RPMN vo výške 20,62 %, fixnú ročnú úrokovú sadzbu vo výške 18,90 %, konečnú splatnosť
úveru 20.10.2024, splatnosť prvej splátky 20.11.2014 a splatnosť ďalších splátok vždy 20. dňa v mesiaci.
Na základe žiadosti žalovaného mu bol v období október 2015 až december 2015 povolený odklad

splátok,vdôsledkuktoréhodošloknavýšeniumesačnejsplátkyúveruzosumy49,-€nasumu52,-€(viď
č.l. 101). Žalovaný nesplácal poskytnutý úver riadne a včas, a to aj napriek výzve právneho predchodcu
žalobcu na úhradu dlžnej sumy zo dňa 31.8.2016, ktorá predchádzala vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
úveru ku dňu 26.9.2016. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad mal súd preukázané, že žalovaný
do dňa podania žaloby uhradil sumu 960,16 € a po tomto dátume sumu 48,- €. Pohľadávka žalobcu je

vo výške 2.682,85 € a pozostáva z dlžnej istiny vo výške 2.337,61 €, z dlžného úroku vo výške 340,59
€ a z dlžného poplatku vo výške 4,65 €.

5. Žalobca vo svojich písomných vyjadreniach ozrejmil súdu výpočet celkovej výšky spotrebiteľského
úveru. Pôvodný veriteľ uzatvoril Zmluvu so žalovaným, ktorej predmetom bolo poskytnutie finančných

prostriedkov vo výške 2.610,- €, ktoré sa žalovaný zaviazal uhradiť v pravidelných mesačných splátkach
vo výške 52,30 € od 20.11.2014 do 20.10.2024. Žalovaný sa zaviazal takisto mesačne platiť náklady
spojené s poistením schopnosti splácať úver vo výške 3,30 €. V zmysle bodu 2.2 Zmluvy celková čiastka
úveru predstavuje sumu vo výške 5.825,91 €, ktorá pozostáva z nákladov spotrebiteľa v zmysle § 2 písm.g) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a to konkrétne zo všetkých predpísaných úrokov,
ktoré sú uvedené v amortizačnej tabuľke. Poplatok za poistenie je zo zahrnutia do celkových nákladov
spotrebiteľavyňatý,nakoľkožalovanýnemuseluzatvoriťtútodoplnkovúslužbu,abyzískalspotrebiteľský

úver alebo aby ho získal za ponúknutých podmienok. Žalobca požiadal pôvodného veriteľa o vyjadrenie
sa k počtu a výške splátok, nakoľko reálne mal žalovaný uhradiť menšiu sumu, ako je uvedená v Zmluve.
Pôvodný veriteľ uviedol, že daná skutočnosť je spôsobená tým, že dlžník si v Zmluve, ktorej súčasťou
je aj žiadosť o úver, uviedol výšku požadovaného úveru spolu s dobou splatnosti úveru v rokoch. V
čase uzavretia predmetného úveru bankový informačný systém zaokrúhľoval výšku splátky na celé

číslo, pričom rozpočítaním na počet splátok požadovaných v Zmluve vychádzali splátky tak, že posledná
splátka bola v nižšej výške, resp. posledné splátky mohli byť aj vo výške 0,- €, nakoľko systém nevedel
podľa vyššie uvedených kritérií rozpočítať splátky na požadovanú dobu úveru. Výška poslednej splátky
vzhľadom na uvedené predstavovala sumu 0,- € a výška predposlednej splátky bola v sume 43,91 €.
Pri celkovej sume je potrebné postupovať nasledovne: 118 x 49,- € splátky splatné od 20.11.2014 do
20.8.2024 (bez vyčísleného poplatku za poistenie k úveru vo výške 3,30 €) + 1 x 43,91 € - splátka splatná

