Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Liptovský Mikuláš
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Zuzana Hartelová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoCsp/54/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118293300
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Hartelová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:6118293300.2
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej
a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v právnom spore žalobcu:
UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s., so sídlom Želetavská 1525/1, Praha 4 - Michle,
Česká republika, IČO: 64 948 242, konajúca v Slovenskej republike prostredníctvom UniCredit Bank
Czech Republic and Slovakia, a. s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Šancová 1/A, Bratislava,
IČO: 47 251 336, zastúpeného splnomocneným zástupcom ALTER IURIS, s. r. o., so sídlom Tolstého
9, Bratislava, IČO: 36 708 771, proti žalovanej: C. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. Y. XXXX/XX,
O., o zaplatenie 24.328,65 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Ružomberok č. k. 3Csp/44/2018-109 zo dňa 19. februára 2019, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu vo výroku II., ktorým súd žalobu v ostatnej časti zamietol a vo výroku III. o
trovách konania zrušuje a vec v rozsahu zrušenia vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.
Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Ružomberok (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k.
3Csp/44/2018-109 zo dňa 19. 02. 2019 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 19.144,65
eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 21.744,71 eur od 01. 02. 2017 do 03. 04. 2017,
zo sumy 21.544,71 eur od 04. 04. 2017 do 03. 05. 2017, zo sumy 21.440,93 eur od 04. 05. 2017 do
05. 06. 2017, zo sumy 21.349,33 eur od 06. 06. 2017 do 03. 07. 2017, zo sumy 21.132,26 eur od 04.
07. 2017 do 02. 08. 2017, zo sumy 20.882,26 eur od 03. 08. 2017 do 04. 09. 2017, zo sumy 20.632,26
eur od 05. 09. 2017 do 03. 10. 2017, zo sumy 20.382,26 eur od 04. 10. 2017 do 02. 11. 2017, zo sumy
20.132,26 eur od 03. 11. 2017 do 04. 12. 2017, zo sumy 19.882,26 eur od 05. 12. 2017 do 03. 01. 2018,
zo sumy 19.632,26 eur od 04. 01. 2018 do 04. 02. 2018, zo sumy 19.382,26 eur od 05. 02. 2018 do 04.
03. 2018, zo sumy 19.132,26 eur od 05. 03. 2018 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku (výrok I.). V ostatnej časti žalobu zamietol (výrok II.). Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
konania voči žalovanej v rozsahu 57,38 %, o výške ktorej náhrady rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozsudku (výrok III.).
2. V odôvodnení konštatoval, že žalobca sa žalobou doručenou pôvodne Okresnému súdu Banská
Bystrica dňa 15. 06. 2018 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 24.328,65 eur spolu s úrokom z
omeškania špecifikovaným v žalobe, na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo č. EZY-SK-
CRL-00176141-2015-BABY-SU zo dňa 13. 11. 2015, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo
výške29.182,-eurstým,žečasťúveruvovýške5.184,-eurbolažalovanejposkytnutázaúčelomúhrady
poplatku za zaradenie do poistenia schopnosti splácať úver a časť úveru vo výške 23.998,- eur bola
žalovanej poskytnutá bez účelového určenia, ktorý nárok si uplatnil v súvislosti s porušením povinností
v súvislosti s plnením si povinností žalovanou vyplývajúcich z úverovej zmluvy.
3. Žalovaná nárok žalobcu neuznala, namietajúc neplatnosť zmluvy o úvere pre rozpor s dobrými
mravmi, absenciu povinných náležitostí v zmluve o úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. ospotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov a neprijateľné zmluvné podmienky. Poukázala na to, že zmluva bola uzavretá na
celkovú výšku úveru 29.182,- eur, avšak reálne jej bolo poskytnutých iba 23.998,- eur. Žalobca účelovo
prirátal k reálnej výške úveru poplatok za poistenie vo výške 5.184,- eur, ktorý však podľa nej nemôže
byť zarátaný do výšky úveru. Žalobca takto znížil vedome výšku RPMN a zároveň zúročuje aj poplatok
za poistenie, čo považuje za nekalú obchodnú praktiku v rozpore s dobrými mravmi.