20.9.2024 (bez vyčísleného poplatku za poistenie k úveru vo výške 3,30 €) + 1 x 0 = 5.782,- € + 43,91 €
+ 0,- € = 5.825,91 €. Ďalej uviedol, že ročná percentuálna miera nákladov uvedená v Zmluve vo výške
20,62 % je správna. Pri výpočte RPMN nemožno započítavať do výšky splátky poplatok za poistenie
úveru. Žalobca uviedol, že žalovaný v žiadosti deklaroval, že je ženatý a má dve vyživované deti. Ukončil
stredoškolské vzdelanie bez maturity, je zamestnaný na dobu neurčitú, pričom jeho mesačný príjem

prestavujesumu900,-€.Pravdivosťtýchtoúdajovosvedčilsvojimpodpisom.Výškupríjmuoverilžalobca
dopytom na sociálnej poisťovni, ktorým zistil, že žalovaný dosahuje príjem minimálne vo výške 810,- €.
Žalovaný deklaroval aj záväzky vo výške 408,- €. Výška záväzkov žalovaného bola overená dopytom
úverového registra, z ktorého je zrejmé, že žalovaný mal v čase podania žiadosti o úver dva existujúce
úvery s mesačnými splátkami vo výške 165,- € a vo výške 173,- €. Overovanie bonity bolo realizované

nasledovne: výška príjmu 900,- € - povinná rezerva z príjmu vo výške 50 % z príjmu 450,- € - splátky
z úverového registra 338,- € = disponibilný zostatok 112,- €. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný
disponoval dostatočnými finančnými prostriedkami na splácanie poskytnutého úveru a poskytovateľ
posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý úver.

6. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka účinného v čase uzatvorenia Zmluvy
(ďalej len Obchodný zákonník) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jehoprospechpeňažnéprostriedky dourčitejsumyadlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

7. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
účinného v čase uzavretia Zmluvy (ďalej len zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch)
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno

poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

8. Podľa § 2 písm. a/, b/, d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona
sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, 5a)

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

9. Podľa § 7 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred
uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení
spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku

spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je
povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať
informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom. 17)10.Podľa§9ods.2zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochzmluvaospotrebiteľskomúvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u

veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

11. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ak veriteľ nekonal s
odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové

splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje
posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a
rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na
účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

12. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 1.5.2018
spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo
určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.18ba)

13. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka

účinného v čase uzatvorenia Zmluvy (ďalej len Občiansky zákonník) spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 5, ods. 6 prvá veta, ods. 9 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide
o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto
zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky

individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s
ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich
obsah. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu
prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Ak

ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo
podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne
upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

15. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať

a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného
práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno
len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

16. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.

17. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

18. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.19. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

20. Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr
smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,
pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

21. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

22. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách účinného v čase uzavretia Zmluvy
(ďalej len zákon č. 483/2001 Z. z.) ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej

banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením

pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo

pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

23. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu po opätovnom právnom posúdení v

zmysle právnych záverov rozhodnutia odvolacieho súdu vyvodil súd právny záver, že žaloba je dôvodná.
Predmetom konania zostal po nadobudnutí právoplatnosti výroku I. rozsudku zo dňa 6.7.2020 nárok
žalobcu na zaplatenie sumy 2.682,85 € s príslušenstvom. Súd po doplnení dokazovania konštatuje,
že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným Zmluvu, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou v
zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, nakoľko právny predchodca žalobcu konal v

rámci predmetu svojej obchodnej, resp. inej podnikateľskej činnosti ako dodávateľ v zmysle § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka, pričom žalovaný mal v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
postavenie spotrebiteľa, nakoľko pri uzatváraní a plnení predmetnej Zmluvy nekonal v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a z uvedeného dôvodu je na daný vzťah potrebné
aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Zároveň súd Zmluvu posúdil podľa

príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Z povahy spotrebiteľských
zmlúv vyplýva, že nesmú obsahovať neprimerané podmienky, t. j. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

24. Súd dôkazy vykonané v danom spore vyhodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo

a všetky vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Súd
predmetnú Zmluvu posúdil ako platnú, uzatvorenú v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka (§ 52 a nasl.) a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Na základe Zmluvy
plnil právny predchodca žalobcu, ktorý poskytol žalovanému úver vo výške 2.610,- € (viď č.l. 25, ako aj
č.l. 27). Žalovaný si svoje povinnosti zo Zmluvy neplnil, pričom nezaplatil úver spolu s príslušenstvom

riadne a včas, čím sa dostal do omeškania a vznikol mu dlh celkovo vo výške 2.730,85 € (do dátumu
20.6.2016 zaplatil len sumu 790,16 €, viď č.l. 7-8). Zo spisu vyplýva, že výzvou na splatenie dlžnej
časti úveru zo dňa 31.8.2016 (č.l. 18) právny predchodca žalobcu v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka upozornil žalovaného, že ku dňu 30.8.2016 je pohľadávka viac ako tri mesiace po lehote
splatnosti vo výške 260,59 € a vyzval ho na jeho zaplatenie v lehote 15 dní od doručenia výzvy. Súd mal

preukázané,žedanávýzvabolažalovanémuodoslaná(viďč.l.9).Vzhľadomnaskutočnosť,žežalovaný
nereagoval na výzvu a dlžnú sumu neuhradil, právny predchodca žalobcu listom zo dňa 26.9.2016
(č.l. 27) vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 26.9.2016. Súd má za to, že právny predchodca
žalobcu si uplatnil právo na zosplatnenie úveru v súlade so zákonom, keďže bolo zmluvnými stranamidohodnuté. Po opätovnom právnom posúdení nároku žalobcu v zmysle právneho záveru odvolacieho
súdu súd konštatuje, že medzi zmluvnými stranami došlo k platnému uzatvoreniu dohody o práve
veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru, nakoľko hoci táto je súčasťou obchodných podmienok (viď

č.l. 11-14, konkrétne ustanovenie VI. bod 6.9), jedná sa o dokument, ktorý je súčasťou Zmluvy (viď
bod 4.6 Zmluvy). Súd zároveň konštatuje, že nárok žalobcu nie je premlčaný, nakoľko podľa § 103
Občianskeho zákonníka plynie premlčacia doba odo dňa zročnosti splátky, na základe ktorej došlo k
uplatneniu práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka, pričom v danom prípade bol úver zosplatnený
najneskôr na základe splátky splatnej 20.6.2016 (keďže úver bol zosplatnený dňa 26.9.2016, t.j. po

uplynutítrochmesiacov omeškaniaodsplátkysplatnejdňa20.6.2016,sktoroubolžalovanývomeškaní)
a žaloba bola podaná dňa 31.5.2019, t.j. počas plynutia premlčacej doby.

25. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobe vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 2.682,85 € pozostávajúcu z dlžnej istiny vo výške 2.337,61 €, z dlžného úroku vo výške
340,59 € a z dlžného poplatku vo výške 4,65 €. Zároveň priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania

v súlade s nariadením vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, a to vo výške 5 % z dlžnej sumy zohľadniac čiastočné úhrady zo strany žalovaného. Súd
dodáva, že žalovanému uložil povinnosť plniť v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku, keďže
nepožiadal o možnosť uloženia povinnosti plniť v splátkach, pričom zo spisu súd nemal preukázané také
pomery žalovaného, ktoré by uvedený postup odôvodňovali.

26. Súd má po preskúmaní Zmluvy za to, že obsahuje všetky obligatórne náležitosti požadované
právnymi predpismi, t.j. okrem iného náležitosť upravenú v ustanovení § 9 ods. 2 písm. f) zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch - dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a
termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (je uvedená presným dátumom - 20.10.2024), či

náležitosť upravenú v ustanovení § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona - výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia. Pri posudzovaní predmetnej náležitosti (t.j. podľa § 9 ods. 2 písm. k)) súd vychádzal z
eurokonformného výkladu predmetného ustanovenia, podľa ktorého nemožno od dodávateľov žiadať,

aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach, a teda
aby zmluva obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej
splátky, ako to konštatoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 3 Cdo 146/2017 zo dňa
22.2.2018. V zmysle uvedeného rozhodnutia je teda predmetné ustanovenie potrebné vykladať tak, že
sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke osobitne,

ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky.