4. Súd vo veci rozhodol aplikujúc ustanovenia § 261 ods. 6 písm. d), § 497 Obchodného zákonníka v
znení účinnom k 13. 11. 2015, § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), g), § 9 ods. 1, 2 písm. k) zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom k 13. 11. 2015 (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“), § 52 ods. 1,
3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 6, 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 13. 11. 2015, § 1a ods. 1 vety
prvej nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 13. 11. 2015, § 369 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka v
znení účinnom k 01. 02. 2017 (vstup žalovanej do omeškania s plnením peňažného dlhu voči žalobcovi),
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. v znení
účinnom k 01. 02. 2017.
5. Súd mal preukázanú existenciu právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanou na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere uzavretej dňa 13. 11. 2015, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského
úveru žalobcom žalovanej vo výške 29.182,- eur s dojednaným účelom použitia: na úhradu poplatku za
zaradenie do poistenia schopnosti splácať úver v sume 5.184,- eur a bez účelového určenia v sume
23.998,- eur, ktorý sa táto zaviazala vrátiť v pravidelných mesačných splátkach v počte 108, v sume
splátky 385,99 eur. Zmluvné strany dojednali úrokovú sadzbu úveru 8,40 %, prvý platobný deň 28.
11. 2015, termín konečnej splatnosti úveru do 28. 11. 2024, platobný deň 28. deň v mesiaci. RPMN
bola uvedená 14,49 % ročne, priemerná hodnota RPMN 10,07 % ročne. Celkové náklady dlžníka sú
12.553,97 eur, výška celkovej čiastky, ktorú musí dlžník zaplatiť v súvislosti s poskytnutým úverom,
41.735,97 eur.
6. V zmysle ustanovenia čl. IX bod 1. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo dojednané poistenie
schopnosti splácať úver na celé obdobie trvania úverového vzťahu odo dňa prvého čerpania úveru.
Poplatok za zaradenie do poistenia bol dohodnutý ako súčin 0,2 % sumy úveru a počtu splátok úveru
zaokrúhlený matematicky na celé číslo (čl. II bod 19 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere).
7. Žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutý spotrebiteľský úver v súlade so zmluvou, preto
žalobca vyzval žalovanú na úhradu nezaplatenej splátky úveru upomienkou zo dňa 01. 12. 2016 s
upozornením na možnosť zosplatnenia úveru. Veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť úveru listom zo
dňa 30. 01. 2017 v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pohľadávka žalobcu
predstavuje sumu 24.328,65 eur, z toho istina 24.316,26 eur a úroky 12,39 eur.
8. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že zmluva o úvere uzavretá medzi
žalobcom a žalovanou obsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 1
ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. K námietke žalovanej vo vzťahu k RPMN uvedenej v zmluve súd dospel
k záveru, že nedošlo k nesprávnemu výpočtu RPMN. Táto bola vyjadrená v zmluve o spotrebiteľskom
úvere vo výške 14,49 % ročne, zároveň boli v zmluve uvedené údaje potrebné pre výpočet RPMN, a
to výška úveru, počet splátok, výška splátky, úroková sadzba, celkové náklady spojené s poskytnutým
úverom. Pokiaľ žalovaná v rámci výpočtu RPMN namietala nezohľadnenie poplatku za zaradenie do
poistenia, súd mal za to, že uvedené je v súlade s ustanovením § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.
z., v zmysle ktorého do celkových nákladov úveru, ani do výpočtu RPMN sa nezapočítava poistné,
pokiaľ je toto dohodnuté na základe rozhodnutia klienta. Súd na základe vykonaného dokazovania
dospel k záveru, že žalovaná požiadala o poistenie úveru, pričom nemal preukázané, že uzavretie
poistnej zmluvy bolo podmienkou pre uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Poplatok za zaradenie
do poistenia bol dojednaný individuálne (dojednanie o výške poistnej sumy, čo zodpovedá výške úveru,
dojednanie o výške poistného, o jeho splatnosti), nepreukázalo sa ani zanedbanie odbornej starostlivosti
pri uzatváraní zmluvy, nakoľko predmetné poistenie nebolo pri uzatváraní zmluvy agentom klientovi
odporučené.