27. Čo sa týka náležitosti upravenej v ustanovení § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch (t.j. povinnosti dodávateľa uviesť ročnú percentuálnu mieru nákladov
a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť), súd v tejto súvislosti uvádza, že odplata pri

poskytnutí peňažných prostriedkov žalovanému zo Zmluvy neprevyšuje najvyššiu prípustnú odplatu,
keďže v 3. štvrťroku 2014 bola hodnota RPMN vychádzajúc so súhrnných informácií o údajoch o
novoposkytnutýchspotrebiteľskýchúverochbankamiapobočkamizahraničnýchbánkprespotrebiteľský
úver so splatnosťou od 5 do 10 rokov vo výške 17,33 %, a teda jej dvojnásobok predstavuje hodnotu
34,66 %, pričom RPMN dojednaná medzi účastníkmi zmluvy bola vo výške 20,62 %. Zároveň súd

konštatuje, že celková výška úveru v sume 5.825,91 € bola vypočítaná správne. Poplatok za poistenie
je zo zahrnutia do celkových nákladov spotrebiteľa vyňatý, nakoľko žalovaný nemusel uzatvoriť túto
doplnkovú službu, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúknutých podmienok. Pre
výpočet jednak ročnej percentuálnej miery nákladov a jednak celkovej čiastky úveru právny predchodca
žalobcu vychádzal z výšky mesačnej splátky úveru 49,- €, t.j. bez poplatku za poistenie k úveru

vo výške 3,30 €, a to vychádzajúc z výkladu ustanovenia § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého uvedený poplatok nemožno započítať do výšky splátky úveru
(viď výklad vyššie). S poukazom na uvedené je potom výpočet ročnej percentuálnej miery a celkovej
čiastky úveru nasledovný: 118 splátok splatných od 20.11.2014 do 20.8.2024 x 49,- € + splátka splatná
20.9.2024 x 43,91 € + splátka splatná dňa 20.10.2024 x 0 = 5.782,- € + 43,91 € + 0,- € = 5.825,91 €.

Súd má za to, že uvedený postup veriteľa (t.j. stanovenie niektorej zo splátok úveru vo výške 0,- €) nie je
príslušnými právnymi predpismi upravujúcimi náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere zakázaný. Na
záver súd uvádza, že žalovaný nešpecifikoval, v čom konkrétne mal právny predchodca žalobcu použiť
nekalé obchodné praktiky, z ktorého dôvodu sa uvedenou námietkou nezaoberal.28. Súd konštatuje, že právny predchodca žalobcu bol v čase uzatvárania Zmluvy v zmysle zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (konkrétne ustanovenia § 7 ods. 1, ods. 2) povinný zistiť

schopnosť žalovaného splácať úver. Súd v tejto súvislosti uzatvára, že právny predchodca žalobcu
postupoval dôsledne v zmysle citovaných ustanovení a pred poskytnutím úveru žalovanému s odbornou
starostlivosťou posúdil jeho schopnosť ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, a to jednak údajmi
uvedenými priamo žalovaným v žiadosti o úver (č.l. 232-233) či dopytmi na Sociálnu poisťovňu (č.l. 82
a č.l. 234), Spoločný register bankových informácií (č.l. 83-87 a č.l. 235-239) a na obchodnú spoločnosť