9. Súd následne, vzhľadom na to, že predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných
prostriedkov, skúmal súlad spotrebiteľskej zmluvy s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka
v nadväznosti na dojednanú odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške úrokovej sadzby
8,40 % ročne. Súd konštatoval, že dojednaná úroková sadzba je v súlade so zákonom, resp. s
vykonávacím predpisom vzhľadom na zistenú výšku priemernej hodnoty RPMN, rovnako dospel k
záveru o súlade zosplatnenia úveru s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Ako dôvodnú súd
vyhodnotilnámietkužalovanejtýkajúcusajednorazovéhopoplatkuzazaradeniedopoisteniaschopnostisplácať úver vo výške 5.184,- eur, ktorý mal predstavovať náklady na poistenie po celú dobu splatnosti
úveru. Tento poplatok bol vyplatený žalobcom priamo poisťovateľovi pri čerpaní úveru, a teda žalovaná
čerpala úver len vo výške 23.998,- eur, nie vo výške 29.182,- eur. S prihliadnutím na výšku poplatku,
ktorý predstavuje 17,76 % poskytnutého úveru a spôsob úhrady tohto poplatku (jednorazovou sumou
vopred za celú dobu splatnosti úveru z poskytnutých peňažných prostriedkov na základe úveru bez
zohľadnenia prípadnej skutočnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru) dospel súd k záveru, že toto
dojednanie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa s poukazom na ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Predmetné zmluvné dojednanie
je zahrnuté do textu zmluvy, ktorý vopred pripravil žalobca, dodávateľ služieb, ide o vopred pripravenú
formulárovú zmluvu, ktorá nebola so žalovanou individuálne dojednaná. Celková výška úveru označuje
celkovú sumu, ktorá má byť daná do dispozície spotrebiteľa a je vylúčené, aby si dodávateľ služby
účtoval sumy na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a reálne túto sumu v celom rozsahu
spotrebiteľovi nevyplatil (rozsudok Súdneho dvoru EÚ vo veci C-377/14). Na základe uvedeného
dospel súd k záveru, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná v zmysle § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka, z ktorého dôvodu nebolo možné v rámci rozhodovania o uplatnenom nároku
žalobcu túto sumu zohľadniť v prospech žalobcu.
10. Súd preto za dôvodný považoval nárok žalobcu čo do istiny vo výške 19.144,65 eur a príslušenstva
- úrok z omeškania tak ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku s tým, že úrok z omeškania patrí
žalobcovi počnúc dňom nasledujúcim po oznámení vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru žalovanej
(01. 02. 2017). V ostatnej časti uplatneného nároku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
11. V zmysle § 255 ods. 2, § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) súd žalobcovi,
pri porovnaní pomeru úspechu a neúspechu v konaní, priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 57,38 %.
12. Proti tomuto rozsudku, čo do výroku, ktorým súd žalobu v časti zamietol a výroku o trovách konania
podal žalobca z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) C. s. p. odvolanie, ktorým sa domáhal zrušenia
napadnutého rozsudku v tejto časti a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
13. Žalobca namietal záver súdu, že v prípade poplatku za zaradenie do poistenia ide o neprijateľnú
zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka neplatná. Podľa žalobcu
je právne posúdenie súdu prvej inštancie nesprávne a odporujúce platnej právnej úprave, nakoľko
poistenie schopnosti splácať úver bolo dojednané individuálne práve na základe žiadosti žalovanej.
14. Podľa žalobcu zmluvné dojednanie týkajúce sa poplatku za zaradenie do poistenia schopnosti
splácať úver nemôže byť považované za neplatné, nakoľko tento poplatok bol v danom prípade
dojednaný výhradne na základe žiadosti žalovanej, a to aj napriek poučeniu sprostredkovateľa poistenia
o nevýhodnosti tohto dojednania. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na žiadosť žalovanej o poskytnutie
spotrebiteľského úveru, ako aj na žiadosť o poistenie úveru, ktoré boli súdu predložené a z ktorých
jednoznačne vyplýva, že poistenie schopnosti splácať úver bolo dojednané individuálne na základe
uvedených žiadostí žalovanej.