EOS KSI, s.r.o. (č.l. 81). Z uvedených dôkazov vyplýva, že žalovaný mal v čase uzatvorenia Zmluvy
príjem vo výške 900,- € mesačne a výdavky na splátky iných úverov a pôžičiek vo výške 338,- € (a to z
titulu dvoch úverových produktov), bol ženatý, mal dve vyživovacie povinnosti a stredoškolské vzdelanie
bez maturity. Veriteľ teda v konkrétnom prípade disponoval informáciami o príjmoch, výdavkoch a
rodinnom stave žalovaného, pričom pri poskytovaní úveru zohľadnil aj povinnú rezervu vo výške 50 %
deklarovaného príjmu, ktorú nie je možné zaťažiť splátkami úverov. Overovanie bonity bolo zo strany

právneho predchodcu žalobcu realizované nasledovne: výška príjmu 900,- € mínus 450,- € (t.j. povinná
rezerva z príjmu vo výške 50 %) mínus výška splátok vyplývajúca z úverového registra 338,- € =
disponibilný zostatok 112,- €. Právny predchodca žalobcu teda pred poskytnutím úveru dôsledne (t.j. s
odbornou starostlivosťou) posúdil schopnosť žalovaného ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver,
a to na základe údajov o príjmoch, výdavkoch a celkovej sociálno-ekonomickej situácii žalovaného.

Možno teda uzavrieť, že nedošlo k porušeniu jeho povinnosti pri overovaní bonity žalovaného a teda
úver nemožno považovať za bezúročný a bez poplatkov (v zmysle ustanovenia § 7 ods. 2 citovaného
zákona by uvedený následok nastal len v prípade, ak by došlo porušeniu uvedenej povinnosti a len ak
by sa jednalo o hrubé porušenie).

29. V súvislosti s námietkou žalovaného týkajúcej sa nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu
súd v spojitosti s právnym názorom odvolacieho súdu (viď body 28. až 30. odôvodnenia) konštatuje, že
postúpenie pohľadávky je potrebné považovať za platné, nakoľko právny predchodca žalobcu písomne
vyzval žalovaného na úhradu peňažného záväzku výzvou zo dňa 26.9.2016 (č.l. 27), pričom toto
omeškanie trvalo dlhšie ako 90 dní, t.j. ako to požaduje ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001

Z. z. o bankách (Zmluva o postúpení pohľadávok bola uzatvorená dňa 9.4.2020). Žalovaný bol teda
vyzvaný na plnenie a informovaný o predčasnom zosplatnení úveru po tom, ako bol viac než 90 dní v
omeškaní s plnením. Súd už len dodáva, že medzi zmluvnými stranami bola dňa 9.10.2014 uzatvorená
aj Rozhodcovská zmluva (viď č.l. 230), súd sa ňou však bližšie nezaoberal z dôvodu, že predmetný
nárok si žalobca (resp. jeho právny predchodca) neuplatnil na určenom rozhodcovskom súde.

30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP
v spojení s ustanovením § 396 ods. 3 CSP a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného
a odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu. Súd uvádza, že je potrebné zohľadniť
skutočnosť, že žalovaný zavinil zastavenie konania v časti o zaplatenie sumy 48,- €, keďže čiastočne

plnil až po podaní žaloby. Žalobca si v konaní uplatňoval sumu celkovo vo výške 2.730,85 €, súdom mu
bola priznaná len suma 2.682,85 €, pričom súd konanie v časti o zaplatenie sumy 48,- € zastavil; žalobca
bol teda úspešný v celom rozsahu. Súd uvádza, že trovy konania tvoria jeden celok, t.j. po právoplatnosti
rozhodnutia odvolacieho súdu rozhoduje o nároku na náhradu trov celého konania súd prvej inštancie
v novom rozhodnutí vo veci, pričom pre rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania je podstatný

celkový úspech strany v spore (§ 255 CSP). Na záver súd dodáva, že sa zaoberal možnou aplikáciou
ustanovenia § 257 CSP, nezistil však dôvody, ktoré by postup podľa citovaného ustanovenia umožňovali.
O výške náhrady trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré
vydá vyšší súdny úradník, a to po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,

b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z.. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu
na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí
súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).