15. Podľa žalobcu z predložených listinných dôkazov nepochybne vyplýva záver, že poistenie bolo
dojednané individuálne, a teda preukázal domnienku ustanovenú v § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka,
čo konštatoval aj súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku.
16. Podľa žalobcu ustanovenie týkajúce sa poplatku za zaradenie do poistenia schopnosti splácať
úver by mohlo byť považované za neplatné z dôvodov uvedených v ust. § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka v prípade, že by takéto poistenie tvorilo neoddeliteľnú súčasť úverového produktu ako takého
a žalovaná ako spotrebiteľka by nemala možnosť takéto dojednanie odmietnuť. V danom prípade však
nepodmieňoval poskytnutie úveru uzatvorením poistenia a toto bolo uzatvorené výhradne na základe
žiadosti žalovanej.
17. Žalobca sa zároveň nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie prezentovaným v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia, v zmysle ktorého bolo predmetné zmluvné dojednanie zahrnuté do textu
zmluvy, ktorý vopred pripravoval ako dodávateľ služieb s tým, že ide o vopred pripravenú formulárovú
zmluvu, ktorá nebola so žalovanou individuálne dojednaná, nakoľko bolo osvedčené, že sporné
dojednanie týkajúce sa poplatku za zaradenie do poistenia schopnosti splácať úver bolo v danom
prípade dojednané individuálne a žalovaná ako spotrebiteľka ho mala možnosť odmietnuť.
18. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
19. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že odvolanie žalobcu bolo podané po zákonom stanovenej lehote,
na základe žiadosti žalobcu o odpustenie zmeškanej lehoty, však súd prvej inštancie uznesením č. k.3Csp/44/2018-162 zo dňa 08. 10. 2020 odpustil zmeškanie lehoty žalobcu na podanie odvolania proti
rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. 3Csp/44/2018-109 zo dňa 19. 02. 2019.
20. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť následne krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení,
že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou konania (§ 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno
napadnúťtýmtoopravnýmprostriedkom(§355ods.1C.s.p.),beznariadeniaodvolaciehopojednávania
(§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z
dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a rozsudok okresného súdu vo výroku o zamietnutí
žaloby a výroku o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) C. s. p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.
s. p. vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
21. Žalovaný v odvolaní vytýkal súdu prvej inštancie, že na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.
22. Právne posúdenie veci je činnosť súdu, pri ktorej súd aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav, t. j. ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny
predpis, ale nesprávne ho vyložil.
23. Odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnych skutkových zisteniach vyvodených z vykonaného
dokazovania, predstavuje také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po
právnej stránke, a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie
nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191
C. s. p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov (logický
rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli
inak najavo z hľadiska dôležitosti, zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok
hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení
Civilného sporového poriadku o vykonávaní dokazovania).
24. Žalobca sa v prejednávanej veci domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 24.328,65 eur s
príslušenstvom titulom nevrátených peňažných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Súd prvej inštancie žalobe v časti o zaplatenie sumy 19.144,65 eur vyhovel,
keď pri posudzovaní náležitostí zmluvy o úvere mimo iného dospel k záveru, že dohodnuté poistné
(zrejme poplatok za zaradenie do poistenia, poznámka odvolacieho súdu), viažuce sa na zmluvu,
sa nezapočítava do RPMN, nakoľko bolo dohodnuté na základe rozhodnutia klienta. Súd v tejto
súvislosti ďalej v bode 14. odôvodnenia napadnutého rozsudku konštatoval, že poplatok za zaradenie
do poistenia bol dojednaný individuálne (dojednanie o výške poistnej sumy, dojednanie o výške
poistného, o jeho splatnosti). Na druhej strane súd žalobu žalobcu v časti o zaplatenie sumy 5.184,- eur
predstavujúcej poplatok za zaradenie do poistenia schopnosti splácať úver zamietol s odôvodnením,
že predmetné zmluvné dojednanie je zahrnuté do textu zmluvy, ktorý vopred pripravil žalobca, ide
o vopred pripravenú formulárovú zmluvu, ktorá nebola so žalovanou individuálne dojednaná (bod
15. odôvodnenia napadnutého rozsudku) a vzhľadom na výšku poplatku a spôsob jeho úhrady toto
dojednanie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa s poukazom na ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
25. Tieto závery súdu prvej inštancie sú navzájom rozporné. Ak súd dospel k záveru, že poplatok
za zaradenie do poistenia bol dojednaný individuálne, vylučuje to záver o neprijateľnosti uvedeného
zmluvného dojednania (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na uvedený logický rozpor
v hodnotení dôkazov, ktorý má vplyv i na právne posúdenie veci, je záver súdu o nedôvodnosti
nároku žalobcu prestavujúceho poplatok za zaradenie do poistenia nezrozumiteľný, a v dôsledku toho
nepreskúmateľný. Ako nepreskúmateľné z dôvodu nedostatočného odôvodnenia sa v tomto smere
javia i závery súdu vo vzťahu k úveru určenému na úhradu poplatku za zaradenie do poistenia.
Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-377/14,
avšak nevysporiadal sa so skutočnosťou, či úver určený na úhradu poplatku za zaradenie do poisteniapredstavuje náklady súvisiace s predmetným úverom, ktoré si účtoval a týmto spôsobom následne
i uhradil veriteľ - žalobca alebo išlo o plnenie na základe rozhodnutia žalovanej ako spotrebiteľky v
prospech inej osoby - poisťovateľa (a na akom základe). Na tomto mieste však odvolací súd zároveň
dodáva, že v konaní nebolo preukázané či a v akej výške žalobca uhradil poplatok za zaradenie do
poistenia poisťovateľovi (i keď súd prvej inštancie uvedenú skutočnosť konštatoval), ktorá skutočnosť
môže mať vplyv na záver súdu o výške skutočne poskytnutého úveru. V danom prípade pritom ide o
dôkaz, ktorý môže byť v prospech spotrebiteľa.
26.Vychádzajúczvyššieuvedenýchskutočnostíazáverovodvolacísúdnapadnutýrozsudokokresného
súdu vo výroku, ktorým žalobu vo zvyšnej časti zamietol a od rozhodnutia vo veci samej závislom výroku
otrováchkonaniapodľa§389ods.1písm.b),c)C.s.p.zrušilavecvtejtočastivrátilsúduprvejinštancie
na ďalšie konanie. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude, po opätovnom oboznámení sa s obsahom
spisu a prípadnom doplnení dokazovania v súlade s ustanoveniami Civilného sporového poriadku
obsahujúcimi špeciálne ustanovenia o spotrebiteľských sporoch, osobitne § 295 C. s. p., výsledky
vykonaného dokazovania vyhodnotiť, posúdiť podľa všetkých náležitých hmotnoprávnych ustanovení a
vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je nevyhnutné adekvátne v súlade s ust. § 220 C. s. p.
odôvodniť. V novom rozhodnutí okresný súd opätovne rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania,
vrátane trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.).
27. Vo zvyšnej časti (vo výroku I., ktorým súd žalobe v časti vyhovel), ktorý nebol napadnutý odvolaním
žiadnej zo strán konania, ponechal odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu nedotknutý.
28. V závere odvolací súd dodáva, že pokiaľ ide o zastúpenie strán konania, odvolací súd vychádzal zo
zastúpeniažalovanejsplnomocnenýmzástupcomoznačenýmvúvodnejčastirozhodnutia.Odvolacísúd
v tejto súvislosti dodáva, že vzhľadom na formuláciu splnomocnenia oprávňujúceho ho na zastupovanie
žalovanej vyzval žalovanú na oznámenie, či splnomocnenému zástupcovi bolo splnomocnenie udelené
na jej zastupovanie len na pojednávaní dňa 16. 01. 2019 alebo na zastupovanie v celom konaní,
žalovaná však na výzvu súdu nereagovala. Odvolací súd preto vychádzal zo záveru, že splnomocnenie
bolo udelené na zastupovanie žalovanej v celom konaní, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že
splnomocnený zástupca žalovanej žalovanú následne zastupoval aj na pojednávaní na súde prvej
inštancie dňa 19. 02. 2019, kedy súd konštatoval, že predložené splnomocnenie sa vzťahuje na všetky
právne a procesné úkony, ktorú skutočnosť splnomocnený zástupca žalovanej nenamietal.
29. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.